Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/124/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219208881
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7219208881.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: MS Art Designe s. r. o., so
sídlom: Bajzova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 833 304, zastúpeného advokátskou kanceláriou: AZARIOVÁ
&RUŽBAŠÁNLawfirms.r.o.,sosídlom:Kmeťova26,04001Košice,IČO:47237406,protižalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, zastúpeného advokátom: Mgr. Daliborom Tverďákom, so sídlom: Krmanova 1, 040 01
Košice, IČO: 31 819 796, o zaplatenie 356,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice II, č.k. 33Cb/108/2019-152 zo dňa 1. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 33Cb/108/2019-152 zo dňa 1. marca 2022.

II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I žalobu zamietol a 2,
vo výroku II žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe doručenej súdu dňa 7.10.2019, ktorú žalobca odôvodnil
nasledovne: Dňa 1. 7. 2019 došlo ku škodovej udalosti na Krivej ulici v Košiciach, pri ktorej bola

spôsobená škoda na motorovom vozidle Subaru Outback, EČV: A. XXXXX. Poisteným v čase škodovej
udalosti bola spoločnosť Gas-Me-Ra s. r. o., so sídlom Viedenská 38, Košice, IČO: 36 180 661 (ďalej
ako „poškodený“). Poškodené vozidlo bolo havarijne poistené u žalovaného. Škodová udalosť bola
žalovaným evidovaná pod číslom 8014048634. Poškodený si nechal poškodené vozidlo opraviť u
žalobcu, medzi ktorého predmety podnikania patrí diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel.
Žalobca opravu vyúčtoval faktúrou č. 20190141 vo výške 1.424,60 eura + 284,92 eura DPH, teda v
celkovej výške 1.709,52 eura. Žalovaný po ukončení šetrenia škodovej udalosti uhradil žalobcovi v mene

poškodeného náklady na opravu iba čiastočne, a to vo výške 918,29 eura. Poškodenému tak vznikla
voči žalovanému pohľadávka, ktorú postúpil na žalobcu. Postúpená pohľadávka bola po odpočítaní
spoluúčasti (150 eur) a DPH (284,92 eura) vo výške 356,31 eura.

2.1. K stanovisku žalovaného (uvedené v odseku 3) žalobca poprel, žeby v poistných podmienkach
bolo uvedené, že oprava musí byť vykonaná v autorizovanom alebo v zmluvnom servise, pretože sa
tam používa iba pojem opravovňa. K tomu dodal, že žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov

nemá oporu v zákone, a to ani v európskej legislatíve. Zdôraznil, že žalovaný právo upravené v čl.
12 ods. 7 Všeobecných poistných podmienok VPP KAS - 5 nevyužil a opravovňu konkrétne neurčil.
Žalobca bol tiež toho názoru, že zoznam servisov mal byť poistenému známy už v čase poistnej zmluvy
a nie až následne pri poistnej udalosti. Ak by poistenému bola vopred známa opravovňa, v ktorejbol povinný vykonať opravu, poistený by nemusel s danou opravovňou súhlasiť a poistnú zmluvu by
nepodpísal. Použitie hodnoty lakovacej konštanty žalovaným označil žalobca za svojvoľné a poukázal
na odporúčania jednotlivých výrobcov a distribútorov lakovacieho materiálu v rozsahu 130 - 150 %,

ako malo vyplývať z odborného vyjadrenia znalca Ing. Štefana Kováča v obdobnej veci a z rozsudku
Okresného súdu Košice I z 1. 2. 2019 sp. zn. 26b/64/2018 (zrejme 26Cb, pozn. súdu).

