Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 20C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114227749
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7114227749.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice vo veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., 2. C. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., 3. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX,XXX XX H., 4. I. J. B.,
K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., C. XX, zastúpených: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Thurzova 3367/6A, adresa na doručovanie: D., F. XX, IČO: 47 231 785
proti žalovaným: 1. I. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX A., 2. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom N.
O. X, XXX XX D., 3. A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Povstania českého ľudu 22, 040 22 Košice, 4. E. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Povstania českého ľudu 22, 040 22 Košice, 5. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Povstaniačeskéhoľudu22,04022Košice,6.I.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytom:Povstaniačeskéhoľudu18,

040 22 Košice, 7. R. G. S., nar. X.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX D., o zrušenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje vecné bremeno zapísané v časti „C“ Ťarchy na LV č.XXXXX okres Košice III, obec D. - N.
S., katastrálne územie T. ako: K pozemku parc. č. XXX/XX je zriadené vecné bremeno spočívajúce v
práve prechodu peši v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. XXX/X -XXX/XX, XXX/XX - XXX/XX Q.
XXX/XX a právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu peši cez pozemky parc. č. XXX/X-
XXX/XX, XXX/XX-XXX/XX a XXX/XX v šírke 1m, podľa vyznačenia v GP č. 241-3322-187-93 zo dňa
29.7.1993 V 1031/98-754/99.

II. Zrušuje vecné bremeno zapísané v časti „C“ Ťarchy na LV č.XXXXX okres Košice III, obec D. - N.
S., katastrálne územie T. ako: K pozemku parc. č. XXX/XX je zriadené vecné bremeno spočívajúce v
práve prechodu peši v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX-XXX/XX Q. XXX/XX a právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu peši cez pozemky
parc. č. XXX/X-XXX/XX v šírke 1m, podľa vyznačenia v GP č. 241-3322-187-93 zo dňa 29.7.1993 V
1031/99-754/99.

III. Zrušuje vecné bremeno zapísané v časti „C“ Ťarchy na LV č.XXXXX okres Košice III, obec D. - N. S.,
katastrálne územie T. ako: K pozemku parc. č. XXX/X je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu peši v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. XXX/XX-XXX/XX, XXX/XX-XXX/XX a právo
zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu peši cez pozemky parc. č. XXX/XX-XXX/XX Q. XXX/
XX-XXX/XXvšírke1m,podľavyznačeniavGPč.241-3322-187-93zodňa29.7.1993V1031/99-754/99.

IV. Zrušuje vecné bremeno zapísané v časti „C“ Ťarchy na LV č.XXXXX okres Košice III, obec D. - N. S.,

katastrálne územie T. ako: K pozemku parc. č. XXX/XX je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu peši v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. XXX/X-XXX/XX, XXX/XX-XXX/XX Q. XXX/XX
a právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu peši cez pozemky parc. č. XXX/X-XXX/XX,
XXX/XX-XXX/XX Q. XXX/XX v šírke 1m, podľa vyznačenia v GP č. 241-3322-187-93 zo dňa 29.7.1993
V 1031/98-754/99.

V. Žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovaným nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2014 v spojení so zmenou žaloby,
pripustenou uznesením č.k.20 C 20/2014-545 zo dňa 14.5.2024 domáhali zrušenia vecného bremena

v rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnili skutočnosťami, že právo vecného bremena, spočívajúce v práve prechodu peši
žalovaní ani iné osoby už po dlhé roky nevyužívajú. Žalobcovia ako aj žalovaní na prístup k svojim
parcelám využívajú parcely č. XXX/X Q. H. XXX/X vo vlastníctve Mesta Košice, na ktorých je verejne
dostupná a prístupná a širokou verejnosťou aj využívaná cesta a ktoré umožňujú bezproblémový prístup
ku všetkým parcelám, ktorých vlastníkmi sú sporové strany v tomto konaní. Hrubý nepomer medzi

vecným bremenom a výhodou oprávnených v zmysle §151p ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobcovia
vzhliadajú v tom, že vecné bremeno resp. právo z neho vyplývajúce, nie je žiadnym z oprávnených
reálne využívané. Zároveň, na strane povinných (žalobcov), sú títo sústavne už samotnou existenciou
vecného bremena obmedzovaní v ich vlastníckych právach, a to aj v tom zmysle, že na parcelách,
ktorých sú vlastníkmi, viazne ťarcha, pričom daná skutočnosť je zapísaná na liste vlastníctva bez

