Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/131/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200051
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu:
G. D., T.M.. XX.XX.XXXX, H. M. Č.. XX, XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Tatianou Jánošikovou,
advokátkou so sídlom Rooseveltova 6, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho
riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sa/3/2022 - 59 zo dňa 27.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach ako správny súd rozsudkom č. k. 4Sa/3/2022 - 59 zo dňa 27.04.2023 (ďalej
„napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho
riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“).
Preskúmavaným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.06.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým žalovaná ako prvostupňový správny orgán zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo
dňa 26.05.2021.

2. Prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu, že
žalobca nie je podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Rožňava zo dňa 26.05.2021 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „zákon č. 461/2003 Z. z.“), pretože pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súčasťou rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite zo dňa

26.05.2021.

3. Na základe žalobcom podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava dňa 13.07.2021 a lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove dňa 30.09.2021, ktorí zotrvali na závere,
že žalobca nie je invalidný. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so
sídlom v Prešove pri posudzovaní zdravotného stavu v jeho neprítomnosti, na základe dostupnej

lekárskejdokumentáciezhodnespredchádzajúcimiposudkamikonštatoval,žežalobcovamierapoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných
lekárskych posudkoch zo dňa 26.05.2021, 13.07.2021 a 30.09.2021 zhodne ako rozhodujúce zdravotné
postihnutie žalobcu určili: varózna noha vľavo - pes varus I. sin, stav po pes equinovarus obojstranne(Kód MKCH - 10: Q 66.3) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, konkr.
špecifikované a zaradené podľa prílohy 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. [kapitola XV - choroby podporného
a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 56 - stuhnutie horného a dolného

členkového kĺbu, písmeno a) - v priaznivom postavení]. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa
zaoberaliajostatnýmiochoreniamižalobcu,atoskoliózouchrbticeI.stupňabezpoškodeniamiechových
koreňov, vazomotorickou nádchou a stavom žalobcu po plastike hydrokély vľavo, pričom konštatovali,
že uvedené ochorenia žalobcu neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Posudkoví lekári sociálneho poistenia vychádzali z týchto odborných lekárskych nálezov:

ortopedické vyšetrenia I.. Y. zo dňa 05.02.2016 a 16.04.2018, ORL vyšetrenie I.. Y. zo dňa 12.03.2019,
prepúšťacia správa z hospitalizácie na krčnom oddelení od 30.09.2018 do 02.10.2018, urologické
vyšetrenie I.. H. zo dňa 04.06.2018, ortopedické vyšetrenia I.. Y. zo dňa 11.01.2019, 28.03.2019,
27.11.2020, 19.03.2021, 23.04.2021, 22.06.2021, FRO vyšetrenie I.. I. zo dňa 15.04.2021.

4. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich

odborných lekárskych posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu, vychádzajúc z
objektívnych odborných lekárskych nálezov, pričom zhodne vyhodnotili, že ani pre uvedené rozhodujúce
zdravotné postihnutie ako ani pre iné pridružené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu nedosahuje viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou, v dôsledku čoho žalobca nie je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný.

5. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho
poistenia v neprítomnosti žalobcu správny súd uviedol, že vychádzajúc z ustanovenia § 153 ods. 5
zákona o sociálnom poistení je pravdou, že posudkový lekár sociálneho poistenia vykonáva lekársku
posudkovú činnosť za účasti poistenca (v danom prípade žalobcu). Súd poukazujúc na krízovú situáciu v

uvedenom období (pandémia COVID-19) a na ustanovenie § 293eu zákona o sociálnom poistení, podľa
ktorého sa počas krízovej situácie ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje,
sa stotožnil s názorom žalovaného, že posudkový lekár žalovaného nepochybil, keď v uvedenom
období vykonával lekársku posudkovú činnosť v neprítomnosti žalobcu, pričom vychádzal z kompletnej
zdravotnej dokumentácie žalobcu.

6. Námietku žalobcu o tom, že zdravotný stav žalobcu posudzoval aj Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“), výsledkom bol komplexný posudok zo dňa 16.07.2019 a uznal ho za
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia navrhujú kompenzovať peňažnými príspevkami, považoval správny súd za nedôvodnú,

nakoľko ÚPSVaR rozhodoval v inom samostatnom konaní podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Jedná sa o
dve na sebe nezávislé konania, a preto posudky ako ani rozhodnutia, ktoré sú výsledkom týchto konaní
nemusia byť a ani nebývajú identické.

