Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618205112
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6618205112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcov: 2/ A. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. C. D. XX/X, XXXX B., E. A., štátny občan Maďarskej republiky a 3/ F. B., narodený
XX.XX.XXXX,trvalebytomG.D.XX,XXXXB.,E.A.,štátnyobčanMaďarskejrepubliky,obajažalobcovia
zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Gabriela Nováková s. r. o. so sídlom Nemesszegská 6575/35,
929 01 Dunajská Streda, IČO: 55 112 111 proti žalovaným: 1/ A. H., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom
I. J. K. XXX, XXX XX I. J. K., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená: PAULOVIČ & PARTNERS
s.r.o. so sídlom Námestie Kubínyiho 367/7, 984 01 Lučenec, IČO: 54 322 120, 2/ KOOPERATIVA

poisťovňa,a.s.,ViennaInsuranceGroup,sosídlomŠtefanovičova4,81623Bratislava,IČO:00585441,
zastúpená: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 868 299, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov 2 /a 3/ proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 4C/45/2018 zo dňa 20. 12. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (výrok I.) potvrdzuje .
II.Vovýrokuotrováchkonania(výrokII.,III.)rozsudokokresnéhosúdu menítak,žežalobca2/ažalobca
3/, každý z nich samostatne, je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania na súde prvej

inštancie v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.
III. Žalobca 2/ je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

IV. Žalobca 3/ je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 2/ a 3/ domáhali
zaplatenia nemajetkovej ujmy po 3.000,- Eur.

2.1. Svoj nárok žalobcovia odôvodňovali tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn.
2T/74/2017 zo dňa 12.12.2017 bola žalovaná 1/ A. H. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 31.01.2017 v čase
asi o 10.28 h po ceste číslo II/585 v kilometri 6,7 v katastrálnom území obce Veľká nad Ipľom, viedla
osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 307 SW, EVČ: H. L., pričom počas jazdy rovným, voľným úsekom
cesty v smere od obce Veľká nad Ipľom na obec Panické Dravce sa plne nevenovala vedeniu vozidla

a nesledovala situáciu v cestnej premávke, v dôsledku včas nereagovala na vozidlo zn. Mercedes Vito,
EVČ: LTC-403 (registrované v Maďarsku) v tom čase odstavené pri pravom okraji cesty, pred ktorým sa
nachádzal jeho vodič C. B., následne pravou prednou časťou vozidla narazila do ľavej zadnej časti tohto
vozidla, v dôsledku čoho toto zišlo do pravej priekopy a jeho vodič C. B. zostal zakliesnený pod vozidlompri ľavom prednom kolese, pričom v dôsledku obmedzenia dýchacích pohybov pri viacnásobných
zlomeninách rebier obojstranne a poranení pľúcneho tkaniva došlo na mieste dopravnej nehody k jeho
uduseniu a takým konaním obžalovaná porušila ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c)

zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, teda inému z nedbanlivosti
spôsobila smrť a čin spáchala závažnejším spôsobom konania a tým spáchala prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona.
2.2. Nebohý C. B. bol otcom žalobcov 2/ a 3/, ktorý zomrel v dôsledku protiprávneho konania žalovanej
1/, ktorým došlo k mimoriadne vážnemu porušeniu ich práva na súkromný a rodinný život, k nezvratnej

deštrukcii rodinných väzieb, a tým k závažnému zásahu do ich osobnostných práv.
2.3. Pasívne legitimovaným subjektom v konaní je aj žalovaný 2/, keďže za škodu sa považuje aj
nemajetková ujma, ktorá bola spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať
zadosťučinenie peňažnou formou, a to aj s poukazom na § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.

3. Okresný súd Lučenec predošlým sp. zn. 4C/45/2018-340 zo dňa 29.06.2022 uložil žalovaným 1/ a 2/

zaplatiť žalobcom 2/ a 3/ po 2.400,- Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho
plnenia povinnosť druhého žalovaného, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

4.1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 16Co/69/2022-435 zo dňa 14.09.2023 rozsudok
okresného súdu vo výrokoch, ktorými rozhodol o žalobnom nároku žalobcov 2/ a 3/ proti žalovaným

