Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622202376
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5622202376.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom C. D., E. XXX/X, proti žalovaným: 1) F. D. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
C. D., G. XXX/XX a 2) D. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. D., G. XXX/XX, zastúpeným JUDr.
Dušanom Jančim, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, v spore o náhradu škody
vo výške 6018,61 eura a o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50000 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému 1) sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanej 2) sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 10. 8. 2022, v spojení s jej doplnením,
doručeným súdu dňa 26. 8. 2022, sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným náhrady škody vo výške
6018,61 eura a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50000 eur. V žalobe uviedla, že žalovaní podali
dňa 12. 6. 2018 vykonštruovanú žalobu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu a následne dňa 21.
6. 2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali od nej, ako aj jej mamy
H. I., otvorenia brány – umožnenia vstupu na parcelu KN-C 270/1 v katastrálnom území J.. Následne

sa domáhali svojho nároku podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Uvedený exekučný titul nemohla
splniť, nakoľko bránu nestavala, nemá s vecou nič spoločné, čo preukazuje aj oznámenie mestského
úradu k podnetu, ktorý podal žalovaný 1). Ak sa žalovaní chceli domáhať vstupu prostredníctvom súdu,
mali žalovať vlastníka brány, ktorý ju postavil. Žalovaní podali žalobu nedôvodne a dňa 14. 4. 2022
na nariadenie súdu ju vzali v celom rozsahu späť. Súd im v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/10/2018
nariadil uhradiť trovy konania. Exekúcia, vedená pod EX 34/2019, bola nedôvodná, keďže ani ona, ani
jej mama bránu nestavali, neuzamkli ju a nemajú s vecou nič spoločné. Exekútori ich nútili otvoriť bránu,

teda exekučné konanie bolo voči nim protizákonné. Výšku škody vyčíslila na základe dokladov o úhrade
a výpisov z účtov. Taktiež žiadala priznať nemajetkovú ujmu z dôvodu, že bola od roku 2014 až doposiaľ
žalovanými prenasledovaná a ohrozovaná na zdraví a živote, rovnako ako členovia jej rodiny. Žalovaní
zmrzačilijejmanžela.Jejmanželbolnútenýsivybudovaťzatrávňovaciedielcesobrubníkom,nakoľkoby
sa nemohol dostať na parkovisko pred vchod domu, kde má vybudovaný bezbariérový vstup. Žalovaní,
spolu s ich rodinnými príslušníkmi, znepríjemňovali život, podali zjavne nedôvodnú žalobu, vedome
uviedli nepravdivé informácie, na základe čoho bolo proti nej vedené protizákonne exekučné konanie,

čím jej spôsobili ujmu, ktorá mala zásadný dopad na spôsob a kvalitu jej života, na jej spoločenské,
pracovné a rodinné vzťahy a osobný život.2. Žalovaní vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 1. 2. 2023, navrhli podanú žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Namietali svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Vo vzťahu k nároku
na náhradu škody uviedli, že žalobkyňou uplatnená suma bola exekvovaná súdnym exekútorom na

základe právoplatného rozhodnutia súdu, v exekučnom konaní, ktoré prebehlo v súlade so zákonom.
Ak by aj došlo k neoprávnenému vymoženiu akejkoľvek odplaty súdnym exekútorom, nie je možné,
aby za prípadnú škodu zodpovedali. Chýba totiž kauzálny nexus medzi konaním údajných škodcov
a vznikom škody. Žalobkyňa nepreukázala ani protiprávne konanie akejkoľvek osoby. Pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie postupovali v súlade so zákonom a disponovali právoplatným rozhodnutím súdu,

ktoré bolo exekučným titulom. Žalobkyňa využila v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/10/2018 opravné
prostriedky, ktoré boli zamietnuté. Taktiež využila opravné prostriedky v exekučnom konaní, ktorým
exekučný súd nevyhovel. Poukázali na to, že pokiaľ aj bolo konanie vedené pod sp. zn. 5C/10/2018
zastavené, nestalo sa tak z dôvodu nedôvodnosti žaloby, ale z dôvodu späťvzatia žaloby. Manžel
žalobkyne pri výpovediach pred orgánmi činnými v trestnom konaní uvádzal, že brána nie je jeho. Aj
v priebehu konania žalobkyňa argumentovala tým, že bránu aj ona používa na prechod na jej pozemok

a k jej domu. Zo žalobkyňou predložených dôkazov nevyplývajú ňou uvádzané tvrdenia nároku na
nemajetkovú ujmu. Trestné oznámenie a podnety na mestskú políciu nesvedčia o ich protiprávnom
konaní, keď žalobkyňa nepredložila účelovo dôkazy o ich vybavení, keďže už v minulosti aj tieto
oznámenia boli alebo budú odmietnuté a konania na ich základe začaté budú zastavené. Namietali
aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne vo veci nemajetkovej ujmy. Podmienkou priznania náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch je existencia závažnej ujmy. Žalobkyňa vznik ujmy, ako aj jej závažnosť,
žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o údajnom prenasledovaní,
zmrzačení, ani akejkoľvek inej ujme jej osobe. Popreli údajné prenasledovanie a tvrdili, že manžel
žalobkyne začal s neoprávnenými konaniami voči nim, ktoré neskôr pokračovali rôznymi snahami
ouškodenie,kčomusapridávalaajsamotnážalobkyňa.Začalosatovroku2013,keďmanželžalobkyne

odpílil brány a stĺpiky pred spoločným pozemkom parcela číslo KN-C 270/1, ktorá bola vybudovaná
pôvodnými majiteľmi domu. Po celú dobu od roku 2013 až doposiaľ manžel žalobkyne a jej deti ich
sústavne osočovali, sledovali, natáčali ich a ich majetok na súkromnom pozemku a znepríjemňovali im
súkromný život. Taktiež na nich a ich rodinu podali nespočetné množstvo trestných oznámení, ktoré boli
odmietnuté alebo zastavené. Konanie žalobkyne a jej manžela vyústilo až do napadnutia žalovanej 2)

manželom žalobkyne a nutnosti liečenia na psychiatrii v roku 2020. Uvedená udalosť je aj predmetom
trestného stíhania, ktoré sa predlžuje pre nespoluprácu rodiny žalobkyne. Dňa 2. 6. 2022 priviezla rodina
žalobkyne paletu dreva, ktorá bola umiestnená pri ich pozemku 3 dni a bránila im vo výjazde vozidla z ich
pozemku parcela číslo KN-C 731/15 a súčasne preložili drevo okolo ich motorového vozidla, v dôsledku
čoho sa nemohli dostať do vozidla. Na miesto bola privolaná aj hliadka polície, avšak pre nespoluprácu

manžela žalobkyne, ktorý odmietol vyjsť z domu, sa skončil tento pokus o vyriešenie neúspešne. Taktiež
protiprávne postupoval manžel žalobkyne pri poškodzovaní okrasných drevín na ich pozemku. Manžel
žalobkyne a jej dcéra sústavne uzamykajú bránu, čím im znemožňujú prístup na ich pozemok parcela
číslo KN-C 731/15. Rodina žalobkyne chodila po ich pozemku, avšak oni naň nemohli vstúpiť, keďže
uzamkli bránu a nevpustili ich. Uvedené konanie bolo riešené aj políciou a vec bola odovzdaná na