3. Žalovaný rozporoval žalobcom uplatňovaný nárok čo do dôvodu i výšky a zotrval na dôvodoch
nepriznania uvedených v oznámení o poistnom plnení z 31.7.2019. Pri výpočte poistného plnenia

boli priznané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 24 eur/normohodina s
DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %). Ďalej uviedol,
že ním poskytnuté poistné plnenie bolo v zmysle dojednanej poistnej zmluvy č. 6822415667 a k nej
prislúchajúcich všeobecných poistných podmienok VPP KAS-5, pričom dodal, že žalobca vykonávajúci
opravu poškodeného motorového vozidla je neautorizovaným servisom. Žalobcom fakturovanú cenu
práce považoval žalovaný za nadhodnotenú a nezodpovedajúcu dojednaným podmienkam poistnej

zmluvy. Podľa žalovaného nepriznaná suma 356,61 eura predstavuje rozdiel medzi žalobcom
fakturovanými nákladmi na opravu a žalovaným priznanými primeranými nákladmi na opravu, pričom
pozostáva z nepriznaných nákladov na cenu práce za jednu normohodinu v sume 243 eur bez DPH a
nepriznaných nákladov na lakovací materiál v sume 113,31 eura bez DPH. Vo vyjadrení k žalobe ďalej
žalovaný poukázal na rozdiel medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, a to v nákladoch, ktoré

sú pri autorizovaných servisoch vyššie a odzrkadľujú sa v cene služieb. Spochybnil aj úhradu faktúry,
ktorájepredmetomkonania,keďdokladojejúhradežalobcanepredložil.Žalovanýtiežnamietaltvrdenie
žalobcu, že z jeho strany išlo o krátenie poistného plnenia, pretože on poskytol poistné plnenie v celom
rozsahu,naktorévznikolnárokvzmyslepoistnejzmluvy.Sodkazomnačl.12ods.5písm.c)VPPKAS-5
a čl. 12 ods. 6 VPP KAS-5 uzavrel, že správne šetril a likvidoval nahlásenú poistnú udalosť a priznal

primerané náklady na opravu vo výške 1.068,29 eura bez DPH. Žalovaný sa tiež ohradil voči hodnoteniu
určenia lakovacej konštanty na 100 % zo strany žalobcu tvrdiac, že ide o zmluvne dohodnutú konštantu.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (predložené listinné dôkazy a nesporné tvrdenia strán
sporu) zistil skutkový a právny stav uvedený v nasledovných odsekoch 4.1. až 4.5. tohto odôvodnenia.

4.1. AktívnulegitimáciumalsúdpreukázanúZmluvouopostúpenípohľadávokz13.8.2019predloženou
žalobcom, na základe ktorej nadobudol žalobca pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania. Medzi
žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že 1. 7. 2019 došlo k udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na
motorovom vozidle, ktoré bolo havarijne poistené u žalovaného. Poisteným bola obchodná spoločnosť

Gas-Me-Ra s. r. o. Žalovaný uznal a uhradil 918,29 eura z celkovej sumy 1.709,52 eura fakturovanej
žalobcom za opravu motorového vozidla. Sporným nebol ani rozsah spoluúčasti poisteného, o ktorú
bolo poistné plnenie krátené (150 eur) a výška odpočtu dane z pridanej hodnoty (213,66 eura).

4.2. Tak z predloženého listinného dôkazu - oznámenia o poistnom plnení 31.7.2019 ako aj z procesnej

obrany žalovaného vyplynulo, že medzi stranami bola sporná cena normohodiny práce, a to nad
žalovaným uznanú sumu 24 eur s DPH a primeranosť nákladov fakturovaných žalobcovi, resp.
poškodenému za lakovací materiál.

4.3. Žalovaný nepriznal náklady na cenu práce nad 24 eur/normohodina a na lakovací materiál nad

100 % podľa obsahu poistnej zmluvy uzavretej medzi poškodeným a žalovaným, a to konkrétne podľa
jej súčasti - Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS
- 5) s poukazom na čl. 12 ods. 5. Z obsahu zmluvy, z ktorej existencie vychádzal aj žalobca pri
uplatnenínároku,bolozrejmé,žežalovanýrozlišujeprináhradeprimeranýchnákladovnaopravuvozidla
autorizované, zmluvné a nezmluvné neautorizované opravovne, a to tak, že stanovuje pre uvedené tri

kategórie buď kritériá na posúdenie primeranosti (autorizované a zmluvné opravovne) alebo konkrétnu
sumu, do ktorej náklady ako primerané akceptuje, čo je 20 eur s DPH, a tiež určuje, že v kalkulácii
nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude výška lakovacej konštanty
použitá na úrovni 100 %.

