Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119366841
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6119366841.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, 821 09, IČO:
35 724 803, zastúpeného: Advokátska kancelária Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2,
Bratislava – mestská časť Ružinov, 821 09, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XXXX/X, E., o zaplatenie 18.991,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6Csp/15/2020-159 zo dňa 15.02.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomokresnýsúdžalobuvcelomrozsahuzamietol(výrokI.)aotrovách
konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (výrok II.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že pôvodný žalobca- F. D., G. (ďalej
aj „banka“) sa žalobou podanou voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny 18.991,85 Eur spolu s
príslušenstvom titulom nevrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
08.03.2016 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere „dobrá pôžička“ č. XXXXXXXXXX
(ďalej aj „predmetná zmluva o úvere“). Na základe predmetnej zmluvy o úvere poskytla banka žalovanej

peňažné prostriedky v sume 18.200,- Eur. Žalovaná sa zaviazala banke vrátiť istinu a zaplatiť jej úroky a
„iné peňažné plnenia“. V dôsledku omeškania žalovanej so splácaním splátok úveru, upozornila banka
žalovanú na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Nakoľko žalovaná na upozornenie banky
nereagovala, dňa 16.11.2016 vyhlásila banka predčasnú splatnosť úveru. Po vyhlásení predčasnej
splatnostiúveružalovanádlžnúsumubankeneuhradila.Jednotlivésplátkyúveru,realizovanéžalovanou
do zosplatnenia úveru sú uvedené v Aktuálnom stave úveru, v časti "Zaplatené splátky". Pred podaním

žaloby F. D., G.. vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy; žalovaná však na predmetnú výzvu banky
nereagovala. Okrem neuhradenej časti istiny poskytnutého úveru si F. D., G. žalobou podanou voči
žalovanej uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov za poskytnutie úveru, ktoré boli dojednané v zmluve
vo výške 12,90 % ročne a úrokov z omeškania tak, že žiadala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej
dlžnú sumu: istinu vo výške 18.056,62 Eur, vyčíslený úrok vo výške 851,80 Eur, úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 18.056,62 Eur od 17.11.2016 do zaplatenia a poplatky vo výške 83,43 Eur.

Na preukázanie svojich tvrdení predložila F. D., G. súdu prvej inštancie Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
„dobrá pôžička“ zo dňa 08.03.2016, dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 08.03.2016, Aktuálny stav úveru
ku dňu 01.08.2019, výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 21.10.2016, adresovanú žalovanej
spolu s vrátenou zásielkou, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.11.2016, adresovanú žalovanej
spolu s vrátenou zásielkou a predžalobnú výzvu.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že Okresný súd Banská
Bystrica vydal dňa 23.09.2019 platobný rozkaz č. k. 7Up/1072/2019, ktorý sa však nepodarilo doručiťžalovanej do vlastných rúk, preto vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, či navrhuje pokračovanie v konaní.
Žalobca listom zo dňa 20.02.2020 navrhol pokračovanie v konaní; z uvedeného dôvodu došlo v zmysle
ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní k zrušeniu platobného rozkazu.

V podaní zo dňa 14.05.2020 žalobca - F. D., G.. okresnému súdu oznámila, že pohľadávku voči
žalovanej postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na spoločnosť EOS KSI Slovensko,
s. r. o.; uznesením č. k. 6Csp/15/2020-88 zo dňa 20.05.2020 okresný súd pripustil zmenu na strane
žalobcu tak, že z konania vystúpila F. D., G. a do konania na strane žalobcu vstúpila spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s. r. o..