priestupkové konanie. Dňa 16. 8. 2022 manžel žalobkyne hádzal skaly na ich pozemok a na ich syna
a spôsobil im škodu na dlažbe a garážových dverách.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaných (replike), doručenom súdu dňa 8. 9. 2023, uviedla,
že v dohode zo dňa 15. 4. 2014 sa žalovaní zaviazali, že nebudú prechádzať, vstupovať po vybudovaní

oplotenia, predelení parcely KN-C 270/1 jej časťou z ľavej strany, ktorá sa nachádza hneď vedľa parcely
KN-C 268 a táto nie je ohradená od časti parcely KN-C 270/1. Pred pozemkami KN-C 270/1 a 268
bola vybudovaná dvojkrídlová brána, ktorú vybudoval jej manžel, nakoľko tadiaľ ako po jedinej možnej
prístupovej ceste prechádzajú k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve, a to k domu, záhrade a humnu,
v ktorom parkujú motorové vozidlá a prívesné vozíky. Bránu a zatrávňovaciu dlažbu pred ňou vybudoval

jej manžel bez jej vedomia a nejedná sa o bezpodielové spoluvlastníctvo. Po podaní žaloby v konaní
vedenom pod sp. zn. 5C/10/2018 bola žalovanými, spolu s jej mamou, zatiahnutá do sporu, s ktorým
nemá nič spoločné, boli ako žalované prenasledované políciou, mestskou políciou, mestským úradom,
exekútorským úradom, a to doma, aj v zamestnaní. Exekútorka JUDr. Marta Kužmová a neskôr JUDr.
Lucia Ďuricová jej siahli na všetky úspory, ktoré si šetrila z dôchodku, na základe klamstiev žalovaných

mala existenčné problémy a napriek zdravotnému stavu musela zostať ako dôchodkyňa ďalej pracovať.
Spolu so svojou rodinou bola ohrozovaná na živote a zdraví. Zo strachu o život a zdravie nemohla
a nemôže užívať rodinný dom na G. ulici a priľahlé pozemky, nechodila a dodnes nechodí na uvedené
miesto, nakoľko má strach a vážne obavy, že ju budú žalovaní, spolu s členmi ich rodiny, slovne a fyzickynapádať. Žalovaní a celá ich rodina si ju ako aj členov jej rodiny, napriek výzvam, aby tak nerobili,
natáčajú na mobily, čím je hrubo zasahované do ich súkromia. Monitorujú aj verejné priestranstvá pred
ich súkromnými pozemkami. Poškodzovanie jej majetku žalovanými ako aj ataky zo strany žalovaných

trvajú viac ako 10 rokov. Žalovaný 1) sa snažil za každú cenu získať časť ulice od jej mamy. Zo
strany G. dochádzalo čoraz častejšie k slovným atakom, prenasledovaniu, k nebezpečným vyhrážkam.
Členovia rodiny žalovaných vstupovali na jej súkromné pozemky parcela číslo KN-C 268, odcudzili jej
štrk, obhádzali zadnú stranu rodinného domu skalami, žalovaný 1) hodil štrk do okna jej rodinného
domu, ktoré rozbil, rozkopal prístupový chodník, rozbil tabule na skleníku, nebezpečne sa vyhrážal jej

dcére. Žalovaní sa najskôr snažili získať pozemok parcela číslo KN-C 270/1 násilným spôsobom od jej
mamy, keď neuspeli, spísali dohodu zo dňa 15. 4. 2014 o rozdelení pozemku, aby si mohli postaviť cez
uvedený pozemok oplotenie. Jej mama bola pri podpise dohody pripútaná na lôžko, v zlom zdravotnom
stave, ktorý spôsobil žalovaný 1), ktorý ju viackrát fyzicky napadol, nakoľko mu nechcela prepísať –
odpredať časť pozemku. Ani po rozdelení pozemku nemala ona a členovia jej rodiny pokoj. Žalovaní ju
neustále vyhadzovali z pozemku parcela KN-C 270/1, dokonca aj z pozemku parcela číslo KN-C 268,

ku ktorému nemajú žiadne vlastnícke právo. Syn žalovaných im bránil vstupovať a užívať ich pozemky
tak, že ich oblieval hadicou vody z garáže ako aj z predného okna ich rodinného domu. V dôsledku
toho jej manžel dostal zápal pľúc. V roku 2017 im žalovaná 2) odcudzila 2 ks kvetináčov s kvetmi, ktoré
poškodila. Syn žalovaných v apríli 2021 zrazil svojim motorovým vozidlom jej dcéru, keď cúval. Jej dcéra
a jej syn boli fyzicky napadnutí pred bránou na G. ulici, museli utekať a skryť sa. Jej dcéra absolvovala

vyšetrenie na pohotovosti, žalovaný 1) s jeho rodinou jej spôsobili zranenia, v dôsledku ktorých bola
práceneschopná. Aktuálny skutkový stav je taký, že bola zbavená vlastníckeho práva a nemôže užívať
jej nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva číslo XXX, nemá k nim prístup, ani na pozemok parcela
KN-C 270/1, objekt chátra, pozemky nikto nekosí a prístup k jej nehnuteľnostiam majú len žalovaní.
V hospodárskej budove pritom majú motorové vozidlo a prívesné vozíky, ktoré nemôžu prevádzkovať.

Uvedený stav tiež spôsobilo Mesto Liptovský Mikuláš tým, že odpredalo jedinú možnú prístupovú
cestu parcela KN-C 731/15 len žalovaným, ktorí si vybudovali kovovú dvojkrídlovú bránu v dôsledku
čoho nemôže užívať svoje nehnuteľnosti. Žalovaní v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/10/2018 zobrali
späť žalobu, ktorá bola zjavne bezdôvodná. Žalovaní podviedli súd, ktorý vydal neodkladné opatrenie
o umožnení vstupu. Súd rozhodoval o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na základe klamlivých

tvrdení žalovaných, ktorých cieľom bolo zmocniť sa parcely KN-C 270/1 a finančne ju poškodiť. Pokiaľ
žalovaní zobrali žalobu späť, nemali postúpiť návrh na vykonanie exekúcie. Keďže výkon exekučného
titulu spôsobili žalovaní, sú povinní jej nahradiť škodu. Keďže bránu nevlastnila, v prípade následného
otvorenia by sa bola dopustila trestného činu. Len majiteľ brány ju mohol otvoriť. Povinnosť otvoriť bránu
preto mali žalovaní žiadať od majiteľa, ktorý ju uzamkol. Zo strany žalovaných nebol dôvod podávať

návrh na neodkladné opatrenie, nakoľko sami sa zbavili možnosti vstupovať na pozemok parcela KN-
C 270/1 tým, že na parcele 731/15 vystavali betónový múr bez povolenia stavebného úradu. Ona a jej
rodina nikdy nenapádali susedov, po celú dobu nikdy násilným spôsobom nevstúpili na ich pozemky.

