Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 20, 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618205112
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6618205112.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcov: 1/ A. B., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXXX B., E. F., štátna občianka Maďarskej republiky, 2/ F. B.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A. D. XX/X, XXXX B., E. F., štátny občan Maďarskej republiky
a 3/ G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXXX B., E. F., štátny občan Maďarskej
republiky, všetci žalobcovia zast.: Advokátska kancelária Mgr. Gabriela Nováková s. r. o. so sídlom
Nemesszegská 6575/35, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 55 112 111 proti žalovaným: 1/ F. H., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. K. XXX, XXX XX I. J. K., štátna občianka Slovenskej republiky, zast.:
PAULOVIČ & PARTNERS s.r.o. so sídlom Námestie Kubínyiho 367/7, 984 01 Lučenec, IČO: 54 322

120, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, 3/ K. G. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. K. XXX,
XXX XX I. J. K., štátny občan Bulharskej republiky, zast.: PAULOVIČ & PARTNERS s.r.o. so sídlom
Námestie Kubínyiho 367/7, 984 01 Lučenec, IČO: 54 322 120, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcov 2/ a 3/ s a z a m i e t a .

II. Žalobcovia 2/ a 3/ s ú p o v i n n í nahradiť žalovanej 1/ trovy konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov s tým, že plnením jedného zo
žalobcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalobcu.

III. Žalobcovia 2/ a 3/ s ú p o v i n n í nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov s tým, že plnením jedného zo
žalobcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2018 sa žalobkyňa A. B. domáhala voči žalovaným

1/ a 2/ zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- Eur.

2. Na základe podania žalobkyne 1/, doručeného súdu dňa 13.03.2019, pristúpili do konania žalobcovia
2/ a 3/, ktorí sa domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy po 3.000,- Eur.

3. Svoj nárok žalobcovia odôvodňovali tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/74/2017
zo dňa 12.12.2017 bola žalovaná 1/ F. H. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu usmrtenia podľa §

149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase asi o
XX.XX h po ceste číslo K. v kilometri X,X v katastrálnom území obce Veľká nad Ipľom, viedla osobné
motorové vozidlo zn. C. XXX L., EVČ: H. M., pričom počas jazdy rovným, voľným úsekom cesty v smere
od obce I. J. K. na obec C. N. sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnejpremávke, v dôsledku čoho minimálne o 2,4 sekundy opozdene reagovala na vozidlo zn. E. I., O.: H. (F.
I. E.) v tom čase odstavené pri pravom okraji cesty, pred ktorým sa nachádzal jeho vodič A. B., následne
pravou prednou časťou vozidla narazila do ľavej zadnej časti tohto vozidla, v dôsledku čoho toto zišlo do

pravej priekopy a jeho vodič A. B. zostal zakliesnený pod vozidlom pri ľavom prednom kolese, pričom v
dôsledku obmedzenia dýchacích pohybov pri viacnásobných zlomeninách rebier obojstranne a poranení
pľúcneho tkaniva došlo na mieste dopravnej nehody k jeho uduseniu a takým konaním obžalovaná
porušila ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
v znení neskorších predpisov, teda inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a čin spáchala závažnejším

spôsobom konania, a tým spáchala prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona.
V zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil a
určil jej skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.

4. Podanou žalobou si žalobcovia uplatňovali právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, lebo
usmrtením nebohého A. B., ktorý bol manželom žalobkyne 1/ a otcom žalobcov 2/ a 3/, v dôsledku

protiprávneho konania žalovanej 1/ došlo k mimoriadne vážnemu porušeniu ich práva na súkromný
arodinnýživot,knezvratnejdeštrukciirodinnýchväzieb,atýmkzávažnémuzásahudoichosobnostných
práv.

5. Pasívne legitimovaným subjektom v konaní je aj žalovaný 2/, keďže za škodu v širšom slova zmysle

trebapovažovaťajnemajetkovúujmuspôsobenúpozostalýmpoobetidopravnejnehody,zaktorúmožno
priznať zadosťučinenie peňažnou formou, a to aj s poukazom na § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001
Z. z.

6. Uznesením č.k. 4C/45/2018-161 zo dňa 09.07.2020 súd pripustil vstup ďalšieho subjektu do konania

na strane žalovaného tak, že ako žalovaný 3/ pristúpil do konania K. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. J. K. XXX, XXX XX I. J. K., ktorý bol vlastníkom motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej
nehody viedla žalovaná 1/.

7. Okresný súd Lučenec rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 4C/45/2018-340 zo dňa 29.06.2022, ktorým

uložil žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 12.000,- Eur, žalobcom 2/ a 3/ po 2.400,- Eur
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného,
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ až
3/ trovy konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie o výške týchto trov s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho

plnenia povinnosť druhého žalovaného. Keďže žalobcovia vzali žalobu voči žalovanému 3/ späť po
začatí pojednávania, za súhlasu žalovaných súd konanie voči žalovanému 3/ zastavil a žalovanému 3/
náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 3/ nepriznal.

8. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 16Co/69/2022-435 zo dňa 14.09.2023 rozsudok
okresného súdu vo výrokoch, ktorými uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu
12.000,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného, v prevyšujúcej časti o zaplatenie 3.000,-

Eur žalobu zamietol a uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu trov konania,
potvrdil(výrokI);žalobkyni1/náhradutrovodvolaciehokonanianepriznal(výrokII.);rozsudokokresného
súdu vo výrokoch, ktorými rozhodol o žalobnom nároku žalobcov 2/ a 3/ proti žalovaným 1/ a 2/ a v
súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (výrok
III.); vo výrokoch, ktorými okresný súd konanie proti žalovanému 3/ zastavil a náhradu trov konania

nepriznal, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (výrok IV).

