Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123201949
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Topolčanská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123201949.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR,
trvale bytom F. G. XXX/XX, H. – I., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko
– JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín a otca, A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho

občana SR, trvale bytom J. XXXX/XX, K., t. č. bytom A. XX, L., o návrhu otca na rozšírenie úpravy styku
počas veľkonočných prázdnin takto

r o z h o d o l :

Návrh otca s a z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec dieťaťa svojím návrhom, doručeným súdu dňa 27.03.2023, žiadal, aby súd rozhodol o úprave
jeho styku so synom od stredy 05.04.2023 od 14.00 hod do pondelka 10.04.2023 do 20.00 hod alebo

od soboty 08.04.2023 od 10.00 hod do utorka 11.04.2023 do 18.00 hod. Písomným podaním zo dňa
27.11.2023 upravil svoj návrh tak, že žiada o úpravu styku so synom počas veľkonočných prázdnin
2024. Následne písomným podaním zo dňa 10.03.2024 upravil svoj návrh tak, že syn bude počas
veľkonočných prázdnin roku 2024 v starostlivosti otca od stredy 27.03.2024 od 14.00 hod do utorka
02.04.2024 do 18.00 hod. Naposledy písomným podaním zo dňa 04.04.2024 svoj návrh upravil tak, že
žiadal, aby súd rozhodol o rozšírení jeho styku so synom tak, že maloletý bude od roku 2025 do roku

2031 (vrátane) tráviť spoločné veľkonočné sviatky v starostlivosti otca od posledného dňa školského
vyučovania predchádzajúcom prvému dňu veľkonočných prázdnin od 08.00 hod do posledného dňa
veľkonočných prázdnin do 19.00 hod; počas veľkonočných prázdnin nepárneho roku (od roku 2032)
bude maloletý v starostlivosti otca od posledného dňa školského vyučovania predchádzajúcom prvému
dňu veľkonočných prázdnin od 08.00 hod do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19.00 hod;
počas veľkonočných prázdnin párneho roku (od roku 2032) bude maloletý v starostlivosti matky od
posledného dňa školského vyučovania predchádzajúcom prvému dňu veľkonočných prázdnin od 08.00

hod do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 19.00 hod. Otec v návrhu okrem iného uviedol, že
súd svojím rozhodnutím podporí rozvíjanie vzťahu syna s otcom. Syn bol na Veľkú noc 2022 s otcom
a je pochopiteľné, že ako otec a syn tak mohli využiť „oblievací“ pondelok tak, ako väčšina chlapcov
na Slovensku – zvyky a obyčaje rodín, návštevy synov s otcom. Otec tiež v návrhu poukázal na
nespoluprácu matky pokiaľ ide o rozsah jeho styku so synom nad rámec súdneho rozhodnutia. Otec tak
trávi so synom veľmi málo spoločného času. Matka za 7 rokov asi 30x nedodržala súdne rozhodnutie.

Ďalej otec poukázal na to, že matka nikdy nesúhlasila s rozdeľovaním sviatkov a prázdnin a počas 9
rokov života syna, im bolo umožnené tráviť iba jedny spoločné veľkonočné sviatky. Otec tiež v návrhu
uviedol, že v prípade, ak sa z akýchkoľvek príčin nebude realizovať ním žiadaná úprava styku, je matkapovinná umožniť nahradenie styku počas najbližších dvoch párnych víkendov nasledujúcich po Veľkej
noci s tým, že matka syna odovzdá o 17.00 hod v párny piatok na adrese otca v Bratislave a tam si matka
aj maloletého prevezme v párnu nedeľu o 17.30 hod. a ďalej je matka povinná umožniť nahradenie styku

počas najbližších veľkonočných prázdnin nasledujúcich v ďalšom kalendárnom roku po sebe s tým, že
maloletého matka odovzdá počas prvého dňa veľkonočných prázdnin o 09.00 hod otcovi v mieste jeho
bydliska v Bratislave a prevezme si ho od otca v posledný deň veľkonočných prázdnin o 17.30 hod
na adrese trvalého pobytu otca vo Vrútkach. V prípade, že otec vycestuje pre syna a matka mu syna
nepripraví a syn s otcom neodíde, je povinná matka znášať náklady na cestovanie vo výške 100,- eur

splatné do 7 kalendárnych dní na účet otca.