4. Žalovaní vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobkyne (duplike), doručenom súdu dňa 7. 10. 2024, zotrvali na

vyjadrení o nedôvodnosti podanej žaloby, absencii ich pasívnej vecnej legitimácie v spore, nedôvodnosti
žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu škody z dôvodu nepreukázania ich protiprávneho konania
a príčinnej súvislosti medzi ich údajným protiprávnym konaním a vznikom škody ako aj nepreukázania
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne ako
aj preukázania existencie ujmy a jej závažnosti. Poukázali na to, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení

uvádzala viaceré osoby, ktoré mali údajne škodiť jej a jej rodine, je teda otázne, kto je pasívne vecne
legitimovaným na náhradu nemajetkovej ujmy.

5. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou

doručenia podľa zákonného ustanovenia § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku na adresu jej
bydliska evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Žalobkyňa má podľa lustrácie v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky evidovaný trvalý pobyt na adrese C. D., E. XXX/X od 20. 3. 1990.
Rovnakúadresuuviedlažalobkyňanavšetkýchsvojichpodaniach,doručenýchsúduvpriebehukonania.
Predvolanie na pojednávanie, doručované žalobkyni na uvedenú adresu, sa vrátilo súdu neprevzaté

v odbernej lehote dňa 31. 10. 2024, ktorým dňom sa považuje predvolanie na pojednávanie za doručené.
Žalobkyňa preto mala zachovanú aj prípravnú lehotu na pojednávanie v zmysle zákonného ustanovenia
§ 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Súd požiadal o doručenie predvolania na pojednávanie
žalobkyni aj Mestskú políciu Liptovský Mikuláš, ktorá dňa 13. 11. 2024 súdu oznámila, že žalobkyňusa nepodarilo na adrese trvalého bydliska zastihnúť, napriek tomu, že sa o to pokúšali niekoľko dní.
Dňa 12. 11. 2024 sa hliadke podarilo žalobkyňu zastihnúť v práci, avšak zásielku odmietla prevziať.
Žalobkyňa svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a dôležitými dôvodmi a pojednávanie

odročiť nežiadala.

6. Advokát žalovaných na pojednávaní trval na písomných podaniach učinených v priebehu konania.
Poukázal na to, že neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a škodou na strane
žalobkyne, keďže žalovaní postupovali v súlade s uznesením súdu, ktoré bolo potvrdené aj odvolacím

súdom a následne v exekúcii exekučným súdom. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nie je vlastníčkou
brány, takúto obranu mala a mohla využiť v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/10/2018 a brániť sa
voči vydanému neodkladnému opatreniu. Pokiaľ tvrdila žalobkyňa zásahy, tieto mali byť spôsobené
jej manželovi. Iné konkrétne zásahy žalobkyňa netvrdila. Ak aj malo dôjsť k iným zásahom, mali byť
spôsobené inými osobami ako žalovanými. Žalobkyňa nepreukázala žiadny zásah do jej práv, ktorý
by jej mal spôsobiť ujmu, nepredložila žiadne záznamy o trestných oznámeniach, priestupkových

konaniach. Ak by uvedený stav, podľa tvrdení žalobkyne, trval 10 rokov, nie je logické, že by nepodala
trestné oznámenie, resp. o akomkoľvek protiprávnom konaní žalovaných nebolo rozhodnuté príslušným
orgánom. K žalobkyňou predloženým obrazovo-zvukovým záznamom uviedol, že tieto boli vyhotovené
dcérou žalobkyne, žalobkyňa pri uvedených incidentoch ani nebola. Z uvedených záznamov nevyplýva
dôvodnosť žaloby, keďže nedošlo k žiadnym neprimeraným zásahom do osobnostných práv žalobkyne,

ktoránavideáchaninebola,čopreukazujenedostatokaktívnejapasívnejvecnejlegitimáciestránsporu.
V záverečnej reči navrhol podanú žalobu zamietnuť a priznať žalovaným nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu. Vo vzťahu k náhrade škody nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaných, keďže
išlo o výkon práv a právoplatného rozhodnutia, voči ktorému sa žalobkyňa aj odvolala. Až v tomto konaní
pritom použila informáciu, kto bol vlastníkom plota, a ktorou musela disponovať aj v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia a v konaní o odvolaní voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia,
pričom túto informáciu nepoužila a takýmto spôsobom sa voči nariadenému neodkladnému opatreniu
nebránila. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je nedôvodný z dôvodu nedostatku aktívnej a pasívnej
vecnej legitimácie strán sporu. Poukázal na výšku žalobkyňou uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy,
ktorá je absurdná, prihliadajúc aj k výške náhrady nemajetkovej ujmy priznávanej obetiam násilných

trestných činov.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

8. Mesto Liptovský Mikuláš dňa 21. 12. 2017 oznámilo žalovanému 1), že na základe jeho podnetu zo
dňa 2. 11. 2017, podľa ktorého K. B. postavil na pozemku parcela KN-C 731/1 v katastrálnom území J.
bránu a oplotenie, čím mu znemožnil prístup na pozemok parcela číslo KN-C 270/1, vykonal dňa 21.
11. 2017 štátny stavebný dohľad, pri vykonaní ktorého bolo zistené, že na časti pozemku parcela číslo
KN-C 731/1 je zrealizované oplotenie – dvojkrídlová brána a vstupná bránička a v predĺžení pokračuje

kovové oplotenie.

9. K. B. v prehlásení k výstavbe brány a oplotenia zo dňa 25. 8. 2022 uviedol, že osvedčuje tvrdenia
žalobkyne, že bránu na G. ulici medzi domami číslo XXX a XXX na hranici pozemku C-KN 731/1 staval
z dôvodu, lebo bol donútený, nakoľko žalovaní vystavali cez stred parcely C-KN 270/1 a parcely C-KN

731/1 oplotenie a tým zrušili vstup zo severnej strany, na ktorom visela pôvodná brána. Z toho dôvodu
muselvystavaťnovéstĺpy.Bránurekonštruovalzdôvodu,leboakoosobaťažkozdravotnepostihnutámá
jediný prístup touto bránou k parkovisku a ku dverám rodinného domu, kde má vybudovaný bezbariérový
prístup. Žalovaní vykonštruovali žalobu a neodkladným opatrením sa domáhali vstupu na parcelu C-KN
270/1 cez bránu od A. B. a H. I., ktoré s výstavbou brány nemali nič spoločné, hoci mali oznámenie zo

