Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/103/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920202896
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6920202896.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom D. B. XXXX/X, B. B., zastúpený: E. E. F. G. H., D. I. J. XXXX, G. K., IČO: XXXXXXXX, proti
žalovanému: H. H., H. sídlom L. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: M. L., H., so sídlom C. X/X, B., IČO:
36 807 915, o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn.: 8C/39/2020 zo dňa 12. 07. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch

dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe a nahradil prejav vôle žalovaného H. s. r. o., so
sídlom L. XXX, IČO: XX XXX XXX, ktorý je ako predávajúci povinný uzavrieť so žalobcom A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, bytom D. B. XXXX/X, B. B., občanom SR, ako kupujúcim kúpnu
zmluvu, ktorá zmluva tvorí nedeliteľnú súčasť rozsudku a v ktorej sú predmetom prevodu vlastníckeho
práva spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, evidovaných v kat. úz. L., na LV č. XXX v podiele
23/124, na LV č. XXX v podiele 1/8 a na LV č. XXX v podiele 1/4 za kúpnu cenu 2.328 EUR (ďalej „sporné
nehnuteľnosti,“ alebo „sporné spoluvlastnícke podiely“).

2.1. Sporné nehnuteľnosti žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 09. 2017
a rozhodnutím N. O., N. K. P. I. H. o vklade práva do katastra nehnuteľností č. M. zo dňa 19. 10. 2017.
2.2. Nebolo sporné, že uzavretím kúpnej zmluvy medzi D. K., ako pôvodnou podielovou
spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností so žalovaným, ktorý od nej predmetné nehnuteľnosti odkúpil,
došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. Nebolo sporné ani to, že žalovaný nebol do uzavretia
kúpnej zmluvy zo dňa 19. 10. 2017 podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností.

3. Žalobcom uplatnené právo nie je premlčané, bolo uplatnené na súde včas, pretože kúpna
zmluva medzi predchádzajúcou podielovou spoluvlastníčkou D. K. a žalovaným ako nadobúdateľom
spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam bola zavkladovaná dňa 19.10.2017, všeobecná
trojročná premlčacia doba, stanovená v §101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 20. 10. 2017
a do podania žaloby dňa 15. 10. 2020 neuplynula.

4.1. Ďalšou spornou otázkou bolo, či sa môže jeden z podielových spoluvlastníkov v prípade porušenia
jeho predkupného práva, domáhať celého podielu, ktorý bol predmetom sporného prevodu alebo len
pomerného podielu, stanoveného podľa veľkosti jeho skutočného podielu a či má na túto otázku vplyv
pasivita ostatných spoluvlastníkov.4.2. Okresný súd svoje predošlé rozhodnutie oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z12.mája2009sp.zn.2Cdo91/2008,ktorý konštatoval,že„zanesprávnyjepotrebnépovažovaťnázor,
že v prípade, ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak ďalší

dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže domáhať uplatnenia svojho
predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu. Správnym je
názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov
podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia
predkupného práva, nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva

domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich
práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý
sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký
spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu
nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené
spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť

pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov.“
4.3. Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení rozhodnutia sp. zn. 16Co/29/2022 z 22. 02. 2023,
ktorým zrušil predošlé rozhodnutie okresného súdu v tejto veci uviedol, že „Judikát Najvyššieho súdu
sp. zn. 2Cdo 91/2008 rieši legitímny záujem aktívnych spoluvlastníkov na spore s treťou osobou
tak, že môžu vzťahovať svoj nárok na prevádzaný sporný spoluvlastnícky podiel len v pomere k

spoluvlastníckym podielom pasívnych spoluvlastníkov, ktorí sa prevodu nedomáhali. Z uvedeného
vyplýva záver, že hoci tretia osoba nadobudla celý spoluvlastnícky podiel porušením práva, v prípade
sporu z porušenia predkupného práva by mal nový spoluvlastník vždy možnosť nadobudnúť tú časť
podielu, ktorý pripadá na podiely pasívnych spoluvlastníkov, ktorí predkupné právo nežalovali. Odvolací
súd zaujal odlišný právny záver, ktorý je v zhode s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky

(33Cdo603/2008, 22Cdo 2358/2010), podľa ktorej „předkupní právo spoluvlastníků, kteří podíl (resp.
tu jeho ideální část, která by na ně připadala, kdyby zákonné předkupní právo uplatnili) vykoupit
nechtějí, „přiroste“ ostatním spoluvlastníkům. To platí i v případě, že prodávající spoluvlastník poruší
předkupní právo více spoluvlastníků, a někteří z nich dají najevo, že nárok z porušení předkupního práva
uplatnit nechtějí. Přitom není třeba, aby byla o neuplatnění uzavřena výslovná dohoda; postačí, když

spoluvlastník dá zřetelně, byť i konkludentně, najevo, že předkupní právo uplatnit nechce.“

5. Okresný súd vzájomnú žalobu žalovaného vylúčil na samostatné konanie uznesením sp. zn.
8C/39/2020 zo dňa 18. 05. 2023, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a konanie o vzájomnej
žalobe je vedené pod sp. zn. 8C/51/2023. Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí ( sp. zn. 16Co/29/2022)

považoval rozhodnutie o vzájomnej žalobe za predčasné, pretože vecná legitimácia žalovaného
ako spoluvlastníka bola zistená len na základe neprávoplatného rozhodnutia o zamietnutí žaloby.
Predmetom vzájomnej žaloby je nahradenie prejavu vôle žalobcu tak, že ako predávajúci uzatvorí so
žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom sú spoluvlastnícke podiely na sporných
nehnuteľnostiach evidovaných v kat. úz. L., na LV č. XXX v podiele 253/15376, LV č. XXX v podiele 1/64

a LV č. XXX v podiele 1/16, ktoré žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 09. 12.
2020 s E. M.. Žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil len pomerný podiel, pripadajúci na neho vzhľadom
na právne závery rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/91/2008.

