Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: DK-6Csp/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622202201
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5622202201.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. C., D. XXX/X, o zaplatenie 6.631,59 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi p r á v o na plnú náhradu trov konania s výnimkou trov znaleckého

dokazovania.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť znalkyni C. E. F., G. X, H. sumu 335,38 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 25.07.2022, žalobca (v tom čase
Všeobecná úverová banka, a.s.) žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 6.631,59 eur
spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 28.12.2019 do zaplatenia.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 21.03.2014 zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXX / XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol
žalobca žalovanému pôžičku vo výške 10.000,- Eur („schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke
mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 155,09 Eur, a to až do
celkovej sumy pôžičky vo výške 18.610,8 Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej
zmluvy sumu 10.000,36 Eur. Podľa ust. §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, „ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565

najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Podľa § 565 Občianskeho
zákonníka uvádza: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“ Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v
súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z

dňa 26.10.2019 – predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol
žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že
ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť.
Žalovanýanivdodatočneposkytnutejlehotedlžnésplátkyneuhradil.Žalobcavyužiloprávnenievzmyslevyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.12.2019 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom
z dňa 22.12.2019 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému
došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke

splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou
omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň
splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda
súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods. 9 ObčZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu
naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej

úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukazujú
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn: 17Co/447/2016. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 12.4 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného
ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 6.631,59 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné
úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti,

nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní.
V zmysle čl. 15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu.
Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 767,98 eur,
si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu
16.631,95 eur /označené v prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako

„istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení:
početsplátokvýškasplátkysumasplátok(počet*výška)sumapozosplatneníspoluistina(eur)68155,09
10546,12 6085,83 = 16631,95. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 10.000,36
eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v prehľade splátok
a úhrad evidovaná v stĺpci „úhrada“. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v

súvislosti s vymáhaním pohľadávky. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom
pohľadávkyajnákladyspojenésjejuplatnením,t.j.vpredmetnejvecisútýmitonákladminákladyspojené
s vymáhaním pohľadávky. Uvedené náklady žalobca eviduje v prehľade splátok a úhrad (v stĺpci „MP3“)
vo výške 0,- eur. Istina + náklady - úhrady = dlžná suma 16.631,95 eur + 0 eur - 10000,36 eur = 6.631,59
eur. Náklady na vymáhanie pohľadávky si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0,- eur. Zostatok

pohľadávky evidovaný v prehľade splátok a úhrad /stĺpec „zostatok“/ vo výške 7.399,57 eur, zahŕňa aj
zmluvnú pokutu vo výške 767,98 eur /stĺpec „pokuta“/, ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje Na
základe vyššie uvedeného: dlžná suma - neuplatnené náklady = žalovaná suma 6.631,59 eur - 0 eur
= 6.631,59 eur.

3/ Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, uznesením č.k. 11NcC/5/2022 – 80 zo dňa 20.09.2022
prikázal predmetnú vec vedenú na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 11Csp/36/2022 na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Dolný Kubín. Spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa
19.10.2022.

4/ Žalovanému bola žaloba (vrátane príloh) doručená dňa 19.11.2022, a to spolu s uznesením č. k.
DK-6Csp/31/2022-105 zo dňa 14.11.2022, ktorým bol vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní od doručenia
žaloby k nej písomne vyjadril, a to či žalobcom uplatnený nárok uznáva alebo nie a v prípade, že ho
neuznáva, nech uvedie vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, označí a predloží ďalšie
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

5/ Dňa 29.11.2022 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom prostredníctvom
právneho zástupcu uviedol, že neuznáva žalobou uplatnený nárok, považuje ho za nedôvodný a
navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žaloba je nedôvodná, pretože žalovaný istinu
spotrebiteľského úveru žalobcovi vrátil. Na zaplatenie úrokov a poplatkov žalobca právo nemá, pretože

spotrebiteľský úver sa pre absenciu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ považuje za bezúročný a bez
poplatkov.Úver,ktorýžalobcažalovanémunazákladezmluvyposkytol,jespotrebiteľskýmúverompodľa
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy („zákon“). Spĺňa všetky predpoklady
podľa § 1 ods. 2 zákona a nejde o žiadnu z výnimiek podľa § 1 ods. 3 zákona. Istina spotrebiteľského
úveru bola podľa zmluvy 10.000,- eur. Žalobca v opise rozhodujúcich skutočností potvrdil, že istinu

úveru žalovaný vrátil a vyplýva to aj z prehľadu splátok a úhrad, ktorý predložil žalobca. Žalovaná
suma tak pozostáva výlučne z úrokov a poplatkov. Zaplatenia zmluvnej pokuty sa žalobca nedomáha.
Z náležitosti podľa zákona zmluva nespĺňa tie, ktoré upravuje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ a k/.
Podľa písm. f/ má zmluva obsahovať údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínkonečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti je uvedený v čl. VII údajom
„3/2024“. Takéto vymedzenie je neurčité, pretože je síce zrejmé, že ide o mesiac marec v roku 2024,
ale vymedzenie konečnej splatnosti úveru celým mesiacom neumožňuje ustáliť kedy presne sa úver

stáva splatným. Termín konečnej splatnosti úveru nemožno pritom odvodzovať od termínov jednotlivých
splátok, prípadne od ich počtu, ale spotrebiteľ musí už na prvý pohľad presne vedieť kedy, ktorým
dňom dôjde ku konečnej splatnosti úveru (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/24/2019 a
10Co/465/2015). Neurčité vymedzenie termínu konečnej splatnosti znamená, že tento údaj v zmluve
chýba. Okrem toho je údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v rozpore s dojednaním

o trvaní zmluvy v čl. 12.1. Podľa neho sa zmluva končí až úplným splnením všetkých záväzkov a
pohľadávok.Zuvedenéhoplynie,žezmluvaneobsahujeurčitýazrozumiteľnýúdajokonečnej splatnosti
úveru a sankciou za to je, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve
chýba aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/, teda údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Tento údaj je

vymedzenýibavšeobecnevzmluvnýchpodmienkach,alenejdeoindividuálnušpecifikáciusplátokúveru
poskytnutého konkrétne žalovanému. Článok 6.1 zmluvy síce odkazuje na splátkový kalendár, ale jeho
existenciu žalobca nepreukázal. Takéto dojednanie nemožno považovať za úplnú a určitú informáciu
podľa § 9 ods. 2 písm. k/. Spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov aj pre absenciu tohto
údaju. Na základe zmluvy by mal žalobca právo domáhať sa zaplatenia iba istiny úveru, nie aj úrokov

a poplatkov. A keďže žalovaný už istinu žalobcovi vrátil, musí byť žaloba nedôvodná.

