Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/5/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124200890

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124200890.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/5/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcov: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX,
C. XX, XXX XX D. - Opatovce, 2/ E. F., narodená XX.X.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX H. - E., obaja
právne zastúpení TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO:
47 239 000, proti žalovanej: F. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. - I. XXX, právne zastúpená
JUDr.IvanomKochanským,advokátom,sosídlomFarská33,94901Nitra,ourčenievlastníckehopráva,
takto

r o z h o d o l :

8C/5/2024

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti - pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec C., okres
H., ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, ako parcely registra „E“ parc. č. 225/5,
druh: orná pôda o výmere 217 m2, parc. č. 225/32, druh: orná pôda o výmere 3474 m2, v podiele 1/1
patria do dedičstva po zomrelej poručiteľke: F. B., J. K., narodená dňa XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX,

zomrelá dňa XX.XX.XXXX.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

8C/5/2024

1. Žalobou sa žalobcovia domáhajú určenia, že pozemky v katastrálnom území C., obec C., okres H.,
zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcely registra „E“ parc. č. XXX/X, druh: ornápôda o výmere 217 m2, parc. č. XXX/XX, druh: orná pôda o výmere 3474 m2, v podiele 1/1; na LV č.
XXXX, ako parcely registra „E“ parc. č. XXX/X, druh: orná pôda o výmere 21790 m2, parc. č. č. XXX/
X, druh: orná pôda o výmere 20932 m2, parc. č. XXX/X, druh: orná pôda o výmere 7930 m2, v podiele

1/6, patria do dedičstva po zomrelej poručiteľke: F. B., J. K., narodenej dňa XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/
XXX, zomretej dňa XX.XX.XXXX.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalovaná je zapísaná ako vlastník uvedených nehnuteľností.
Žalobcovia sú priamymi potomkami po zomr. F. B., ktorá sama nadobudla nehnuteľnosti dedením od

L. M. na základe dedičského rozhodnutia D 602/68 a od F. M. na základe dedičského rozhodnutia D
649/78. Žalobcovia namietajú, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom, ktoré
sú predmetom sporu. Pozemky na LV XXXX (ďalej ako Pozemky 1) mala žalovaná nadobudnúť titulom
vydržania na základe osvedčenia o vydržaní v zápisnici NZ 20371/03 z 19.03.2003 tak, že nadobudla
podiel 1 darovacou zmluvou z roku XXXX od svojho otca C. M., ktorý ho mal zasa získať po L. M..
Nepravdivosť tohto tvrdenia vidia žalobcovia v tom, že v dedičskom konaní po L. M. prebehlo 5 rokov

pred údajným darovaním a otec žalovanej sa ho nielen zúčastnil, ale dohodou dedičov prenechal podiel
F. B.. Žalovaná sa zúčastnila dedičského konania po F. M., kde prenechala svoj podiel na základe
dohody F. B. a bola jej vyplatená náhrada ustupujúceho dediča. Žalovanej teda musel byť známy
právny stav, že otec jej nedaroval nič a aj keby, takáto zmluva by bola neplatná. Žalobcovia spochybnili
čestné prehlásenia pripojené k osvedčeniu, konkrétne pravosť podpisu F. B.. Tvrdili, že u žalovanej

žalovaná nikdy nebola oprávneným držiteľom, pretože nedisponuje žiadnym, ani domnelým titulom
a tvrdený titul je vymyslený. Namietali dobromyseľnosť žalovanej s poukazom na jej účasť v konaní D
649/78. Pozemky na LV č. XXXX v podiele 1/6 (ďalej aj ako Pozemky 2) mala žalovaná nadobudnúť
na základe kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX s F. B.. Žalobcovia považujú zmluvu za absolútne neplatnú
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keď v nej chýba podstatná náležitosť – zaplatenie kúpnej ceny

(zmluva hovorí o všeobecnej hodnote prevádzaného majetku, ale nezaväzuje kupujúcich na zaplatenie
ceny, absentuje jej výška, splatnosť a platobný spôsob), ergo nevyjadruje nepochybne záväzok zaplatiť
kúpnu cenu a súčasne odporuje dobrým mravom, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a je
výslovne jednostranná. Žalobcovia poukázali na okolnosti uzatvárania zmluvy, keď F. B. nadobudla
podiel 1 na pozemkoch v dedičskom konaní po F. M., kde bola účastná aj žalovaná (ktorej mala byť

vyplatený dedičský nárok), avšak neskôr žalovaná podala podnet na ďalšie prejednanie dedičstva týchto
podielov ako novoobjaveného majetku. Notár napriek prekážke res iudicata vydal rozhodnutie, pričom
dodatočnéhoprejednaniasazúčastnilalenžalovanánazákladesplnomocneníostatnýchdedičov.Podľa
žalobcov sa na splnomocnení F. B. nenachádza jej podpis. Žalobcovia sú presvedčení, že žalovaná
pristúpila ku kúpnej zmluve z dôvodu, že katastrálny úrad aby nepovolil vklad rozhodnutia o dodatočnom

prejednaní dedičstva vzhľadom na skoršie dedičské rozhodnutie z XXXX. Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení odôvodnili potrebou zosúladenia právneho a faktického stavu.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že sa nezúčastnila dedičského konania po neb. M. M.
a nemala o jeho priebehu vedomosť. Jej otec jej nikdy nepovedal, že sa vzdal podielu alebo, že

by bol niekým vyplatený. Chcela usporiadať vlastnícke vzťahy a na základe informácií od notárky
o podmienkach vydržania sa stretla so súrodencami a právnou predchodkyňou žalobcov, ktorí jej
čestné prehlásenia poskytli. Vydanie notárskej zápisnice potvrdzuje, že mala za to, že spĺňa podmienky
vydržania.Poprela,žebyniekedyfalšovalavyhlásenievsúvislostisvydanímosvedčenia,všetkosadialo
po predchádzajúcej vzájomnej dohode. Nič nebránilo pôvodným vlastníkom, aby sa domáhali svojho

vlastníckeho práva, čo sa nestalo. Ku kúpnej zmluve uviedla, že má všetky zákonnom požadované
náležitosti, inak by katastrálny úrad nepovolil vklad vlastníckeho práva. V prípade nezaplatenia kúpnej
ceny oprávňuje predávajúceho tohto nároku sa domáhať. Minimálne táto kúpna zmluva založila jej
dobromyseľnosť, že jej nehnuteľnosti vo výške prevádzaného podielu patria. Minimálne od roku XXXX
a minimálne od roku XXXX predmetné nehnuteľnosti ako oprávnená vlastníčka užívala a nikým v ich

užívaní nebola rušená. Za vlastníka ju považovalo aj N. N. E. D., s ktorým má od roku XXXX doposiaľ
uzatvorenú nájomnú zmluvu.

