Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/77/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200161
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8220200161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanému: D. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX
XX C., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Poch, advokát, Advokátska kancelária, Hviezdoslavova 3, 085
01 Bardejov, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č.k. 9C/4/2022-296 zo dňa 4.9.2023 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, po tom, čo súd pripustil
na pojednávaní dňa 4.10.2021 zmenu žalobného petitu, určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. C., obec C., okres C., a to pozemku parc. registra CKN 59
- trvalý trávny porast o výmere 935 m2, v súčasnosti na základe rozhodnutia X XX/XX-XX o výmere 1
548 m2, parcela CKN 60 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 706 m2 a stavby na parcele CKN č.

60 - rodinný dom súp. č. č. 27. Žalovaný si uplatnil trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia.
Žalobca skutkovo svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa správal po povolení vkladu vlastníckeho
práva v prospech žalovaného voči žalobcovi spôsobom, ktorý hrubo porušuje dobré mravy. Žalovaný
prestal žalobcovi ako rodičovi prejavovať nielen úctu, ale začal mu hrubo nadávať, hanlivo ho urážať,
vyvíjal na žalobcu psychický nátlak, čím žalobcovi spôsoboval psychické týranie, v dôsledku čoho
žalobca opustil miesto pobytu, ktoré mal v predmete daru. Žalobca od tej doby býva v ubytovniach,
prípadne si prenajíma byt.

Prvoinštančný súd zistil, že žalované nehnuteľnosti boli darované žalobcom žalovanému na základe
notárskej zápisnice N73/2000, Nz 72/2000, ktorá notárska zápisnica bola spísaná na notárskom úrade
F. G. dňa 25.2.2000. Na základe tejto notárskej zápisnice žalobca daroval žalovanému uvedené
nehnuteľnosti s tým, že účastníčka darovania bola aj manželka žalobcu, pretože v darovacej zmluve
bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu súp.
č. XX s prísl. v prospech rodičov žalovaného, a to v prospech žalobcu a jeho manželky H. B..
Medzi žalobcom a žalovaným od roku 2018 dochádzalo k vzájomnej korešpondencii, kde žalobca listom

zo dňa 12.3.2018 vyzval žalovaného na vydanie kľúčov od rodinného domu, na ktorom žalovaný vymenil
zámky. Dňa 8.12.2019 žalobca opätovne žiadal vydanie kľúčov po predchádzajúcich urgenciách, avšak
bezvýsledne. Následne listom zo dňa 11.1.2020 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na vráteniedaru z dôvodu, že nevydal kľúče žalobcovi a teda znemožnil mu realizovať právo doživotného užívania
bývania v predmete daru.
Z vykonaných dôkazov vyplýva, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným boli a sú napäté, žalobca

si chcel ku kľúčom dostať, čo potvrdil aj vypočutý svedok I. J.. Vypočutá družka žalobcu pred
prvoinštančným súdom potvrdila, že na pohrebe matky žalobcu H. B. sa žalovaný a jeho rodina
k žalobcovi správali priateľsky.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že rodičia žalovaného sa v konaní pred Okresným súdom
Bardejov pod sp. zn. 1C/138/2004 rozviedli. Zároveň žalobca pod sp. zn. 1C/141/2004 žiadal o vrátenie

daru od žalovaného, ktorý je predmetom aj tohto konania. Konanie sp. zn. 1C/141/2004 však bolo
zastavené pre späťvzatie žaloby.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pretože na liste vlastníctva spornej nehnuteľnosti je zapísaný žalovaný. Preto,
pokiaľ žalobca tvrdí, že je vlastníkom predmetu sporu, vždy má naliehavý právny záujem na určení
svojho vlastníctva.

