Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 16, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121206957
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8121206957.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcov: 1. R. B., rod. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. L. XX, XXX XX V., 2. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. O. XXX, XXX XX B., obaja právne
zastúpení JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom kancelárie Sládkovičova 8, 080 01 Prešov,
3. Slovenská republika, za ktorú konajú LESY Slovenskej republiky, š. p. so sídlom v Banskej Bystrici,
Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovanému: Lesoochranárske
zoskupenie Vlk, občianske združenie so sídlom Tulčík 26, 082 13 Tulčík, IČO: 31 303 862, právne
zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom kancelárie Štúrova 20, 042 83 Košice,

IČO: 35 514 892, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 21.12.2021, č. k. 16C/67/2021-732 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17.03.2022,
č. k. 16C/67/2021-764 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch I., II. a III.

II. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„súd“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,cit.:

„I. Súd určuje, že do dedičstva po nebohej U. P., rod. P., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, zomrelej
dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. O. č. XXX, patria nehnuteľnosti v kat. úz. D., a to novovytvorené
parcely registra C KN: parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/X -
lesný pozemok o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXXX m2 určenými
Geometrickým plánom vyhotoviteľom T. P. č. XXX/XXXX, overeného Správou katastra F. dňa X.X.XXXX
pod číslom XXX/XX, vzniknutých odčlenením z parciel registra C KN č. XXXX/X - lesný pozemok a z
parcely C KN XXXX/X - lesný pozemok, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. D., ktoré parcely vznikli z

časti pôvodných pozemno-knižných parciel m. p. č. XXX a XXX kat. úz. D. a to v podiele X k celku.

II. Súd určuje, že žalobca v 3. rade: Slovenská republika v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik so sídlom Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zapísaný: Obchodný
registerOkresnéhosúduBanskáBystrica,Oddiel:Pš,Vložkačíslo:155/Sjepodielovýmspoluvlastníkom
v podiele X k nehnuteľným veciam v k. ú.: D., a to k novovytvoreným parcelám registra ,,C“ KN, t.j. k
parcele ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXXX m2, k parcele ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný

pozemok o výmere XXX m2, a k parcele ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXXX m2
určenými Geometrickým plánom vyhotoveným T. P. pod č. XXX/XXXX, overeného Správou katastra F.
dňaX.X.XXXXpodčíslomXXX/XX,vzniknutýchoddelenímzparcely,,C“KNč.XXXX/X-lesnýpozemoka z parcely ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok, zapísaných na LV č. XXX, k. ú.: D., pričom tieto parcely
vznikli z časti pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XXX a XXX, PK č. XXX, k. ú. D..
III. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania každý v rozsahu 100%, o výške

ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie doplnil rozsudok tak, že v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právna predchodkyňa žalobcov v 1. a 2. rade U.
P., rod. P., nadobudla spoluvlastnícky podiel X/X k sporným pozemkom v reštitučnom konaní titulom
rozhodnutia Pozemkového úradu P. z XX.XX.XXXX, č. j. XX/XX-Buj./XXX. Išlo o majetok, ktorý bol
právnym predchodcom žalobcov v 1. a 2. rade v roku XXXX konfiškovaný. V konaní bol ako dôkaz
predložený výpis z Pozemkovej knihy, a to z pozemnoknižnej vložky č. XXX, k. ú. D., kde bola zapísaná
pôvodná parcela č. XXX - les L. a parcela č. XXX - les Z. L. a na tejto pozemnoknižnej vložke je v časti

B uvedený zápis pod V b U. P. X/X, E. P. X/X titulom dedenia v roku XXXX. Následne boli tieto osoby
vymazané z pozemnoknižnej vložky č. XXX (č. d. XXXX/XX, č. d. XXXX/XX) a ich nástupcom sa stal
štát, keďže pozemky boli konfiškované podľa nariadenia č. XXX/XXXX v znení nariadenia č. XX/XXXX
pre I. štát a boli zapísané do novej pozemnoknižnej zápisnice č. XXX, k. ú. D.. Ako výlučný vlastník pod
B1 bol zapísaný I. štát - Štátne lesy v celosti aj k parcele č. XXX - lúka L. a č. XXX - les Z. L.. Podiely z

uvedených nehnuteľností (X/X), ktoré boli konfiškované, boli v rámci reštitúcie vydané matke žalobcov v
1. a 2. rade U. P., rod. P., a to rozhodnutím Pozemkového úradu P. z XX.XX.XXXX, č. j. XX/XX-Buj./XXX,
medzi ktorými boli aj parcely č. XXX a č. XXX. Následne v rámci reštitúcii vydané nehnuteľnosti v k. ú.
D. boli v katastri nehnuteľností zapísané na LV č. XXX, k. ú. D. ako parcela reg. „E“ č. XXX s výmerou
XXXX m2 a parcela reg. „E“ č. XXX s výmerou XXX XXX m2 v prospech U. P., rod. P. v podiele X/X a

zvyšný podiel X/X zostal vo vlastníctve štátu. Matka žalobcov U. P., rod. P. dňa XX.XX.XXXX zomrela
a v rámci dedičského konania po nej jej majetok dedili žalobcovia v 1. a 2. rade ako zákonní dedičia,
a to každý po X/X k podielu poručiteľky. Rozhodnutie o dedičstve bolo vydané XX.XX.XXXX s tým, že
nehnuteľnosti v k. ú. D. (parcely č. XXX a č. XXX) boli zapísané na LV č. XXX ako parcela reg. „E“, ale
už s upravenou výmerou, a to parcela č. XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2, č. XXX -

lesné pozemky o výmere XXX XXX m2, čo oproti pôvodnej výmery u parcely č. XXX bol rozdiel XXXX
m2 a u parcely č. XXX bol rozdiel XXXXX m2. V súčasnosti sú parcely č. XXX a č. XXX evidované s
týmito výmerami na LV č. XXX ako parcely reg. „E“, parcela č. XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere
XXXX m2, č. XXX - lesné pozemky o výmere XXX XXX m2. Žalovaný z pozemkov, ktoré boli vydané v
rámci reštitúcie matke žalobcov v 1. a 2. rade, na základe osvedčenia pojatého do notárskej zápisnice

č. N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX si dal osvedčiť vlastnícke právo k novovytvoreným
pozemkom, parcelám č. XXXX/X a č. XXXX/X, na základe geometrického plánu vyhotoveného T. F. O.
pod č. XX/XX. Na základe týchto listín sú pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania evidované na LV
č. XXX, k. ú. D. v prospech žalovaného.

4. Z geometrického plánu overeného XX.XX.XXXX Správou katastra F. č. XXX/XX, vyhotoveného C.. I.
B. súd zistil, že žalovaný zabral z uvedených pozemkov plochu, ktorá teraz zodpovedá novovytvoreným
parcelám č. XXX/X - lesný pozemok o výmere XXXX m2 a č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXX
m2 a č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXXX m2 (ďalej len „sporné pozemky“). Súd prvej inštancie
skúmal, či žalovaný sa mohol stať vlastníkom sporných nehnuteľností titulom vydržania v zmysle §

134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Z notárskej zápisnice (osvedčenia N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX) zistil, že notár osvedčil, že vyhlásenie účastníkov v zmysle § 134 Občianskeho
zákonníka, ako aj predložené listiny preukazujú, že žalovaný skúma podmienky vzniku práva na zápis
nehnuteľnostívydržanímkudňuvydaniaosvedčenia.Podľanázorusúduprvejinštancie,zapredpokladu
nepretržitého plynutia 10 ročnej vydržacej doby v zmysle ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, by

žalovaný musel vstúpiť do držby sporných nehnuteľností už XX.XX.XXXX, avšak žalovaný ako subjekt
práva vznikol až XX.XX.XXXX, o čom svedčí výpis z Evidencie občianskych združení Ministerstva
vnútra SR, čím nesplnil podmienku 10 ročnej nepretržitej držby. Pokiaľ žalovaný svoje vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam odvodzoval z kúpnej zmluvy uzatvorenej XX.XX.XXXX medzi ním ako
kupujúcim a R. M. ako predávajúcim, z uvedenej kúpnej zmluvy vyplýva, že žalovaný na základe tejto

zmluvy nemohol nadobudnúť vlastníctvo k sporným pozemkom, nakoľko touto zmluvou nadobudol
spoluvlastnícky podiel (X/X), a to z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX/X, ktorá nie je predmetom
predmetného konania (teda nie z parciel č. XXX a č. XXX, zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č.
XXX, ktoré sú predmetom tohto konania). Ak by sa doba oprávnenej držby odvodzovala z kúpnej zmluvyuzavretej XX.XX.XXXX, doba vydržania by uplynula až XX.XX.XXXX, pričom plocha, ktorú si žalovaný
dal osvedčiť v roku XXXX bola definovaná geometrickým plánom vyhotoveným T. F. O. č. XX/XX, ktorý
nerešpektoval pôvodné hranice pozemnoknižných parciel, ku ktorým sa viazali aj zápisy vlastníkov, resp.

spoluvlastníkov k tejto lokalite a zmenu hraníc neriešil s ostatnými vlastníkmi susediacich nehnuteľností.
K námietke žalovaného, že sporné pozemky neboli vytvorené z pozemnoknižných parciel č. XXX a č.
XXX, ale z pôvodnej pozemnoknižnej parcely, t. j. z parcely č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, k. ú.
D., súd prvej inštancie uviedol, že znalecký posudok znalca C.. L. V. jednoznačne potvrdil, že sporné
pozemky neboli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, k. ú.