1/ a 2/ a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie s odôvodnením, že v konaní boli zistené procesné vady, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci
samej. Okresný súd sa nevysporiadal s obranou žalovaného 2/, ktorý namietal premlčanie a procesný
postup, ktorým uplatnili právo žalobcovia 2/ a 3/. Okresný súd posúdil procesné podanie žalobkyne 1/
o vstupe žalobcov 2/ a 3/ do konania bez predloženia ich súhlasu v zmysle § 79 CSP za odstrániteľnú

vadu konania a za rozhodujúce z hľadiska posúdenia námietky premlčania považoval procesné podanie
žalobkyne 1/ z 13.03.2019. Otázku aktívnej legitimácie žalobcov 2/ a 3/ okresný súd zodpovedal tým,
že žalobkyňa 1/ podaním doručeným 13.03.2019 rozšírila žalobu o nároky žalobcov 2/ a 3/. a následne
uznesením sp. zn. 4C/45/2018-214 zo dňa 15.07.2021 súd pripustil vstup žalobcov 2/ a 3/ do konania a
uznesením sp. zn. 4C/45/2018-240 z 18.10.2021 pripustil zmenu žaloby na základe podania žalobkyne

1/ zo dňa 13.03.2019 a 12.07.2021.
4.2. Okresný súd mohol rozhodnúť o vstupe do konania žalobcov 2/ a 3/ uznesením sp. zn..
4C/45/2018-214 z 15.07.2021 postupom podľa § 79 CSP, lebo ide o procesné ustanovenie, ktoré je
viazané iba na súhlas žalobcov so vstupom do konania, ale nie je viazané na posúdenie právneho
nároku, ktorý je predmetom konania. Súd pri rozhodovaní o pristúpení ďalšieho subjektu podľa § 79 CSP

neprihliada na hmotnoprávne ustanovenia, a teda či je označený subjekt aj nositeľom tvrdených práv
alebo povinností. Pristúpenie ďalšieho subjektu do konania sa obvykle uplatní v prípade nerozlučného
spoločenstva, ak sa taká potreba zistí po podaní žaloby, alebo ak je v záujme žalobcu, aby bola kolízia
právnych nárokov odstránená, čím odpadne potreba ďalších sporov o tej istej veci.
4.3. Žalobou uplatnili nemajetkovú ujmu, ktorá ako absolútne právo (proti všetkým) patrí osobe, ktorá

právo riadne uplatňuje. Z toho dôvodu majú žalobcovia samostatné procesné postavenie, každý z
nich koná sám za seba a súd rozhoduje o každom nároku týchto žalobcov aj o povinnosti žalovaných
samostatne (§ 76 CSP). V posudzovanej veci žalobcovia mohli uplatniť svoje právo samostatnou
žalobou, pretože netvoria nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP) ani nútené spoločenstvo (§ 76 CSP). Z
toho dôvodu žalobkyňa 1/ (matka žalobcov 2/ a 3/ a pozostalá manželka po C. B.) nedisponuje nárokom

na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú uplatnili žalobcovia 2/ a 3/. Pokiaľ žalobkyňa 1/ uplatnila svoje
právo samostatnou žalobou, postupom podľa § 139 CSP mohla rozšíriť iba svoju žalobu, o ktorej súd v
tom čase už konal. Žalobcovia 2/ a 3/ sa k jej žalobe nemohli pripojiť dodatočne a svoje právne nároky
v spoločnom konaní nemohli bez ďalšieho uplatniť iba rozšírením žaloby žalobkyne 1/. Okresný súd
nemohol podanie, ktorým nárok uplatnili žalobcovia 2/ a 3/ posúdiť ako rozšírenie žaloby žalobkyne 1/

postupom podľa § 139 CSP, ktorý predpokladá možnosť rozšírenia žaloby, o ktorej súd v tom čase už
koná. Žalobkyňa 1/ nárok žalobcov 2/ a 3/ neuplatňovala a uplatniť nemohla. Rozšírenie žaloby o právny
nárok žalobcov, ktorí konajú sami za seba, postupom podľa § 139 CSP, by bolo možné iba v situácii, ak
by všetci žalobcovia podali spoločnú žalobu, o ktorej súd v čase rozšírenia žaloby už koná. Žalobkyňa 1/
nedisponovala nárokom ostatných dvoch žalobcov, ktorí majú samostatné procesné postavenie, preto