4.4. Na základe vyššie citovaných zmluvných dojednaní súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný
poskytol poistné plnenie vo výške v súlade so znením poistnej zmluvy. Tá neurčovala, v akom
servise má byť poškodené vozidlo opravené, no limitovala jeho výšku v prípade neautorizovaných
nezmluvných servisov, ktorým je aj žalobca. Súd nemá zákonný dôvod nazerať na také zmluvnédojednanie, rozlišujúce autoservisy na autorizované a neautorizované, ako na nesúladné so zákonom
a považovať ho za neplatné. Súkromné právo je ovládané zásadou zmluvnej slobody a výraznejšie sú
regulované zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi. V danom prípade niet pochýb o tom, vzhľadom na právnu

povahu poškodeného i žalobcu, že uplatnená pohľadávka voči žalovanému nevznikla zo spotrebiteľskej
(poistnej) zmluvy, žalobca nie je spotrebiteľom a neprináleží mu osobitná ochrana okrem prípadov
absolútnej neplatnosti všeobecne upravenej pre právne úkony. Žiadny taký dôvod však súd v rámci
ex offo prieskumu nezistil. Žalobca označil rozlišovanie autoservisov za praktiku porušujúcu pravidlá
hospodárskej súťaže, k čomu ale treba uviesť, že taká výhrada sa môže týkať dohôd medzi poisťovňami

a servismi, no nemá priamy dosah na posúdenie platnosti zmluvného dojednania medzi poisťovňou a
poisteným (poškodeným). Z uvedených dôvodov považoval súd nárok žalobcu za nedôvodný a žalobu
zamietol.

4.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej „CSP“), t.j. úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, a to

podľa pomeru jeho úspechu vo veci, t.j. v rozsahu 100%.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol, aby odvolací súd vydaný
rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky a žalovaného
zaviaže nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania ako aj trovy odvolacieho konania v plnom

rozsahu. Alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
Svoje odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. podľa žalobcu
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne dôvody
odvolania sú uvedené v nasledujúcich odsekoch 5.1 až 5.6 tohto odôvodnenia.

5.1. Žalobca vo svojom odvolaní namietal nasledovné: 1, žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť na
riadne odôvodnenie krátenia poistného plnenia; 2, krátenie poistného plnenia odôvodnil žalovaný až
následne v súdnom konaní; 3, žalovaný krátenie poistného plnenia odôvodnil ustanoveniami ex lege
neplatnými VPP KAS – 5, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a so zásadou poctivého
obchodného styku a 4, žalovaný odôvodnenie krátenia poistného plnenia zároveň založil na vnútorne

nekonzistentných argumentoch.

5.2. Žalobca s poukazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (odseky 28 a 29) uviedol, že
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na hlavnom argumente, že žalovaný v konaní odôvodnil
krátenie ceny práce a nákladov na lakovací materiál odkazom na časť Všeobecných poistných

podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5). K tomuto žalobca dodal, že
samotnýsúdprvejinštanciekonštatoval,žežalovanýodôvodnilpredmetnékráteniepoistnéhoplneniaaž
v samotnom konaní pred súdom, čo je podľa žalobcu v rozpore s § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Podľa žalobcu oznámenie o poistnom plnení a ukončení šetrenia zo dňa 31.7.2019 neobsahuje
žiadne odôvodnenie skutočnosti, prečo žalovaný považuje účtovanú cenu za prácu na normohodinu za

neprimeranú. Podľa žalobcu je takéto odôvodnenie krátenia poistného plnenia nepostačujúce, pretože
ponecháva žalovanému priestor nato, aby svoje tvrdenia prispôsobil situácii, ak napríklad dôjde na spor
ako je to aj v tomto prípade. K tomuto poukázal žalobca na obsah rozsudku Okresného súdu Bratislava I,
sp. zn. 11Csp/75/2018 zo dňa 26.6.2020, podľa ktorého nie je postačujúce strohé vyjadrenie likvidátora
uvedené v oznámení o poistnom plnení.