akéhokoľvek skutkového podkladu ( reálnosti výkonu práva zodpovedajúceho vecného bremena ).
Povinní z vecného bremena sú obmedzovaní vo výkone svojich práv a to fakticky, právne a aj reálne
(napríkladjeobmedzenávýstavba,úpravaplochy,ajužívanieakotaké–napríkladsinemôžunatejčasti
parcely postaviť altánok, či inak sa na ňom rekreovať a pod. ), keďže ich obmedzeniu vo výkone svojich
vlastníckych práv nezodpovedá žiadne právo oprávnených z vecného bremena, nakoľko k takémuto

právuresp.kjehovýkonuvôbecnedochádza. Žalobcoviataktiežmajúzato,ženastalitakétrvalézmeny,
že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti
v zmysle §151p ods. 2 Občianskeho zákonníka. V kontexte vecného bremena, ktoré je predmetom tohto
konania, nie je možné hovoriť o aktuálnom „prospešnejšom užívaní“, nakoľko právo vecného bremena
sa nevyužíva. Oprávnení z vecného bremena majú priamy a bezproblémový a teda prospešnejší prístup

k svojim nehnuteľnostiam z verejnej parcely. Využívanie práva vecného bremena cez všetky povinné
parcely by znamenala: zabezpečenie prístupu, zriadenie bránky cez všetky povinné parcely a dokonca
aj „dlhší“ prístup k jednotlivým nehnuteľnostiam, čo je logickým nezmyslom za situácie, kedy každý z
oprávnených má priamy, rovný a ničím nerušený prístup k svojej parcele z inej verejnej komunikácie.
Argumentácia žalobcov je potvrdená aj samotným skutkovým stavom a teda správaním žalovaných (a

všetkých oprávnených z vecného bremena ) a teda, že prechádzajú k svojim parcelám priamo po ceste,
a nie cez všetky parcely, na ktorých viazne právo vecného bremena a teda toto právo už aktuálne nikto
nevyužíva a to po dlhé roky.
3. Žalovaní v zásade so zrušením vecného bremena súhlasili. Namietali len, že ich pred podaním žaloby
nikto s návrhom dohody na zrušenie vecného bremena nekontaktoval.

4. Podľa ust. § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.
5. Podľa ust. § 151n ods.2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom

nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
6. Podľa ust. § 151p ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad
do katastra nehnuteľností.
7. Podľa ust. § 151p ods.2 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé

zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej
nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
8. Podľa ust. § 151p ods.3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,

môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
9. Ako vyplýva z vyššie cit. ust.§ 151p ods.2 Občianskeho zákonníka, vo všeobecnosti vecné bremeno
zo zákona zaniká, ak pominie jeho hospodársky význam, t.j. vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej
osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti.10. Zároveň zákon v ust. § 151p ods.3 Občianskeho zákonníka dáva súdu oprávnenie rozhodnutím
na návrh vecné bremeno zrušiť v prípade, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou oprávneného.

Súdna prax sa zaoberala otázkou, čo má zákon na mysli pod zmenou pomerov v zmysle cit.zák.
ustanovenia. Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávnenéhomôžespočívaťbuďvobjektívnychokolnostiach,aleboajvosobnýchpomerochdotknutých
účastníkov; za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov.
Napríklad osoba, ktorej svedčí právo doživotného užívania nehnuteľnosti, nadobudne dom alebo byt,

kam sa odsťahuje; alebo pozemok s domom, ktorému slúži vecné bremeno príjazdu cez susedný
pozemok, je pripojený k verejnej komunikácii. Ide o vytvorenie stavu, ktorý zabezpečuje plnohodnotné
uspokojeniepotrieboprávnenýchzvecnéhobremenainýmspôsobom,nežjedoterajšívýkonoprávnenia
vyplývajúci z vecného bremena.
11. Podkladom pre rozhodovanie súdu o zrušení vecného bremena je porovnanie skutkových okolností,
ktoré boli dôvodom pre zriadenie vecného bremena, týkajúcich sa zaťaženia vlastníka a výhody

oprávnených osôb, so stavom v čase rozhodovania súdu.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom strán.
13. V konaní nebolo sporné a súd mal z príslušných listov vlastníctva za preukázané, že v čase
rozhodovania súdu boli žalobcovia vlastníkmi pozemkov, špecifikovaných vo výroku rozsudku - parc.
č.XXX/X, H. XXX/XX, H. XXX/XX Q. H. XXX/XX, na ktorých viazne vecné bremeno spočívajúce v práve

prechodu peši v šírke 1 m podľa vyznačenia v geometrickom pláne, zriadené v prospech vlastníkov tých
pozemkov, ktorých vlastníkmi sú žalovaní resp. ktorých vlastníkmi boli ich právni predchodcovia.

