Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319010242
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8319010242.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.10.2024, v
trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona, o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/45/2019 zo dňa 26.03.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom zo dňa 26.03.2024 podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, t. č. ul. F. E. X, G., spod
obžaloby Okresného prokurátora v Humennom sp. zn. 1 Pv 405/19/7702 zo dňa 11.04.2019, pre skutok
kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

- dňa 28.03.2012 vo večerných hodinách sa v kaviarni na ul. F. v A. ústne dohodol s A. H. I. a J.
G. K., že sa dňa 29.03.2012 v C. zúčastní dražby trojizbového bytu číslo XX nachádzajúceho sa na
druhom poschodí, súpisné číslo XXXX, vchod číslo XX, parcela číslo L. XXXX/X na ul. B. v C., so
spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6686/821712 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6686/821712 na pozemku č. L. XXXX/X, zastavaných

plochách a nádvorí o výmere 1366 m2, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie
C. s tým, že po úspešnom vydražení bytu prevedie z tohto 1/3 A. H. I. a 1/3 J. G. K., pričom mu títo za
týmto účelom dňa 29.03.2012 odovzdali peňažné prostriedky každý v sume 6.666,50 Eur, následne z
dôvodu začatého konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorou A. B. nadobudol predmetný byt do
vlastníctva uzavreli písomnú zmluvu o budúcej zmluve, ktorou sa A. B. zaviazal, že do 14.01.2015 na
každého prevedie podľa dohody 1/3 vydraženého bytu, v prípade porušenia povinnosti bola dohodnutá

zmluvná pokuta vo výške 5.000,- Eur pre každého z nich, ak by bola dražba vyhlásená za neplatnú
mal im vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky bez zmluvnej pokuty, pričom A. B. doposiaľ dohodnutý
podiel z bytu na A. H. I. a J. G. K. nepreviedol a ani poskytnuté peňažné prostriedky im nevrátil a takto
sa na úkor A. H. I. a J. G. K. obohatil a svojím konaním spôsobil škodu A. H. I. vo výške 6.833,- Eur a
J. G. K. škodu vo výške 6.833,50 Eur,

oslobodil, lebo skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodených A. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. N. XXX/
XX, O., N. A. a J. G. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, A., s ich nárokmi na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor včas odvolanie. V písomnom odôvodnení odvolania najskôr
konštatoval záver súdu prvého stupňa z rozsudku o tom, že nebol jednoznačne preukázaný úmyselobžalovaného uviesť do omylu poškodených a takto sa obohatiť, že je nespochybniteľne preukázané aj
podľa tvrdení poškodených, že obžalovaný sa dražby zúčastnil a finančné prostriedky boli použité, resp.
museli byť použité na zaplatenie kúpnej ceny, že je nespochybniteľne preukázané, že bez zavinenia

obžalovaného bola zrušená dobrovoľná dražba, bola zrušená zmluva o pôžičke, ktorú uzatvorili pôvodní
vlastníci bytu, čo malo za následok, že vlastníctvo obžalovaného k bytu bolo súdnymi rozhodnutiami
zrušené a nemohol, aj keby chcel na poškodených previesť dve tretiny bytu. Ďalej poukázal prokurátor
na záver súdu prvého stupňa o tom, že obžalovaný poskytnuté finančné prostriedky použil na dohodnutý
účel a keď bola dobrovoľná dražba zrušená rozhodnutím súdu, finančné prostriedky neboli vrátené

obžalovanému, a tak nebolo možné od neho požadovať vyplatiť poškodeným ich vložené finančné
prostriedky ani previesť na nich dve tretiny bytu, a preto nebolo preukázané naplnenie pojmového znaku
prečinu podvodu, že už v čase konania mal úmysel sa neoprávnene obohatiť na úkor poškodených.
Prokurátor ďalej konštatoval obsah zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 14.1.2013 uzavretej medzi
budúcim predávajúcim obžalovaným a budúcimi kupujúcimi poškodenými, podľa ktorej sa obžalovaný
zaviazal najneskôr do 14.1.2015 predmetný byt predať poškodeným za dohodnutú kúpnu cenu 13 333,-