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na to, že vo veci nariadil
na deň 25.11.2020 pojednávanie. Ďalšie pojednávanie vo veci nariadil okresný súd na deň 15.02.2021.
Na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový a právny stav: Pôvodný veriteľ F. D. G., uzatvorila so žalovanou dňa 08.03.2016 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere „dobrá pôžička“ č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý

úver vo výške 18 200,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala F. D., G. – veriteľovi vrátiť v 96-tich mesačných
splátkach po 328,15 Eur, pri RPMN 16,10 %, priemernej RPMN 10,78 % a odplate za poskytnutie úveru
vo výške 14,34 %; žalovaná sa tak zaviazala F. D., G. vrátiť ako celkovú sumu úveru sumu vo výške 31
501,69 Eur. Splatnosť prvej splátky úveru bola v zmluve dohodnutá na 20.04.2016; každá ďalšia splátka
úveru bolasplatnák20. -temu dňuvmesiaciatermínkonečnejsplatnostiúverubolvzmluvedojednaný

na deň 20.03.2024. Žalovaná vyčerpala úver dňa 08.03.2016. Listom zo dňa 21.10.2016 upozornila F.
D., G. žalovanú, že je v omeškaní so splácaním dlhu v celkovej výške 1 301,79 Eur, ktorý pozostáva
z omeškaných splátok úveru vo výške 1 221,86 Eur, poplatkov vo výške 36,25 Eur a poistného vo
výške 43,68 Eur. Následne listom zo dňa 16.11.2016 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky
(úveru) a vyzvala žalovanú na zaplatenie splatnej pohľadávky vo výške 18 991,85 Eur. Uvedené výzvy

sa vrátili právnemu predchodcovi žalobcu s označením poštového doručovateľa: „adresát neznámy".
V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
Zmluva o spotrebiteľskom úver „dobrá pôžička“, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, je zmluvou o
úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Občianskeho zákonníka. Táto zmluva patrí medzi absolútne
obchody v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a teda sa na ňu majú

vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Pretože F. D., G. poskytla žalovanej úver v rámci
predmetu svojho podnikania a žalovaná o jeho poskytnutie banku za týmto účelom nežiadala, banka
a žalovaná spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „zákon
č. 129/2010 Z. z.“ alebo „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a predmetná zmluva o úvere zo dňa 08. 03.

2016 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. a úver
na jej základe žalovanej poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Zároveň obe strany spĺňajú definíciu
dodávateľa (v zmysle novelizovanej právnej úpravy „obchodníka“) a spotrebiteľa podľa ustanovenia §
52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch,

keďže Obchodný zákonník spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ustanovenie § 524 ods. 1
a 2, § 39 Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a uviedol, že sa zaoberal podmienkami postúpenia

pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a teda skúmal, či žalobca má aktívnu vecnú
legitimáciu v spore. Konštatoval, že z predložených dokladov je zrejmé, že F. D., G. vyzvala žalovanú
na zaplatenie dlhu listom zo dňa 16.11.2016, pričom uvedená pohľadávka F. D., G. bola postúpená
súčasnému žalobcovi – spoločnosti EOS KSI Slovensko s. r. o. až po 90.-tich dňoch odo dňa omeškania
s platením dlhu žalovanej. Postúpenie pohľadávky preukázal žalobca súdu predložením Zmluvy o

postúpení pohľadávok č. H. zo dňa 09.04.2020, je teda podľa okresného súdu zrejmé, že žalobca
je v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za
preukázané, že medzi F. D., G. a žalovanou bola dňa 08.03.2016 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom
úvere „dobrá pôžička“ č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej F. D., G. poskytla žalovanej úver vo výške
18.200,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala F. D., G. vrátiť v 96. - tich mesačných splátkach po 328,15

Eur. Žalovaná nedodržala svoju povinnosť platiť splátky úveru riadne a včas, preto F. D., G. listom zo
dňa 21.10.2016 vyzvala žalovanú na zaplatenie omeškaných splátok úveru a následne dňa 16.11.2016
vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku okresný súd zistil,
že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z.. Konštatoval, že zmluvné strany sa I. J. X. B. X.X (správne má
byť v článku X. B. X.X) predmetnej zmluvy o úvere dohodli, že v prípade omeškania s plnením jednej
splátky úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru

po tom, čo vopred upozorní klienta na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Keďže
sa žalovaná dostala do omeškania, F. D., G. listom zo dňa 21.10.2016 vyzvala žalovanú na úhradu
dlžných splátok úveru v celkovej výške 1.301,79 Eur; v predmetnej výzve F. D., G.. neoznačila, ktorá
splátka úveru vyvolala jeho predčasnú splatnosť. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z predloženého Aktuálneho stavu úveru je zrejmé, že