2. Matka s návrhom otca nesúhlasila.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh otca, písomné vyjadrenie
otca zo dňa 27.11.2023, písomné vyjadrenie otca zo dňa 10.03.2024, správy kolízneho opatrovníka zo

dňa 08.03.2024 zo sociálneho zisťovania, písomné doplnenie podania otca zo dňa 04.04.2024, ako aj
obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31P/42/2023.

4. Takto bolo súdom zistené, že maloletý A. má 9 rokov a pochádza z partnerského vzťahu rodičov.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/227/2016-420 zo dňa 05.04.2017 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/52/2017-444 zo dňa 26.09.2017 bola schválená rodičovská
dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Ďalej bol otec dieťaťa
týmto rozsudkom zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého. Súčasťou rozsudku bola aj
dohoda rodičov o úprave styku, na základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v každom
nepárnom týždni v roku od soboty od 08.00 hod do nedele do 19.00 hod. Uvedený rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 11.05.2017 vo všetkých častiach okrem výroku o určení vyživovacej povinnosti.
V časti určenia vyživovacej povinnosti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2017.

5. Otec dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 20.06.2024 uviedol, že je mu veľmi ľúto, že sa jeho snaha
o to, aby bol rovnocenným rodičom, berie ako ubližovanie. Otec i napriek tomu, že maloletý uviedol,

že s ním nechce byť na Veľkú noc chce, aby súd rozhodol a upravil veľkonočné sviatky v zmysle jeho
návrhu. Kolízny opatrovník by mal dieťaťu v rámci participačných práv vysvetliť, prečo súd rozhodol inak
ako si on želal. Ďalej uviedol, že na svojom návrhu trvá aj z dôvodu, že pani doktorka D. aj E. M. sa
už v minulosti vyjadrili, že maloletý je naučený odpovediam. Otec tvrdil, že situáciu ohľadne Veľkej noci
so synom preberal a syn s tým nemá problém. Dáva na vedomie ctenému súdu, že synovi rodina je aj

v Martine, tú netvorí len otec a jeho rodičia, ale aj jeho široká rodina. Väčšinou sa počas týchto sviatkov
pýtajú, kde je syn. Syna mal otec na Veľkú noc za 9 rokov jeho života iba jeden raz. K vráteniu syna
po hodine na Veľkú noc 2024 otec uviedol, že vyjadrenie matky nie je celkom pravdivé, nakoľko matka
prišla so synom na parkovisko v situácii, keď bol syn strašne podráždený, nervný a v ataku voči osobe
otca. Matka celú situáciu riešila tak, že odišla. On so synom strávil na parkovisku asi 20 minút v rozprave,

kedy mu syn bol celý čas otočený chrbtom, nekomunikoval s ním, bol podráždený a neustále mu hovoril,
že on nikam nejde. Následne si syn sadol do auta s tým, že sa budú rozprávať. Celý čas v aute ho
syn konfrontoval, že on nikam nepôjde, že nemusí ísť s ním, že bude doma. Syn v situačnom náznaku
celej opísanej situácie povedal, že dnes s ním nejde, ale že má prísť zajtra pre neho a večer ho má
zasa vrátiť. Vzhľadom na synov podráždený stav, otcovi z minulosti vyskočila pamäť, že matka na neho

podala trestné oznámenie za týranie syna, tak sa ho pekne opýtal, či ide alebo nejde a či má zavolať
mame, aby pre neho prišla, on povedal, že áno. Pri odchode z auta sa syn na otca pozrel a povedal
mu: „Ocino, nehnevaj sa.“ Na základe uvedeného otec pochopil, že syn je motivovaný matkou, kedy mu
sám povedal, že on nemusí ísť. Právom záverečnej reči otec uviedol, že od roku 2016, kedy bola prvá
Veľká noc, kedy už syn nemal spolužijúcich rodičov, sa snažil dobrovoľne aj cez výchovné opatrenia,