žalobkyňa ani nemohla rozšíriť žalobu o nároky ďalších subjektov.
4.4. Okresný súd uznesením sp. zn. 4C/45/2018-240 z 18.10.2021 pripustil zmenu žaloby na základe
podania žalobkyne 1/ zo dňa 13.03.2019 a 12.07.2021 tak, že „...žalovaná 1/, žalovaný 2/ a žalovaný
3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 15.000,- Eur, žalobcovi 2/ sumu 3.000,-Eur a žalobcovi 3/ sumu 3.000,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalšieho žalovaného“. Podanie žalobcov 1/ až 3/
zo dňa 01.07.2021 (č. l. 207- 209) je podľa obsahu procesným podaním obsahujúcim právne nároky

žalobcov 2/ a 3/, ktoré uplatnili žalobou, o ktorej malo byť rozhodnuté v spoločnom konaní po spojení
veci so žalobou žalobkyne 1/, postupom podľa § 166 ods. 1 CSP. Vzhľadom na stav konania, ktoré sa
týka iba žalobcov 2/ a 3/ a žalovaných 1/ a 2/, už nie je dôvod rozhodnúť o spojení veci.
4.5. Uvedeným procesným postupom, ktorý Civilný sporový poriadok nepredpokladá, boli porušené
procesné práva strán sporu, najmä v spornej otázke premlčania. Nesprávny procesný postup okresného

súdu mal vplyv na skutkové aj právne posúdenie veci.

5.1. Predtým, ako súd posúdi otázka skutkového preukázania nemajetkovej ujmy žalobcov, treba najskôr
posúdiť skutkovú otázku premlčania nároku, ktorý je krytý titulom poistného plnenia nároku na náhradu
škody. V ďalšom konaní okresný súd zodpovedá otázku, či premlčanie nároku voči žalovaným podlieha
všeobecnej premlčacej dobe stanovenej v Občianskom zákonníku na premlčanie majetkového práva,

ktorá je trojročná, alebo dvojročnej premlčacej dobe na náhrady škody.
5.2. Premlčanie je upravené v Občianskom zákonníku, ktorý je hmotnoprávnou normou, a skutkové
okolnosti premlčania sa posudzujú samostatne tak na strane žalovanej 1/, ako aj žalovaného 2/.
Začiatok plynutia premlčacej doby pri náhrade škody nemusí byť deň nasledujúci po dopravnej nehode
s následkom, ktorý odôvodňuje nárok na uplatnenie nemajetkovej ujmy. Bez ohľadu na počítanie

premlčania od vzniku poistnej udalosti alebo odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za
ňu zodpovedá, z právnej úpravy § 104 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri právach na plnenie
z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Aj keď skutkový základ pre
posúdenie premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči poisťovni treba posudzovať odlišne
ako voči samotnému škodcovi, je nepochybné, že právna úprava v prípade nemajetkovej ujmy umožňuje

nárok uplatniť u poisťovateľa do troch rokov od vzniku nemajetkovej ujmy aj v prípade, že sa plnenie
poisťovne posudzuje ako škoda.

6. Okresný súd mal v ďalšom konaní vychádzať z toho, že ak do konania pristúpil subjekt na strane
žalobcu, je nevyhnutný jeho súhlas a iba za tohto predpokladu nastali procesné dôsledky vstupu do

konaniaajvočižalovaným.Ďalejztoho,žežalobcovia2/a3/tvoriasamostatnéprocesnéspoločenstvoa
uplatnili právo, proti ktorému bola uplatnená námietka premlčania. Z hľadiska uplatnenia práva na súde
je rozhodujúci deň predloženia súhlasu so vstupom do konania, lebo až týmto dňom má súd skutočne
preukázané uplatnenie práv na súde, ako v prípade podania samostatnej žaloby.

7. Žalobcovia 2/ a 3/ zotrvali na podanej žalobe. Vo vzťahu k ustanoveniu § 79 CSP uviedli, že z
hmotného práva nevyplýva, akým spôsobom má žalobca, ktorý pristupuje do konania, uviesť súdu,
že je žalobcom. Všetky podania posudzuje súd podľa ich obsahu. V procesnom predpise je uvedené
len to, že súdu musí byť z jeho úkonu zrejmá jeho vôľa stať sa žalobcom. Forma nie je predpísaná.
Táto podmienka je podľa žalobcov splnená, akonáhle mal súd preukázané, že žalobca má záujem byť

žalobcom v konaní. Keďže žalobcovia 2/ a 3/ podpísali plné moci k podaniu žalobkyne 1/, ktorým rozšírila
svoju žalobu o ďalších žalobcov, je jednoznačné, že majú záujem vstúpiť do konania a úkony súdu
preukazujú, že konajú ako žalobcovia. Okrem toho boli súdu doručené aj ďalšie podania, z 02.01.2020,
kde takisto boli ako žalobcovia uvedení žalobca 2/ a žalobca 3/, boli rovnako podpísaní, tzn. že aj
uvedený. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že v trojročnej premlčacej lehote mal súd vedomosť

o tom, kto sú títo žalobcovia a mal k dispozícii plné moci.