6.1. Okresný súd v odôvodnení rozsudku, proti ktorému podal žalovaný odvolanie uviedol, že námietka

vykúpenia spoluvlastníckeho podielu len v pomere k celku (§140, veta druhá Občianskeho zákonníka)
patrí len dotknutému spoluvlastníkovi, nie osobe, ktorá porušila predkupné právo. Žalobca nemá
povinnosť preukázať, že k dohode spoluvlastníkov došlo, lebo práve z dôvodu neexistencie dohody
došlo k porušeniu predkupného práva, pasívni spoluvlastníci nie sú prevodom spoluvlastníckeho podielu
dotknutí, pretože ich spoluvlastnícke podiely sa nemenia. Pasivita spoluvlastníka má rovnaké následky

aj v prípade, keď predkupné právo porušené bolo a pre pasívneho spoluvlastníka nie je rozhodné, či
podiel prirastie žalujúcemu spoluvlastníkovi, alebo tretej osobe. Ochrana pasívneho spoluvlastníka je
zabezpečená v § 140 Občianskeho zákonníka. Dotknutému pasívnemu spoluvlastníkovi nič nebráni
od spoluvlastníka, ktorý nadobudol celý spoluvlastnícky podiel požadovať, aby na neho previedol
pomernú časť podielu. Porušiteľ predkupného práva nemôže nadobudnúť právo z toho dôvodu, že sa

spoluvlastníci na prevode sporného podielu nedohodli. Každý spoluvlastník koná sám za seba, preto
sa pravidlo pomerného výkupu podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu uplatní v prípade porušenia
predkupného práva iba ak právo výkupu proti nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu uplatní aj ďalšíspoluvlastník. Počas celého konania nemal súd preukázané, že by si iný spoluvlastník uplatnil proti
nadobúdateľovi – žalovanému právo výkupu.
6.2. Na ochranu záujmov pasívnych spoluvlastníkov nie je, že žalujúci spoluvlastník by mohol

nadobudnúť iba pomernú časť spoluvlastníckeho podielu. Takýto záver nevyplýva ani z § 140 v spojení s
§ 40a Občianskeho zákonníka s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 208/2019
(R 5/2022).
6.3. Účelom právnej úpravy predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu je to, aby spoluvlastnícky
podiel nadobudli doterajší spoluvlastníci, pretože účelom predkupného práva je vylúčiť tretie osoby.

Mlčanie pasívnych spoluvlastníkov, ktorí sa nedomáhajú porušenia predkupného práva, nie je možné
vykladať v prospech toho, kto porušil predkupné právo. Ten, kto právo porušil nemôže mať lepšie právne
postavenie ako žalobca alebo pasívny spoluvlastník. Je nelogické poskytnúť väčšiu ochranu tomu, kto
porušil právo proti tomu, kto sa dovoláva ujmy z porušenia práva.
6.4. Predkupné právo spoluvlastníkov by nemalo hospodársky význam, ak by spoluvlastníci museli
rešpektovať vytváranie drobných spoluvlastníckych podielov vo vlastníctve osôb, ktoré porušili

predkupné právo. Žaloba o nahradenie prejavu vôle, vyžadujúca od žalobcu preukázanie dohody
spoluvlastníkov stráca význam, pretože z hľadiska hospodárenia s vecou a zápisu do katastra
nehnuteľností je podstatné to, v akom pomere nadobudne spoluvlastnícky podiel žalujúci spoluvlastník.
Vytváranie spoluvlastníckeho podielu, ktorý vznikol porušením predkupného práva, je popretím
autonómie spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou.

6.5. Ak by mohol dotknutý spoluvlastník žalovať len pomernú časť spoluvlastníckeho podielu, potom by
mohlo byť predmetom sporu aj určenie pomeru veľkosti spoluvlastníckeho podielu, cena, ďalšie zmluvné
podmienky.

7. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol §101, §140, §603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Žalobca bol v konaní úspešný a preto okresný súd podľa § 255 ods. 1, § 262 CSP uložil žalovanému
povinnosť nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.

8.1. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal nesprávny procesný
postup, ktorým mu znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, ďalej nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci.
8.2. Okresný súd Rimavská Sobota v rámci odôvodnenia rozsudku len stroho parafrázoval uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/29/2022 zo dňa 22.02.2023, ktorým zrušil predošlý
rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 16.02.2022 a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Okresný súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného na pojednávaní dňa