6/ V reakcii na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného, žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 16.12.2022
repliku, v ktorej uviedol, že uzatvorená zmluva, aj s poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ
(tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.

Žalobca vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z
22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať
rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. žalobca odkazuje na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora)
zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú
právnu úpravu v zákone č. 129/2010 Z. z., z ktorého vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých
položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa.

Vo vzťahu k existencii náležitosti podľa § 9 ods. písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca
poukazuje na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15,
kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ

podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto
splátok.“ V uzatvorenej zmluve, v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa žalovaný oboznámil
sú tieto hodnoty vyjadrené. Splátky sú splatné v zmysle čl. 6 bod 6.2 zmluvných podmienok do 20.
dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.3 zmluvných podmienok je prvá splátka
splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva

v spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním
po dobu 120. mesiacov pripadal na dátum 20.03.2024. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského
úveru žalobca uvádza, že v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy
120 mesiacov pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky. Žalovaný bol prostredníctvom
parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami oboznámený a tak mal vedomosť o dobe trvania úveru,

ako aj o termíne konečnej splatnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie ustanovenia
Občianskeho zákonníka § 122 ods. 2, kde sa uvádza že koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov
alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína. Pokiaľ termín konečnej splatnosti, v ktorom má absentovať deň
v mesiaci sa premietne do daného ustanovenia, žalovaný musel mať vedomosť o tom, že splátka je

splatná vždy len k 20. dňu v mesiaci, teda takýto údaj nemohol byť zameniteľný so žiadnym iným dňom
v mesiaci.7/ V duplike žalovaný uviedol, že sa vyjadruje iba k náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona, t. j. k
údaju o termíne konečnej splatnosti úveru. Vo zvyšku zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe. Žalobca
argumentuje rozsudkom SDEU, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená

ako jediný dokument. Z toho vyvodzuje, že z údaju o konečnej splatnosti úveru uvedenom v zmluve,
v spojení so zmluvnými podmienkami, mal žalovaný možnosť konečnú splatnosť úveru sám zistiť.
Ale tento argument žalobcu neobstojí. Rozsudok SDEU rieši otázku náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. k), teda špecifikáciu splátok úveru a nie to, akým spôsobom má byť v zmluve uvedený údaj
o konečnej splatnosti úveru. Okrem toho nie je tento argument v súlade s účelom právnej úpravy

náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Účelom § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je v
prvom rade ochrana spotrebiteľa a to tým, že mu veriteľ poskytne zákonom stanovené údaje určitým
a zrozumiteľným spôsobom. To, že podľa žalobcu mal žalovaný možnosť údaj o konečnej splatnosti
úveru zistiť tak, že skombinuje údaj uvedený v zmluve s údajmi uvedenými v zmluvných podmienkach,
je v rozpore s týmto účelom. Spotrebiteľ má mať dostupné úplné informácie jednoducho a zrozumiteľne,
nie tak, že sa od neho bude vyžadovať štúdium zmluvy, zmluvných podmienok a prípadne ďalších

zmluvných dokumentov. Na prvý pohľad mu musí byť zrejmé, kedy bude úver v celom rozsahu uhradený.
Osobitosťou spotrebiteľských úverov je, že na strane dlžníka nevystupujú profesionáli, ale drobní klienti,
ktorých je potrebné chrániť. Nie klásť na nich požiadavky, aké sa kladú na profesionálov. Preto je úplne
legitímna požiadavka, aby veriteľ, ktorý je v právnom vzťahu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere tou
silnejšou stranou (profesionálom) uviedol v zmluve pre dlžníka (drobného klienta) úplnú informáciu o

konečnej splatnosti úveru tak, aby bol dlžník informovaný bez toho, aby musel obsah zmluvy vykladať.
Ide o jednoduchú povinnosť, ktorú nemožno považovať za nadmerné zaťažovanie veriteľa. Toto úverová
zmluva, ktorú uzavreli žalobca a žalovaný, nespĺňa. A preto je potrebné ju považovať za bezúročnú a
bez poplatkov tak, ako to už vo viacerých predchádzajúcich rozhodnutiach uviedol Krajský súd v Žiline
(ktorého rozhodnutia odkazujú aj na rozhodnutia iných krajských súdov). Žalovaný teda trvá na tom, že

keďže istinu úveru už splatil, je žaloba nedôvodná.

8/ Uznesením č.k. 6Csp/31/2022 – 159 zo dňa 15.02.2024 pripustil, aby do konania na miesto
doterajšieho žalobcu - spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom

Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2023.

