Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 77C/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124222087
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124222087.1

Uznesenie

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. X, proti odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. – F. G. X, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa:

I. Z a k a z u j e E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. – F. G. X, vstupovať do bytu v nájme navrhovateľa A.
B., nar. XX.XX,XXXX, bytom v C., D. X, nachádzajúcom sa v kat. úz. H., obec C. - A., I. C. J., v bytovom
dome so súpisným číslom XXXX, na pozemkoch s par. č. 1132/1 a č. 1153/8, vchod č. X, X. poschodie,
číslo bytu XX, evidovaný na LV č. XXXXX, po dobu šesť mesiacov od nariadenia tohto neodkladného
opatrenia.
II. Z a k a z u j e E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. – F. G. X, približovať sa k navrhovateľovi A. B., nar.

XX.XX,XXXX, bytom v C., D. X, na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných
úkonoch v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní, na ktoré by mohol byť odporca predvolaný
alebo predvedený.
III. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
IV. Súd odporcu p o u č u j e, že môže podať proti navrhovateľovi na Mestskom súde Košice návrh

na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia vo veci zákazu vstupu do bytu v nájme navrhovateľa
A. B., nar. XX.XX,XXXX, bytom v C., D. X, nachádzajúcom sa v kat. úz. H., obec C. - A., I. C. J., v
bytovom dome so súpisným číslom XXXX, na pozemkoch s par. č. 1132/1 a č. 1153/8, vchod č. X, X.
poschodie, číslo bytu XX, evidovaný na LV č. XXXXX a vo veci zákazu priblíženia sa k navrhovateľovi
na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom
konaní a trestnom konaní, na ktoré by mohol byť odporca predvolaný alebo predvedený.

V. Navrhovateľ m á n á r o k na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.11.2024 domáhal, aby súd odporcovi zakázal
vstupovať do bytu č. XX špecifikovaného vo výrokovej časti tohto uznesenia, zákazu vstupu do
spoločných priestorov vchodu a na pozemku pred a za bytovým domom a zákaz vstupu priblíženia sa
k navrhovateľmi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou úkonov v civilnom a trestnom konaní.

2. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný je jeho synom. Žije v byte opatrovateľskej služby na základe zmluvy
o nájme zo dňa 11.6.1999, pričom žalovaný s ním býval v spoločnej domácnosti od januára 2023.
Chcel sa po smrti manželky o syna, ktorý má zdravotné problémy, postarať, dať mu opäť šancu. Zobral
ho preto bývať k sebe, vyrovnal za neho aj jeho dlhy v sociálnej a zdravotnej poisťovni. Na to, aby
tak mohol urobiť si dokonca zobral pôžičky, ktoré teraz spláca v sume 485 €/mesačne. Žalovaný má

diagnostikovanú schizofréniu, má lieky, ktoré musí brať a na ktoré nemôže požívať alkohol. Odkedy
žalovaný začal žiť s ním v spoločnej domácnosti, tak poctivo bral lieky a nepil alkohol. Avšak ostatné asištyri mesiace žalovaný prestal brať lieky na schizofréniu, začal piť alkohol. Od septembra 2024 sa preto
žalovaný správa voči nemu agresívne a nekontrolovane. Celé dni od rána do večera žalovaný vykrikoval,
vrieskal, niekedy prespával na chodbe v bytovom dome, sťažovali sa na to aj susedia. Opakovane mu

nadával, vyhrážal sa mu zabitím a fyzicky ho napádal – hodil ho o stenu, škrtil ho so slovami „zabijem
ťa“, pričom mu vulgárne nadával. Stalo sa, že ho skoro zadusil, keby nezasiahol druhý syn. Žalovaný
mu opakovane ukradol peniaze a šperky. Niekedy sa bál ísť spať, sedel celú noc na stoličke v izbe, lebo
sa bál žalovaného. Žalovaný bol podľa jeho informácií v minulosti asi 4 krát súdom odsúdený za násilné
správanie, asi voči matke, pričom mal uložený aj zákaz požívať alkoholické nápoje. Nemá k tomuto

žiadne dokumenty a navrhol, aby si ich konajúci súd lustráciou zistil.
Dňa 14.11.2024 mu žalovaný nadával celý deň, fyzicky ho napadol a vyhrážal sa mu zabitím. Ako
vyplýva z úradného záznamu po príchode polície sa žalovaný správal agresívne, vulgárne a vypočítavo,
pričom nerešpektoval výzvy policajtov. Zasahujúca policajná hliadka žalovaného vykázala na 14 dní
z bytu domu, a to z dôvodu, že na základe zistených skutočností podľa polície bolo možné očakávať
útok na život a zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na jeho ľudskú dôstojnosť. V zmysle

ust. § 28a zák. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov o vykázaní žalovaného z obydlia bolo
políciou informované Intervenčné centrum Fenestra, ktoré ho následne kontaktovalo a poskytlo mu
krízovú intervenciu a odbornú pomoc, vrátane právnej pomoci pri spísaní tohto návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Následne podal na OO PZ Košice – Juh na žalovaného oznámenie o spáchaní
priestupku, konanie stále prebieha.