žalovaná zaplatila poslednú splátku úveru dňa 20.07.2016, pričom F. D., G. vyčíslený dlh zodpovedá
výške omeškaných splátok úveru od 20.07.2016. Žalovaná v stanovenej lehote dlžnú sumu splátok
úveru nezaplatila, preto F. D., G. oprávnene pristúpila k zosplatneniu celého úveru, ktoré zosplatnenie
celého úveru bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 16.11.2016.V uvedenej súvislosti okresný súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z úradnej povinnosti preskúmal, či došlo
k účinnému zosplatneniu úveru, pričom zistil, že zosplatnenie úveru bolo vykonané v súlade s ust. §

565 a ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ustanovenie § 54a Občianskeho
zákonníka okresný súd ex offo skúmal premlčanie žalobou uplatneného nároku. Konštatoval, že v
zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a podľa ustanovenia
§ 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa zročnosti nesplatenej splátky úveru. Z uvedeného
je teda podľa okresného súdu zrejmé, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli

ktorej sa predčasné plnenie žiada, nie od okamihu predčasnej splatnosti úveru. Splatnosť teda podľa
okresného súdu nenastáva uplynutím troch mesiacov, resp. vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, ale
nezaplatením splátky, pre ktorú sa stane splatným celý dlh. Okresný súd zdôraznil, že s uvedeným
právnym názorom sa stotožňuje aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1MObdoV 15/2006.
Uviedol, že pokiaľ z právneho úkonu žalobcu, ktorým došlo k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho

zákonníka nebolo možné zistiť, pre ktorú splátku úveru došlo k zosplatneniu úveru, treba vychádzať
z toho, že veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu úveru len za podmienok vyplývajúcich z ust. § 565
v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zo žalobcom predložených dokladov je zrejmé,
že predčasnú splatnosť úveru vyvolala splátka splatná dňa 20.07.2016. Uvedená skutočnosť je podľa
okresného súdu zrejmá aj z toho, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu listom zo dňa 21.10.2016

(t. j. 3 mesiace po splatnosti) a následne dňa 16.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Z
časového sledu udalostí, rešpektujúc zákonné ustanovenia pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
vyplýva, že práve splátka splatná dňa 20.07.2016 je tou splátkou úveru, od ktorej sa odvíja zosplatnenie
celéhoúveru,pretožeprenáslednésplátkybynebolidodržanézákonnéustanovenia§565Občianskeho
zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre účinné zosplatnenie úveru. Vzhľadom na to,

že zosplatnenie úveru sa odvíjalo od splátky splatnej dňa 20.07.2016, „od tejto doby“ začína podľa
okresného súdu plynúť premlčacia doba aj pre splatnosť celého zvyšku dlhu; premlčacia doba tak
v danom prípade v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 20.07.2019 a žalobou uplatnený
nárok žalobcu sa premlčal dňa 21.07.2019. Keďže si žalobca uplatnil žalovaný nárok na súde až dňa
15.09.2019, je podľa okresného súdu potrebné konštatovať, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný.

Z uvedeného dôvodu okresný súd žalobu zamietol; vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania
uviedol, že príslušenstvo pohľadávky podlieha rovnakému premlčaniu ako hlavný záväzok (istina),
a teda premlčanie istiny malo vplyv aj na premlčanie úrokov z omeškania.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že

s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, preto proti nemu podáva v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, a to z toho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), ďalej z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a tiež
preto, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu

patriace procesná práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b/ CSP). V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym
posúdením premlčania žalobou uplatneného nároku súdom prvej inštancie a poukazuje pritom na tú
skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie
príslušnej splátky úveru, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok úveru tak predstavuje

samostatné plnenie, a preto pre každú zo splátok úveru plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103
Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby
sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak dlžník nesplní niektorú zo splátok úveru, môže si veriteľ uplatniť
právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadaťdlžníka o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo si môže uplatniť len do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky úveru, v opačnom prípade toto jeho právo zaniká. Ak si toto právo veriteľ uplatní,
trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre

nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. „Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia
splátka úveru sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí
ani túto, ani ďalšiu splátku úveru“. V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca v odvolaní na ust. § 101
Občianskeho zákonníka, podľa znenia ktorého „pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“ a tiež na ust.