9/ Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 09.03.2023, koré odročil na 18.04.2023 za
účelom poskytnutia lehoty na uzavretie súdneho zmieru, prípadne mimosúdnej dohody. Na pojednávaní
dňa 18.04.2023 žalovaný uviedol, že odmietol rokovať so žalobcom o uzavretí súdneho zmieru a to

z toho dôvodu, že úverovú zmluvu, resp. zmluvu o poskytnutí pôžičky nepodpísal. Bol aj na polícii, a to
v roku 2018 kedy to v ňom všetko vykypelo. Bolo to tak, že sa zoznámil s jednou pani, asi v r. 2013. Volala
sa I. C.. Bol vtedy mladý a hlúpy a uzavrel zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý úver známej tejto
I. C., ktorá sa dostala do ťažkostí a aby neprišla o dom, tak jej ručil. Zobral túto nehnuteľnosť na seba,
aby o ňu neprišla. Úver bol od J. G.. Išlo o hypotéku. Tento úver sa doteraz spláca. Platí ho pani, ktorá

v dome býva. Rok na to prišla I. C. za ním, že potrebuje niečo vykryť a požiadala ho, či by nevedeli nejako
vyriešiť 10.000,- eur. Pamätá si, že dával žiadosť zamestnávateľovi, aby mu dal potvrdenie o príjme
a ďalej to neriešil. Potom sa ozvala, že peniaze mu prídu na účet a on to neriešil. 500,- eur si nechal ako
províziu a zvyšok vytiahol v A. G. a dal ich p. C.. Ona tento úver splácala. Potom ho ešte natiahla do
úveru v sume 30.000,- eur od K. L. L., ktorý podpísal, takže ho celý vyplatil, hoci peniaze išli aj jej. K. C.

zo začiatku platila všetky tri úvery, aj keď s omeškaniami, žalovaný ju musel urgovať. Keď K. C. v r. 2015
prestala platiť pôžičku, ktorá je predmetom sporu, tak ju splácal žalovaný až do zaplatenia istiny a potom
sa bránil tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, aby sa nemusela riešiť vec ohľadne jeho podpisu
na zmluve, aby to bolo lacnejšie. Žalovaný zmluvu o pôžičke, ktorá je predmetom sporu nepodpísal,
domnieva sa, že buď ju podpísala p. C. alebo niekto iný. Doplnil, že v uvedený deň, t.j. 21.03.2014 nebol

v Košiciach. Pracoval v Bratislave a bol na poobedňajšej zmene. O 13:30 hod. má záznam z turniketu,
že bol už na pracovisku. Žalovaný súdu predložil zápisnicu o výsluchu jeho osoby spísanú na OR PZ
v Senici dňa 04.09.2018 a uviedol, že polícia tento prípad uzavrela s tým, že to zamietli. Tak isto predložil
zápisnicu o výsluchu C. I. C. spísanú OR PZ v Senici dňa 03.09.2018. V závere žalovaný uviedol, že
žiada vo veci vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti jeho podpisu na predmetnej

zmluve o pôžičke.
10/ Uznesením č.k. 6Csp/31/2022 – 240 zo dňa 18.05.2023 tunajší súd ustanovil C. E. F., s miestom
výkonu činnosti XXX XX H., G. X, súdnu znalkyňu v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, na
podanie znaleckého posudku, pričom úlohou znalkyne bolo zistiť, či podpis (pozn. sudkyne: a to len avýlučne) na zmluve o poskytnutí pôžičky na bývanie č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 21.03.2014 medzi
žalovaným a spoločnosťou M. F. D., N., je alebo nie je vlastnoručným podpisom žalovaného. Znalkyňou
vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX datovaný ku dňu 30.04.2024 súd doručil stranám sporu.

11/ Žalovaný súdu doručil dňa 27.05.2024 vyjadrenie k vyššie uvedenému znaleckému posudku, v
ktoromuviedol,žesapridržiavanaďalejsvojichtvrdení,otom,žezmluvuoposkytnutípôžičkynabývanie
č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2014 nepodpísal, čomu v podstate korešpondujú aj výsledky znaleckého
dokazovania, keď znalkyňa sa v záveroch znaleckého posudku vyjadrila, že zo štyroch vyhotovení

spornej zmluvy, by mal byť vlastnoručný podpis žalovaného len na jednom vyhotovení (sporné podpisy,
ozn. ako SM 1 a SM 2). V prípade podpisu uvedenej zmluvy osobou žalovaného by sa logicky jeho
vlastnoručný podpis musel nachádzať na jej všetkých vyhotoveniach, pretože každé jedno vyhotovenie
zmluvyjerovnocennéamáidentickúvýpovednúhodnotuvovzťahukuzmluveakotakej.Vtejtosúvislosti
dáva do pozornosti závery znaleckého posudku, podľa ktorého identifikačná hodnota a miera výskytu
podobných, zhodných znakov, ktoré boli zistené pri vzájomnom porovnaní sporných podpisov, ozn. SM

5, SM 6, SM 7, SM 8, na spornej písomnosti zmluva o poskytnutí pôžičky na bývanie č. XXXXXXXXXX
zo dňa 21.03.2014, s predloženými porovnávacími materiálmi A. B., nepostačuje na potvrdenie A. B.
ako pisateľa sporných podpisov, ozn. SM 5, SM 6, SM 7 a SM 8, ani v rovine pravdepodobnosti a
súčasne vyjadrila názor, že vzhľadom na charakter rozdielnych znakov, nevylučuje, že sporné podpisy
ozn. SM 5, SM 6, SM 7, SM 8, by mohli vzniknúť napodobnením nejakého pravého podpisu. Taktiež

pri sporných podpisoch ozn. ako SM 3 a SM 4 znalkyňa konštatovala, že nie je možné jednoznačne
potvrdiť, ale ani vylúčiť, že uvedené sporné podpisy na spornej písomnosti zmluva o poskytnutí pôžičky
na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2014 sú vlastnoručnými podpismi A. B.. Závery znaleckého
posudku je nevyhnutné vyhodnotiť v tom smere, že na všetkých vyhotoveniach zmluvy sa nenachádza
žalovaného vlastnoručný podpis, zmluvu o poskytnutí pôžičky je potrebné posudzovať ako jeden právny

úkon (bez ohľadu na počet jeho vyhotovení). Závery znaleckého posudku jednoznačne preukázali
dôvodné pochybnosti o procese podpisovania dotknutej zmluvy, ktorú skutočnosť ilustruje úvaha
znalkyne o možnosti napodobenia podpisu. Z vyššie uvedených záverov znalkyne, ako aj s poukazom
na skutočnosť, že všetky vyhotovenia zmluvy sa podpisujú v deň, kedy dochádza k jej uzatvoreniu, je
potom preukázané, že všetky vyhotovenia zmluvy nie sú opatrené vlastnoručným podpisom žalovaného.