9.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že rozsudok vo výroku, ktorým bolo
rozhodnuté o nároku žalobkyne 1/, je vecne správny, keďže okresný súd sa riadne vysporiadal s obranou
žalovaných 1/ a 2/, prihliadol na rozhodovaciu prax súdov, na vývoj judikatúry v otázke výšky náhrady

pre pozostalého manžela aj s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného 2/ na plnenie nemajetkovej ujmy
v rámci náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a vysporiadal sa aj s individuálnymi
okolnosťami, za ktorých došlo k vzniku nemajetkovej ujmy a súčasne materializovaným nárokom
žalobkyne voči obom žalovaným, ktorý je vyjadrený priznaným peňažným plnením.9.2. Odvolanie vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku žalobcov 2/ a 3/ bolo dôvodné, pretože v konaní
boli zistené procesné vady, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Okresný súd sa tiež riadne

nevysporiadal s obranou žalovaného 2/, ktorý namietal premlčanie a procesný postup, ktorým uplatnili
právo žalobcovia 2/ a 3/. Okresný súd posúdil procesné podanie žalobkyne 1/ o vstupe žalobcov 2/
a 3/ do konania bez predloženia ich súhlasu v zmysle § 79 CSP za odstrániteľnú vadu konania. Za
rozhodujúce z hľadiska posúdenia námietky premlčania považoval procesné podanie žalobkyne 1/ z
13.03.2019. Otázku aktívnej legitimácie žalobcov 2/ a 3/ okresný súd zodpovedal tým, že žalobkyňa 1/

podaním doručeným 13.03.2019 rozšírila žalobu o nároky žalobcov 2/ a 3/, následne uznesením č. k.
4C/45/2018-214 zo dňa 15.07.2021 súd pripustil vstup žalobcov 2/ a 3/ do konania a uznesením č. k.
4C/45/2018-240 zo dňa 18.10.2021 pripustil zmenu žaloby v rozsahu žalovaného nároku.

9.3. Žalobcovia 1/ až 3/ majú samostatné procesné postavenie, každý z nich koná sám za seba
a súd rozhoduje o každom nároku žalobcov a o povinnosti žalovaných samostatne (§ 76 CSP). V

posudzovanej veci žalobcovia 1/ až 3/ mohli uplatniť svoje právo aj samostatnou žalobou, pretože
netvoria nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP) ani nútené spoločenstvo (§ 76 CSP). Nemajetková
ujma je výlučným, absolútnym právom (erga omnes), ktoré patrí dotknutej osobe a ktorá právo riadne
uplatňuje. Z toho dôvodu žalobkyňa 1/ nedisponuje nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú
uplatnili žalobcovia 2/ a 3/. Pokiaľ žalobkyňa 1/ uplatnila svoje právo samostatnou žalobou, postupom

podľa § 139 CSP mohla rozšíriť iba svoju žalobu, o ktorej súd v tom čase už konal. Žalobcovia 2/ a 3/ sa
k jej žalobe nemohli pripojiť dodatočne a svoje právne nároky v spoločnom konaní nemohli bez ďalšieho
uplatniť iba rozšírením žaloby žalobkyne 1/.

9.4. Okresný súd uznesením č. k. 4C/45/2018-240 z 18.10.2021 pripustil zmenu žaloby na základe

podania žalobkyne 1/ zo dňa 13.03.2019 a 12.07.2021 tak, že „...žalovaná 1/, žalovaný 2/ a žalovaný
3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 15.000,- Eur, žalobcovi 2/ sumu 3.000,-
Eur a žalobcovi 3/ sumu 3.000,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalšieho žalovaného“, čím zaťažil konanie
procesnou vadou, keď uvedeným procesným postupom, ktorý Civilný sporový poriadok nepredpokladá,

boli porušené procesné práva strán sporu, najmä v spornej otázke premlčania.

9.5. Okresný súd mohol síce rozhodnúť o vstupe do konania žalobcov 2/ a 3/ uznesením č. k.
4C/45/2018-214 z 15.07.2021 postupom podľa § 79 CSP, lebo ide o procesné ustanovenie, ktoré je
viazané iba na súhlas žalobcov so vstupom do konania, ale nie je viazané na posúdení právneho

nároku, ktorý je predmetom konania. Súd pri rozhodovaní o pristúpení ďalšieho subjektu podľa § 79 CSP
neprihliada na hmotnoprávne ustanovenia, a teda či je označený subjekt aj nositeľom tvrdených práv
alebo povinností. Pristúpenie ďalšieho subjektu do konania sa obvykle uplatní v prípade nerozlučného
spoločenstva, ak sa taká potreba zistí po podaní žaloby, alebo ak je v záujme žalobcu, aby bola kolízia
právnych nárokov odstránená, čím odpadne potreba ďalších sporov o tej istej veci (res iudicata).

9.6. Okresný súd nemohol podanie, ktorým nárok uplatnili žalobcovia 2/ a 3/ posúdiť ako rozšírenie
žaloby žalobkyne 1/ postupom podľa § 139 CSP, ktorý predpokladá možnosť rozšírenia žaloby, o ktorej
súd v tom čase už koná. Žalobkyňa 1/ nárok žalobcov 2/ a 3/ neuplatňovala a uplatniť nemohla.
Rozšírenie žaloby o právny nárok žalobcov, ktorí konajú sami za seba, postupom podľa § 139 CSP,

by bolo možné iba v situácii, ak by všetci žalobcovia podali spoločnú žalobu, o ktorej súd v čase
rozšírenia žaloby už koná. Žalobkyňa 1/ nedisponovala nárokom ostatných dvoch žalobcov, ktorí
majú samostatné procesné postavenie, preto žalobkyňa ani nemohla rozšíriť žalobu o nároky ďalších
subjektov. Nesprávny procesný postup okresného súdu mal vplyv na skutkové aj právne posúdenie veci.

9.7. Podanie žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 01.07.2021 (č. l. 207- 209) je podľa obsahu procesným podaním
obsahujúcim právne nároky žalobcov 2/ a 3/, ktoré uplatnili žalobou, o ktorej malo byť rozhodnuté
v spoločnom konaní po spojení veci so žalobou žalobkyne 1/, postupom podľa § 166 ods. 1 CSP.
Vzhľadom na stav konania, ktoré sa týka iba žalobcov 2/ a 3/ a žalovaných 1/ a 2/, už nie je dôvod
rozhodnúť o spojení veci.