§ 565 Občianskeho zákonníka, podľa znenia ktorého, „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky vzniknutej titulom zmluvy o úvere pre nesplnenie niektorej splátky úveru,
len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnostinajbližšienasledujúcejsplátkyúveru“.Vsúvislostisozáveromsúduprvejinštancieopremlčaní
žalobou uplatneného nároku, žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že považuje za potrebné zdôrazniť, že
neuplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky

úveru spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaná
bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (16. 11. 2016) v omeškaní s plnením splátok
úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zaniká
splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky úveru, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť podľa
žalobcu v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky úveru, než tej splátky úveru,

ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala - v danom prípade splátky
úveru splatnej dňa 20. 10. 2016. Pre všetky splátky úveru, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru predchádzali, plynie podľa žalobcu v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka samostatná
trojročná premlčacia doba (napr. splátka úveru splatná dňa 20. 09. 2016 by sa premlčala dňa 20.
09. 2019, splátka úveru splatná dňa 20. 10. 2016 by sa premlčala dňa 20. 10.2019 a pod.). Pre

splátky úveru splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, plynie premlčacia doba od splatnosti
tej splátky úveru, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (t. j. splátky
úveru splatnej 20. 10. 2016). Z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu nesprávny výklad druhej vety ust.
§ 103 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie tak, ako ho uviedol v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého výkladu za nesplnenú splátku úveru je potrebné považovať

tú splátku úveru, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru o tri mesiace. Takýto
výklad druhej vety ustanovenia§ 103 Občianskeho zákonníka by podľa žalobcu v praxi znamenal,
že niektoré splátky úveru splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru by neboli premlčané
(napr. v prejednávanom prípade splátky úveru splatné dňa 20. 09. 2016 a dňa 20. 10. 2016), avšak
zostatok dlhu by už v ten istý moment premlčaný bol, resp. sám veriteľ by si využitím práva podľa § 565

Občianskeho zákonníka mohol privodiť premlčanie celého nároku (ak by dlžník bol v čase vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní s plnením splátok úveru po dobu dlhšiu ako tri roky), čo je
podľa žalobcu absurdné. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie
sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že napr.
splátky úveru splatné dňa 20. 09. 2016 a dňa 20. 10. 2016 boli v prejednávanom prípade bez ohľadu

na súdny výklad druhej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka uplatnené v rámci plynutia trojročnej
premlčacej doby, nakoľko v prípade týchto splátok úveru ide o splátky úveru splatné pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru – t. j. také splátky úveru, pre ktoré plynie v zmysle prvej vety ust. § 103
Občianskeho zákonníka pre každú z nich samostatne trojročná premlčacia doba, a to odo dňa splatnosti
tej - ktorej splátky úveru. Výklad druhej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie

predstavuje podľa žalobcu nezákonné skrátenie premlčacej doby o tri mesiace a zároveň je v priamom
rozpore s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, keďže právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
pre nezaplatenie splátky úveru so splatnosťou 20. 07. 2016 zaniklo splatnosťou nasledujúcej splátky
úveru splatnej dňa 20. 08. 201

2.1 V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca v odvolaní na nález Ústavného súdu SR z 22. júna
2017 sp. zn. II. ÚS 796/2016-65, kde Ústavný súd SR uvádza: „Právomoc všeobecných súdov vykladať
zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať“.
Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc
meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie súdom“

a uviedol, že oprávnenie F. D., G. vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky úveru
splatnej 20. 07. 2016 zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky
úveru. Z uvedených dôvodov je podľa žalobcu zrejmé, že v prípade, ak právny predchodca žalobcu
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v podaní zo dňa 16. 11. 2016 a toto svoje právo si uplatnil vsúlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky úveru splatnej dňa 20. 10. 2016
(t. j. splátky úveru, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala a pre
ktorej nezaplatenie mohol v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka právny predchodca žalobcu

