Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200266
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200266.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových
samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14, právne zastúpeného:
Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, proti žalovanému:
Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, za
účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Nižná Slaná, Námestie SNP č. 54, (tiež aj žiadateľ), v

konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OOP3-2020/008360/HLU z 3.2.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 8S/61/2020 z 22.9.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie kasačného konania sa z a m i e t a.

II. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

III. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Okresnému úradu Rožňava, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“)
bola dňa 28.8.2019 doručená žiadosť Obce Nižná Slaná (ďalej aj „žiadateľ o výrub“) z 10.8.2019 na
výrub náletových drevín a krovitého porastu rastúceho v okolí autobusových zastávok na pozemkoch
KNC parc. č. XXX/XX. a XXX/XXX. v katastrálnom území I. M. o celkovej výmere 688 m2.

2. Prvostupňový orgán po preskúmaní predložených dokladov zverejnil na svojej internetovej stránke

informáciu o začatí správneho konania dňa 3.9.2019. Do konania sa prihlásil subjekt - Združenie
domových samospráv, Rovniankova č. 14, P. O. BOX 218, 851 02 Bratislava v zastúpení Marcelom
Slávikom (ďalej len „žalobca“) a žiadal o zaslanie podkladov, aby sa k nim mohlo vyjadriť.

3. Prvostupňový orgán nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň
19.9.2019 za účasti žiadateľa a zástupcu orgánu ochrany prírody a krajiny. Pri miestnom zisťovaní bolo

zistené, že pozemky na ktorých sa požaduje udelenie súhlasu na výrub drevín sú celoplošne zarastené
ruderálnym krovitým porastom v zložení: ruža šípová, slivka trnková, slivka planá, svíb červený, hloh
obyčajný. Prvostupňový orgán v zmysle § 17 ods. 13 vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva
zákon o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „vyhláška č. 24/2003 Z.z.“) rozhodol, že na mieste samom
budú vyznačované dreviny, ktoré na pozemku zostanú (tieto dreviny boli vyznačované oranžovou
farbou kruhového tvaru vo výške 130 cm nad zemou). Keďže sa v krovitom poraste nachádzali

pohodené odpadkové vrecia a podrast bol miestami prerastený inváznymi druhmi rastlín, prvostupňový
orgán skonštatoval, že odstránením tohto krovitého porastu sa zušľachtí verejné priestranstvo azamedzí sa ďalšiemu rozširovaniu nelegálnych skládok a inváznych druhov rastlín. Žalobca sa ústneho
pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou nezúčastnil.

4.Prvostupňovýorgánvzmysle§33ods.2zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok)
ako i na podklade požiadavky žalobcu listom č. OU-RV-OSZP-2019/009510-004 z 19.9.2019 oboznámil
žalobcu s podkladmi pred vydaním rozhodnutia a určil lehotu, v ktorej sa mohol žalobca vyjadriť k
uvedeným podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.

5. Žalobca vo svojom následnom stanovisku z 27.9.2019 okrem iného uviedol, že: „S výrubom na
základe predložených podkladov nesúhlasíme; na výrub inváznych drevín sa povolenie nevyžaduje a
ich odstraňovanie je zákonnou povinnosťou vlastníka pozemku a podobne je zákonnou povinnosťou
vlastníka pozemku odstraňovať znečistenie a čierne skládky. Vlastník pozemku je tiež povinný svoj
pozemok zabezpečiť voči neoprávnenému vstupu. Plnenie zákonných povinností nie je závislé na
existencii drevín a správny orgán má dbať na plnenie zákonných povinností žiadateľa podľa § 3 ods.1

Správneho poriadku.“

6. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-RV-OSZP-2019/009510-007 z 7.10.2019 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) vydal žiadateľovi súhlas na výrub krovitého porastu s výmerou 688 m2
(náletové dreviny) rastúceho na pozemkoch KNC parc. č. XXX/XX, XXX/XXX v katastrálnom území I.

M., pričom bližšie určil podmienky vykonania výrubu tak, že žiadateľ je povinný:
1/ Výrub drevín uskutočniť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v období vegetačného pokoja,
t.j. v termíne do 31.3.2020.
2/ Vyrúbať iba dreviny, ktoré neboli označené počas vyznačovania výrubu dňa 19.9.2019. Oranžovou
farbou na kmeni vo výške 130 cm nad zemou boli označené dreviny, ktoré na mieste ostanú stáť.

3/ Výrub drevín uskutočniť tesne nad zemou.
4/ Pri realizácii výrubu drevín nepoškodiť okolité pozemky, budovy, cesty, vzdušné siete alebo akýkoľvek
majetok iných vlastníkov.
5/ Za prípadné poškodenie inžinierskych sietí, domov, resp. iného majetku nesie zodpovednosť žiadateľ.
6/ Výrub drevín zabezpečí osoba, ktorá je na takú činnosť kvalifikovaná.

7/Drevnúhmotuakoajzbytkypovýrubedrevínodstrániťzmiestavýrubuvsúladesosobitnýmiprávnymi
predpismi do 5 pracovných dní odo dňa uskutočnenia výrubu.

7. Žiadateľovi bola tiež v súlade s § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej
len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) uložená povinnosť náhradnej výsadby, a to:

a/ Uskutočniť náhradnú výsadbu v termíne do 1.6.2020, na pozemku KNC parc. č. XXX/XXX v
katastrálnom území I. M., druh pozemku, ostatná plocha, ktorý je podľa listu vlastníctva č. XXX vo
vlastníctve obce Nižná Slaná. Žiadateľ vysadí: 3 ks drevín druhu smrek obyčajný (Picea abies).
b/ Vysádzať len certifikovaný, škôlkarsky, výsadbový materiál s minimálnou výškou sadeníc 100 cm.
c/Drevinyvysadiťsohľadomnaichdosiahnuteľnérozmeryvzrelomvekuatomuprispôsobiťvzdialenosť

od objektov, oplotenia a iné súvislosti.
d/ Výsadbový materiál vysádzať do vhodného substrátu. Bázu kmeňa vysadených drevín je potrebné
chrániť proti mechanickému poškodeniu strunovými kosačkami.
e/ Zabezpečiť starostlivosť o náhradnú výsadbu (zálievka, ošetrenie proti chorobám a škodcom) po dobu
2 rokov odo dňa jej uskutočnenia a v prípade vyhynutia vysadeného rastlinného materiálu zrealizovať

jeho dosadbu.

8. Dôvodom výrubu uvedených drevín bol zámer rekultivácie a zušľachtenia týchto pozemkov a využitia
zastávok ako odstavných plôch a okolia ako priestoru verejnej zelene. Pozemky boli zarastené rôznymi
druhmi drevín kríkov (ruža šípová, slivka trnková, lieska obyčajná zemolez obyčajný, svíb krvavý a

hloh obyčajný) stromov (čerešňa vtáčia, hrab obyčajný, dub zimný). V krovitom podraste sa vyskytovali
invázne rastliny druhu zlatobyľ kanadská, ktorá je z botanického hľadiska zaradená medzi byliny a nie
dreviny.Odstránenietohtoinváznehodruhunebolopritommožnébeztoho,abyboliodstránenéajkrovité
porasty v ktorých sa vyskytuje.