Eur. Ďalej konštatoval rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/117/2012 zo dňa 13.9.2018,
ktorým bolo rozhodnuté, že dobrovoľná dražba zo dňa 29.3.2012, predmetom ktorej bol uvedený byt,
je neplatná. Z vykonaných dôkazov podľa názoru prokurátora vyplýva, že obžalovaný najmenej od
14.1.2013 do 14.1.2015, ani do 13.9.2018 nepreviedol vlastníctvo k predmetnému bytu na poškodených,
napriek tomu, že na predmetný byt nebolo vydané akékoľvek predbežné opatrenie týkajúce sa zákazu

nakladania s predmetným bytom, ani nevrátil finančné prostriedky poškodeným každému v sume
po 6 666,50 Eur, ktoré mu poškodenými boli poskytnuté na zaplatenie kúpnej ceny po vydražení
bytu, a práve tieto skutočnosti podľa názoru prokurátora preukazujú úmysel obžalovaného uviesť
poškodených do omylu a obohatiť sa a tento úmysel bol u obžalovaného už pri uzavretí ústnej dohody
medzi obžalovaným a poškodenými, nakoľko obžalovaný po vydražení bytu a zaplatení kúpnej ceny

nemal úmysel previesť dve tretiny bytu na poškodených, hoci bola uzavretá táto ústna a neskôr
písomnádohoda,aninemalúmyselimvrátiťposkytnutépeňažnéprostriedky.Vzhľadomnatoprokurátor
navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu
s právnym názorom, že došlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu
podľa § 221 ods.1, 2 Tr. zákona.

Na základe tohto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371

ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Odvolací súd najskôr podotýka, že teraz napadnutý rozsudok okresného súdu je v poradí druhým
prvostupňovým rozsudkom v konaní. Rozsudok sp. zn. 3T/45/2019 zo dňa 13.6.2023, ktorým bol

obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona
na rovnakom skutkovom základe, ako bol vyššie uvedený, bol na základe odvolania podaného
obžalovaným zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9To/18/2023 zo dňa 05.12.2023
a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V zrušujúcom uznesení odvolací súd uložil súdu prvého stupňa okrem povinností odstrániť procesné

pochybenia v spojitosti so zastupovaním obžalovaného na hlavnom pojednávaní a dokazovaním
vykonanom na ňom, sústrediť sa predovšetkým v spojitosti s právnou kvalifikáciou skutku na dôsledné
vysporiadanie sa s otázkou materiálneho korektívu, ktorý je obsiahnutý v § 10 ods. 2 Tr. zákona.

Po preskúmaní veci sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku, s jeho

odôvodnením, s argumentáciou súdu prvého stupňa v skutkových i právnych otázkach. Súd prvého
stupňa postupoval tak, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Týmto svojim postupom naplnil základnú zásadu trestného
konania vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku.

Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Takýmto
postupom súdu prvého stupňa došlo k naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa podrobne popísal rozsah vykonaného dokazovania a
následne poukázal na skutočnosti, ktoré vyplývajú z jednotlivých dôkazných prostriedkov a ktoré mal

za preukázané a z ktorých dôkazných prostriedkov vychádzal pri svojom rozhodovaní, pričom náležite
vyjadril konkrétne právne úvahy vedúce k jeho skutkovým i právnym záverom. Súd prvého stupňa sa tiež
v intenciách pokynu odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení náležite zaoberal otázkou materiálneho
korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona a podľa názoru odvolacieho súdu túto otázku zákonným
spôsobom vyhodnotil a vyriešil.

Na všetky detaily a podrobnosti, ktoré súd prvého stupňa konštatoval k jednotlivým dôkazom, odvolací
súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, a už len v súvislosti s najdôležitejšími
odvolacími dôvodmi a skutočnosťami uvádza nasledovné.

Súdprvéhostupňamalzargumentácieobžalovanéhovodvolanízistené,žesazúčastniltzv.dobrovoľnej

dražby nehnuteľnosti v skutkovej vete vyšpecifikovaného bytu v C., na tejto dražbe bol úspešný a po
zaplatení dražbou určenej vygenerovanej sumy bol zapísaný ako vlastník predmetného bytu a výšku
kúpnej ceny cca 22.000 eur uhradil zo svojich finančných prostriedkov. Z jeho tvrdení vyplynulo, že
poškodení tvrdenia, že mu na túto kúpnu cenu poskytli 2/3 sumy (6.666,50 eur), ničím nepreukázali.
Bez zavinenia obžalovaného bola súdom zrušená dobrovoľná dražba v spojení s tým, že bola zrušená