14. V konaní taktiež nebolo sporné a súd mal z kúpnej zmluvy V-1031/1998 zo dňa 17.3.1999
uzatvorenej medzi SR – SPF a členmi záhradkárskej osady ZO SZZ Slivník za preukázané, že vecné

bremeno bolo zriadené „in rem,“ na dobu neurčitú a to dohodou zmluvných strán (článok IV.zmluvy
Osobitné dojednania), v spojitosti s uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorou žalobcovia ako aj žalovaní, resp.
ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k daným pozemkom.

Vzhľadom k tomu, že pri zápise predmetnej kúpnej zmluvy v katastri nehnuteľností bol opomenutý zápis

vecného bremena na príslušné listy vlastníctva, k zápisu vecného bremena došlo až neskôr (v r.2011),
v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte vedenom na Správe katastra Košice pod sp.zn.
X 9/11-Su zo dňa 25.3.2011.

15. Nesporné taktiež bolo, že účelom zriadenia vecného bremena bolo zabezpečenie prístupu

jednotlivých vlastníkov na ich pozemky, z dôvodu v tom čase neexistujúcej inej prístupovej cesty.
Uvedená skutočnosť vyplynula z odôvodnenia rozhodnutí Správy katastra Košice sp.zn. X 9/11-Su zo
dňa 25.3.2011 a Katastrálneho úradu v Košiciach sp.zn. Xo 28/2011/Be-34 zo dňa 4.7.2011, vydaných
v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Z odôvodnenia týchto rozhodnutí tiež súd zistil,
že už v tom čase (2011) sa vecné bremeno práva prechodu fakticky nevyužívalo, medzi jednotlivými

parcelami bolo vybudované oplotenie.

16.Nespornétaktiežbolo,ževecnébremeno,viaznucenapozemkochvovlastníctvežalobcov,dlhodobo
reálne žalovanými využívané nie je. Žalovaní zhodne uviedli, že na svoje pozemky nechodia cez
pozemky vo vlastníctve žalobcov. Prístup na svoje pozemky realizujú buď „zdola“ z verejne prístupnej

cestyvovlastníctveMestaKošiceparc.č.XXX/XQ.H.XXX/X(žalovanýv1.radenasvojuparc.č.XXX/XX
a žalovaný v 2. rade na svoju parcelu č.XXX/XX) alebo „zhora“ a následne cez pozemok vo vlastníctve
žalovaného v 7.rade (žalovaný v 3.rade na svoju parcelu č.XXX/XX, žalovaní v 4. a 5. rade na svoju
parcelu č.XXX/XX, žalovaný v 6.rade na svoju parcelu č.XXX/XX); žalovaný v 7.rade pre prístup k svojej
parcele č.XXX/XX taktiež nevyužíva pozemky vo vlastníctve žalobcov.

17.MestoKošicevosvojomvyjadrenízodňa4.10.2024uviedlo,žečosatýkazámeruoúčelovomvyužití
pozemkov vo vlastníctve Mesta Košice parc. KN-C č.XXX/X, č.XXX/X a KN-E č.XXXX/XXX v rozsahu
parc.KN-C č.XXX, berúc na zreteľ aktuálne platný ale aj navrhovaný územný plán, ide o verejne
prístupovú cestu Vyšná úvrať (Slivník), súčasť plôch záhradkárskych lokalít, preto možno predpokladať

zachovanie doterajšieho spôsobu užívania pozemkov ako prístupovej cesty v rámci záhradkárskej
lokality.Podľa vyjadrenia oddelenia útvaru hlavného architekta mesta Košice, parcely reg. KN-C č.XXX/X,
H.XXX/X sú v zmysle Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice funkčne definované
ako plochy záhradkárskej lokality. Parcela reg. KN-E č. XXXX/XXX je v zmysle tohto plánu definovaná

ako plocha dopravnej infraštruktúry a zároveň, v zmysle Miestneho územného systému ekologickej
stability mesta Košice je parcela súčasťou biokoridoru regionálneho významu BK – R 2b Viničná –
Košická hora – Vyšné Opátske.