9.8. Predmet konania vyplýva z poistenia zodpovednosti za škodu a odvolanie žalovanej poisťovne je
na prospech žalovanej 1/, ktorá má právo, aby za ňu škodu uhradila poisťovňa. Z toho dôvodu odvolacísúd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil na ďalšie konanie v tej časti, v ktorej okresný súd znovu
rozhodne o nárokoch žalobcov 2/ a 3/ voči žalovaným 1/ a 2/.

9.9. Predtým, ako súd posúdi otázka skutkového preukázania nemajetkovej ujmy žalobcov, treba najskôr
posúdiť skutkovú otázku premlčania nároku, ktorý je krytý titulom poistného plnenia nároku na náhradu
škody. V ďalšom konaní okresný súd zodpovedá otázku, či premlčanie nároku voči žalovaným podlieha
všeobecnej premlčacej dobe stanovenej v Občianskom zákonníku na premlčanie majetkového práva,
ktorá je trojročná, alebo dvojročnej premlčacej dobe na náhrady škody.

9.10. Premlčanie je upravené v Občianskom zákonníku, ktorý je hmotnoprávnou normou, a skutkové
okolnosti premlčania sa posudzujú samostatne tak na strane žalovanej 1/, ako aj žalovaného 2/. Z
právnej úpravy vyplýva, že začiatok plynutia premlčacej doby pri náhrade škody nemusí byť deň
nasledujúci po dopravnej nehode s následkom, ktorý odôvodňuje nárok na uplatnenie nemajetkovej
ujmy. Bez ohľadu na počítanie premlčania od vzniku poistnej udalosti alebo odo dňa, kedy sa poškodený

dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, z právnej úpravy § 104 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Aj
keď skutkový základ pre posúdenie premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči poisťovni
treba posudzovať odlišne ako voči samotnému škodcovi, je nepochybné, že právna úprava v prípade
nemajetkovej ujmy umožňuje nárok uplatniť u poisťovateľa do troch rokov od vzniku nemajetkovej ujmy

aj v prípade, že sa plnenie poisťovne posudzuje ako škoda.

9.11. Okresný súd bude, vzhľadom na stav konania, vychádzať z toho, že ak do konania pristúpil
subjekt na strane žalobcu, je nevyhnutný jeho súhlas a iba za tohto predpokladu nastali procesné
dôsledky vstupu do konania a voči žalovaným. Ďalej bude vychádzať z toho, že žalobcovia 2/ a 3/ tvoria

samostatné procesné spoločenstvo a uplatnili právo, proti ktorému bola uplatnená námietka premlčania.
Ak bol súhlas žalobcov so vstupom do konania predložený dodatočne, potom je pre posúdenie plynutia
premlčacej doby rozhodujúci deň predloženia súhlasu so vstupom do konania, lebo až týmto dňom má
súd skutočne preukázané uplatnenie práv na súde, ako v prípade podania samostatnej žaloby, kedy by
k spojeniu veci so žalobou žalobkyne 1/ došlo postupom podľa § 166 ods. 1 CSP.

10. Vo vzťahu k žalobkyni 1/ nadobudol rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k 4C/45/2018-340 zo dňa
29.06.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/69/2022-435 zo dňa
14.09.2023 právoplatnosť dňa 31.10.2023 a vykonateľnosť dňa 04.11.2023. Voči žalovanému 3/ bolo
konanie právoplatne zastavené dňom 02.08.2022.

11. Pre posúdenie veci je rozhodujúci názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v rozhodnutí
č.k. 16Co/69/2023-435 zo dňa 14.09.2023, keďže okresný súd je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný
právnymnázoromodvolaciehosúduvyslovenýmvtomtospore.Okresnýsúdtedaďalejkonalonárokoch
žalobcov 2/ a 3/ voči žalovaným 1/ a 2/, pričom predtým, ako vôbec pristúpil k posúdeniu otázky

skutkového preukázania nemajetkovej ujmy žalobcov, najprv posudzoval otázku premlčania nároku,
ktorý je krytý titulom poistného plnenia nároku na náhradu škody a vychádzal z toho, že žalobcovia 2/
a 3/ tvoria samostatné procesné spoločenstvo a uplatnili právo, proti ktorému bola uplatnená námietka
premlčania. Právna úprava v prípade nemajetkovej ujmy umožňuje nárok uplatniť u poisťovateľa do
troch rokov od vzniku nemajetkovej ujmy aj v prípade, že sa plnenie poisťovne posudzuje ako škoda.

Pre posúdenie plynutia premlčacej doby je rozhodujúci deň predloženia súhlasu so vstupom do konania,
lebo až týmto dňom má súd skutočne preukázané uplatnenie práv na súde, ako v prípade podania
samostatnej žaloby.

12. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 05.12.2023, na ktorom žalobcovia 2/ a 3/ prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne trvali na podanej žalobe a vo vzťahu k ustanoveniu § 79 CSP uviedli, že nikde
z hmotného práva nevyplýva, akým spôsobom má žalobca, ktorý pristupuje do konania, uviesť súdu, že
je žalobcom. Všetky podania posudzuje súd podľa ich obsahu. V procesnom predpise je uvedené len
to, že súdu jeho úkon, čiže jeho vôľa stať sa žalobcom, musí byť zrejmá. Forma nie je predpísaná. Táto
podmienka je podľa názoru žalobcov splnená, akonáhle mal súd preukázané, že žalobca má záujem

naozaj byť žalobcom v danom konaní. Keďže žalobcovia 2/ a 3/ podpísali plné moci k podaniu žalobkyne
1/, ktorým rozšírila svoju žalobu o ďalších žalobcov, je jednoznačné, že majú záujem vstúpiť do konania,
čím zároveň nesúhlasili s argumentáciou krajského súdu, že plná moc nie je dostatočným úkonom na
to, aby súd vedel, že žalobcovia tento záujem majú a že je len vzťahom medzi advokátom a klientom.Okrem toho boli súdu doručené aj ďalšie podania, z 02.01.2020, kde takisto boli ako žalobcovia uvedení
žalobca 2/ a žalobca 3/, boli rovnako podpísaní, tzn. že aj uvedený úkon súdu preukazuje, že konajú
ako žalobcovia v danej veci. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že v trojročnej premlčacej lehote

mal súd vedomosť o tom, kto sú títo žalobcovia a mal k dispozícii plné moci, z ktorých jednoznačne
vyplývalo, o čo majú záujem.

13. Žalovaná 1/ na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasila s argumentáciou
právneho zástupcu žalovaného 2/ v tom smere, že nárok žalobcov 2/ a 3/ je premlčaný, avšak

nestotožňovala sa s tým, že premlčacia doba je dvojročná. Aj najvyššími súdnymi autoritami bolo
ustálené, že premlčacia doba je trojročná. Žalovaná 1/ ďalej uviedla, že je síce pravdou, že zákon
explicitne nestanovuje formu súhlasu toho, kto má pristúpiť ako žalobca do konania, hovorí však ale
vyslovene o súhlase, čo v tomto prípade podľa názoru žalovanej 1/ splnené nebolo. Preto navrhla, aby
súd žalobu žalobcov 2/ a 3/ zamietol v celom rozsahu z dôvodu premlčania a aby žalovanej 1/ priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

14. Žalovaný 2/ sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o konanie
a rozhodnutie vo veci bez jeho prítomnosti. Preto súd vec prejednal bez prítomnosti žalovaného 2/ podľa
§ 180 CSP. Vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 01.12.2023 zároveň žalovaný 2/ k
namietanému premlčaniu poukázal na právnu úpravu premlčania nároku voči poisťovateľovi vyjadrenú v

§ 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá úprava premlčania je svojou povahou lex specialis vo vzťahu
k právnej úprave vyjadrenej v § 104 OZ, ktorá je lex generalis. Ust. § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001
Z. z. obsahuje odkaz na § 106 OZ. Voči žalovanému 2/ premlčacia doba síce plynie samostatne, ale
na premlčanie nároku voči žalovanému 2/ platí rovnaká právna úprava, ako na premlčanie nároku na
náhradu škody voči osobe, ktorá škodu spôsobila, teda od rovnakého momentu ako voči žalovanej 1/.

V súdenej veci tak najneskôr dňom 31.07.2019 uplynula premlčacia doba aj voči žalovanému 2/. Pokiaľ
boli súhlasy žalobcov 2/ a 3/ doručené súdu až 27.07.2020, tak ich nárok bol v tom čase už premlčaný
voči obom žalovaným.

15. Súd sa oboznámil so žalobou, zmenami žaloby, písomnými vyjadreniami strán sporu a pripojenými

listinnými dôkazmi. Listinné dôkazy neboli na pojednávaní prečítané ani oboznámené v súlade s § 204
CSP. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

16. Z rodného listu žalobcu 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX je zrejmé, že jeho otcom bol nebohý A. B..

17. Z rodného listu žalobcu 3/ G. B., nar. XX.XX.XXXX je zrejmé, že jeho otcom bol nebohý A. B..

18. Podľa úmrtného listu A. B., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX vo Veľkej nad Ipľom.

19. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/74/2017 súd zistil, že rozsudkom

Okresného súdu Lučenec č.k. 2T/74/2017-337 zo dňa 12.09.2017, právoplatným dňa 12.09.2017, bola
obžalovaná F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. K. XXX uznaná za vinnú, že dňa XX.XX.XXXX v
čase asi o XX.XX h po ceste číslo K. v kilometri X,X v katastrálnom území obce Veľká nad Ipľom, viedla
osobnémotorovévozidlozn.C.XXXL.,EVČ:H.M.,pričompočasjazdyrovným,voľnýmúsekomcesty v
smere od obce I. J. K. na obec C. N. sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej

premávke, v dôsledku čoho minimálne o 2,4 sekundy opozdene reagovala na vozidlo zn. E. I., O.: H. (F.
I. E.) v tom čase odstavené pri pravom okraji cesty, pred ktorým sa nachádzal jeho vodič A. B., následne
pravou prednou časťou vozidla narazila do ľavej zadnej časti tohto vozidla, v dôsledku čoho toto zišlo do
pravej priekopy a jeho vodič A. B. zostal zakliesnený pod vozidlom pri ľavom prednom kolese, pričom v
dôsledku obmedzenia dýchacích pohybov pri viacnásobných zlomeninách rebier obojstranne a poranení

pľúcneho tkaniva došlo na mieste dopravnej nehody k jeho uduseniu a takým konaním obžalovaná
porušila ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
v znení neskorších predpisov, teda inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a čin spáchala závažnejším
spôsobom konania, tým spáchala prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona.

19.1. Za to bola F. H. (žalovaná 1/) odsúdená podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm.
j), l) a § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní dva roky. Podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestnéhozákona jej určil skúšobnú dobu v trvaní tri roky. Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd obžalovanej
uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní tri roky a šesť mesiacov.

20. Zo záverov znaleckého posudku znalca K. N. P. Q. XX/XXXX vypracovaného v trestnom konaní
vyplýva, že rýchlosť vozidla C. na začiatku nehodového deja, ako aj v čase zrážky bola cca XX,X km/h
a pred zrážkou za čas cca X,X L. (X,XX) prešlo vzdialenosť cca XX,X E. (XX,XX). Vozidlo C. po zrážke
prešlo dráhu cca X,X m za čas cca X,X L., pričom došlo k jeho otočeniu okolo pozdĺžnej osi cca XXX
° a okolo zvislej osi o cca XXX°. Vozidlo E. sa v čase zrážky pohybovalo rýchlosťou cca 0,0 km/h, čiže

stálo a po urážke bolo odhodené do vzdialenosti cca X,X E. R. Q. X,X L..

20.1. Z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody z pohľadu vyvolania kolízneho stavu, ako
aj možnosti zabránenia dopravnej nehode bola nesprávna technika jazdy vodičky vozidla C., ktorá
na vozidlo E. odstavené na pravom okraji cesty buď reagovala oneskorene minimálne o X,X L.,
alebo sa v čase dopravnej nehody pohybovala so svojím vozidlom neprimeranou rýchlosťou rozhľadu.

Pokiaľ vodič vozidla E. mal povinnosť po zastavení svojho vozidla na pravom okraji cesty dať
výstražnéznameniezapnutímvýstražnejfunkciesmerovýchsvietidielazasvojevozidloosadiťvýstražný
trojuholník, tak na príčine dopravnej nehody z pohľadu zabránenia dopravnej nehode sa do určitej
miery podieľala aj tá skutočnosť, že tak neurobil. Na základe predložených podkladov ale nie je
možné z technického hľadiska jednoznačne určiť, do akej miery sa táto skutočnosť podieľala na príčine

dopravnej nehody.

20.2. Rýchlosť vozidla C. XXX L. v čase stretu s vozidlom E. I., ako aj na začiatku nehodového deja
bola cca XX,X km/h. Uvedená rýchlosť bola primeraná stavu a povahe vozovky, ako aj rozhľadovým
podmienkam vodičky vozidla C. a situácii v čase a mieste nehody, pokiaľ na vozidle C. bolo čiastočne

zamrznuté čelné sklo len do takej miery, že jej námraza na čelnom skle neobmedzovala výhľad z vozidla
na vzdialenosť menšiu ako XX,X m. Ak vodička vozidla C. mala rozhľad zo svojho vozidla len na
vzdialenosť X,X m z dôvodu čiastočne zamrznutého čelného skla, tak ako to udáva vo svojej výpovedi,
tak rýchlosť vozidla C. v čase dopravnej nehody bola podstatne vyššia (XX,X km/h) ako rýchlosť
primeraná rozhľadu (maximálne 10,0 km/h).

20.3. Vodička vozidla Peugeot sa v čase dopravnej nehody pohybovala so svojím vozidlom rýchlosťou
cca XX,X km/h, ktorá bola nižšia ako najvyššia dovolená rýchlosť (90,0 km/h) a tiež nižšia ako
rýchlosť primeraná rozhľadovým podmienkam (rozhľad minimálne do vzdialenosti 100 m, pokiaľ nemala
zamrznuté čelné sklo). Ak by na vozidlo E. reagovala najneskôr vo vzdialenosti cca XX E. (XX,X E.,

mohladopravnejnehodezabrániťbuďzastavenímsvojhovozidlazazadnoučasťouvozidlaE.alebojeho
obídením zľava. Vodička vozidla C. ale na vozidlo E. reagovala až vo vzdialenosti 3,0 m od neho, čiže
reagovala oneskorene, a preto jej technika jazdy bola nesprávna. Pokiaľ na vozidle C. mala zamrznuté
čelné sklo do takej miery, že pred vozidlo videla len do vzdialenosti X,X E., ako to udáva vo svojej
výpovedi, tak v čase dopravnej nehody sa so svojím vozidlom pohybovala rýchlosťou podstatne vyššou

(XX,X P.), ako bola rýchlosť primeraná jej rozhľadovým podmienkam (XX,X P.). Z uvedeného dôvodu
bola jej technika jazdy aj v tomto prípade nesprávna. Oneskorená reakcia vodičky C. alebo neprimeraná
rýchlosť jej vozidla rozhľadovým podmienkam mali za následok vyvolanie kolízneho stavu a následnú
zrážku vozidla C. s vozidlom E..

20.4. Vodička vozidla C. z rýchlosti, akou sa pohybovala v čase dopravnej nehody (cca 53,0 km/h) by
dokázala zabrániť dopravnej nehode tak, že by na vozidlo E. reagovala najneskôr 2,4 s pred zrážkou,
keď sa od vozidla E. nachádzala vo vzdialenosti XX,X m. Na tejto vzdialenosti by dokázala zabrániť
dopravnej nehode buď plným brzdením a zastavením svojho vozidla za vozidlom E. alebo jeho bočným
premiestnením vľavo (obídením vozidla E. zľava). Pokiaľ by mala na svojom vozidle zamrznuté čelné

sklo do takej miery, že videla pred svoje vozidlo len na vzdialenosť X,X E., tak dopravnej nehode mohla
zabrániť tak, že by sa v čase dopravnej nehody so svojím vozidlom pohybovala rýchlosťou primeranou
tomuto rozhľadu, a to maximálne XX,X km/h a na vozidle E. reagovala včas a to hneď, ako ho mohla
vidieť.

20.5. Vodič vozidla E. v čase dopravnej nehody so svojím vozidlom stál a nachádzal sa mimo tohto
vozidla pred jeho prednou časťou. Svoje vozidlo zastavil na pravom kraji cesty tak, že pravé kolesá
sa nachádzali na pravej krajnici, a to na rovnom úseku cesty cca XXX E. – čiže ho zastavil správne.
Po zastavení vozidla E. jeho vodič nedal výstražné znamenie zapnutím výstražnej funkcie smerovýchsvietidiel a ani za vozidlo neosadil výstražný trojuholník vo vzdialenosti najmenej XX,X E. – pozri
výpovede obidvoch svedkov, ako aj vodičky vozidla C.. Je vecou právneho posúdenia, či tak mal vodič
vozidlaE.urobiťalebonie.PokiaľbyvodičvozidlaE.stiholumiestniťvýstražnýtrojuholníkdovzdialenosti

najmenej XX,X m za svoje vozidlo a vodička vozidla C. by ho spozorovala čo i len na vzdialenosť X,X
E., mohla by začať reagovať na vozidlo E. vo vzdialenosti najmenej XX,X m a tak zastať za týmto
vozidlom, alebo ho obísť zľava a k zrážke vozidiel by nedošlo. Z technického hľadiska nie je možné
jednoznačne určiť, o aký čas by mohla vodička vozidla C. spozorovať vozidlo E. skôr, pokiaľ by jeho
vodičdalvýstražnéznameniezapnutímvýstražnejfunkciesmerovýchsvietidiel,pretoženiejeznáme,do

akej miery bolo zamrznuté čelné sklo, ktoré obmedzovalo výhľad vodičky pred jej vozidlom. To oplatí za
predpokladu, že vodička vozidla C. reagovala na vozidlo E. oneskorene z toho dôvodu, že pred vozidlo
C. nevidela na vzdialenosť väčšiu ako X,X E. z dôvodu zamrznutého čelného skla. Ak na vozidlo E.
reagovala oneskorene z toho dôvodu, že riadeniu svojho vozidla nevenovala dostatočnú pozornosť, tak
nebolo rozhodujúce, či vodič vozidla E. dal výstražné znamenie zapnutím výstražnej funkcie smerových
svietidiel alebo nie, pretože dopravná nehoda sa stala za denného svetla a pokiaľ vodička vozidla C.

riadeniu vozidla nevenovala dostatočnú pozornosť a z toho dôvodu nevidela vozidlo E., tak nemusela
vidieť ani výstražné svetlá. Na základe uvedených skutočností nie je možné jednoznačne určiť, do akej
miery sa nesplnenie si povinnosti vodiča vozidla E. (dať výstražné znamenie zapnutím výstražnej funkcie
smerových svietidiel a osadiť výstražný trojuholník na ceste za vozidlo E.), pokiaľ takúto povinnosť mal,
podieľalo na možnosti zabránenia dopravnej nehode.