Stavebného úradu Liptovský Mikuláš, kde je jasne napísané, že toto žalovaný 1) aj potvrdil. Exekúcia
bola vedená protizákonne a exekútori rozhodovali vo veci neoprávnene proti nesprávnym osobám, ktoré
bránu nestavali, ani s ňou nemali nič spoločné. Neodkladné opatrenie pod sp. zn. 5C/10/2018, vydané
Okresným súdom Liptovský Mikuláš bolo vydané proti nesprávnym osobám. Taktiež uviedol, že jeho
manželka bola s celou rodinou od roku 2014 prenasledovaná žalovanými a ich rodinnými príslušníkmi,

bol v ohrození ich život a zdravie. V prehlásení zo dňa 25. 8. 2022 K. B. uviedol, že zatrávňovacie dielce
pred bránou na G. L. M. XXX uložil on, ako aj obrubníky a ich spevnenie, nakoľko sa nemohol dostať ku
parkovisku domu, kde býva. Jeho manželka nemá nič spoločné s položením zatrávňovacích dielcov. S
pracovníkmi Mestského úradu Liptovský Mikuláš sa dohodol na položení obrubníkov, nemali voči tomužiadne námietky a súhlasili, aby sa mohol dostať na parkovisko, kde býva. Súdny exekútor nemôže
vymáhať, aby žalobkyňa plnila exekučný titul, keďže nemá s vecou nič spoločné a mohla by si spôsobiť
trestné stíhanie, keby odstránila zatrávňovacie dielce s obrubníkom a taktiež by jemu ako osobe ťažko

zdravotne postihnutej znemožnila vstup cez bránu ako aj prejazd motorovým vozidlom.

10. Podľa potvrdenia o vklade hotovosti žalobkyňa dňa 20. 2. 2019 vložila na účet D. G. pod VS: 3419
sumu 46,20 eura. Dňa 20. 2. 2019 vložila žalobkyňa sumu v hotovosti vo výške 82,86 eura na účet JUDr.
Lucie Ďuricovej pod VS: 3419. Dňa 4. 2. 2022 bola na účet JUDr. Lucie Ďuricovej poukázaná suma

1193,82 eura s poznámkou EX 34/2019 z účtu žalobkyne (číslo účtu podľa žiadosti o zrušenie bežného
účtu), dňa 7. 2. 2022 bola taktiež z účtu žalobkyne poukázaná na účet súdnej exekútorky JUDr. Lucie
Ďuricovej suma 54 eur, dňa 17. 2. 2022 suma 426 eur.

11. Dňa 16. 8. 2022 požiadal K. B. Okresnú prokuratúru Liptovský Mikuláš o vydanie opatrenia
k zabráneniu ústnych a fyzických napádaní zo strany rodiny G. pri vstupe a prechode bránou na G.

L. XXX, J., ako aj zabráneniu vstupovať na ich pozemky okolo domu XXX a k zabráneniu násilností,
ktorých sa dopúšťajú pri ich oprave brány a vyhrážajú sa firme, ktorá má montovať novú elektrickú bránu
sovládaním.Ktomutomalodôjsťaj16.8.2022,keďchcelsdcérouprejsťcezsvojubránukmotorovému
vozidlu a niekto spoza plota po nich hádzal kamene a neskôr posypal neznámy biely prášok, ktorý
sa rozletel po bráne a aute. Podaním zo dňa 22. 8. 2022, adresovaným Generálnej prokuratúre

SR, K. B. podal trestné oznámenie na žalovaných, D. G., B. G., A. D., I. D. pre marenie výkonu
úradného rozhodnutia, ublíženie na zdraví, porušovanie domovej slobody, obmedzovanie osobnej
slobody, výtržníctvo v spolupáchateľstve. V oznámení poukázal na to, že uvedené osoby ignorujú
uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 8. 3. 2022, sp. zn. 10C/8/2022, keď ako majiteľ brány
otvoril bránu a žalovaní túto poškodili, násilným spôsobom zvesili z betónového stĺpu a následne si

žalovaný 1) dňa 13. 4. 2022 vtiahol svoje motorové vozidlo a zaparkoval na parcele 731/16 a 731/15, na
ktorých od tej doby striedavo nepretržite parkoval svojimi motorovými vozidlami až do 11. 8. 2022, preto
sa nemohli dostať na parkovisko pred vchodové dvere, kde majú vybudovaný bezbariérový vstup. Celá
rodina G. im neustále bráni vstupovať a prechádzať motorovými vozidlami k ich domu a pozemkom,
parkovať pri dome. Opätovne mu poškodzujú bránu, slovne a fyzicky ich napádajú. Dňa 19. 8. 2022, keď

chceli jeho syn a dcéra zatvoriť bránu na G. ulici číslo 135, celá hore spomínaná skupina ich napadla
a jeho dcére bolo spôsobené ublíženie na zdraví. Okrem ublíženiu na zdraví došlo aj k porušovaniu
domovej slobody, osobnej slobody, výtržníctvu. Napriek uzavretiu dohody zo dňa 15. 4. 2014 žalovaní
stále vstupujú na ich pozemky a do ich ulice.

12. Dňa 15. 4. 2014 bola spísaná dohoda medzi žalovanými, žalobkyňou a H. I., v ktorej sa ako vlastníci
spoločnej parcely 270/1 v katastrálnom území J. medzi domami číslo XXX a číslo XXX dohodli na
rozdelení tejto parcely postavením oplotenia od začiatku tejto parcely až po koniec stavby – humna,
ktoré sa nachádza na parcele číslo 269, pričom od konca parcely číslo 731/1 pravú časť rozdelenej
spoločnej parcely budú užívať žalovaní a ľavú časť budú užívať H. I. a žalobkyňa. Strany zmluvy sa

dohodli, že po vybudovaní oplotenia už nebudú môcť navzájom bez súhlasu vstupovať na rozdelené
parcely a brániť prechodu a prejazdu ako aj parkovať motorovými vozidlami pred vstupom na uvedenú
parcelu a každý vlastník bude užívať len svoju časť, ktorá vznikne rozdelením, t. j. vybudovaním plota.

13. Žalovaná 1) mailom zo dňa 28. 11. 2021, adresovaným pracovníkovi Mesta Liptovský Mikuláš,

požiadala o informáciu o riešení sťažnosti na odstránenie betónových obrubníkov, tvárnic, ktoré na
mestskom pozemku, pred ich pozemkom umiestnila rodina B., keďže pozemok za bránou jej mesto
odpredalo, avšak aj tak tam nemôžu vstúpiť, nakoľko brána je zamknutá. Dňa 2. 12. 2021 bolo
žalovanej 1) odpovedané, že vo veci prebehlo správne konanie, podľa ktorého vjazd je postavený
v rozpore s vydaným povolením a žalobkyni ako vlastníčke priľahlej nehnuteľnosti bola udelená sankcia

a povinnosť nepovolený vjazd odstrániť.

14. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši zo dňa 28. 8. 2022, ČVS: ORP-440/
LM-LM/2022, bolo trestné oznámenie žalovanej 2) vo veci podozrenia z prečinu neoprávneného zásahu
do práva k domu, k bytu alebo nebytovému priestoru, pre skutok, ku ktorému malo dôjsť tak, že dňa 11. 8.