zmluva o pôžičke, ktorú uzatvorili manželia D., pôvodní vlastníci bytu, čo malo za následok, že jeho
vlastníctvo predmetnému bytu bolo súdnymi rozhodnutiami zrušené, a teda on nemohol ani keby chcel
previesť 2/3 bytu na poškodených. Ak by súd uveril výpovediam poškodených, nemohol sa dopustiť
žiadneho podvodného konania, keď sa v podstate udialo všetko to, čo oni vypovedajú, len on nemohol
na nikoho prevádzať vlastníctvo, lebo súdnymi rozsudkami po zaplatení kúpnej ceny jeho vlastníctvo

bolo zrušené. Je absurdné, aby sa on zmluvne v nejakej zmluve o budúcej zmluve zaviazal, že
vprípade,akbudedobrovoľnádražbazrušená,poškodenýmvrátipodľaichtvrdeniaposkytnutéfinančné
prostriedky, pričom aj podľa ich tvrdenia v podstate každý z nich troch má dnes nevyplatenú sumu po
6.666,- eur, len podľa takejto zmluvy by sa on mal zaviazať vrátiť finančné prostriedky, ktoré neboli
vrátené ani jemu. Existenciu predloženej zmluvy o budúcej zmluve on jednoznačne poprel, lebo žiadna

taká zmluva neexistovala a súd ignoroval skutočnosť, že túto zmluvu predložili iba ako kópiu, teda
nebolo možné grafologickým dokazovaním preukázať' pravosť jeho podpisu, on žiadnu takúto zmluvu
nepodpísal. Príjmový pokladničný doklad je falzifikát a poškodení ho predložili tiež iba vo fotokópii.
Poškodení overené kópie predložili bez originálov s odôvodnením, že tieto originály bez akéhokoľvek
dôkazu mal odcudziť on, pričom bolo dostatočne preukázané, že výpovede poškodených ohľadom

toho, že originály mal odcudziť on, odôvodňovali tým, že mal prístup do ich kancelárií, pričom bolo
nespochybniteľne preukázané, že v čase, kedy akože mal odcudziť tieto dôkazy, už značnú dobu u
poškodených nepracoval a teda do firmy nemal prístup. Súd nebral pri svojom rozhodnutí do úvahy
reálne preukázaný skutkový stav, bral do úvahy to, že za vydražený byt bola uhradená kúpna cena, z
tejto kúpnej ceny boli uhradené všetky dlhy pôvodných majiteľov. Po rozhodnutiach súdov sa majiteľom

bytuopätovnestalP.D.smanželkou,avšakužbezakýchkoľvekdlhovbytokamžitepredalsvojmusynovi
za 3.000 eur. Nebanková spoločnosť, ktorá mu poskytla pôžičku, dnes neexistuje a nemá právneho
nástupcu, dražobná spoločnosť, ktorá realizovala dobrovoľnú dražbu, je tiež zrušená bez nejakého
právneho nástupcu a on po zaplatení kúpnej ceny 22.000 eur, ktoré si ani nevie predstaviť, kto a kedy
mu ich vráti, má byť odsúdený, že mal spáchať' nejaký podvod.

Z výpovede svedka A. H. I. mal súd prvého stupňa zistené, že svedok mal s obžalovaným veľmi dobrý
kamarátsky vzťah, pričom sa zaoberá realitnou činnosťou, kúpou, predajom, prenájmom nehnuteľnosti,
zúčastňuje sa na dražbách, ktoré ak vydražia, tak ich rekonštruujú a predávajú. Obžalovaný ho požiadal,
aby zrealizovali obdobný obchod, konala sa dražba dňa 29.3.2012, kde sa spolu s J. G. K. a A. B. pred

dražbou dohodli, že ak budú úspešní na dražbe, tak sa môžu spolupodieľať v podiele 1/3 k nákladom
a výnosom. B. navrhol, že vzhľadom k tomu, že nakoľko je pôvodom z C. a mal by blízko na prípadne
obhliadky, chce vydražiť byt on. Dražba bola úspešná, B. byt vydražil a v zmysle dohody asi v ten
deň odovzdali mu 1/3 sumy vo výške 6.666,50 eur spolu s kolegom J. K., čo B. potvrdil samostatným
príjmovým pokladničným dokladom. V zákonnej lehote 3 mesiacov došlo k odvolaniu sa voči dražbe zo