12.07.2023anapredošlýchpojednávaniachapredloženejvrámcivšetkýchpísomnýchpodaní.Okresný
súd Rimavská Sobota odôvodnenie rozsudku obmedzil na dva krátke odseky v bode 27. a 28.
odôvodnenia, čo evokuje, že ide o arbitrárne a nepreskúmateľné rozhodnutie. Žiadnym spôsobom sa
nevysporiadal s názormi právnej praxe a judikatúrou, ktorú žalovaný vo svojich podaniach opakovane
predniesol. Odklonil sa od ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenej

v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 91/2008, pričom sa opieral o judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky.
Tým narušil princíp právnej istoty žalovaného a jeho legitímne očakávania, aby bolo rozhodnuté v
podobných skutkových prípadoch rovnako.
8.3.1. Nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaný videl v odôvodnení okresného súdu, že „mlčanie
pasívnych spoluvlastníkov, ktorí sa nedomáhajú porušenia predkupného práva, nie je možné vykladať

v prospech toho, kto porušil predkupné právo“. Ako vyplýva z judikatúry, ako aj znenia zákonného
ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, podieloví spoluvlastníci sa vždy musia dohodnúť ohľadne
spoluvlastníckeho podielu. V opačnom prípade, t.j. ak k dohode z akéhokoľvek dôvodu nedôjde, má
spoluvlastník právo výlučne na podiel pomerne k veľkosti svojho podielu. Zákon, ako ani judikatúra
nerozlišujú z akého dôvodu spoluvlastníci dohodu neuzavreli, teda či boli úplne neaktívni, alebo s

dohodou aktívne nesúhlasili. Okresný súd Rimavská Sobota tvrdil, že „hoci tretia osoba nadobudla
celý spoluvlastnícky podiel porušením práva, v prípade sporu z porušenia predkupného práva by mal
nový spoluvlastník vždy možnosť nadobudnúť tú časť podielu, ktorý pripadá na podiely pasívnych
spoluvlastníkov, ktorí predkupné právo nežalovali.“ Tým de facto rozlišuje, či žalovaný spoluvlastník bol
pred uzatvorením kúpnej zmluvy spoluvlastníkom na predmete prevodu, alebo ide o osobu, ktorá pred

uzatvorením kúpnej zmluvy o predaji spoluvlastníckeho podielu stála mimo rámca spoluvlastníkov. To
vytvára nový právny stav založený na porušení základného princípu súkromného práva, a to rovnosti
pred zákonom.8.3.2. Nesprávne zistenie skutkového stavu okresným súdom žalovaný videl aj v závere, že: „námietka
vykúpenia spoluvlastníckeho podielu len v pomere k celku patrí len dotknutému spoluvlastníkovi,
nie osobe, ktorá porušila predkupné právo a žalobca nemá povinnosť preukázať, že k dohode

spoluvlastníkov došlo, lebo práve z dôvodu neexistencie dohody došlo k porušeniu predkupného práva,
pasívni spoluvlastníci nie sú prevodom spoluvlastníckeho podielu dotknutí, pretože ich spoluvlastnícke
podiely sa nemenia“. Kľúčovým je výklad druhej vety § 140 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva,
že každý spoluvlastník sa môže domáhať uplatnenia vybraného nároku výlučne v rozsahu takej
veľkosti, ktorá pripadá pomerne na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Uvedené ustanovenie

je nutné aplikovať extenzívnejšie a z dôvodu absencie podrobnejšej právnej úpravy analogicky aj
na prípady splnenia ponukovej povinnosti ako aj na prípady jeho porušenia. Dotknutí podieloví
spoluvlastníci sa musia v každom prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú odchýliť
od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z jeho
porušenia. Žalobca bol povinný preukázať dosiahnutie dohody o výkone predkupného práva s ostatnými
spoluvlastníkmi, tak ako to požaduje ustanovenie § 140 druhá veta Občianskeho zákonníka. Žiadna

takáto dohoda však neexistuje a to, že nedošlo k dohode medzi spoluvlastníkmi, nebolo sporným počas
celého súdneho konania. Ak by bolo porušené pravidlo, že nároky z porušenia predkupného práva sú
determinované veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, neprípustným spôsobom by bolo zasahované do
práv, resp. právom chránených záujmov ostatných spoluvlastníkov.
8.3.4. Zo strany Okresného súdu Rimavská Sobota došlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu

veci, pretože žalobca mal uplatniť nárok na spoluvlastnícke podiely nasledovne:
Z nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX je spoluvlastnícky podiel žalovaného nadobudnutý
kúpnou zmluvou 23/124 a spoluvlastnícky podiel žalobcu v čase podania žaloby 23/62, preto mal
žalobca nárok domáhať sa kúpy spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 529/7688 (23/62 z 23/124).
Z nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX je spoluvlastnícky podiel žalovaného nadobudnutý

kúpnouzmluvou1/8aspoluvlastníckypodielžalobcuvčasepodaniažaloby1/4,pretomalžalobcanárok
domáhať sa kúpy spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/32 (1/4 z 1/8). Z nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX je spoluvlastnícky podiel žalovaného nadobudnutý kúpnou zmluvou 1/4 a spoluvlastnícky
podiel žalobcu v čase podania žaloby 1/2, preto mal žalobca nárok domáhať sa kúpy spoluvlastníckeho
podielu v rozsahu 1/8 (1/2 z 1/4).

8.4. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pretože obsah právnej normy v § 140 Občianskeho
zákonníka nesprávne interpretoval tak, že námietka vykúpenia spoluvlastníckeho podielu len v pomere
k celku patrí len dotknutému spoluvlastníkovi, nie osobe, ktorá porušila predkupné právo. V bode
29. odôvodnenia rozsudku nesprávne právne ustálil, že: „Predkupné právo spoluvlastníkov by nemalo
hospodársky význam, ak by spoluvlastníci museli rešpektovať vytváranie drobných spoluvlastníckych

podielov vo vlastníctve osôb, ktoré porušili predkupné právo.“ Nie je pravdou, že spoluvlastníci musia
rešpektovať vytváranie drobných spoluvlastníckych podielov, lebo každý z nich má rovnaké možnosti
domáhať sa svojich práv a aktívne vystúpiť proti novému spoluvlastníkovi. Ako však judikovali súdy,
mlčanie neznamená súhlas. Prípadná neznalosť zákona spoluvlastníkov neospravedlňuje, že sú nečinní
voči novému spoluvlastníkovi, hoc takému, ktorý porušuje predkupné právo.