8. Žalovaná 1/ navrhla, aby súd žalobu žalobcov 2/ a 3/ zamietol v celom rozsahu z dôvodu premlčania.
Zákon nestanovuje formu súhlasu toho, kto má pristúpiť ako žalobca do konania, hovorí však ale
vyslovene o súhlase, čo v tomto prípade podľa názoru žalovanej 1/ splnené nebolo.

9. Žalovaný 2/ uviedol, že jemu premlčacia doba síce plynie samostatne, ale na premlčanie nároku voči
žalovanému 2/ platí rovnaká právna úprava, ako na premlčanie nároku na náhradu škody voči osobe,
ktorá škodu spôsobila, teda od rovnakého momentu ako voči žalovanej 1/. V súdenej veci tak najneskôr
dňom 31.07.2019 uplynula premlčacia doba aj voči žalovanému 2/. Pokiaľ boli súhlasy žalobcov 2/ a 3/

doručené súdu až 27.07.2020, tak ich nárok bol v tom čase už premlčaný voči obom žalovaným.

10.1. Okresný súd vychádzal z toho, že žalovaný 2/ spochybňoval uplatnenie práva žalobcov včas,
lebo nároky žalobcov 2/ a 3/ boli uplatnená až dňom 12.07.2021, kedy prostredníctvom ich právnejzástupkyne bolo doplnené podanie, ktorým žalobcovia 2/ a 3/ vstúpili do konania ako žalobcovia a
prostredníctvom tohto podania dali súhlas na vstup do konania. Žalovaná 1/ sa k námietke premlčania
vznesenej žalovaným 2/ pripojila.

10.2. Zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, žalobcovia v konaní o náhradu
nemajetkovej ujmy pozostalých príbuzných majú samostatné procesná postavenie, keďže nemajetková
ujma je výlučným právom, ktoré patrí dotknutej osobe, každý z nich koná sám za seba a súd rozhoduje
o každom nároku žalobcov a o povinnosti žalovaných samostatne (§ 76 CSP). Okresný súd síce mohol
rozhodnúť o vstupe žalobcov 2/ a 3/ do konania postupom podľa § 79 CSP, lebo ide o procesné

ustanovenie, ktoré je viazané iba na súhlas žalobcov so vstupom do konania, ale nie je viazané na
posúdenieprávnehonároku,ktorýjepredmetomkonania.Prirozhodovaníopristúpeníďalšiehosubjektu
podľa § 79 CSP súd neprihliada na hmotnoprávne ustanovenia, teda či je označený subjekt aj nositeľom
tvrdených práv alebo povinností. Podanie, ktorým nárok uplatnili žalobcovia 2/ a 3/, nemožno posúdiť
ako rozšírenie žaloby žalobkyne 1/ podľa § 139 CSP, ktorý predpokladá možnosť rozšírenia žaloby, o
ktorej súd v tom čase už koná.

10.3. Žalobkyňa 1/ nedisponovala nárokom ostatných dvoch žalobcov, ktorí majú samostatné procesné
postavenie, ani nemohla rozšíriť žalobu o nároky ďalších subjektov. Ak bol súhlas žalobcov so vstupom
do konania predložený dodatočne, potom je pre posúdenie plynutia premlčacej doby rozhodujúci
deň predloženia súhlasu so vstupom do konania, lebo až týmto dňom má súd skutočne preukázané
uplatnenie práv na súde.

10.4. Súhlas žalobcov 2/ a 3/, hoci je datovaný dňom 02.01.2020, bol tunajšiemu súdu doručený až dňa
27.07.2020, až po uplynutí premlčacej doby, ktorá skončila dňa 01.02.2020 a preto je nárok žalobcov
2/ a 3/ premlčaný.