D. a tento dôkaz jednoznačne deklaroval nesprávnosť geometrického plánu vyhotoveného geodetom F.
O. pod č. XX/XX, ktorý tvoril podklad pre vydanie osvedčenia o vydržaní žalovanému. Zo znaleckého
posudku C.. L. V. vyplynulo, že do parciel reg. „C“ č. XXXX/X a č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXX,
k. ú. D. bola nesprávne zabratá časť pôvodných parciel reg. „E“, parciel č. XXX, č. XXX, č. XXX/b a č.
XXX, pričom parcely reg. „E“ č. XXX a č. XXX sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. D. v prospech právnej
predchodkyne žalobcov v 1. a 2. rade v podiele X/X k celku a v prospech žalobcu v 3. rade v podiele

X/X k celku. Znalec zhodnotil, že k uvedenej nesprávnosti došlo v dôsledku pochybenia geodetom F.
O., ktorý zhotoveným geometrickým plánom č. XX/XX nerešpektoval obvod parciel v súbore reg. „C“ a
geometrický plán bol vyhotovený v rozpore s vykonávacími predpismi, ktorý nesprávne lokalizoval obvod
parcely reg. „E“ KN č. XXX/X, k. ú. D.. K námietke žalovaného, že vyhláškou Krajského úradu životného
prostredia v P. č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sa vyhlásila súkromná a prírodná rezervácia „X.“ na

pozemkoch žalovaného a v tejto sú zahrnuté aj sporné pozemky, súd prvej inštancie uviedol, že nemôže
byť na ťarchu žalobcom zriadenie takejto súkromnej prírodnej rezervácie, pretože v extrémnom prípade
by zriadenie akejkoľvek súkromnej prírodnej rezervácie úplne diskvalifikovalo vlastníkov pozemkov, na
ktorých by bola rezervácia zriadená v akejkoľvek forme výkonu vlastníckeho práva. O nároku na náhradu
trov konania súd rozhodol podľa ust. § 251 a § 255 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) a úspešným žalobcom voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

5. Proti rozsudku proti výrokom I., II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný

namietajúc, že rozsudok je nesprávny z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d),
e), f), h) CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 písm. a) CSP, odvolateľ poukázal, že návrh
na pripustenie ďalšieho účastníka do konania môže podať iba žalobca. Žalobcovia v 1. a 2. rade v
konaní navrhli pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu, ktorého označili
jednoznačne ako LESY Slovenskej republiky, š. p. so sídlom Námestie SNP č.8, Banská Bystrica.

Tento svoj návrh zopakovali aj v podaní doručenom súdu XX.XX.XXXX, kde výslovne uviedli, že žiadajú
pripustiť vstup do konania subjektu LESY SR, š. p. Napriek uvedenému súd prvej inštancie uznesením
zo dňa XX.XX.XXXX pripustil do konania na strane žalobcov Slovenskú republiku v zastúpení LESY
SR, š. p. Z uvedeného je zrejmé, že súd citovaným uznesením pripustil do konania na strane žalobcov
účastníka, ktorého žalobcovia v 1. a 2. rade, ani iný účastník do konania nenavrhovali. Tým na konanie

so štátom neboli splnené procesné podmienky, pretože vstup tohto účastníka, žalobcovia v 1. a 2.
rade nenavrhovali. Navyše, aj keď so zreteľom na už uvedenú vadu sa táto námietka javí ako menej
podstatná, vo vzťahu k účasti právnickej osoby (LESYSR, š. p.) vo veci týkajúcej sa určenia vlastníckeho
práva v prospech Slovenskej republiky, nebol oprávnený Odštepný závod P., a preto je potrebné konanie
vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade zastaviť. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 písm. b) CSP,

odvolateľ uviedol, že uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd zamietol návrh žalovaného na vylúčenie
znalca C.. L. V. z vykonávania znaleckej činnosti v predmetnej veci, pričom žalovaný už podaním zo
dňa XX.XX.XXXX oznámil súdu skutočnosti zakladajúce vylúčenie znalca. K tomu pripojil list Krajského
úradu v P., vypracovaný jeho zamestnancom C.. V. dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že v tomto
liste C.. L. V. už XX.XX.XXXX oznamoval Katastrálnemu úradu v P., že v katastri nehnuteľností je

evidované duplicitné vlastníctvo, pričom konkrétne poukazoval na duplicitné vlastníctvo v časti parciel
evidovaných v registri „C“ č. XXXX/X a XXXX/X s časťami parciel v registri „E“ č. XXX, XXX, XXX/
X a XXX, teda tých parciel (XXX a XXX), ktoré sú predmetom sporu a výslovne uviedol, že tento
nesúlad spôsobil chybne vypracovaný geometrický plán na oddelenie časti parcely registra „E“ č. XXX/
X. Tiež uviedol, že bolo zasiahnuté do parciel registra „E“ vyššie uvedených. Z uvedeného je zrejmé,

že žalovaný nenamietal akúsi nešpecifikovanú činnosť znalca v iných veciach, ani samotnú skutočnosť,
že znalec je zamestnancom Krajského úradu v P., ale skutočnosť, že sa znalec už v predmetnom liste
zaoberal tou istou vecou, ktorá bola predmetom znaleckého dokazovania, pričom v predmetnom liste
vyslovil svoj jednoznačný názor na nesprávnosť geometrického plánu, vyhotoveného T. F. O. pod č. XX/XX. Konanie tej istej osoby v tej istej veci, ktorá je následne ustanovená za znalca, zakladá prekážku
jej znaleckej činnosti pre pomer k veci. Je zrejmé, že pokiaľ sa táto osoba s vecou oboznamovala
pred nariadením znaleckého dokazovania a vyjadrovala na ňu názor, ktorý mal byť neskôr predmetom

znaleckého dokazovania, je pomer tejto osoby k tejto veci daný. Ak súd prvej inštancie uvažoval o
dôvodoch na vylúčenie znalca, ušlo jeho pozornosti, že aj sudca, ktorý rozhodoval a prejednával ten istý
spor na súde inej inštancie, je z rozhodovania a prejednávania sporu na súde inej inštancie vylúčený
(§ 49 ods. 2 CSP).

6. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 písm. d) CSP, odvolateľ uviedol, že žalobcovia v 1. a 2.
rade sa pôvodne domáhali určenia svojho vlastníctva každý v podiele po X/X k nehnuteľnostiam.
Podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX zmenili návrh tak, že navrhovali, aby súd určil, že predmetné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej U. P.. Súd pripustil uznesením zo dňa XX.XX.XXXX túto
zmenu. Podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX LESY SR, š. p. navrhli, aby súd určil, že žalobca
v 3. rade je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele X/X. Uznesením zo

dňa XX.XX.XXXX súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení o ďalší petit vo vzťahu k
žalobcovi v 3. rade. Ako vyplýva z uznesenia dovolacieho súdu, v čase vynesenia rozsudku súdom
prvej inštancie sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali určenia sporných nehnuteľností do dedičstva po
nebohej U. P. a žalobca v 3. rade sa domáhal určenia spoluvlastníckeho podielu. Po vydaní uznesenia
dovolacieho súdu nebolo žalovanému doručené žiadne rozhodnutie, ktorým by súd pripustil akúkoľvek

zmenu žaloby. Nebolo mu doručené ani žiadne rozhodnutie súdu, ktorým by pripustil späťvzatie
žaloby, ani nebol vyzvaný na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby. Ako vyplýva zo zrušujúceho
uznesenia dovolacieho súdu, každá iná konkretizácia, resp. doplnenie spoluvlastníckeho podielu je
vecnou zmenou. Ak teda žalobcovia už pred vynesením rozsudku nežiadali v celku určiť do dedičstva po
nebohej U. P. sporné nehnuteľnosti, ale len podiel X/X, je nesporné, že žiadali menej ako bolo doposiaľ

predmetom konania, teda v časti svojho pôvodného návrhu zobrali žalobu späť. Z tohto dôvodu je postup
súdu postihnutý vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovanému nebola daná
možnosť vyjadriť sa k späťvzatiu žaloby, a ak súd považoval prednes právneho zástupcu žalobcov v 1.
a 2. rade na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX za zmenu žaloby, nemohol o takejto zmene žaloby konať,
ak žalobcovia nenavrhli jej pripustenie.

7. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 písm. e) CSP odvolateľ uviedol, že žalovaný na pojednávaní
konanom dňa XX.XX.XXXX navrhol nariadiť znalecké dokazovanie vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré
boli predmetom znaleckého dokazovania, vykonaného znalcom C.. L. V.. Vo vzťahu k tomuto návrhu
súd návrh zamietol dôvodiac, že doplnenie dokazovania v tomto smere by neprinieslo žiadne nové

skutočnosti, ktoré by boli zásadné pre meritórne rozhodnutie vo veci samej a išlo by len o neúčelné
dokazovanie, ktoré by malo maximálne tendenciu spôsobiť prieťahy v konaní a nemalo by vplyv na
samotné meritórne rozhodnutie vo veci. Takéto odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňa
požiadavku na odôvodnenie rozhodnutia uvedenú v ust. § 220 ods. 2 CSP. Ako vyplýva z priebehu
konania, podstatné v konaní bolo vyriešenie otázky, či nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporu, sú

zapísané v katastri nehnuteľností, resp. v čase podania žaloby boli zapísané v katastri nehnuteľností
ako parcela registra „C“ č. XXXX/X a parcela registra „C“ č. XXXX/X a či vznikli z častí pôvodných
pozemnoknižných parciel mpč. XXX a XXX v kat. úz. D.. Práve na posúdenie tejto otázky nariadil
súd na návrh žalobcov znalecké dokazovanie, ale žalovaný v zmysle vyššie uvedeného nepovažuje
znalecký posudok C.. L. V. za dôkaz získaný zákonným spôsobom. Bez ohľadu na uvedené je zrejmé,

že znalecký posudok spracovaný C.. V. je v rozpore s viacerými inými dôkazmi v konaní vykonanými.
Jedným z nich je aj listina, ktorej obsah súd oboznámil na pojednávaní XX.XX.XXXX (vyjadrenie ministra
životného prostredia SR), z ktorého vyplýva, že správnosť a zákonnosť postupu vyhlasovania súkromnej
prírodnej rezervácie „X.“ bola predmetom opakovaných kontrol a previerok smerujúcich k posúdeniu
správnosti a zákonnosti tohto procesu, pričom predmetom týchto previerok bola aj už vtedy vznesená

výhrada existencie duplicitných vlastníckych vzťahov, ktorá bola na základe konzultácii a výsledkom
právnej expertízy odborníkov Úradu geodézie, kartografie a katastra vyhodnotená ako neopodstatnená.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, akými úvahami sa súd riadil pri hodnotení dôkazov,
predovšetkým v konfrontácii so znaleckým posudkom C.. L. V. a z čoho vyplýva presvedčenie súdu,
že výsledky takéhoto dokazovania by nemali vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný

naďalej tvrdí, že parcely č. XXXX/X a XXXX/X, kat. úz. D. nevznikli z pozemnoknižných parciel č. XXX
a XXX, ale z pozemnoknižnej parcely č. XXX/a. Na túto skutočnosť, ktorá je podstatná pre rozhodnutie
súdu odvolateľ navrhol vykonať dokazovanie a nevykonaním navrhovaného dôkazu sa naplnil odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), ale aj dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.8. K odvolacej námietke podľa § 365písm. f), g) odvolateľ uviedol, že z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, že súd v ňom nemalú časť formuloval záverom, že žalovaný nesplnil podmienky

vydržania. Odvolateľ bol toho názoru, že notárska zápisnica o vydržaní spísaná podľa § 63 z. č.
323/1992 Zb. v znení účinnom do XX.XX.XXXX je verejnou listinou podľa § 205 CSP, vo vzťahu k
obsahu ktorej platí, že osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené a prenáša dôkazné bremeno,
vo vzťahu ku skutočnostiam uvedeným v osvedčení na tú stranu sporu, ktorá skutočnosti o osvedčení
vydržania uvedené v notárskej zápisnici popiera. Za kľúčové pochybenie súdu odvolateľ považuje

skutočnosť, že napadnutý rozsudok bol vydaný v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom,
a to vyhláškou Krajského úradu životného prostredia č. X/XXXX Z.z. Súd prvej inštancie vo svojom
rozsudku zvolil právom nedovolený postup, že článok 1 vyhlášky Krajského úradu životného prostredia
v P. č. X/XXXX odporuje právnym predpisom vyššej právnej sily. Preto súd nepostupoval v súlade s
povinnosťou uloženou mu článkom 144 ods. 2 Ústavy SR, ale rozhodol sa ho nerešpektovať. Bez ohľadu
naskutočnosť,žežalovanýjepresvedčenýotom,žečlánok1ods.1vyhláškyKrajskéhoúraduživotného

prostredia v P. je súladný s predpismi vyššej právnej sily, jediným zákonom dovoleným postupom, akým
mohol súd tento svoj právny názor vyjadriť je postup podľa článku 144 ods. 2 v spojení s článkom 125
ods. 1 Ústavy SR. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

9. Žalobcovia v 1. a 2. rade k podanému odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdiť. Procesné pochybenie, ktoré odvolateľ namieta, že súd nerozhodol o celom
predmete konania, súd prvej inštancie napravil vydaním dopĺňacieho rozsudku. Žalobcovia v 1. a 2. rade
poukázali na svoje vyjadrenie z XX.XX.XXXX, v ktorom okrem iného k námietkam zaujatosti k osobe
znalca vzneseným žalovaným uvádzali, že tieto neboli vznesené v zákonnej lehote, ale až po doručení

znaleckého posudku, a to z dôvodu, že tento nebol vypracovaný podľa očakávania žalovaného. Zo
samotných údajov katastra nehnuteľnosti muselo byť žalovanému známe, že zasahuje do vlastníckeho
práva žalobcov. Zápisy vykonané v katastri nehnuteľností na základe osvedčenia vydaného notárom
sú napadnuteľné v lehote 10 rokov od zápisu, lebo zákonodarca počítal s nepresnosťami a chybami, a
preto dal takúto lehotu dotknutým osobám na vykonanie opravy. Žiadali priznať trovy konania, nakoľko

od počiatku chceli spor so žalovaným vyriešiť mimosúdne, s čím žalovaný nesúhlasil.

10. Žalobca v 3. rade k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že súhlasil so svojim vstupom do konania ako subjekt Slovenská republika
a žalobcovia v 1. a 2. rade uznesenie o jeho vstupe do konania, odvolaním nenapadli. S právnou

argumentáciou žalovaného o nedostatku procesných podmienok sa nestotožňuje a poukazuje, že vec
sa týka Slovenskej republiky, LESY SR, Odštepný závod v P.. Táto organizačná zložka primárne
zabezpečovala a spravovala lesný majetok štátu, pričom je potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na
ust. § 50 ods. 6 Zákona o lesoch, v zmysle ktorého správca vykonáva práva k lesnému majetku vo
vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi

verejnej správy. Pokiaľ ide o vznesenú námietku zaujatosti voči ustanovenému znalcovi, poukázal, že
súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX nariadil znalecké dokazovanie. Toto uznesenie bolo doručené
žalovanému,ktorýmoholvzniesťvčasnámietku.Žalovanýnapriekzákonomstanovenejlehotenámietku
zaujatosti vzniesol až po roku, a to po doručení samotného znaleckého posudku. O námietke znalca súd
uznesenímrozhodolauviedolvňomprávneudržateľnédôvody,prektorénámietkužalovanéhozamietol.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 písm. d) CSP žalobca v 3. rade uviedol, že skutočnosti uvádzané
v bodoch 53 až 68 odvolania sú účelové a odvolateľ nimi nesleduje nájdenie objektívnej pravdy. K
odvolaciemu dôvodu podľa § 365 písm. e) CSP uviedol, že v tejto časti odvolania ide o subjektívny názor
žalovaného, ktorý zjavne nie je objektívny. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplývajú myšlienkové
úvahy, na základe ktorých súd presvedčivo a bez akýchkoľvek logických rozporov dospel k záveru o

existencii uplatneného práva. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 písm. f) a h) CSP uviedol, že súd
odôvodnil rozsudok dostatočne jasne, presvedčivo a v súlade s ustálenou súdnou praxou sa vysporiadal
s inštitútom vydržania.