8.5. Okresný súd Rimavská Sobota sa nevysporiadal s názormi právnej praxe a s judikatúrou, ktorú
predniesol žalovaný a odrazil sa výlučne od znenia českej judikatúry, rovnako ako Krajský súd Banská
Bystrica, ktorá je však pre daný prípad neaplikovateľná z dôvodu existencie slovenskej judikatúry v danej
veci. Žalovaný má za to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a rozsudok Okresného
súdu Rimavská Sobota nie je v súlade s princípom právnej istoty, ani s princípom predvídateľnosti

súdnych rozhodnutí, nakoľko sa výrazným spôsobom odklonil od ustálenej judikatúry. Vzhľadom na
nedostatky petitu žaloby je rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota nezákonný a v rozpore s
princípmi právneho štátu. Z toho dôvodu žalovaný navrhol, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.
8.6. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu zopakoval odvolacie dôvody, ktorými namietal nesprávny

procesný postup, pretože súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného. Napadnutým rozsudkom
okresný súd porušil princíp právnej istoty účastníkov konania a princíp predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí, keď sa výrazným spôsobom odklonil od ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Tým, že nezamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal priznania viac práv, ako mu v zmysle
príslušných právnych predpisov a judikatúry patria, porušil právo na spravodlivý proces. Okresný súd

nesprávne uzavrel, že mlčanie pasívnych spoluvlastníkov, ktorí sa nedomáhajú porušenia predkupného
práva, nie je možné vykladať v prospech toho, kto porušil predkupné právo a námietka vykúpenia
spoluvlastníckehopodielulenvpomerekcelkupatrílendotknutémuspoluvlastníkovi.Takýmtovýkladom
de facto rozlíšil, či žalovaný spoluvlastník bol pred uzatvorením kúpnej zmluvy spoluvlastníkom napredmete prevodu, alebo ide o osobu, ktorá pred uzatvorením kúpnej zmluvy o predaji predmetu
prevodu stála mimo rámca spoluvlastníkov, resp. na predmete prevodu nemala žiadne majetkové
práva. Uvedený záver kreuje nový právny stav založený na porušení základného princípu súkromného

práva, a to rovnosti pred zákonom. K tvrdeniu, že dotknutí spoluvlastníci sa nemajú ako efektívne
dozvedieť o porušení ich predkupného práva uviedol, že právna úprava katastra nehnuteľností spočíva
na zásadách, ktoré vychádzajú z požiadaviek zabezpečiť čo najväčšiu istotu v právnych vzťahoch
k nehnuteľnostiam. Nakoľko bol v čase podania žaloby žalovaný zapísaný ako podielový spoluvlastník
na dotknutých nehnuteľnostiach a nebol dokázaný opak, je označenie žalovaného zo strany žalobcu

za tretiu osobu stojacu mimo vlastníckej štruktúry nesprávne a v rozpore so základnými princípmi
katastrálneho zákona. Nesprávne právne posúdenie § 140 Občianskeho zákonníka je odôvodnené
tým, že podieloví spoluvlastníci sa vždy musia dohodnúť ohľadne spoluvlastníckeho podielu. Ak
k dohode z akéhokoľvek dôvodu nedôjde, má spoluvlastník právo výlučne na podiel pomerne k
veľkosti svojho podielu. Skutočnosť, že žalobca sa, aj napriek neexistencii dohody spoluvlastníkov,
domáhal voči žalovanému nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa, nemôže byť na ťarchu žalovaného.

Nakoľko súd nie je oprávnený zasahovať do textu požadovanej zmluvy, rozsudkom môže len nahradiť
prejav vôle žalovaného alebo žalobu zamietnuť. Súd nemôže modifikovať zmluvu za účelom ustálenia
spoluvlastníckeho podielu.

9.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že hľadanie odpovede súdu na základnú otázku

predmetného súdneho konania sa nejaví ako nesprávny procesný postup.
9.2.1. K odôvodneniu nesprávnych skutkových zistení uviedol, že bolo nesporné porušenie
predkupného práva žalobcu žalovaným, súd správne vyhodnotil námietku premlčania a v súlade so
zákonom poskytol právnu ochranu dotknutému spoluvlastníkovi vo väčšej miere, ako tretej strane, ktorá
sa stala spoluvlastníkom porušením predkupného práva žalobcu. Rovnako je správne skutkové zistenie,

že žiadny iní spoluvlastníci si neuplatnili predkupné právo a teda je namieste plná ochrana nároku
žalobcu voči tretej osobe, ktorá nadobudla spoluvlastnícky podiel porušením predkupného práva.
9.2.2. V posudzovanej veci bola exemplárnym prípadom situácia na LV č. XXX, kat. úz. L., kde by sa
podľa argumentácie žalovaného vyžadovala pred podaním žaloby dohoda žalobcu a dvoch subjektov
(odstupujúci spoluvlastníci K., Vrábeľ), ktorí porušili predkupné právo žalobcu a to všetko v čase krátko

preduplynutímpremlčacejdoby,vktorejsažalobcanáhodoudozvedelotom,ževôbecdošlokporušeniu
jeho predkupného práva. Žalobca má za to, že voči každému z dvoch štvrtinových spoluvlastníkov mal
právo žiadať, aby mu previedol celý nadobudnutý podiel, nie iba polovicu z neho, nakoľko keby žiadal iba
polovicu z podielov 1/4-tina, a 1/4-tina, v konečnom dôsledku by takáto žiadosť nič neriešila. V situácii,
kedy bol žalobca jediným oprávneným spoluvlastníkom sa nemal s kým a na čom dohodovať. Došlo by