Vzhľadom na nekorektné a podvodné správanie p. I. C., ktorá všetky veci súvisiace s uzatvorením
zmluvy zariaďovala, je možné, že medzi inými listinami, ktoré riešili, žalovanému „podsunula“ k podpisu
poslednú stranu zmluvy, na ktorej je podľa znalkyne žalovaného vlastnoručný podpis. Uvedené tvrdenie
je v plnej zhode s výpoveďou učinenou pred súdom v prejednávanej veci. Na podporu svojich tvrdení o
nepodpísaní zmluvy v Košiciach dňa 21.03.2014 žalovaný opakovane uvádza, že vzhľadom k tomu, že

miestom výkonu práce žalovaného už v tom čase bola Bratislava, a v ten deň nastupoval na poobednú
smenu, pričom o 13.30 hodine má záznam z turniketu, že bol na pracovisku, nebolo by možné pri dĺžke
trvania cesty z Košíc do Bratislavy, toto reálne stihnúť zrealizovať. O uvedenej skutočnosti do súdneho
spisuzaložilakodôkazvýpiszevidenciedochádzkyžalovanéhovspornýdeň.Upriamujeeštepozornosť
na podpis sprostredkovateľa na zmluve, a s tým súvisiacu skutočnosť, a teda, či žalobca v konaní

predložil splnomocnenie, ktorým sprostredkovateľa p. O. splnomocnil na uzavretie spornej zmluvy o
poskytnutí pôžičky na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2024, a teda, či je zmluva aj zo strany
žalobcu riadne podpísaná.

12/ Dňa 28.05.2024 doručil vyjadrenie k znaleckému posudku aj žalobca, ktorý uviedol, že znalkyňa

C. E. F. mala k dispozícii na skúmanie okrem iného štyri vyhotovenia - originály zmluvy o poskytnutí
pôžičky na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2014. Vo svojom znaleckom posudku jednoznačne
skonštatovala, že podpisy uvedené na zmluve o poskytnutí pôžičky na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa
21.03.2014 sú vlastnoručnými podpismi žalovaného (v znaleckom posudku označené SM1 a SM2) a s
týmto názorom sa stotožňuje aj žalobca. Z uvedeného vyplýva, že dané vyhotovenie zmluvy o poskytnutí

pôžičky na bývanie vlastnoručne podpísal žalovaný A. B..

13/ Následne súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 27.08.2024, na ktoré predvolal
obe strany sporu (žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu). Zástupca žalobcu predvolanie
na pojednávanie prevzal dňa 19.07.2024, pričom v podaní zo dňa 20.08.2024 uviedol, že súhlasí s

vykonaním pojednávania bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovanému bolo predvolanie
na pojednávanie doručené dňa 17.07.2024, pričom dňa 06.08.2024 telefonicky oznámil súdu, že súhlasí
s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na to, že strany sporu boli na pojednávanie riadne avčas predvolané, pričom žiadna z nich nežiadala o odročenie pojednávania, súd pojednávanie vykonal
v ich neprítomnosti.

14/ Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie všetkými navrhnutými dôkazmi. Na základe vykonaného
dokazovania a tiež skutkových tvrdení, ktoré v konaní neboli sporné, súd zistil nasledovný skutkový stav.

15/ S dátumom 21.03.2014 (a uvedením miesta podpisu v Košiciach) bola podpísaná zmluva
o poskytnutí pôžičky na bývanie č. XXXXXXXXXX, v ktorej bola ako veriteľ uvedená spoločnosť M. F. D.,

N., L. L. XXX XX P., D. Q. XX, R.: XX XXX XXX a ako klient/dlžník bol uvedený žalovaný, pričom v zmluve
boli uvedené identifikačné údaje žalovaného, telefónne číslo, číslo občianskeho preukazu a tiež údaje
o zamestnaní a finančnej situácii. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na bývanie bankou a tiež
záväzok klienta/dlžníka poskytnutú pôžičku splatiť a zaplatiť úroky za podmienok dohodnutých v zmluve.
V zmluve bola uvedená výška pôžičky 10.000,- eur, typ pôžičky: pôžička na bývanie, fixná ročná
úroková sadzba: 14,90 %, sadzba poistenia: 0,00%, výška splátky: 155,09 eur, k 20. dňu v kalendárnom

mesiaci, splatnosť prvej splátky: nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, splatnosť úrokov a poplatkov:
mesačne, ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci, počet splátok: 120, termín konečnej splatnosti: 3/2024,
spôsob splácania splátok: bankový účet, účet pre poskytnutie pôžičky: L. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, RPMN: 14,9%, priemerná hodnota RPMN: 13,34%, celková čiastka: 18.610,80 eur, celkové
náklady spotrebiteľa: 8.610,80 eur, predpoklady použité na výpočet RPMN: RPMN sa vypočíta podľa

klientom zvoleného (spoločnosťou určeného) spôsobu splácania pôžičky podľa vzorca uvedeného
v zákone o spotrebiteľských úveroch. V zmluve bola tiež špecifikovaná nehnuteľnosť: rodinný dom na
adrese S. G. X, XXX XX S. G., zapísaná na LV č. XX, pričom ako vlastník nehnuteľnosti bol zmluve
uvedený žalovaný. V rámci zmluvných podmienok uvedených pod bodom XIII. zmluvy bolo dohodnuté,
že spoločnosť poskytuje klientovi pôžičku v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch

atiežzáväzokžalovanéhopoužiťposkytnutúpôžičkuvýlučneavsúladesúčelomúverunarekonštrukciu
nehnuteľnosti uvedenej v zmluve.