11. K vyjadreniu žalobcov v 1. a 2. rade žalovaný uviedol, že dovolací súd nezrušil rozsudok súdu prvej

inštancie a odvolacieho súdu z dôvodu, že by preskúmaval všetky dovolacie námietky, lebo ako dôvodnú
vyhodnotil jedinú, po zistení závažnej procesnej vady, pre ktorú rozhodnutie nemohlo byť považované
za správne a už sa nezaoberal ďalšími v dovolaní namietanými vadami. K vyjadreniu žalobcu v 3. rade
uviedol, že ak Slovenská republika súhlasila so vstupom do konania, potvrdila tým len opodstatnenosťargumentácie žalovaného, spočívajúcu v tom, že do konania súd pripustil inú právnickú osobu, ktorej
vstup do konania žalobcovia v 1. a 2. rade nenavrhovali. Ak žalobca v 3. rade poukazuje na ust. § 50
ods. 6 Zákona o lesoch, toto ustanovenie hovorí len o tom, že správca zastupuje vlastníka v konaní pred

súdom aj vtedy, ak je vlastnícke právo štátu sporné. Toto ustanovenie však nevytvára žiaden základ pre
akékoľvek zhojenie nesprávneho a nezákonného postupu súdu a jeho uznesenia zo dňa XX.XX.XXXX.
Správca zastupuje vlastníka, teda štát a nekoná vo svojom mene, pričom žalobcovia navrhovali, aby
do konania vstúpil správca a nie štát. Naviac odštepný závod nemôže súhlasiť so vstupom Slovenskej
republiky do konania, keďže určenie vlastníckeho práva Slovenskej republiky k lesným pozemkom nie

je vecou, ktorá by sa týkala odštepného závodu. Ďalej uviedol, že v rozhodnutí absentujú akékoľvek
konkrétne skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že žalovaný o skutočnostiach, pre ktoré navrhol
vylúčenie znalca sa dozvedel skôr ako XX.XX.XXXX, kedy ho vyhotoviteľ geometrického plánu č. XX/
XX informoval o aktivitách C.. L. V.. Uplatniť námietku zaujatosti voči znalcovi je možné za presne
zákonom stanovených podmienok, pričom žalovaný vo svojej námietke zaujatosti tieto podmienky splnil.
V návrhu na vylúčenie znalca uviedol, kedy sa o dôvodoch na vylúčenie znalca dozvedel, aké sú tieto

dôvody a predložil na svoje tvrdenia aj dôkazy. Žiaden z argumentov uvedených vo vyjadrení žalobcu
v 3. rade k odvolaniu nie je spôsobilý spochybniť opodstatnenosť odvolacích námietok žalovaného.
Žalovaný je presvedčený o tom, že tejto skutočnosti si bol žalobca v 3. rade vedomý, keďže v jeho
vyjadrení absentujú akékoľvek logické úvahy, spájajúce obsah skutkových a právnych záveroch súdu
prvej inštancie s platnými právnymi predpismi.

12. Žalovaný v replike odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok je založený na dôkaze (znalecký
posudok), ktorý bol získaný v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/17/2020, ktorá vec je podľa názoru žalovaného identická s
prejednávanou vecou. Vec posudzovaná najvyšším správnym súdom je druhovo identická s vecou,

keďže znalec už XX.XX.XXXX v liste, ktorý adresoval Katastrálnemu úradu v P. vyslovil názor, že
geometrický plán č. XX/XX, vypracovaný T. F. O., bol chybne vypracovaný a spôsobil duplicitné
vlastníctvo tých istých parciel, ktoré sú predmetom konania.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po

zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v jeho napadnutej časti v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že

premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

17. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa§ 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

18. V poradí druhý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu bol na základe dovolania uznesením
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.06.2024 sp. zn. 4Cdo 51/2023 zrušený a vec vrátená odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie z dôvodu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP. Podobne ako
v prvom zrušujúcom uznesení aj v druhom zrušujúcom uznesení sa dovolací súd zameral na procesnú
vadu zmätočnosti, znemožňujúcej strane spore realizáciu jej procesných oprávnení, spočívajúcu v tom,

že žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní navrhli pripustenie vstupu ďalšieho účastníka na strane žalobcov
do konania, ktorého označili „LESY SR, š. p. so sídlom Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica“ a tento
svoj návrh zopakovali aj v podaní doručenom súdu XX.XX.XXXX, kde uviedli, že LESY SR, š. p.
má byť účastníkom konania. Napriek uvedenému súd prvej inštancie uznesením z XX.XX.XXXX č.
k. 8C 162/2011-60, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX pripustil, aby do konania na strane
žalobcov vstúpil žalobca v 3. rade, ktorý bol v predmetnom uznesení označený ako Slovenská republika,

v zastúpení LESY SR, š. p. Žalovaný tento postup súdu prvej inštancie napadol v podanom odvolaní
namietajúc, že súd prvej inštancie bol viazaný návrhom na vstup ďalšieho účastníka na strane žalobcov
tak,akotonavrhližalobcoviastým,ženavrhovaťvstupďalšiehoúčastníkadokonaniamôželenúčastník
konania, teda právnická či fyzická osoba, ktorá už účastníkom konania je a ten kto má vstúpiť do konania
na strane navrhovateľa, musí s takýmto vstupom vyjadriť súhlas, avšak nie je oprávnený odporučiť

alebo navrhnúť súdu, aby pripustil vstup do konania iného subjektu, ako to navrhuje účastník konania.
Žalovanývdovolanínamietal,žesúdneboloprávnenýidentifikovaťktomávlastnenastranežalobcovdo
konania vstúpiť a nemohol svojvoľne tento návrh modifikovať či upravovať. Dovolací súd v zrušujúcom
uznesení konštatoval, že pokiaľ odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní nepostupoval podľa § 365 ods.
2 CSP, ale túto odvolaciu námietku považoval za nedôvodnú s odkazom, že žalovaný nemôže mať vplyv

na zmenu rozsahu okruhu účastníkov konania a že uznesenie o pripustení vstupu ďalšieho účastníka
do konania na strane žalobcov je právoplatné, potom podľa názoru dovolacieho súdu, odvolateľ
nedostal dostatočnú odpoveď na (pre neho) významný odvolací argument spočívajúci v poukaze na
nesprávnypostupsúduprvejinštancieprirozhodovaníovstupeďalšiehoúčastníkadokonanianastrane
žalobcov. V zrušujúcom uznesení dovolací súd vyslovil, že odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou

žalovaného mal zaoberať, i keď uznesenie o pripustenie vstupu do konania ďalšieho účastníka na strane
žalobcov nadobudlo právoplatnosť, najmä za situácie, ak súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca v 3.
rade je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X. k sporným nehnuteľnostiam, ktoré boli do začatia
súdneho konania vo vlastníctve žalovaného. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení zároveň uviedol,
že absencia vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa je takým nedostatkom rozhodnutia,

ktorého intenzita sama o sebe zakladá porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na
spravodlivé súdne konanie (III. ÚS 314/2018, ZNaÚ 47/2018).

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného názoru vysloveného dovolacím súdom v zrušujúcom uznesení
zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. 4Cdo 51/2023, vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2.

rade navrhujúceho prístupivšieho účastníka na strane žalobcov v konaní neoznačili presne, určite,
vyčerpávajúcim spôsobom, a to tak, aby bolo nepochybné, kto má v konaní vystupovať ako ďalší
žalobca (t. j. ide o neúplné nesprávne podanie), odvolací súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k.
3Co/47/2024-862 vyzval žalobcov v 1. a 2. rade v zmysle ust. § 129 ods. 1, 2, 3 CSP, aby v lehote
10 dní odo dňa doručenia uznesenia urobili nápravu podľa § 135 ods. 1 CSP s tým, že ak žalobcovia

vytknutý nedostatok v stanovenej lehote napriek poučeniu o možnosti zastavenia konania neodstránia,
súd konanie voči žalobcovi v 3. rade zastaví, lebo v ňom nemožno pokračovať.

20. Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 675/2016, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.

XX/XXXX. Ústavný súd pripomenul, že aj najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už viackrát dospel
kprávnemuzáveru,žeriadneoznačenieúčastníkakonaniajenáležitosťouriadnehonávrhu,bezktorého
nemožno v konaní pokračovať. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním
označený príslušný orgán, ktorý má v mene štátu konať s uvedením jeho názvu a sídla. Pokiaľ účastník
konania takto riadne označený nie je, súd v zmysle § 43 O.s.p. žalobcu poučí a vyzve ho na doplnenie

aleboopravužaloby.Ústavnýsúduzavrel,ženeuplatnenieosobitnejpoučovacejpovinnostisúdommôže
v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci predstavovať závadný postup, ktorým sa účastníkovi
konania znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu procesnoprávny predpis priznáva na účely
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, čím v konečnom dôsledku môže dôjsť k zásahu dopodstaty jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie s účinkami
denegatio iustitiae.

21. Na výzvu (uznesenie odvolacieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. 3Co/47/2024-862) žalobcovia v 1.
a 2. rade podaním zo dňa XX.XX.XXXX oznámili, že správne označenie žalobcu ako ďalšieho účastníka
konania je: Slovenská republika v zastúpení LESY SR, š. p. so sídlom Námestie SNP č. 8, 975 66
Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 (č. l. 867).

22. Podľa § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu
štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

23. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné, alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie

doplnil, alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní.

24. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť, alebo opraviť a poučiť o možnosti podanie odmietnuť.

25. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

26. V nadväznosti na vyššie uvedené východiská dovolacieho súdu vyjadrené v zrušujúcom uznesení zo
dňa XX.XX.XXXX č. k. 4Cdo 51/2023-849, odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú tú časť argumentácie

žalovaného, že súd prvej inštancie bol viazaný návrhom na vstup ďalšieho účastníka do konania na
strane žalobcov tak, ako to navrhli žalobcovia v 1. a 2. rade s tým, že navrhovať vstup ďalšieho účastníka
do konania môže len účastník konania, teda právnická či fyzická osoba, ktorá už účastníkom konania
je a ten, kto má vstúpiť do konania na strane žalobcu, musí s takýmto vstupom vyjadriť súhlas, avšak
nie je oprávnený odporučiť alebo navrhnúť súdu, aby pripustil vstup do konania iného subjektu, ako to

navrhuje účastník konania. Podaním žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX došlo (presne, jasne a
určite) k označeniu účastníka konania - žalobcu v 3. rade. Toto označenie bolo vykonané vyčerpávajúcim
spôsobom, a to tak, že žalobcom v 3. rade je štát s uvedením názvu príslušného štátneho orgánu, ktorý
za štát koná.

27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje zároveň na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/441/2015 zo dňa 29.03.2017, ktorý v obdobnej veci uplatneného žalobného nároku titulom škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. voči strane sporu označenej ako Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky konštatoval nasledovne: ,,Dovolací súd má za to, že ústredný orgán štátnej správy, ktorý v
žalobe označil žalobca, nie je síce orgánom zodpovedným za škodu v zmysle zákona o zodpovednosti

za škodu, nie je teda ani nositeľom právnej povinnosti a nie je ani pasívne legitimovaný. Už zo
samotnej žaloby ale vyplýva, že sa ňou sťažovateľ domáhal zaplatenia finančnej sumy z titulu náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci v súlade so zákonom o
zodpovednosti za škodu, pričom svoj nárok vyvodzoval zo zákona o zodpovednosti za škodu, z ktorého
je zrejmá zodpovednosť štátu, aj keď v žalobe označil za pasívne legitimovaný subjekt Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky, teda orgán, ktorý je oprávnený v mene štátu konať. Ak bol žalobcom
v žalobe ako žalovaný označený len orgán oprávnený v mene štátu konať, pričom z iných častí žaloby
zjavne vyplývalo, že smeruje proti štátu, bolo podľa názoru dovolacieho súdu namieste, aby odvolací
súd pristúpil k aplikácii § 43 ods. 1 O.s.p. pre vadu žaloby spočívajúcu v jej nezrozumiteľnosti z dôvodu
neurčitosti, a bolo povinnosťou odvolacieho súdu žalobcu na odstránenie tejto vady vyzvať. Tým skôr,

že súd prvej inštancie konal s takto označeným žalovaným, a ak odvolací súd dospel k inému záveru
pre ktorý zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, mal sa najskôr pokúsiť o odstránenie tohto nedostatku
procesným postupom hore uvedeným.
Najvyšší súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už tiež viackrát dospel k právnemu záveru, že riadne
označenie štátu ako žalovaného účastníka konania (strany sporu) je náležitosťou riadnej žaloby, bez

ktorého nemožno v konaní pokračovať. Štát je ako účastník konania (strana sporu) označený riadne,
ak je súčasne s ním označený orgán, ktorý má v mene štátu konať, s uvedením jeho názvu a sídla.
Pokiaľ nie je žalovaný, takto riadne označený, súd v zmysle § 43 O.s.p. žalobcu poučí a vyzve ho nadoplnenie alebo opravu (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 4Cdo 64/2011, sp.zn. 6Cdo149/2011,
sp.zn. 4Cdo 193/2009, rovnako aj ústavný súd II. ÚS 675/2016).“

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

29.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

31. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k

zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
odvolania žalovaného dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu
skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191
ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S

dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody
odkazuje. Preto len na zdôraznenie ich správnosti a k odvolacím dôvodom dopĺňa:

32. V civilnom sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti

rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
žalobcuažalovaného,akaždázostránnesieprocesnúzodpovednosťzato,žesvojimitvrdeniamivnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo

strany nepredložia a nepreukážu, nemôže byť základom pre rozhodovanie.

33. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo
vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k

jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba
rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

34. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti

tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

35. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

36. Ustanovenie § 137 uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba, teda
v § 137 neuvedená je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva.Inými slovami, hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie
ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva či právnej skutočnosti. Na
identifikáciu, či ide o tzv. inú, v § 137 nepomenovanú súkromnoprávnu žalobu, je rozlišovacím kritériom

žalobný návrh (petit neuvedený v § 137) a zároveň aj právny dôvod tvrdeného práva.

37. Význam cit. ustanovenia § 137 nie je len deskriptívny (vymenovanie niektorých druhov žalôb),
ale predovšetkým normatívny. Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje podmienky
prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie

je, je naliehavý právny záujem žalobcu. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať
z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva); inak je takáto žaloba neprípustná.

38.Priurčovacejžalobe[§137písm.c)]zniežalobnýnávrhnaurčenie,čituprávoje(pozitívnaurčovacia
žaloba), alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba).

39. Z hľadiska procesného je základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že
žalobcamánapožadovanomurčenínaliehavýprávnyzáujem.Procesnápovinnosťpreukázať,ževčase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,
kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento

nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne
zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti
práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie)
súdne konanie alebo konania (sp. zn. 5 Cdo 31/2011). Za nedovolenú možno považovať určovaciu

žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak
však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná
aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

40. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,

ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho
usporiadanie).

41. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že správne bola táto
žaloba posúdená ako žaloba o určenie, pričom základným predpokladom úspešnosti je preukázanie

vecnej legitimácie strán sporu. Správne poukázal súd, že jedine určovacou žalobou sa dá odstrániť stav
neistoty (duplicitné vlastníctvo zapísané v katastri nehnuteľnosti), pričom naliehavý právny záujem na
predmetnej určovacej žalobe je daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľnosti tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Nedostatok (evidenčný) na
katastri nehnuteľnosti nemôže byť na ťarchu žalobcu vo vzťahu k samotnej žalobe, zvlášť keď strany

sporu majú vedomosť o genéze celého sporu, pričom bez splnenia tohto základného predpokladu
úspešnej určovacej žaloby, takejto nemožno vyhovieť.

42. V predmetnej veci možno prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovia osvedčili svoj
naliehavý právny záujem na určení vlastníctva. Zápisy vlastníctva nehnuteľností v katastri nehnuteľností

sa vykonávajú na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje vlastnícke právo. Určovací výrok
rozsudku spravidla nahrádza listinu, ktorá môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v evidencii
nehnuteľností a okrem toho žalobca môže ním preukazovať toto svoje právo i na iné účely. Vzhľadom
na skutkové okolnosti posudzovanej veci žalobcovia k týmto vhodne zvoleným procesným prostriedkom
sa domáhali nápravy stavu (duplicitného vlastníctva) za situácie, že v súčasnosti je na LV č. XXX, k. ú.