18. Nesporné taktiež bolo, že sporové strany resp. ich právni predchodcovia nikdy neplatili žiadnu

odplatu za zriadené vecné bremeno voči vlastníkom pozemkov, ktoré sú zaťažené vecným bremenom.

19. Zhrnúc vyššie uvedené výsledky dokazovania súd konštatoval, že žaloba je dôvodná.

20. V danom prípade došlo k zmene pomerov, ktorou vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom
a výhodou oprávnených z vecného bremena. Zmena pomerov v danej veci spočíva v objektívnych

okolnostiach. Účelom zriadenia vecného bremena bolo zabezpečenie prístupu jednotlivých vlastníkov
na ich pozemky, z dôvodu v tom čase neexistujúcej inej prístupovej cesty. Oproti okolnostiam v čase
zriadenia vecného bremena došlo v súčasnosti k vytvoreniu stavu, ktorý už dlhodobo iným spôsobom
zabezpečuje plnohodnotné uspokojenie potrieb žalovaných ako oprávnených, t.j. potreby prístupu
na ich pozemky. Vecné bremeno, viaznuce na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov, dlhodobo reálne

žalovanými využívané nie je, pretože na prístup k svojim pozemkom využívajú inú prístupovú cestu ako
pozemky vo vlastníctve žalobcov. Je tak zrejmé, že zároveň pominul pôvodný hospodársky význam
vecného bremena, existujúci v čase jeho zriadenia a teda, vecným bremenom zaťažené pozemky vo
vlastníctve žalobcov už neslúžia potrebám žalovaných ako osôb oprávnených z vecného bremena alebo
prospešnejšiemuužívaniunehnuteľnosti.Čosatýkaotázkyvytvoreniainejprístupovejcestykdotknutým

pozemkom, dôvodnosť zrušenia vecného bremena potvrdzuje aj zámer Mesta Košice ako vlastníka
pozemkov tvoriacich prístupovú cestu o účelovom využití týchto pozemkov. Berúc na zreteľ aktuálne
platný,aleajnavrhovanýúzemnýplán,ideoverejneprístupovúcestuVyšnáúvrať(Slivník),súčasťplôch
záhradkárskychlokalít,pretomožnopredpokladaťzachovaniedoterajšiehospôsobuužívaniapozemkov
ako prístupovej cesty v rámci záhradkárskej lokality.

21. Súd preto žalobe vyhovel a vecné bremeno zrušil.

22. Súd zrušil vecné bremeno bez toho, aby rozhodoval o náhrade za zrušenie a to vzhľadom na
osobitné okolnosti daného prípadu. Vo všeobecnosti platí, že povinný z vecného bremena jeho zrušením

alebozánikom získava majetkový prospech, pretože už samotná okolnosť, že na nehnuteľnosti neviazne
ťarcha vo forme vecného bremena, zvyšuje jeho trhovú hodnotu. Podmienkou pre poskytnutie náhrady
za zrušenie vecného bremena je, že sa povinný z vecného bremena obohatil na úkor oprávneného
z vecného bremena. Pri posudzovaní tejto otázky je však potrebné zvážiť, či oprávnený z vecného
bremena vôbec utrpel nejakú ujmu. O ujmu nemôže ísť, pokiaľ oprávnený ani za zriadenie vecného

bremena a ani počas jeho trvania žiadnu odplatu povinným osobám neposkytol. Ak sa teda zrušuje
vecné bremeno práva prechodu peši, ako je tomu v danom prípade, ktoré bolo zriadené bezodplatne a to
zdôvodu,žeoprávnenýmáprezmenupomerovvsúčasnostiprístupzabezpečenýzverejnejprístupovej
cesty, priznanie náhrady by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

23. Už len na margo súd uvádza, že prípadný zámer žalovaných na zrušenie vecného bremena
v rozsahu, ktorý sa týka pozemkov v ich vlastníctve resp. na zriadenie nového vecného bremena práva
prechodu peši cez pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcov, nie je možné riešiť v rámci tohto
konania a žalovaní ho môžu riešiť mimosúdnou cestou.

24. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

26. V predmetnej veci súd žalobe vyhovel a teda, vychádzajúc z princípu úspechu v spore v zmysle ust.
§ 255 ods.1 CSP by žalobcom patril nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. Žalobcovia sa všakvýslovne nároku na náhradu trov vzdali, preto súd vyslovil, že žalobcom nárok na náhradu trov konania
voči žalovaným nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).