2022 mal K. B., spolu so svojou dcérou C. B. uzamknúť dvojkrídlovú kovovú bránu vedúcu na pozemok
parcela číslo 731/15, v katastrálnom území J., ktorú mali zaistiť reťazou a visiacim zámkom o vedľajší
zámok a následne mal K. B. pred uvedenú bránu odstaviť osobné motorové vozidlo zn. Toyota Yaris,
v uzamykaní brány mali pokračovať dňa 15. 8. 2022, kedy mal K. B. s dcérou a synom I. B. predmetnúbránu upravovať, pribíjať ju skobami z vnútornej strany, aby sa nedala otvoriť, na čo ich oznamovateľka
mala upozorniť a vyzvať, aby bránu otvorili a umožnili jej vstup na predmetný pozemok, čo nespravili
a v činnosti mali pokračovať, a to aj napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš

číslo 10C/8/2022 zo dňa 8. 3. 2022 bola K. B. uložená povinnosť nechať bránu otvorenú, pričom týmto
konaním mali znemožniť vstup oznamovateľke na predmetnú parcelu, ktorej je vlastníčkou, odovzdaná
Okresnému úradu v Liptovskom Mikuláši na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

15. Okresné riaditeľstvo PZ v Liptovskom Mikuláši dňa 21. 10. 2022 oznámilo D. G., že poverený

príslušník OO PZ Liptovský Mikuláš dňa 21. 10. 2022 začal trestné stíhanie za prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a vzniesol obvinenie K. B. a I. B. pre skutok,
že dňa 23. 9. 2022 bez predchádzajúceho súhlasu majiteľa, resp. užívateľa parciel číslo KN-C 731/15
a 271/2, v katastrálnom území J., viackrát vstúpili z ulice G. z verejného priestranstva na tieto oplotené
parcely prislúchajúce k rodinnému domu na ulici G. XXX/XX, a to tak, že si najprv otvorili zatvorenú,
neuzamknutú dvojkrídlovú bránu, ktorá je súčasťou oplotenia a vedie na tieto parcely, následne vstúpili

na tieto parcely a svojvoľne sa po nich pohybovali, pričom ako toto zistili užívatelia týchto parciel, tak
obvinených opakovane vyzývali a rázne žiadali, aby opustili ich parcely s tým, že tam nemajú čo robiť,
nakoľko sú na súkromnom pozemku, na čo obvinení nijako nereagovali, tieto parcely odmietali opustiť,
po týchto sa naďalej pohybovali, niekoľkokrát vyšli cez bránu na ulicu G. a opäť sa na parcely vrátili, K.
B. viackrát strčil rukami do D. G. a vyhadzoval ho z parcely 731/15, následne začali spolu s I. B. D. G.

telami vytláčať z parcely 731/15, počas čoho mu vulgárne nadávali a I. B. kopol nohou do betónového
stĺpu nachádzajúceho sa na hranici parciel 731/15 a 271/2 a súčasne K. B. slovne napádal D. G., že
tam nemá čo robiť.

16. Okresné riaditeľstvo PZ v Liptovskom Mikuláši uznesením zo dňa 26. 11. 2020, ČVS: ORP-629/OO-

LM-2020, časť trestného oznámenia žalovaných vo veci podozrenia z prečinu výtržníctva, ku ktorému
malo dôjsť tak, že K. B. mal dňa 15. 9. 2020 v čase okolo 11.00 hod. fyzicky a verbálne napadnúť
žalovanú 2), a to tak, že keď vychádzala z dvojkrídlovej brány nachádzajúcej sa na parcele číslo KN-E
540 v katastrálnom území J., ktorá vedie na parcelu KN-C 270/1 v katastrálnom území J. a nachádza
sa vedľa jej domu ju mal chytiť za pravé rameno, pritlačiť ju o pravé krídlo brány a hneď na to do

nej tlačiť ľavým krídlom brány, pričom po nej mal zakričať: „Veď ty uvidíš!,“ a následne ju mal pustiť,
dňa 15. 10. 2020 mal K. B. v čase okolo 11.00 hod. fyzicky a verbálne napadnúť B. G. a jeho brata
D. G., a to tak, že ako sa obaja v uvedenom čase nachádzali pri svojom dome si všimli ako im K.
B. z parcely KN-E 540 v katastrálnom území J. spoza predmetnej brány prehádzal bez ich vedomia
naspäť na ich pozemok k ich domu hadice a ríne na odčerpávanie vody, ktoré tam mali položené

z predchádzajúceho dňa z dôvodu, že ich vytápalo, tak sa rozhodli s K. B. o tom porozprávať a zistiť
dôvod jeho chovania, avšak ako k nemu prišli, tak tento mal začať na nich okamžite slovne útočiť,
vynadať obidvom do debilov a situácia sa mala vyostriť až nakoľko, že B. G. vstúpil za uvedenú bránu,
tak to K. B. rozhnevalo natoľko, že mal tohto predmetnou bránou vytlačiť z uvedenej parcely, rukou ho
sotiť a následne bránou udrieť do ramena ruky, odmietnuté a časť trestného oznámenia žalovaných vo

veci podozrenia z prečinu ohovárania, ku ktorému malo dôjsť tak, že K. B. mal v dobe od 24. 9. 2020
do 16. 10. 2020 zaslať na e-mail N. viacero e-mailov, v ktorých mal očierňovať D. G., ktorý v uvedenej
spoločnosti pracuje, pričom v predmetných e-mailoch mal K. B. vyzývať riaditeľa spoločnosti Fruktal,
s.r.o., aby riešil svojho zamestnanca D. G. a nedovolil mu parkovať na služobnom motorovom vozidle
pred bránou na parkovisku, aby urobili poriadok so svojím zamestnancom a zabránili mu tam parkovať

a že bez ohľadu na to, že je vzorným pracovník, tak sa nemôže na vozidle páchať trestná činnosť a on
ako riaditeľ sa na to nemôže prizerať a že ak s tým súhlasí, tak sa podieľa na páchaní trestnej činnosti
aj on a preto sa k danej veci bude musieť tiež vyjadriť pred príslušnými orgánmi činnými v trestnom
konaní a nemôže sa takto zbaviť zodpovednosti, odovzdaná Okresnému úradu v Liptovskom Mikuláši
na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

17. Mesto Liptovský Mikuláš dňa 25. 8. 2022 oznámilo stavebníkom – žalovaným, že nemá námietky
k realizácii drobnej stavby „Oplotenie“ na pozemku parcela KN-C 731/15 v katastrálnom území J.“. Dňa
3. 10. 2022 vykonal Orgán štátneho stavebného dohľadu štátny stavebný dohľad na základe podnetu
K. B. za účelom zistenia skutkového stavu realizácie uvedenej stavby, pričom bolo zistené, že stavba je

realizovaná v súlade s oznámením, ktoré vydalo Mesto Liptovský Mikuláš dňa 25. 8. 2022.