D. k pozemkom, parcelám M. č. XXXX/X - lesný pozemok a M. č. XXXX/X - lesný pozemok, zapísaný
ako výlučný vlastník žalovaný.43. Vzhľadom na to, že žalovaný je v tomto prípade zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník
spornej nehnuteľnosti, údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam sa podľa § 70 zák. č. 162/1995 Z.z.
(katastrálny zákon) považujú za hodnoverné a záväzné dokiaľ sa nepreukáže opak, a rozhodnutie súdu

môže byť podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností a na prejednanie dedičstva,
naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení považoval preto aj odvolací súd za daný.

44. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

45. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

46. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť

nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym.

47. Z obsahu reštitučného konania (rozhodnutie Pozemkového úradu v P.) nesporne vyplýva, že právna

predchodkyňa žalobcov v 1. a 2. rade U. P., rod. P. si uplatnila nárok podľa § 38 ods. 1 z. č. 330/1991
Zb. Na základe rozhodnutia Pozemkového úradu P. zo dňa XX.XX.XXXX, č. j. XX/XX-Buj./XXX právnej
predchodkyni žalobcov v 1. a 2. rade bol vydaný konfiškovaný majetok (pôvodná vlastníčka U. P. si
uplatnila aj nárok po svojom bratovi E. P.) ako oprávnenej osobe (č. l. 4 - 5). V konaní bol ako dôkaz
predložený aj výpis z pozemkovej knihy, a to konkrétne z pozemnoknižnej vložky č. XXX, kat. úz. D., kde

bola zapísaná pôvodná parcela XXX - les L. a parcela č. XXX - les Z. L.. Na tejto pozemnoknižnej vložke
je v časti B uvedený zápis pod V b U. P. X/X, E. P. X/X, titulom dedenia v roku XXXX (č. l. 3). Následne sú
tieto osoby vymazané z pozemnoknižnej vložky č. XXX (č. d. XXXX/XX, č. d. XXXX/XX) a ich nástupcom
sa stal štát. Pozemky boli konfiškované podľa nariadenia č. XXX/XXXX v znení nariadenia č. XX/XXXX
pre I. štát a boli zapísané (XX.XX.XXXX č. d. XXXX) do novej pozemnoknižnej zápisnice č. XXX, k.

ú. D. (č. l. 138 - 140), teda ako výlučný vlastník pod B1 bol zapísaný I. štát - Štátne lesy v celosti (k
pozemkom parcele č. XXX - lúka L. a XXX - les Z. L.). Podiely z uvedených nehnuteľností (X/X), ktoré
boli konfiškované, boli v rámci reštitúcie vydané matke žalobcov v 1. a 2. rade ako oprávnenej osobe, a
to rozhodnutím Pozemkového úradu P. zo dňa XX.XX.XXXX č. j. XX/XX-Buj./XXX. Následne v reštitúcií
vydané nehnuteľnosti v kat. ú. D. boli zapísané na LV č. XXX, kat. úz. D., ako parcela registra „E“ č.

XXX s výmerou X.XXX m2 a parcela registra „E“ č. XXX o výmere XXX.XXX m2 v prospech U. P., rod.
P. v podiele X/X, a zvyšný podiel X/X zostal vo vlastníctve I. štátu (č. l. 6). Teda v prospech žalobcov v
1., 2. a 3. rade svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania (ďalej aj
sporné pozemky) na základe opísanej genézy.

48. Rozhodnutie súdu, ktoré konštatuje splnenie predpokladov nadobudnutia nehnuteľností vydržaním
musí mať základ dostatočne skutkovo predložených, konkrétnych a vykonaným dokazovaním
preukázaných (zistených, potvrdených, nielen možných) skutočnostiach. Predpokladom prijatia záveru
súdu o vydržaní musí byť medzi iným zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ skutočne „bol“ (teda,
nie iba „mohol byť“) so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí

(porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2Cdo/271/2007, 5Cdo/49/2010 a
3Cdo/12/2010).49. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na

okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní
oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že

nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré
sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi
základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec
nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám
osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi
oprávnenosti držby práva (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/260/2008).

50. Žalovaný odvodzoval svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe osvedčenia
spísaného formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade v P. u notára L.. L. U. dňa XX.XX.XXXX
pod sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX (ďalej len „osvedčenie“). Pokiaľ sa týka odvolacej námietky
nesprávneho posúdenia námietky vydržania vlastníckeho práva žalovaným, odvolací súd súhlasí s

hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho
práva vydržaním zo strany žalovaného, nakoľko neboli splnené podmienky vydržania. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaný na základe osvedčenia zo dňa XX.XX.XXXX získal zápis vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam. Žalovaný ale reálne nepreukázal (a táto dôkazná povinnosť zaťažovala
žalovaného), že počas plynutia vydržacej doby, tieto nehnuteľnosti pokojne užíval, nakoľko aj za

predpokladu vstupu do držby XX.XX.XXXX, neuplynula desaťročná vydržacia doba, táto bola prerušená
žalobou o určenie vlastníctva. Žaloba bola podaná na súde pred uplynutím desaťročnej vydržacej doby
dňa XX.XX.XXXX, čo znamená, že žalovaný so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti nemohol byť
dobromyseľný o tom, že mu vec patrí.

51. Súd prvej inštancie zároveň v bode 75 svojho odôvodnenia uviedol a odvolací súd sa s jeho
názorom stotožňuje, že z osvedčenia zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že za predpokladu nepretržitého
plynutia desaťročnej vydržacej doby (v zmysle ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka) by žalovaný
musel byť držiteľom sporných nehnuteľností už od XX.XX.XXXX. Teda, že žalovaný vstúpil do držby
už v roku XXXX, čo znamená, že 10 ročná vydržacia doba uplynula v roku XXXX. Žalovaný však ako

subjekt práva vznikol až dva roky po začatí plynutia desaťročnej vydržacej doby, t. j. XX.XX.XXXX,
o čom svedčí výpis z Evidencie občianskych združení Ministerstva vnútra SR. Z uvedeného teda
vyplýva, že žalovaný nijako nepreukázal vstup do držby, t. j. titul vstupu do držby oprávnenej v roku
XXXX. Zároveň žalovaný nepreukázal, že by držba bola dobromyseľná za predpokladu vstupu do držby
XX.XX.XXXX (titulom oscedčenia), čím žalovaný nesplnil podmienky vydržania. Samotné užívanie je len

jednou z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a nestačí na to, aby bolo nadobudnuté
vlastnícke právo bez právneho titulu (vstup do oprávnenej držby) a bez dobromyseľnosti. Na získanie
vlastníctva vydržaním nestačí len notárske osvedčenie, a keďže žalovaný nesplnil podmienky vydržania,
nepreukázal, že počas vydržacej doby bol (teda nie iba mohol byť) so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu dobromyseľný, že mu vec patrí, nestal sa žalovaný vlastníkom sporných nehnuteľností podľa

§ 134 a nasl. Občianskeho zákonníka.

52. Pokiaľ žalovaný svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam odvodzoval z kúpnej zmluvy
uzatvorenej XX.XX.XXXX medzi predávajúcim R. M. a žalovaným ako kupujúcim, z uvedenej kúpnej
zmluvy vyplývalo, že žalovaný na základe tejto zmluvy nemohol nadobudnúť vlastníctvo k sporným

pozemkom, nakoľko touto zmluvou nadobudol spoluvlastnícky podiel k pôvodnej pozemnoknižnej
parcele č. XXX/X, ktorá nehnuteľnosť nie je predmetom tohto konania, nakoľko sporné pozemky vznikli,
ako to vyplýva zo znaleckého posudku znalca C.. V., z pozemnoknižnej parcely č. XXX a č. XXX,
zapísanými v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, k. ú. D. a nie z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č.
XXX/X.