7. V bode 51 odôvodnenia rozsudku správny súd vo vzťahu k žalobcom namietanej fotografickej

dokumentácii uviedol, že vychádzajúc z administratívneho spisu správnych orgánov, bola zásielka
obsahujúca fotodokumentáciu správnemu orgánu prvého stupňa doručená otcom žalobcu dňa
15.03.2021, preto nie je možné posudkovým lekárom sociálneho poistenia vyčítať, že pri posudzovaní
zdravotného stavu žalobcu z uvedenej fotodokumentácie vychádzali. Navyše žalobca mal počas celého
administratívneho konania ako i súdneho konania možnosť kedykoľvek do administratívneho spisu

nahliadnuť a so všetkými listinami obsiahnutými v administratívnom spise sa oboznámiť.

8. Správny súd v závere uviedol, že dňa 08.07.2022 bola žalobcom súdu doručená lekárska správa od
I.. Y. zo dňa 01.07.2022 o kontrolnom ortopedickom vyšetrení žalobcu. K uvedenému dôkazu správny
súd uviedol, že tento bol žalobcom predložený až po nadobudnutí právoplatnosti preskúmavaného

rozhodnutia žalovaného, a preto k nemu žalovaný aj s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP
prihliadnuť nemohol.

9.Spoukazomnauvedenémalsprávnysúdzato,žeoberozhodnutiažalovanádostatočneodôvodnilaa
zo strany žalovanej nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov

lekárskeho posudku správny súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli
vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili posudkové
závery v preskúmavanej právnej veci.10.Protitomutorozsudkuvčaspodalkasačnúsťažnosťžalobca(ďalejajako„sťažovateľ“).Žiadalzmeniť
napadnutý rozsudok tak, že kasačný súd zruší preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Sťažovateľ mal za

preukázané, že podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov bola aj fotografická dokumentácia
účastníka konania, ktorú mal správnemu orgánu doručiť otec žalobcu. Namietal, že fotografická
dokumentácia bola doručená otcom dieťaťa, čo sa sťažovateľ dozvedel až z rozhodnutia správneho
súdu. Nejedná sa teda o fotografickú dokumentáciu účastníka konania, keďže otec dieťaťa nie je
účastníkom konania. Fotografickú dokumentáciu tak doložila tretia osoba bez akéhokoľvek procesného

postavenia v predmetnom správnom konaní. Sťažovateľ uviedol, že predpokladá, že jeho otec doložil
správnemu orgánu spolu s fotodokumentáciou aj svoje vyjadrenie. Namietal, že správny orgán
postupoval nezákonne, keď neoboznámil pred svojim rozhodnutím sťažovateľa s fotodokumentáciou,
resp. aj s nejakým podaním a neumožnil sa mu vyjadriť sa k nim, čím boli porušené procesné práva
sťažovateľa v správnom konaní.

11. Sťažovateľ sa nestotožnil s vyjadrením správneho súdu v bode 51 odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Lekárom sociálneho poistenia vyčítal, že pri posudzovaní jeho zdravotného stavu vychádzali
z fotodokumentácie bez toho, aby mu umožnili sa s ňou oboznámiť a vyjadriť sa k nej. Nestotožnil sa
s názorom správneho súdu, že sa mal možnosť s fotodokumentáciou oboznámiť kedykoľvek počas
administratívneho alebo súdneho konania nahliadnutím do administratívneho spisu. Účastník konania

nepozná dátum, v ktorý správny orgán vydá rozhodnutie a nemožno od neho žiadať, aby opakovane až
do rozhodnutia správneho orgánu chodil do administratívneho spisu nahliadať a zisťovať, či niekto do
spisu niečo nedoložil, aby sa nezmeškal vyjadriť k novozískaným podkladom. Správny orgán bol povinný
upozorniť, že fotodokumentácia s nejakým podaním jeho otca bola do spisu doložená s poučením o
možnosti oboznámiť sa s ňou a vyjadriť sa k nej. Ide o vadný procesný postup správneho orgánu, pre

ktorý je potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa
§ 191 ods. 1 písm. g) SSP.

12. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že jeho zdravotný stav posudzoval ÚPSVaR, pričom z komplexného
posudku zo dňa 16.07.2019 vyplývajú nasledujúce sociálne dôsledky: v oblasti mobility - odkázanosť na

individuálnu prepravu OMV, odkázanosť na asistenciu, odkázanosť na bezbariérovú úpravu rodinného
domu, kúpeľne a WC; v oblasti sebaobsluhy - III. stupeň odkázanosti a pomoc inej fyzickej osoby, má
obmedzenú schopnosť vykonávať niektoré úkony sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a niektoré
základné sociálne aktivity. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 11.06.2019 je odkázaný na sprievodcu a
rozhodnutím ÚPSVaR Rožňava zo dňa 25.02.2019 mu bol priznaný príspevok na osobnú asistenciu.

Tieto skutočnosti nemožno ignorovať formalistickým prístupom, že ide o dve samostatné konania. Ak v
jednomkonaníjesťažovateľdosťpostihnutýnato,abybolodkázanýnaindividuálnuprepravu,odkázaný
na osobnú asistenciu a v inom konaní nie je dosť postihnutý na to, aby mu bola priznaná invalidita,
je to zjavná rozporuplnosť záverov posudkových lekárov žalovanej so zisteniami o zdravotnom stave
ÚPSVaR.

13. V závere sťažovateľ bez ďalšieho odôvodnenia namietal, že zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 18.05.2023. Uviedla, že kasačné

dôvody sťažovateľa nepovažuje za opodstatnené. Má za to, že správny súd správne zistil skutkový
stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť
preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaná postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi o
sociálnom poistení, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku sťažovateľa správne.
Žiadala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a sťažovateľovi nepriznal náhradu

trov konania.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania
(§ 455 SSP), po oboznámení sa so súdnym spisom a administratívnym spisom, ako aj dôvodmi kasačnej

sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačnej sťažnosti nie je možné priznať
úspech.16. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti sťažovateľa
o invalidný dôchodok, keď zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
posudkovými lekármi prvého stupňa aj ústredia určená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti predovšetkým namietal, že podkladom preskúmavaného rozhodnutia
žalovanej bola fotografická dokumentácia, s ktorou ho žalovaná neoboznámila a neumožnila sa mu k
nej vyjadriť.

17. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti

preskúmavaného rozhodnutia (20.10.2021) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

18. Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na
základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

19. Podľa § 195 ods. 1 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia
postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady
na rozhodnutie

20. Podľa § 195 ods. 3 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci
objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech,
alebo v neprospech účastníka konania.

21. Podľa § 196 ods. 1 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu

skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a
právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti
Sociálnej poisťovne.

22. Z administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil, že posudkový lekár prvého stupňa v
odbornom posudku o invalidite zo dňa 26.05.2021 skonštatoval, že sťažovateľ bol v detstve liečený
prepes equinovarus oboch nôh konzervatívnym spôsobom, mal aplikovanú liečbu sadrovými redresmi.
Ortopedické ochorenie nôh so stavom po preliečení odôvodňuje 35% mieru poklesu zárobkovej činnosti
podľa kapitoly XV, oddiel G, položka 56 - stuhnutie horného a dolného členkového kĺbu, písmena a) - v

priaznivom postavení, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, vzhľadom na obmedzenie pohyblivosti
nôh dorzálnym smerom. Posudkový lekár nezaraďuje sťažovateľa do položky 57 kapitoly XV, keďže sa
nejedná o stav s ťažkou deformáciou nôh a poruchou chôdze ťažkého stupňa. Naopak, rehabilitačným
vyšetrením je dokladovaná normálna pohyblivosť oboch nôh v plantárnej flexii a ľahšie obmedzenie
pohybov v zmysle everzie a inverzie. Pohyblivosť oboch kolien je hodnotená ako normálna. Ostatné

ochorenia ako skolióza chrbtice I. stupňa, vazomotorická nádcha a stav po plastike hydrokély vľavo
neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu.

23. Súčasťou administratívneho spisu je podanie odosielateľa „G. D., D. XX, XXX XX G., Č. M.“, ktoré
bolo žalovanej doručené dňa 15.03.2021 a ktorého obsahom je: - list sťažovateľa zo dňa 14.01.2020

adresovaný Okresnému súdu v Rožňave, označený ako vyjadrenie, z ktorého obsahu vyplýva, že
sa jedná o vyjadrenie v konaní vo veci výživného; - správa z lekárskeho vyšetrenia sťažovateľa v
ortopedickej ambulancii zo dňa 27.11.2020; - fotografie osoby sťažovateľa; - fotokópia sťažovateľovho
preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom; - žiadosť otca sťažovateľa
zo dňa 09.03.2021 na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo veci prešetrenia zdravotného

stavu sťažovateľa pre súdne účely.