4. Žalobcovia v replike namietali, že žalovaná nespĺňa podmienku dobromyseľnosti k nadobudnutiu
titulov ako osvedčenie o vydržaní a kúpna zmluva, ani pokiaľ ide o užívanie pozemkov po získaní

týchto titulov. Skutočnosť, že sa otec žalovanej vzdal podielov na dedičskom konaní, vyvracia tvrdenie
o následnom uzatvorení darovacej zmluvy. Žalovaná navyše nepodala návrh na vklad vlastníckeho
práva na základe darovacej zmluvy. Ak sa žalovaná uspokojila s tým, že pri darovaní o ničom nevedela
a nemala dôvod pochybovať, nevynaložila obvyklú mieru opatrnosti potrebnú pre zaistenie vlastnejdobromyseľnosti, pretože si stav vlastníctva mohla overiť. Vydanie notárskej zápisnice nedokladuje
dobromyseľnosť žalovanej, pretože sa vydávalo na základe jednostranných tvrdení. Žalobcovia
napádajú aj pravosť čestných prehlásené ako súkromno-právnych listín, čomu nasvedčuje zreteľný

rozdiel v písme a podpise, uvedenie nesprávneho rodného čísla. Z čestných prehlásení sa nedá odvodiť,
či bol obsah spísaný v rovnakom čase, ako bol pripojený podpis. Žalobcovia s poukazom na rozhodnutie
NS SR 4Cdo 13/209, NS ČR 3Cdon 1031/96 tvrdia, že žalovaná si z listín vyvodzuje pre seba právo,
preto je povinná preukázať pravosť týchto listín. Keďže žalovaná dosiahla vydanie osvedčenia na
základevedomenepravdivýchúdajov,nemôžezosvedčeniavyvodiťsvojudobromyseľnosťaninaďalšie

obdobie, dochádza totiž k reťazeniu vedomia na strane žalovanej. K tvrdeniam žalovanej vo vzťahu
ku kúpnej zmluve žalobcovia uviedli, že povolenie vkladu neznamená, že kontrakt je bez vád, pretože
v zmysle vtedajšej právnej úpravy sa prieskum vkladovanej zmluvy obmedzoval na skúmanie náležitostí
podstatných pre evidenciu nehnuteľností, ale správne zakotvenie a vymožiteľnosť záväzku o kúpnej
cene už podrobnému prieskumu nepodlieha. Poukázali na to, že vyjadrenie záväzku na zaplatenie
absentuje v celej zmluve. Sú presvedčení, že zmluva bola takto pripravená zámerne, aby bola pre F.

B. a žalobcov nevymožiteľná a k jednostrannému prospechu žalovanej. Treba prihliadať na spôsob,
akým sa žalovaná pokúšala získať parcely, keď ich v dedičskom konaní D 649/78 prenechala za odplatu
a následne iniciovala dodatočné prejednanie dedičstva, ktorého sa zúčastnila sama. Pokiaľ sa teraz
dovoláva ochrany, koná v rozpore s dobrými mravmi.

5. Na nariadenom pojednávaní za účasti právnych zástupcov strán sporu právny zástupca žalobcov
k pozemkom na LV č. XXXX uviedol, že žalovaná za pozemky kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy
neuhradila, čo strana žalovanej nenamietala, teda ide o nesporné tvrdenie. Čo sa týka náležitostí
kúpnej zmluvy je otázne, či článok 4 zmluvy možno vykladať ako kúpnu cenu, nakoľko všeobecná
hodnota nehnuteľností nemusí byť totožná s cenou predávanej nehnuteľnosti a zároveň v zmluve

úplne absentuje záväzok kupujúcich kúpnu cenu uhradiť. Ďalej je potrebné vziať do úvahy modus
operandy žalovanej, keď vyvolala dodatočné dedičské konanie, pričom sme spochybnili pravosť
plnomocenstiev pre žalovanú, ktorá jediná zastupovala dedičov v dodatočnom dedičskom konaní. Práve
táto snaha žalovanej nadobudnúť nehnuteľnosti v dedičskom konaní je v rozpore so zákonom, popiera
jej dobromyseľnosť. Poukázal na rozhodnutie NS SR 1Obo/9/2018 v zmysle ktorého k neplatnosti kúpnej

zmluvy môže dôjsť aj za predpokladu, že bola kúpna cena zaplatená. Čo sa týka dobromyseľnosti
v zásade je ospravedlniteľný skutkový omyl, právny omyl môže byť ospravedlniteľný len v extrémnych
prípadoch, pričom podstatné náležitosti kúpnej zmluvy by mali byť zrejmé každému resp. výslovná
dohoda o kúpnej cene ako podstatnej náležitosti zmluvy by mali byť zrejmé. Najvyšší súd v jednom
rozhodnutí pri porovnaní kúpnej zmluvy podľa OZ a OBZ konštatoval, že v obchodných vzťahoch

je možné určiť kúpnu cenu aj prípadným výkladom, čo však v prípade občianskych vzťahov nie je
možné, a je potrebné explicitné vyjadrenie kúpnej ceny ako aj záväzku túto cenu uhradiť. V záverečnej
reči nad rámec už uvedeného poukázal na rozpor objektívnych dôkazov, ktoré svedčia o tom,
že skutočnosti uvádzané v čestnom prehlásení nezodpovedajú reálnemu a právnemu stavu veci,
nehovoriac o pochybnosti, či tieto skutočnosti do čestného prehlásenie skutočne vniesla F. B., nakoľko

skutočnosť, že sa tam nachádza jej podpis ešte neznamená, že obsah aj podpis boli o pripojené tou
istotou osobou. Úradne osvedčenie podpisu dokladá len totožnosť podpisu osoby, ktorá to podpisuje.
Poukázal na uznesenie NS SR z roku 2009 sp. zn. 4Cdo283/2009, kde súd konštatoval, že podmienky
účinnosti kúpnej zmluvy alebo akejkoľvek zmluvy o prevode vlastníctva v roku XXXX je osvedčenie
zmluvy notárskym úradom resp. štátnym notárstvom, čo bola explicitná podmienka podľa §134 ods.