k zachovaniu spoluvlastníctva tretích strán, ktoré sa na predmetnom LV zapísali v dôsledku porušenia
predkupného práva žalobcu. Ak o podiel nejavia záujem ostatní spoluvlastníci, tak jediný spoluvlastník
má právo vykúpiť celý podiel. Tretie osoby nepožívajú ochranu v dôsledku ich argumentácie o „práve
na pomerné vykúpenie žalobcu“.
9.3. Argumentácia žalovaného o tom, že treba vyžadovať dohodu spoluvlastníkov na výkupe je

nesprávna. Dotknutí spoluvlastníci sa nemajú ako efektívne dozvedieť o porušení ich predkupného
práva. Ťažko možno žiadať od spoluvlastníkov, ktorých na liste vlastníctva býva mnoho, niekedy aj
neznámych, aby sa dohodli na predkupnom práve, a ak tak neurobia, aby v dôsledku toho mohli
zákon porušujúce tretie osoby požívať ochranu relatívne neplatného právneho úkonu. Takýto výklad o
„pomernom práve“ by samozrejme potešil určitú skupinu podnikateľov, ktorá má záujem získavať do

vlastníctva poľnohospodárske pozemky. Došlo by tým k zásadnému popretiu obsahu a účelu ochrany
podielového spoluvlastníctva.
9.4. K námietke nesprávneho právneho posúdenia má žalobca za to, že nemusí dôjsť k dohode
spoluvlastníkov, bodoch 23. až 29. súd odôvodnil právne posúdenie, ktoré je logické, zrozumiteľné a
správne. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

9.5. V replike žalobca uviedol, že súd sa nedopustil priznania väčšieho rozsahu práv voči tretej strane,
ktoránemôžepožívať,aničiastočnúochranuprávvočispoluvlastníkovi,ktoréhopostaveniejenesporné.
Žalovaný sa teoreticky môže dovolávať rovnosti pred zákonom, avšak voči nespornému spoluvlastníkovi
takýto argument nemožno použiť. Nárok na prevod celého spoluvlastníckeho podielu nadobudnutého
porušením predkupného práva je zákonný a správny postup v situácii, kedy žiaden iný spoluvlastník si

neuplatnil žiaden iný nárok z porušenia predkupného práva.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože
rozhodnutie je vecne správne.

11.1. Podľa § 40a, veta prvá Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
11.2. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

11.3. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
11.4. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
11.5. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený

buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.
11.6. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

12. Pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, okresný súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný
nadobudol sporné spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú evidované v kat. úz. L., na LV
č. XXX v podiele 23/124, na LV č. XXX v podiele 1/8 a na LV č. XXX v podiele 1/4 na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 29. 09. 2017 a rozhodnutím o vklade práva do katastra nehnuteľností č. M. zo dňa 19.

10. 2017, že uvedenou kúpnou zmluvou došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu a nebolo sporné
ani to, že žalovaný nebol do uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 19. 10. 2017 podielovým spoluvlastníkom
sporných nehnuteľností.

13. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia porušením rovnosti pred zákonom a s poukazom

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 91/2008 sa domáha extenzívneho výkladu
§140 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že aj keď v čase, v ktorom došlo k porušeniu predkupného
práva spoluvlastníka, žalovaný nebol v právnom postavení spoluvlastníka, mal rovnaké hmotnoprávne
postavenie, ako spoluvlastník a nie tretia osoba (v čase podania žaloby je žalovaný v katastri
nehnuteľností evidovaný ako spoluvlastník). Uvedeným tvrdením žalovaný nespochybňuje skutkové

zistenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ale právne posúdenie veci.

14. Rozhodnutie okresného súdu nebolo prekvapivé, lebo právne posúdenie vyplývalo z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu vo veci
samej. V celom konaní sa v podstate rieši otázka aplikácie § 140 Občianskeho zákonníka ako

právna, nie skutková, pričom odvolací súd už v zrušujúcom rozhodnutí a súd prvej inštancie v druhom
rozhodnutí vo veci samej reagovali na argumentáciu žalovaného rozhodnutím sp. zn. 2 Cdo 91/2008.
Inými slovami, žalovaný mohol výsledok sporu po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu predvídať,
pretože v rozhodnutí boli uvedené dôvody, prečo právna argumentácia žalovaného nebola zohľadnená.
Okrem toho, že podľa § 391 ods. 2 CSP bol okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,

žalovaný v konaní na súde prvej inštancie po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu argumentoval
tak, ako od začiatku konania.