9. Žalobca sa s prvostupňovým rozhodnutím nestotožnil a podal dňa 13.10.2019 proti nemu odvolanie.
Žalobca v odvolaní namietal, že s výrubom drevín nesúhlasí, lebo na výrub inváznych drevín sa
povolenie nevyžaduje a ich odstraňovanie je zákonnou povinnosťou vlastníka pozemku a podobne
je zákonnou povinnosťou vlastníka pozemku odstraňovať aj znečistenie a čierne skládky. Vlastníkpozemku je tiež povinný svoj pozemok zabezpečiť voči neoprávnenému vstupu. Plnenie zákonných
povinností nie je závislé na existencii drevín a správny orgán má dbať na plnenie zákonných povinností
žiadateľapodľa§3ods.1správnehoporiadku.Žalobcatiežnamietal,žesúčasnýstavvznikolvdôsledku

opomenutia zákonných povinností žiadateľa a zároveň zakladá podozrenie zo spáchania priestupku,
resp. iného správneho deliktu podľa zákona č. 543/2002 Z.z. Pokračoval, že úrad je povinný podľa
§ 3 ods. 1 správneho poriadku riadne vyžadovať plnenie zákonných povinnosti vrátane deliktuálnej
zodpovednosti. Dodal, že prvostupňový orgán nevysvetlil, prečo je nevyhnutné na odstránenie smetí
a inváznych druhov rastlín odstrániť aj dreviny, najmä ak žiadateľ mal povinnosť zabezpečiť, aby k

takejto situácii nedošlo. Žalobca preto navrhol žalovanému, aby prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec
mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie a tiež žiadal, aby bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie
v odvolacom konaní.
10. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) v rozhodnutí č. OU-
KE-OOP3-2020/008360/HLU z 3.2.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) uviedol, že prvostupňový
orgán posúdil požiadavku na výrub drevín zo všetkých hľadísk, pričom najväčší dôraz kládol na zistenie

a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti výrubu na predmetných pozemkoch. Súhlas na výrub drevín
bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka a po
vyznačení drevín, určených na výrub. V súlade s § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. bola žiadateľovi
uložená povinnosť adekvátnej náhradnej výsadby.

11. Podľa žalovaného ani jeden z druhov nie je zaradený medzi invázne druhy a preto udelenie súhlasu
na výrub drevín je opodstatnené. Invázny druh, ktorý rastie v krovitom poraste, je rastlinou, ktorá
je zaradená medzi invázne druhy rastlín a vlastník pozemku je povinný ju odstraňovať. Odstránenie
invázneho druhu rastlín je možné vykonať až po odstránení krovitého porastu. Odstránením krovitého
porastu sa verejný priestor zlepší a jeho krajinárska hodnota dosiahne vyššiu hodnotu. Ponechané

stromy dotvoria okolie, ktoré bude mať funkciu parčíka. Žalovaný tiež skonštatoval, že žiadateľ nenesie
zodpovednosť za stav pozemkov, o ktoré sa predchádzajúci vlastník dlhodobo nestaral, ale naopak,
oceňuje snahy žiadateľa o zušľachtenie verejného priestoru - odstránenie krovitého porastu, vyčistenie
priestoru, nainštalovanie smetných košov a následnú starostlivosť o tieto pozemky. Starostlivosťou
žiadateľa tieto verejné priestory získajú na vyššej kvalite a budú pôsobiť esteticky. V závere žalovaný

dodal, že v odvolacom konaní nedoplňoval dokazovanie a preto nebol dôvod dať účastníkom konania
možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Navyše žalobca
v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil prvostupňovému orgánu a ani žalovanému
žiadne nové dôkazy.

II.
Konanie na krajskom súde

12. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „správna žaloba“ alebo „žaloba“) z 5.4.2020
doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) dňa 8.4.2020 sa žalobca domáhal

zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

13. Žalobca predovšetkým namietal, že s rozhodnutiami správnych orgánov nesúhlasí, pretože sú
nedostatočne odôvodnené a keďže v nich absentuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín, považuje ich
preto za nezákonné a nepreskúmateľné,

14. Žalobca uviedol, že správne orgány pri rozhodovaní nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu,
pretože si nezaobstarali všetky podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Boli to najmä:
Analýza súčasného výskytu a stavu drevín; Zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického
a kultúrnohistorického významu; Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav

drevín, resp. či sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny. Tiež
prvostupňový orgán nedostatočne preukázal vhodnosť a adekvátnosť určenia rozhodnutej náhradnej
výsadby voči povolenému výrubu. Neuvedením minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby
v prvostupňovom rozhodnutí a v rozhodnutí žalovaného, nebola náhradná výsadba stanovená v
dostatočnej miere, resp. to či bola alebo nebola stanovená v dostatočnej miere je nepreskúmateľné.

V kombinácii absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí s vyššie uvedenými
skutočnosťami bolo podľa názoru žalobcu nemožné spoľahlivo posúdiť, či náhradná výsadba bola
určenávdostatočnejmiere.Zistenieskutkovéhostavuorgánomverejnejsprávytedabolonedostačujúce
na riadne posúdenie veci.15. Podľa žalobcu bola pritom spoločenská hodnota drevín určených na výrub nevyhnutná pre
posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. Ani z jedného rozhodnutia správnych orgánov nebolo

možné preskúmať, či rozhodnutie spĺňa túto zákonnú požiadavku na posúdenie primeranosti náhradnej
výsadby.

16. Žalobca zdôraznil, že primárnym cieľom orgánov ochrany prírody by malo byť zachovanie status quo
a povolenie k tak zásadnému zásahu do prírody, akým je výrub drevín, by malo byť až sekundárnym

nástrojom. Právne predpisy na úseku ochrany prírody zdôrazňujú dôvodnosť a nevyhnutnosť výrubu pre
vydaniesúhlasuorgánomochranyprírody.Základnoupovinnosťouvlastníkajestaraťsaodrevinunajmä
prostredníctvom opatrení uvedených v § 17 ods. 3 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. Uvedené opatrenia by mohli
napomôcť zlepšiť kondíciu predmetných drevín a tak efektívne dosiahnuť cieľ aj bez povolenia na výrub.