18. Podľa potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti bola dcéra žalobkyne práceneschopná od 19. 8.
2022 do 22. 8. 2022.19. Spoločný obecný úrad územného rozhodovania a stavebného poriadku Liptovský Mikuláš dňa
1. 4. 2019 oznámil H. I., že na základe podnetu na odstránenie stavby oplotenia ako aj ostatných

nehnuteľností zo spoločnej parcely číslo 270/1 v katastrálnom území J., ako aj oplotenia na parcele
číslo 731/1 zistil, že oplotenie na pozemku parcela číslo KN 270/1 a oplotenie na pozemku parcela číslo
KN 731/1 sú zrealizované bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia stavby, v nadväznosti na čo bude
vyzvaný stavebník na predloženie dokladov v zmysle zákona.

20. Mesto Liptovský Mikuláš dňa 22. 9. 2022 oznámilo K. B., na základe jeho oznámenia
o uskutočňovaní drobnej stavby oplotenia na pozemku parcela KN-C 731/15 v katastrálnom území J.,
že dňa 25. 8. 2022 vydalo oznámenie, že nemá námietky k realizácii uvedenej drobnej stavby. Uvedené
oznámenie bolo vydané na základe oznámenia stavebníkov F. D. G. a D. G. zo dňa 17. 6. 2022, ktorí
sú podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX vlastníkmi uvedeného pozemku.

21. Podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie J. sú podielovými
spoluvlastníkmi pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 270/1, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 129 m2, žalovaní v spoluvlastníckom podiele 1/3-ina a 1/6-ina, O. G.
v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX, žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele X/X-XXX a X/XX-XXX
a P. I. v spoluvlastníckom podiele 1/6-ina. Podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne

územie J. sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných ako parcela číslo KN-C 267/2, druh
pozemkuzastavanáplochaanádvorie,ovýmere40m2,parcelačísloKN-C268,druhpozemkuzáhrada,
o výmere 221 m2 a parcela číslo KN-C 269, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 134
m2, žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele 3-iny a O. G. v spoluvlastníckom podiele 1-ina.

22. Súdny exekútor Mgr. Martin Thomka vydal dňa 18. 10. 2022 upovedomenie o začatí exekúcie
oprávnených F. D. G. a D. G. a povinných A. B. a K. B. na vymoženie nepeňažného nároku na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/8/2022 zo dňa
8. 3. 2022.

23. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, rozhodnutím o priestupku zo
dňa 20. 7. 2023, číslo OU-LM-OVVS-2023/006869-011, uznal obvinenú F. C. B. vinnou zo spáchania
priestupku proti majetku, ktorého sa dopustila tak, že dňa 3. 6. 2022 v čase okolo 17.57 hod. z parcely
číslo KN-C 731/15, katastrálne územie J., ktorá je vo vlastníctve manželov G., vytrhala 4 tuje, následne
dňa 5. 5. 2023 v čase okolo 10.00 hod. z uvedenej parcely vytrhala 5 tují a následne dňa 6. 6. 2023

v čase okolo 10.15 hod. z uvedenej parcely vytrhala 2 tuje, čím poškodeným úmyselne spôsobila škodu
vo výške 119,92 eura, dňa 16. 8. 2022 v čase okolo 10.00 hod. v blízkosti rodinného domu manželov
G. hádzala skaly po oznamovateľovi D. G. a pritom poškodila garážové dvere a zámkovú dlažbu,
ktorých majiteľmi sú manželia G., čím poškodeným úmyselne spôsobila škodu v presne nezistenej
výške, obvineného K. B. uznal vinným zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil tak,

že dňa 16. 8. 2022 v čase okolo 10.00 hod. v blízkosti rodinného domu manželov G. hádzal skaly
po oznamovateľovi D. G. a pritom poškodil garážové dvere a zámkovú dlažbu, ktorých majiteľmi sú
manželia G., čím poškodeným úmyselne spôsobil škodu v presne nezistenej výške a obvineného I.
B. uznal vinným zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil tak, že dňa 16. 8. 2022
v čase okolo 10.00 hod. v blízkosti rodinného domu manželov G. hádzal skaly po oznamovateľovi D. G.

a pritom poškodil garážové dvere a zámkovú dlažbu, ktorých majiteľmi sú manželia G., čím poškodeným
úmyselne spôsobil škodu v presne nezistenej výške.

24. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 5C/10/2018, mal súd
preukázané, že v právnej veci žalobcu 1) D. G. a žalobkyne 2) D. G. proti žalovanej 1) H. I. a žalovanej

2) A. B. bolo uznesením zo dňa 23. 7. 2018 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovaným
uložené, aby až do právoplatného skončenia konania vo veci samej umožnili žalobcom vstup na
nehnuteľnosť a užívať nehnuteľnosť pozemok parcela číslo KN-C 270/1, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 129 m2, zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, pre katastrálne územie J., na liste vlastníctva číslo XXXX. Krajský súd v Žiline

na základe odvolania podaného žalovanými uznesením zo dňa 30. 11. 2018, č. k. 5Co/308/2018-56,
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Podľa odôvodnenia uznesenia, žalované v odvolaní uviedli,
že žalobcovia nie sú obmedzení vo výkone svojho vlastníckeho práva a práva užívať predmetnú
nehnuteľnosť. Naopak, sú to oni, kto je obmedzení vo výkone svojho vlastníckeho práva a práva užívaťspoločnú ulicu parcela číslo KN-C 270/1. To, čo uvádzajú žalobcovia, je vymyslené. Boli to žalobcovia,
ktorí ohrozili výkon vlastníckeho práva. Žalobcovia si oddelili po celej dĺžke oplotením časť spoločnej
ulice, vybudovali si na nej jazierko, zasadili stromy, umiestnili koterec pre psa a vybudovali betónový

chodník o šírke 80 cm. Uznesením zo dňa 12. 5. 2022 bolo konanie zastavené a žalovaným bol priznaný
voči žalobcom nárok na náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia uznesenia, súd na pojednávaní dňa
22. 3. 2022, po uvedení, ako sa javí predbežné právne posúdenie veci, vyzval žalobcov na späťvzatie
zjavne nedôvodnej žaloby. Žalobcovia následne podaním, doručeným súdu dňa 14. 4. 2022, vzali
podanú žalobu späť.

25. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10C/88/2022, súd zistil, že
v právnej veci žalobcu 1) F. D. G. a žalobkyne 2) D. G. proti žalovanej 1) A. B. a žalovanému 2) K.
B. bolo uznesením zo dňa 8. 3. 2022 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola uložená žalovanej
1) a žalovanému 2) povinnosť umožniť žalobcovi 1) a žalobkyni 2) prístup na pozemok zapísaný ako
parc. č. KN-C 731/15, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 19 m2, nachádzajúci sa

v katastrálnom území J., obec Liptovský Mikuláš, zapísaný v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, a to odomknutím dvojkrídlovej
brány z kovových profilov a drevených latiek umiestnenej na hranici pozemku s pozemkom zapísaným
ako parc. č. KN-E 540 a vo zvyšnej časti bol nárok na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

26. Súd vykonal vo veci dokazovanie aj obrazovo-zvukovými záznamami, predloženými stranami sporu.

27. Podľa § 340 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo
bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že
právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu

neodkladným opatrením vznikli.

28. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

29. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

30. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

31. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko

nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa žalovaného nároku domáhala právnym dôvodom
náhrady škody, ako aj právnym dôvodom náhrady nemajetkovej ujmy. Medzi stranami sporu bola
sporná aktívna vecná legitimácia žalobkyne v spore ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaných.
Taktiež bola sporná samotná dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu škody, ktorú
žalovaní spochybňovali z dôvodu nepreukázania ich protiprávneho konania ako aj príčinnej súvislosti

medzi žalobkyňou tvrdeným protiprávnym konaním a vznikom majetkovej ujmy na jej strane. Nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy žalovaní spochybnili z dôvodu nepreukázania zásahov do osobnostných
práv žalobkyne ako aj nepreukázania vzniku ujmy na strane žalobkyne a nepreukázania zákonných
podmienok pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

32. Žalobkyňa nárok na náhradu škody skutkovo odôvodnila tým, že bolo voči nej vedené exekučné
konanie, v rámci ktorého mala byť od nej vymožená suma vo výške 6018,61 eura. Tvrdila, že exekúcia
bola vedená nezákonne z dôvodu, že konanie, v ktorom bolo nariadené neodkladné opatrenie, vedené
Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 5C/10/2018, bolo skončené zastavením, z dôvodu
späťvzatia zjavne nedôvodnej žaloby žalovanými v procesnom postavení žalobcov. Vzhľadom na takto

skutkovo vymedzený nárok žalobkyne a skutočnosť, že žalobkyňa sa žalovaného nároku na náhradu
škody domáhala voči žalovaným ako navrhovateľom neodkladného opatrenia, súd právne posúdil nárok
žalobkyne ako nárok na náhradu škody spôsobenej nariadením neodkladného opatrenia v zmysle
zákonného ustanovenia § 340 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Z vykonaného dokazovania malsúd preukázané a medzi stranami sporu bolo nesporné, že v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/10/2018
bola žalobkyni (v procesnom postavení žalovanej 1/) ako aj jej matke H. I. ako žalovanej 2) neodkladným
opatrením zo dňa 23. 7. 2018 uložená povinnosť, aby až do právoplatného skončenia konania vo

veci samej umožnili žalobcom vstup a užívanie pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 270/1,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území J.. Rovnako bolo nesporné, že uvedené konanie bolo
zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby uznesením zo dňa 12. 5. 2022. Taktiež nebolo sporné, že
žalovaní v procesnom postavení oprávnených podali návrh na exekúciu, keďže žalobkyňa v procesnom
postavení povinnej ako aj druhá povinná z neodkladného opatrenia H. I. si dobrovoľne svoju povinnosť,

ktorá im bola uložená neodkladným opatrením, nesplnili, pričom exekučné konanie bolo vedené
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 55Ek/20/2019. Z obsahu pripojeného spisu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5C/10/2018 mal súd taktiež preukázané, že žalovaní v procesnom
postavení žalobcov vzali podanú žalobu späť po vyzvaní súdu na späťvzatie zjavne nedôvodnej
žaloby. Zodpovednosť navrhovateľa neodkladného opatrenia v zmysle zákonného ustanovenia § 340
ods. 1 Civilného sporového poriadku predstavuje osobitný druh zodpovednosti za následky, ktoré

vzniknú v príčinnej súvislosti s nariadeným neodkladným opatrením. Vzhľadom na procesný postup,
ktorý predchádza rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia, najmä skutočnosť, že súd pred
nariadením neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a dokazovanie má povahu
osvedčovania, je na navrhovateľa neodkladného opatrenia prenesená zodpovednosť za neodkladným
opatrením spôsobenú škodu, resp. inú ujmu. Zodpovednosť navrhovateľa má objektívny charakter

a vzniká bez ohľadu na zavinenie. Podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nariadením neodkladného opatrenia je však skutočnosť, že nariadené neodkladné opatrenie zaniklo
alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo
navrhovateľabolouspokojené.Súdsplnenieuvedenejzákonnejpodmienkyprevznikprípadnéhonároku
žalobkynenanáhraduškodyspôsobnejnariadenímneodkladnéhoopatreniapreukázanýnemal.Trvanie

neodkladného opatrenia zo dňa 23. 7. 2018 bolo obmedzené do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Konanie, vedené pod sp. zn. 5C/10/2018, však nebolo skončené rozhodnutím vo veci
samej, keďže bolo skončené procesným rozhodnutím o zastavení konania. Rozhodnutím vo veci samej
sa rozumie rozhodnutie v merite veci, t. j. o predmete konania. V zásade sa vo veci samej rozhoduje
rozsudkom (len výnimočne sa vo veci samej rozhoduje uznesením napr. v civilnom mimosporovom

konaní). Z dôvodu, že konanie vedené pod sp. zn. 5C/10/2018 nebolo skončené rozhodnutím vo veci
samej, nedošlo k zániku neodkladného opatrenia uplynutím času, na ktorý bolo nariadené v zmysle
zákonného ustanovenia § 333 Civilného sporového poriadku. Neodkladné opatrenie taktiež nebolo
zrušené rozhodnutím.

33. Súd taktiež nemal preukázanú dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy skutkovo odvodzovala z tvrdeného
prenasledovania zo strany žalovaných, znepríjemňovania života, vyhotovovania jej obrazovo-zvukových
záznamov (natáčania na mobilný telefón), ako aj z poškodenia zdravia, ktoré malo byť spôsobené
žalovanými jej manželovi, podania nedôvodnej žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/10/2018

a v nadväznosti na to vedenia nezákonnej exekúcie. Žalobkyňa však svoje skutkové tvrdenia o existencii
zásahov žalovaných do jej osobnostných práv, ktoré by boli spôsobilé vyvolať ujmu na uvedených
právach, nepreukázala. Podľa ustálenej judikatúry, predpokladom úspešného uplatnenia práva na
ochranu osobnosti je existencia neoprávneného zásahu do osobnostných práv, objektívna spôsobilosť
uvedeného zásahu vyvolať ujmu na právach chránených zákonným ustanovením § 11 a nasl.