Prvoinštančný súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 137 CSP. Z procesného hľadiska potom aplikoval
ust. § 149, § 150, § 151 a § 153 CSP a ust. § 185, § 191 a § 216 CSP. Vzhľadom na to, že
v priebehu konania bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania, aplikoval ust. § 100,
101, 123, 126, 129, 130, 132 a 134 OZ. Dospel k záveru, že domáhať sa vrátenia daru možno vo
všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť v deň, kedy sa mohlo toto právo prvý raz

uplatniť. Žalobca tvrdil, že k hrubému porušeniu dobrých mravov zo strany žalovaného malo dôjsť podľa
skutkových tvrdení v období, ktorého dokazovanie sa dotýkalo už konania vedeného pred Okresným
súdom Bardejov pod sp. zn. 1C/141/2004, ktoré sa právoplatne skončilo uznesením sp. zn. 1C/141/2004
zo dňa 13.7.2009, ktoré sa stalo právoplatné dňa 25.8.2009. Už v uvedenom konaní žalobca žiadal
vypočuť svedkov, ktorí mali svedčiť o konaní žalovaného v čase pred podaním žaloby žalobcu, ktorá

žaloba bola podaná dňa 12.5.2004. O iných konaniach žalovaného, ktoré by mali vplyv na odstúpenie
od darovacej zmluvy žalobca netvrdil. Išlo teda o skutkové tvrdenia a konania žalovaného, ktoré
predchádzali ešte odsťahovaniu sa žalobcu do Českej republiky. Žalobca dlhodobo žije v ČR, podľa jeho
výpovede v zápisnici zo dňa 27.9.2005 tam žije od apríla 2005. V apríli 2005 bol si dokonca žalobca
v dome pre osobné veci.

Právo darcu domáhať sa vrátenia daru podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe,
ktorá začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, v ktorom došlo k tomuto správaniu odôvodňujúcom
realizovať právo na odstúpenie od darovacej zmluvy. Keďže v danom prípade k hrubému správaniu
sa žalovaného malo dôjsť ešte pred podaním žaloby v pôvodnom konaní sp. zn. 1C/141/2004 (žaloba
podaná dňa 12.5.2004), došlo k premlčaniu práva žalobcu na vrátenie daru.

Ostatné správanie sa žalovaného uvedené v žalobe v súvislosti s vydávaním kľúčov je spochybňované
už samotnou okolnosťou, že žalobca nemal v úmysle dom užívať, resp. absentuje u neho reálny záujem
využívať právo bývania v spornom rodinnom dome, pretože žije s novou rodinou v Čechách.
Prvoinštančný súd vo vzťahu k realizovaniu práva na vydanie daru aplikoval ust. § 628 ods. 1 a §
630 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé

negatívnesprávaniesaobdarovanéhovočidarcovi.Totoprávonevznikálenzobyčajnejnevďačnosti,ale
predpokladom je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné
okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o správanie,
ktoré sa vyznačuje určitou intenzitou, sústavnosťou. Vonkajším prejavom môže byť napr. aj fyzické
násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a podobne. V prejednávanej

veci prvoinštančný súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by uvedené tvrdenia žalobcu o dôvodnosti
vrátenia daru potvrdzovali. Žalobca vidí hrubé porušenie dobrých mravoch a nezáujme a neprejavovaní
dostatočnej úcty k nemu, nevydaním kľúčov od nehnuteľnosti. Prvoinštančný súd zistil, že vzťahy medzi
žalobcom a žalovaným, ako aj pri blízkych príbuzných sú napäté, čo nakoniec vyvrcholilo aj rozvodom
manželov, žalobcu a jeho bývalej manželky, matky žalovaného. Vtedy malo dôjsť k nedôstojným

výstupom oboch strán, čo však prvoinštančný súd vyhodnotil ako okolnosti, ktoré na odstúpenie od
zmluvy nie sú relevantné vzhľadom na premlčanie. V ďalšom období prvoinštančný súd nezistil hrubé
porušenie dobrých mravov ani v súvislosti s odovzdávaním kľúčov od nehnuteľnosti. Žalobca si osobné
veci z nehnuteľnosti odniesol v roku 2004, 2005, žije v Českej republike s novou rodinou, o návrat
na Slovensko sa nezaujíma. Vzťahy, ktoré sú medzi stranami sporu, sú napäté, avšak toto napätie je