17. Zo stálej judikatúry ústavného súdu podľa žalobcu vyplýva, že ak sú dve základné práva v

konflikte, akými vlastnícke právo a právo na priaznivé životné prostredie nepochybne sú, konflikt
treba riešiť pomocou zásady spravodlivej rovnováhy. Ochrana drevín je vo verejnom záujme a je na
správnom orgáne, aby dostatočným spôsobom zdôvodnil zásah do tejto ochrany a to relevantnými a čo
najrôznorodejšími argumentmi a podkladmi. V prvostupňovom rozhodnutí ani v rozhodnutí žalovaného
tak ale nebolo učinené. Podľa žalobcu mu tiež malo byť odopreté právo na priaznivé životné prostredie

v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

18. V závere žaloby žalobca uviedol, že výrub drevín sa má uplatňovať len vo výnimočných a
odôvodnených prípadoch, pretože jeho realizácia je finálnym a nezvratným riešením v procese

starostlivosti o životné prostredie. Dodal, že spoločenská hodnota drevín je neopomenuteľným atribútom
na posúdenie hodnoty dreviny, ako aj jej plánovanej náhradnej výsadby. Uviedol, že „na začiatku
konania požadoval, aby prvostupňový správny orgán uplatnil relevantné a objektívne podklady výpočtov
spoločenských hodnôt aj s odôvodnením. Ten však vychádzal len z vyčíslenia spoločenskej hodnoty,
ktoré bolo prílohou žiadosti a sám v tomto smere nevyvinul dostatok úsilia na získanie objektívnych

informácií.“

19. Žalobca zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože okamžitým
výkonom najmä prvostupňového rozhodnutia hrozí závažná ujma na životnom prostredí, pričom
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

20. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania Obec Nižná Slaná (žiadateľ o výrub) písomným podaním
z 13.7.2020, ktorý uviedol, že dotknuté pozemky v časti Nižnoslanská baňa boli roky neudržiavané,
zarástli náletovými drevinami, krovitým šípovým porastom a prerastenou roky nekosenou burinou a
inváznymi rastlinami. Pozemky boli zanedbané a nachádzal sa na nich odpad v plastových vreciach

a pneumatiky. Obec Nižná Slaná v auguste 2019 požiadala o vydanie súhlasu na výrub krovitého
porastu na pozemkoch KNC parc.č. XXX/XX. a XXX/XXX. Na základe rozhodnutia z 7.10.2019 obec
prostredníctvom svojich zamestnancov uvedené pozemky nachádzajúce sa okolo cesty prvej triedy
I/67 vyčistila od buriny, krovín a náletových drevín. Odpad a pneumatiky z uvedených pozemkov
odstránila, spriechodnila odvodňovací rigol ponad oporný kamenný múr a sfunkčnila odvodňovací rigol

z betónových tvárnic. Na základe prevedených prác mali množstvo pozitívnych ohlasov od obyvateľov
rožňavského okresu, že sa konečne vyčistil „bordel“ v tejto časti obce. Obec plánuje naďalej pokračovať
v údržbe a čistení pozemkov, ako aj terénnych úpravách a následne zveľaďovaní a rozšírení verejnej
zelene z dôvodu pozitívnej prezentácie obce, spokojnosti obyvateľov a hlavne dôvodu, že vlastník sa
má starať o svoj majetok a zveľaďovať ho.

21. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 27.7.2020, v ktorom zotrval na
argumentácií obsiahnutej v rozhodnutí žalovaného a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

22. Uznesením sp. zn. 8S/61/2020 z 13.8.2020 krajský súd zamietol návrh žalobcu na priznanie

odkladného účinku podanej žalobe.

23. Krajský súd uznesením sp. zn. 8S/61/2020 z 22.9.2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol
o odmietnutí žaloby podľa § 28 a § 98 ods. 1 písm. h) SSP z dôvodu jej šikanózneho charakteru.24. Krajský súd napadnuté uznesenie odôvodnil nasledovne:
- povinnosť správnych orgánov oboch stupňov uviesť v rozhodnutiach, ako sa vyrovnali s návrhmi

a námietkami žalobcu, bola splnená, a to aj s poukazom na žalobnú námietku žalobcu (absencia
výpočtu spoločenskej hodnoty drevín) vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 48 ods. 1 zákona č.
543/2002 Z.z. v súlade s ktorým, orgán ochrany prírody (v danom prípade prvostupňový orgán) uloží
žiadateľovi za výrub drevín finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín (§ 95) len v prípade,
ak žiadateľovi nie je možné uložiť náhradnú výsadbu. Nakoľko v prejednávanej veci bola Obci Nižná

Slaná ako žiadateľovi o výrub drevín uložená povinnosť náhradnej výsadby 3ks drevín druhu smrek
obyčajný, určenie finančnej náhrady vo výške spoločenskej hodnoty drevín bolo preto v danom prípade
neopodstatnené. Pre úplnosť súd uvádza, že prvostupňový orgán posúdil požiadavku na výrub drevín
zo všetkých hľadísk, pričom najväčší dôraz kládol na zistenie a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti
výrubu predmetných drevín. V konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu
drevín a súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín,

vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka a po vyznačení drevín. Náhradná výsadba bola
stanovená tak, aby bol zabezpečený optimálny rozvoj novovysadených drevín,
- žalobcovi (občianskemu združeniu, ktorého cieľom je chrániť životné prostredie) neboli upreté jeho
aktivity súvisiace s ochranou a starostlivosťou o životné prostredie, avšak je nevyhnutné, aby tieto svoje
aktivity uplatňoval žalobca efektívne, t. j. ak sa žalobca „skutočne úprimne, vážne a riadne“ snaží chrániť

životné prostredie, a pritom len namieta procesný postup správnych orgánov a prejavuje nesúhlas s
neurčením spoločenskej hodnoty drevín, nie je na mieste sa jeho námietkami zaoberať, pretože žalobca
nejaví skutočný záujem o konkrétne konanie a jeho vstup do uvedeného administratívneho konania súd
považoval za formalistický a bezúčelový. Vychádzajúc z administratívnych spisov, žalobca sa ústnych
pojednávaní nezúčastňuje, do administratívnych spisov nenahliada, nemá preto ani predstavu o stave

predmetných drevín odsúhlasených na výrub ako ani o potrebe ich odstránenia. Žalobca tiež svojimi
požiadavkami týkajúcimi sa napr. vyhotovenia kópie administratívnych spisov, neprimerane zaťažuje
zamestnancov orgánov verejnej správy na úseku starostlivosti o životné prostredie, čím dochádza k
stavu, že títo nemôžu (resp. môžu len obmedzene) vykonávať zákonom im určené povinnosti,
- zákon č. 543/2002 Z.z. neobsahuje vo svojich ustanoveniach legálnu definíciu zneužitia práva,

avšak zákaz zneužívania výkonu práva je jedným z ústavných princípov právneho štátu, ktoré Ústava
Slovenskej republiky implicitne obsahuje v čl. 1 ods. 1. Právnym základom zákazu zneužitia práva je čl.
1 ods. 1, ktorý v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ukladá povinnosť
všetkým štátnym orgánom, aby vykladali a uplatňovali ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne
záväzné právne predpisy v súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v čl.