5.3. Obrana žalovaného je nekonzistentná, pretože na jednej strane sa odvoláva na Všeobecné poistné
podmienky, podľa ktorých je primeraná odmeny za servisné práce 20,- eur s DPH za hodinu, pričom
však žalobcovi priznal náhradu za 24,- eur/h. Z oznámenia žalovaného je zrejmé, že jediným dôvodom
krátenia poistného plnenia je skutočnosť, že oprava bola vykonaná v neautorizovanom servise, ak to

tak bolo, tak to mal žalovaný uviesť v oznámení o poistnom plnení. Z oznámenia vyplýva, že žalovaný
rozlišuje opravovne/servisy autorizované a neautorizované (zmluvné/nezmluvné), čoho výsledkom je
obmedzenie výšky ceny práce za 1NH v neautorizovaných servisoch a táto skutočnosť je zakotvená
aj do VPP KAS -5. Takéto rozlišovanie autoservisov sa nedá vnímať inak ako cielené zvýhodňovanie
autorizovaných (či zmluvných) autoservisov poisťovňou, ktorá má významné postavenie na trhu. Takéto

konanie žalovaného je neprijateľné, čo vyplýva aj z viacerých judikátov, napr. rozsudok KS v Bratislave
sp. zn. 1Cob/76/2019, rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 27Cb/42/2020 a rozsudok KS
v Prešove, sp. zn. 20Co/121/2019.5.4. Je nesprávny záver súdu prvej inštancie v tom zmysle, že súd nemá zákonný dôvod nazerať
na zmluvné dojednanie, rozlišujúce autoservisy na autorizované a neautorizované ako na nesúladné
so zákonom a považovať ho za neplatné. S týmto záverom žalobca nesúhlasí, pretože sa súd prvej

inštancie žiadnym spôsobom nezaoberal neplatnosťou vyššie citovaného ustanovenia VPP KAS-5
z dôvodu rozporu so zákonom. Takéto rozlišovanie uvedené vo Všeobecných poistných podmienkach
je ex lege neplatné. Toto svoje stanovisko žalobca odôvodnil ustanovením § 42 ods. 1 Obchodného
zákonníka (nekalá súťaž – nedovolené obmedzenej hospodárskej súťaže), § 4 ods. 1 Zákona č.
136/2001oochranehospodárskejsúťaže(zákazdohodyazosúladenéhopostupupodnikateľovscieľom

obmedzenia súťaže) a § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva v rozpore s poctivým
obchodným stykom nepožíva právnu ochranu. Žalobca dôvodil, že obmedzovanie hospodárskej súťaže
na základe zakázaných dohôd je šikanózne nie len voči neautorizovaným (nezmluvným) servisom, ale
aj voči samotnému poistenému, ktorý je pri nerešpektovaní „šikanóznych“ ustanovení Všeobecných
poistných podmienok ukrátený o poistné plnenie. Poisťovňa priamo pri uzatváraní poistenia priamo
určuje vo Všeobecných poistných podmienkach, do ktorého servisu si môže poistený dať opraviť svoje

vozidlo, t.j. žalovaný z okruhu autoservisov vylúčil servisy, ktoré nie sú autorizované alebo zazmluvnené.
K tomuto žalobca na podporu svojho tvrdenia poukázal na nasledovné judikáty: rozsudok KS v Prešove
sp. zn. 20Co/121/2019 zo dňa 25.6.2020, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-32/11.