výsledkom vzájomných správaní, ktoré však nevedú k naplneniu hypotézy podľa § 630 Občianskeho
zákonníka. Prvoinštančný súd vzhľadom na základný princíp neodvolateľnosti darovania považoval
žalobu za nedôvodnú, pretože žalobca nepreukázal dôvody, ktoré by odôvodňovali odstúpenie od
darovacej zmluvy na základe úkonu odstúpenia od darovacej zmluvy zo dňa 11.1.2020.Prvoinštančný súd zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, pretože títo
svedkovia boli vypočutí v predchádzajúcom konaní sp. zn. 1C/141/2004 a vyjadrovali sa ku konaniam,
ktoré nemôžu byť relevantné pre aktuálne odstúpenie od zmluvy, ale dokumentujú stav, ktorý existoval

v minulosti, v čase rozvodu manželstva žalobcu a jeho bývalej manželky.
Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvody na odstúpenie od darovacej zmluvy
na základe listu z 11.1.2020, súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 s použitím ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, kedy v plnom rozsahu
úspešný žalovaný voči žalobcovi, svojmu otcovi, nežiadal priznať náhradu trov konania a neúspešnému

žalovanému z dôvodu zamietnutia žaloby (pozn. odvolacieho súdu – zrejme žalobcovi) z dôvodu
zamietnutia žaloby nárok na náhradu trov konania nevznikol.
Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal aj s procesnou situáciou, ktorá nastala
v prejednávanej veci, kedy prvoinštančný súd vo veci nariaďoval termíny pojednávania s tým, že žalobca
sa na pojednávania nedostavoval, svoju neprítomnosť vždy ospravedlňoval zdravotnými dôvodmi,
predkladajúc lekárske potvrdenia. Žalobca bol v prejednávanej veci vypočutý na jedinom pojednávaní,

a to dňa 4.10.2021, na ktoré sa dostavil.
Následne prvoinštančný súd, vzhľadom na to, že žalobca mal sústavné zdravotné problémy, o čom
predkladal doklad o práceneschopnosti, v predvolaniach na pojednávania opakovane poučoval žalobcu
o tom, že od neho možno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní, vzhľadom na jeho zdravotný
stav,nechalzastúpiť.Od22.11.2021boliopakovanenariaďovanépojednávaniaakvšetkýmnariadeným

termínom zaslal žalobca žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Súd opakovane
vyhovel aj jeho požiadavkám na stanovenie konkrétneho termínu pojednávania a aj mu poskytol priestor
na to, aby sa na pojednávanie, vzhľadom na zdravotný stav, dostavil a aby si zabezpečil právne
zastúpenie. Žalobca sa v ani jednom prípade na pojednávanie nedostavil, právneho zástupcu si nezvolil.
Na pojednávaní dňa 4.9.2023 doručil súdu potvrdenie zo dňa 4.9.2023 o tom, že v čase o 18:18 hod.

bola vykonaná kontrola na očnom oddelení, pričom je zrejmé, že o tejto kontrole musel mať vedomosť
a aj napriek tomu, že bol podľa § 183 CSP povinný oznámiť súdu dôvod neodkladne po tom, čo sa o ňom
dozvedel alebo mohol dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol predpokladať,
tak zrealizoval ospravedlnenie až posledný pracovný deň 31.8.2023 pred nariadeným pojednávaním
emailom o 20:45 hod.