strany pôvodných vlastníkov bytu a následne dňa 14.01.2013 z dôvodu právnej istoty uzavreli zmluvu
o budúcej kúpnej zmluve s B. na prevod 1/3 na každého zo spoluvlastníkov, s čím B. súhlasil. Svoj
záväzok však nesplnil. Dozvedel sa, že B. okrem jeho pôžičky má aj ďalšie pôžičky, ktoré nespláca, a
teda má za to, že od samého počiatku vedel, že svoj záväzok nesplní. Na všetky jeho výzvy písomné,telefonické nereaguje. B. bol v pracovno-právnom vzťahu v jeho spoločnosti od roku 2013, mal kľúče
od kancelárie s neobmedzeným prístupom a pri jeho otázke, kde sa nachádza spis ohľadom bytu na ul.
B. XX, odpovedal, že spis si zobral on a potom ho naspäť vráti do kancelárie, ale vrátil iba časť, už bez

chýbajúcich dokladov. Chýbal originál príjmový pokladničný doklad a originál kúpnej zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve. Od roku 2017 sa už presťahovali do inej kancelárie, kde už prístup nemal. Rekonštrukciu
bytu financoval on, obžalovaný sa na nej nepodieľal.

Z výpovede svedka J. G. K. mal súd prvého stupňa zistené, že s I. sa poznajú 25 rokov, začali spolu

podnikať v oblasti nehnuteľností, kúpa, predaj, dražby a pod. Obžalovaný B. je jeho spolužiak od 14 roku
veku, boli dobrí kamaráti a videl, ako a v čom podnikajú s I., videl, že chodia po dražbách a byty potom
kúpia a rekonštruujú a následne predávajú. Prišiel s návrhom, že ak si on dokáže nájsť určitý obnos
peňazí, či by neboli takí dobrí a nezobrali ho do nejakého obchodu. I. zistil, že bude dražba bytu na ul. B.
v C. a túto skutočnosť predostrel jemu a po konzultácii povedali o tej možnosti B., že sa môže zúčastniť
tejto dražby s nimi. Tento byt mal vydražiť on, keďže dražby sa mohol zúčastniť iba jeden z nich, oni s

tým súhlasili. Deň pred dražbou sa dohodli, že v prípade, ak bude dražba úspešná a byt vydražia oni, tak
ich vklad bude po 1/3-ne od každého. Na druhý deň dražba prebehla, bola úspešná a oni mu po dražbe
odovzdali peniaze, pričom kolega /I./ má aj kópiu príjmového pokladničného dokladu - dali mu každý
po 6.666,- eur. Byt sa potom začal rekonštruovať, menili sa okná, plávajúce podlahy, vystierkovanie,
vymaľovanie, nová kuchynská linka, zariadenie kuchyne a pod. Po troch mesiacoch prišlo k žalobe o

neplatnosť dražby. Následne sa stretli s B. spolu s I. a dohodli sa, že by bolo dobre uzavrieť nejakú
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde sa B. zaviaže, že v prípade, ak by došlo k tomu, že sa tá dražba
zmarí a bude neplatná, uzná svoj dlh voči nim vo výške cca 6.800,- eur s tým, že ak by sa zrušenie
dražby neuskutočnilo, tak potom každému z nich dá - prevedie 1/3 bytu. Toto podpísali v januári 2013.
Situácia sa potom rapídne zmenila a B. s nimi prestal komunikovať, prestal sa ozývať, prestal dvíhať

telefóny. Od kolegu počul, že dražba bola vyhlásená za neplatnú a veci sa vrátili do pôvodného stavu a
čo vie, tak byt sa prepísal na syna pána D.. Žiadne peniaze od obžalovaného im z dražby vrátené neboli.

Súd konštatoval z výpovede svedka K. H., že obsahom jeho stavebných prác ohľadom rekonštrukcie
bytu bolo, že okná si u nich objednal pán I., kde následne po objednávke okná boli vymenené a vyplatené

pánom I..

