Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422201353
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6422201353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu – sudcov: Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľky (matka):
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale D. D. XXXX/XX, prechodne bytom E. XXXX/X, XXX XX E.
F., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Martin Dolinaj, advokát, so sídlom Halenárska 412/7,
917 01 Trnava, proti manželovi (otec): G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale H. XXX, XXX XX I. J.
K., toho času L. A. L., M. X, XXX XX E. E., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľubomíra
Bašistová Virová, advokátka, so sídlom Zimná 62, 052 01 Spišská Nová Ves, o rozvod manželstva
a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený:

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Štiavnica ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode,
za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica
1, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/62/2022-380 zo
dňa 26. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch III., IV., V. a VI. p o t v r d z u j e .

Vo výroku II. m e n í rozsudok okresného súdu tak, že maloletý N. B., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po

rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok vo všetkých veciach samostatne.

Vo výroku I. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie, rozsudkom č. k. 22P/62/2022-380 zo dňa
26.04.2023 rozhodol tak, že manželstvo navrhovateľky A. B. C., H. C., nar. XX.XX.XXXX a manžela G.

B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v E. F., zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu E. F., vo zväzku XX, roč. XXXX, strana XXX, por. č. XX, rozvádza (výrok I.). Maloletý N. B.,
nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
maloletéhozastupovaťaspravovaťjehomajetokvbežnýchveciach(výrokII.).Otcajepovinnýprispievať
na výživu maloletého N. B., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 150,- eur mesačne vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred na účet matky (výrok III.). Súd zakazuje styk maloletého N. B., nar. XX.XX.XXXX
s otcom (výrok IV.). Súd návrh v časti pozbavenia rodičovských práv a povinností otca k maloletému

N. B., nar. XX.XX.XXXX zamieta (výrok V.). Manžel je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na
rozvod manželstva vo výške 66,- eur na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva (výrok VI.). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok VII.). Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že na základe vykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,ževzťahymedzimanželmisútrvaloavážnerozvrátené.Druhýzmanželov
s rozvodom súhlasil. Manželia nebývajú v spoločnej domácnosti, keď manžel bol políciou vykázaný
zo spoločného obydlia dňa 15.03.2022 a rozhodnutím súdu zo dňa 29.03.2022 mu bol uložený zákaz

priblíženia sa k navrhovateľke a maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 10 m, zákaz vstupu
do bytu, v ktorom býva a manžel je toho času vo výkone väzby. Voči manželovi je vedené trestné
konanie pre násilné, šikanózne, ponižujúce, agresívne správanie voči navrhovateľke a jej maloletému
synovi G. O.. Príčinu rozvratu manželstva videl preto v manželovom užívaní drog a jeho závažnom
správaní voči členom rodiny. Okresný súd zveril maloletého N. do osobnej starostlivosti matky, keďže

rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka.
Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu dieťaťa. Šetrením v jej domácnosti neboli
zistené žiadne nedostatky. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. O výške výživného 150,- eur mesačne okresný
súd rozhodol tak, aby pokrylo odôvodnené výdavky na dieťa, vrátane uvedených poplatkov za lieky
a vitamíny v prípade bežných chorôb. Vychádzal z toho, že maloleté dieťa má 2,5 roka a je v celodennej

osobnej starostlivosti matky. Za preukázané odôvodnené výdavky, na základe potreby dieťaťa ako je
bývanie, strava, hygiena, zdravotný stav, oblečenie, obuv a záujmová činnosť, považoval sumu 282,-
eur mesačne. Otec je toho času vo výkone väzby následkom svojho správania voči navrhovateľke
a maloletým deťom. Predtým vedel dosiahnuť, podľa svojho vyjadrenia, príjem minimálne 3.000,- eur
mesačne, má 3 vyživovacie povinnosti, nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty.

Matka je nezamestnaná, momentálne na rodičovskej dovolenke s maloletým N.. Jej príjem je rodičovský
príspevok 301,- eur plus prídavky na maloleté dieťa po 60,- eur mesačne na každé dieťa zvlášť, výživné
na maloletého G. platené jeho otcom 180,- eur mesačne a náhradné výživné poukazované štátom na
maloletého N. 100,- eur mesačne. Býva s maloletými deťmi v prenajatom byte. Nevlastní žiadny majetok,
má bežné mesačné výdavky na bývanie, stravu, oblečenie, obutie a hygienické potreby. Pri určovaní

výživného okresný súd vychádzal z potenciality príjmu otca, keď otec svojím konaním vykonával takú
činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a vedie k strate jeho príjmu a aj k strate možnosti platiť
výživné. Otec sa následkom svojho protiprávneho konania dostal do situácie, keď nemôže dosahovať
príjem, pretože je vo výkone väzby, čo však nemôže byť na ujmu dieťaťa. Návrh matky na pozbavenie
otca rodičovských práv, považoval za predčasne podaný. Vychádzal z toho, že aktuálne je nevyhnutné

zakázať styk maloletého s otcom. V konaní mal preukázané zo znaleckých posudkov a lekárskych správ,
že otec svojím správaním spôsobil matke posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá súvisela s incidentmi
s otcom, ktoré mali charakter domáceho násilia. Kritériám pri vyslovení zákazu styku rodiča s dieťaťom je
aktuálnanevyhnutnosťopatreniaazáujemdieťaťa,zktoréhovyplýva,keďžebolopreukázané,žeotcove
správanie je nevyspytateľné, násilné, agresívne a spôsobilo vážnu ujmu na zdravotnom stave osôb,

ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti. Bolo preto dôvodné otcovi znemožniť akýmkoľvek spôsobom
sa s maloletým dieťaťom stretávať. Neboli naplnené kritéria pre pozbavenie rodičovských práv ako
najzávažnejší zásah do rodičovských práv a povinností, kedy musí byť jednoznačne preukázané to,
či otec takýmto spôsobom zneužíval svoje rodičovské práva. Uvedené je predmetom dokazovania
v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4T/87/2022. Vzhľadom na to,

že nebolo právoplatne rozhodnuté, že sa otec voči matke a maloletým deťom dopúšťa takého konania,
ktoré napĺňa znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, hodnotil pozbavenie otca
na jeho rodičovských právach za nepreukázané, a ako nedôvodný ho zamietol. Keďže navrhovateľka
bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov uznesením č. k. 22P/62/2022-345 zo dňa
01.03.2023, uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu na rozvod manželovi.

2. V rovine právnej odôvodnil okresný súd svoje rozhodnutie podľa § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 2, § 25
ods. 2, 3, § 38 ods. 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon
o rodine“), podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatok a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch“. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52

zákona č. 161/2005 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu účastníkovi
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Otec podal odvolanie prostredníctvom splnomocneného zástupcu proti rozsudku okresného súdu dňa
29.05.2023, kde žiadal, aby odvolací súd zrušil výrok VI. rozsudku okresného súdu a zmenil výrok III.

a IV. tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 40,- eur mesačne vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred na účet matky a že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny piatok od
15:00 hod. do nedele do 17:00 hod., pričom otec maloletého si prevezme maloletého v mieste bydliska
matky a po ukončení styku maloletého odovzdá v mieste bydliska matky. Vytýkal okresnému súdu,že odôvodnenie rozsudku v bode 19. odôvodnenia je rozporuplné, keď na jednej strane poukazuje na
absenciu právoplatného skončenia trestného konania a na druhej strane sa na prebiehajúce trestné
konanie odvoláva vo vzťahu k rozhodnutiu o otázke zákazu styku otca s maloletým dieťaťom. Mal za to,

že pred vykonaním a ukončením dokazovania v trestnom konaní boli skutočnosti, ktoré mali vplyv na
posúdenie závažného zásahu do výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Ďalej vytýkal okresnému
súdu, že pokiaľ pristúpil k pozbaveniu styku, mal vzhľadom na komentár Zákona o rodine urobiť ďalšie
vhodné opatrenia, aby boli dôvody zásahu do kontaktu medzi rodičom a dieťaťom odstránené, napríklad
nariadením odborného poradenstva, a to buď rodičovi samotnému alebo obom rodičom súčasne, resp.

dieťaťu a rodičom. Zároveň mal otec za to, že z rozsudku nevyplýva jediný argument svedčiaci tomu,
že existujú okolnosti na strane dieťaťa, pre ktoré bolo dôvodné pristúpiť k zákazu styku. Poukázal aj
na to, že otec sa s maloletým a s matkou dieťaťa stretával aj počas zákazu, o čom mal vedomosť aj
kolízny opatrovník, čo však nevyhodnotil ako skutočnosť priečiacu sa najlepšiemu záujmu maloletého
dieťaťa. Vytýkal okresnému súdu, že z týchto hľadísk neobsahuje dostatočné odôvodnenie. Mal záujem
sa maloletému venovať, figurovať v jeho živote, nakoľko pozícia jeho ako otca je veľmi dôležitá, pričom

nemá problém ani s asistovaným stykom. K otázke výživného otec namietal, že princíp potenciality nebol
aplikovaný správne. Vytýkal okresnému súdu, že vychádzal z príjmu z jedinej pracovnej skúsenosti
v Nemecku, pričom tam pracoval len v čase, keď sa s navrhovateľkou zoznámil a približne 1 rok po
ich zoznámení. Po návrate na Slovensko, bol jeho príjem nižší. Poukázal na súčasné pracovné ponuky
pre žeriavnikov na Slovensku, kde priemerný príjem žeriavnika dosahuje približne 1.200,- eur brutto.

Otec uviedol, že pred podaním do väzby začal pracovať v stavebnej firme, kde nestihol obdržať ani
prvú výplatu. Uviedol tiež, že má určené výživné voči ďalším 3 deťom v sume 130,- eur mesačne,
pozostávajúcej z výživného 40,- eur, 40,- eur a 50,- eur. Pokiaľ by bol v prebiehajúcom trestnom konaní
odsúdený, jeho dlhy by ďalej narastali do štádia, kedy by ich nebol schopný splatiť, čo by zhoršilo jeho
neriešiteľnú finančnú situáciu. Otec ďalej namietal určenie povinnosti platiť súdny poplatok z dôvodu,

že táto povinnosť mu nemala byť uložená, keďže nedisponuje príjmom, je povinný uhrádzať niekoľko
vyživovacích povinností a v súčasnosti už má dlhy, pričom uloženie tejto povinnosti to len prehĺbi. Ďalej
namietal, že na poslednom pojednávaní nebol účastný z dôvodu, že nebol predvolaný, pričom uvádzal,
že nikdy nedeklaroval, že by sa pojednávania zúčastniť nechcel. V predmetnom čase došlo aj k zmene
právneho zastúpenia, čo bolo výsledkom, že na poslednom pojednávaní nebol prítomný ani účastný

otec, ani jeho právny zástupca. Uviedol, že vzhľadom na to, došlo k porušeniu jeho procesných práv
zakladajúcich vadu celého konania. Otec predložil fotokópie inzerátov na prácu žeriavnika.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím
okresnéhosúdu,ktorébolorozhodnutévnajlepšomzáujmedieťaťaaboloprihliadnuténavšetkydôkazy.