Prvoinštančný súd na túto procesnú situáciu aplikoval ust. § 183 ods. 1 až 4 CSP a žiadosť žalobcu
o odročenie pojednávania, pretože žiadosť o odročenie pojednávania nebola doručená bezodkladne
po tom, čo sa o ním požadovanom dôvode žalovaný dozvedel, ale až v posledný pracovný deň pred
nariadeným termínom pojednávania emailom o 20:45 hod., neakceptoval. Predvolanie na pojednávanie
z dokladu o doručení predvolania bolo žalobcovi doručené už dňa 6.7.2023. Preto uvedené nie je

dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania tak, ako to procesne myslel žalobca. Ust. § 183 CSP
sa má zamedziť obštrukciám od strán konania, určovaním termínu pojednávania stranami konania a ich
zástupcami, kde tieto obštrukcie sú využívané na odročovanie pojednávaní, čo by mohlo paralyzovať
určovanie termínov súdmi. Znenie ust. § 183 CSP umožňuje od strany vždy spravodlivo žiadať, aby
sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu

jej nepriaznivého zdravotného stavu, žiadosť o odročenie pojednávania žalobcu na 4.9.2023 nie je
preto dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, a preto súd jeho žiadosti nevyhovel. Žalobcovi
bola hneď v najbližší pracovný deň po tom, ako 31.8.2023 o 20:45 hod. bola doručená jeho žiadosť
o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov rozhodnutie o nevyhovení návrhu oznámené dňa
4.9.2023 o 9:23 hod. Preto súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní
uviedol, že na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 4.9.2023 sa nemohol dostaviť zo zdravotných
dôvodov a poukázal na lekársku správu zo dňa 31.8.2023, ktorú zaslal Okresnému súdu Bardejov
dňa 31.8.2023 a následne, nielen emailom, ale aj poštou. Uviedol, že konaním prvoinštančného súdu

boli porušené všetky jeho ľudské práva a ústavné právo, keďže je nemocný a nemôže sa dostaviť na
pojednávanie v stanovený deň, vôbec to súd nebral do úvahy a žalobu na vydanie daru zamietol. Lekár
mu kvôli zdravotným dôvodom nedovolil zúčastniť sa pojednávania vytýčeného na 4.9.2023. V ten deň
bol dokonca ešte objednaný na kontrolu po operácii oka.
Namietal, že neboli vypočutí svedkovia, ktorých navrhol k danej veci, svedkovia sa majú vyjadriť k tomu,

ako sa chová k žalobcovi syn, čo je neprípustné. Žiadal, aby bol prizvaný k veci jeho právny zástupca.
Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a aby bolo nariadené
nové pojednávanie.4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

6. Predmetom tohto konania je uplatnený nárok žalobcu na vrátenie daru. V priebehu konania žalobca
upresnil svoj žalobný návrh tak, že žiadal určiť vlastnícke právo k darovaným nehnuteľnostiam, ktoré sú

zapísané na LV č. XXX, k.ú. C..
Žalobca v žalobe tvrdil, že správanie sa žalovaného voči jeho osobe je také, že porušuje hrubo dobré
mravy a bližšie uviedol, že žalovaný voči nemu prestal prejavovať úctu, začal mu nadávať, hanlivo ho
urážať a vyvíjať na neho psychický nátlak. V dôsledku toho opustil miesto pobytu a odišiel bývať inde.
Ako bolo v priebehu prvoinštančného konania preukázané, skutočne žalobca tento dôvod uplatnil už
v predchádzajúcom sporovom konaní, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 1C/141/2004, kde žalobca tento

dôvod vrátania daru tvrdil. V pôvodnom konaní boli vypočutí aj svedkovia, ktorí preukazovali okolnosti
vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca sa tak, ako to uviedol aj v tejto žalobe,
odsťahoval z darovanej nehnuteľnosti, aktuálne už viac rokov žije v Čechách, kde si založil novú rodinu
po tom, čo jeho vzťah s prvou manželkou sa skončil rozvodom. Pred podaním žaloby žalobca vyzval
žalovaného na vrátenie daru. Vo výzve bližšie neuviedol okolnosti, pre ktoré odstupuje od darovacej

