Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010710
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6722010710.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
MichaelyBucekovej,PhD.aJUDr.Bc.ViktoraMarka,PhD.,vtrestnejveciobžalovanéhoF.H.,stíhaného
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., na neverejnom
zasadnutí dňa 5. septembra 2023, o odvolaní obhajkyne obžalovaného G.. L. D. proti rozsudku O. súdu
Zvolen sp.zn. 6T/70/2022 zo dňa 24.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn.
6T/70/2022 zo dňa 24.01.2023 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vracia okresnému súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduZvolen sp.zn.6T/70/2022zodňa24.01.2023bolobžalovanýF. H. uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

v období od 01.09.2017 do konca mája 2022 v L. a na iných miestach svojho pobytu, ako rodič úmyselne
neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 62 a nasl. Q. č. XX/XXXX Z.

z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, voči svojmu dieťaťu mal. A.T.Š nar. XX.XX.XXXX,
ktorá vyživovacia povinnosť bola deklarovaná aj rozsudkom O. súdu Q. sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX,právoplatnýmdňaXX.XX.XXXX,ktorýmbolzaviazanýprispievaťnavýživumal.A.T.Šnar.
XX.XX.XXXX, vo výške XX % zo sumy životného minima vždy do XX-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky dieťaťa A. E., nar. XX.XX.XXXX, a následne rozsudkom O. súdu Zvolen sp. zn. 16P/40/2018 zo
dňa27.08.2015,právoplatnýmdňa27.09.2015,ktorýmbolzaviazanýprispievaťnavýživumal.A.T.Šnar.

02.12.2010, zvýšeným výživným vo výške 150 € mesačne od 02.04.2019 vždy do 20-teho dňa v mesiaci
k rukám matky dieťaťa A. E., pričom počas rozhodného obdobia nebol na území Slovenskej republiky
evidovaný na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v
hmotnej núdzi, zdržiaval sa v zahraničí a tam pracoval, čím mu vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej
osobe A. E. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., M. R. H. XX, za obdobie od XX.XX.XXXX do konca mája
XXXX vo výške XXXX,XX €,

po odrátaní uhradeného výživného v celkovej výške XXXX €, ktoré uhrádzal nasledovne : XX.XX.XXXX
- 2 x 30 €, 19.06.2019 -2 x 30 €, 18.07.2019 - 30 €, 20.08.2019 - 30 €, 09.06.2022 -200 €, 12.07.2022
- 200 €, 08.08.2022 - 200 €, 09.09.2022 - 200 €, 10.10.2022 - 200 €, 09.11.2022 - 200 €, 09.12.2022
- 200 €, 10.01.2023 - 200 €.
Za toto konanie okresný súd v zmysle § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák. obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, pričom podľa

§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 24 mesiacov.Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil, aby podľa svojich schopností zaplatil v skúšobnej
dobe zameškané výživné.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podala obhajkyňa obžalovaného odvolanie proti výroku o vine a
treste, ktoré dodatočne písomne odôvodnila. Z písomných dôvodov odvolania vyplynulo, že obžalovaný
väčšinu času, počas ktorého výživné neplatil, pracoval a v čase práceneschopnosti poberal sociálne
dávky vo výške 203,- € týždenne, pričom obžalovaný ani len netvrdil, že nemá finančné prostriedky

na zaplatenie výživného. V danom prípade ide o konanie proti ušlému, pričom obžalovaný nebol v
prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní vôbec vypočutý. Z uvedeného dôvodu záver súdu o
vine obžalovaného neobstojí. V tejto súvislosti obhajkyňa ďalej poukázala na listinné dôkazy, z ktorých
vyplynulo, že obžalovaný utrpel dňa 08.01.2021 mozgovú príhodu a bol umiestnený v N. sociálnych
služieb v N., resp. v zariadení pre sociálne slabších. E. poukázal na to, že obžalovaný mal poberať
invalidný dôchodok, pričom v konaní nebolo preukázané, v akej výške musel hradiť ubytovanie a stravu v