5. Matka sa odvolala proti rozsudku okresného súdu prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa
12.06.2023. Žiadala, aby odvolací súd zmenil výrok II. tak, že matka je oprávnená maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok vo všetkých veciach a vo výroku V. tak, že súd pozbavuje
otca rodičovských práv a povinností, ktoré bude vykonávať výlučne matka, eventuálne žiadala zmeniť

rozsudok tak, že bude zastupovať maloleté dieťa vo všetkých veciach a výrok V. bude potvrdený
alebo eventuálne žiadala zmeniť výrok II. tak, že maloleté dieťa bude zastupovať matka a spravovať
jeho majetok vo všetkých veciach s tým, že výrok V. bude zrušený a vrátený okresnému súdu na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Matka poukazovala na to, že z prípravného konania vyplynulo, že
hrubého, násilného správania sa otec dopúšťal v domácnosti, kde bolo aj maloleté dieťa – N., čo

viedlo k narušovaniu jeho spánku, bol vystavovaný stresu z toho ako otec kričí a zúri na ňu a jeho
brata G., vybíja si zlosť na veciach, ktoré rozbíjal a vnímal atmosféru strachu vyvolanú vyhrážkami
otca voči nej, ale tiež násilím na psovi P.. Z výsluchu P. M. v odvetví psychiatrie z pojednávaní
sp. zn. 4T/87/2022 vyplynulo, že maloletý bol vystavovaný stresom a pripustila možnú neurotickú
symptomatiku aj u neho. Z výsluchu Mgr. Oľgy Daniškovej, znalkyne v odbore psychológia, vypočutou

taktiež v trestnom konaní, vyplývalo, že maloletý má veľký strach z týchto konfliktných situácií, vzhľadom
na to nepovažuje za vhodné obnovenie vzťahov s otcom. Podľa matky maloletý bol v dôsledku násilného
správania otca obmedzovaný v potrebe spánku a pokojného prostredia. Z tohto dôvodu bol taktiež
obeťou domáceho násilia, pričom negatívne zmeny v správaní otca zasiahli celé obdobie doterajšieho
života dieťaťa. Mala za to, že okresný súd správne vyhodnotil, že násilie voči matke je zároveň aj

formou násilia páchaného na maloletom dieťati, avšak vyvodil nesprávne skutkové zistenia, z ktorých
malo byť vyvodené v závere, že došlo k takému zneužívaniu rodičovských práv, ktoré odôvodňuje
pozbavenie otca na výkone jeho rodičovských práv a povinností. Taktiež vytýkala okresnému súdu,
že v jeho odôvodnení sú rozporné skutkové zistenia, keď na jednej strane uviedol, že správanie otcaspôsobilo vážnu ujmu na zdravotnom stave osôb, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti a násilie na
matke je zároveň formou násilia páchaného na maloletom dieťati, a na druhej strane konštatoval, že
otec to, že zneužíval svoje rodičovské práva a povinnosti je predmetom dokazovania v trestnej veci

sp. zn. 4T/87/2022. Taktiež mala za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keď trestný čin
týrania osoby zverenej a blízkej podľa § 208 Trestného zákona považoval za týranie podľa § 38 ods. 4
Zákona o rodine, ktoré predstavuje zneužívanie maloletého dieťaťa, zanedbávanie maloletého dieťaťa
alebo iné zlé zaobchádzanie s maloletým dieťaťom. Matka vyčítala okresnému súdu aj to, že neúplne
zistil skutkový stav, nakoľko potom následne mal prerušiť konanie v prípade trestného konania, ak od

toho malo závisieť rozhodovanie o otázke, ktorú riešil vo svojom konaní. Taktiež mala za to, že vzhľadom
na najlepší záujem maloletého dieťaťa je dôvodné, aby matka bola oprávnená zastupovať maloleté
dieťa a spravovať jeho majetok v len bežných veciach, keďže v iných ako bežných veciach bude nútená
pýtať si súhlas od otca, v horšom prípade sa domáhať nahradenia prejavu vôle súdnou cestou, pričom
u nej došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví v podobe vzniku adaptačnej poruchy spojenej s trvalou
zmenou osobnosti po katastrofickom zážitku. Pokiaľ bude môcť otec rozhodovať o maloletom dieťati a

zasahovať do jeho života, s ohľadom na jeho osobnostnú predispozíciu je pravdepodobné, že to bude
viesť ku konfliktom a stresom.

6. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu matky dňa 16.06.2023. Uviedol, že sa stotožňuje
s rozsudkom okresného súdu.

7. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 19.06.2023.
Uviedla, že tvrdenia otca ohľadom jeho vzťahu s maloletým sú subjektívne, odporujú znaleckým
posudkom vykonaným v trestnom konaní. Poukázala na to, že zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa
musí zahrnúť aj vyhodnotenie bezpečnosti dieťaťa, a to ochranu pred všetkými formami telesného alebo

duševnéhonásilia,akoajdrogám.Považovalazapodstatnéajochranudieťaťavzhľadomdobudúcnosti,
vzhľadom na posúdenie osobnosti otca, keď agresivita u neho je podľa znalkyne MUDr. Kašparovej
a MUDr. Daniškovej ľahko aktivovateľná osobnostná črta, pričom sa jedná o zmiešanú poruchu
osobnosti s prevažujúcimi rysmi bisociálnej, emočnej, nestabilnej, paranoidnej poruchy osobnosti
a závislosť od metamfetamínu (pervitínu). Podľa matky za zneužívanie rodičovských práv, týranie,

zanedbávanie maloletého dieťaťa alebo iné zlé zaobchádzanie, súdy považujú aj ohrozovanie telesného
a duševného vývoja detí, umožňovanie im páchať trestnú činnosť vedením nemorálneho života. Matka
poukazovala na to, že nemožno vychádzať len z prezumpcie neviny otca, pretože je potrebné venovať
náležitú pozornosť procedúram na posudzovanie rizika a použitia primeraných opatrení na ochranu
dieťaťa. Pokiaľ otec poukazoval na zlyhanie matky z titulu umožnenia otcovi stretávať sa s maloletým

za jeho prítomnosti, tento bol vysvetlený v znaleckom posudku MUDr. Kašparovej a MUDr. Daniškovej
vykonanom v trestnom konaní, kde bolo poukázané na symptomatiku sebazničujúcej reakcie ako
súčasť syndrómu týranej osoby, kde patrí aj návrat k trýzniteľovi. Na základe uvedeného mala zato,
že je dôvodné styk otcovi s maloletým zakázať. Taktiež uviedla, že ohľadom určenia výšky výživného
prostredníctvom proporcionality príjmu otec svoj príjem medzi 3.000,- až 4.000,- eur, ktoré zarábal

ako žeriavnik v zahraničí nikdy nespochybňoval v priebehu konania, až v odvolaní, a preto je jeho
tvrdenia sú účelové. Sám otec v trestnom konaní vyjadril, čo potvrdil aj svedok H. F., že mal otec
v pláne podnikať v oblasti stavebníctva a plánovali založiť firmu, čomu však bránili otcove exekúcie.
Svedok chcel otcovi pomôcť s tým osobným bankrotom, čo sa však nepodarilo doriešiť. Svedok otca
preto nakoniec zamestnal. Taktiež mala za to, že do podnikania sa človek púšťa z dôvodu dosahovania

lepšieho zárobku, než tomu bolo v pracovnoprávnych vzťahoch. Podľa matky otec tiež uviedol, že
bol hlavný majster a nie bežný robotník, a je teda pracovne schopný, čo nasvedčuje aj tomu, že
svedok mu dal ponuku smerujúcu k spoločnému podnikaniu v stavebníctve. Pokiaľ poukazoval na
určovanie vyživovacej povinnosti v minulosti k jeho ostatným potomkom, matka spochybnila, či sa pri
tomto určovaní výživného brala do úvahy aj potencialita jeho príjmu, pričom poukázala aj na fakt, že

viacero z exekúcií súvisí s neplnením vyživovacej povinnosti. Aj z výsluchu svedka vyplynulo, že otec
mal problém splácať svoje dlhy ešte predtým, ako bol obmedzený na osobnej slobode. Pokiaľ išlo
o argumenty otca ohľadom neúčasti na pojednávaní poukázala na audiozáznam z 25.01.2023, kde otec
uviedol, že netrvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní, čo bolo zachytené aj v zápisnici, a teda
otec nemal záujem zúčastňovať sa ďalšieho pojednávania. Navrhla preto, aby odvolací súd vyhovel jej

odvolaniu.

8. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sa vyjadrila k odvolaniu matky dňa 29.06.2023.
Uviedla, že k zákazu styku nie je síce právoplatne konanie skončené, zo záverov znaleckých posudkovvšak vyplynulo aké následky zanechalo správanie otca na jeho bývalej manželke a maloletom G., čo
mohlomaťvplyvajnamaloletéhoN..Malazato,žeargumentáciaotcaohľadomodôvodneniavrozsudku
pre rozporuplnú argumentáciu neobstojí, nakoľko ako súd aj závery znaleckých posudkov dostatočne

odôvodnili rozhodnutie súdu ohľadom zákazu tohto styku, pričom za stavu trestného konania by bolo
predčasné rozhodovať o pozbavení rodičovských práv a povinností. Argumentácia otca o stretávaní
matky s otcom počas zákazu priblíženia, bola vysvetlená znalkyňami v trestnom konaní, t. j. že matka
mala z otca strach, a preto vyhovela jeho požiadavkám aj napriek zákazu priblíženia. Aj znalkyňa na
jednom z hlavných pojednávaní uviedla, že nie je vhodné, aby maloletý sa stretával s otcom, kde bol

vystavovaný stresom, čo sa prejavovalo u neho plačom, na čo je potrebné prihliadať z dôvodu ochrany
záujmov maloletého. K výške výživného uviedla, že keby súd určoval výšku výživného podľa príjmu
otca, ktorý mal v Nemecku, tak by ho určil podstatne vyššie než 150,- eur mesačne. Ohľadom otcovej
argumentácie týkajúcej sa výživného jeho ostatným deťom mala za to, že jeho tvrdenia sú účelové,
keďže výživné, ktoré bolo určené zvyšným deťom bolo nízke vzhľadom k ich predpokladaným potrebám.

9. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 06.07.2023.
Uviedol,žeodvolaniematkyjenedôvodné,smerujekzávažnýmzásahomdovýchovy,rodičovskýchpráv
a povinností, resp. smeruje voči rodičovským právam a povinnostiam otca bez toho, aby bola dôvodnosť
týchto zásahov v predmetnom konaní spoľahlivo preukázaná. Otec uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami
matky ohľadom toho, že by v prípravnom konaní malo vyplynúť, že sa dopúšťal hrubého a násilného

správania. Podľa otca matka na neho žiarlila, snažila sa ho obmedzovať v používaní sociálnych sietí,
s tým, že sa jej nedostatočne venuje, pričom partnerské vzťahy a hádky boli sprevádzané krikom matky.
Pokiaľ sa týka údajného agresívneho správania voči psovi, uviedol, že o tohto sa staral, venčil ho,
nosil ho k zverolekárovi, uhrádzal výdavky s tým spojené a bola to práve matka, ktorá psa vedela zbiť,
čo preukazujú aj jej vlastné správy. Otec poukázal na to, že má vrúcny vzťah k maloletému dieťaťu

a matka nemala problém s realizáciou styku otca s maloletým ani v čase zákazu styku. Existenciu tohto
vzťahu vie potvrdiť niekoľko svedkov, ktorých navrhol otec v konaní vypočuť. Pokiaľ matka udávala
naplnenie podmienok pre pozbavenie rodičovských práv, účelovo ich vytiahla z textu obžaloby, ktoré
vychádzali z jej tvrdení, pričom otec uviedol, že matka v skutočnosti schudla v nadväznosti na zistenie,
že otec má iný partnerský vzťah. Ani vyjadrenie znalkyne nemožno považovať za existenciu zákonných

podmienok pre rozhodnutie o pozbavenie rodičovských práv a povinností. V tejto súvislosti poukázal
na svoje odvolanie. Otec ďalej uviedol, že vznesené obvinenia nesmerujú voči maloletému, maloletý
nemôže byť v pozícii obete vo vzťahu k otcovi, ktorý mu nikdy neublížil. Obmedzenie alebo zákaz
styku môžu byť podľa odbornej literatúry odôvodnené len okolnosťami na strane dieťaťa, čo v danom
prípade nebolo. Otec tiež poukázal nato, že otec s matkou majú komplikovaný a konfliktný vzťah,

čo nemôže byť dôvodom pre výkon závažných zásahov do výkonu rodičovských práv a povinností.
Matkiným cieľom je otca úplne vylúčiť zo života dieťaťa, vzhľadom na ich nevydarený partnerský vzťah,
pričom však nie sú splnené podmienky. Taktiež otec uviedol, že pri určovaní potencionálneho výživného
nemožnovychádzaťzjednejpracovnejskúsenosti,kdeotecsícenepoprelvýškupríjmu,ktorúdosahoval
v zahraničí, ale nemožno z nej vychádzať, keď matka vykladá celú situáciu subjektívne a skreslene. Otec

poukázal na to, že na Slovensku žeriavnik nedosahuje príjem ako v Nemecku a podnikanie sa otcovi
nepodarilo rozbehnúť. Otec predložil screenshoty komunikácie matky a otca, fotografie otca s maloletým
dieťaťom.

10. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu otca prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 28.07.2023.

Uviedla, že trvá na svojom odvolaní a svojich vyjadreniach, jednotlivo sa vyjadrovala k tvrdeniam otca,
kde zopakovala, že v jej prípade ide aj podľa znalkýň o týranú ženu, pod vplyvom čoho dochádzalo
k jej stretnutiu s otcom. Bola finančne odkázaná na otca, boli u nej prejavy ľútosti, nádeje na zmenu
a strachu. Za týmto účelom žiadala pripojiť z trestného spisu audiozáznam z hlavného pojednávania sp.
zn. 4P/87/2022, kde sa vyjadrovala na hlavnom pojednávaní. Stretávanie s otcom, však nebolo dôkazom

ich ideálneho vzťahu, pričom poukázala na niektoré SMS správy, v ktorých jej otec po vykázaní formou
SMS správ tvrdil ako ho to mrzí, ako mu rodina chýba, že matka z neho urobila bezdomovca a snaží
sa zmeniť, čím u nej vzbudil ľútosť. Pokiaľ otec opisoval kritické situácie ako partnerské hádky, nejedná
sa o pravdivé opísanie skutočností, keďže zo strany otca boli výbuchy zlosti, najmä v čase, keď nemal
alkohol alebo drogy, alebo bol pod vplyvom alkoholu a poukázala na výpoveď susedy. Taktiež k bitiu

psa uviedla, že bol to práve otec, kto bol zástancom tvrdej výchovy, ako pri deťoch, tak aj pri psovi.
Pokiaľ išlo o správanie otca v inej domácnosti mala za to, že exmanželka A. B., ktorá bola vypočutá
na hlavnom pojednávaní, sa odklonila od svojej výpovede, kde v zápisnici z prípravného pojednávania,
uviedla, že otec v jej domácnosti vyvolával strach, obavu u nej, ako aj na deťoch. Pokiaľ otec tvrdil, že sanepreukázalo, že sa hrubo správal k maloletému, matka uviedla, že maloletý mal v čase obmedzenia
otca na osobnej slobode, 1 rok a 9 mesiacov a nemohol čokoľvek vypovedať o tom, ako sa cítil, keď
otec v domácnosti vystrájal, nadával, rozbíjal veci a vyhrážal sa matke a jej staršiemu synovi. Mala

