Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 18, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Csp/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624202681
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7624202681.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO 35 724 803,
právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XXX, XXX XX
E. F., v konaní o zaplatenie 928,85 Eur s prísl.

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Nepriznáva sa žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.5.2024 domáhal od žalovanej zaplatenia
istiny 928,85 Eur spolu s riadnym úrokom vo výške 18,99 % ročne zo sumy 856,28 Eur od 28.3.2023

do 15.10.2026, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 856,28 Eur od 28.3.2023
do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Túto svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 1.3.2024 medzi postupcom
G. B. B. H. I., I. I.: G. J. X, XXX XX B., H., zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností
pod č. 542 097 902, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky G.

B. B. H. I., pobočka zahraničnej banky, zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III,
so sídlom: K. X, XXX XX G., L.: XXXXXXXX (ďalej len „postupca") a žalobcom, postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej
výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 9.10.2021
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 42793736190001 (ďalej len „Zmluva"), predmetom ktorej bol záväzok
postupcu poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 987 EUR a súčasne záväzok žalovanej

vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 60 mesačných splátok
vo výške 26,95 EUR, so splatnosťou prvej splátky v 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci,
v ktorom bol úver žalovanému poskytnutý a s konečnou splatnosťou úveru 15.10.2026. Na základe
Zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v Zmluve. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb.

Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti vzmysle uvedených zákonov. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca
v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky,

čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do
omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená
v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník k 27.3.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na

úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola
splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu vo výške 946,85 EUR, pričom pozostávala z
neuhradenej istiny úveru vo výške 856,28 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 65,82 EUR, z
neuhradeného poistenia splátok vo výške 6,75 EUR, z neuhradených poplatkov vo výške 0,00 EUR a z
neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 18 EUR. Žalovaný po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru vykonal do dnešného dňa nasledujúce úhrady: 0 EUR. Žalobca započítal
úhrady žalovanej vykonané po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru na istinu úveru. Žalovaná suma
predstavuje sumu vo výške 928,85 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 856,28
EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 65,82 EUR, z neuhradeného poistenia splátok vo výške
6,75 EUR. Žalobca si okrem toho na základe vykonaných úhrad uplatnil aj úroky po zosplatnení, ktoré

v žalobe bližšie rozviedol. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods.
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 28.3.2023, t.j. dňom nasledujúcim po
dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.

3. Žalovaná k žalobe nepodala žiadne písomné vyjadrenie aj keď bola na to vyzvaná súdom uznesením

sp. zn. 16Csp/44/2024-66 zo dňa 19.8.2024. Žalovanej bola predmetná zásielka doručená dňa
30.9.2024.

4.Vnadväznostinavýzvusúduuskutočnenúuznesenímsp.zn.:16Csp/44/2024-68zodňa19.8.2024na
písomne doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení v žalobe žalobcu, tento písomným

podaním zo dňa 12.9.2024 doručeným súdu dňa 13.9.2024 ohľadom posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať úver citujúc ust. § 7 ods. 1, 2, 16, 17, 19,20 ZoSU, ust. § 2 ods., 1, 2, 5 Opatrenia
Národnejbankyč.10/2017uviedol,žeoverovanieschopnostisplácaťúverprebieha voväčšineprípadov
v automatickom režime, pričom údaje potrebné pre posúdenie žiadosti po úver sú z úverového registra
alebo Sociálnej poisťovne získané vo formáte dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné

aplikácie postupcu. Z úverového registra mal veriteľ informáciu o úverových záväzkoch s mesačnými
splátkami vo výške 0 EUR, nový úver bol poskytnutý so splátkou 263,95 EUR, čo boli aj výdavky na
peňažné záväzky spotrebiteľa. Celková výška čistých príjmov spotrebiteľa bola 650 EUR a táto suma
bola overená v Sociálnej poisťovni. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral
veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa a dvoch nezaopatrených detí, ktoré uviedol v dotazníku

v sume 214,83 EUR. Zároveň boli vzaté do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS
spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie,
ošatenie a pod. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa
a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť zvýšený o 20% - teda 174,07 EUR. Celková výška nákladov na zabezpečenie základných

životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 388,90 EUR. Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1,
a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením a ZoSU.
V súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru citoval ust. § 53 ods. 9 a 565 OZ, poukázal na
zneniebodu3.1.písm.a)Zmluvyoúvereauviedol,žepostupcavýzvouzodňa1.2.2023vyzvalžalovanú
na úhradu omeškaných splátok vo výške 98,85 EUR a upozornil ju na možnosť vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru. Z predloženej platobnej histórie je zrejmé, že žalovaná omeškané splátky neuhradila,
a preto podaním zo dňa 28.3.2023 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Predmetné podanie
si žalovaná neprevzala a vrátilo sa ako „neprevzaté v odbernej lehote“.
K splneniu podmienok podľa § 92 ods. 2 ZoB uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky
podmienky, ktoré mu ukladá ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB a poukázal na to, že žalovaná bola v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dníazároveňbolopreukázané,žežalovanábolaprávnympredchodcomžalobcuopakovanevyzvanána
úhraduomeškanýchsplátok,atovýzvouoznačenouako„Oznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnosti
úveru“ zo dňa 28.3.2023. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, sp. zn. 1Obdo/92/2018
zo dňa 20.11.2019 pričom má za tom že je možné vyvodiť, že podmienkami pre platné postúpenie
pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sú nasledovné skutočnosti: - Banka musí

preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky - Dlžník musí byť nepretržite viac než
90 v omeškaní s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Uvedené podmienky bez
pochybnostísplnili.Zmluvaopostúpenípohľadávkymápísomnúformuadlžníkbolopakovanevyzývaný
na splnenie pohľadávky. Zároveň je z predloženej platobnej histórie zrejmé, že žalovaná po doručení
tejtozásielkytútosumuneuhradila.Nemožnomaťtedapochybnostio90dňovomnepretržitomomeškaní

dlžníka, pričom toto omeškania trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Predmetný prípad zároveň
predstavujevýnimkuzobmedzeniabankypostúpiťpohľadávkunakoľkosúčetvšetkýchomeškaníklienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok
v zmysle rozhodnutia NS SR dňa 28.3.2018 sp. zn.: 7Cdo/26/2017. Poukazujúc na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná bola v čase
postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho

peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že
zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB.
V súvislosti s predloženými podacími hárkami žalobca uviedol, že sú dostatočným dôkazom o riadnom
odoslaní zásielky žalovanej na dohodnutú adresu a je potrebné ich akceptovať ako dôkaz o doručení
písomností do dispozičnej sféry žalovanej pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.

zn.: 9CoCsp/9/2021 zo dňa 22.4.2021, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 13CoCsp/43/2020
z 18.5.2021, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 11CoCsp/52/2021 z 25.10.2022.
K splátke, ktorá vyvolala vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (§ 565 OZ) žalobca uviedol, že
podľa jeho právneho názoru došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ
v prejednávanom prípade pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.12.2022. Zároveň zastáva názor, že

nie je povinný (správne) právne posúdiť pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ
v spojení s § 53 ods. 9 OZ – úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je len sledovať splnenie podmienok
vyžadovaných uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní po splnení týchto
podmienok je tento úkon platný bez ohľadu na to či veriteľ stanovil splátku pre nesplnenie ktorej sa
domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva. NS SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že právo úver

zosplatniť možno realizovať až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre
ktorú došlo k zosplatneniu a zároveň najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Preto je zrejmé, že
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podaním zo dňa 28.3.2023 mohlo dôjsť len z dôvodu neuhradenia
splátky splatnej tri mesiace pred zosplatnením úveru teda 15.12.2022.
K celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a k RPMN uviedol, že celková čiastka je v Zmluve

uvedená správne. Pri výpočte celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je potrebné mať na
zreteli aj tom že Poistenie schopnosti splácať úver ako typ zabezpečenia záväzkov plynúcich zo
Zmluvy o úvere je v tomto prípade fakultatívne a teda zmluvu bolo možné uzavrieť a úver poskytnúť
za rovnakých podmienok aj bez poistenia. Poistné do výpočtu celkových nákladov v takom prípade
z dôvodu fakultatívnosti nevstupuje. V tejto súvislosti dal do pozornosti Rozsudok Krajského súdu

v Nitre sp. zn.: 6Co/121/2018 zo dňa 28.11.2018, Rozsudok Krajského súdu Banská bystrica sp. zn.:
43Co/41/208 zo dňa 28.3.2019. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný na základe zmluvy o úvere uhradiť,
a ktorá bola vypočítaná. Je skutočne 1.536 EUR. K určeniu RPMN poukázal na výpočet podľa vzorca
určeného ZoSU, kde po zadaní konkrétnych údajov, a to mesačná splatnosť 60 – tich splátok v sume
25,60 EUR bola ročná percentuálna miera nákladov vo výške 20,74%

Vsúvislostisuplatnenýmriadnymúrokomžalobcapoukázalnaskutočnosť,žepredmetnúprávnuotázku
dovolací súd riešil rozhodnutím z 16.6.2020 sp. zn.: 5Cdo/42/2010 a teda, že v zmysle rozhodovacej
praxe nadväzujúcej na uvedené rozhodnutie má veriteľ v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti nárok
na riadny úrok vo výške, akú by dlžník zaplatil ak by úver riadne splatil. V prejednávanom prípade by
žalovaný za predpokladu riadneho plnenia svojich povinností uhradil celkovú čiastku 1.536 EUR, ktorá

pozostáva z istiny 987 EUR a riadneho úroku vo výške 549 EUR. Z úhrad žalovaného bola na riadny
úrok započítaná suma 176,48 EUR. Neuhradená časť riadneho úroku, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť
aj v prípade predčasného zosplatnenia predstavuje sumu 372,52 EUR. Riadny úrok vo výške 65,82 EUR
si žalobca uplatnil v rámci žalovanej sumy 928,85 EUR.
V závere svojho vyjadrenia žalobca vzal žalobu späť v časti nákladov vo výške 18 EUR.

5. