Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-3T/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222010513
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1222010513.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. E. S. na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. apríla 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd obžalovaného

E. S., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom Bratislava, J. X, t.č. Bratislava, D. X,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II, sp. zn. 3Pv 130/22/1102-32, zo dňa 16.06.2022 pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

dňa 26.03.2022 v čase okolo 21.00 h v Bratislave na Hrachovej ulici pri maringotke v smere na

Domkársku ulicu č. 15 sa po predchádzajúcej žiarlivostnej hádke pod vplyvom alkoholu svojej družke D.
T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava - Ružinov (ďalej len „poškodená“), nebezpečne vyhrážal a
to takým spôsobom, že na ňu kričal so slovami „ja som vojak, môžem zabiť“, pričom sa zaháňal rukami,
čo u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie tým, že tieto vyhrážky uskutoční, na čo
poškodená následne zobrala do ruky nôž v úmysle obrániť sa, pričom kričala aby ju nechal a neubližoval
jej, následne obžalovaný poškodenej z ruky nôž vytrhol, pričom jej pri potýčke z nedbanlivosti spôsobil
hlboké rezné rany prstov ľavej ruky v lokalite 2.-5. prsta ľavej ruky, prerušenie povrchového aj hlbokého
ohýbača pre 2. a ž 5. prst ľavej ruky, pričom prerušenie ohýbača 2. prsta bolo na 80% a ohýbačov pre

3. a 4. prsta bolo úplné, poškodenie digitálneho nervu 2. a 3. prsta ľavej ruky, poranením boli narušené
telesné funkcie a to významne oslabená až znemožnená úchopová schopnosť ľavej ruky s tým, že dĺžka
liečby podľa vyhotoveného znaleckého posudku presiahne dobu 42 dní,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. E. S. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom poškodenej D. T., výsluchom svedkov E. S., F. C., P. Š., D. D., oboznámením

znaleckých posudkov, listinných dôkazov.

Obžalovaný E. S. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť
nevinným zo spáchania žalovaného skutku.K veci uviedol, že predmetný deň išiel so svojou družkou za D. D.. On išiel kúpiť jedlo a vodku a keď sa
vrátil k D., jeho družka mu sedela na kolenách. On si vypil videl, ako poškodená zobrala nôž, zahnala
sa na neho, on sa jej snažil nôž vybrať z ruky. Poškodená potom utiekla. On sa poškodenej nevyhrážal,

kričal na ňu že ju ľúbi.

Svedkyňa-poškodenáD.T.uviedla,vzalasúhlasnastíhanieobžalovanéhopreprečinublíženianazdraví
podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona späť a k veci odmietla vypovedať.
V predsúdnom konaní vypovedala 28.03.2022 keď bola po operácii a bola hospitalizovaná v nemocnici

a vtedy uviedla, že v uvedený deň ona vypila si 3 dcl tvrdého alkoholu. Obžalovaný vypil asi 0,5 l tvrdého
alkoholu. Večer keď išla odprevadiť domov Ľ. obžalovaný ju volal aby sa vrátila. Počula ako na ňu kričí a
nadáva jej. Obžalovaný začal okolo seba rozhadzovať rukami, rozkrikoval sa, nepamätá sa čo presne,
lebo zle artikuloval. Obaja boli opití, preto mu nerozumela, ale boli to nadávky a žiarlivostné prejavy. Ona
sa začala báť o svoj život a obžalovaný k tomu pridal svoje obvyklé slová že on je vojak, ovláda vojenské
aikido, je vojna a on môže hocikoho zabiť. Ona sa utvrdila, že je zle, že neprestane a môže ju napadnúť,

možno aj niečo horšie. Aj v minulosti na ňu kričal že je vojak, že môže zabíjať a podobné nezmysly, ale
nikdy jej neublížil. Mala strach o svoj život, lebo obžalovaný rozhadzoval okolo seba rukami, zaháňal
sa na ňu rukami. Nakoľko pociťovala strach, zobrala do ruky nôž na svoju obranu. Obžalovaný jej chcel
nôž zobrať, vykrútil jej ruku a nôž jej z ruky vytrhol. Nevie ako došlo k dorezaniu jej rúk.
Na hlavnom pojednávaní poškodená k tejto výpovedi uviedla, že si nepamätá či bola v nemocnici tak

poučovaná ako je tam uvedené, bola vtedy pod vplyvom liekov. Nepamätá sa, či naozaj tak vypovedala
v nemocnici, nepamätá sa ani kto bol prítomný pri jej výsluchu. Nevie či pri jej výsluchu v nemocnici
bol nejaký lekár.