21. Dňa 09.02.2017 bola škodová udalosť na motorovom vozidle C. XXX L., O.: H. oznámená poisťovni
Kooperativa poisťovňa, a.s. (č.l. 116 spisu). Informácia o povinnom zmluvnom poistení tuzemského
motorového vozidla (č. XXXXXXXXXX) v poisťovni Kooperativa poisťovňa, a.s. vyplýva aj z dokumentu
„Záznam o dopravnej nehode“ (č.l. 117 spisu).

22. Ako vyplýva z predložených lekárskeho potvrdenia, u žalobcu 2/ sa asi 3 mesiace po smrti otca sa
objavilo hučanie v ušiach, závrat, slabosť. Trvalo to niekoľko týždňov. Dostal aj fyzioterapiu a ultrazvuk.
Medzičasom sa zistilo, že to má psychické pozadie (č.l. 63 spisu).

23. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec nasledovne právne posúdil:

24. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

25. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

26. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

27.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej

ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

28. Podľa § 16 OZ, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,
zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

29.Podľa§415OZ,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

30. Podľa 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

31. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

32. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).33. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

34. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

35. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

36. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

37. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

38. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

39. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

41. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), vodič motorového vozidla, ktoré je

povinnevybavenébezpečnostnýmodevom,jepovinnýmaťbezpečnostnýodevoblečený,aksazdržiava
na vozovke mimo vozidla počas núdzového státia, najmä pri prerušení jazdy pre chybu na vozidle alebo
v dôsledku dopravnej nehody; pritom nemožno použiť taký bezpečnostný odev, ktorý je zameniteľný s
bezpečnostnými odevmi používanými ozbrojenými silami alebo ozbrojenými bezpečnostnými zbormi.

42. Podľa § 24 ods. 3 zákona o cestnej premávke, vodič vozidla, ktoré je povinne vybavené prenosným
výstražným trojuholníkom, je povinný tento trojuholník použiť počas núdzového státia, najmä pri
prerušení jazdy pre chybu na vozidle alebo na náklade alebo v dôsledku dopravnej nehody, ak také
vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky. Vodič je povinný trojuholník umiestniť na okraji vozovky tak,
aby ho prichádzajúci vodiči včas a zreteľne videli, a to vo vzdialenosti najmenej 50 m za vozidlom a na

diaľnici najmenej 100 m za vozidlom. V obci môže byť táto vzdialenosť, ak to vyžadujú okolnosti, kratšia.
Ak je vozidlo vybavené osobitným zariadením, ktoré umožňuje výstražnú funkciu smerových svietidiel,
vodič je povinný ho použiť aspoň v čase, kým umiestni trojuholník na vozovke.43. Podľa § 31 ods. 3 zákona o cestnej premávke, ak je nevyhnutné upozorniť ostatných účastníkov
cestnej premávky na hroziace nebezpečenstvo, najmä v prípadoch, keď je potrebné náhle znížiť rýchlosť
jazdy alebo zastaviť vozidlo, vodič dáva svetelné výstražné znamenie zapnutím výstražnej funkcie

smerových svietidiel. Funkciu výstražných smerových svietidiel možno v iných prípadoch použiť len za
podmienok podľa odseku 1.

44. Podľa § 76 CSP, samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

45. Podľa § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

46. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

47. Podľa § 166 ods. 1 CSP, v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také
konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také
konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého
sa začalo konanie skôr.

48. V konaní nebolo sporné, že pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX zomrel A. B., nar. XX.XX.XXXX
a tiež nebolo sporným, že dopravnú nehodu zavinila žalovaná 1/, ktorá bola v trestnom konaní
právoplatneuznanávinnouzprečinuusmrtenia,začojejboluloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobody.
Nesporným tiež bolo, že poškodený A. B. bol v čase smrti otcom žalobcu 2/ F. B. a žalobcu 3/ G. B..

49.Vkonanínebolosporným,žežalovaná1/zodpovedázazásahdoosobnostnýchprávžalobcovpodľa
§ 13 OZ, žalovaní 1/ a 2/ však namietali premlčanie nároku žalobcov 2/ a 3/ na náhradu nemajetkovej
ujmy. Žalovaný 2/ v spore namietal aj pasívnu vecnú legitimáciu, ako aj výšku uplatnenej nemajetkovej
ujmy, ktorú žiadal znížiť s ohľadom na spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody.

50. Žalobcovia 2/ a 3/ sú nesporne fyzickými osobami v postavení blízkych príbuzných, ktorí sú v zmysle
uvedených zákonných ustanovení osobami oprávnenými domáhať sa ochrany voči neoprávneným
zásahom do ich práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11, § 13 a § 16 OZ ako pozostalé osoby po
poškodenom A. B..

51. Súd dospel k tomu záveru, že z dôvodu protiprávneho konania žalovanej 1/, ktoré bolo ustálené
rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/74/2017 zo dňa 12.09.2017 ako prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, ktorým rozsudkom v zmysle § 193 CSP je súd viazaný a
ktorým zasiahla do osobnostných práv žalobcov, je daná pasívna legitimácia žalovanej 1/ v konaní.