Už nevládze a nechce znášať žalovaného agresívne správanie sa, jeho vulgárne nadávky a vyhrážanie
sa. Má obavy, že ak sa žalovaný vráti do bytu, bude v násilnom správaní voči nemu pokračovať.
Má vážnu obavu, že žalovaný svoje vyhrážky naplní a že mu ublíži, resp. ho zabije. Je invalidným
dôchodcom. Momentálne sa zdravotne cíti veľmi zle. Má za to, že ho žalovaný svojim násilným
správaním zničil. Za ostatné obdobie schudol 30 kg, má obavy o svoje zdravie a život. Pred troma rokmi

mal cievnu mozgovú príhodu, má zdravotné problémy so srdcom a tlakom, mal operované platničky
a kostrč. Násilné správanie sa žalovaného má negatívny dopad na jeho zdravotný stav. Má obavu, že
keď žalovanému bude súdom zakázaný vstup do bytu a do spoločných priestorov bytového domu, pred
bytový dom, tak sa ho bude snažiť fyzicky vyhľadať na verejnosti a ublížiť mu, či mu vulgárne nadávať.
V súčasnosti by mal byť žalovaný podľa jeho informácií hospitalizovaný na psychiatrii UNLP v Košiciach,

má obavy, čo bude, keď ho prepustia. Podľa jeho informácií sa tak má stať tento týždeň.
Aj vzhľadom na vyššie popísané násilné správanie sa žalovaného voči nemu, má za to, že sú
splnené zákonné podmienky na nariadenie vyššieho uvedeného neodkladného opatrenia. Uzavrel, že
je presvedčený, že účinným právnym prostriedkom ochrany jeho života a zdravia, telesnej a duševnej
integrity je práve nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým budú žalovanému uložené uvedené

zákazy. V čase, kedy je žalovaný vykázaný z bytu, má konečne kľud, nebojí sa, že mu bude vulgárne
nadávať, fyzicky napádať a inak ho ohrozovať, či sa mu vyhrážať.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ priložil Zmluvu o nájme v dome
opatrovateľskej služby zo dňa 11.06.1999, Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa

14.11.2024, Potvrdenie o podaní oznámenia o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
voči odporcovi, lekárska správa zo dňa 18.04.2023, prepúšťacia správa zo dňa 16.05.2022, rozhodnutie
o priznaní starobného dôchodku, Dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 29.04.2024, výpis z účtu
navrhovateľa za obdobie od 07/2024 do 09/2024.

4. Zo zmluvy o Nájme bytu v dome opatrovateľskej služby zo dňa 11.06.1999 vyplýva, že vlastník Mesto
Košice uzavrelo zmluvu s nájomcom – navrhovateľom k bytu č. XX, K. X. L., K. M. D. X, C., na dobu
neurčitú.

5. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa

14.11.2024 súd zistil, že odporca bol vykázaný z B. N. XX K. M. D. X.

6. Z úradného záznamu o vykázaní zo spoločného obydlia súd zistil, že oznamovateľ (navrhovateľ)
privolal policajnú hliadku do svojho bytu, keďže malo dôjsť k jeho fyzickému napadnutiu zo strany
podozrivého (odporcu) tak, že ten ho mal udrieť do tváre, pričom sa mu vyhrážal, že ho zabije, pričom

konania podozrivého (odporcu) sa už viackrát opakovalo a jeho správanie vzbudzuje v oznamovateľovi
(navrhovateľovi) strach. Preto bol podozrivý (odporca) vykázaný zo spoločného obydlia. Podozrivý
(odporca) sa k privolanej hliadke správal agresívne, vulgárne a vypočítavo, nerešpektoval výzvypolicajtov, preto bol zaistený a následne mu bola privolaná RZP, nakoľko počas vykonávania úkonov sa
správal nekontrolovateľne, nemal žiaden kontakt s realitou.

7. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že navrhovateľ sa lieči na choré srdce.

8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

14. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

16. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa § 337 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo
veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

18. V zmysle § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané ustanovenie
obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi.

19. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto
navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí
osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom nasplnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov,

ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne
ani nie je dobre možné.

20. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie.

21. Existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie

neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.

22. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením

by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

23. Z obsahu podania navrhovateľa je zrejmé, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia na
ochranu svojho zdravia (príp. života), a táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže odporcovi vstupovať do
bytu, ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia, v ktorom navrhovateľ býva, na základe nájomnej zmluvy,

čo mal súd preukázané z jej znenia. Súčasne sa domáha zákazu priblíženia.

24. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami dospel
k záveru, že je dôvodný.

25. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/, h/ CSP je to, že
povinná osoba je podozrivá z násilia, ako fyzického tak aj psychického, resp. ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

26. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5 M Cdo 10/2012: „Násilie je možno vo všeobecnosti

definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo
skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo
má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená
najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu
druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré

ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho
osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť,
jezdrojombezmocnostiobeteasúčasneprejavomprežívaniamocipáchateľanásilianadsvojouobeťou.
Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou
obeťou,ktorájevtýchtoprípadochbezmocná.Tátobezmocnosťbývačastýmcieľompáchateľa,ktorému

tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne,
spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v

nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,
ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné
poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickýmnásilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj
nezabránenie násiliu. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého

druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení
násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako
akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme
alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania
slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne

dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom
prostredí obete.“

27. Súd má dôvodné podozrenie z fyzického a psychického násilia osvedčeného zo samotných
skutkových tvrdení navrhovateľa ako aj predložených listinných dôkazov, a to najmä z potvrdenia
o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti, ktoré navrhovateľ osvedčil, súd dospel k záveru o potrebe navrhovaného neodkladného
opatrenia.Nakoľkochránenejosobemábyťvodôvodnenýchprípadochposkytnutáokamžitáaefektívna
súdna ochrana, súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadným ďalším útokom
(psychickým i fyzickým) odporcu na navrhovateľa. Z vyššie uvedených listinných dôkazov vyplýva,
že odporca mal navrhovateľa psychicky (dlhodobo) i fyzicky ohroziť v byte, v ktorom obaja žili,

pričom k fyzickému násiliu na navrhovateľa došlo (odporca ho udrel do tváre) a z tohto dôvodu bola
privolaná policajná hliadka. Súčasne z podaného návrhu podľa tvrdení navrhovateľa odporca má
problém s alkoholom, je schizofrenik, nelieči sa, neužíva liečbu. Navrhovateľ má z dôvodu neliečenia
odporcu v spojení s jeho užívaním alkoholu obavy o svoje zdravie, má stres, ktorý nepomáha
jeho nepriaznivému zdravotnému stavu, ktorý osvedčil priloženými lekárskymi správami. Uložením

požadovaného obmedzenia odporcovi- nevstupovať do predmetného bytu, objektívne možno dosiahnuť
ochranu navrhovateľa spočívajúcu v minimalizácii priestoru na konfliktné situácie.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré navrhovateľ osvedčil, súd dospel k záveru o potrebe
navrhovaného neodkladného opatrenia. Nakoľko chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch

poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby
zabránil prípadným útokom odporcu na navrhovateľa, ktoré je možné očakávať. Keďže zákonná úprava
(§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP) vyžaduje dočasnosť tohto opatrenia, súd jeho trvanie z uvedeného dôvodu
obmedzil na šesť mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia. Tento čas považuje súd za
primeraný na vyriešenie bytovej otázky odporu. Ak v uvedenej lehote nedôjde k úprave pomerov medzi

sporovými stranami, nič nebráni navrhovateľovi po uplynutí šiestich mesiacov opätovne podať návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ CSP.

29.Navrhovateľďalejžiadal,abysúduložilodporcovizákazpriblížiťsaknemudovzdialenosti50metrov.

Navrhovateľ sa cíti byť ohrozený a má obavy o svoj život a zdravie. Právo musí chrániť slabšie strany a
aj za cenu zásahu do práva odporcu na voľný pohyb, aby sa právne situácie riešili takým spôsobom, aby
bolo právo navrhovateľa na pokojný a zdravý život zabezpečený obmedzením práva odporcu. Podľa čl.
23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. Slobody podľa odsekov
1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného

poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme
ochrany prírody. Podľa predložených listinných dôkazov mal súd osvedčené, že telesná a duševná
integrita navrhovateľa bola konaním odporcu narušená a nenariadením neodkladného opatrenia by
bola naďalej ohrozená. Odporca sa dopustil fyzického násilia voči navrhovateľovi. V záujme ochrany
navrhovateľamásúdzato,žejepotrebnéchrániťnavrhovateľatým,žeodporcoviuložilzákazpribližovať

sa k navrhovateľovi na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, pričom túto považoval súd za dostatočne
primeranú.

30. Nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami bez
časového obmedzenia, preto súd neobmedzil časovú platnosť neodkladného opatrenia v tejto časti.

31. Zároveň súd nenariadil zákaz vstupu odporcovi do spoločných priestorov bytového domu a do
priestoru pred a za bytový dom, nakoľko uvedené subsumuje uložený zákaz priblíženia. Preto
v prevyšujúcej časti návrh vo výroku zamietol.32. Súd neuložil navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej, nakoľko predmetný byt nie je v jeho
vlastníctve, ale iba ho užíva na základe nájomnej zmluvy. Preto súd odporcu poučil o možnosti podať

proti navrhovateľovi návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia vo veci zákazu vstupu do
bytu špecifikovaného vo výrokovej časti tohto uznesenia a vo veci zákazu priblíženia sa k navrhovateľovi
na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom
konaní a trestnom konaní, na ktoré by mohol byť odporca predvolaný alebo predvedený.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal úspešnému

navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnému odporcovi. Súd
zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaMestskýsúdKošice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).