5.5. Žalovaný úmyselne obmedzuje hospodársku súťaž na relevantnom trhu, keď vylučuje z trhu opráv

vozidiel po škodových udalostiach všetky servisy, ktoré neuzavrú s poisťovňou zmluvu. Je logické, že
maximálna cena 16,67 eur/h bez DPH uvedená v poistných dojednaniach je taká nízka, že žiaden
poistený by nezrealizoval opravu v neautorizovanom servise. Navyše delenie servisov poisťovňou na
autorizované a neautorizované je aj v rozpore so zákonom č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel
v cestnej premávke. Ustanovenie čl. XII. VPP KAS -5 je v zjavnom rozpore s právom Európskej únie

a to konkrétne s čl. 101 ods. 1 ZFEÚ, resp. s jej čl. 101 ods. 3, ktorý určuje tzv. „blokovú výnimku“,
pričom uvedené potvrdzujú aj vyššie citované judikáty. K neplatnosti tohto ustanovenia žalobca ešte
poukázal na obsah § 4 ods. 1 a 3 Z.č. 187/2021 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, podľa ktorých je
zakázaná dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá spočíva v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru
alebo iných obchodných podmienok. V tomto posudzovanom prípade ide o dohody medzi poisťovňou

a autorizovanými (jej zmluvnými) partnermi o spôsobe, podmienkach a najmä o výške poskytnutia
plnenia za cenu práce autoservisov.

5.6. Podľa žalobcu žalovaný navyše nepreukázal, že poistený akceptoval Všeobecné poistné
podmienky.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia
veci. Na základe uvedeného navrhol odvolanie žalobcu ako neoprávnené zamietnuť.

6.1. Podľa žalovaného je nesprávny názor žalobcu v tom zmysle, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
o zamietnutí žaloby vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže podľa žalobcu si žalovaný
nesplnil svoju povinnosť riadne odôvodniť krátenie poistného plnenia po ukončení šetrenia poistnej
udalosti a toto krátenie odôvodnil až v súdnom konaní, a to nezákonnou praktikou založenou na
rozlišovaní opravovní na autorizované a neautorizované.

6.2. Akékoľvek tvrdenie o „krátení“ poistného plnenia je bezpredmetné a irelevantné, pretože žalovaný
riadne likvidoval predmetnú poistnú udalosť a právnemu predchodcovi žalobcu poskytol celé poistné
plnenie v súlade s poistnou zmluvou, t.j. k žiadnemu kráteniu poistného plnenia nedošlo. Navyše
v oznámení o poistnom plnení bol právny predchodca žalobcu jasným a zrozumiteľným spôsobom

oboznámený o výške poskytnutého poistného plnenia a aj o jeho výpočte, vrátane identifikácie
neprimeraných nákladov ceny práce a na lakovací materiál. Žalovaný nepristúpil k uplatneniu inštitútu
krátenia poistného plnenia, na ktoré musia byť splnené zákonné podmienky, ale naopak poskytol
poistné plnenie v plnom rozsahu, na ktoré vznikol nárok podľa poistnej zmluvy. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na obsah čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP KAS-5, ktoré upravuje spôsob výpočtu poistného

plnenia v prípadoch, že opravu zrealizuje nezmluvný alebo neautorizovaný servis. K tomuto dodal, že
je nesporné, že žalobca ako servis, ktorý vykonal opravu vozidla, je neautorizovaným servisom.6.3. Žalovaný uviedol, že pri určení výšky poistného plnenia vychádzal z množstva odpracovaných hodín
vyúčtovaných žalobcom (16,2Nh), avšak ním účtovanú cenu prác 35,- eur/h znížil na cenu 20,- eur bez
DPH a cenu lakovacích prác určil podľa dohodnutej lakovacej konštanty 100%.

6.4. K námietke žalobcu, že obsah VPP KAS-5 je v príslušnej časti neplatný, pretože obmedzuje
hospodársku súťaž tým, že rozlišuje autoservisy na zmluvné, autorizované a neautorizované, sa
žalovaný vyjadril tak, že nie je opodstatnená. K tomuto žalovaný uviedol, že judikatúra a nariadenie
komisie EÚ č. 330/2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na

ktoré žalobca poukazuje sú vytrhnuté z kontextu a nie sú aplikovateľné na tento prípad. Uvedené
podľa žalovaného vyplýva z toho, že príslušná „bloková výnimka“, dáva možnosť nezávislým servisom
poskytovať záručný servis, údržbu a opravy aj nových vozidiel v záručnej dobe bez toho, aby zákazník
stratil záruku na vozidlo. Na základe uvedeného je teda podľa žalovaného zjavné, že celá argumentácia
žalobcu o neplatnosti ustanovenia čl. XII. ods. 5 VPP KAS – 5 pre rozpor s čl. 101 ods. 3 ZFEÚ je vo
vzťahu k prejednávanej veci bez právneho významu.