16/ Vo formulári „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ je uvedený druh
spotrebiteľského úveru: účelový spotrebiteľský úver a doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je

vymedzená tak, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú, termín konečnej splatnosti úveru je 3/2024.
Spotrebiteľ má právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere v lehote 14 kalendárnych dní
odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy.

17/ Z listiny na č. l. 32 až 35 spisu, označenej ako “Prehľad splátok a úhrad”, vyplýva, že pôžička bola

splácaná formou dohodnutých splátok, ktoré boli zaplatené dňa 24.04.2014, 20.05.2014, 09.07.2014,
24.07.2014, 20.08.2014, 20.10.2014, 20.11.2014 bolo zaplatených 326,- eur, 23.12.2014 opäť už 155,09
eur, 27.03.2015 bolo zaplatených 450,- eur, 20.08.2015 500,- eur, 18.09.2015 310,- eur, 09.10.2015
155,09 eur, 27.10.2015 155,09 eur, 03.03.2016 277,- eur a 35,- eur, 22.04.2016 156,- eur, 31.05.2016
156,- eur, 09.06.2016 426,53 eur, 21.06.2016 155,09 eur, 13.07.2016 155,09 eur, 15.08.2016 155,09

eur, 20.09.2016 155,09 eur. Splátky v sume 155,09 eur boli ďalej zaplatené v dňoch 11.10.2016,
15.11.2016, 08.12.2016, 12.01.2017, 13.02.2017, 09.03.2017, 18.04.2017, 15.05.2017, 13.06.2017,
17.07.2017, 16.08.2017, 18.09.2017, 17.10.2017, 14.11.2017, 08.12.2017, 12.01.2018. Dňa 24.01.2018
bolo zaplatených 126,09 eur, dňa 15.02.2018 155,09 eur, 16.04.2018 155,09 eur, 20.04.2018 126,09
eur. Dňa 11.05.2018 bolo zaplatených 155,09 eur a suma 126,09 eur bola preúčtovaná (odpočítaná

ako debetná platba). Splátka 155,09 eur bola následne zaplatená v dňoch 15.06.2018, 17.07.2018,
13.08.2018,17.09.2018,15.10.2018,09.11.2018,10.12.2018,11.01.2019,12.02.2019,11.03.2019.Dňa
02.04.2019 bola 2 krát preúčtovaná suma 126,09 eur (odpočítaná ako debetná platba). Ďalšie splátky
(vo výške 155,09 eur) boli zaplatené dňa 29.04.2019, 09.05.2019, 11.06.2019 a 10.07.2019. Posledná
úhrada bola vykonaná dňa 12.08.2019 v sume 74,60 eur a celkovo takto bolo uhradených 10.000,36 eur

(so zohľadnením odpočítaných, resp. preúčtovaných úhrad v sume 3 x 126,09 eur , t. j. spolu v sume
378,27 eur).

18/ Výzvou zo dňa 26.10.2019, adresovanou žalovanému pôvodný žalobca (T. U. G., N.) ako právny
nástupca spoločnosti M. F. D., N. (právne nástupníctvo vyplýva z notárskej zápisnice na č. l. 40-48 spisu)

žalovanému oznámil, že ku dňu 26.10.2019 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 390,67
eur a zároveň ho upozornil, že ak do 05.12.2019 nedôjde k úhrade, tak bude oprávnený úver zosplatniť.
Žalovanému bola uvedená výzva doručená dňa 14.11.2019.19/ Listom zo dňa 22.12.2019 označeným ako oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,
adresovaným žalovanému, pôvodný žalobca žalovanému oznámil, že ku dňu 22.12.2019 sa dlh
žalovaného z úverovej zmluvy č. XXXXXXX stal splatným v celom rozsahu naraz z dôvodu neuhradenia

dlžných splátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke. V oznámení je ďalej uvedené, že
pohľadávku zo zmluvy vo výške 6.632,45 eur je potrebné uhradiť na tam uvedené číslo účtu a tiež, že
pohľadávka sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania odo dňa zosplatnenia až do úplného
zaplatenia istiny (č. l. 31 spisu). Žalovanému bolo oznámenie o okamžitej splatnosti úveru zaslané
obyčajnou listovou zásielkou. Podľa bodu 15.2 zmluvných podmienok (obsiahnutých v čl. XIII. zmluyy o

pôžičke) písomnosti, ktoré nie sú doručované do vlastných rúk, sa považujú za doručené okamihom,
kedy klient príslušnú zásielku obdrží, inak piatym dňom od podania na poštovú prepravu.

20/ Na tomto mieste súd uvádza, že medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť pravosti podpisu
žalovaného na predmetnej zmluve. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.04.2023 uviedol, že opakovane
uzatváral zmluvy o poskytnutí úverov na svoje meno, pričom za províziu poskytoval finančné prostriedky

nadobudnuté z týchto úverov pani I. C., ktorá tieto úvery splácala namiesto žalovaného. Takto tomu
bolo aj v prípade úveru, ktorý je predmetom tohto sporu. Žalovaný tvrdil, že pani C. ho požiadala, či by
nevedeli nejako vyriešiť 10.000,- eur, pričom si pamätal, že dával žiadosť zamestnávateľovi, aby mu dal
potvrdenie o príjme a ďalej predmetnú vec neriešil. Keď mu prišli finančné prostriedky z predmetného
úveru na účet, nechal si sumu 500,- eur ako províziu a zvyšok finančných prostriedkov vytiahol v A.