N. sociálnych služieb v N., kde náklady na život boli vyššie ako na Slovensku. Z úradného záznamu malo
vyplynúť, že sa obžalovaný zamestnal dňa 15.02.2022, pričom pracovná zmluva alebo iný relevantný
dôkaz uvedenú skutočnosť nepotvrdzoval. Z výpovede poškodenej vyplynulo, že obžalovaný je 15
rokov v zahraničí. V tomto smere skúmanie sociálnej, majetkovej a finančnej situácie obžalovaného
obmedzil na územie Slovenskej republiky, čo je vzhľadom na jeho pobyt v žalovanom období v zahraničí

irelevantné. Minimálne od obdobia 08.01.2021 do 15.02.2022 mu zdravotný stav neumožňoval sa
zamestnať, pričom nie je zrejmé, či od 15.2.2022 pracuje, keďže v tomto smere absentuje listinný
dôkaz. Súd sa podľa obhajoby dostatočne nezaoberal subjektívnou stránkou nenaplnenia vyživovacej
povinnosti v zmysle zisťovania jeho sociálnej, majetkovej a finančnej situácie, ani dôvodov, ktoré sa o
túto situáciu pričinili. Nebol produkovaný žiadny dôkaz poukazujúci na jeho úmyselné zavinenie.

Obhajoba má za to, že naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty zanedbania povinnej výživy
nebolo v konaní preukázané, a preto je namieste obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/)Tr.
por. prípadne písm. c) Tr. por. oslobodiť, alternatívne krajský súd môže vec zrušiť a vrátiť okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd ako súd odvolací pred tým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr. por. zistil, že odvolanie obhajkyne obžalovaného bolo podané včas v lehote stanovenej v § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s ust. § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por.,
obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na

podanie odvolania, alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.

Odvolací súd preskúmal predložený spisový materiál a napadnutý rozsudok, pričom zistil, že

prvostupňový súd nesprávne ustálil skutkový stav, keďže na hlavnom pojednávaní vykonal čítaním,
a to listinné dôkazy, aj úradné záznamy z č.l.. XX, XXX-XXX spísané vyšetrovateľmi PZ, z ktorých
boli ozrejmované skutočnosti uvádzané sestrou obžalovaného p. M. H. ohľadne zdravotného stavu
obžalovaného, jeho zárobkových a majetkových pomerov.

Podľa § 119 ods. 3 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci
a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona...

Odvolací súd sa stotožnil s výkladom vyššie uvedeného ustanovenia, podľa ktorého dokazovať skutkový
stav veci možno len zákonným spôsobom, a to dôkaznými prostriedkami, ktoré sú upravené v Trestnom

poriadku, resp. ktoré vyplývajú z osobitného zákona.

V prípade, ak sa skutkový stav veci dokazuje prostriedkami, ktoré Trestný poriadok alebo osobitný zákon
nepokladá za dôkazný prostriedok, nemôže byť výsledkom takéhoto dokazovania dôkaz použiteľný vtrestnom konaní, teda takýto prostriedok nemôže slúžiť na náležité zisťovanie skutkového stavu veci a
súd ani nemôže o takýto prostriedok oprieť svoje rozhodnutie. Úradné záznamy spísané príslušníkmi
PZ nie sú dôkaznými prostriedkami podľa Trestného poriadku (nejde o listinný dôkaz).

Úradný záznam totiž obsahuje skutočnosti, ktoré určité osoby vnímali svojimi zmyslami, a o ktorých by
prípadne mohli vypovedať v procesnom postavení svedkov.

Úradný záznam sa nemôže stať listinným dôkazom len preto, že je zachytený na papieri, pretože papier

je v danom prípade len nosič informácie o možnom dôkaznom prostriedku.