Svedok E. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že len z telefonátu od obžalovaného vie, že poškodená

ho napadla, sama sa dorezala. Nič mu nehovoril o vyhrážkach.

Svedkyňa F. C. uviedla, že videla nejakú ženu utekať a za ňou bežal muž. Žena vbehla do autobusu so
slovami, že sa musí schovať, mala rozrezanú ruku, mala strach, plakala. Ten muž ju vonku hľadal. Na
žiadosť tej žena ona potom volala políciu a sanitku. Tá žena bola vystrašená, hovorila, že ten muž ju

zabije, že jej rozrezal ruku. Bolo na nej vidieť, že má vypité.

Svedok P. Š. uviedol, že vykonával výsluch poškodenej v nemocnici. Výsluch prebehol štandardne za
prítomnosti sestričky. Poškodená ležala, mala zranenú ruku, bola po operácii, uvádzala, že užívala
lieky proti bolestia uviedla, že sa necíti byť tými liekmi ovplyvnená. Poškodená vypovedala spontánne.

Nepamätá sa, že by musel výsluch poškodenej prerušiť pre jej zdravotné problémy.

Svedok D. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný bol s poškodenou u neho na návšteve.
Dosť tam popili, potom sa povadili, nadávali si. Poškodená potom zobrala do ruky nôž a obžalovaný
jej ho vytrhol. Obžalovaný s poškodenou počas hádky po sebe kričali. Poškodená zobrala po tých

nadávkachnožíkvafekte.Nepočulmedziobžalovanýmapoškodenouvyhrážky.Keďsahádali,používali
iba vulgarizmy. Hádku začala poškodená aj v minulosti bol svedkom ich hádok hádali sa, keď mali vypité.
Vždy si len nadávali, vyhrážky medzi nimi nepočul. Nepočul ani to, že by sa obžalovaný poškodenej
vyhrážal zabitím. Nikdy nepočul že by obžalovaný hovoril v súvislosti s tým, že bol vojak že môže zabiť.
Také niečo nespomínal a on také nepočul.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní obsahy znaleckých posudkov
S.. E.. C. P., H.. k osobe obžalovaného uviedol, že ide o nezrelého extrovertovaného jedinca s
inferiórnym intelektom a tomu zodpovedajúcim stavom poznávacích funkcií. Kapacita pre zvládanie
záťaže je znížená, sociálna adaptácia vykazuje odchýlky od väčšinovej normy, vrátane disociálnych

prvkov. Nízka kvalita sebaobrazu si vyžaduje kompenzáciu v bezpečnom a prehľadnom prostredí. V
opačnom prípade vníma mnohé sociálne situácie ako ohrozenie a dochádza k hromadeniu agresívnych
impulzov, ktorým sa spočiatku vyhýba, následne však zlyháva v kontrole. Hodnotový systém vykazuje
odchýlky od väčšinovej normy, nie je možné ho však považovať za globálne zasiahnutý disociálnymi
anomáliami. Obvinený nemá sklony k agresívnemu a násilnému správaniu, ako prevažnému spôsobu

prekonávania frustrácie pri dosahovaní cieľov. V záťažových situáciách reaguje impulzívne, nie však
bezprostredne agresívne. Obžalovaný nemá sklony ku klamstvu, fabulácii, fantázii ako prevažnému
spôsobu spracovávania prežitej reality.K poškodenej znalec uviedol, že poškodená hodnotí vzťah s obžalovaným ako postupne stále
konfliktnejší a vníma ho ako ohrozujúci s nárastom závažnosti v poslednom čase. Dokáže správne
vnímať a interpretovať prežité skutočnosti, nemá sklony ku klamstvu, fabulácii, fantázii, skresľovaniu

prežitých udalostí. Jej výpoveď u znalca je možné považovať špecificky za menej vierohodnú. Konanie
obvineného vnímala poškodená ako ohrozujúce, pociťovala ho so strachom. Konanie obvineného
neovplyvnilo zásadným spôsobom obvyklý spôsob života poškodenej.