Súd tiež konštatoval z výpovede svedka P. D., že finančné prostriedky mu dali I. s B., bolo to 600,- eur,
aby sa mohli vysťahovať, lebo inak ich dajú deložovať - to povedal B.. Aj keď byt vydražil B., hlavné
slovo mal pán I.. Všetko čo sa rozprávali, hovoril I. a B. bol len taký prísediaci. Byt po dražbe odovzdal

obžalovanému, ale peniaze mu dal I.. Rekonštrukciu vykonali v priebehu jedného mesiaca a byt chceli
hneď predať. Bolo to v roku 2012. I. ešte chodil za nimi, aby stiahli zo súdu poznámku, resp. z katastra,
lebo bola žaloba o neplatnosť dražby. Dražba bola preto, lebo neplatili pôžičku a mali tam dlh 7.000,-
eur. Z dražby nedostali žiadne peniaze. Mali aj dlh voči bytovému družstvu v sume 5.000,- eur. Súdne
konanie o neplatnosť dražby vyhrali a byt predali synovi.

Z výpovede svedkyne Q. D. mal zistené, že nesplácali pôžičku a byt dali do zábezpeky. Po čase prišla na
nich exekúcia, následne dražba, oni sa odvolali ohľadne dražby, ale aj napriek tomu sa dražba konala,
čo realizovala nejaká dražobná spoločnosť zo Žiliny a byt vydražil B.. Keďže ešte nemali náhradné
ubytovania,tak I.a B.prišliknima I.sasnažilpomôcťtým,žeimdalraz300,-aasipodvochalebotroch

mesiacoch ďalších 300,- eur na to, aby si mohli rýchlejšie nájsť náhradné ubytovanie. Keďže dali podnet
na neplatnosť dražby, po rokoch vyhrali súd, byt sa im vrátil naspäť a teraz bývajú v tom pôvodnom byte.

Vykonaným dokazovaním ďalej súd prvého stupňa zistil z výpovede svedkyne H. A., že od júla
do decembra roku 2014 spoločne so svojou matkou a dcérou bývala v byte, kde podľa katastra

nehnuteľnosti bol vlastníkom bytu A. B., najskôr sa dohodli iba ústne, bol to byt na ulici B. v C.,
na 2 poschodí, urgovala obžalovaného, aby doniesol nájomnú zmluvu, no on sa tomu vyhýbal. Pred
Vianocami jej doniesol nájomnú zmluvu, ona ju odmietla podpísať, lebo tam boli veci, na ktorých sa
predtým nedohodli. Keď zmluvu nepodpísala, tak jej povedal, že sa má vysťahovať do 24 hodín, ináč
prídeajspolicajtami.PotomvolalaI.,žeichobžalovanývyhadzujezbytu.I.ichniekedyvseptembri2014

navštívil a pýtal sa, na základe čoho bývajú v byte, či majú nájomnú zmluvu a podobne a vysvetlil jej, že
na byt dali ešte s druhým pánom 2/3 peňazí na kúpu bytu a aby ona rozprávala s obžalovaným, nakoľko
on ich ignoruje. Povedala to aj obžalovanému, no ten jej povedal, že byt je jeho a oni sú kriminálnici a
že ich ani nepozná. Dohodla sa s I. a K., že zavolá obžalovaného a keď príde na stretnutie, tak ho onidvaja počkajú, aby sa dohodli, pretože ich ignoruje a keď obžalovaný prišiel na stretnutie, najskôr sa
poobzeral, či tam niekto nie je a keď videl auto s I. a K., tak nastúpil do svojho auta a odišiel preč.

Súd prvého stupňa mal tiež zistené z fotokópie príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.03.2012,
že I. s K. uhradili 2/3 ceny nehnuteľnosti v sume 13.666,- eur obžalovanému B.. Z fotokópie zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 14.01.2013, mal zistené, že túto zmluvu podpísali obžalovaný, I. a
K. a z nej vyplýva, že budúci predávajúci - obžalovaný odpredá budúcim kupujúcim - I. a K. každému
1/3 predmetného bytu. Zmluvné strany sa dohodli na uzavretie kúpnej zmluvy najneskôr do dňa

14.01.2015. Dohodli sa, že kúpna cena v sume 13.666,- eur bola budúcimi kupujúcimi (zaplatená) v
deň dražby nehnuteľnosti dňa 29.03.2012 každým budúcim kupujúcim po 6.666,50 eur. Ďalej mal súd
zistené z notárskej zápisnice M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX zo dňa 29.03.2012,
že vydražiteľom predmetného bytu uvedeného vo výroku rozsudku sa stal obžalovaný a z fotokópie
pokladničného príjmového dokladu č. G. XXXXXXX, že obžalovaný zložil dražobnú zábezpeku v sume
5.000,- eur a z fotokópie pokladničného príjmového dokladu č. G. XXXXXXX, že obžalovaný doplatil

vydraženú sumu 15.000,- eur. Súd prvého stupňa zistil, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k.
5C/117/2012-259 zo dňa 13.09.2018 bola dražba predmetného bytu určená za neplatnú.