psychológov dohodnúť s matkou. Myslí si, že je prirodzené aj podľa zákona, ústavy, dohovoru, že dieťa
potrebuje a má právo sviatky aj prázdniny tráviť s otcom aj s matkou. Je mu ľúto, že matka má toľko
lístkov a je smutná, ale aj toto konanie nemuselo byť, keby sa s matkou chceli v starostlivosti striedať,
pretože otec nikdy nechcel mať maloletého iba pre seba. Smútok, ktorý vidí dieťa, je preň bolestivý,
pretože emócie sú nákazlivé. Dieťa tomu nerozumie a hľadá spôsoby, ako dosiahnuť, aby mama smutná

nebola. Aj za cenu, že povie a predstiera, že nemá rád otca, že všetko na otcovi je zlé, ako to hovoril
u A. D.. Je to prirodzený obranný mechanizmus.6. Matka dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 20.06.2024 uviedla, že poukazuje na názor syna, ktorý
má už 9 rokov, má teda vek aj rozumovú vyspelosť, aby sa k veci vyjadril a súd by mal na tento názor
prihliadať. Maloletý pred kolíznym opatrovníkom povedal, že by chcel Veľkú noc tráviť v Trenčíne, teda

nechce byť v tomto čase s otcom. Matka ďalej poukázala na to, že nikto neberie rolu otca otcovi,
ale bola by nesmierne rada, keby otec konečne začal rešpektovať priania ich syna. Tento rok bola
Veľká noc po víkende, kedy mal byť syn s otcom. Matka ho riadne otcovi odovzdala, ale už po hodine
syn volal, aby po neho prišla, že on ide domov. Otec ju obviňoval z toho, že syna na styk riadne
nepripravila, čo nie je pravda, nakoľko syna riadne pripraveného a zbaleného priviedla k autu a napriek

tomu jej ho otec o hodinu vrátil. Tiež nesúhlasí s tvrdeniami otca, že syna učí nejakým odpovediam.
Matka nebola prítomná ani pri pohovore kolízneho opatrovníka so synom, nepoznala otázky, ktoré
mu boli kladené a preto ho nevedela na odpovede vopred pripraviť. Matka k znaleckému posudku
A. D., na ktorý poukazoval otec, uviedla, že v závere tohto posudku znalkyňa uvádza, že je vhodné
žiadnym spôsobom na chlapca nevyvíjať nátlak, vzhľadom na možné negatívne dôsledky takéhoto
správania a tlaku, ktoré u neho vyvolávajú intenzívny až neprekonateľný odpor a vzdor. Znalkyňa tiež

konštatovala, že psychologická vierohodnosť výpovede syna z aspektu všeobecne psychologického ako
aj psychologická, špecifická vierohodnosť sú zachované. Tento záver je plne v súlade so správaním sa
maloletého, ktorý ak nie je akceptovaný jeho názor, pociťuje neprekonateľný odpor a vzdor a násilím
nie je možné vynútiť styk otca s dieťaťom počas Veľkej noci, keď je maloletý zásadne proti tomu, čoho
príkladom je nerealizácia bežného styku otca so synom počas Veľkej noci toho roku. Právom záverečnej

rečimatkauviedla,žezdôrazňuje,žemaloletýniejelenobjektompráv,oktoromsabuderozhodovaťbez
ohľadu na jeho vôľu a názor. Maloletý je priamo účastníkom tohto konania a súd je v zmysle § 38 CMP,
§ 116 CMP, Dohovoru o právach dieťaťa, Zákona o rodine skúmať názor maloletého dieťaťa a na tento
prihliadať s ohľadom na jeho vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť. Maloletý sa jednoznačne vyjadril, že rád
by na Veľkú noc bol v Trenčíne. Otec tvrdí, že postupuje dobrovoľne, s čím nie je možné súhlasiť. Otec