2 OZ v znení účinnom v danom čase až do roku XXXX. Súd konštatoval, že absencia potvrdenia
štátneho notárstva na zmluve o prevode nehnuteľnosti spôsobuje neúčinnosť zmluvy, čo rozoberajúc na
drobné znamená, nielen neúčinnosť nadobudnutia vlastníckeho práva, ale dokonca neúčinnosť záväzku
predchodcu previesť vlastnícke práva a NS SR zároveň konštatoval, že zmluva bez tejto náležitosti
nezakladá dobromyseľnosť držiteľa, alebo teda inými slovami, ak si držiteľ odvodzuje oprávnenú držbu

od zmluvy, ktorá nebola potvrdená štátnym notárstvom, považuje sa automaticky za nedobromyseľnú.
Súd sa práve oprel o zásadu, že neznalosť zákona neospravedlňuje a že táto podmienka je jasne
definovaná v príslušných právnych normách účinných v tom čase. K nehnuteľnostiam zapísaným
na LV XXXX uviedol, že v konečnom dôsledku žalovaná strana sama podotkla, že vyjadrenie hodnoty
nehnuteľnosti môže ale aj nemusí byť vyjadrením dohody o kúpnej cene. Práve preto aj NS SR ako

som dnes poukazoval, konštatoval, že podľa Občianskeho zákonníka musí byť vyjadrenie dohody
o kúpnej cene explicitné, nepripúšťajúce disparitný výklad. Vyjadrenie splatnosti síce predstavuje
vtedajšie dojednanie, ale zmluva trpí tou vadou, že v nej absentuje záväzok na uhradenie konkrétnejstanovej a dohodnutej ceny. Tvrdenie, že žalovaná si teda údajne nepamätá, či došlo k uhradeniu kúpnej
ceny, je účelové a nemôže predstavovať účinné skutkové tvrdenia žalovanej v zmysle § 151 CSP.

6. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že k osvedčeniu o vydržaní bolo pripojené čestné
prehlásenieodprávnejpredchodkynežalobcov,vktoromuviedla,akotobolosnehnuteľnosťami.Právna
predchodkyňa žalobcov sa nikdy nedomáhala neplatnosti tohto čestného prehlásenia. Spochybňovanie
podpisu právnej predchodkyne žalobcov je len v rovine tvrdení žalobcov, pričom žalovaná v písomnom
vyjadrení výslovne vyjadrila, že nikdy by sa k takýmto úkonom neznížila. Kúpna zmluva má všetky

náležitosti. Nie je vylúčené, že aby všeobecné hodnota nehnuteľností nemohla byť kúpnou cenou.
Uviedol, že v praxi sa nestretol s tým, že by zmluva bola neplatná pre absenciu splatnosti kúpnej
ceny. Čo sa týka vyplatenia kúpnej ceny, žalovaná sa nevedela vyjadriť kedy a akým spôsobom bola
kúpna cena uhradená, nakoľko si to nepamätala, preto toto vyjadrenie nebolo v písomnom podaní
žalovanej. V záverečnej reči nad rámec už uvedeného doplnil, že samotný podpis právneho predchodcu
žalobcov deklaroval skutočnosti, ktoré sú obsahom tohto čestného prehlásenia a dokonca jej podpis

bol úradne overený obecným úradom. Čiže nie je dané, aby bol jej podpis spochybňovaný a táto
skutočnosťaninebolapreukázaná.Užspomínanýmčestnýmprehlásenímajehoobsahomdošlovlastne
k zisteniu skutkového stavu ohľadne užívania predmetných nehnuteľností, ktoré sú obsahom čestného
prehlásenia, a preto bol právnym predchodcom žalobcov daný súhlas k tomu, aby sa zosúladil skutočný
stav so stavom právnym, následnom čoho bolo vydané osvedčenie o vydržanie nehnuteľnosti. Má za

to, že tak v prvom i v druhom prípade bola preukázaná dobromyseľnosť žalovanej vo vzťahu k sporným
nehnuteľnostiam.

7. Súd zohľadnil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré
sú obsahom súdneho spisu, a to najmä výpisom z LV č. XXXX, LV č. XXXX, rozhodnutiami D 602/68 a D

649/78, D 567//94, výpisom z evidencie nehnuteľností, výpisom z operátu registra notárskou zápisnicou
NZ 20371/03, N 78/03, čestnými prehláseniami, kúpnou zmluvou, splnomocneniami k dedičskému
konaniu, nájomnými zmluvami, pripojeným notárskym spisom N 78/03, Nz 20371/03 a zistil tento
skutkový stav.

8. Právni predchodcovia strán sporu L. M., zomr. XX.XX.XXXX a F. M., zomr. XX.XX.XXXX mali tri troch
potomkov: C. M., zomr. XX.XX.XXXX (otec žalovanej), O. K., J. M., zomr. XX.XX.XXXX a M. M., zomr.
XXXX. Právni nástupcovia po C. M. sú jeho deti, a to žalovaná, D. P. a D. M.. Právnou nástupkyňou
po O. K. bola F. B. a po jej smrti jej deti, žalobcovia v 1. a 2. rade. Právni nástupcovia po M. M. sú
jeho deti, a to G. D. a Q. R..

9. V dedičskom konaní po zomr. L. M., D 602/68 boli dedičmi jeho manželka F. M., deti C. a M. M.
a vnučka F. B., ktorí uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva tak, že dedičstvo po poručiteľovi dostáva
dedička F. B., ktorá sa zaviazala vyplatiť M. M. sumu X.XXX R., inak sa spoludedičia výplaty zriekli.
Na základe rozhodnutia nadobudla dedička F. B. nehnuteľnosti v k.ú. C. a/ EN parc.č. XXX/X, XXX/XX,

XXX/XX v 1 a b/ vo vl. čís. X parc. č. XXX/X pod S. X v celosti a vo vl. čís. X parc. č. XX pod S. X v celosti
(dedičské rozhodnutie D 602/68-10 zo dňa XX.XX.XXXX).

10. Podľa výpisu z evidencie nehnuteľností , výpis z listu vlastníctva č. XXX, z XX.XX.XXXX, bola ako
vlastníčkavpodiele1knehnuteľnostiamvk.ú.C.,p.č.XXX/X,XXX/XX,XXX/XXvedenáF.B.nazáklade

rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX, D 602/68-10.

11. V dedičskom konaní po zomr. F. M., D 649/78, bola potvrdená dohoda dedičov o vyporiadaní tak,
že nehnuteľnosti v k.ú. C. parc.č. XXX/X, XXX/X XXX/X nadobudnuté z prídelu, patriace poručiteľke
v 1 z titulu vyporiadania BSM, EN združ a parc. č. XXX/X, XXX/XX spolu s nadstavbou domu č. XX

patriace poručiteľke v 1 z titl. vyporidania BSM, prevezme vnučka F. B. v celosti s tým, že spoludedičia
M. M., D. P., F. F., D. M., z domového majetku už boli do výšky svojich zákonných podielov vyplatení.
Poľnohospodársku pôdu v užívaní L. preberá bezodplatne (dedičské rozhodnutie D 649/78-7 zo dňa
XX.XX.XXXX).

