Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Tos/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723010076
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723010076.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.11.2024, v
trestnej veci odsúdeného A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 01.07.2024 sp. zn. 5T/8/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že ods. A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. – D., D. E. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV
a ÚVTOS Prešov, ktorý bol trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/8/2023 zo dňa
31.01.2023, právoplatným dňa 04.03.2023, odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona
a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov, pričom výkon uloženého trestu bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov, sa v skúšobnej dobe neosvedčil a
uložený trest vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd odsúdeného na výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu, po jeho vyhlásení a poučení o opravných prostriedkoch zahlásil odsúdený do
zápisnice sťažnosť. Túto sťažnosť odsúdený bližšie neodôvodnil.

Krajský súd v Prešove ako sťažnostný súd na podklade včas podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods.
1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal
sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,
súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest
odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa §
51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne
tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom

na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným
v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.Krajský súd konštatuje, že rozhodovanie o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobre podmienečného
odsúdenia osvedčil, závisí predovšetkým od posúdenia, či odsúdený počas skúšobnej doby viedol
riadny život, či splnil prípadné uložené podmienky a povinnosti, resp. dodržiaval stanovené obmedzenia.

Za vedenie riadneho života sa vo všeobecnosti považuje bezúhonnosť odsúdeného; skutočnosť, že
odsúdený dodržiava právny poriadok ako aj ďalšie normy občianskej spoločnosti, nepácha priestupky,
správne delikty či trestnú činnosť, plní si svoje pracovné a rodinné povinnosti, nezneužíva svoje práva,
nevybočuje z pravidiel stanovených spoločnosťou, nenarušuje občianske spolunažívanie; t.j. nedopúšťa
sa žiadnej protiprávnej činnosti.

Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Poprad
sp. zn. 5T/8/2023 zo dňa 31.01.2023, právoplatným dňa 04.03.2023 uznaný vinným z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov,
výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Odsúdenému tak po právoplatnosti odsúdenia týmto trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn.
5T/8/2023 začala plynúť 12-mesačná skúšobná doba podmienečného odsúdenia dňom nasledujúcim
od dňa právoplatnosti trestného rozkazu, t.j. od 05.03.2023 do 05.03.2024.

Na verejnom zasadnutí dňa 01.07.2024 rozhodoval súd prvého stupňa o tom, či sa v skúšobnej dobe

odsúdenýosvedčilalebosamuvýkonpôvodnepodmienečneodloženéhotrestunariadi.Prirozhodovaní
súd vychádzal z vykonaných dôkazov, pričom rozsah vykonaného dokazovania je zrejmý z obsahu
zápisnice o verejnom zasadnutí, rovnako tiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Ako správne konštatoval súd prvého stupňa, je z obsahu vykonaných dôkazov zrejmé, že odsúdený v

priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia spáchal úmyselný trestný čin. Z trestného rozkazu
Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/73/2023 zo dňa 13.09.2023, právoplatným vo vzťahu k odsúdenému
A. B. dňa 20.02.2024, vyplýva, že ten bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a/, písm. d/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, ktorého sa dopustil
dňa 17.04.2023, kedy odcudzil poškodenému C. F. peňaženku, čím bola poškodenému spôsobená

škoda 500,- eur, t.j. spoločným konaním s obvineným G. D. si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil
a spôsobil tak škodu malú, čin spáchal na veci, ktorú mal poškodený na sebe, pričom za obdobný čin
bol v posledných 24 mesiacoch odsúdený; za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní osem
mesiacov.

Z uvedeného je teda bez pochýb zrejmé, že odsúdený sa v priebehu plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia preukázateľne dopustil dňa 17.04.2023 úmyselnej trestnej činnosti.

Navyše, z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bolo zistené, že odsúdený sa v čase
plynutia skúšobnej doby, dňa 10.09.2023 dopustil iného protiprávneho konania, drobnej krádeže

v obchode; priestupku proti majetku v zmysle ustanovení zákona č. 372/1990 Zb.

Krajský súd konštatuje, že nie vždy samotné právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin spáchaný
v čase plynutia skúšobnej doby, samo osebe postačuje na to, aby mal súd daný zákonný podklad pre
rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného. Vždy je potrebné posudzovaný prípad hodnotiť komplexne,

predovšetkýmzpohľadupovahyspáchanéhotrestnéhočinu,spôsobuaokolnostíjehospáchania,najmä
z hľadiska druhovej totožnosti spáchanej trestnej činnosti (či ide o totožný trestný čin majetkovej povahy)
oproti trestnému činu, pre ktorý bol pôvodne odsúdený na trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu, s možnosťou vykonať uložený trest tzv. na slobode. Ak však podmienečne
odsúdený páchateľ, ako je tomu v posudzovanom prípade, v skúšobnej dobe závažným spôsobom

poruší právne normy, najmä ak spácha úmyselný trestný čin, a to čin rovnakého charakteru, za aký bol
odsúdený v konaní sp. zn. 5T/8/2023, ako tomu bolo u odsúdeného, svedčí to spravidla o tom, že sa
odsúdený neosvedčil, t.j. že neviedol riadny život.

Krajský súd tak na základe uvedených skutočností zdôrazňuje, že odsúdený nevyužil príležitosť

(dobrodenie) danú mu súdom, aby v prípade vedenia riadneho života v skúšobnej dobe nemusel
podmienečne uložený trest odňatia slobody vykonať. Odsúdený si musel byť pritom plne vedomý
skutočnosti, že spáchaním úmyselného trestného činu, zároveň so spáchaním iného obdobnéhoprotiprávneho konania menšej závažnosti vo forme priestupku, hrozí premena pôvodne podmienečne
uloženého trestu.

Je tak zrejmé, že samotná hrozba výkonu trestu odňatia slobody v prípade odsúdeného nijako
nezabezpečila výchovný efekt a účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Na základe uvedeného preto krajský súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o neosvedčení
sa odsúdeného a o povinnosti vykonať uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov, vrátane

rozhodnutia o zaradení odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia z dôvodu, že odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody (§ 50 ods. 8 Tr. zákona v spojení s § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona), je zákonné a vecne správne.

Nezistiac procesné pochybenia v konaní okresného súdu krajský súd preto sťažnosť odsúdeného ako

nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.