6.5. Žalovaný ako nepravdivé a zavádzajúce v plnom rozsahu poprel tvrdenie žalobcu o dohode medzi
ním a autorizovanými (jej zmluvnými) servismi o spôsobe, podmienkach a najmä o výške poistného
plnenia za práce autoservisov. Tiež poprel tvrdenie žalobcu o zvýhodňovaní alebo preferovaní servisov.
K tomuto dodal, že členenie servisov na autorizované a neautorizované je existujúcou realitou, ktorá

je dokonca aj zákonne upravená v § 2 ods. 27 a 28 Zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel
v cestnej premávke. K tomuto ešte dodal, že takéto členenie servisov na autorizované a neautorizované
je výsledkom vývoja a fungovania voľného trhu, keď sa jednotliví výrobcovia snažia poskytnúť
svojim zákazníkom kvalitnejšie a lepšie služby ako konkurencia prostredníctvom špecializovaných
autorizovaných servisov, ktoré nato majú dostatočne školených a aj certifikovaných zamestnancov,

pričom tieto servisy podliehajú auditu výrobcu, resp. dovozcu vozidiel. Naproti tomu je podľa žalovaného
neautorizovaný servis zameraný obvykle na bežný pozáručný servis motorových vozidiel všetkých
značiek, pričom tieto servisy sú zvyčajne vybavené bežne dostupnými zariadeniami, náradím a meracou
technikou.

6.6. Podľa žalovaného súd prvej inštancie správne poukázal na zmluvnú voľnosť typickú pre
obchodnoprávne vzťahy a v tomto smere nesúhlasil s názorom žalobcu, že poistník bol povinný
akceptovať nemenné poistné podmienky. K tomuto žalovaný zdôraznil, že predmetný poistný vzťah
bol založený zmluvou uzavretou medzi dvoma podnikateľskými subjektami, pričom právny predchodca
žalobcu podpisom poistnej zmluvy vyhlásil, že bol s dostatočným časovým predstihom oboznámený

s obsahom zmluvy, vrátane jej príloh, t.j. aj VPP KAS-5.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

9. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalobcu a k podstatným
tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Žalobca svoje odvolanie postavil na existencii odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Po
dôkladnom prerokovaní oprávnenosti žalobcom namietaného odvolacieho dôvodu dospel odvolací súd
k záveru, že tento odvolací dôvod nie je daný a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia, t.j. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcu zaviazal
na nahradenie odvolacích trov žalovaného v plnom rozsahu. Bližšie odôvodnenie tohto rozhodnutia je
uvedené v nasledovných odsekoch 11 až 21.11. Žalobca vo svojom odvolaní namietal nasledovné: 1, žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť na
riadne odôvodnenie krátenia poistného plnenia; 2, krátenie poistného plnenia odôvodnil žalovaný až
následne v súdnom konaní; 3, žalovaný krátenie poistného plnenia odôvodnil ustanoveniami ex lege

neplatnými VPP KAS – 5, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a so zásadou poctivého
obchodného styku a 4, žalovaný odôvodnenie krátenia poistného plnenia zároveň založil na vnútorne
nekonzistentných argumentoch. Táto jeho argumentácia však nie je opodstatnená ani v jednom jej bode.