zmluvy, poukázal na predchádzajúce konanie žalovaného, kde žalobcovi sa nepodarilo získať kľúče od
rodinného domu.
Žalobca v žalobe okolnosti súvisiace s vrátením kľúčov od nehnuteľnosti skutkovo žalobu nepopisuje,
odkazuje na všeobecné okolnosti hrubého správania sa v rozpore s dobrými mravmi, ktoré v priebehu
konania bližšie uviedol s poukazom na predchádzajúce obdobie, kedy prebiehal rozvod žalobcu a jeho

manželky v roku 2004 a kedy sa následne odsťahoval do Čiech.
V prejednávanej veci preto prvoinštančný súd správne postupoval, keď dôkazy, ktoré mali byť vykonané
a ktoré by svedčili o tom, akým spôsobom sa vzájomne strany sporu k sebe správali v roku 2004
v čase pred podaním predchádzajúcej žaloby dňa 12.5.2004, zamietol. Tieto dôkazy sa vzťahujú na
obdobie pred podaním žaloby vo veci sp. zn. 1C/141/2004, kedy aj keby bol vznikol žalobcovi nárok na

odstúpenie od darovacej zmluvy, je v súčasnej dobe premlčaný, pretože si ho neuplatnil. Vykonávanie
týchto dôkazov by bolo nehospodárne, predlžovalo by aj tak žalobcom predlžovaný spor o ďalšie
obdobie, ktorého výsledkom by nebolo náležité zistenie skutkových okolností v prejednávanej veci,
ale dokazovanie okolností nesúvisiacich s aktuálnou žalobou a aktuálnym odstúpením od darovacej
zmluvy.

Prvoinštančný súd správne vyhodnotil relevanciu navrhovaných dôkazov, pričom je doménou súdu
a úlohou súdu o navrhnutých dôkazoch rozhodnúť. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie
dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, ktorého vykonanie je prípustné,
pretože by sa tým sťažila dôkazná pozícia žalobcu, alebo sa neodôvodnene súd vzdiali od želanej
a možnej miery zistenia skutkového stavu. V prejednávanej veci však prvoinštančný súd veľmi správne

zhodnotil relevanciu navrhovaných dôkazov, dospel k záveru, že zamietnutím týchto dôkazov nedôjde
k zmene skutkových okolností dôležitých pre rozhodnutie, resp. k nedostatočnému zisteniu skutkového
stavu, ktorý opísal žalobca v žalobe.
Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy a postup prvoinštančného súdu pri zamietnutí vykonania
dôkazov, ktoré sa v tejto veci nejavia relevantné (vzhľadom na to, že už boli vykonané v iných,

predchádzajúcich konaniach) je správne.

7. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu spočívajúcej v konaní a rozhodnutí prvoinštančného súdu napriek
žiadosti o odročenie pojednávania a napriek tomu, že zdravotný stav žalobcu nedovoľoval účasť na
pojednávaní, je potrebné uviesť, že žalobca bol prvoinštančným súdom niekoľkokrát predvolávaný buď

na informatívny výsluch, na ktorý sa nedostavil, kde okolnosť, že mu v neprítomnosti na informatívnom
výsluchu, určenom na 2.8.2021 bráni zdravotný stav, pretože je práceneschopný, a na pojednávania
trvala prakticky až do apríla 2022. Prvý raz bol informatívny výsluch žalobcu nariadený na 20.10.2020,
ktorý bol pre opatrenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID 19 zrušený. Súd vyzval žalobcu, keďže
sa zdržiaval v Čechách, aby sa vyjadril k možnému výsluchu formou videokonferencie. Až na opätovnú

výzvu žalobca súdu oznámil, že s touto formou nesúhlasí a nesúhlasil ani s vykonaním výsluchu formou
dožiadania.
Súd preto nariadil opätovne výsluch na 2.8.2021.Je potrebné uviesť, že žalobca sa výsluchu dňa 2.8.2021 nezúčastnil, pretože od 26.2.2021 bol
práceneschopný. Ukončenie práceneschopnosti súdu neoznámil.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na 4.10.2021. Napriek tomu, že neskôr bolo zistené, že