12. Žalovaná je v súčasnosti výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. C., obec C., I. H., zapísaných
naLVč.XXXXakopozemkyparcelyregistra„E“parc.č.XXX/Xornápôdaovýmere217m3,parc.č.XXX/
XX orná pôda o výmere 3474, v podiele 1/1, na základe osvedčenia o vydržaní N 78/03, NZ 20371/03.13. Dňa 19.03.20003 bola na Notárskom úrade JUDr. Gabriely Rehákovej, notára so sídlom v Nitre,
Kupecká 16, na žiadosť žalovanej spísaná Notárska zápisnica NZ 20371/03, N 78/03, ktorej obsahom
bolo osvedčenie, že žalovaná je v zmysle § 134 OZ výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. C.

na LV č. XXXX parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 217 m2 a parc.č. XXX/XX orná pôda o výmere
3474 m2, v celosti. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla žiadateľka od svojho otca C. M. neperfektnou
darovacou zmluvou ešte v roku XXXX. Neskôr v roku XXXX C. M. zomrel a súrodenci žiadateľky D.
P. a D. M. si nerobili žiadne nároky na uvedenú nehnuteľnosť. Otec žiadateľky uvedenú nehnuteľnosť
nadobudol v roku XXXX od svojho otca L. M., ktorý je doposiaľ zapísaný na LV č. XXXX pod B 1

v podiele 1-ine, hoci zomrel okolo roku XXXX. Spoluvlastníčka F. B., J. K., r.č. 42-51-13/1310, bytom
C. T. XX, vo svojom vyhlásení zo dňa 17.03.2003 potvrdzuje údaje uvedené žiadateľkou a vyjadruje
súhlassvydanímtohtonotárskehoosvedčenia.Obdobneajsúrodencinavrhovateľkysúhlasiasvydaním
tohto osvedčenia. Obecný úrad v C. uvádzam že nemá k vzniku vlastníckeho práva k uvedeným
nehnuteľnostiam v prospech žiadateľky žiadne výhrady

14. K žiadosti o vydanie notárskeho osvedčenia žalovaná pripojila čestné prehlásenia F. B., svojich
súrodencov a vyjadrenie obce. F. B. v čestnom prehlásení prehlásila, že žalovaná dostala do daru od
svojho otca C. M. ornú pôdu o výmere 36 árov a 91 m2, parcela č. XXX/X G. XXX/XX, k.ú. C., ktoré dostal
aj on darom od svojho otca L. M. v r. XXXX. Toto čestné prehlásenie vystavuje ako doklad pre vydanie
osvedčenia pre žalovanú. Pod podpisom bolo dopísané: ešte v r. XXXX. Tento dar nebol formálne

prevedený. Súhlasím s vydaním not. osvedčenia. Podpis F. B. bol úradne osvedčený na I. C. pod por.
Číslom XX/XX dňa XX.XX.XXXX. Obdobné prehlásenia urobili aj súrodenci žalovanej D. M. a D. P..

15. Žalovaná je v podiele1/6 podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. C., obec C., I. H.,
zapísaných na LV č. XXXX ako pozemky parcely reg. „E“ parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 21790,

parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 20932, parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 7930 m2, na základe
kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol pobolený pod D..

16.DňaXX.XX.XXXXbolaspísanákúpnazmluvamedzipredávajúcouF.B.akupujúcimi–žalovanou,D.
P. a D. M. (t.j. žalovanou a jej súrodencami). Predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel predávajúcej

v podiele 1 k nehnuteľnostiam v k.ú C., nadobudnutých prídelom č. XXXX/XX-X E. XX.XX.XXXX, ktoré
zdedila predávajúca na základe dedičského rozhodnutia D 649/78-7 po neb. F. M. ,a to parc.č. XXX/X
roľa o výmere 2 ha 9 á 32 m2, p.č. XXX/X roľa o výmere 2 ha 17 á 90 m2, p.č XXX/X roľa o výmere 17 á
30 m2. Kúpnou zmluvou previedla predávajúce uvedené nehnuteľnosti kupujúcim každému po 1/3, čiže
po 1/6 do ich podielového spoluvlastníctva. Podpis predávajúcej bol úradne overený dňa XX.XX.XXXX

a podpisy kupujúcich dňa XX.XX.XXXX. Vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy
bol povolený pod D. XXX/XX dňa XX.XX.XXXX.

17. Podľa dedičského rozhodnutia D 567/94, D not 133/94, zo dňa 05.05.1994, bol v dedičskom
konaní vedenom na Okresnom súde Nitra povereným notárom Mgr. Evou Žebrákovou prejednaný

novoobjavený majetok po poručiteľke F. M. na základe návrhu žalovanej tak, že nehnuteľnosti v k.ú. C.,
a to parc.č. XXX/X roľa o výmere 5300 m2 v 1, parc. č. XXX/X roľa o výmere 2 ha 0932 m2, parc.č. XXX/X
roľa o výmere 1730 m2, parc.č. XXX/X roľa o výmere 1730 m2 v 1, patriace poručiteľovi podľa výmeru č.
XXXX/XX Q. XX.XX.XXXX, prevezmú vnuci : žalovaná, D. P. a D. M. (t.j. žalovaná a jej súrodenci), každý
v 1/3. Uvedené rozhodnutie nebolo zapísané do katastra nehnuteľností. Dedičia (právna predchodkyňa

žalovanej a D. M., G. D., Q. R., L. M. – manželka M.) splnomocnili dňa XX.XX.XXXX na zastupovanie
v dedičskom konaní po zomr. F. M. D. P. a v splnomocnení prehlásili, že z dedičstva nežiadajú svoj podiel
a prenechávajú ho pre deti po neb. C. M. (rovnaké plnomocenstvo predložili dedičia aj do konania po
zomr. L. M., tu prededené podiely sa však netýkajú predmetného sporu).

18. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

19. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú

mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

20. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.21.Podľa§130ods.1Občianskehozákonníkaajedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

22. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

25. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z

osobitného predpisu.

26. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná.

27. Žalobcovia žiadajú určiť, že sporné nehnuteľnosti v príslušných podieloch patria do dedičstva po ich

zomrelej právnej predchodkyni. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je podľa § 137
písm. c) CSP existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany
práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez

tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho
záujmu musí súd posúdiť, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany
práv žalobcu a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom žalobnom návrhu nebude musieť aj tak
nasledovať iné konanie. Súd má za to, že pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľností,
tento spor musí rozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu

a následného dedičského konania môže byť pôvodne sporný údaj v katastri nehnuteľností zmenený.
Podľa ustálenej judikatúry sa dedič môže domáhať určenia, že poručiteľ bol vlastníkom majetku v deň
smrti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu zo 14.12.2000, spis č. 20Cdo/1897/98, uverejnený v Soudné
rozhledy č. 6/2001). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/154/2010 (R3/2011)
dospel k záveru, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá

vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol
v čase smrti vlastníkom tejto veci.

28. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania (strán sporu) nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená,

že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp.
zn. 2 Cdo 205/2009). Aktívna vecná legitimácia na strane žalobcov je daná. V konaní o určenie, že
vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania
dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom
spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov. Žalobcovia sú jediní dediči po zomr.

právnej predchodkyni, ktorej vlastnícke právo sa (ku dňu jej smrti) posudzuje (právne nástupníctvo
vyplýva z uznesenia 25D/106/2020-33). Rovnako je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovanej, ktorá
je k príslušným nehnuteľnostiam ako vlastník, resp. spoluvlastník zapísaná v katastri nehnuteľností.
Pre úplnosť súd uvádza, že v prípade určenia vlastníckeho práva k podielu nejde o nútené ani
nerozlučné spoločenstvo (NS SR sp. zn. 3 Cdo 51/2009, R 30/2011: V konaní o určenie, komu patrí

spoluvlastnícky podiel niektorého zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, je pasívne vecne legitimovaný iba
podielový spoluvlastník, práva ktorého navrhovateľ popiera).29. Žaloba sa skladá v podstate z dvoch nárokov požadujúcich určenie vlastníckeho práva, a to jednak
nároku vo vzťahu nehnuteľnostiam na LV č. XXXX titulom nesplnenia podmienok vydržania žalovanou
(nárok 1, pozemky 1) a nároku vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX titulom neplatnosti kúpnej

zmluvy, ktorou žalovaná nadobudla podiel na uvedených nehnuteľnostiach (nárok 2, pozemky 2).

30. Podstata argumentácie žalobcov k nároku 1 spočíva v tom, že ich právna predchodkyňa (matka)
nadobudla nehnuteľnosti na základe dedičských konaní po jej starých rodičoch ( v podiele 1 v konaní
D 602/68 a v podiele 1 v konaní D 649/78), pričom pre následné nadobudnutie vlastníckeho práva

žalovanej titulom vydržania nie sú splnené podmienky najmä pre absenciu dobromyseľnosti žalovanej.

31. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou,
a to konkrétne len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním. Zákonnými predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, sú a)
spôsobilý subjekt, b) spôsobilý predmet držby, c) dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, d) oprávnená

držba po zákonom stanovenú dobu, e) uplynutie vydržacej doby, čo je v prípade nehnuteľnosti 10 rokov.

32. V uznesení z 12.08.2021 sp. zn. 5Cdo/210/2019 najvyšší súd uviedol, že posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho

hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva
nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby
držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie

najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby
treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom
nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob
nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je
preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté

plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018).“ Uvedené právne závery zopakoval tiež
najvyšší súd napr. v uznesení z 30. mája 2022 sp. zn. 2Cdo/190/2020 a v uznesení z 30. mája 2022
sp. zn. 2Cdo/201/2020.

33. Veľký senát najvyššieho súdu v nedávnom rozhodnutí 1Cdo/1/2024 z 13.05.2024 ku kategórii
dobromyseľnosti dôvodil, že držiteľ je teda dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý,
čestný o tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda že svojou držbou nerobí inému zle, že
nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný
s ohľadom na právny poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za nedobromyseľného vo

vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda či na jeho správaní k vlastníkovi je
niečo odsúdeniahodného, čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho dlhodobej
avlastníkomnerušenejdržbe.Súdsavrámciskúmaniaotázkydobromyseľnostizameriavanaskúmanie
poctivosti konania držiteľa z objektívneho hľadiska a nie na skúmanie (ne)existencie právneho titulu.
Nedostatok právneho titulu (napr. ústna kúpna zmluva nehnuteľnosti) preto pre účely vydržania nemôže

zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp. nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť (iba) jedným
z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. V zhode s názorom
ústavného súdu (bod 12.3.2.) pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či
držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže
byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci

treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

34.Oprávnenádržbajezaloženánaobjektívneposudzovanejdobromyseľnostidržiteľa,žemuvecalebo

právo patrí. Súd zohľadniac zistený skutková stav je názoru, že žalovaná nemohla byť dobromyseľná
v tom, že vec nadobudla poctivo. Žalovaná odvodzuje svoju dobromyseľnosť od tvrdenej darovacej
zmluvy, ktorou jej mal pozemky 1 darovať otec v roku 1972, ktorý ich mal nadobudnúť od svojho
otca darovaním v roku 1957. Berúc do úvahy závery veľkého senátu najvyššieho súdu uvádzanévyššie, neperfektná darovacia zmluva, resp. ani ústna forma, nemajú za následok neoprávnenosť
držby (nedobromyseľnosť držiteľa), a teda nie sú prekážkou, aby na základe takéhoto titulu nemohlo
dôjsť k vydržaniu. Na druhej strane ostatné zistené okolnosti vylučujú dobromyseľnosť žalovanej,

konkrétne realizované dedičské konania, na základe ktorých právna predchodkyňa žalobcov nadobudla
dedením sporné pozemky. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že nemala vedomosť o konaní D 602/68, pričom jej
otec nepovedal, že by sa bol vzdal podielu, preukázateľne mala vedomosť o dedičskom konaní D
649/78, v ktorom ako účastník konania uzatvorila dohodu dedičov o tom, že pozemky 1/ v podiele 1
nadobudne právna predchodkyňa žalobcov. Minimálne od tohto momentu nemohla byť v dobrej viere, že

jej na základe tvrdenej darovacej zmluvy pozemky patria. Zároveň ak bola žalovaná v presvedčení, že
nadobudla pozemky 1 v celosti darom od otca, je otázne, prečo s dohodou dedičov súhlasila. Procesná
obrana žalovanej na túto otázku nedáva žiadnu odpoveď, keďže vo vzťahu k dedičskému konaniu v roku
1978 nepredložila žiadne tvrdenia.

35. Rovnako je otázne, prečo by otec žalovanej po dedičskom konaní, kde sa vzdal podielu k pozemkom

1, mal tieto pozemky darovať žalovanej. Časové súvislosti (tvrdené darovanie v roku 1957 starým otcom
žalovanej jej otcovi, dedičské konanie po starom otcovi žalovanej v roku 1968, kde boli „darované“
pozemky v podiele 1 prededené, následné darovanie žalovanej v roku 1972 a dedičské konanie
v roku 1978 po starej mame žalovanej, kde bol podiel 1 rovnako prededený), konanie žalovanej
a jej otca a ich postoj v dedičských konaniach nepotvrdzujú záver o darovaní, naopak žalovaná aj jej

otec konali tak, ako by k darovaniu nedošlo. Zároveň, ak by žalovaná vynaložila primeranú opatrnosť,
mohla si stav vlastníctva overiť. Vlastníctvo právnej predchodkyne žalobcov nadobudnuté na základe
rozhodnutia D602/68 bolo zaznamenané v evidencii nehnuteľností – výpis z listu vlastníctva č. XXX
k XX.XX.XXXX (č.l. 13, prípadne v pripojenom spise N 78/03), rovnako ako vlastníctvo nadobudnuté na
základe rozhodnutia D 649/78 (č.l. 13 rub).