12. K tvrdeniam žalobcu, že žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť na riadne odôvodnenie krátenia

poistného plnenia a že k tomuto pristúpil až v súdnom konaní, je potrebné uviesť, že tieto tvrdenia
nie sú opodstatnené. Žalobca zákonným postupom podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej
OZ) svojim listom zo dňa 31.7.2019 (a jeho prílohou) poistenému dostatočne zrozumiteľne a jasne
oznámil výšku poistného plnenia ako aj skutočnosť, prečo bolo toto plnenie určené na nižšiu sumu
ako predstavovala cena opravy poškodeného vozidla. Žalovaný výšku tohto plnenia a ani spôsob jeho
určenia v priebehu súdneho konania nijako nezmenil, len bližšie odôvodnil opodstatnenosť tohto svojho

konania označením konkrétnych zmluvných ustanovení (resp. ustanovení VPP KAS-5), na základe
ktorých pri šetrení poistnej udalosti rozhodol.

13. K námietkam žalobcu, že došlo ku kráteniu poistného plnenia odvolací súd dodáva, že v danej
veci nie je možné hovoriť o krátení poistného plnenia, pretože nedošlo ku zníženiu dohodnutého

poistného plnenia možného podľa § 798 OZ (pre nepravdivé informácie) alebo podľa § 809 OZ (vedomé
alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušenie povinností poisteného majúce za
následok vznik škody), nakoľko žalovaný podľa § 806 OZ poskytol poistenému plnenie vo výške určenej
podľa poistných podmienok v plnom rozsahu.

14. Zásadná argumentácia žalobcu v tomto odvolacom konaní – absolútna neplatnosť čl. XII. ods.
5 Všeobecných poistných podmienok poistenia (VPP KAS-5) je tiež neopodstatnená. V súvislosti so
Všeobecnými poistnými podmienkami je potrebné v prvom rade dodať, že tieto poistné podmienky
sú zo zákona (§ 788 ods. 3 OZ) súčasťou poistnej zmluvy a že poistený predmetnú zmluvu podpísal
a vychádzajúc z jej obsahu potvrdil, že s nimi bol oboznámený (žalobca toto konkrétne tvrdenie

žalovaného nerozporoval, t.j. ide o nespornú skutočnosť).

15. Žalobca odôvodnil absolútnu neplatnosť príslušného čl. VPP KAS – 5 nezákonným delením servisov
na autorizované a neautorizované (rozpor so zákonom č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej
premávke), rozporom s § 42 ods. 1 Obchodného zákonníka (nekalá súťaž – nedovolené obmedzenoe

hospodárskej súťaže), rozporom s § 4 ods. 1 Zákona č. 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže
(zákaz dohody a zosúladeného postupu podnikateľov s cieľom obmedzenia súťaže) a tiež rozporom
s právom Európskej únie a to konkrétne s čl. 101 ods. 1 ZFEÚ, resp. s jej čl. 101 ods. 3, ktorý určuje
tzv. „blokovú výnimku“. Podľa žalobcu v tomto posudzovanom prípade ide o dohody medzi poisťovňou
a autorizovanými (jej zmluvnými) partnermi o spôsobe, podmienkach a najmä o výške poskytnutia

plnenia za cenu práce autoservisov. Tieto závery žalobcu sú nesprávne, a to z nasledovných dôvodov:

16. V prvom rade je potrebné uviesť, že existencia akejkoľvek dohody medzi žalovaným a
autorizovanými (resp. zmluvnými) servismi o spôsobe, podmienkach a najmä o výške poistného plnenia
za práce autoservisov nebola súdu preukázaná a žalovaný takúto dohodu zásadne poprel. Iba z obsahu

príslušných ustanovení VPP KAS – 5 jej existenciu nie je možné jednoznačne vyvodiť, pričom aj
z pohľadu odvolacieho súdu (obdobne ako sa vyjadril žalovaný) je potrebné uzavrieť, že je pochopiteľné
a logické všeobecné preferovanie vykonania opravy poškodeného vozidla autorizovaným servisom
(poznámka - nie konkrétnym servisom) a to práve s ohľadom na predpoklad jej kvalitnejšieho vykonania.
K tomuto je potrebné poukázať na všeobecne známu skutočnosť, že na Slovensku pôsobí veľké

množstvo predajcov vozidiel rôznych značiek (Audi, Bmw, Citroen, Dacia, Fiat, Ford, Honda, Hummer,
Hyundai, Kia, Mercedes, MG. Mitsubishi, Nissan, Peugeot, Škoda, Volkswagen atď.), takže je uzavretie
žalobcom tvrdených dohôd so všetkými ich autorizovanými servismi len ťažko predstaviteľné.