má skutočne vysokú súdivosť, snaží sa všetko dosiahnuť nasilu, cez autoritatívne súdne rozhodnutia
a neberie ohľad na vôľu svojho vlastného syna. Síce mu je známy znalecký posudok A. D., z ktorého si
účelovo vyabstrahoval len určité vetné konštrukcie, ale jeho závery o nevyvíjaní nátlaku na maloletého
si vôbec nezobral k srdcu. Na základe vykonaného dokazovania navrhla, aby súd rešpektoval vôľu
maloletého dieťaťa a návrh v celom rozsahu zamietol.

7. Kolízny opatrovník uviedol, že potvrdzuje, že pohovor s maloletým bol vykonaný bez prítomnosti iných
osôb. V minulosti maloletý odmietal odpovedať na otázky. Práve cez jeho záľuby a aktivity ten chlapec
akoby dôveroval kolíznej opatrovníčke. Povedal svoj názor. Bol veľmi smutný, lebo presne vedel, prečo
prišla. Matka ho na to pripravila. Smutne rozprával od začiatku, že by bol rád na Veľkú noc doma. Majú

zvyklosť s bratom chodiť oblievať sesternice a spolužiačky. Keď sa uvoľnil, po určitom čase, prezentoval,
ako na Veľkú noc oblieva mamu ešte v posteli, ako mama výska, ako obleje podušku. Usmieval sa,
keď o tom rozprával. Robí mu teda radosť, keď je doma. On sa vyjadril, že by šiel obliať aj starú mamu
do Vrútok, ale iný deň ako je veľkonočný pondelok. Po ukončení pohovoru s maloletým bol vykonaný
pohovor s matkou, ktorá kolíznej opatrovníčke ukázala 14 predvolaní, resp. oznámení o uložení zásielky

na pošte. Maloletý reagoval na svoju matku a smútok tým, že sa začal hrabať lyžicou v obede. Kolízna
opatrovníčka s poukazom na názor maloletého, navrhla návrh otca zamietnuť.

8. Zo správy kolízneho opatrovníka zo sociálneho zisťovania zo dňa 08.03.2024 má súd za preukázané,
že matka pri pohovore v domácom prostredí uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. V týždni, kedy budú

veľkonočné sviatky má mať otec syna cez víkend a v pondelok by už mal byť so svojou matkou. Na
veľkonočný pondelok chodieva maloletý so súrodencami oblievať svoje spolužiačky. Vždy sa na to teší,
navštevujú viacero domácností, má z toho vždy veľký zážitok. Matka trvala na tom, aby syn bol na
veľkonočný pondelok v jej domácnosti. Súhlasila by s tým, aby syn bol u svojho otca už od veľkonočného
piatku. maloletý pri pohovore uviedol, že na Veľkú noc, keď je u tatu, tak ide oblievať iba starkú, Aďu

a jej mamu. Oco má bratranca a keď sú vo Vrútkach, tak idú obliať i jeho ženu a ich vnučku. V Trenčíne
chodí oblievať s bratom a so spolužiakmi spolužiačky a sesternice. Mamu oblieva hneď ráno, keď je
ešte v posteli a spí. Rád by bol na Veľkú noc v Trenčíne. Dostane čokoládové vajíčka, sladkosti aj
peniaze. S tatom by išiel obliať starkú aj inokedy. Otec pri pohovore v domácom prostredí okrem iného
uviedol, keďže chce, aby mal maloletý kontakt aj so svojimi starými rodičmi, počas toho, keď má tráviť