práceneschopnosť žalobcu aj naďalej trvá a je stále práceneschopný od 26.2.2021, žalobca sa dňa
4.10.2021 osobne pojednávania zúčastnil, na ktorom pojednávaní bol vypočutý, predkladal dôkazy.
Pojednávanie dňa 4.10.2021 bolo odročené na 22.11.2021 za účelom vykonania ďalších dôkazov. Pri
rozhodovaní súdu o odročení pojednávania žalobcovi bola známa okolnosť, že je stále práceneschopný,
túto okolnosť súdu neoznámil a až 15.11.2021 pred termínom 22.11.2021 pojednávania oznámil súdu,

že pojednávania sa nemôže zúčastniť pre zdravotné dôvody a žiadal pojednávanie odročiť. Toto
pojednávanie z 22.11.2021 bolo odročené na 2.2.2022. Predvolanie na pojednávanie žalobca prevzal
dňa 3.12.2021 a opätovne kvôli práceneschopnosti zo dňa 26.2.2021 žiadal pojednávanie odročiť zo
zdravotných dôvodov.
Súd nariadené pojednávanie na 2.2.2022 zrušil a vyzval žalobcu, aby oznámil, kedy bude spôsobilý
dostaviť sa na pojednávanie. Žalobca spočiatku na výzvu nereagoval a až 31.3.2022 uviedol, že

práceschopný bude v apríli 2022.
Preto súd nariadil termín pojednávania na 20.7.2022. Žalobca predvolanie prevzal dňa 6.6.2022. Dňa
11.7.2022 oznámil súdu, že je opätovne práceneschopný od 23.5.2022 a preto súd pojednávanie odročil
na neurčito.
Žalobca podaním, ktoré došlo súdu 23.9.2022, žiadal, aby pojednávanie vo veci bolo nariadené až

začiatkom roku, v januári, februári 2023, pretože v októbri sa musí podrobiť ešte jednému chirurgickému
zákroku. Preto prvoinštančný súd nariadil pojednávanie až na 8.2.2023, kde žalobca bez toho, aby
preukázaldôvodneúčasti,oznámilsúdu,žesapojednávanianemôžezúčastniť,pretožekoncomjanuára
2023 ide na ďalší zákrok, preto žiadal pojednávanie vytýčiť na jún 2023.
Medzičasom došlo k zmene zákonného sudcu, ktorý mal k dispozícii žiadosť žalobcu o odročenie

pojednávania na august, september 2023.
Súd vytýčil termín pojednávania na 4.9.2023. Tak, ako to uviedol prvoinštančný súd, predvolanie na toto
pojednávanie prevzal žalobca dňa 6.7.2023.
Súčasťou všetkých predvolaní doposiaľ, ale najmä predvolania na pojednávanie zo dňa 4.9.2023
bolo poučenie súdu o tom, že od žalobcu možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal v ďalšom

pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jeho nepriaznivého
zdravotného stavu. Zároveň bol poučený o tom, že ak navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súd
dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na
všetky okolnosti mohol predpokladať.
Žalobca elektronicky, bez zaručeného elektronického podpisu a bez predloženia originálu listiny,

oznámil emailom dňa 31.8.2023 o 20:45 hod. prvoinštančnému súdu, že žiada pojednávanie odročiť
zo zdravotných dôvodov až na november 2023. Súčasťou tejto správy je aj lekárska správa lekára H.
K. H., kde sa uvádza, že pacient zo zdravotných dôvodov nemôže sa dostaviť na pojednávanie na
Slovensko, ktoré je stanovené na 4.9.2023. Súd v prvý pracovný deň po obdŕžaní korešpondencie od
žalobcu (1.9.2023 štátny sviatok, 2.9.2023 sobota, 3.9.2023 nedeľa – pozn. odv. súdu) oznámil prípisom