1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu. Pojem
zneužitie práva nie je v slovenskom právnom poriadku explicitne definovaný, preto je pri podozrení
zo zneužitia práva potrebné vždy posudzovať individuálne okolnosti toho-ktorého prípadu. Najvyšší
správny súd Českej republiky judikoval, že zneužitím práva je situácia, keď niekto spôsobí výkonom
svojho subjektívneho práva neodôvodnenú ujmu inému alebo spoločnosti; takéto správanie, ktorým sa

dosahuje nedovolený výsledok, je len zdanlivo dovolené. Výkonu práva, ktorý je vlastne jeho zneužitím,
preto súd neposkytne ochranu (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1Afs
107/2004-48 z 10.11.2005),
- pri posudzovaní, či dochádza v konkrétnom prípade k zneužitiu práva, je dôležitý aj obsah, resp. kvalita
námietok žalobcu v konaní. Podľa názoru súdu boli námietky žalobcu koncipované príliš všeobecne,

žiadne konkrétne a hodnoverné návrhy na vykonanie dôkazov žalobca neuviedol, pričom nebolo ani
zrejme, čo bolo zmyslom námietok žalobcu,
- žalobca je v podobných konaniach, týkajúcich sa výrubu drevín aktívny celoslovensky. Len na tunajší
súd podal viac ako 30 žalôb. Za dôležité je tiež považovať tú skutočnosť, že okrem žalobcu, žiadna
odborná organizácia či iné odborne spôsobilé osoby v oblasti životného prostredia zúčastňujúce sa

predmetných administratívnych konaní, k výrubu uvedených drevín námietky nemali,
- súd preto vyhodnotil postup žalobcu v predmetnej veci ako taký, ktorého účelom nie je reálna snaha
dosiahnuť pre seba, resp. spoločnosť priaznivejší výsledok, ale ktorým žalobca prejavuje bezúčelový
nesúhlas s výsledkom konania a neprimerane zaťažuje správne orgány, pričom výkonu práva bez
vážnosti prejavenej vôle a bez racionálneho účelu nie je možné priznať právnu ochranu,

- právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom subjektov, pretože ich bezúčelové
vstupy do administratívnych konaní sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom
dôsledku vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu
námietok nemajúcich racionálne opodstatnenie,- žalobca prostredníctvom podanej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, čo
vedie k záveru o šikanóznom charaktere podanej správnej žaloby, pretože podal žalobu bez vážnosti,
resp. dôležitosti žalobných bodov. Konaniu zneužívajúcemu právo nemôže byť poskytnutá taká právna

ochrana,akájebežneprávnymporiadkomzaručenásprávaniučestnému.Vtejtosúvislostisúdpoukázal
na rímsku zásadu nemo turpitudinem suam allegare potest (nikto nesmie mať prospech z vlastného
nepoctivého správania).

III.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

25.Protiuzneseniukrajskéhosúdusp.zn.8S/61/2020z22.9.2022podalvčaskasačnúsťažnosťžalobca
(ďalej aj „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP, pričom napadnuté uznesenie
žiadal zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a zároveň žiadal, aby mu bola priznaná úplná
náhrada trov konania.

26. Sťažovateľ svoju relatívne rozsiahlu kasačnú sťažnosť podľa sťažnostných bodov rozdelil na viacero
častí.

27. V častiach „2.1. Útok na enviromentálnu verejnosť“ a „2.2 Odstránenie ujmy na povesti sťažovateľa“

sa venoval konfliktu s bývalým ministrom hospodárstva Slovenskej republiky.

28. V časti ,,2.3. Nezávislosť súdov, absencia nestranného rozhodovania a nahrádzanie skúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia skúmaním činnosti sťažovateľa“ sťažovateľ uviedol všeobecné
teoretické východiská k nezávislosti súdov a tvrdenia, že je voči nemu vedená diskreditačná kampaň.

Súčasne poukázal na zásadu legitímnych očakávaní a bez bližšej konkretizácie namietal, že krajský
súd podľahol neželaným vplyvom mediálnej antikampane voči sťažovateľovi, nerozhodol nezávisle, a
rozhodol v rozpore so zásadou legitímnych očakávaní, pričom skonštatoval, že „rozsudok krajského
súdu v Košiciach teda nemôže obstáť“.

29. V časti označenej ako ,,2.4. Arbitrárnosť rozhodovania, nesprávne právne posúdenie a nezákonné
odmietnutie“ sťažovateľ namietal, že napadnuté uznesenie je arbitrárnym rozhodnutím nahrádzajúcim
posúdenie merita sporu špekulatívnymi úvahami bez právneho a dôkazného základu. Poukázal na
definíciu zneužitia práva a v tejto súvislosti aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp.zn. 7Sžik/3/2017 a namietal, že odôvodnenie napadnutého uznesenia iba naznačuje

domnienky o zneužití práva sťažovateľom bez ich dôkladnejšieho odôvodnenia, čo spôsobuje jeho
nepreskúmateľnosť. Podľa sťažovateľa sa mu týmto postupom zabránilo v uplatnení jeho adekvátnej
procesnej obrany, keďže efektívne vyvrátiť a spochybniť môže účastník len vecné a konkrétne skutkové
tvrdenia a dôkazy a nie dohady a náznaky. Namietal, že náznak krajského súdu ohľadom podania
viacerých žalôb nezakladá zneužitie práva zo strany sťažovateľa. S poukazom na čl. 45 Ústavy

Slovenskej republiky a § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s § 47 ods.
3 a § 48 citovaného zákona namietal, že ak sa sťažovateľ v rámci konania o vydanie výrubového
povolenia domáhal určenia spoločenskej hodnoty drevín a následne žiadal o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia, ktoré takúto informáciu neobsahovalo, tak žaloba nemôže mať šikanózny charakter, ale
naopak rozhodovanie a postup orgánu verejnej moci má charakter šikanózneho výkonu práva s cieľom

upretia práva verejnosti na úplné informácie o životnom prostredí. Ďalej namietal, že ak správny orgán
postupuje tak, že koná v rozpore so zákonom, tak aby neboli naplnené práva verejnosti, koná v prísnom
rozpore s princípom Good Governance, pričom ak krajský súd odmietol žalobu, tak podľa sťažovateľa
neposúdil, či správne orgány postupovali v súlade s princípmi Good Governance.

30. Sťažovateľ v tejto časti kasačnej sťažnosti v bodoch 41 a 42 ďalej uviedol, že: „41. Ako sme už
uviedli, správny súd nesprávne aplikoval zákon, keď konštatoval, že na určeniu spoločenskej hodnoty
drevín, kedy krajský súd podľa sťažovateľa nesprávne aplikoval zákon, keď konštatoval, že na určenie
spoločenskej hodnoty je postačujúci údaj navrhovateľa. Výpočet, ktorý uvádza navrhovateľ, nie je pre
riadne rozhodnutie správneho orgánu rozhodujúci, nakoľko správny orgán musí riadne, nestranne a

nezávisle zistiť skutkový stav (§ 34 ods. 4 správneho poriadku - dokazovanie patrí správnemu orgánu).
Predložený výpočet mohol byť chápaný len ako návrh dôkazu podľa § 33 ods. 4 správneho poriadku,
reálne dokazovanie však prislúcha správnemu orgánu. Len samotné určenie náhradnej výsadby však
nenahrádza určenie spoločenskej hodnoty drevín. 42. Aj v prípade, ak by spoločenská hodnota drevínuvedená navrhovateľom bol správna, samotné rozhodnutie prvostupňového ako aj druhostupňového
správneho orgánu a jeho odôvodnenie sa nezakladá na dôkazoch, ktoré správny orgán zabezpečil, t.j.
rozhodnutie je arbitrárne ako aj nepreskúmateľné.“