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) a zároveň si toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa (žalovanej) s platením splátok úveru po dobu dlhšiu
ako tri mesiace, tak premlčacia doba pre všetky splátky úveru splatné po 16. 11. 2016 začala podľa
žalobcu v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti
tej splátky úveru, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula by

najskôr dňa 21. 10. 2019. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že má za to, že keďže
žaloba bola na súd podaná dňa 15. 09. 2019, tak jeho právny predchodca podal žalobu pred uplynutím
premlčacej doby a okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k opačnému záveru. Uvedený
právny názor, týkajúci sa výkladu druhej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka je podľa žalobcu v
súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít, tak ako to vyplýva z rozhodnutí
Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre, ktorých spisové

značky žalobca v odvolaní uviedol, pričom zdôraznil, že zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu
žalobou uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko nárok uplatnený žalobou
nemožno považovať za premlčaný.

2.2 Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k aplikácii

§ 54a Občianskeho zákonníka, žalobca v odvolaní uviedol, že Okresný súd Martin dospel k záveru,
že právna úprava obsiahnutá v ust. § 54a Občianskeho zákonníka je v rozpore s článkom 47 ods. 3,
s článkom 46 ods. 1, s článkom 20 ods. 1 a s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR, preto podal dňa 30. 07.
2020 na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou
SR. Z uvedených dôvodov mal okresný súd, konajúci v tejto veci podľa názoru žalobcu konanie podľa

ust. § 164 CSP prerušiť, a pokiaľ tak neurobil, nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces, nakoľko z nepráva nemôže vzniknúť právo, a preto by bolo krajne nespravodlivé,
ak by bola žaloba zamietnutá z dôvodu aplikácie ustanovenia, ktoré ustanovenie vykazuje obdobné,
dokonca prísnejšie znaky ako ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo

Ústavným súdom SR vyhlásené za protiústavné. V závere odvolania žalobca uviedol, že navrhuje, aby
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 CSP zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby konanie prerušil až
do doby, dokiaľ Ústavný súd SR rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a
Občianskeho zákonníka s Ústavou SR. Zároveň si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške

1 576,29 € pozostávajúce zo súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 1 139 € a z trov právneho
zastúpenia odvolacieho konania vo výške 437,29 € s DPH.

3. Žalovaná sa k obsahu odvolania žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd vo v poradí prvom odvolacom konaní vedenom v tejto veci na základe odvolania
žalobcu, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 13CoCsp/12/2021 z 23. 03. 2022
ako vecne správny podľa ust. § 378 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho
súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z
ustanovení § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. V rámci namietaného nesprávneho právneho

posúdenia žalobca v dovolaní namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené - a to výkladu
§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Právne otázky, ktoré v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené a od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho
súdu vymedzil žalobca v dovolaní nasledovne: „a) pre nesplnenie ktorej splátky je veriteľ oprávnený

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak je dlžníkom spotrebiteľ, b) je nesplnenou splátkou úveru na
účely plynutia premlčania v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka v spore zo spotrebiteľskej
zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a došlo k uplatneniu práva podľa § 565 v
spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka splátka, ktorá v súlade s § 565 veta druhá Občianskeho
zákonníka bezprostredne predchádzala uplatneniu tohto práva alebo iná splátka ?“. Žalobca poukázal

pritom na judikát R 4/2021, v ktorom sa dovolací súd nepriamo k týmto otázkam vyjadril v odseku 12.7
odôvodnenia, z ktorého vyplýva, že „z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak ide o
plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôrdo splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Inak povedané, právo veriteľa požadovať zaplatenie celej
pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je podľa citovaného ustanovenia časovo obmedzené tak, že
veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky“.

5. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote
strana, v ktorej neprospech bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané, a po preskúmaní, či
dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP dospel
v rámci dovolacieho prieskumu k záveru, že dovolanie je prípustné a aj dôvodné a rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/12/2021 z 23. marca 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie; poukázal pritom na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020, z 30. novembra 2021 sp. zn. 5Cdo/224/2021
a zo 14. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021) ako aj na R 29/2023, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2023.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zrušení rozsudku odvolacieho súdu a vrátení
veci na ďalšie konanie dovolacím súdom, opätovne prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 (a
contrario), viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, vyjadreným v jeho zrušujúcom uznesení sp.
zn. 6Cdo/154/2022 zo dňa 12. marca 2024, odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa

ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý výraz.

8. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmania správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom v odvolaní, kde žalobca namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f)
CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h) CSP) a že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

11. Po opätovnom prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že od v poradí prvého
prvoinštančného a odvolacieho konania v tejto veci došlo k názorovému posunu v otázke posudzovania

premlčania v sporoch, v ktorých žalobou uplatnené nároky vyplývajú zo spotrebiteľských zmlúv (keďže
rozhodovacia prax sa celkom prirodzene vyvíja), ktorý názorový posun je premietnutý do judikátu
uverejneného pod R 29/2023 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2023
a ktorého právna veta znie: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok
premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný

celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným
celý dlh (uznesenie Najvyššieho súdu z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020)“. Najvyšší súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že z ustanovení § 101, § 103, § 565 a § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie
niektorej zo splátok úveru za podmienok, že uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej
splátky, a že upozornil spotrebiteľa (dlžníka) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Znamená to, že pokiaľ neuplynú oba časové úseky - 3 mesiace od omeškania danej splátky a 15a viac dní od upozornenia, veriteľ nemôže požadovať splatenie celého dlhu. Prvýkrát je možné toto
právo uplatniť až po splnení týchto podmienok. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok
zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaviedol nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že

veriteľ môže požadovať plnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už
uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka v postavení
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva
veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred
uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia

je uplatnenie neúčinné (K. L.: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion, máj 2015, Komentár k § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka). V závere odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Najvyšší súd SR uviedol, že
vychádzajúc z v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uvedených teoretických východísk, ako i zo znenia
na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení zastáva názor, že veriteľ sa mohol po prvý raz domáhať
svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa
so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za súčasného splnenia podmienky

upozornenia na možnosť zosplatnenia úveru. Práve tento deň je podľa dovolacieho súdu najskorším
dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte
znamená, že tento deň je aj začiatkom plynutia premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu,
čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle
veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka).

12. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď žalobu z dôvodu premlčania
žalobou uplatneného nároku zamietol, vychádzajúc zo záveru, že ak sa predčasné zosplatnenie dlhu
(úveru) odvíjalo od splátky splatnej dňa 20.07.2016, a teda od splatnosti tejto splátky začala podľa
súdu prvej inštancie plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu, premlčacia doba v

zmysle § 103 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 20.07.2019 a žalobou uplatnený nárok sa premlčal
dňa 21.07.2019, čo podľa súdu prvej inštancie znamená, že „ak si žalobca uplatnil žalobou uplatnený
(žalovaný) nárok na súde až dňa 15.09.2019, žalobou uplatnený nárok žalobcu je premlčaný“. Keďže
uvedený názor súdu prvej inštancie, na ktorom súd prvej inštancie založil svoj žalobu zamietajúci
rozsudok, nekorešponduje s vyššie uvedeným právnym názorom dovolacieho súdu, odvolací súd

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (tak
ako je vyššie uvedené) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom
bude (potom čo záver súdu prvej inštancie o premlčaní žalobou uplatneného nároku nemožno z vyššie

uvedených dôvodov považovať za správny) vysporiadať sa predovšetkým s otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, a to nielen z hľadiska ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ale aj z hľadiska
ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (keďže v danom prípade vychádza žalobou uplatnený nárok
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a po vyriešení otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, na základe
výsledkov vykonaného dokazovania posúdiť, či je žalobou uplatnený nárok, tak ako je vymedzený

v žalobe, v zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, týkajúcej sa predčasného
zosplatnenia úveru dôvodný alebo nie; v novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie v rámci
rozhodovania o trovách konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP aj o trovách tohto odvolacieho
konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.