zo dňa 4.9.2023 o 9:23 hod. žalobcovi, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania sa nevyhovuje s tým,
že vždy možno od žalobcu žiadať, vzhľadom na jeho zdravotný stav, aby sa dal zastúpiť inou osobou.
Žalobca sa pojednávania dňa 4.9.2023 nezúčastnil.
Žalobca ako reakciu na pojednávanie v jeho neprítomnosti predložil nesúhlas s týmto postupom a doklad
o tom, že dňa 28.8.2023 o 11:00 hod. sa na očnom oddelení Podještědskej polikliniky, s.r.o. zúčastnil

vyšetrenia perimetrom, pričom dňa 4.9.2023 bol objednaný o 18:30 hod. na kontrolu (správa zaslaná
žalobcom dňa 4.9.2023 o 20:25 hod.).
Z uvedeného vyplýva, že žalobca najneskôr v čase, kedy absolvoval dňa 28.8.2023 vyšetrenie na
perimetri, vedel, že je na 4.9.2023 objednaný na kontrolu.
Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže

byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.
Podľa § 183 ods. 2 veta druhá od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom
pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého

zdravotného stavu.
Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie
je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno

upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odročiť pojednávanie je možné len z výnimočných
dôvodov, z dôležitých dôvodov, ktoré môžu sa vyskytnúť na strane žalobcu či žalovaného, prípadne ich
právnych zástupcov. Ak existuje takýto dôležitý dôvod a súčasne nie je možné od strán sporu požadovať,
aby sa dali na pojednávaní zastúpiť inou osobou, ide vždy o dôvod na odročenie pojednávania.

V prípade, pokiaľ je osoba uznaná práceneschopnou, vždy to súd považuje za dôležitý dôvod pre
odročenie pojednávania, ak je okolnosť súdu včas preukázaná s vyjadrením lekára, že konkrétna
osoba bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa nemôže zúčastniť
pojednávania. Všetky tieto okolnosti musia obsahovať lekárske správy. Nemusí byť vystavený doklad
o práceneschopnosti. Stáva sa však, že strana sporu, teda ako v danom prípade žalobca, má zdravotný
stav tak nepriaznivý, že zlý zdravotný stav trvá dlhodobo, čo sa nakoniec odrazilo aj na opakovanom

odročovaní pojednávaní. Zdravotný stav žalobcu však napriek existujúcej práceneschopnosti už
od 26.2.2021, kvôli ktorej boli odročované ďalšie pojednávania, dovoľoval žalobcovi zúčastniť sa
pojednávania dňa 4.10.2021. V tomto prípade odvolací súd zhodne s názorom prvoinštančného súdu
dospel k záveru, že zdravotný stav žalobcu je natoľko nepriaznivý, že ďalšie odročovanie pojednávania
spôsobuje jeho ďalšie a ďalšie zdravotné komplikácie, aj napriek tomu, že mu súd vždy s lehotou na

odročenie vyhovel.
Len do pozornosti je potrebné zo strany odvolacieho súdu dať tú okolnosť, že v priebehu celého konania
žalobca vediac, že je aktívne vecne legitimovaný v prejednávanej veci, nemal záujem na urýchlenom
ukončení veci a rozhodnutí o uplatnenom nároku, neurobil sám, napriek svojmu zdravotnému stavu,
žiadne opatrenia, ktoré by viedli k hospodárnosti konania a viedli by aj k ukončeniu prejedávanej

veci. Preto aplikujúc ust. § 183 ods. 2 druhá veta CSP správne postupoval súd, keď ho upozornil v
predvolaniach pred posledným pojednávaním vo veci dňa 4.9.2023, že možno od neho spravodlivo
požadovať, aby sa nechal zastupovať inou osobou, pretože k odročovaniu pojednávania dochádza
v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Tým prvoinštančný súd zabezpečil zachovanie
zásady rýchlosti a hospodárnosti konania a umožnil žalobcovi ako osobe, ktorej zdravotný stav sa počas