53. Veľké problémy v tomto konaní spôsobila hlavne skutočnosť, že od konfiškácie predmetných
pozemkov v roku XXXX došlo viackrát k prečíslovaniu parciel. Zorientovať sa v tejto problematike je
otázkou odbornou, a preto bol do konania ustanovený znalec C.. V., ktorému súd okrem iného uložil„popísať úplnú históriu parciel, ktoré sú predmetom konania až k súčasnému stavu spolu s objasnením
všetkých zmien týkajúcich sa sporných parciel (deľba, zlúčenie a pod.) a ich vplyv na právny stav k
týmto parcelám.“ Zo znaleckého posudku C.. L. V. jednoznačne vyplynulo, že do parciel registra „C“ č.

XXXX/X a č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. D. bola nesprávne zabratá časť pôvodných parciel
registra „E“, parciel č. XXX, č. XXX, č. XXX/b a č. XXX, pričom parcely registra „E“ č. XXX a č. XXX sú
zapísané na LV č. XXX, k. ú. D. v prospech právnej predchodkyne žalobcov v 1. a 2. rade v podiele X/X
k celku a v prospech žalobcu v 3. rade v podiele X/X k celku. Znalec zároveň zhodnotil, že k uvedenej
nesprávnosti došlo v dôsledku pochybenia geodetom F. O., ktorý zhotoveným geometrickým plánom č.

XX/XX nerešpektoval obvod parciel v súbore registra „C“ a geometrický plán bol vyhotovený v rozpore
s vykonávacími predpismi, ktorý nesprávne lokalizoval obvod parcely registra „E“, M. č. XXX/X, k. ú. D..

54. K námietke žalovaného, že sporné pozemky neboli vytvorené z pozemnoknižných parciel č. XXX a
č. XXX, ale z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX/X, súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne
poukázal na dôkaz v konaní vykonaný, a to znalecký posudok znalca C.. L. V., ktorý jednoznačne

potvrdil, že sporné pozemky neboli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX/X ako to
tvrdí žalovaný. Znalec zároveň deklaroval nesprávnosť geometrického plánu vyhotoveného geodetom
F. O. pod č. XX/XX, ktorý tvoril podklad pre vydanie osvedčenia o vydržaní žalovanému. Teda z dôvodu
nesprávne vyhotoveného geometrického plánu geodetom F. O. došlo v katastri nehnuteľnosti k zápisu
duplicitného vlastníctva. Ide o otázku odbornú, na ktorú v konaní pribratý znalec C.. V. podal dostatočné

jasné vysvetlenie s vysokou odbornou zdatnosťou.

55. K námietke žalovaného, že vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v P. č. X/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX sa vyhlásila súkromná a prírodná rezervácia X., na pozemkoch žalovaného a v tejto sú
zahrnuté aj sporné pozemky, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nemôže

byť na ťarchu žalobcov zriadenie takejto súkromnej prírodnej rezervácie, pretože v extrémnom prípade
by zriadenie akejkoľvek súkromnej prírodnej rezervácie úplne diskvalifikovalo vlastníkov pozemkov, na
ktorých by bola rezervácia zriadená, v akejkoľvek forme výkonu vlastníckeho práva (bod 86 odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie).

56. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s tým, že právny výklad
žalovaného týkajúci sa súkromnej prírodnej rezervácie považuje za ústavne nekonformným, nakoľko
žalobcom ich právo na súdnu ochranu a určenie vlastníckeho práva nemôže brániť norma nižšej právnej
sily, ktorá v určitom čase vychádzala a deklarovala určitý stav katastra, ktorý stav vychádzal z vtedy
známeho stavu veci, čo jednoznačne vyplýva aj z ust. § 1 ods. 2 vyhlášky Krajského úradu životného

prostredia v P. č. X/XXXX z XX.XX.XXXX zo spojenia „so stavom k XX.XX.XXXX“ a skutočnosť, že bola
vyhlásená súkromná prírodná rezervácia neznamená, že tento stav je nemenný a nemôže v budúcnosti
na základe určitých právnych skutočnosti (napr. súdneho rozhodnutia) a iných právnych inštitútov dôjsť
k zmene alebo zrušeniu rezervácie obdobným spôsobom ako bola vyhlásená.

57. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 písm. b) CSP a napadanému nesprávnemu postupu súdu
vo vzťahu k ustanovenému znalcovi odvolací súd uvádza, že uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. k.
8C/162/2011 - 478 v spojení s opravným uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. 8C/162/2011 - 482
bol do konania ustanovený znalec z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia, kartografia
a fotogrametria C.. L. V., ktorému súd uložil, aby po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a

po realizácií nevyhnutných úkonov podal písomný znalecký posudok, v ktorom popíše úplnú históriu
parciel, ktoré sú predmetom sporu s objasnením všetkých zmien, týkajúcich sa parciel a ich vplyvu
na právny stav k týmto parcelám. Zároveň žiadal, aby znalec vyhodnotil, ktorý z dvoch v konaní
predložených geometrických plánov (Geometrický plán vyhotovený T. F. O. pod č. XX/XX, č. listu XXX
alebo Geometrický plán vyhotovený T. pod č. XXX/XXXX, č. listu 25), zodpovedá jeho výsledkom

šetrenia, a aby na základe výsledkov šetrenia uviedol, či geometrický plán T. pod č. XXX/XXXX (č.
listu 25 súdneho spisu) je použiteľný ako technický podklad k zápisu vlastníckych práv žalobcov
v 1. a 3. rade do katastra nehnuteľností s tým, že v prípade, ak geometrický plán vyhotovený T.
pod č. XXX/XXXX nie je použiteľný k zápisu vlastníckych práv žalobcov v 1. až 3. rade do katastra
nehnuteľností, nech znalec vyhotoví geometrický plán ako technický podklad k zápisu vlastníckych práv

žalobcov. Žalovanému uznesenie o ustanovení znalca C.. L. V. bolo doručené XX.XX.XXXX, znalecký
posudok bol žalovanému doručený XX.XX.XXXX a žalovaný vzniesol námietku zaujatosti znalca až
podaním zo dňa XX.XX.XXXX. V uvedenom podaní žalovaný uviedol, že dňa XX.XX.XXXX vyhotovil
C.. V. ako zamestnanec Krajského úradu v P., odbor pozemkového poľnohospodárstva a lesnéhohospodárstva, listinu označenú ako „Žiadosť o preverenie skutočnosti“, v ktorej výslovne uvádza, že
v katastri nehnuteľností je duplicitne evidované vlastnícke právo k tomu istému pozemku, pre rôznych
vlastníkov, v samostatných listoch vlastníctva, v súbore E KN a v súbore C KN, konkrétne poukazoval

na duplicitné vlastníctvo k časti parciel evidovaných v registri C KN č. XXXX/X, C KN č. XXXX/X s
časťami parciel v registri E KN č. XXX, XXX, XXX/X a XXX. Podľa C.. V. duplicitné vlastníctvo a nesúlad
v katastri nehnuteľností spôsobil chybne vypracovaný geometrický plán F. O. na oddelenie časti parcely
E KN č. XXX/X. O zamietnutí návrhu na vylúčenie znalca rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo
dňa XX.XX.XXXX č. k. 8C/162/2011-549 odôvodňujúc, že znalec bol zamestnancom Krajského úradu

v P., odbor pozemkového, poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva 15 rokov, kde vypracovával
rôzne rozhodnutia, ktorá skutočnosť neodôvodňuje jeho vylúčenie a osobu znalca nediskvalifikuje. Tiež
mal za to, že námietka zaujatosti nebola žalovaným vznesená v zákonom stanovenej lehote, nakoľko o
ustanovení znalca sa žalovaný dozvedel XX.XX.XXXX a žalovaný vzniesol námietku zaujatosti znalca
až XX.XX.XXXX. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že samotná činnosť
znalca ako zamestnanca Krajského úradu v P. v administratívnej veci, týkajúcej sa znaleckou činnosťou

posudzovanej veci, nemôže sama o sebe vznášať pochybnosti o jeho zaujatosti, keďže znalec, ako
odborne zdatná osoba využíva a aplikuje svoje odborné vedomosti. Pretože pri vznesení námietky
zaujatosti znalca sa má skúmať pomer k stranám sporu, ich zástupcom a nie k veci ako takej (ak sa
táto vec priamo nedotýka osoby znalca) a v konaní ustanovený znalec nie je vlastníkom pozemkov,
ktoré sú predmetom sporu, ani nebolo preukázané (a žalovaný ani netvrdil), aby znalec mal vzťah k