17. Pokiaľ žalobca namieta delenie servisov na autorizované a neautorizované a v tejto súvislosti

poukazuje na rozpor so zákonom č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, tak
táto argumentácia je absolútne neprijateľná, pretože práve tento žalobcom citovaný zákon vo svojich
ustanoveniach § 2 ods. 27 a ods. 28 definuje tieto zákonné pojmy a to tak, že autorizovaným servisom je
osoba poskytujúca opravu a údržbu pre vozidlá prevádzkované v rámci distribučného systému výrobcua nezávislou (inak neautorizovanou) osobou sú všetky osoby poskytujúce servis mimo distribučného
systému výrobcu.

18. Vychádzajúc zo skutočnosti, že neexistuje (resp. nebola preukázaná) dohoda medzi žalovaným
a inými subjektami, ktorá by mala nezákonne obmedzovať hospodársku súťaž, nie je možné konštatovať
rozpor takejto neexistujúcej dohody s ustanoveniami § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 o ochrane
hospodárskej súťaže (zákaz dohody a zosúladeného postupu podnikateľov s cieľom obmedzenia
súťaže) a ani jej rozpor s právom Európskej únie (čl. 101 ods. 1 ZFEÚ, resp. s jej čl. 101 ods. 3). T.j. nie je

preukázanýdôvod,ktorýmalpodľažalobcuspôsobovaťabsolútnuneplatnosťčl.XIIods.5Všeobecných
poistných podmienok VPP KAS – 5.

19. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že neobstojí stanovisko žalobcu, podľa ktorého je príslušné
ustanovenie Všeobecných poistných podmienok zmluvy podľa § 39 OZ absolútne neplatné. Preto bolo
opodstatnené a správne právne posúdenie súdu prvej inštancie (zohľadňujúce aj zmluvnú voľnosť strán

sporu), podľa ktorého neexistuje zákonný dôvod neplatnosti príslušných zmluvných dojednaní o určení
výšky poistného plnenia postupom podľa čl. XII ods. 5 VPP KAS – 5.

20. Neúspešná je aj argumentácia žalobcu, že žalovaný odôvodnenie krátenia poistného plnenia
zároveňzaložilnavnútornenekonzistentnýchargumentoch.Totosvojetvrdenieodôvodnilskutočnosťou,

že mu žalovaný vyplatil 24,- eur za hodinu práce a nie 20,- eur ako to je určené v príslušných VPP KAS
- 5. Táto skutočnosť neznamená, žeby bola obrana žalovaného nesprávna, ale iba to, že poistenému
na vlastnú škodu vyplatil vyššie poistné plnenie ako to, na ktoré mal poistený nárok.

21. Žalobca na podporu svojho stanoviska poukázal na viaceré rozhodnutia iných súdov, ktorými však

podľa čl.2 CSP nie je viazaný, nakoľko nejde o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd
považuje za vhodné dodať, že aj z vlastnej rozhodovacej činnosti sú mu známe rozhodnutia, ktoré
v konaní o náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v súvislosti s náhradou škody
vylúčili možnosť rozlišovania servisov na autorizované a neautorizované. V týchto prípadoch sa však
záver o nemožnosti rozlišovať formu servisu pri určení výšky škody týkal právne odlišnej situácie, keď

boli predmetom konaní nároky poškodených na náhradu škody (§ 427 OZ) spôsobenej poistencom
uplatnené priamo voči poisťovateľovi podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. T.j. predmetom týchto konaní bola náhrada škody a nie
nárok na vyplatenie poistného plnenia (§ 806 OZ) vyplývajúci z havarijného poistenia a príslušných
zmluvných podmienok ako je to v tomto prípade.

22. Odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov (neexistencia odvolacieho dôvodu) podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (vrátane nároku na náhradu trov
konania) ako vecne správny.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. T.j. žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

24.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).