konaniavždyvčasevymienenéhotermínupojednávaniazhoršil,zachovanieprávanaspravodlivýsúdny
proces.
Žalobca niekoľkokrát v priebehu konania tvrdil, že si zvolí nového právneho zástupcu, po tom, čo
predchádzajúcemu právneho zástupcovi plnú moc vypovedal. Napriek tomu, že zdravotný stav žalobcu
bol nepriaznivý dlhodobo, k takémuto úkonu nevykonal žiadne kroky a súdu, ani v odvolacom konaní,

neoznámil meno svojho právneho zástupcu alebo zastúpenie inou osobou.
Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že na posledné pojednávanie žalobca bol súdom riadne predvolaný
a mal informáciu žalobca o termíne pojednávania určeného na 4.9.2023 už od 6.7.2023 takmer 3
mesiacepredpojednávaním.Zatentočasžalobcamaldostatočnýpriestornazabezpečeniesvojejúčasti
na pojednávaní, príprave všetkých svojich pracovných a iných povinností, vrátane neakútnych vyšetrení

u lekárov, určenia termínov plánovaných zdravotných zákrokov, aby mohol svoju účasť na pojednávaní
zabezpečiť, pretože mu súd vyšiel v ústrety už niekoľkokrát a určil termín pojednávania na ním vopred
avizované obdobie.
Žalovaný napriek tomu, že sa zúčastnil plánovaného zákroku dňa 28.8.2023, súd o týchto okolnostiach
neinformoval. Jeho povinnosťou bolo informovať súd pred blížiacim sa termínom pojednávania dňa

4.9.2023 o prekážkach, ktoré na jeho strane nastali, ihneď, ako sa o takýchto okolnostiach dozvie.
Preto postup prvoinštančného súdu, ktorý rozhodol o tom, že návrh na odročenie pojednávania nie
je dôvodný, bol správny a postup prvoinštančného súdu, ktorý v čase pred posledným pojednávaním
oznámil žalobcovi, že jeho dôvod nepovažuje za vážny, bol korektný. Časovú tieseň v súvislosti
s komunikáciou medzi súdom a žalobcom spôsobil sám žalobca, keď vedome komunikoval so súdom

v nočných hodinách vediac, že následne po pracovnom dni 31.8.2023 nasledujú 3 dni pracovného
pokoja, kedy dňa 1.9.2023 bol štátny sviatok, dňa 2.9.2023 bola sobota a dňa 3.9.2023 bola nedeľa
a pojednávanie sa malo uskutočniť dňa 4.9.2023.
Konanie žalobcu je možné považovať za obštrukčné. Tým, že žalobca už 28.8.2023 bol objednaný
na kontrolu na očnom oddelení, mohol minimálne dňa 28.8.2023 v popoludňajších hodinách (keďže

vyšetrenie bolo vykonané dňa 28.8.2023 o 11:00 hod.) oznámiť súdu prekážku, ktorá mu bráni riadnej
prítomnosti na pojednávaní dňa 4.9.2023.
Preto uvedená odvolacia námietka je nedôvodná a obštrukčné konanie žalobcu nie je možné za daných
okolností nielen z pohľadu na neprítomnosť na pojednávaní dňa 4.9.2023, ale aj z pohľadu na celýpriebeh konania a účasť žalobcu na týchto pojednávaniach vyhodnotiť v jeho prospech. Cieľom žalobcu
nebolo ukončiť vec, cieľom žalobcu bolo spor predlžovať, správať sa nehospodárne a druhej sporovej
strane spôsobovať právnu neistotu.

8. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny
potvrdil. Nezistil žiadne dôvody pre to, aby bolo odvolaniu žalobcu vyhovené.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní bola úspešnou stranou sporu strana žalovaného.
Žalovaný v odvolacom konaní sa k odvolaniu nevyjadril, aj keď mal právneho zástupcu, v odvolacom
konaní mu trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v súlade s čl. 17 základných princípov CSP,
zakotvujúcich procesnú ekonómiu, odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho
konania žalovanému nepriznáva.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).