E.. D. M. vo svojom posudku uviedla, že obvinený je závislý na alkohole. Navrhla u neho ochrannú

ambulantnú liečbu závislosti od alkoholu.

Z listinných dôkazov súd oboznámil protokol o ohliadke miesta činu, fotodokumentáciu, z ktorých nič
podstatné nevyplýva. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento bol tri krát súdne
trestaný dva krát prejednávaný za spáchanie priestupku.

V predmetnej trestnej veci bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými
dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne.
Prokurátor skutok uvedený v podanej obžalobe právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného
zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Poškodená v tomto konaní ako osoba oprávnená dispozíciou so súhlasom s trestným stíhaním
obžalovaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona tento súhlas na jeho
stíhanie zobrala v priebehu konania späť a tak mohol súd posudzovať žalovaný skutok len vo vzťahu
k prečinu nebezpečného vyhrážania.

Podanú obžalobu na súde zastupuje prokurátor a ten je povinný preukázať to, čo v obžalobe tvrdí. Po
vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní súd konštatuje, že prokurátorovi sa nepodarilo obhájiť
svoje obžalobné tvrdenia voči obžalovanému.

Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku. Poprel, že by sa poškodenej nejakým spôsobom

vyhrážal.
Jediný očitý svedok predmetného skutku bol svedok D. D. a ten na hlavnom pojednávaní jednoznačne
uviedol,ženepočulmedziobžalovanýmapoškodenouvyhrážky.Keďsahádali,používaliibavulgarizmy.
Nepočul, že by sa obžalovaný poškodenej vyhrážal zabitím. Nikdy nepočul že by obžalovaný hovoril v
súvislosti s tým, že bol vojak že môže zabiť. Také niečo nespomínal a on také nepočul.

Ostatní svedkovia vo vzťahu k prečinu nebezpečného vyhrážania nič neuviedli. Ani jeden svedok
nepočulvyhrážkysmrťouzostranyobžalovanéhonaadresupoškodenej,ktorébymohlivzbudiťdôvodnú
obavu.
Svedok E. S. nebol svedkom skutku, o tom vie len z počutia od obžalovaného, ktorý mu nič nehovoril

o vyhrážkach.
Svedkyňa F. C. uviedla, že poškodená bola vystrašená, hovorila, že ten muž ju zabije, že jej rozrezal
ruku. Bolo na nej vidieť, že má vypité.
Svedok P. Š. nebol svedkom incidentu, vyjadroval sa len k priebehu výsluchu poškodenej v nemocnici.

Prokurátor oprel svoje obžalobné tvrdenia o výsluch poškodenej D. T. z predsúdneho konania, kde
uviedla, že obžalovaný začal okolo seba rozhadzovať rukami, rozkrikoval sa, nepamätá sa čo presne,
lebo zle artikuloval. Obaja boli opití, preto mu nerozumela, ale boli to nadávky a žiarlivostné prejavy.
Obžalovaný k tomu pridal svoje obvyklé slová že on je vojak, ovláda vojenské aikido, je vojna a on môže
hocikoho zabiť. Aj v minulosti na ňu kričal že je vojak, že môže zabíjať a podobné nezmysly, ale nikdy

jej neublížil.
Je teda zrejmé, že poškodená na jednej strane uvádzala, že nevie aké slová obžalovaný počas hádky
používal, lebo mu nerozumela, mala vypité aj ona, aj on a na druhej strane formuluje jeho vetu o vojakovi
veľmizrozumiteľne.Napriektomusamapoškodenáuvádzala,žejejosobnesanijakoobžalovanýsmrťou
nevyhrážal, jeho formulácia že ovláda aikido a môže hocikoho zabiť je podľa nej nezmyslom, túto vetu