24. Kasačný súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby na účely rozhodovania
o invalidnom dôchodku a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučneodbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. V týchto prípadoch zdravotný
stav a pracovnú schopnosť posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri
výkone sociálneho poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho

poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 cit.
zákona). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný
lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky
skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je v konaní pred
správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho

jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.

25. Kasačný súd konštatuje, že v tu prejednávanej veci odborné lekárske posudky spĺňajú vyššie
uvedené atribúty jednoznačnosti, úplnosti, určitosti a presvedčivosti. V dostatočnom rozsahu sa
vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z ich obsahu je zrejmá úvaha, na základe ktorej
dospeli k vyslovenému záveru o miere poklesu schopnosti sťažovateľa vykonávať zárobkovú činnosť.

Posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobcu
zhodne ustálili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u sťažovateľa je varózna noha vľavo -
pes varus I. sin, stav po pes equinovarus obojstranne s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť určenou podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitola XV - choroby
podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 56 - stuhnutie horného

a dolného členkového kĺbu, písmeno a) - v priaznivom postavení, vo výške 35%. Posudkoví lekári v
odborných lekárskych posudkoch dali odpovede na všetky podstatné odborné otázky ohľadne zaradenia
zdravotného postihnutia žalobcu pod príslušné ustanovenie prílohy č. 4. Riadne odôvodnili, prečo nie
je možné jeho ochorenie zaradiť pod inú položku a je ho potrebné zaradiť práve pod položku 56 písm.
a) oddielu G kapitoly XV. - nejedná o ťažkú deformáciu nôh s ťažkou poruchou chôdze, ale jedná

sa o stuhnutie horného aj dolného členkového kĺbu v priaznivom postavení, pričom rehabilitačným
vyšetrením(lekárskasprávazodňa15.04.2021)bolazdokumentovanánormálnapohyblivosťobochnôh
v plantárnej flexii, ľahšie funkčné obmedzenie rotácie nohy pozdĺž osi navonok a dovnútra a pohyblivosť
oboch kolien je normálna. Kasačný súd k tomu dodáva, že pri tomto konkrétnom zdravotnom postihnutí
príloha č. 4 neustanovuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť percentuálnym

rozsahom, ale fixne len v rozsahu 35%.

26. Posudkoví lekári zrozumiteľne odôvodnili aj nemožnosť zvýšiť takto určenú mieru podľa § 71
ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %, keďže zdokumentovaná skolióza chrbtice I. stupňa bola
bez poškodenia miechových koreňov (lekárske správy z ortopedických vyšetrení a rehabilitačného

vyšetrenia) a ani ostatné zdravotné postihnutia (vazomotorická nádcha - podľa lekárskej správy zo dňa
12.03.2019 v optimálnom vývoji a stav po plastike hydrokély vľavo - podľa lekárskej správy zo dňa
04.06.2018 bez recidívy hydrokély) zvýšenie miery neodôvodňujú.

27.Odbornélekárskeposudkysazaoberalivšetkýmižalobcompredloženýmilekárskymisprávami,ktoré

boli podkladom pre ich záver o miere poklesu schopnosti sťažovateľa vykonávať zárobkovú činnosť.
Žalobca napokon ani nenamietal, že by žalovaná opomenula vyhodnotiť niektorý predložený lekársky
nález. Vzhľadom na uvedené kasačný súd vyhodnotil námietku sťažovateľa o nedostatočne zistenom
skutkovom stave (ktorú sťažovateľ v kasačnej sťažnosti bližšie nešpecifikoval) ako nedôvodnú.

28. Kasačný súd nepovažoval za pochybenie ani to, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v
neprítomnostižalobcu,nakoľkotakýtopostupvtomčase(t.j.30.09.2021,resp.26.05.2021)umožňovala
právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení zákona č.
66/2020 Z. z.) účinná od 04.04.2020. Posudkoví lekári vychádzali z odborných lekárskych vyšetrení,
ktoré v konaní predložil sám sťažovateľ a ktoré boli pre nich dostatočným podkladom na komplexné

posúdenie zdravotného stavu sťažovateľa.

29. Kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj sťažnostnú námietku, že sa sťažovateľ nemal možnosť
oboznámiť s fotografickou dokumentáciu, resp. s podaním jeho otca. Kasačný súd konštatuje, že v
zmysle§195ods.1cit.zákonažalovanásipredvydanímrozhodnutianaúčelyzisteniaskutočnéhostavu

veci obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Z nich vyplývajúce rozhodujúce skutočnosti objasňuje
bezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania(§195ods.3cit.zákona).
Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci (§ 196 ods. 1 cit.
zákona).30. Fotografická dokumentácia predložená otcom sťažovateľa, pokiaľ by prispela k objasneniu
skutkového stavu, tak v zásade mohla byť dôkazom. Námietka sťažovateľa je však nedôvodná jednak

preto, že v konaní podľa zákona o soc. poistení sa neuplatňuje Správny poriadok (§ 172 od. 1 cit.
zákona), teda ani § 33 ods. 2 o povinnosti správneho orgánu dať účastníkovi možnosť vyjadriť sa k
podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním a zákon o soc. poistení umožňuje účastníkovi nahliadať do
administratívneho spisu (§ 190 cit. zákona), čo mohol využiť aj sťažovateľ. Ďalším dôvodom je, že v
danom prípade fotodokumentácia nebola podkladom pre zistený skutkový stav. Z obsahu odborných

lekárskych posudkov žalovanej a jej pobočky je zrejmé, že závery posudkových lekárov sa opierajú
výhradne o lekárske správy (§ 71 ods. 4 cit. zákona). V druhostupňovom odbornom posudku je síce
uvedené, že posudková lekárka „...preštudovala odborné vyšetrenia, posudkový spis, vrátane priloženej
fotografickej dokumentácie účastníka konania...“, fotodokumentáciu však nevyhodnotila a nevyvodila z
nej žiadne závery.

31. Kasačný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že procesné práva sťažovateľa nemohli byť
porušené tým, že ho žalovaná neoboznámila s podaním otca sťažovateľa a neumožnila sa mu k nemu
vyjadriť. Žalovaná v zmysle zákona o sociálnom poistení nemá pred vydaním rozhodnutia procesnú
povinnosť oboznamovať účastníka konania s obsahom administratívneho spisu a osobitne mu umožniť
vyjadriť sa k dôkazom, a zároveň sťažovateľ bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia, t. j. lekárskymi

správami, pretože ich do konania sám doložil. Názor správneho súdu, že sťažovateľ mal možnosť
oboznámiť sa s podaním otca (okrem administratívneho konania) aj v priebehu súdneho konania, hoci
nesprávny, nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

32. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku sťažovateľa o formalistickom posúdení

skutočnosti, že sťažovateľ je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č.
447/2008 Z. z. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu ohľadne vyhodnotenia tejto
námietky a dodáva, že posudkoví lekári ÚPSVaR pre účely zákona č. 447/2008 Z. z. u fyzickej osoby
posudzujú mieru funkčnej poruchy, t. j. stratu, resp. zníženie telesných, zmyslových schopností alebo
duševných schopností, ktoré majú vplyv na jej aktívny život. Tieto zdravotné postihnutia však nemusia

mať rovnaký vplyv na mieru schopnosti tejto osoby vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá by zároveň
odôvodňovala jej invalidizáciu, čo je predmetom posudzovania posudkových lekárov žalovanej podľa
zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ teda sťažovateľ poukazoval na lekárske a komplexné posudky a
rozhodnutia ÚPSVaR, kasačný súd konštatuje, že tieto sú vo vzťahu k tu prejednávanej veci irelevantné.

33. Kasačný súd konštatuje, že administratívne rozhodnutia žalovanej a prvostupňového správneho
orgánu boli vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu, sú dostatočne odôvodnené,
sťažovateľ ako účastník konania dostal odpoveď na všetky zásadné otázky, nemožno ich hodnotiť ako
arbitrárne, preto sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu o ich zákonnosti. Skutočnosť,
že so závermi rozhodnutí správnych orgánov sťažovateľ nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich

nezákonnosti. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky sťažovateľa ako
plne nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu, preto
kasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 SSP.

34. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a

contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu
trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľ ako neúspešný
účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s §
467 ods. 1 SSP).

35. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.