G. a dal ich pani C.. Pani C. do roku 2015 predmetnú pôžičku splácala, následne prestala a začal ju
splácať žalovaný až do zaplatenia istiny. Potom sa žalovaný bránil tým, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, aby sa nemusel riešiť podpis žalovaného na zmluve. Žalovaný tvrdil, že zmluvu o pôžičke,
ktorá je predmetom tohto sporu nepodpísal, domnieva sa, že ju podpísala pani C. alebo niekto iný.
Tvrdil, že v deň podpisu zmluvy, t. j. 21.03.2014 nebol v Košiciach (miesto uvedená ako miesto podpisu

zmluvy), ale pracoval v Bratislave na poobedňajšej zmene. O 13:30 hod. má záznam z turniketu o tom,
že už bol na pracovisku.

21/ Ako už bolo uvedené, na vyriešenie v konaní spornej otázky, a to, či žalovaný podpísal zmluvu
o poskytnutí pôžičky na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2014 alebo nie, súd na návrh

žalovaného nariadil znalecké dokazovanie. Znalkyňa mala predložené na skúmanie štyri vyhotovenia
predmetnej zmluvy, pričom dospela k záveru, že podpisy (SM1, SM2) na jednom vyhotovení zmluvy sú
vlastnoručnými podpismi žalovaného. Vo vzťahu k podpisom na druhom vyhotovení zmluvy (SM3, SM4)
znalkyňa uviedla, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť, že podpisy sú vlastnoručnými
podpismi žalovaného. Čo sa týka ďalších dvoch vyhotovení zmluvy, vo vzťahu k podpisom na týchto

vyhotoveniach (SM 5,6,7,8) znalkyňa uviedla, že by mohli vzniknúť napodobením nejakého pravého
podpisu žalovaného.

22/ Z vyššie uvedeného je nepochybné, že žalovaný minimálne jedno vyhotovenie predmetnej zmluvy
s určitosťou podpísal, ďalšie vyhotovenie podpísal možno a ďalšie dve vyhotovenia zrejme nepodpísal.

23/ Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že ak žalovaný s určitosťou podpísal jedno vyhotovenie
zmluvyopôžičke,jetátoskutočnosťdostatočnouprezáver,žemedziprávnympredchodcompôvodného
žalobcu, t. j. medzi spoločnosťou M. F. D., N. a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke v písomnej
forme, tak ako to predpokladá zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 1 v spojení

s § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, keď právne posúdenie, že na daný vzťah dopadá zákon č.
129/2010 Z. z. v konaní sporné nebolo.

24/ Pokiaľ ďalšie vyhotovenia zmluvy by aj neboli podpísané žalovaným, nemôže to samo o sebe vyvrátiť
záver, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, keď je bežnou praxou, že banka/nebankový subjekt potrebuje

len vyhotovenie zmluvy a ďalšie ostávajú klientovi, ktorý ich môže, ale už ani nemusí podpísať, ak si
ich necháva len pre seba. Takisto to, že v deň, ktorý je uvedený na zmluve sa žalovaný nachádzal v
Bratislave a nie v Košiciach ešte nepostačuje na záver o tom, že nemohol zmluvu podpísať, pretože to,
že je ako miesto podpísanie zmluvy uvedené mesto Košice samo o sebe nepreukazuje, že žalovaný
musel zmluvu podpísať v Košiciach (a nikde inde).

25/ Taktiež pokiaľ, žalovaný namietal, že nie je preukázané, že za spoločnosť M. F. D., N. zmluvu
uzavierala k tomu oprávnená osoba, súd poukazuje na čl. XV. zmluvy o pôžičke, kde je uvedené,
že sprostredkovateľ zmluvy - N. O. (číslo predajcu XXXXX) prehlasuje, že je spoločnosťou M. D.,N. splnomocnená/ poverená na uzatvorenie tejto zmluvy, ako aj na prevzatie dokladov od klienta a
vlastníkov. Z ustanovení upravujúcich splnomocnenie, konkrétne z § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pritom vyplýva, že aj v prípade, ak by (v skutočnosti) N. O. nebola splnomocnená na uzavretie danej

zmluvy, tak tým, že spoločnosť M. F. D., N., ktorá na základe už uzavretej zmluvy poskytla žalovanému
finančné prostriedky, ako splnomocniteľ bez zbytočného odkladu neoznámila žalovanému svoj nesúhlas
s konaním N. O., nastúpila nevyvratiteľná právna domnienka, že toto konanie mlčky schválila.

26/ Zhrnúc doteraz uvedené, súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že nedošlo k uzavretiu písomnej

zmluvy o pôžičke a tiež ani s obranou, že zmluvu za veriteľa nepodpísala k tomu oprávnená osoba.

27/ V nadväznosti na to sa súd, vzhľadom na spotrebiteľský charakter uplatňovaného nároku, zaoberal
(aj bez toho, že by to žalovaný namietal) tým, či je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný, a to s
ohľadom na aktuálnu judikatúru súdov vyššieho stupňa súvisiacu s predčasným zosplatnením úveru.

28/ V bode 12.4 zmluvných podmienok uvedených v čl. XIII zmluvy o pôžičke je zakotvené, že
spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so
zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto
práva klienta 15 dní vopred.

29/ Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“), ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

30/ Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

31/ Aj keď vymedzenie konkrétnej splátky, pre omeškanie dlžníka s ktorou veriteľ zvažuje možnosť/
uplatnenie práva zosplatniť úver, vo výzve - upozornení na zosplatnenie dlhu neukladajú normy v ust. §

53 ods. 9 a § 565 OZ expressis verbis, ide o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy - upozornenia.
Jednoznačne totiž požiadavka na také vymedzenie vyplýva z účelu predmetného upozornenia, ktorým
je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou
(tou istou) splátkou veriteľ zvažuje uplatnenie práva predčasne zosplatniť dlh. Spotrebiteľ na základe
tejto informácie môže predmetnú dlžnú splátku uhradiť v určenej lehote a tým sa vyhnúť vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti dlhu/strate výhody uhradiť dlh v splátkach.