11.1. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 11, § 13 ods. 1 až ods. 3, § 16, § 415, § 420

ods. 1, § 441, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, § 5 ods. 3, § 24 ods. 3, § 31 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
11.2.Žalobcom2/a3/,ktoríneboli vkonaníúspešní,uložilpovinnosťnahradiťžalovanej1/trovykonania
v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov s

tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalobcu. Takú
istú povinnosť náhrady trov konania žalobcom 2/ a 3/ uložil žalovanému v rade 2/.

12.1. Žalobcovia 2/ a 3/ vo v čas podanom odvolaní namietali nesprávne skutkové zistenia a právne
posúdenie. Zamietnutie žaloby bolo odôvodnené tým, že súhlas žalobcov 2/ a 3/, hoci je datovaný dňom

02.01.2020, bol doručený až dňa 27.07.2020 [z písomného podania žalobcov na č.l. 175 spisu vyplýva:
„Faktom je, že explicitné vyjadrenie žalobcov 2-3 kancelária advokáta súdu nedopatrením nedoručila
(tieto súhlasy predkladá spolu so sťažnosťou)...“], po uplynutí premlčacej doby, ktorá skončila dňa
01.02.2020 a preto je nárok žalobcov 2/ a 3/ premlčaný.
12.2. V zmysle ust. § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt.

Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu. Zákon
nepredpisuje, akým spôsobom sa má takýto súhlas vyjadriť. Nie je dôležitá forma a proces, ktorým bude
dané súdu na vedomosť, že žalobca má záujem stať sa žalobcom, ale skutočnosť, že žalobca vykoná
taký úkon, z ktorého bude súdu zrejmé, že má záujem stať sa účastníkom konania
12.3. Súd obdržal prvú informáciu o tom, že žalobcovia 2/ a 3/ majú záujem stať sa žalobcami už v rámci

podania zo dňa 13.3.2019 (rozšírenie žaloby), nakoľko už v danom podaní vystupujú ako žalobcovia,
podanie riadne podpísali (prostredníctvom advokáta, ktorý je na to oprávnený na základe plnej moci zo
dňa 11.12.2018). Na vyžiadanie súdu boli dňa 28.1.2020 zaslané originály plných mocí žalobcu 2/ A.
B. a žalobcu 3/ F. B.. Súhlasy žalobcov 2/ a 3/ datované z 2.1.2020 boli vyhotovené z dôvodu právnej
istoty, nakoľko zákon nepredpisuje žiadnu formu tohto súhlasu. Súd sa so skutočnosťou, že žalobcovia

2/ a 3/ majú záujem stať žalobcami preukázali do uplynutia premlčacej lehoty 4 krát a to tým, že boli
ako žalobcovia označený a podané návrhy riadne podpísali. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k
premlčaniu ich nároku.
12.4. Pokiaľ je podaná žaloba advokátom a neobsahuje splnomocnenie, resp. splnomocnenie
neobsahujekonverziu,súdvyzveúčastníkanaodstránenievady,avšaktátovadanemávplyvnaplynutie

premlčania, t.j. v prípade, ak nie je doložená plná moc, resp. je neúplná, tak nedochádza k premlčaniu
nároku. Zo strany žalobcov 2/ a 3/ boli na súd do uplynutia premlčacej lehoty doručené štyri podania,
teda lehota bola splnená a došlo len k doloženiu listiny, ktorú súd vyžadoval. Pokiaľ by tomu bolo inak,
tak by došlo k porušeniu ústavného práva pristupujúceho žalobcu na spravodlivý súdny proces.12.5. Podľa rozhodnutí Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR, účelom civilného procesu je spory
riešiť, rozhodovať ich a prinášať spravodlivosť a nie ich odmietať, teda nesúdiť cez rôzne arbitrárne,
procedurálne rituály a prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho

konania a nadmerný neadekvátny tlak na dopĺňanie náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú
oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti a
niesúvsúladesústavnýmiprincípmispravodlivéhoprocesu.Zuvedenýchdôvodovnavrhli,abyodvolací
súdodvolanímnapadnutýrozsudokvcelomrozsahuzrušilavrátilvecsúduI.inštancienaďalšiekonanie
a rozhodnutie.

13. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že Okresný súd v Lučenci sa v vysporiadal s
námietkami, ktoré žalobcovia 2/ a 3/ uvádzajú vo svojom odvolaní, nároky žalobcov v rade 2/ a 3/ sú
premlčané a vznesená námietka premlčania je dôvodná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu potvrdil.