Úradný záznam z hľadiska skutkového, či z hľadiska postupu polície v trestnom konaní nič nedokazuje,
pretože dôkazom by mohol byť len obsah záznamu, ktorý je možné procesne poskytnúť len vo forme
svedeckej výpovede a nie záznam sám o sebe. Nejde teda o listinný dôkaz, ktorý by bolo možné prečítať
na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 269 Tr. por.

Ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd považujú informáciu, ktorú obsahuje úradný záznam
polície za podstatnú, či závažnú, pre rozhodnutie vo veci, môže ju „preniesť“ do dokazovania v trestnom
konaní len tak, že vypočuje osoby, ktoré úradný záznam spísali ako svedkov, pretože ach ich svedecké
výpovede tu možno považovať za dôkazný prostriedok. Úradný záznam polície teda môže slúžiť len

na posúdenie otázky, či je nevyhnutné vykonať takýto dôkaz podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku. Ak policajt v procesnom postavení svedka, uvedie pri svojom výsluchu, že sa na bližšie
okolnosti nepamätá, nie je možné mu prečítať úradný záznam a až následne ho k jeho obsahu vypočuť.
Rovnako tak nemožno odstraňovať rozpory, ktoré sa vyskytnú medzi obsahom úradného záznamu a
následnou svedeckou výpoveďou.

Vtejtosúvislostijeprečítanieúradnýzáznamovpolícienahlavnompojednávaníakolistinnýchdôkazova
následne založenie odsúdenia obžalovaných aj na týchto záznamov, je možné považovať za podstatné
chyby konania, ktoré predchádzali napadnutému rozsudku, čo môže byť dôvodom zrušenia rozsudku
odvolacím súdom.

V prípade obžalovaného prvostupňový súd okrem iného prečítal úradné záznamy z č.l. 85, 118-129 ako
listinné dôkazy, čím porušil procesné pravidlá upravujúce dokazovanie. Proti obžalovanému sa vedie
trestné konanie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.,
pričom skúmanie schopnosti a možnosti obžalovaného plniť vyživovaciu povinnosť ako aj majetkové

pomery obžalovaného sú podstatné skutočnosti, ktoré je potrebné v trestnom konaní bez akýchkoľvek
pochybností preukazovať, keďže majú podstatný vplyv na záver súdu o vine, či nevine obžalovaného.

Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd po vrátení veci by mal vypočuť sestru obžalovaného p. M. H.
ako svedkyňu, keďže sa jedná o osobu, s ktorou policajti komunikovali (podľa úradných záznamov)

a ktorá poskytla relevantné informácie pokiaľ ide o výšku zárobku obžalovaného, jeho zamestnanie,
majetkové pomery a zdravotný stav. Tieto však boli súdom neprocesným spôsobom použité ako dôkaz
v trestnom konaní. Až po vypočutí svedkyne bude možné tieto skutočnosti vyhodnotiť ako procesne
spôsobilý dôkaz.

Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že svedkyňa M. H. ako blízka osoba obžalovaného má
v zmysle ustanovenia § 130 ods. 1 Trestného poriadku právo odoprieť vypovedať, o čom musí byť
poučená.

Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že obžalovaný dlhodobo žije v zahraničí a koná sa proti nemu

ako proti ušlému. Podmienky pre konanie proti ušlému musí súd skúmať v každom štádiu konania, za
týmto účelom by mal súd zistiť, kde sa v súčasnej dobe obžalovaný nachádza a či je možné mu doručiť
predvolanie na hlavné pojednávanie, teda zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní podľa
požiadavky obhajoby, ktorá namietala, že obžalovaný nebol k veci vypočutý v prípravnom konaní ani na
hlavnom pojednávaní. Ak by počas doplnenia dokazovania vyšla najavo iná potreba vykonania dôkazu,

túto okresný súd zváži podľa vlastného uváženia a po doplnení dokazovania dôkazy nanovo vyhodnotí
v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov a vo veci opätovne meritórne rozhodne.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.