32/ V uvedenej súvislosti súd poukazuje na povahu upozornenia veriteľa na zosplatnenie dlhu v zmysle
§ 53 ods. 9 OZ ako právneho úkonu - ide o jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi.
Osobitne s dôrazom na jednostrannosť predmetného právneho úkonu, t. j. keďže nejde o prejav vôle

oboch strán, ktorému by predchádzal negociačný proces, je nevyhnutné, aby bol dostatočne určitý, len
vtedy totiž môže plniť zákonom predpokladaný účel.

33/ Na podporu svojich záverov súd poukazuje na rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 8CoCsp/61/2022 zo dňa 31.05.2023, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Predčasné zosplatnenie

úveru je právom veriteľa, v prípade spotrebiteľského vzťahu toto právo môže uplatniť za splnenia
podmienok v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Práve z dôvodu, že sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru (toto môže využiť podľa vlastného uváženia k hociktorej omeškanej splátke),
je nutné, aby v upozornení spotrebiteľa ako dlžníka bolo konkretizované, ku ktorej omeškanej splátke
využíva svoje právo predčasného zosplatnenia úveru. Preto z jednostranného právneho úkonu veriteľa

musí byť zrejmé splnenie podmienok v citovanom ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
V zmysle tohto ustanovenia vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru musí predchádzať upozornenie
spotrebiteľa, ktoré je konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým
saoznamuje,ženazákladeichdohodyuplatnísvojeprávopodľa§565Občianskehozákonníka,pretože
dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie

zákonných podmienok - uplatnenia režimu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a jednak výslovné
upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože
dlžníkjevomeškanísozaplatenímkonkrétnejsplátky.Právnyúkonjeurčitýlenvtedy,keďniejevnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôžedoplniť právny úkon. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná aj pre vyhodnotenie
dodržania lehôt vyplývajúcich z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a aj s ohľadom na určenie, kedy
sa stáva zročným celý dlh naraz. Opodstatnenosť správnosti uvedeného právneho názoru je podporená

aj komentárom k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z vydavateľstva M. D. G. A. N. C. H. N. P.. -
Občiansky zákonník I, 2. vydaní, 2019. ...“.

34/ Obdobne Krajský súd v Žiline, tento krát v rozsudku sp. zn. 6CoCsp/2/2023 zo dňa 31.07.2023,
uzavrel, že „Výzvu veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka („OZ“), ako aj žiadosť veriteľa

o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 OZ je nesporne, bez
najmenších pochybností potrebné považovať za právne úkony, t. j. za prejav vôle konajúcej osoby
smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré s takýmto prejavom spájajú
uvedené ustanovenia OZ. Tieto právne úkony tak pre svoju platnosť vyžadujú v zmysle § 37 OZ určitosť
a zrozumiteľnosť. Inak povedané, z prejavu vôle veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ musí byť
jednoznačne, určito a zrozumiteľne zrejmé naplnenie podmienok/hypotézy týchto právnych noriem.

V prípade výzvy veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ by tak malo byť z tohto právneho úkonu veriteľa
nepochybné, že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej-ktorej individualizovanej splátky/splátok, pre
ktoré omeškanie v prípade jeho trvania viac ako tri mesiace, bude môcť veriteľ uplatniť právo podľa §
565 OZ, pričom táto výzva sa musí dostať spotrebiteľovi najneskôr 15 dní predtým, ako veriteľ toto právo
uplatní. Rovnako tomu je aj v prípade právneho úkonu veriteľa podľa § 565 OZ, keďže pre nesplnenie

niektorej splátky môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky len do splatnosti nasledujúcej
splátky. Pri zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa "zosplatniť" celú svoju pohľadávku podľa §
53 ods. 9 OZ uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa o zaplatenie celej pohľadávky
pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto
splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak zároveň len do splatnosti splátky najbližšie nasledujúcej

po uplynutí doby troch mesiacov omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky. Teda aj z právneho
úkonu veriteľa podľa § 565 OZ by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a
súčasne § 53 ods. 9 OZ. Len takýto právny výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným
zmyslom a účelom § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ.“

35/ Napokon Krajský súd v Žiline takisto aj v uznesení č. k. 9CoCsp/16/2023-190 zo dňa 05.09.2023
konštatoval,že„akvovýzvepredzosplatnenímavovyhláseníúveruzapredčasnesplatnýžalobcaurčito
neuviedol, pre nesplnenie ktorej splátky žiadal zaplatiť celú pohľadávku, ide o skutočnosť zakladajúcu
absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 37 ods. 1 OZ, § 565 OZ) a súd prvej inštancie sa ňou musí
zaoberať ex offo.“

36/ Na základe vyššie uvedeného sa súd zaoberal tým, či boli splnené podmienky na predčasné
zosplatnenie úveru a či je toto zosplatnenie platné. Ak by tomu tak nebolo, úver by bol splatný tak, ako
bolo dohodnuté v úverovej zmluve a nebolo by možné ho pred mesiacom marec 2024 platne postúpiť,
ktorá skutočnosť by mala vplyv na aktívnu legitimáciu žalobcu v spore.

37/ Ako už bolo uvedené, vo výzve zo dňa 26.10.2019 pôvodný žalobca žalovaného upozornil na
omeškanie, ako aj na to, že ak nebude omeškaná pohľadávka zaplatená, môže veriteľ využiť svoje právo
a z tohto dôvodu úver mimoriadne zosplatniť. Pokiaľ ide o omeškanú pohľadávku, táto bola vymedzená
len jej celkovou výškou 390,67 eur, z čoho je zrejmé, že táto omeškaná suma musela pozostávať

z niekoľkých mesačných splátok úveru, prípadne iných nárokov. Z obsahu výzvy nemožno nijakým
spôsobom vyvodiť, o aké konkrétne splátky malo ísť.