14.Žalovaný vrade2/ vovyjadreníkodvolaniuuviedol,že niejedanýanijedenzuvedenýchodvolacích
dôvodov, ktoré žalobcovia 2/ a 3/ vo svojom odvolaní označili. Argumenty uvádzané žalobcami 2/ a
3/ v ich odvolaní nemôžu obstáť, pretože odvolací súd sa už s rovnakou argumentáciou, vysporiadal
rozsudkomč.k.16Co/69/2022–435zodňa14.09.2023keďvčastitýkajúcejsažalobcov2/a3/predošlé
rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok

okresného súdu potvrdil.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov 2/ a 3/, viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr.
CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne.

16. Odvolací súd už v predošlom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že posudzovanou žalobou uplatnili
žalobcovia 2/ a 3/ nemajetkovú ujmu, ktorú ako absolútne právo (proti všetkým) súd prizná za
predpokladu, že právo je na súde riadne uplatnené.

17.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa 1/ C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. C. D. XX/X, XXXX
B., E. A., podaním z 13. 03. 2019 rozšírila žalobu tak, aby žalovaní 1/, 2/, zaplatili žalobcovi 2/ sumu
3.000 Eur a žalobcovi 3/ sumu 3.000 Eur (č. l. 45-50). Podaním z 28. 01. 2020 právna zástupkyňa
žalobkyne 1/ súdu predložila splnomocnenia žalobcov 2/ a 3/ s textom „plná moc k podaniu na ochranu

osobnosti“ (č.. l. 126,127). V uvedenom splnomocnení žalobcov 2/ a 3/, ktorého kópie boli pripojené
už k podaniu žalobkyne 1/ z 13. 03. 2019 (č. l. 70, 71) nie je identifikované súdne konanie, do ktorého
neskôr pristúpili, hoci žaloba v tejto veci bola podaná už 19.11.2018.
17.2. V sťažnosti žalobkyne 1/ z 27. 07. 2020, proti uzneseniu sp. zn. 4C/45/2018-158 z 09. 07. 2020,
ktorým okresný súd nepripustil zmenu žaloby z 13. 03. 2019, právna zástupkyňa žalobcov 1/, 2/ 3/

uviedla, že „súdu boli doručené plné moci žalobcov 2/ a 3/ z čoho vyplýva, že majú záujem o vstup
do konania na strane žalobcov a navrhla, aby súd rozhodol o pripustení žalobcov 2/ a 3/ do konania a
pripustí zmenu žaloby zo dňa 02. 01. 2020 (nie z 13. 03. 2019)“. K sťažnosti bol pripojené prehlásenie
žalobcu 2/ a žalobcu 3/ zo dňa 02.01. 2020, že súhlasia s pristúpením k žalobe vedenej na Okresnom
súde Lučenec sp. zn. 4C/45/2018 na strane žalobcu (č. l. 174-177).

17.3. Uznesením sp. zn. 4C/45/2018 – 214 zo dňa 15. 07. 2021 súd pripustil do konania žalobcov
2/ a 3/ a uznesením sp. zn. 4C/45/2018 – 240 zo dňa 18. 10. 2021 súd rozhodol o pripustení zmeny
žaloby, ktorou právo uplatnili žalobcovia 2/ a 3/.

18. V odvolaní proti predošlému rozhodnutiu okresného súdu žalovaný 2/ namietal, že nároky žalobcov

2/ a 3/ sú premlčané, pretože úkon, ktorým vstúpili do konania, bol urobený až keď žalobkyňa odstránila
nedostatky s jej návrhom na pristúpenie ďalších subjektov do konania. Súhlas žalobcov 2/ a 3/ so
vstupom do konania boli doručené až 27. 07. 2020 viac ako 3 roky od dopravnej nehody. Rozhodujúcim
momentom pre posúdenie premlčania je deň, kedy bol súdu doručený súhlas žalobcu so vstupom do
konania. Nároky žalobcov v rade 2/ a 3/ sú premlčané vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