za to, že napriek nízkemu veku maloletého sa ho násilné správanie otca dotýkalo, čo sa prejavovalo
jeho plačlivosťou, strachom, budením zo spánku, výbuchmi zlosti jeho otca. Poukázala aj na znalecké
posudzovanieMUDr.ZuzanyKašparovej,ohľadomosobnostiotca,ktorýmalrozpoznaťnebezpečenstvo
svojho konania a mohol ho ovládnuť. Poukázala na to, že ak sú deti svedkami domáceho násilia, môže
to byť pre nich rovnako traumatizujúce a poškodzujúce, ako keď je zneužívanie zacielené priamo na

nich a deti toto vnímajú, čo vyplýva z poznatkov odbornej praxe. V rámci prevencie pri rozhodovaní
o maloletom dieťati sa musí posúdiť aj možnosť rizika ublíženia a ďalších následkov a rozhodnutia
pre bezpečnosť dieťaťa, kde opätovne poukázala na znalecký posudok kde u staršieho G. bola
diagnostikovaná emočne behaviorálna porucha s úzkostnou depresívnou symptomatikou. Poukázala aj
na posúdenie osobnosti otca znalcami a negatívnu prognózu jeho resocializácie. Uviedla, že žiadala
o zastupovanie v iných ako bežných veciach a vo vzťahu k maloletému pre obavy z otca, pre jeho

nerešpektovanie autorít, súdnych rozhodnutí, keď nerešpektoval ani zákaz priblíženia a vstupu do
obydlia a prejavoval sa násilne smerom k matke a staršiemu synovi G.. Matka uviedla, že sa obáva, že
otec by uplatňoval svoje výchovy k maloletému, pokiaľ bude mať možnosť rozhodovať o zastupovaní
a spravovaní majetku maloletého v iných ako bežných veciach. Podľa matky bude otec mať možnosť
o nich vedieť, vstupovať a ovplyvňovať život maloletého v čase, kedy tento môže byť ešte stále zraniteľný

výchovnými metódami a prístupmi otca. Mala za to, že tieto dôvody, ktoré sú postačujúce pre pozbavenie
otca výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, sú postačujúce, aby pre prípad, že
odvolací súd sa neprikloní k pozbaveniu výkonu, bol otcovi zakázaný styk a matka bola oprávnená
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok vo všetkých veciach, nielen bežných. Poukázala tiež
na to, že starostlivosť otca o rodinu a spoločnú domácnosť bola nedostatočná, keď často rodine chýbali

peniaze z dôvodu, že otec zostával doma alebo pod vplyvom návykovej látky, robil rozhodnutia a kupoval
veci, ktoré si nemohli dovoliť, načo sa dostali sa do finančných ťažkostí. To podľa matky potvrdzovali
aj výpovede svedkov v trestnom konaní. Pokiaľ otec navrhol výpovede svedkov, matka uviedla, že sa
jednalo o svedkov, ktorí nemohli mať objektívnu vedomosť o ich vzťahu, nakoľko chodievali k nim do
domácnosti málo. Matka predložila fotokópie zápisníc z výsluchov z trestného konania a SMS správy.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP", § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania (§ 359, § 362 CSP, § 7 CMP a § 94 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti

rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a rozsudok okresného súdu vo výrokoch
III., IV., V. a VI. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a vo výroku II. zmenil (§ 388 CSP).
Odvolaním nenapadnutý výrok I. ponechal nedotknutý.

12. Otec vo svojom odvolaní namietal porušenie svojich procesných práv v dôsledku konania
a rozhodovania súdu v jeho neprítomnosti. Taktiež podľa neho nedôvodný zákaz styku s maloletým
dieťaťom a výšku vyživovacej povinnosti. Za nedôvodné voči jeho osobe tiež považoval určenie
povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva.

13. Matka vo svojom odvolaní namietala, neprerušenie konania pre neskončené trestné konanie,
a z toho vyplývajúce neúplne zistenie skutkového stavu. Ďalej to, že súd vykonal nesprávne skutkové
zistenia a nesprávne právne posúdil vec, keď aj nesprávne posudzoval zneužívanie rodičovských práv
a povinností a nezohľadnil najlepší záujem dieťaťa v prípade jeho zastupovania zo strany matky.

14. Odvolací súd si zaobstaral právoplatné rozhodnutie v trestnom konaní, rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 4T/87/2022-1838 zo dňa 29.05.2024, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 4To/55/2024-568 zo dňa 15.08.2024 a doložku právoplatnosti, z ktorých zistil, že otec bol dňa
15.08.2024 právoplatne uznaný vinným za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/, d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona
za čo bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov so stredným stupňom
stráženia a bolo mu uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Zároveň mu bola
uložená povinnosť nahradiť škodu matke vo výške 62.972,- eur a maloletému G. vo výške 4.844,-eur. Z obsahu rozsudku vyplýva, že podľa výsledkov dokazovania nebolo preukázané, že by sa otec
dopúšťal zločinu týrania vo vzťahu k maloletému N.. Maloletý N. bol prítomný v domácnosti otca a matky
počas agresívneho správania otca, ktoré sa prejavovalo krikom, búchaním, rozbíjaním vecí, nadávkami,