31. Ku konštatovaniu krajského súdu, že sťažovateľ svojimi žiadosťami o kópie spisov neprimerane
zaťažuje zamestnancov správneho orgánu, sťažovateľ namietal, že nedostatočnosť technického,
materiálneho a personálneho zabezpečenia nemôže byť vyčítaná činnosti sťažovateľa. Podľa
sťažovateľa krajský súd konkrétne neuviedol, v čom má spočívať nadmerné zaťažovanie správnych

orgánov zo strany sťažovateľa. S poukazom na § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 205/2004 Z.z. o
zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých
zákonov sťažovateľ uviedol, že je povinnosťou správnych orgánov zhromažďovať, uchovávať a šíriť
informácie o životnom prostredí. Sťažovateľ sa nestotožnil s konštatovaním krajského súdu, že podal
30 žalôb ohľadom vyrubovacích konaní, pretože podľa jeho evidencie má na slovenských súdoch
vedených 27 konaní a z toho na predmetnom krajskom súde je ich 15, takže podľa sťažovateľa ide zo

strany krajského súdu o zveličovanie. Ďalej sťažovateľ uvádzal tvrdenia týkajúce sa ministra životného
prostredia a ministra hospodárstva a politickej strany, ktorej je súčasťou, z ktorých malo vyplynúť, že
krajský súd nerozhodoval nezávisle, ale bol ovplyvnený politickou situáciou.

32. V časti kasačnej sťažnosti označenej ako ,,2.5. Kto koho šikanuje a kto komu škodí“ sťažovateľ

namietal, že krajský súd v súvislosti so zneužitím práva neuviedol, aká škoda alebo ujma a komu
mala vzniknúť a neuviedol, v čom mala spočívať snaha o poškodenie žiadateľa. Ďalej uvádzal tvrdenia
smerujúce k tomu, že žiadateľ v reakcii na výzvu ministra hospodárstva tvrdil, že mu činnosťou
sťažovateľa mala vzniknúť škoda, čo sťažovateľ vníma ako podnet, na podklade ktorého sa sťažovateľ
stal obeťou šikany. K tomu ďalej uvádzal tvrdenia popisujúce okolnosti týkajúce sa najmä jeho

vzájomných vzťahov s ďalším účastníkom 1/ (žiadateľom), ktoré sa netýkajú prejednávanej veci.

33. V časti kasačnej sťažnosti označenej ako ,,2.6. Ako správne vnímať činnosť ekologických spolkov
a s tým spojený zdanlivo zvýšený nápad správnych žalôb v zdanlivo identických veciach“ sťažovateľ
s poukazom na § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí namietal, že je povinnosťou

oznamovať každé čo i len potenciálne ohrozenie životného prostredia a preto plnenie tejto povinnosti
prostredníctvom podávania správnych žalôb zo strany sťažovateľa nemôže byť samo o sebe ani
len indíciou svedčiacou o zneužívaní práva, lebo zo samotného poslania a systematického prístupu
ekologických spolkov vyplýva, že sa zo svojej činnosti budú o takýchto skutočnostiach dozvedať vo
zvýšenej miere ako iné osoby, ktoré sa touto oblasťou nezaoberajú a preto zvýšená miera podávania

správnych žalôb je v priamej súvislosti s existenciou a účelom ekologického spolku. Podľa sťažovateľa
množstvo podaných žalôb je potrebné vnímať ako indikátor systematického zlyhávania štátu na úseku
ochrany životného prostredia. V tomto vidí sťažovateľ taktiež nesprávne právne posúdenie zo strany
krajského súdu.

34. Ďalej sťažovateľ v bode 75 uviedol, že: „Sťažovateľ súčasne v súlade s judikátom NS SR
7Sžik/3/2017 naznačil a indíciami racionálne a dôveryhodne zdôvodnil, že zneužívania práva sa mohol
dopustiť ako prvoinštančný súd, tak aj ďalší účastník konania 1, tak aj prvostupňový správny orgán ako
žalovaní; tak aj ministerstvo hospodárstva SR ako jeden z ústredných orgánov štátnej správy. V zmysle
tohto judikátu sa musí týmito skutočnosťami kasačný súd zaoberať.“

35. Podľa presvedčenia sťažovateľa je správnym a podstatným prameňom riešenia kasačnej sťažnosti
čl.3a9Aarhuskéhodohovoru,ktorýdefinujevzťahymedziekologickýmispolkami,štátomasúkromnými
subjektmi.

36. V záverečnej tretej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ navrhol predloženie nasledujúcich
prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie: ,,Či samotná podobnosť jednotlivých podaní a
žalôb sťažovateľa sú zneužívaním práva, ktoré priznáva Aarhuský dohovor verejnosti. Či výklad práva,
ktorý aplikujú správne súdy vo vzťahu k množstvu podaných žalôb a konštatovaní šikanózneho výkonu
práva sú v súlade s Aarhuským dohovorom. Či výklad práva, ktorý rozširuje podmienky požadovania

informácií podľa čl. 4 Aarhuského dohovoru o súdom popísaný skutočný reálny záujem je v súlade s
právnymi normami Európskej únie, a to napríklad Charty a najmä čl. 37, 41 a 47.“.37. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa v krátkosti vyjadril ďalší účastník konania Obec Nižná Slaná
(žiadateľovýrub)podanímz13.1.2023,ktorýmnavrholkasačnúsťažnosťzamietnuť,pričomakcentoval,
že účelom výrubu bolo zlepšenie prostredia obyvateľov obce. Sťažovateľ opomína, že zrušením

rozhodnutia žalovaného žiada zachovanie status quo pred výrubom, čo by znamenalo ohrozenie zdravia
občanov.

38. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 18.1.2023, v ktorom navrhol
kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zdôraznil, že sťažovateľ sa ústneho pojednávania spojeného s miestnym

zisťovaním nezúčastnil a nemal predstavu o stave predmetných drevín a potrebe ich odstránenia.

IV.
Právne posúdenie kasačným súdom

39. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2

SSP)predovšetkýmpostupompodľa§452ods.1vspojenís§439SSPpreskúmalprípustnosťkasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu
s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi
právnymi úvahami.

40. Vo všeobecnosti bolo v súdenej veci fundamentálnou otázkou posúdenie zákonnosti odmietnutia
žaloby krajským súdom z dôvodu zneužitia práva na prístup k správnemu súdu a zjavne šikanózneho
charakteru podanej žaloby.

Zneužitie práva a odmietnutie žaloby

41. Kasačný súd dáva do pozornosti, že neposkytovanie ochrany konaniu zneužívajúcemu právo je v
európskom právnom priestore prítomné už od rímskych čias a odvíja sa od rímskej právnej zásady nemo
turpitudinem suam allegare potest (nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania).