stranám sporu, resp. k posudzovanej veci, nie je dôvod pre vylúčenie súdom ustanoveného znalca. K
tomu odvolací súd dodáva, že ak aj znalec v minulosti vyjadril v rámci výkonu svojho zamestnania určitý
odborný názor na vec, táto skutočnosť sama o sebe nemôže vzbudzovať pochybnosť o jeho zaujatosti
pre pomer k veci. Znalec aplikoval pri vypracovaní znaleckého posudku svoje odborné vedomosti vo
vzťahu k nehnuteľnostiam (k stranám sporu nie je v žiadnom pomere), a preto táto skutočnosť sama

o sebe nemôže zakladať pochybenie nezaujatosti súdom ustanoveného znalca. Pokiaľ žalovaný v
odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1Asan 17/2020 tvrdiac, že
vec posudzovaná najvyšším správnym súdom je druhovo identická s prejednávanou vecou, k tomu
odvolací súd uvádza, že prejednávaná vec nie je identická s vyššie uvedenou správnou vecou. Znalec
C.. V. predtým ako vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX (č. l. 487 -499), nevypracoval pre žiadnu zo

sporných strán súkromný znalecký posudok a jeho úlohou v prejednávanej veci ako znalca bolo popísať
úplnú históriu sporných pozemkov a vyhodnotiť, ktorý z dvoch v konaní predložených geometrických
plánov zodpovedá jeho výsledkom zistenia, keďže v konaní predložený geometrický plán žalovaným bol
úplne odlišný od geometrického plánu predloženého žalobcami. Samotná skutočnosť, že znalec C.. V.
v minulosti ako zamestnanec Krajského úradu v P. písomne vypracoval vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX

o duplicitnom vlastníctve strán sporu, táto skutočnosť sama o sebe nemôže bez ďalšieho znamenať
jeho vylúčenie a žalovaný v konaní nijako nepreukázal, aby znalec mal vzťah k prejednávanej veci,
k stranám sporu, ich právnym zástupcom, dosahujúci takú povahu a intenzitu, že napriek zákonom
stanovených povinností, nemohol znalec nezávisle a nestranne vykonať znalecký posudok využívajúc a
aplikujúc svoje odborné vedomosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže ani odvolací súd nezdieľa

názor žalovaného o vylúčení znalca, odvolací súd túto odvolaciu námietku odvolateľa považuje za
neopodstatnenú.

58. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že súd nerozhodol o pripustení zmeny
žaloby, resp. o čiastočnom späťvzatí žaloby, odvolací súd uvádza, že pôvodnou žalobou žalobcovia v 1.

a 2. rade sa domáhali určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, každý zo žalobcov v 1.
a 2. rade po X/X. Ako vyplýva z predložených listín z pozemkovej knihy a z katastra nehnuteľností, ich
právnapredchodkyňaU.P.,rod.P.povydanískonfiškovanýchnehnuteľností(rozhodnutiePozemkového
úradu P. zo dňa XX.XX.XXXX, č. j. XX/XX - V../XXX), bola zapísaná k sporným pozemkom ako podielová
spoluvlastníčka na LV č. XXX v podiele X/X. V priebehu celého konania žalobcovia tvrdili, že právna

predchodkyňa žalobcov v 1.a 2. rade má mať podiel X/X a druhá polovica je vo vlastníctve štátu, teda
žalobcu v 3. rade. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovia sa domáhali, aby súd pripustil zmenu
žalobného petitu, týkajúceho sa žalobcov v 1. a 2. rade. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
XX.XX.XXXX č. k. 8C/162/2011 - 259 súd pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení, t.j. určuje, že do
dedičstva po nebohej U. P., rod. P. patria novovytvorené (sporné pozemky), ktoré vznikli odčlenením z

parciel registra C KN č. XXXX/X - lesný pozemok a C KN č. XXXX/X - lesný pozemok, zapísaných na LV
č. XXX, kat. úz. D.. V odôvodnení citovaného uznesenia súd uvádza, že rozhodnutie o pripustení zmeny
petitu žaloby sa týka len nároku žalobcov v 1. a 2. rade a nedotýka sa nároku žalobcu v 3. rade, lebo
vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. 8C/162/2011 - 105 súd pripustilzmenu žaloby tak, že sa určuje, že žalobca v 3. rade je podielový spoluvlastník v podiele X/X k sporným
nehnuteľnostiam.

59. Ako vyplýva z obsahu spisu v odvolacom konaní, t.j. v čase, keď odvolací súd preskúmaval odvolanie
žalovaného proti skoršiemu rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. 8C/162/2011 -
540, žalobcovia v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil s upresnením, že do dedičstva po poručiteľke
patrí podiel X/X z označených nehnuteľností (č. l. 582 spisu).

60. Odvolací súd je toho názoru, že žalobcovia v 1. a 2. rade po pripustení zmeny žaloby uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. 8C/162/2011 - 259 sa domáhali určenia, že sporné
pozemkypatriadodedičstvapoichprávnejpredchodkyniU.P.,rod.P.avpriebehukonania,vychádzajúc
z ich podania upresnili (XX.XX.XXXX, č. l. 582), že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva nie v celosti,
ale v jednej polovici. Takéto spresnenie žaloby žalobcami v 1. a 2. rade nie je podľa obsahu návrhom

na zmenu žaloby podľa § 139 CSP, nakoľko za zmenu žaloby nemožno považovať taký procesný úkon
žalobcov v 1. a 2. rade, ktorým sa nemení nárok uplatnený žalobou, len sa spresňuje rozsah (podiel), v
akom sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhajú určenia vlastníckeho práva.

61. Odhliadnuc od vyššie uvedeného odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom

zo dňa XX.XX.XXXX doplnil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 16C/67/2021-732 zo dňa
XX.XX.XXXX tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti súd
právne odôvodnil ust. § 225 CSP dôvodiac, že žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní žiadali určiť rozsah
dedičstva a súd rozhodol, že do dedičstva po ich právnej predchodkyni patrí podiel X/X a nie celok.
Nakoľko súd nerozhodol v pôvodnom rozsudku o celom predmete konania, dopĺňacím rozsudkom súd

prvej inštancie rozhodol o zvyšnej časti žaloby tak, že nad rámec podielu 1 žalobu žalobcov v 1. a 2.
rade zamietol.

62. K odvolacej námietke žalovaného, že súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz - nariadiť nové znalecké
dokazovanie vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania vykonaného

znalcom C.. L. V., odvolací súd uvádza, že nevykonanie navrhnutého dôkazu súdom prvej inštancie
odvolacísúdnehodnotíakoodňatiemožnostikonaťpredsúdom.Vovšeobecnostipododňatímmožnosti
konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv,
ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu

pôjde vždy vtedy, ak hrubé vady v postupe prvoinštančného súdu spôsobili, že strane sporu bola odňatá
reálna a efektívna možnosť konať pred súdom. Prvoradou povinnosťou súdu je totiž zabezpečiť svojou
činnosťou výkon spravodlivosti. Vo vzťahu k návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania novým
znaleckým posudkom, nakoľko vzťahu so skutočnosťami, ktoré tvoria obsah znaleckého posudku znalca
C.. V. sa žalovaný nestotožňuje, súd prvej inštancie v bode 85 rozsudku odôvodnil nevyporiadanie

navrhovaného dôkazu tým, že doplnenie dokazovania v smere ako to navrhoval žalovaný by neprinieslo
žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli zásadné pre meritórne rozhodnutie vo veci samej. Aj podľa
odvolacieho súdu išlo by len o neúčelné dokazovanie, ktoré by malo maximálne tendenciu spôsobiť
prieťahy v konaní a navrhovaný dôkaz by nemal vplyv na samotné meritórne rozhodnutie vo veci.
Vykonanie navrhovaného dôkazu žalovaným preto odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie

nepovažoval za potrebné vykonať, nakoľko podstatné pre vyriešenie prejednávanej veci bolo právne
posúdenie veci, čo súd prvej inštancie dostatočne a správne hodnotil aj bez navrhovaného dôkazu
žalovaným.

63. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c.
Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins
c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súduzaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

64. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaných odvolaní
nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolatelia mohli tieto námietky relevantne
uplatniť.

65. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd je toho názoru, že napadnutým rozsudkom

neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Správnemu
výroku o určení rozsahu dedičstva a určení vlastníckeho práva zodpovedá aj správny výrok o trovách
konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom
vo výrokoch I., II., III. ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Odvolaním nebol
napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, preto odvolací súd v tejto

časti rozsudok nepreskúmaval a tento je právoplatný.

66.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§255ods.1CSPvspojenís§396ods.1CSP.
Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto každý zo žalobcov má voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku.

67. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).