15.1. Žalovaný v podstatne tvrdí, že súdy v iných rozhodnutiach, na ktoré poukázal, výkladom
právnej úpravy nerozlišujú právne postavenie spoluvlastníka, ktorý porušil predkupné právo iného

spoluvlastníka a právne postavenie tretej osoby, ktorá nadobudla spoluvlastnícky podiel porušením
predkupného práva.
15.2. Z odôvodnenia judikátu sp. zn. 2 Cdo 91/2008 vyplýva iba to, že v prípade porušenia zákonného
predkupného právneho vzťahu, ktorý má vecno-právny charakter možno v zmysle § 853 ods. 1
Občianskeho zákonníka analogicky aplikovať právnu úpravu zmluvného predkupného práva. Uvedené

rozhodnutie ale nevysvetľuje, prečo sa ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve majú vzťahovať
na niekoho, kto nebol v rozhodnom čase v právnom vzťahu spoluvlastníka (čo je prípad žalovaného).
15.3. Rovnosť (v hmotnoprávnom postavení) spoluvlastníka, žalovaný vzťahuje na svoju osobu a bez
potrebného vysvetlenia sa domáha analógie zákona, len s poukazom na rozhodnutie sp. zn. 2 Cdo91/2008, v ktorom potrebné odôvodnenie chýba. Z tvrdení žalovaného nevyplýva, v čom sa svojím
rozhodnutím okresný súd a odvolací súd (v zrušujúcom rozhodnutí) odklonili od ustálenej rozhodovacej
praxe všeobecných súdov o žalobách na splnenie povinnosti nahradenia prejavu vôle medzi žalobcom

ako dotknutým spoluvlastníkom a žalovaným, ktorý nebol v spoluvlastníckom vzťahu so žalobcom,
pretože spoluvlastnícky podiel nadobudol až porušením predkupného práva.

16. Pretože žalovaný namietal v odvolaní, že súd sa rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe (s poukazom na rozhodnutie sp. zn. 6 Cdo/13/2017), odvolací súd považuje za potrebné uviesť

ďalšie dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

17.1. Súde prvej inštancie obsah právnej normy v § 140 Občianskeho zákonníka interpretoval
tak, že námietka vykúpenia spoluvlastníckeho podielu len v pomere k celku patrí len dotknutému
spoluvlastníkovi, nie osobe, ktorá porušila predkupné právo. Pre vysvetlenie správnosti uvedeného
záveru je potrebné doplniť, že dotknutým je len spoluvlastník, ktorý bol spoluvlastníkom už v čase

porušeniu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, nie osoba, ktorá nadobudla spoluvlastnícky
podiel porušením predkupného práva, t. j. dovtedy spoluvlastníkom nebola, čo je prípad aj žalovaného
v posudzovanej veci.
17.2. Tým, že si žalobca zvolil žalobu o nahradenie prejavu vôle, ktorá sa analogicky posudzuje
podľa ustanovení zmluvného predkupného práva neznamená, že sa nedovolal relatívnej neplatnosti

právneho úkonu voči žalovanému. Súd otázku relatívnej neplatnosti posudzuje v konaní ako predbežnú.
Ak by tomu tak nebolo a základom sporu by nebola otázka relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode
spoluvlastníckehopodielu,žalovanýbymuselskutkovopreukázať,že spoluvlastníckypodiel nadobudol
platným právnym úkon, t. j. že predkupné právo žalujúceho spoluvlastníka neporušil.

18.1. Z § 40a v spojení s § 140, veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že iba opomenutý
spoluvlastník, ktorému nebol ponúknutý prevádzaný spoluvlastnícky podiel, môže namietať relatívnu
neplatnosť právneho úkonu. Žalobca vecnú aktívnu legitimáciu preukázal.
18.2.Z relatívnejneplatnostidvojstranného právnehoúkonu,ktorým došlokprevoduspoluvlastníckeho
podielu medzi odstupujúcim spoluvlastníkom a novým spoluvlastníkom vyplýva, že právnou vadou je

od začiatku postihnutý iba právny úkon nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, právnou vadou nie
je postihnutý právny úkon na strane odstupujúceho spoluvlastníka, ktorý svoj spoluvlastnícky podiel
previedol na iného. V spore o nahradenie prejavu vôle nie je vecne legitimovanou stranou odstupujúci
spoluvlastník, ktorý predkupné právo iného spoluvlastníka porušil.

19.1. V rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 91/2008 sa uvádza, že „ustanovenia o spoluvlastníctve (§136 a nasl.
OZ) neobsahujú podrobnejšiu úpravu práv a povinností zo zákonného predkupného právneho vzťahu,
ktorý má vecno-právny charakter, vychádza sa v zmysle § 853 ods. 1 OZ z analogickej aplikácie právnej
úpravy predkupného práva, a to z ustanovení o zmluvnom predkupnom práve (§ 602 a nasl. OZ), ktoré
sú obsahom a účelom najbližšie predkupnému právnemu vzťahu spoluvlastníkov. Ustanovenia, ktoré sa

týkajú iba zmluvného predkupného práva sa nepoužijú“.
19.2. Žalovaný akcentovaním uvedeného judikátu a tvrdením o rovnosti v právnych vzťahoch
nerozlišuje, že súd nemôže priznať väčšiu právnu ochranu tomu, kto hmotné právo porušuje, ako tomu,
ktorého právo bolo porušené. Z tohto hľadiska preukazuje len žalobca, že porušenia spoluvlastníckeho
práva sa dopustil žalovaný. Žalovaný odmieta vo svojom právnom postavení rozlišovať, že pokiaľ

nebol spoluvlastníkom podielu, ktorý je vyjadrený v § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto sa
na neho právo pomerného rozdelenia spoluvlastníckeho podielu podľa § 140 Občianskeho zákonníka
nevzťahuje.
19.3. Opačný záver žalovaný vyvodzuje z rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 91/2008, ale v tomto rozhodnutí
nebola otázka rovnakého právneho postavenia spoluvlastníka a (tretej) osoby, ktorá nadobudla

spoluvlastnícky podiel až porušením predkupného práva, uspokojivo vyriešená odôvodnením, že
ustanovenia o spoluvlastníctve v §136 a nasl. Občianskeho zákonníka neobsahujú podrobnejšiu úpravu
práv a povinnostízo zákonného predkupného právneho vzťahu, ktorý má vecno-právny charakter, preto
sa vychádza z analogickej aplikácie právnej úpravy predkupného práva, a to z ustanovení o zmluvnom
predkupnom práve.