vyhrážaním, ale toto konanie bolo zamerané voči poškodenej manželke a jej synovi G.. Nepochybne
bol maloletý takýmto konaním do určitej miery negatívne zasiahnutý, nakoľko plakal, v noci sa budil
a bol opakovane vystavený týmto stresovým situáciám, keďže aj z výpovedí znalkýň MUDr. Kašparovej
a MUDr. Daniškovej v trestnom konaní vyplynulo, že maloleté dieťa v čase, kedy prebiehali konflikty,
malo veľký strach, v noci plakalo, bol tam krik, čoho sa maloleté dieťa bojí. Žiadnym zo svedkov však

nebolo potvrdené, že by konanie zámerne a cielene smerovalo v úmysle priamo ubližovať maloletému
N., ktorý bol v tom čase vo veľmi útlom veku. Zo správy z Centra poradenstva a prevencie so sídlom
Dolná 2/A, Banská Štiavnica, z psychologického a liečebno-pedagogického vyšetrenia vyplynulo, že je
u dieťaťa dôvodné podozrenie na syndróm CAN/PAS, nateraz však jeho stav je diagnostikovaný ako
rizikový výkon dieťaťa v diferenciálnej diagnostike podozrenia CAN/PAS. Okrem podozrenia na tento
syndróm existuje u maloletého aj podozrenie na poruchu autistického spektra (PAS), tieto diagnózy sú

lenvrovinepodozreniaanebolapreukázanápriamapríčinnásúvislosťmedzikonanímotcaavývinovými
poruchami maloletého dieťaťa.

15. Odvolací súd po preskúmaní spisu, rozhodnutia okresného súdu a zadovážených písomných
dôkazných prostriedkov mal za to, že rozsudok okresného súdu je vo výrokoch III., IV., V. a VI vecne

správny a v súlade s § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil. V súlade s § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

16. Reagujúc na podstatné vyjadrenia, argumenty matky a otca, odvolací súd udáva, že v súlade s § 62
ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou,

ktorá trvá až do času, kým deti nie sú schopné sa sami živiť, preto otec je ju povinný zabezpečovať
voči maloletému dieťaťu plnohodnotne aj počas obmedzenia jeho osobnej slobody. Pokiaľ ide o určenie
vyživovacej povinnosti okresný súd správne posúdil otázku aplikácie potenciality príjmov otca v súlade
s § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, keď možno subsumovať pod toto ustanovenie to, že povinný
z vyživovacej povinnosti – otec sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, a to aj vtedy,

ak sa dopustí protiprávneho konania, ktoré má za následok v dôsledku odňatia slobody stratu príjmu.
Odvolací súd bol toho názoru, že výška výživného zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
azodpovedámožnostiamaschopnostiamotcapodľa§62ods.3a§75ods.1Zákonaorodine,atoajpri
posúdení otcom namietanej skutočnosti, pokiaľ by otec vykonával pracovnú činnosť ako žeriavnik len na
území Slovenskej republiky. Nevyhnutné výdavky na maloletého boli ustálené vo výške 282,- eur, preto

výška výživného 150,- eur, ktorá mierne presahuje 50 % sumy odôvodnených potrieb s prihliadnutím na
to, že matka výlučne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, je dôvodná. Aj keď otec nepreukázal
svoj príjem, pričom sám uviedol, že zamýšľal podnikať, vzhľadom aj na jeho pozíciu, ktorú zastával
ako hlavný majster. V prípade, že má viaceré vyživovacie povinnosti, je dôvodné, aby svoje schopnosti
amožnostiuplatňovalvplnejmieretak,abybolschopnýplnohodnotneplniťsvojuvyživovaciupovinnosť.

Vzhľadom k uvedenému považoval súd priznanú výšku výživného vo výroku III. rozsudku okresného
súdu za dôvodnú.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že otec bol právoplatne odsúdený za násilie páchané voči matke
a druhému maloletému dieťaťu aj odvolací súd bol toho názoru, že násilie páchané voči matke

a súrodencovi, môže mať negatívne účinky aj na maloleté dieťaťa, voči ktorému násilie nesmeruje.
Podstatnou okolnosťou je aj to, že otec zneužíva návykové látky. Bolo preto dôvodné zakázať styk
otca s maloletým dieťaťom vo výroku IV. rozsudku okresného súdu. Jedná sa tak o formu obmedzenia
jeho rodičovských práv v súlade s § 38 ods. 2 Zákona o rodine, keďže otec žije trvalo neusporiadaným
spôsobom života (trestná činnosť a užívanie návykových látok) a v dôsledku toho nezabezpečuje

riadnu výchovu maloletého. Pokiaľ otec namietal, že neboli posúdené/prijaté iné vhodné opatrenia za
účelom zachovania styku s dieťaťom, prípadne možnosť asistovaného styku, odvolací súd sa s týmto
nestotožnil. V danom prípade neprichádzajú do úvahy iné výchovné opatrenia, vzhľadom na závažnosť
a nebezpečnosť konania otca voči najbližším osobám maloletého dieťaťa. Zároveň nakoľko otec bude
vykonávať dlhoročný trest odňatia slobody, neprichádzala do úvahy ani možnosť asistovaného styku,