42. Uvedené sa premietlo aj do Správneho súdneho poriadku, ktorý v § 5 ods. 12 SSP upravuje
zásadu výnimočného neposkytnutia súdnej ochrany pri návrhu sledujúcom zjavné zneužitie práva.
Procesným vyjadrením tejto zásady je znenie § 28 SSP, v zmysle ktorého správny súd môže výnimočne
odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou

sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Keďže uvedená úprava znamená výnimku
z všeobecného práva k prístupu k súdnej ochrane v rámci správneho súdnictva vyplývajúcej nielen zo
zákonnej právnej úpravy ale predovšetkým z čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné
danú výnimku vnímať reštriktívne a v právnych a skutkových okolnostiach konkrétnej veci. To znamená,
že i keď judikatúra, či právna teória vygenerujú príklady, ktoré majú alebo by mohli mať (rámcovo)

povahu zneužitia práva, či šikanózneho spôsobu jeho uplatňovania, bude ich vyhodnotenie vždy závislé
od okolností jednotlivého prípadu.

43. Kasačný súd akcentuje, že právnu úpravu § 28 SSP týkajúcu sa odmietnutia žaloby podľa § 98 ods.
1 SSP možno vztiahnuť aj na správnu žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou v zmysle § 42 ods.

1 písm. a) SSP, keďže táto má v praxi predovšetkým podobu právnickej osoby, tak ako je tomu aj v
súdenej veci.

44. Zjednodušene povedané dôvod, kedy prichádza do úvahy odmietnutie žaloby zainteresovanej
verejnosti v zmysle § 28 a § 98 ods. 1 písm. h) SSP, je daný vtedy, ak proklamovanú ochranu životného

prostredia neguje taký prístup zo strany zainteresovanej verejnosti, ktorý má vzhľadom na osobitosti
veci povahu zneužitia práva, resp. jeho šikanózneho uplatňovania. Pod prístupom je pritom potrebné
rozumieť celú škálu participovania zainteresovanej verejnosti na príslušnej administratívnej veci vrátane
následného správneho súdneho prieskumu. To znamená, že daný prístup nemožno zúžiť len na
opodstatnenosť žalobných bodov, pretože tým by nepriamo vyhodnocovanie odmietnutia žaloby bolo

spojené s vecným prieskumom žaloby. Odmietnutie žaloby pritom predstavuje rozhodnutie správneho
súdu, ktorým sa správne súdne konanie končí, avšak v zásade bez vecného preskúmania žaloby
(porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava : C. H. Beck, 2018, 532 a 533 s.).45. Sťažovateľ namietal zákonnosť napadnutého uznesenia krajského súdu na podklade troch dôvodov
v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP.

Nesprávne právne posúdenie napadnutého uznesenia
[§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]

46. Sťažovateľ napriek rozsiahlosti svojej kasačnej sťažnosti len v obmedzenej miere reagoval na

krajským súdom vyjadrené dôvody odmietnutia žaloby a to v podstate len v časti označenej ako ,,2.4.
Arbitrárnosť rozhodovania, nesprávne právne posúdenie a nezákonné odmietnutie“.

47. Nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, teda sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1
písm. g) SSP, sťažovateľ vymedzil v bodoch 41 a 42 kasačnej sťažnosti námietkou, že prvostupňové
rozhodnutie a ani rozhodnutie žalovaného neobsahovali stanovenie spoločenskej hodnoty drevín,

pričom žiadateľom o výrub predložený výpočet nebol v tomto smere dostatočný (viď citácia v bode 30).

48. Vo vzťahu k takto formulovanému sťažnostnému bodu kasačný súd uvádza, že sťažovateľom
uvedené právne posúdenie veci je nesprávne. Zákon č. 543/2002 Z.z. stanovuje v § 95 ods. 3
písm. d), že spoločenská hodnota drevín sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe

a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48 daného zákona. Zákon však
nepredpokladá, že by vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou, resp. osobitnou
náležitosťou rozhodnutia. Ustanovenie § 95 ods. 1 a 2 zákona č. 543/2002 Z.z. vymedzuje, akým
spôsobom sa spoločenská hodnota drevín určuje, resp. čo je pri jej určení potrebné zohľadniť, príkladmo
uvádza, kedy je potrebné spoločenskú hodnotu drevín uplatniť, resp. zohľadniť, avšak daný zákon

nevymedzuje špecifické subjekty, ktoré sú oprávnené vypracovať podklad pre jej určenie. To znamená,
že vyčíslenie spoločenskej hodnoty môže byť aj prílohou žiadosti o výrub a akceptovateľné je aj
jeho vypracovanie inou odborne spôsobilou osobou než správnym orgánom. V tomto smere kasačný
súd odkazuje na predchádzajúcu judikatúru (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Svk/57/2022 z 16.8.2023, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3Sžk/54/2019 z 12.2.2020, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Svk/5/2023 z 21.2.2024 v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS
538/2024-15 z 24.10.2024).

49. Kasačný súd súčasne zdôrazňuje, že formulácia uvedeného sťažnostného bodu nezodpovedá

obsahu rozhodnutí správnych orgánov, pretože správne orgány pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe
nevychádzali zo stanovenia spoločenskej hodnoty drevín predloženého žiadateľom, ako to mylne tvrdil
sťažovateľ tak v kasačnej sťažnosti ako i správnej žalobe.

50. Vo vzťahu k formulácií sťažnostného bodu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia, ktorou

bol kasačný súd v zmysle § 453 ods. 2 SSP viazaný, preto kasačný súd nezistil jej dôvodnosť.

Nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého uznesenia
[§ 440 ods. 1 písm. f) SSP]

51. Sťažnostný dôvod porušenia práva na spravodlivý proces spojil sťažovateľ s námietkou
nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého uznesenia.

52. V nadväznosti na to považuje kasačný súd za dôležité (v zhode s krajským súdom) zdôrazniť tie
aspekty, z ktorých vyplýval aj podľa neho záver o tom, že sťažovateľ nesledoval svojim prístupom

primárne ochranu životného prostredia, ale konal spôsobom toto právo zneužívajúcim. Dané aspekty
kasačný súd identifikoval v prístupe sťažovateľa k:
A. administratívnemu konaniu,
B. správnej žalobe,
C. kasačnej sťažnosti,

D. proporcionalite.

A. K administratívnemu konaniu53. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom krajského súdu, že sťažovateľov prístup sa
nejavil ako skutočne úprimný, vážny a riadne sa snažiaci chrániť životné prostredie. Sťažovateľ už vo
svojomprvomvyjadreníkveciz27.9.2019(viďbod5odôvodnenia)uviedolskutočnostimimoobjektívnej

reality spojenej s danou vecou, keď namietal, že „na výrub inváznych drevín sa povolenie nevyžaduje“.
Ani jedna z krovín označená žiadateľom o výrub pritom nemala povahu inváznej dreviny.