19.1. Žalobcovia 2/ a 3/ tvrdili, že podpísali plné moci k podaniu žalobkyne 1/, ktorým rozšírila svoju
žalobu o ďalších žalobcov, z čoho je jednoznačné, že majú záujem vstúpiť do konania a ich úkony
preukazujú, že konajú ako žalobcovia.19.2. Skutočnosť,žežalobcoviavstúpilidokonanianastranežalobkyne1/nebola sporná,alevzhľadom
na to, že každý zo žalobcov 1/, 2/, 3/ mal samostatné procesné postavenie a konal iba sám za
seba, rozhodujúce bolo posúdenie, kedy žalobcovia 2/ a 3/ preukázali procesné podmienky, na základe

ktorých mohol súd rozhodnúť o ich pristúpení do konania z hľadiska posúdenia otázky premlčania práva
a z hľadiska procesných práv druhej strany sporu.
19.3. Nebolo sporné, že všetky podania posudzuje súd podľa ich obsahu, ale nesprávne je tvrdenie, že
z hmotného práva nevyplýva, akým spôsobom žalobca pristupuje do konania. Nestačí, že žalobcovia
2/, 3/ splnomocnili advokátku na zastupovanie, ale rozhodujúce je uplatnenie hmotného práva na súde

predpísaným procesným postupom.

20.1. Argumentáciu žalobcov 2/ a 3/, že forma procesného úkonu, ktorým je podanie žaloby, nie
je predpísaná, pretože má prednosť obsah, ktorým uplatnili právo na súde treba posudzovať
porovnaním §76a §79 azhľadiskaZákladnýchprincípovCivilnéhosporového poriadku(ďalej„CSP“).
20.2. Podľa § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné

práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.
20.3. Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt.
Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
20.4. Podľa Čl. 6 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak

povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.
20.5. Podľa Čl.11 ods. 1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
20.6. Podľa Čl.11 ods. 3 CSP, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej
odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.

21.1. Tvrdenie žalobcov o prednosti obsahu podľa Čl.11 ods. 1 CSP pred (procesnou) formou pri
posúdení následkov odstrániteľnej procesnej vady § 79 CSP, pri preukazovaní súhlasu so vstupom do
konania by bola ospravedlniteľné, ak by žalobcovia neboli od začiatku právne zastúpení advokátom
(Čl.11 ods. 3 CSP), a ktorým vzhľadom na samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP nič nebránilo

uplatniť právo samostatnou žalobou.
21.2. Procesná rovnosť strán, pri uplatnení materiálneho práva v posudzovanej veci spočíva v ich
možnosti uplatňovať hmotné právo žalobou a odporovať žalovanému právu námietkou premlčania.
21.3. Pokiaľ svoje práva uplatnili žalobcovia pristúpením k žalobe, ktorú podala žalobkyňa 1/, potom
musia rešpektovať predpísaný procesný postup.

22. Procesná úprava nebránila žalobcom včas uplatniť právo. Procesná úprava je prostriedkom na
zachovanie rovnosti strán v konaní a pred zákonom. Žalobcovia 2/ a 3/ uplatnili hmotné právo na súde
procesným postupom, ktorý mal za následok stratu sporu vzhľadom na to, že druhá strana sporu proti
nim uplatnila námietku premlčania.

23. Žalobcovia 2/ a 3/ v odvolaní tvrdili, že svojimi podaniami prejavili vôľu vstúpiť do konania
ako žalobcovia na strane žalobkyne 1/ o čom predložili splnomocnenie na zastupovanie v konaní
pre advokátku, ktorá v konaní zastupovala žalobkyňu 1/. Vzhľadom na procesný postup, ktorý
bol odôvodnený v predošlom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu možno konštatovať, že

splnomocnenie na podanie žaloby bolo predložené, ale procesné úkony žalobcov 2/ a 3/ boli riadne
urobené až po uplynutí premlčacej doby.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a
rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 3 CSP.

25.1. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). V konaní na súde prvej inštancie aj odvolacom konaní mali podľa § 255 ods. 1 CSP úspech
žalovaní 1/ a 2/.
25.2. Okresný súd uložil obom žalobcom povinnosť náhrady trov spoločne a nerozdielne, ktorý výrok

nezohľadňuje skutočnosť, že každý z nich konal sám za seba. Z toho dôvodu odvolací súd zmenil
rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách (výroky II. a III.) tak, že žalobca 2/ a žalobca 3/, každý
samostatne, je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania na súde prvej inštancie v
rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.25.3. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania odvolací súd uložil žalobcovi 2/ a žalobcovi 3/
povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

26. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.