nakoľko vykonávanie takéhoto styku v zariadeniach na výkon trestu odňatia slobody nie je v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa, vzhľadom na jeho nízky vek, nevhodnosť prostredia na jeho psychickú
integritu a to aj s prihliadnutím na zistené podozrenia syndrómov CAN a PAS.18. Pokiaľ išlo o matkou navrhované pozbavenie rodičovských práv, vzhľadom na zistený skutkový stav,
nebolo preukázané, že by došlo k zneužívaniu práv rodičov napĺňaním skutkovej podstaty trestného
činu upravenom v Trestnom zákone, t. j. zločin týrania osoby blízkej alebo zverenej nebol namierený

proti maloletému dieťaťu, čo by preukazovalo také závažné zneužívanie rodičovských práv a povinností.
Pozbavenie rodičovských práv je podľa odvolacieho súdu najzávažnejší zásah do rodičovských práv,
ktorý si vyžaduje existenciu priameho fyzického alebo psychického násilia voči maloletému dieťaťu,
podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine, čo v danom konaní nebolo preukázané. V tejto súvislosti aj
námietka matky o potrebe prerušiť konanie, kým skončí trestné konanie voči otcovi bola už v odvolacom

konaní bezpredmetná, vzhľadom na právoplatné skončenie trestného konania dňa 15.08.2024. odvolací
súd preto potvrdil aj výrok V. rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu matky na pozbavenie
rodičovských práv a povinností.

19. Pokiaľ išlo o rozšírenie zastupovania maloletého dieťaťa odvolací súd považoval za dôvodné rozšíriť
zastupovanie maloletého dieťaťa matkou aj v iných než bežných veciach, preto zmenil výrok II. rozsudku

okresného súdu. Prihliadol na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa bude vo výkone trestu odňatia
slobody po dlhšiu dobu, pričom vo vzťahu k matke a k staršiemu synovi je právoplatne odsúdený za
násilné konanie. Odvolací súd tak považoval za dôvodné, aby matka zastupovala maloleté dieťa vo
všetkých veciach samostatne, keďže otec pre výkon trestu odňatia slobody na jednej strane nemôže
vykonávať riadne svoje rodičovské práva a povinnosti a matka, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, na druhej strane dokáže lepšie vykonávať jeho zastupovanie, ako aj správu jeho
majetku. Zároveň vzhľadom k závažnému násilnému charakteru otcovho konania považoval za dôvodné
z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, aby nedochádzalo k nedobrovoľným kontaktom
matky s otcom v dôsledku riešenia iných než bežných záležitostí maloletého dieťaťa pre existenciu
závažných vzájomných konfliktov medzi rodičmi, ktoré by mohli mať vplyv na už narušený psychický

stav dieťaťa.

20. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami otca pri určení jeho povinnosti zaplatiť súdny poplatok
z návrhu na rozvod manželstva. Vychádzal z toho, že matka je oslobodená od súdnych poplatkov
avsúlades§2ods.2zákonaosúdnychpoplatkochjemožnépriznaťtentosúdnypoplatokvočidruhému

z manželov. Otec ako druhý z manželov si svojím protiprávnym úmyselným konaním spôsobil, že prišiel
o svoj príjem. Takto podľa odvolacieho súdu otcom tvrdená zhoršená finančná situácia je predovšetkým
dôsledkom toho, že otec sa svojím protiprávnym konaním obmedzil v možnosti dosahovať riadny príjem,
a to nemôže slúžiť na jeho prospech v tom, aby nemusel v takomto prípade platiť súdny poplatok. Pokiaľ
by odvolací súd takýto názor akceptoval, znamenalo by to umožniť komukoľvek sa svojou protiprávnou

úmyselnou činnosťou zbaviť svojich právnych povinností aj vo vzťahu k hradeniu súdnych poplatkov,
čo by nebolo spravodlivé.

21. Taktiež odvolací súd vyhodnotil otcom tvrdené porušenie procesných práv ako nedôvodné, nakoľko
ako vyplývalo z audiozáznamu a zápisnice z pojednávania zo dňa 25.01.2023, súhlasil s tým, aby

sa konalo v jeho neprítomnosti. Zároveň, pokiaľ došlo k ukončeniu právneho zastúpenia zo strany
jeho splnomocneného zástupcu, ktorý sa predtým ešte snažil bezúspešne o odročenie pojednávania,
bolo povinnosťou splnomocneného zástupcu, ktorý vypovedal plnú moc, pokiaľ mal informácie o novej
právnej zástupkyni, oznámiť jej termín pojednávania a odovzdať jej dokumentáciu tak, aby boli účinne
zachované práva jeho klienta. Z obsahu spisu vyplýva, že otec bol v konaní vypočutý, nežiadal

byť prítomný na pojednávaní, preto jeho neprítomnosť nebola dôležitým dôvodom pre odročenie
pojednávania a nemôže sa jednať o porušenie otcových práv na spravodlivý proces.

22. Na základe uvedeného tak odvolací súd posúdil otázky úpravy výživného, zákazu styku,
nevyhoveniupozbaveniarodičovskýchprávapovinnostizaplatiťsúdnypoplatok,akosprávneposúdené

a odôvodnené, na základe čoho potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu vo
výrokoch III., IV., V. a VI. a zmenil výrok II. ohľadom zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho
majetku v súlade s § 388 CSP. Výrok I. odvolaním nenapadnutý ponechal nedotknutý.

23. Keďže došlo k zmene rozsudku, odvolací súd rozhodoval o celkových trovách konania. Postupom

podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP zároveň za procesného stavu, že nikto z účastníkov si
neuplatnil nárok náhradu trov odvolacieho konania podľa § 57 CMP, odvolací súd žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na ich náhradu.24. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).