čas s maloletým, chodia na návštevy ku starým rodičom zo strany otca, keďže matka maloletého mu toto
neumožňuje. Otec má podľa jeho vyjadrenia so synom veľmi dobrý vzťah a nemajú žiadne problémy.
S matkou maloletého sa nedá mimosúdne na ničom ohľadne maloletého dohodnúť.9. Zo záverov znaleckého posudku číslo 01/2023 vypracovaného znalkyňou v odbore psychológia,
odvetví klinická psychológia detí v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ v Trenčíne číslo
ČVS:ORO-743/1-VZS-TN-2022 (ktorý je súčasťou spisu sp. zn. 31Em/9/2023) má súd za preukázané,

že v rámci komplexnej psychologickej charakteristiky osobnosti má maloletý zodpovedajúcu psychickú
spôsobilosť, ktorá je jeho veku primeraná a je potrebná k objektívnemu vnímaniu skutočnosti
a k zapamätaniu a vybavovaniu si prežitých udalostí a následne je schopný aj správnej interpretácie.
Maloletý je vzhľadom na vek schopný vyvodiť primeraný morálny úsudok. U maloletého sa vyskytuje tiež
nezrelosť osobnosti, infantilné rysy. Dieťa v tejto dobe nič nepredstiera, prejavuje sa úplne autenticky

a spontánne. Maloletý má problém porozumieť svojím emóciám. Nedokáže definovať, čo slovo hnev,
radosť, smútok a strach znamená a nedokáže identifikovať emocionálnu skúsenosť v súvislosti s týmito
konkrétnymi emóciami. Maloletý má zvýšenú tendenciu k depresívnym až hypochondrickým reakciám
na pre neho stresujúce situácie. Otvorene a bez obáv dokáže vyjadriť nespokojnosť, nesúhlas, vie
odmietnuť a dokáže byť v odpore i voči autorite. Maloletý sa tiež dokáže aj pre neho v nepríjemnej
situácii ohradiť a odmietať stretnutia s otcom. Prístup otca je pre chlapca nepríjemný a preto ho odmieta

(donútenie a nemožnosť rozhodnúť sa sám). Maloletý nemá vybudovaný blízky emocionálny vzťah
s otcom. Vo vzťahu k otcovi je neistý, ale nie úplne odmietavý, vidí ho skôr neutrálne a neprejavuje voči
nemu patričné emócie, už vôbec nie pozitívne. Voči správaniu otca, ktoré mu nie je a nebolo po vôli
(neželá si stretávať sa s ním) sa dokáže aktívne postaviť, odmietnuť ho, ale vyjadruje nespokojnosť, že
nebýva otcom vypočutý. Maloletý je veľmi naviazaný najmä na matku, má sklony preberať jej názory

a uisťovať sa v tom, čo chce povedať. Maloletý nemá záujem o stretávanie sa s otcom, cíti sa byť
zaťažený a znechutený, keď tam má ísť. „Ja sa tam nudím, nemám tam čo robiť.“ Je vhodné žiadnym
spôsobom na chlapca nevyvíjať tlak, vzhľadom na možné negatívne dôsledky takéhoto správania
a tlaku, ktoré vyvolávajú u maloletého intenzívny až neprekonateľný odpor a vzdor.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa

použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 25 ods. 1 - 4 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého

dieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičomalebozakážestykmaloletéhodieťaťasrodičom,
akniejemožnézabezpečiťzáujemmaloletéhodieťaťaobmedzenímstykumaloletéhodieťaťasrodičom.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.

13. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14. Právo styku rodiča s dieťaťom vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, kde sa okrem iného uvádza,

že práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len
rozhodnutím súdu a na základe zákona. Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru
o právach dieťaťa. V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov
bude dieťa naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinnostídruhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto
rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má takýto rodič práve v čase styku
s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného

života. Je chránená aj článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Z tohto článku vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu
a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia
a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa, alebo len tak
zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť.