Na základe tohto dôkazného podkladu v súvislosti s právnym hodnotením veci súd prvého stupňa
uviedol, že predpokladom trestnej zodpovednosti za trestný čin podvodu je v zmysle § 221 zákona č.

300/2005 úmyselné konanie, ktorým niekto obohatí seba alebo iného na škodu cudzieho majetku tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu. Avšak
podľa súdu prvého stupňa v danom prípade preukázané nebolo, aby obžalovaný úmyselne konal tak,
aby uviedol do omylu poškodených.

Súd prvého stupňa s osobitným poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého nejde o prečin,
ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná, posúdil závažnosť prečinu, a
teda aj konania obžalovaného A. B., ktoré sa mu kladie za vinu v podanej obžalobe, ktorý určujú
spôsob vykonania prečinu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a aj miera

zavinenia a pohnútka obžalovaného. Opätovne zdôraznil, že podľa jeho názoru dokazovaním nebolo
preukázané naplnenie skutkovej podstaty žalovaného prečinu podvodu podľa § 221 Tr. zákona, lebo
nebol jednoznačne preukázaný úmysel obžalovaného uviesť poškodených do omylu a takto sa obohatiť.

Tento záver podporil tvrdením obžalovaného, ktorý uviedol, že sa mali s poškodenými dohodnúť, že v

prípade úspešnosti na dražbe na týchto prevedie dohodnutý podiel po 1/3, a že nimi poskytnuté finančné
prostriedky mali byt použité na zaplatenie kúpnej ceny, že dražby sa zúčastnil a finančné prostriedky boli
použité, resp. museli byt použité na zaplatenie kúpnej ceny, že bez jeho zavinenia bola súdom zrušená
dobrovoľná dražba, že jeho vlastníctvo predmetnému bytu bolo súdnymi rozhodnutiami zrušené, a
teda on nemohol ani keby chcel previesť 2/3 bytu na poškodených, pretože on nemohol na nikoho

prevádzať vlastníctvo, lebo súdnymi rozsudkami po zaplatení kúpnej ceny jeho vlastníctvo bolo zrušené.
Túto obranu obžalovaného vyhodnotil prvostupňový súd ako ničím nevyvrátenú a navyše potvrdenú
vykonanými dôkazmi, a to hlavne rozhodnutiami súdov o zrušení dobrovoľnej dražby, a tak je zrejmé,
že obžalovaný poskytnuté finančné prostriedky od poškodených použil na dohodnutý účel a nakoľko
predmetná držba bola následne rozhodnutím súdu zrušená a finančné prostriedky neboli obžalovanému

vrátené, nebolo od neho možné požadovať či už vyplatenie finančných prostriedkov poškodeným
alebo prevedenie podielov na byte na poškodených. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa nemal za
preukázané ani také konanie obžalovaného, ktoré by naplnilo zákonné znaky priestupku podľa zákona
č. 372/1990 Zb., uzavrel, že skutok nie je trestným činom a z tohto dôvodu súd obžalovaného spod
obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil. Vzhľadom na oslobodzujúci výrok poškodených

podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Ak na základe takto podrobne a detailne konštatovaných skutkových zistení súd prvého stupňa uzavrel,
ževykonanýmdokazovanímnebolodokázané,žekonanímobžalovanéhobolinaplnenéznakyskutkovej
podstaty súdeného prečinu podvodu podľa § 221 Tr. zákona, a preto bolo potrebné obžalovaného spod

obžaloby oslobodiť, rozhodol aj podľa názoru odvolacieho súdu správne, v súlade so zákonom.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že úmyselným uvedením poškodených do omylu,
by muselo byť také podvodné konanie obžalovaného, ktorým by predstieral okolnosti, ktoré nie sú
v súlade so skutočným stavom veci, pritom omylom je v takom prípade rozpor medzi predstavou askutočnosťou, pričom omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, no páchateľ musí o
omyle vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu, a toto v konaní obžalovaného dokázané
nebolo.