19.4. Spoluvlastnícky podiel v zmysle § 137 ods.1 OZ vyjadruje absolútne právo spoluvlastníka
k spoločnej veci, má teda vecno-právny charakter. Uvedené právo preukázal len žalobca.20. Analógiu možno posudzovať iba v obdobnom právnom vzťahu, ktorý v zmysle § 853 ods. 1
Občianskeho zákonníka upravuje vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. Rozdiel medzi vecným právom
spoluvlastníka ako právom k veci absolútnym a relatívnym právom z predkupného práva vylučuje

použitie analógie, ktorej sa domáha žalovaný.

21.1. Z rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 91/2008 vyplýva, že súdy analógiu zákona v zmysle § 853 ods. 1
Občianskeho zákonníka založili na zmluvnom predkupnom práve, teda na relatívnom právnom vzťahu,
ale túto analógiu uplatnili vo vecnoprávnom vzťahu.

21.2. Predkupné právo je v zákone upravené ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve. V uvedenom
rozhodnutí nebola analógia posudzovaná na absolútnom (vecno-právnom) právnom vzťahu, ktorým je
podielovéspoluvlastníctvo.Nepostačovalouviesť„žepredkupnéprávo,vrátanezákonného, jeosobným
právom oprávneného (nie právom majetkovým), keď zákon vylučuje možnosť prevodu predkupného
práva na inú osobu, či už postúpením alebo iným prevodom a zaniká smrťou oprávneného, takže
neprechádza na dedičov“. Odôvodnenie predkupného práva ako osobného práva nemení nič na tom,

že je spojené so spoluvlastníckym podielom na veci, s vecou, ktorá prechádza na právneho nástupcu,
ktorému predkupné právo právneho predchodcu ostáva zachované.

22.1. Kľúčové je zistenie, že žalovaný v rozhodnej dobe porušenia predkupného práva žalobcu nebol vo
vecno-právnom postavení spoluvlastníka. Preto nemôže žalovaný z analógie uplatnenia predkupného

práva medzi spoluvlastníkmi vyvodiť pre seba lepšie právne postavenie, ako má. Skutkové zistenie, že
ku dňu porušenia predkupného práva žalovaný nebol spoluvlastníkom, nebolo sporné. Iba spoluvlastník,
ktorý spoluvlastnícky podiel vlastnil už v čase porušenia jeho predkupného práva, môže v zmysle §
140 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka z veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu vyvodzovať
právny nárok na pomernú časť prevádzaného spoluvlastníckeho podielu.

22.2. Keďže žalovaný žiadny spoluvlastnícky podiel nevlastnil, nemôže svoje právo odvodzovať
z právnej úpravy § 140 Občianskeho zákonníka a jeho námietka proti žalobcovi, resp. o rovnocennom
postavení žalovaného s postavením dotknutého spoluvlastníka neobstojí. Iba spoluvlastník má právny
nárok na vykúpenie pomernej časti spoluvlastníckeho podielu, ktorý je na predaj.
22.3. Analógia podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nevlastníkovi spoluvlastníckeho

podielu nie je dôvodná, lebo v § 140 Občianskeho zákonníka sú komplexne upravené právne
vzťahy spoluvlastníkov pri prevode spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný, ktorý spoluvlastnícky vzťah
nepreukazuje, sa primeraného použitia tejto právnej úpravy voči svojej osobe nemôže dovolávať. Keďže
žalovaný nevlastnil spoluvlastnícky podiel, nemôže byť z § 140 Občianskeho zákonníka ani odvodený
jeho právny nárok na vykúpenie pomernej časti spoluvlastníckeho podielu, o ktorý sa vedie spor.

23. Rozhodnutie sp. zn. 2 Cdo 91/2008 nerieši kľúčovú otázku, prečo má byť účelom právnej úpravy,
ktorá sa vzťahuje na spoluvlastníkov, ochrana žalovaného, ktorý žiadny spoluvlastnícky podiel nevlastnil
a právny úkon, ktorým spoluvlastnícky podiel nadobudol, je od začiatku postihnutý právnou vadou
relatívnej neplatnosti. Uvedené rozhodnutie nerozlišuje právne postavenie žalovaného ako doterajšieho

spoluvlastníka alebo osobu, ktorá sa do spoluvlastníckeho vzťahu vstúpila až na základe porušenia
práva ostatných spoluvlastníkov v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Preto ani nedáva odpoveď,
prečo má byť právne postavenie žalovaného rovnaké ako postavenie spoluvlastníka. Z toho dôvodu
neobstojí tvrdenie žalovaného, že v prípade riadne podanej žaloby na pomernú časť podielu by
žalovanému nadobúdateľovi pripadol spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom,

ktorí sa prevodu pomernej časti spoluvlastníckeho podielu nedomáhali. Pasívnemu spoluvlastníkovi toto
právo zostáva zachované a nič nebráni od spoluvlastníka, ktorý nadobudol celý spoluvlastnícky podiel
požadovať, aby na neho previedol pomernú časť podielu.