54. Sťažovateľ mal možnosť so skutkovým stavom oboznámiť na ústnom pojednávaní spojenom
s miestnou ohliadkou, ktorého sa však nezúčastnil. Práve miestna ohliadka pritom predstavovala

v danom prípade nezastupiteľný dôkazný prostriedok na zistenie stavu na mieste samom, vrátane
stavu krovín navrhovaných na výrub. Neúčasť sťažovateľa na miestnej ohliadke tak bola potvrdením
jeho „salónneho aktivizmu“ pri ochrane životného prostredia, teda formalistického prístupu bez snahy
zoznámiť sa s okolnosťami konkrétneho prípadu a jeho skutočným dopadom na ochranu životného
prostredia. Tento prístup sa nakoniec premietol aj do obsahu podaného odvolania proti prvostupňovému
rozhodnutiu. Sťažovateľ totiž v tomto odvolaní opätovne zopakoval tie isté argumenty, ktoré uviedol aj

v predchádzajúcom podaní z 27.9.2019, pričom v podstate odignoroval vysporiadanie sa s uvedenými
argumentmi v prvostupňovom rozhodnutí. Takýto prístup sťažovateľa sa preto nejaví ako vážne mienená
snaha o ochranu drevín, keďže sťažovateľ prezentoval znovu názor o možnosti výrubu bez potreby
povoľovacieho konania. Uvedené skôr navodzuje dojem, že hlavným účelom iniciácie inštančného
postupu zo strany sťažovateľa bolo „len“ vyčerpanie odvolania ako predpokladu v zmysle § 7 písm. a)

SSP pre následný správny súdny prieskum.

B. K všeobecnej správnej žalobe

55. Na rozdiel od administratívneho konania, t.j. podania z 27.9.2019 a odvolania proti prvostupňovému

rozhodnutiu vo všeobecnej správnej žalobe sťažovateľ použil úplne inú právnu argumentáciu. Zatiaľ
čo v administratívnom konaní opakovane uvádzal, že na výrub, z dôvodu, že sa jedná o invazívne
dreviny, nie je potrebné žiadne rozhodovanie, v správnej žalobe pre zmenu už namietal nedostatočné
zistenie skutkového stavu, najmä to, že nebola vypracovaná Analýza súčasného výskytu a stavu
drevín; Zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu;

Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. zisťovanie, či sa účel
výrubu nedal dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny.

56. Takáto argumentácia v správnej žalobe sa musí aj nezávislému recipientovi javiť ako „opačná“ oproti
tej predchádzajúcej uplatnenej v administratívnom konaní. Tento názorový „posun“ pritom sťažovateľ

ani v správnej žalobe a ani v kasačnej sťažnosti vôbec nevysvetlil.

57. Vysvetlením uvedeného však môže byť následná argumentácia v správnej žalobe (str. 4), v zmysle
ktorej „žalobca ešte na začiatku konania požadoval aby prvostupňový správny orgán uplatnil relevantné
aobjektívnepodkladyvýpočtovspoločenskýchhodnôtajsodôvodnením.Správnyorgánvšakvychádzal

len z vyčíslenia spoločenskej hodnoty, ktoré bolo prílohou žiadosti Žiadateľa a sám v tomto smere
nevyvinul dostatok úsilia na získanie objektívnych informácií.“

58. Takýto odkaz je totiž mimo objektívnej reality a sťažovateľ žiadnu takúto aktivitu v administratívnom
konaní nevyvinul, čo nakoniec jednoznačne preukazuje aj obsah administratívneho spisu. To znamená,

žepodanásprávnažalobamánielenšablónovitýcharakter,čosamoosebeneznamená,žeješikanózna
(viď uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/4/2023 z 27.10.2023),
avšak sťažovateľ svoju šablónovitú žalobu ani len nemodifikoval do skutkových a právnych reálií
súdenej veci. Podľa použitej argumentácie formulácia správnej žaloby skôr napovedá veci rozhodnutej
uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/57/2022 z 16.8.2023

(porovnaj totožnú vetu citovanú v bode 18 odôvodnenia s jej uvedením v bode 2 daného uznesenia).

59. Kasačný súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade
dochádza k zneužitiu práva, je dôležitým ukazovateľom aj formulovanie žalobných námietok. Vo vyššie
opísanom rozsahu, bez toho aby sa kasačný súd musel venovať vecnému vyhodnoteniu žalobných

bodov, však môže konštatovať, že ich koncipovanie nezodpovedá reálnej snahe o riadnu ochranu
prírody.60.Vovzťahukargumentáciísťažovateľavsprávnejžalobe,ktorúpredtýmneuplatnilvadministratívnom
konaní, týkajúcej sa absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutiach správnych orgánov,
dáva kasačný súd do pozornosti aj ustálenú konštatáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky

obsiahnutú okrem iného práve v rozhodnutiach o odmietnutí ústavných sťažností sťažovateľa, v zmysle
ktorej „koncepcia správneho súdnictva vychádza z prísnej koncentračnej zásady, v zmysle ktorej
je správny súd oprávnený prihliadať len na také námietky uplatnené správnou žalobou, ktoré boli
účinne uplatnené (teda včas splnená povinnosť tvrdenia a predloženia dôkazov k týmto tvrdeniam)
už v správnom konaní, a to najneskôr pred odvolacím správnym orgánom, keďže tento je oprávnený

preskúmať napadnutý individuálny správny akt vydaný správnym orgánom prvého stupňa v celom
rozsahu a odstrániť všetky jeho vady. Úloha správneho súdu sa v zásade obmedzuje len na posúdenie
zákonnosti vysporiadania sa správnych orgánov s relevantnými námietkami účastníkov správnych
konaní uplatnenými pred samotnými správnymi orgánmi. Uvedené vyplýva z dôsledného odlišovania
právomoci správnych (výkonných) orgánov a súdnictva súvisiaceho s deľbou moci v právnom štáte.
Správne súdy nemôžu nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, preto aj účastník správneho konania

je povinný svoje oprávnené záujmy účinne hájiť už v konaní pred správnymi orgánmi a nespoliehať sa
výlučne na ich aktivitu, aby tak mal správny orgán možnosť účinne sa zaoberať jeho argumentáciou a
predloženými dôkaznými prostriedkami a vyhodnotiť ich v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia.“ (viď
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 538/2024-15 z 24.10.2024 bod 17
odôvodnenia).

C. Ku kasačnej sťažnosti

61. Podobné šablónovité nepresnosti, akých sa dopustil žalobca pri formulovaní správnej žaloby, sa
následne premietli aj do formulácie kasačnej sťažnosti.

62.Sťažnostnýbod,posúdenýkasačnýmsúdomakoprávnenesprávnyvbodoch46až50odôvodnenia,
totiž rovnako nemá opodstatnenie v súdenej veci, pretože správne orgány pri stanovovaní náhradnej
výsadby nevychádzali z jej vyčíslenia žiadateľom, ako to nesprávne uviedol sťažovateľ v kasačnej
sťažnosti. Aj v tomto prípade sa zrejme jedná o šablónovito nesprávne použitie kasačnej sťažnosti z

veci rozhodnutej uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/57/2022 z
16.8.2023 (porovnaj bod 30 odôvodnenia s bodom 14 daného uznesenia).