36. Žalovaná ďalej procesnú obranu stavia na tom, že čestné prehlásenie právnej predchodkyne
žalobcov, F. B., ktorým potvrdila darovanie pozemkov žalovanej jej otcom, deklaruje tvrdené skutočnosti
a jeho obsahom došlo k zisteniu skutkového stavu ohľadne užívania pozemkov. Z tohto dôvodu mal
byť daný súhlas právnej predchodkyne žalobcov s vydaním osvedčenia. Žalobcovia spochybnili tak

podpis žalovanej (ktorý je podľa ich názoru zjave odlišný od podpisu na kúpnej zmluve), ako aj to,
či podpis žalovanej bol skutočne pripojený k listine v čase, keď v nej boli vpísané všetky údaje
(listina je na predtlačenom formulári, označenie účastníka a samotné prehlásenie sú písané rukou).
Čo sa týka podpisu právnej predchodkyne žalobcov, vzhľadom ku skutočnosti, že tento podpis bol
úradne overený, dôkazné bremeno v spochybnení pravosti podpisu leží na žalobcoch. Na druhej

strane samotný obsah súkromnej listiny nepotvrdzuje bez ďalšieho tam uvádzané skutočnosti. Je len
jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý je potrebné vyhodnotiť samostatne a následne v vzájomnej
súvislosti s ostatným i dôkazmi. Vo vzťahu k pravdivosti súkromnej listiny ústavný súd v náleze sp.
zn. III.ÚS 120/2020 konštatoval, že „zmluva spísaná inak ako vo forme notárskej zápisnice nie je
verejnou listinou, u ktorej by sa predpokladala pravdivosť a pravosť jej obsahu. Obsah súkromnej

listiny je potrebné dokazovať. Dôkazné bremeno pritom leží na tom účastníkovi, ktorý zo súkromnej
listiny vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky.“ Preto pokiaľ je sporný obsah čestného prehlásenia,
je na žalovanej, aby skutočnosti tam uvádzané, preukázala, čo však žalovaná v predmetnom spore
nesplnila. Nemožno opomenúť, že vyhlásenie právnej predchodkyne žalobcov o existencii kúpnej
darovacej sú v rozpore s jej faktickým konaním v rámci dedičských konaní, kde už v čase, kedy malo

dôjsť k darovaniu, právna predchodkyňa zdedila (na základe dohody dedičov) pozemky 1 a z časti
nadobudnutého dedičstva vyplatila ustupujúcich spoludedičov. Nemožno sa ani stotožniť s tvrdením
žalovanej, že uvedeným prehlásením došlo k zisteniu skutkového stavu ohľadne užívania predmetných
nehnuteľností. Z prehlásenia explicitne nevyplýva žiadna informácia o stave užívania pozemkov. Zo
žiadneho skutkového tvrdenia ani vykonaného dôkazu nevyplýva, kedy sa žalovaná chopila držby

pozemkov. Žalovaná síce predložila nájomné zmluvy, na základe ktorej prenajíma sporné pozemky
Poľnohospodárskemu podielnickému družstvu (datované od roku 2000), uvedené zmluvy však logicky
vychádzajú z evidencie katastra nehnuteľností, kde je žalovaná zapísaná ako vlastníčka.

37. Existencia právneho titulu – neperfektnej darovacej zmluvy nie je bez pochybností preukázaná,

keď sa všetky zúčastnené subjekty (žalovaná, jej otec, právna predchodkyňa žalobcov, ostatní členovia
rodiny) v rámci dedičských konaní správali tak, že sporné pozemky patria ich právnym predchodcom, L.
a F. M., a nie žalobkyni, prípadne predtým jej otcovi. Najvyšší súd v uvádzanom rozhodnutí prechádza
od formálneho chápania splnenia podmienok vydržania k materiálnemu. Pripúšťa, že dobromyseľnosťdržiteľa je daná aj vtedy, ak nedošlo napriek zákonnej požiadavke k registrácii právneho úkonu (zmluvy)
príslušným orgánom (štátnym notárstvom), prípadne ak zmluva nebola urobená v písomnej forme,
dokonca aj ak ani neexistovala. Najvyšší súd zdôrazňuje, že neexistencia alebo neplatnosť právneho

titulu teda sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že
mu vec alebo právo patrí. Avšak stále platí požiadavka, že držiteľ vzhľadom na jeho presvedčenie
objektívne vzaté koná v dobrej viere t.j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby.
Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,
prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

V danom prípade na základ vyššie uvádzaných úvah a záverov súdu nemožno konštatovať, že išlo
preukázateľne o dar, ani že bola žalovaná objektívne v dobrej viere, že pozemky mohla nadobudnúť
darovaním (musela si byť minimálne vedomá, že sa ich v rámci dedičskej dohody v roku 1978 vzdala,
čím by nebola naplnená desaťročná vydržacia doba od tvrdeného darovania v roku 1972). Absenciu
dobrej viery žalovanej ako základnej podmienky vydržania v rozhodnom období nemôže spätne zhojiť
ani vyhlásenie právnej predchodkyne žalobcov ako vlastníčky pozemkov o ich darovaní v roku 2003,

ani jej súhlas s vydaním osvedčenia o vydržaní.

38. Žalovaná napokon tvrdí, že jej dobrú vieru mohlo založiť vydanie osvedčenia o vydržaní vo forme
notárskej zápisnice. Tu sa súd stotožňuje s tvrdením žalobcov, že aj po vydaní osvedčenia dochádza
k reťazeniu vedomia na strane žalovanej, pretože keď absentuje dobromyseľnosť pri samotnom

vydržaní, potom aj vydanie osvedčenia o vydržaní ako titul ďalšej držby trpí vadami, o ktorých má
žalovaná vedomosť. Inak povedané, vydanie osvedčenia o vydržaní nemôže zhojiť nedobromyseľnosť
žalovanej. Notárska zápisnica nie je samostatným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, právnym
úkonom, od ktorého možno odvodiť oprávnenosť držby, je len formou, ktorou sa osvedčuje formálne
splnenie podmienok vydržania, nepotvrdzuje dobromyseľnosť osoby, v prospech ktorej bola vydaná

(samotná zápisnica obsahuje poučenie, že sa vlastníci môžu domáhať ochrany svojho vlastníckeho
práva, ak sú údaje uvedené žalovanou nepravdivé).

39. Sumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že bolo preukázané nesplnenie podmienok vydržania
vlastníckeho práva k pozemkom 1 k dátumu vydania osvedčenia o vydržaní dňa 19.03.2003

(dobromyseľnosť žalovanej), preto žalovaná nemohla k nim nadobudnúť vlastnícke právo. Rovnako
podmienky vydržania nespĺňala žalovaná ani po vydaní osvedčenia vzhľadom na pretrvávajúcu
nedobromyseľnosť. Nie je vylúčené, že účastníci právnych úkonov chceli v danom období roku 2003
nejakým spôsobov vyporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom, avšak bolo potrebné zvoliť taký právny
nástroj, ktorý by bol v súlade s právnymi predpismi. Na základe uvedeného súd žalobe v nároku 1

k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX vyhovel.

40. Druhý uplatnený nárok žalobcov spočíval v tvrdení, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke
právo k pozemkom 2 (v príslušnom podiele), pretože zmluva je absolútne neplatná pre absenciu
dojednania kúpnej ceny a záväzku kupujúcich túto cenu zaplatiť. Žalovaná namietala, že kúpna zmluva

je perfektná a kúpna cena je v zmluve uvedená.

41.Kúpnazmluvavznikávokamihu,kedysastranydohodlinajejpodstatnýchnáležitostiach(essentialia
negotii), ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena (§ 588 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník
výslovne nevyžaduje vyjadrenie záväzku zaplatiť kúpnu cenu, resp. záväzku odovzdať predmet kúpy (na

rozdiel od úpravy kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka, kde medzi podstatné náležitosti patrí
určenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej
zmluvy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, kúpna cena a záväzok
kupujúceho zaplatiť ju). Podľa názoru súdu na to, aby sa kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka
stala perfektnou, postačuje dojednanie o predmete a kúpnej cene, samotný záväzok zaplatiť kúpnu cenu

vyplýva implicitne z charakteru záväzkovo-právneho vzťahu kúpnej zmluvy (z kúpnej zmluvy vznikne
predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.)

42. Kúpna cena je odplata za predmet kúpy stanovená v peniazoch a vyjadruje požiadavku

ekvivalentnosti výmeny vecí, práv a iných majetkových hodnôt za peniaze. Kúpna cena musí byť
vyjadrená určitou peňažnou čiastkou alebo iným spôsobom, na základe ktorého ju možno nepochybne
stanoviť (na rozdiel od obchodnoprávnej úpravy, kedy je v zmysle § 409 ods. 2 Obch. z. možné uzavrieť
platnú kúpnu zmluvu aj bez konkrétneho určenia kúpnej ceny). Splatnosť kúpnej ceny a spôsob jejzaplatenia sú vedľajšími zmluvnými dojednaniami, ktorých absencia nespôsobuje neplatnosť zmluvy
(ak nebolo dohodnuté, v akom pomere majú viacerí kupujúci uhradiť kúpnu cenu, uhradia ju podľa
výšky podielov, ktoré kúpnou zmluvou nadobúdajú – rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 14Co/682/2013). Sporné medzi stranami bolo, či článok IV zmluvy v znení „hodnota predávaných
nehnuteľností činí 182.081,80 Sk“ možno považovať za dojednanie výšky kúpnej ceny. Žalobcovia
tvrdia, že hodnota a kúpna cena predávaných nehnuteľností nemusia byť totožné (čo je vo všeobecnej
rovine pravdivé). V danom prípade však vzhľadom na systematiku zmluvy (označenie nehnuteľnosti
v čl. I, vymedzenie podielov nadobúdaných kupujúcimi v čl. II, vyhlásenie o vadách a ťarchách v bode

III. a vymedzenie hodnoty predávaných nehnuteľností v bode IV) možno výkladom dospieť k tomu,
že článok IV obsahuje dojednanie o kúpnej cene. Ak je v kúpnej zmluve uvedený údaj o hodnote
„predávanej nehnuteľnosti“ a iná cena tam uvádzaná nie je, nie je dôvod toto dojednanie vykladať ako
kúpnu cenu. Opačný výklad, resp. trvanie na doslovnom uvedení označenia „kúpna cena“ by bol podľa
názoru súdu prílišný formalizmus. Súd len dodáva, že v konaní neboli predkladané žiadne skutkové
tvrdenia ohľadom konania účastníkov zmluvy v čase jej uzatvorenia, resp. po jej uzatvorení, z ktorých

by bolo možné vykladať vôľu účastníkov, k čomu, akému úkonu, mala smerovať kúpna zmluva. Potom
súdu neostáva nič iné, ako zmluvu vykladať len zo znenia jej obsahu. Súd preto považuje zmluvu
za právne perfektnú a platnú, nezistiac dôvody, pre ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Súd by bez
legitímnej príčiny nemal zasahovať do zmluvnej voľnosti účastníkov právneho úkonu. Je zrejmé, že
právnapredchodkyňažalobcovakopredávajúcazmluvuvdanomzneníakceptovalaapodpísala,pričom

jej podpis je úradne overený (zmluvu podpísala prvá dňa 14.01.1994, kupujúci ju podpísali 02.03.1994).

43. Ak by aj súd z akéhokoľvek dôvodu považoval zmluvu za neplatnú (pre absenciu dojednania
kúpnej ceny alebo záväzku ju zaplatiť, prípadne pre simuláciu, resp. disimuláciu právneho úkonu – čo
v konaní preukázané nebolo vzhľadom na nedostatok skutkových zistení o vôli účastníkov), má za to,

že v danom prípade by žalovaná (a aj ostatní kupujúci, ktorí však v spore žalovaní nie sú) nadobudla
vlastníckeprávovydržaním.Jesplnenápodmienkaspôsobiléhosubjektuakoajpredmetuvydržania,titul
– písomná kúpna zmluva, na základe ktorej bola žalovaná zapísaná a vedená v katastri nehnuteľností
ako spoluvlastník pozemkov a uplynutie desaťročnej vydržacej doby, pričom žalovaná nebola pri držbe
od povolenia vkladu vlastníckeho práva v roku 1994, minimálne do smrti právnej predchodkyne žalobcov

v roku 2020, rušená (nepopreté tvrdenie žalovanej). Čo sa týka podmienky dobromyseľnosti, žalobcovia
predložili viaceré námietky, pre ktoré nemohla byť žalovaná dobromyseľná, avšak s ktorými sa súd
nestotožnil.