24.1. To, či je možné vzťahovať § 140 Občianskeho zákonníka na žalovaného, je možné zistiť jedine

hľadaním odpovede na to, aký bol cieľ normotvorcu a tiež v systéme právneho predpisu, konkrétneho
právneho odvetvia a právneho poriadku (viď D. D. – D. Q., Interpretácia a argumentácia v práve, Wolters
Kluwer, Bratislava, 2016, s. 126).
24.2. Účelom právnej úpravy predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu je to, aby spoluvlastnícky
podielnadobudlidoterajšíspoluvlastníci,pretožeúčelompredkupnéhoprávajevylúčiťtretieosoby,ktoré

neboli stranami dohody o predkupnom práve, v posudzovanej súvislosti analogicky osoby, ktoré neboli
v spoluvlastníckom vzťahu. Predkupné právo spoluvlastníkov by nemalo hospodársky význam, ak by
spoluvlastníci museli rešpektovať vytváranie drobných spoluvlastníckych podielov vo vlastníctve osôb,
ktoré porušili predkupné právo. Vytváranie spoluvlastníckeho podielu pre žalovaného, ktorý by vznikolporušením predkupného práva, je popretím autonómie spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou
vecou.
24.3. Pri aplikácii práva nesmie byť právnej norme prikladaný iný význam, ako ten, ktorý vyplýva

z vlastného významu slov v ich súvislostiach a systéme Občianskeho zákonníka.

25.1. Žalovaný sa domáha rovnakého právneho postavenia ako žalujúci vlastník, ktorému zákon
priznáva ochranu na základe absolútneho práva podľa § 124 Občianskeho zákonníka, ktorej ochrany
sa žalovaný nemôže dovolávať, lebo vlastnícke právo nadobudol až na základe relatívne neplatného

právnehoúkonu,čospochybňuje použitieanalógie§140Občianskehozákonníkanaosobužalovaného.
25.2. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka rieši výslovne konkurenciu právnych nárokov medzi
spoluvlastníkmi,upravujeibakolíziuprávspoluvlastníkov,pretožeichprávnevzťahysú rovnocenné.Kto
nebol v právnom postavení spoluvlastníka, nemôže sa domáhať rovnakého postavenia, ktoré právna
úprava priznáva iba spoluvlastníkovi.
25.3. Žalovaný sa domáha rovnakého právneho postavenia ako spoluvlastník, ale v skutočnosti sa

domáha lepšieho postavenia, lebo doteraz žiadny spoluvlastnícky podiel nevlastnil.

26.1. Aplikácia § 140 Občianskeho zákonníka cestou analógie na osobu žalovaného nevlastníka
spoluvlastníckeho podielu nie je možná, pretože na strane žalovaného neexistuje v zákone porovnateľný
právny vzťah rovnosti medzi vlastníkom a nevlastníkom.

26.2. Pretože medzi žalobcom ako spoluvlastníkom a žalovaným ako nevlastníkom spoluvlastníckeho
podielujezásadný rozdiel,kolíziuichprávnemožno riešiťanalógiouprávnejúpravy §140Občianskeho
zákonníka. V prospech žalovaného nie je možné analogicky použiť ani ustanovenia o zmluvnom
predkupnom práve.
26.3. Naopak, v prospech žalobcu analógia použitia ustanovení o zmluvnom predkupnom práve

umožňuje záver, že žalobca má právo vykúpiť od žalovaného celý spoluvlastnícky podiel, pretože
žalobcovi žiadny ďalší spoluvlastník, ktorý by sa domáhal toho istého spoluvlastníckeho podielu
nekonkuruje. Z toho dôvodu nie je potrebné v posudzovanej veci riešiť kolíziu práv spoluvlastníkov
podľa § 140 Občianskeho zákonníka.

27.1. Záverom odvolací súd dodáva, že skutkový základ veci vyplývajúci z rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo
91/2008, spočíval na tom, že právni predchodcovia pôvodných spoluvlastníkov boli osoby vzájomne
blízke (právnym titulom dedenia). Neriešil právne dôsledky drobenia spoluvlastníckych podielov,
budúce spory spoluvlastníkov pri užívaní a hospodárení so spoločnou vecou, reálnu deľbu, až po
zrušenie podielového spoluvlastníctva a stanovenie primeranej ceny na odkúpenie spoluvlastníckeho

podielu.
27.2. Z rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 91/2008 vyplýva, že v odvolací súd nezamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa domáhal celého spoluvlastníckeho podielu, ale rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že
uložil žalovanej povinnosť previesť na žalobkyňu určenú pomernú časť sporného spoluvlastníckeho
podielu. Pritom, podľa tvrdení žalovaného, modifikovať zmluvu za účelom ustálenia spoluvlastníckeho

podielu súd nemôže.
27.3. V praxi uvedený judikát prelamuje každá mimosúdna dohoda žalujúceho spoluvlastníka proti
žalovanej tretej osobe (v spore, ktorý rieši relatívnu neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu), v
ktorej sa strany sporu dohodnú na prevode celého sporného spoluvlastníckeho podielu na žalujúceho
spoluvlastníka.

27.4. Rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými vyhoveli žalobe o nahradenie prejavu vôle bez
zohľadnenia pomernej časti spoluvlastníckeho podielu nie sú iba dôsledok toho, že v iných sporových
konaniach strany neargumentovali rozhodnutím sp. zn. 2 Cdo 91/2008, alebo že súd neposudzoval
aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Aj z rozdielnosti záujmov, ktoré prezentujú vyjadrenia
strán v posudzovanom spore možno urobiť záver, že judikát sp. zn. 2 Cdo 91/2008 spory medzi

spoluvlastníkmi skôr rozmnožuje, ako ukončuje.

28. Odvolanie nebolo dôvodné. Vzhľadom na to, že skutkové a právne závery okresného súdu žalovaný
v odvolacom konaní nespochybnil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v zmysle § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením30. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432

ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.