52. Pasívna legitimácia žalovaného 2/ je daná tým, že tento je poistiteľom žalovanej 1/, a povinnosť
zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch mu vyplýva z ustanovenia § 15 v spojení s ustanovením
§ 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP, a to s prihliadnutím na účel tohto zákona a zmysel uvedeného
typu poistenia. Uvedený názor aproboval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí v predmetnom spore,
keď k namietanej pasívnej legitimácii žalovaného 2/ uviedol, že vzhľadom na judikatúru všeobecných

súdov a rozhodnutia vyšších súdnych autorít neobstojí obrana žalovaného 2/, ktorý poukázal na staršie
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,podľaktorýchpovinnézmluvnépoistenienepokrýva
náhradu nemajetkovej ujmy (3Cdo/301/2012, 3 Cdo/18/2013, 4 Cdo/168/2009).

53. Pri uplatňovaní nárokov z náhrady škody platí zásada, že poškodený musí uplatniť svoje právo

voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t. j. voči poistenému. Poistiteľ plní poškodenému namiesto
poisteného. Iba výnimočne má poškodený priame právo na náhradu škody voči poisťovateľovi a to,
ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Takýmto osobitným predpisom je zákon o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý v § 15 stanovuje, že
poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Poškodení

tak môžu náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať od poisteného škodcu
alebo od poisťovateľa. Voľba je výlučne na oprávnenej osobe. Ide teda o situáciu, keď jeden subjekt má
nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu.
Proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plneniezaložené právnym predpisom. Pokiaľ sa teda žalobcovia rozhodli uplatniť svoj nárok voči žalovanej 1/
ako škodcovi a tiež voči žalovanému 2/ ako jej poisťovateľovi, je to ich oprávnenie.

54. V súlade s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici súd považoval za nevyhnutné
prioritne sa vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania nároku žalobcov 2/ a 3/ zo strany
žalovaných 1/ a 2/.

55. Otázku, či sa premlčuje právo na náhradu nemajetkovej ujmy, riešil Najvyšší súd Slovenskej

republiky, okrem iného, v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 194/2011, publikovanom v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 58/2014 tak, že právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. V odôvodnení
rozhodnutia najvyšší súd vysvetlil, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
ustanovenia § 13 ods. 2 OZ predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov
ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia

ako rýdzo osobné právo, nestačí na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho
zásahu do osobnostných práv. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných
práv,jehovyjadreniepeňažnýmekvivalentommázanásledok,žeideoosobnéprávomajetkovejpovahy.
V uvedenom zmysle je určujúci obsah nároku, a nie predmet jeho ochrany. Ak obsahom nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty

vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Najvyšší súd ustálil aj to, že začiatok
plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa §
101 OZ viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť
alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Otázka, či sa premlčuje právo na náhradu nemajetkovej ujmy

a kedy začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenia práva, je v rozhodovacej
praxi vyriešená (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/278/2007,
5Cdo/265/2009, 1Cdo/100/2009, 8Cdo/24/2017, 8Cdo/119/2017, 8Cdo/124/2017 a vyššie uvedené
rozhodnutie sp. zn.2Cdo/194/2011 – R 58/2014).

56. Súd má za to, že v prejednávanej veci bolo preukázané, že neoprávneným konaním žalovanej 1/
bolo zasiahnuté do práva na život otca žalobcov 2/ a 3/ dňa 31.01.2017, do práva na ich súkromie
a rodinný život, ktorý nastal momentom jeho smrti a ktorého následky v podobe rôznej formy citovej
ujmy (šoku, traumy, smútku a straty zo spoločenstva s blízkou osobou) u žalobcov stále pretrvávajú.
Žalobcovia2/a3/pretomohlisvojeprávonauplatnenienáhradynemajetkovejujmyvpeniazochvykonať

prvýkrát 01.02.2017. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila
01.02.2020.

57. Žalovaný 2/ spochybňoval uplatnenie práva žalobcov včas, keď uviedol, že nároky žalobcov 2/ a 3/
boli uplatnená až dňom 12.07.2021, kedy prostredníctvom právnej zástupkyne bolo doplnené podanie,

ktorým žalobcovia 2/ a 3/ vstúpili do konania ako žalobcovia a prostredníctvom tohto podania dali súhlas
na vstup do konania. Žalovaná 1/ sa k námietke premlčania vznesenej žalovaným 2/ pripojila.

58. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa 1/ sa žalobou podanou na súde dňa 18.11.2018
domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- Eur. Následne písomným podaním doručeným

súdudňa13.03.2019,označenýmako„Doplneniežalobyoochranuosobnostivzmysle§13OZ“rozšírila
žalobu o nároky žalobcov 2/ a 3/, ktorí žiadali priznať náhradu nemajetkovej ujmy každý po 3.000,- Eur.
Hoci súd najprv zmenu žaloby uznesením zo dňa 09.07.2021 nepripustil, na základe sťažnosti žalujúcej
strany toto uznesenie zrušil, žalobkyňu podľa § 129 CSP vyzval na opravu a doplnenie podaní zo dňa
13.03.2020 a 02.01.2020 uvedením, čo podaniami sleduje a následne uznesením č.k. 4C/45/2018-214

zo dňa 15.07.2021 pripustil vstup ďalších subjektov do konania na strane žalobcov tak, že ako žalobca
2/ pristúpil do konania F. B. a ako žalobca 3/ G. B. a uznesením č.k. 4C/45/2018-240 zo dňa 18.10.2021
pripustil aj zmenu žaloby na základe podania žalobkyne doručeného súdu dňa 13.03.2019 v spojení
s podaním doručeným súdu dňa 12.07.2021 tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 15.000,- Eur, žalobcovi 2/ sumu 3.000,- Eur a žalobcovi 3/ sumu 3.000,- Eur

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ďalšieho žalovaného.59. Ako vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, žalobcovia v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy
pozostalých príbuzných majú samostatné procesná postavenie, keďže nemajetková ujma je výlučným
právom, ktoré patrí dotknutej osobe, každý z nich koná sám za seba a súd rozhoduje o každom nároku