44. Žalobcovia uviedli, že žalovaná si mala byť vedomá náležitostí kúpnej zmluvy, a teda aj potreby

uvedenia kúpnej ceny v zmluve, ktorá tu absentuje. Tu súd poukazuje na vyššie uvedený záver
o obsahovej náležitosti kúpnej ceny v zmluve. Ak by aj tento záver súdu bol mylný, nebolo by možné
pričítať za vinu žalovanej, že by vyjadrenie hodnoty nehnuteľnosti považovala za dojednanie kúpnej
ceny. Ďalej tvrdili, že zámerne cenu koncipovali (zrejme kupujúci) tak, aby bola nevymožiteľná. Súd
poukazuje na to, že nebolo preukázané a ani tvrdené, kto zmluvu pripravoval. Ďalej sa uvedené tvrdenie

javí súdu ako nelogické, pretože tým by sa žalovaná (prípadne ostatní kupujúci) vystavovali riziku, že
ak by ich predávajúca zažalovala o zaplatenie kúpnej ceny a kúpna zmluva by bola pre jej absenciu /
nezrozumiteľnosť / neurčitosť neplatná, stratili by kupujúci vlastnícke právo, resp. by sa vlastníkmi nikdy
nestali. Ani prebiehajúce dedičské konanie po zomr. F. M. v čase uzatvárania kúpnej zmluvy (D 567/94),
iniciované žalovanou, kde boli opätovne prededené pozemky, ktoré už predtým právna predchodkyňa

žalobcov (predávajúca) nadobudla dedením, nie je takou skutočnosťou, ktorá by spochybnila dobrú
vieru žalovanej, že je spoluvlastníkom pozemkov. Z konania dedičov po L. a F. M., t.j. žalovanej a jej
súrodencov (potomkov po C. M.), právnej predchodkyne žalobcov a právnych nástupcov po M. M.
vyplýva, že títo mali záujem usporiadať vlastnícke vzťahy tak, že pozemky 2 budú patriť deťom po C.
M. (predložené plnomocenstvá zo dňa XX.XX.XXXX na zastupovanie v dedičských konaniach po L.

a F. na č.l.20-23). V tejto súvislosti však súd dáva do pozornosti, že žalovaná nezastupovala dedičov
v konaní D 567/94 (tak ako tvrdia žalobcovia), ale títo splnomocnili na zastupovanie D. P.. Vlastnícke
právožalovanáajejsúrodencinadobudlinazákladekúpnejzmluvyvkladomvmarciXXXXaažnásledne
dňaXX.XX.XXXXboli podpísanéplnomocenstváadňaXX.XX.XXXXbolovydané dedičskérozhodnutie
(potom je význam dedičského konania po zomr. F. M., resp. pokračovanie v ňom po povolení vkladu,

otázny). Súd dodáva, že ak pri posudzovaní dobromyseľnosti žalovanej vo vzťahu k nároku 1 prihliadal
na správanie a konanie dedičov, resp. rodinných príslušníkov a z toho odvodzoval závery, nie je dôvod
k tomu nepristúpiť ani v tomto žalovanom nároku.45. Žalovaná mala v nepretržitej a nerušenej držbe nehnuteľnosti takmer 30 rokov (nie je preukázané,
že do podania žaloby bola v tomto rušená). Bola počas celej tejto doby zapísaná ako spoluvlastník
nehnuteľnosti. Počas tejto doby sa voči nej nikto nedomáhal žiadnych nárokov (vlastníckeho práva,

zaplatenia kúpnej ceny). Ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 484/2015 (publikovanom v Zbierke nálezov
s uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 48/2018) konštatoval, že „pri poskytovaní
súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel
základného práva na ochranu vlastníctva, základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru považovať taký výklad § 134 Občianskeho

zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej
držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom
vlastníckom práve) so stavom vlastníckym.“

46. Čo sa týka zaplatenia kúpnej ceny, toto preukázané nebolo, to však kúpnu zmluvu nerobí neplatnou
a ani v konkrétnostiach prejednávanej veci nepopiera dobromyseľnosť žalovanej. Zaplatenia kúpnej

ceny sa právna predchodkyňa žalobcov počas celého obdobia nedomáhala (nebolo to tvrdené).
Nie je zrejmé, či sa kúpna cena vyporiadala inak. Zároveň z postoja všetkých zainteresovaných
dedičov vyplývalo, že nehnuteľnosti majú patriť žalovanej a jej súrodencom (nebolo preukázané, že by
plnomocenstvá, kde súhlasili s nadobudnutím dedičstva žalovanou a jej súrodencami, nepredstavovali
vôľu dedičov, aj keď ich žalobcovia namietali; ostatní dediči nikdy nenamietali zavkladovanie kúpnej

zmluvy, ani nevykonali žiadne úkony proti výsledku dedičského konania po L. M., na základe ktorého sú
zrejme zapísané vlastnícke práva v prospech žalovanej a jej súrodencov na LV č. XXXX s poznámkou
D253/94). Tvrdenie žalobcov, že sama žalovaná v dedičskom konaní prenechala parcely XXX/X, XXX/
X G. XXX/X (pozemky 2) právnej predchodkyni žalobcov za výplatu podielu (a následne iniciovala nové
dedičské konanie, čo je rozporné s dobrými mravmi), nevyplýva z dôkazov, keď podľa kúpnej zmluvy

mali byť tieto pozemky združené v JRD a podľa rozhodnutia D 649/78 prebrala právna predchodkyňa
žalobcov poľnohospodársku pôdu v užívaní JRD bezodplatne (vyplatila spoludedičov len z domového
majetku). Napokon v prípade pochybností sa predpokladá, že držba je oprávnená.

47. Súd vyhodnotiac celkový postoj dedičov, vrátane postoja právnej predchodkyne žalobcov, ktorí

akceptovalinastolenýstav,resp.vočinemunenamietalo,nezistilvkonanížalovanejskutočnosti,ktoréby
dosahovali intenzitu porušenia dobrých mravov v takej miere, že by jej nebolo možné poskytnúť ochranu.

48. Súd preto z dôvodov uvádzaných vyššie žalobu v časti nároku 2 (vo vzťahu k nehnuteľnostiam na
LV č. XXXX) zamietol.

49. Na záver súd dodáva, že rozdielne právne posúdenie splnenia podmienok vydržania pri nárokoch 1
a2vyplývazrozdielnychskutkovýchzistení.Vprípadenároku1nebolapreukázanáexistenciadarovacej
zmluvy (táto bola vyvrátená) a žalovaná si počas plynutia vydržacej doby bola vedomá, nadobudnutia
pozemkov právnou predchodkyňou žalobcov v dedičskom konaní, kde sa sama zriekla nároku na

dedičskýpodiel,čovylučujedobromyseľnosťžalovanej.Vprípadenároku2žalovanáuzatvorilapísomnú
darovaciu zmluvu, ktorú správa katastra akceptovala, žalovaná je zapísaná ako spoluvlastník a svoje
vlastnícke práva vykonávala nepretržite desaťročia, bez toho, aby bola rušená a bez toho, aby jej
vlastnícke právo právna preschýna žalobcov, právni nástupcovia po L. a F. M. alebo iné osoby, namietali.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. V konaní si žalobca uplatňoval dva nároky, pričom bol úspešný len v jednom z nich, preto možno
konštatovať,žeúspechžalobcovažalovanejjepribližnerovnaký,nazákladečohosúdotrováchkonania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

8C/5/2024Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.