15. Otec svojím návrhom žiadal, aby súd upravil jeho stretávanie počas veľkonočných prázdnin
s maloletým synom. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné
dôkazy, správu zo šetrenia kolízneho opatrovníka, ktorému bola uložená povinnosť sprostredkovane
zistiť názor maloletého dieťaťa k predmetu tohto konania. Vykonaným dokazovaním mal súd za
preukázané, že maloletý sa vyjadril, že veľkonočné prázdniny chce tráviť v rodine matky, doma s matkou,

že chce ísť šibať príbuzné a spolužiačky. Súd jeho názor zisťoval s poukazom na § 38 CMP, § 116 CMP,
§ 43 Zákona o rodine ako aj s poukazom na Dohovor o právach dieťaťa. S prihliadnutím na závery
znaleckého dokazovania, ktoré sú súčasťou spisu v inom súdnom konaní, súd prihliadal na samotný
názor maloletého dieťaťa, nakoľko je toho názoru, že je schopný sa vyjadriť k tejto otázke vzhľadom na
svoju rozumovú vyspelosť a s poukazom aj na závery znaleckého dokazovania, že maloletého v jeho

záujme netreba stresovať, čo by mohlo mať na neho negatívny dopad. V danej veci by si mal najmä
otec uvedomiť, že rodičia majú právo dieťa milovať, ale nie ho vlastniť. Maloleté dieťa nie je v konaní
predmetom, je subjektom konania, osobou so všetkou ľudskou dôstojnosťou. A v tomto konaní mal
súd jednoznačne za preukázané, že maloletý nechce tráviť veľkonočné prázdniny so svojím otcom, ale
doma, chce obliať svoju mamu, chce s bratom ísť oblievať spolužiačky. Je potrebné tiež poukázať na to,

že realizácia styku od určitého veku dieťaťa je takmer vždy závislá nielen od vôle rodičov, ale aj od vôle
samotného maloletého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa môže prevážiť nad záujmom jeho rodiča. Tak je
tomu aj v tomto prípade. Súd za dôležitejší vyhodnotil záujem maloletého, aby mohol na Veľkú noc obliať
svoju vlastnú mamu a spolužiačky, ako je záujem otca na tom, aby so synom na Veľkú noc oblievali starú
matku a jeho rodinu. Navyše z citovaného znaleckého posudku vyplýva, že maloletý nič nepredstiera

– je autentický a spontánny a preto súd nemal dôvod pochybovať o jeho vyjadreniach týkajúcich sa
jeho želania, kde a ako bude tráviť Veľkú noc. Zároveň z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že
otec ho núti, čo je pre neho nepríjemné, keď sa nemôže rozhodnúť on sám. Otec v konaní tiež žiadal,
aby kolízny opatrovník vysvetlil maloletému, prečo súd rozhodol inak, ako si maloletý želal. Aj uvedené
svedčí o tom, že otec nie je schopný rešpektovať názor svojho syna a autoritatívne presadzuje svoje

vlastné záujmy a názory. Otec by si mal uvedomiť, že „nútené“ stretávanie maloletého s otcom počas
veľkonočného pondelka, v žiadnom prípade medzi nimi nevytvorí puto a akékoľvek vyvíjanie nátlaku by
tak pôsobilo kontraproduktívne. Navyše maloletý u otca trávil veľkonočné prázdniny v roku 2022, vie
teda,akobytráviltietoprázdninysotcomaajpretosavedelrozhodnúťotom,akoonsámtietoprázdniny
chce tráviť. Otec počas množstva konaní neustále obviňuje matku, že nie je schopná maloletého na styk

pripraviť tak, aby tento na stretnutie s otcom išiel s nadšením a úsmevom, sám však ani v jednom konaní
nepreukázal ako on sám syna motivuje, aby sa tešil na stretnutia s ním prípadne bol aktívny pri preberaní
syna od matky. Na základe uvedených skutočností preto súd návrh otca v tejto veci zamietol, pričom
dáva do pozornosti o rozšírení styku otca so synom, resp. o špeciálnej úprave styku otca so synom bude
súd rozhodovať v konaní o návrhu otca sp. zn. 31P/175/2023, kde je vytýčený termín pojednávania na

deň 06.08.2024.

16. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
v jednom vyhotovení. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného

mimosporového poriadku).