žalobcov a o povinnosti žalovaných samostatne (§ 76 CSP). V predmetnej veci mohol každý zo žalobcov
uplatniť svoje právo aj samostatnou žalobou, pretože netvoria nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP) ani
nútené spoločenstvo (§ 78 CSP). Preto žalobkyňa 1/ nedisponuje nárokom na náhradu nemajetkovej
ujmy, ktorú uplatnili žalobcovia 2/ a 3/. Pokiaľ žalobkyňa 1/ uplatnila svoje právo samostatnou žalobou,
postupom podľa § 139 CSP mohla rozšíriť iba svoju žalobu. Žalobcovia 2/ a 3/ sa k jej žalobe nemohli

pripojiť dodatočne a svoje nároky v spoločnom konaní nemohli uplatniť iba rozšírením žaloby žalobkyne
1/. Okresný súd síce mohol rozhodnúť o vstupe žalobcov 2/ a 3/ do konania postupom podľa § 79 CSP,
lebo ide o procesné ustanovenie, ktoré je viazané iba na súhlas žalobcov so vstupom do konania, ale
nie je viazané na posúdenie právneho nároku, ktorý je predmetom konania. Pri rozhodovaní o pristúpení
ďalšieho subjektu podľa § 79 CSP súd neprihliada na hmotnoprávne ustanovenia, teda či je označený
subjekt aj nositeľom tvrdených práv alebo povinností. Podanie, ktorým nárok uplatnili žalobcovia 2/ a

3/, nemožno posúdiť ako rozšírenie žaloby žalobkyne 1/ podľa § 139 CSP, ktorý predpokladá možnosť
rozšírenia žaloby, o ktorej súd v tom čase už koná. Žalobkyňa 1/ nárok žalobcov 2/ a 3/ neuplatňovala
a uplatniť nemohla. Rozšírenie žaloby o právny nárok žalobcov, ktorí konajú sami za seba, postupom
podľa § 139 CSP by bolo možné iba v situácii, ak by všetci žalobcovia podali spoločnú žalobu, o ktorej
súd v čase rozšírenia žaloby už koná. Keďže žalobkyňa 1/ nedisponovala nárokom ostatných dvoch

žalobcov, ktorí majú samostatné procesné postavenie, ani nemohla rozšíriť žalobu o nároky ďalších
subjektov. Podanie žalobcov zo dňa 01.07.2021 je podľa obsahu procesným podaním obsahujúcim
nároky žalobcov 2/ a 3/, ktoré uplatnili žalobou, o ktorej malo byť rozhodnuté v spoločnom konaní po
spojení veci so žalobou žalobkyne 1/ postupom podľa § 166 ods. 1 CSP.

60. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorým je prvoinštančný súd viazaný, okresný súd bude vychádzať
z toho, že ak do konania pristúpil subjekt na strane žalobcu, je nevyhnutný jeho súhlas a iba za tohto
predpokladu nastali procesné dôsledky vstupu do konania a voči žalovaným. Žalobcovia 2/ a 3/ tvoria
samostatné procesné spoločenstvo a uplatnili právo, proti ktorému bola uplatnená námietka premlčania.
Ak bol súhlas žalobcov so vstupom do konania predložený dodatočne, potom je pre posúdenie plynutia

premlčacej doby rozhodujúci deň predloženia súhlasu so vstupom do konania, lebo až týmto dňom má
súd skutočne preukázané uplatnenie práv na súde, ako v prípade podania samostatnej žaloby, kedy by
k spojeniu veci so žalobou žalobkyne 1/ došlo postupom podľa § 166 ods. 1 CSP.

61. Zo spisu nepochybne vyplýva, že súhlas žalobcov 2/ a 3/, hoci je datovaný dňom 02.01.2020, bol

tunajšiemu súdu doručený až dňa 27.07.2020 [z písomného podania žalobcov na č.l. 175 spisu vyplýva:
„Faktom je, že explicitné vyjadrenie žalobcov 2-3 kancelária advokáta súdu nedopatrením nedoručila
(tieto súhlasy predkladá spolu so sťažnosťou)...“], preto musel súd konštatovať, že tento bol súdu
predložený až po uplynutí premlčacej doby, ktorá skončila dňa 01.02.2020 a preto je nárok žalobcov
2/ a 3/ premlčaný.

62. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a zásadou hospodárnosti konania súd prednostne
posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania, ktorú považoval za dôvodnú, čo viedlo k zamietnutiu
žaloby žalobcov 2/ a 3/ bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

63. Pokiaľ žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na súdnom pojednávaní namietali
nesprávnosť rozhodnutia krajského súdu argumentujúc rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Cdo/7/2021 zo dňa 14.04.2021, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
IV. ÚS 318/2018-37 zo dňa 13.09.2018), ktoré vytýkajú súdom prílišný formalizmus pri posudzovaní

procesných úkonov účastníkov konania a prílišný tlak na dopĺňanie náležitostí do procesných úkonov,
ktoré nemajú oporu v zákone ani základný význam pre ochranu zákonnosti, súd v tejto súvislosti uvádza,
že nakoľko rozhodnutie okresného súdu zo dňa 29.06.2022 bolo ohľadne nárokov žalobcov 2/ a 3/
zrušené a vrátené na ďalšie konanie, prvoinštančný súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP), pričom krajský súd v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne

vysvetlil a formuloval, ako má súd prvej inštancie po zrušení veci postupovať. Ide o tzv. inštančnú alebo
kasačnú záväznosť. Napriek uvedenému odborná literatúra vo výnimočných prípadoch pripúšťa, aby
sa princíp viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu nemusel uplatniť absolútne a paušálne. Ide
najmäosituácie,akprídekzmeneskutkovýchzistení,zktorýchodvolacísúdvychádzal,alebovovzťahuk zistenému skutkovému stavu prišlo k odlišnému vyriešeniu prejudiciálnej otázky v inom konaní. Ďalším
dôvodom, ktorým je možné odôvodniť nerešpektovanie právneho názoru, je i zmena právnej úpravy, ku
ktorej došlo po zrušení rozhodnutia alebo v dôsledku zmeny rozhodovacej praxe najvyšších súdnych

autorít po rozhodnutí odvolacieho súdu. V danom prípade však súd nezistil žiadny z dôvodov na takýto
postup.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

66. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

67. Žalovaní 1/ a 2/ teda boli v konaní úspešní, preto im súd priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % voči žalobcom 2/ a 3/.

68. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).