38/ Následne v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.12.2019 pôvodný žalobca už
ani neuviedol výšku a druh pohľadávky, pre ktorú pristúpil k mimoriadnej splatnosti úveru, ale uviedol len

výšku pohľadávky, ktorá vznikla banke voči žalovanému v dôsledku tohto zosplatnenia (6.632,45 eur).

39/ Nakoľko v samotnom zosplatňovacom úkone úplne absentuje uvedenie konkrétnej splátky/splátok, s
ktorýmisažalovanýdostaldoomeškaniaaktýmtoúdajomnemožnodospieťanivprípadeposudzovania
obsahu zosplatňovacieho úkonu v spojitosti s obsahom výzvy zo dňa 26.10.2019, keďže tieto informácie

nie sú ani v tejto výzve, súd dospel k záveru, že zosplatňovací úkon je neurčitý a v zmysle § 37 ods. 1
OZ neplatný. Neplatný zosplatňovací úkon má za následok nesplnenie podmienok stanovených v § 565
OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ na predčasné zosplatnenie úveru.40/ Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný úver, resp. jeho zostatok spolu s príslušenstvom je úverom
spotrebiteľským, na ktorý dopadá právna úprava zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, keď aj samotná zmluva odkazuje na tento zákon.

41/ Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2022, práva vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu;
to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.

42/ V predmetnom spore Všeobecná úverová banka, a.s. uzavrela so žalobcom zmluvu o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu žalovanej pohľadávky na základe prílohy k tejto
zmluve zo dňa 22.12.2022, t. j. za účinnosti vyššie uvedeného ustanovenia (k postúpeniu pohľadávky
došlo dňa 18.01.2023).

43/ Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, k tomu, aby došlo k platnému prevodu žalovanej pohľadávky
bolo nevyhnutné, aby táto pohľadávka bola po konečnom termíne splatnosti úveru alebo sa stala
splatnou pred týmto termínom. Termín konečnej splatnosti bol v úverovej zmluve dohodnutý na mesiac
marec 2024. Súčasne súd dospel k záveru, že nedošlo k splatnosti tejto pohľadávky pred termínom
dohodnutej konečnej splatnosti, pretože zosplatňovací úkon bol neplatný.

44/ Vzhľadom na uvedené súd uzaviera, že keďže k postúpeniu pohľadávky došlo v čase, keď táto
nebola splatná, Všeobecná úverová banka, a. s., túto pohľadávku previesť nemohla a ak tak urobila,
postupovala v rozpore s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva o postúpení žalovanej pohľadávky
je tak ohľadne žalovanej pohľadávky, s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, neplatná. Tento

záver v konečnom dôsledku znamená, že žalobca žalovanú pohľadávku nenadobudol a nie je tak v
spore aktívne vecne legitimovaný.

45/ Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je dôvod, pre ktorý súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

46/ V nadväznosti na uvedené, bolo nadbytočné zaoberať sa ďalšou, resp. pôvodnou obranou
žalovaného, ktorá sa týkala jeho tvrdenia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru/pôžičky pre
nesprávne uvedené, resp. absentujúce náležitosti zmluvy o pôžičke. Súd k tomu uvádza len to, že podľa
jeho právneho názoru (opierajúceho sa o doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR a Európskeho
súdneho dvora), predmetná zmluva o pôžičke netrpí žiadnou takou vadou, pre ktorú by bolo možné

prijať záver, že spotrebiteľský úver, resp. pôžička, ktorá bola na jej základe poskytnutá je bezúročná a
bez poplatkov.

47/ Podľa takéhoto výsledku sporu, kedy bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu, a teda v konaní bol
plneúspešnýžalovaný,ktorému podľa§255ods.1CSPprináležínáhradatrovkonaniavrozsahu100%,

súd rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania s výnimkou
trov spojených so znaleckým dokazovaním vykonaným znalkyňou C. E. F. (znalecký posudok č. X/XXXX
zo dňa 30.04.2024).

48/ Súd takto rozhodol za súčasného použitia § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keď vychádzal zo záveru, že
znalecké dokazovanie navrhol v rámci svojej obrany žalovaný, pričom výsledky tohto znaleckého
dokazovania,pokiaľideozáveropodpísanízmluvy,vyšlivjehoneprospech.Nebolobypotomnamieste,
aby trovy tohto dôkazu znášal žalobca, ktorý tento dôkaz nielenže nenavrhoval, ale týmto dôkazom ani
nebolo vyvrátené (ale naopak bolo potvrdené) jeho tvrdenie o podpísaní zmluvy žalovaným.

49/ Keďže žalovaný dňa 04.05.2023 zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške
800,- eur a tento bol vyplatený uvedenej znalkyni v zmysle uznesenia súdu č. k. DK-6Csp/31/2022-544
zo dňa 12.06.2024, právoplatného dňa 03.07.2024, pričom tento preddavok nepostačoval na pokrytiecelého priznaného znalečného (1.135,38 eur), súd uložil žalovanému povinnosť doplatiť neuhradené
znalečné, a teda zaviazal ho, aby zaplatil znalkyni C. E. F., G. X, H. sumu 335,38 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

50/ V súvislosti so znaleckým dokazovaním, súd pre znalkyňu zabezpečoval podklady, v rámci čoho
vyžiadal od J. G., N. listiny s podpismi žalovaného a podpisové vzory. J. G. si za poskytnutie informácie
vyúčtovala sumu 16,80 eur ( z toho 20% DPH predstavuje 2,80 eur). Urobila tak faktúrou č. XXXXXXX
zo dňa 23.08.2023, splatnou dňa 06.09.2023. Nakoľko ide o trovy dôkazu, o týchto malo byť rozhodnuté

v tomto rozsudku. Keďže sa tak nestalo, súd vo veci vydá dopĺňací rozsudok.

51/ O konkrétnej výške trov konania žalovaného súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti konečného rozhodnutia vo veci, a to v lehote 60 dní od tejto právoplatnosti (§ 262 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).