používal aj v minulosti a nikdy jej neublížil. Je teda zrejmé, že takýto nezmysel nemohol u poškodenej
vyvolať dôvodnú obavu ak by ho vôbec v čase a mieste skutku obžalovaný použil.
Sama poškodená spochybnila svoju výpoveď, ktorú urobila v nemocnici tým, že si nepamätá ani na jej
obsah, bola pod vplyvom liekov. V spise sa nenachádza žiadna lekárska správa, ktorá by povoľovalavýsluch poškodenej policajtom po jej operácii a v stave, kedy bola poškodená intoxikovaná liekmi.
Policajt nie je lekár a nemôže sám od seba vyhodnocovať stav pacienta či je, alebo nie je schopný
výsluchu. K takému záveru je nutné mať odborné stanovisko ošetrujúceho lekára, ktorý pozná aké lieky

v akom množstve a časovom slede od výsluchu poškodená užila. V tomto smere je výpoveď poškodenej
z predsúdneho konania spochybnená.
Jediný priamy svedok incidentu, svedok D. D. jednoznačne vyvrátil, že by na mieste činu, v čase
spáchania žalovaného činu obžalovaný voči poškodenej použil vyhrážky citované prokurátorom v
podanej obžalobe.

Hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr.por. (teraz § 2 ods. 12) musí súd vykonať tak, že uváži všetky
okolnosti prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, teda skúma, či výpoveď svedka je logická, či sa svedok
prípadne aj v okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom
v prípade odchýliek musí súd zisťovať prečo k tomu dochádza( č. 30/1966-I).

Pri hodnotení oboch výpovedí poškodenej je nevyhnutné porovnať ich obsah a vzájomné rozpory v
tvrdeniach poškodenej, ako aj rozpory jej tvrdení s výpoveďami iných svedkov a s inými oboznámenými
dôkazmi. Výpoveď poškodenej je plná vnútorných rozporom a odporuje ostatným vykonaným dôkazom.

Jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza

z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená, že záver o vine páchateľa musí byť postavený na
skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám o
sebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. Preto je postup
súdu prvého stupňa správny, keď vzniknuté pochybnosti vyložil v prospech obžalovaného. V danom
prípade len vysoký stupeň podozrenia totiž sám osebe nemôže vytvoriť spoľahlivý a zákonný podklad

pre odsudzujúci výrok súdu, ktorý musí byť vždy výrazom ľudsky dosiahnuteľnej istoty.

Č. 53/1992 Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 6 Tr.por.,
(teraz § 2 ods. 12), t.zn., že ich hodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a vykonal logicky

odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám
na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V
takom prípade totiž nemožno napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu.
Hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr.por. (teraz § 2 ods. 12) musí súd vykonať tak, že uváži všetky
okolnosti prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, teda skúma, či výpoveď svedka je logická, či sa svedok

prípadne aj v okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom
v prípade odchýliek musí súd zisťovať prečo k tomu dochádza( č. 30/1966-I).
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené
a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý z
variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných

dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší ( č.46/1963, č. I/1966).
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých
pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného /in dubio pro reo/ č. 22/1968-II).
Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa sta
skutok, ktorý je predmetom trestného konania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho

svedka je pochybná (č. 14/1964).

Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne mimo rozumnú pochybnosť dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný, ktorý je určované miestom a časom jeho spáchania, spôsobom jeho
spáchania, osobou páchateľa a spôsobeným následkom.

Pravdivosť a objektívnosť výpovede poškodenej z predsúdneho konania sa v konaní pred súdom nedala
verifikovať ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.

Obžalobe sa nepodarilo preukázať to, že skutok sa stal tak, ako bolo popísané v skutkovej vete obžaloby.
Základné zásady trestného konania vyžadujú, aby súd oprel rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne

zistené fakty. Len vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže totiž vytvoriť spoľahlivý a zákonný
podklad pre odsudzujúci výrok súdu, ktorý musí byť vždy výrazom ľudsky dosiahnuteľnej istoty.Súd teda musí jednoznačne konštatovať, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a preto súd obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodil. Akýkoľvek iný, ako oslobodzujúci rozsudok v danej veci je podľa

odôvodneného právneho názoru prvostupňového súdu v rozpore so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Mestského súdu Bratislava I, na Krajský súd v
Bratislave.