Občianskeho zákonníka a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ohrozením osobnostných
práv. Uvedené predpoklady pritom musia byť splnené kumulatívne. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov,
ale postačuje, ak je zásah objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo na ochranu osobnosti.
Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdený zásah, ktorý mal byť spôsobený podaním žaloby a následným
vedením konania, vrátane podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanými (konanie

vedené Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 5C/10/2018) ako aj podaním návrhu na
exekúciu z dôvodu nesplnenia povinnosti uloženej neodkladným opatrením nariadeným v uvedenom
konaní, súd uvádza, že, podľa ustálenej judikatúry, uplatnenie nárokov v civilnom sporovom konaní
je výkonom subjektívneho práva na súdnu ochranu, preto v zásade nemôže predstavovať zásah do
osobnostných práv. Samotným podaním žaloby, resp. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a návrhu na exekúciu nemôže dôjsť k zásahu do osobnostných práv. Pokiaľ ide o obsah podaní
strán, resp. účastníkov v civilnom sporovom konaní, resp. exekučnom konaní, v zásade nimi nemôže
dôjsť k zásahu do osobnostných práv. Výnimkou sú prípady tzv. excesu, t. j. prípady, kedy konajúci
subjekt vybočil z medzí stanovených práv. Jednalo by sa najmä o prípady krivého obvinenia, krivejvýpovede a podobne. Žalobkyňa však takéto vybočenie z medzí výkonu práv žalovaných netvrdila,
ani nepreukázala. Žalobkyňa netvrdila, že by žalovaní v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/10/2018
uviedli skutkové tvrdenia, za ktoré by boli postihnutí trestnoprávne, prípadne priestupkovo. Súd tiež

poukazuje na právne závery, uvedené v uznesení Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 30 Cdo
2218/2006, ktorého právne závery je možné, vzhľadom na v čase jeho vyhlásenia platnú právnu úpravu,
aplikovať aj na slovenské právne pomery, podľa ktorého: “...v konaní o ochranu osobnosti nie je možné
preskúmavať pravdivosť výpovede učinenej v inom občianskoprávnom konaní.“ Na základe uvedenej
právnej argumentácie preto podaním žaloby žalovanými v konaní vedenom Okresným súdom Liptovský

Mikuláš pod sp. zn. 5C/10/2018, podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenom
konaní a podaním návrhu na exekúciu na vymoženie povinnosti uloženej uvedeným neodkladným
opatrením nedošlo ku zásahu do osobnostných práv žalobkyne.

34. Žalobkyňa taktiež nepreukázala ďalšie ňou tvrdené zásahy do jej osobnostných práv, ku ktorým
malo dôjsť konaním žalovaných ako jej bezprostredných susedov na nehnuteľnostiach v katastrálnom

územíJ..Žalobkyňazazásahydojejosobnostnýchprávoznačilaprenasledovaniezostranyžalovaných,
znepríjemňovanieživotaavyhotovovanieobrazovo-zvukovýchzáznamovbezjejsúhlasu.Zvykonaného
dokazovania, najmä z obrazovo-zvukových záznamov predložených obomi stranami sporu (žalobkyňou
aj žalovanými), ale aj z listinných dôkazov, najmä rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní
a priestupkových orgánov, mal súd preukázané, že medzi rodinami strán sporu dlhodobo existujú

negatívne susedské vzťahy, ktoré vyúsťujú do vzájomných konfliktov. Žalobkyňa však predloženými
listinnými dôkazmi, ani obrazovo-zvukovými záznamami nepreukázala ani jeden zásah zo strany
žalovaných do jej osobnostných práv. Pokiaľ aj boli jej manželom podávané oznámenia o podozrení
zo spáchania trestného činu, tieto sa vzťahovali výlučne k jeho osobe, resp. deťom žalobkyne. Podľa
skutkových tvrdení žalovaných, uvedených na pojednávaní pri vykonávaní dokazovania obrazovo-

zvukovými záznamami, žalobkyňa nebola účastná ani jednej z udalostí, ktoré boli obsahom uvedených
záznamov. Účastníkmi uvedených udalostí boli žalovaní a ich deti a manžel žalobkyne a jej deti. Navyše,
žalobkyňa nielenže nepreukázala existenciu žiadneho ňou tvrdeného zásahu do jej osobnostných
práv zo strany žalovaných, ale v podanej žalobe tieto zásahy nekonkretizovala, neuviedla, kedy
presne a akým konkrétnym konaním žalovaných malo ku zásahom dôjsť. Žalobkyňa len všeobecne

konštatovala, že žalovaní ju mali prenasledovať, znepríjemňovať jej život a vyhotovovať bez jej súhlasu
obrazovo-zvukovézáznamy. Napokon,samažalobkyňavpodanejžalobetvrdila,že,zdôvodusprávania
žalovaných, nehnuteľnosti v katastrálnom území J. ani nenavštevuje, teda nie je zrejmé, ako by,
vzhľadom na charakter tvrdených zásahov, mohlo ku zásahom reálne dochádzať. Pokiaľ malo dôjsť
konaním žalovaných ku poškodeniu zdravia manžela žalobkyne, súd uvádza, že žalobkyňa nebola

aktívne vecne legitimovanou na uplatnenie nárokov z týchto ňou tvrdených zásahov, keďže mali
smerovať nie voči nej (do sféry jej osobnostných práv), ale voči jej manželovi.

35. Už len okrajom súd uvádza, že žalobkyňa si ako prostriedok ochrany proti ňou tvrdeným (v konaní
nepreukázaným) zásahom do osobnostných práv uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustálenej judikatúry, napr. podľa právnych záverov uvedených v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/81/2011: „Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa
navrhovateľ domáha v prejednávanej veci) môže súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto

ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá
postačujúce. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11
Občianskeho zákonníka je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo
a stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy,

ktoré svojou povahou alebo stupňom závažnosti a/ neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu
satisfakciu, b/ opodstatňujú (len) nemateriálnu satisfakciu, c/ opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj
materiálnu satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej
satisfakcie) je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej
ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická

osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie
alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne
pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej
situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.“ Žalobkyňavšak v konaní nepreukázala vznik žiadnej ujmy na svojich osobnostných právach, a už vôbec nie
ujmy značnej, t. j. ujmy, ktorá by v značnom rozsahu znížila jej občiansku česť, dôstojnosť, resp.
zasiahla do rodinného a súkromného života, a ktorej preukázanie je podmienkou priznania náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch (materiálnej satisfakcie). Žalobkyňa v podanej žalobe len tvrdila, že
správanie žalovaných malo zásadný dopad na spôsob a kvalitu jej života, na jej spoločenské, pracovné
a rodinné vzťahy a osobný život. Uvedené tvrdenie však nielenže nepreukázala, ale ani žiadnym
spôsobom nekonkretizovala a nešpecifikovala, aký konkrétny dopad mali mať ňou tvrdené zásahy
žalovaných v jej osobnostnej sfére, t. j. aká konkrétna ujma jej mala byť konaním žalovaných spôsobená

a v čom spočíva jej závažnosť.

36. Súd rozhodol, že žalobkyňou predložené dôkazy, a to obrazový záznam obsahujúci
fotodokumentáciu jej manžela a zvukový záznam z telefonátu medzi jej manželom a zamestnankyňou
Mestského úradu Liptovský Mikuláš nevykoná, keďže na zobrazovanie zdravotného stavu tretej osoby,
ktorá nebola stranou sporu (manžela žalobkyne) nebol udelený uvedenou osobou súhlas. Rovnako tak

súd nemal preukázané, že by manžel žalobkyne disponoval súhlasom zamestnankyne Mestského úradu
Liptovský Mikuláš na vyhotovenie zvukového záznamu z telefonického rozhovoru s ňou.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na

náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným. Súd preto priznal žalovanému 1)
a žalovanej 2) voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.