Je nepochybné, že konečným cieľom všetkých troch osôb, obžalovaného i poškodených malo byť
získanie nehnuteľnosti – bytu v dobrovoľnej dražbe a ten po rekonštrukcii predať s nejakým relevantným
ziskom. Z dokazovania je tiež nadovšetku pochybnosť jasné, že najskôr došlo k zrealizovaniu konkrétnej
dobrovoľnej dražby dňa 29.3.2012, o ktorej bola medzi obžalovaným a poškodenými zhoda, že o ňu

majú záujem. Na tejto dražbe sa obžalovaný ako vydražiteľ zúčastnil a urobil podanie vo výške 20 000
eur (viď notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby), pričom obžalovaný zložil zábezpeku 5 000
eur a doplatil vydraženú sumu 15 000 eur (viď príjmové pokladničné doklady Dražby Za, s.r.o.).
V situácii, keď však už dňa 14.6.2012 bola podaná žaloba pôvodnými vlastníkmi bytu o neplatnosť tejto
dobrovoľnej dražby, o ktorej potom aj rozhodol Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 5C/117/2012
zo dňa 13.9.2018, že je neplatná, a to v dôsledku neplatnosti úverovej zmluvy, ktorej účastníkom boli

pôvodní vlastníci bytu, nie však obžalovaný, nie je možné len na základe predloženého príjmového
pokladničného odkladu zo dňa 29.3.2012 o prijatí sumy 13 666 eur obžalovaným od oboch poškodených
a na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 14.1.2013 uzavretej medzi obžalovaným ako
budúcim predávajúcim a poškodenými ako budúcimi kupujúcimi (so záväzkom obžalovaného predať
poškodeným po 1/3 bytu do 14.1.2015 za cenu 13 333 eur) v spojitosti s výpoveďami poškodených a

svedkov vyvodiť záver, že faktický stav, kedy poškodeným nebol prevedený ani podiel na predmetnom
byte, ani vrátená na každého z nich pripadajúca suma, má príčinu v zavinenom, a to úmyselnom
podvodnom konaní obžalovaného, ktorý s týmto vopred osvojeným úmyslom získal za uvedených
okolností od poškodených finančné prostriedky.

Je nepochybné, že vyššie uvedené právne skutočnosti nastali, avšak ani odvolací súd nedospel
k záveru, že nastali v dôsledku subjektívneho podvodného konania obžalovaného. To sa týka
predovšetkým podania žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby pôvodnými vlastníkmi bytu a rozhodnutia
o nej rozsudkom súdu. Ak dôsledkom uvedeného bolo, resp. je, že poškodení nedosiahli sledovaný
právny následok, faktický následok (finančný profit, resp. aspoň kompenzáciu svojich investícií)

súvisiaci s vydražením predmetného bytu a jeho následného predaja, vzhľadom na objektívnu povahu
uvedených skutočností nezávislú od vôle obžalovaného nebolo možné dať do priamej príčinnej
súvislosti úmyselné protiprávne konanie obžalovaného a vzniknuté následky. Napokon ani prokurátor
v odvolaní nevyargumentoval podstatu úmyselného podvodného konania obžalovaného a jeho následku
v podobe škody spôsobenej poškodeným v spojitosti s uvedenými objektívnymi skutočnosťami, ktoré

iba formalisticky konštatoval.

Ani neskoršie komunikačné alebo názorové nezhody a problémy medzi obžalovaným a poškodenými
nemohli ovplyvniť uvedené objektívne právne skutočnosti do tej miery, aby ich bolo možné hodnotiť
ako preukazujúce úmysel obžalovaného podviesť poškodených už v čase preberania finančných

prostriedkov na realizáciu vydraženia bytu a následného spoločného zámeru.

Všetky tieto skutočnosti potom jednoznačne po ich zvážení tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
ani podľa odvolacieho súdu neponúkajú podklad pre záver, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného
podaná obžaloba, je trestným činom, a odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovým i právnym záverom

súdu prvého stupňa vyjadreným v napadnutom rozsudku.

Odvolací súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie
prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku zamietol ako nedôvodné. Senát rozhodol jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.