63. Tento záver nakoniec potvrdzuje aj vyjadrenie sťažovateľa obsiahnuté v bode 75 kasačnej
sťažnosti (citované v bode 34 odôvodnenia), v ktorom tento zneužitie práva indikuje aj u ministerstva

hospodárstva, ktoré v súdenej veci vôbec nevystupuje.

64. Uvedené síce nemožno bez ďalšieho vnímať ako preukázanie šikanózneho charakteru samotnej
správnej žaloby, ale ide nesporne o určitú indíciu vo vzťahu k posudzovaniu otázky vážne mieneného
záujmu sťažovateľa na ochrane životného prostredia.

D. K proporcionalite

65. Z administratívneho spisu vyplýva, že žiadateľ Obec Nižná Slaná podal návrh na výrub krovitého
porastu na pozemkoch v blízkosti verejnej komunikácie (pri autobusových zastávkach), pričom v

krovitom poraste sa nachádzali pohodené odpadkové vrecia a pneumatiky a tento bol miestami
prerastený inváznymi druhmi rastlín.

66. Zo strany žiadateľa o výrub drevín preto nešlo o realizovanie jeho súkromnoprávnych zámerov ale
jednoznačne o verejnoprospešnú kultiváciu verejného priestranstva.

67. Na druhej strane z vnútorne rozpornej ingerencie sťažovateľa nakoniec vôbec nebolo zrejmé, v akom
rozsahu táto súvisí s ochranou životného prostredia, resp. s ochranou drevín v súdenej veci.

68. Pri porovnaní oboch uvedených právnych momentov bolo podľa kasačného súdu namieste

uprednostniť uskutočnený výrub na podklade preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov.

69. Samotná skutočnosť, že správne orgány formálne stanovenú náhradnú výsadbu nekvantifikovali
prostredníctvom formálneho vyčíslenia spoločenskej hodnoty drevín odsúhlasených na výrub, samao sebe v konotácií s vyššie uvedenými skutočnosťami nebola spôsobilá spochybniť záver krajského
súdu o tom, že správna žaloba mala povahu zneužitia práva a šikanózny charakter. V tomto rozsahu
pritomsťažovateľzákonnosťrozhodnutiažalovanéhovspojenísprvostupňovýmrozhodnutímvsprávnej

žalobe ako i kasačnej sťažnosti ani formálne presne nenamietal, pričom krajský súd ako i kasačný súd
boli v tomto smere viazaní žalobnými a sťažnostnými bodmi (§ 134 a § 453 ods. 2 SSP).

70. Súčasne možno poukázať aj na ustálenú judikatúru kasačného súdu, v zmysle ktorej „úlohou
správnych súdov (vrátane kasačného súdu) totiž nie je reparovať také prípadné pochybenia orgánov

verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej
správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu (nie podstatné upravenie výšky sumy
spoločenskej hodnoty dreviny bez vplyvu na sťažovateľom deklarovaný cieľ - ochrany životného
prostredia) - k tomu pozri napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky - sp. zn.: 4Sž/98--102/02 zo dňa
17.12.2002 - „..rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady,
ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“. V danej súvislosti kasačný

súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a
nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej
stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto
okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka

konania.“ (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 538/2024-15 z
24.10.2024).

Odmietnutie podania
[§ 440 ods. 1 písm. j) SSP]

71. Sťažovateľ formálne podal kasačnú sťažnosť aj podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, teda z dôvodu,
že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že podanie bolo nezákonne
odmietnuté. Kasačný súd k tomuto dôvodu kasačnej sťažnosti uvádza, že napadnutým uznesením došlo
k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP a nie k odmietnutiu podania podľa § 59 ods. 3 SSP,

na ktoré sa vzťahuje uvedený kasačný dôvod. Je preto zrejmé, že ani tento dôvod kasačnej sťažnosti
nebol naplnený.

Prerušenie konania

72. Návrh sťažovateľa na podanie prejudiciálnych otázok nepovažoval kasačný súd za dôvodný.
Sťažovateľ nevysvetlil, výkladu ktorého konkrétneho ustanovenia alebo ktorej konkrétnej judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie sa majú jeho otázky týkať. Sťažovateľom navrhované prejudiciálne
otázky neboli ani dostatočne konkrétne, keď sa týkali jeho všeobecnej námietky, že aplikačná prax v
Slovenskej republike nevychádza z eurokonformného výkladu. Dokonca zo sťažovateľovej formulácie

nie je úplne zrejmé, či sa jeho otázky týkali tejto konkrétnej veci alebo smerovali (vo všeobecnej rovine)
k rozhodovaniu o jeho iných, ďalších podnetoch.

73. Rovnako kasačný súd nevzhliadol potrebu výkladu európskeho práva v kontexte navrhnutých
prejudiciálnych otázok aj z dôvodu, že sporným nebol sám o sebe počet žalôb resp. podaní, či ich

podobnosť, ale najmä obsahová a kvalitatívna stránka námietok formulovaných sťažovateľom.

74. Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym
dvorom Európskej únie v režime článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

V.
Záver

75. Kasačný súd si bol pri svojom rozhodovaní vedomý aj rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/4/2023 z 27.10.2023, 6Svk/10/2023 z 27.3.2024, 5Svk/57/2022 z

16.8.2023 a 4Svk/5/2023 z 21.2.2024. Vzhľadom na špecifické okolnosti súdenej veci však dospel
na základe vyššie uvedených dôvodov k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nebola spôsobilá
spochybniť správnosť záverov krajského súdu o právo zneužívajúcom a šikanóznom charaktere
správnej žaloby a preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.76. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.
1 a contrario a § 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania,

pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a vo vzťahu k žalovanému nedošlo k naplneniu
predpokladu obsiahnutého v § 168 SSP. Ani ďalšiemu účastníkovi konania nebolo možné v zmysle §
169 SSP priznať právo na náhradu trov kasačného konania, pretože mu nebola uložená povinnosť, pri
plnení ktorej by mu vznikli trovy.

77. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Dôvod, kedy prichádza do úvahy odmietnutie žaloby zainteresovanej verejnosti v zmysle § 28 a § 98
ods. 1 písm. h) SSP, je daný vtedy, ak proklamovanú ochranu životného prostredia neguje taký prístup
zo strany zainteresovanej verejnosti, ktorý má vzhľadom na osobitosti veci povahu zneužitia práva, resp.
jeho šikanózneho uplatňovania. Pod prístupom je pritom potrebné rozumieť celú škálu participovania

zainteresovanej verejnosti na príslušnej administratívnej veci vrátane následného správneho súdneho
prieskumu. To znamená, že daný prístup nemožno zúžiť len na opodstatnenosť žalobných bodov,
pretože tým by nepriamo vyhodnocovanie odmietnutia žaloby bolo spojené s vecným prieskumom
žaloby. Odmietnutie žaloby pritom predstavuje rozhodnutie správneho súdu, ktorým sa správne súdne
konanie končí, avšak v zásade bez vecného preskúmania žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.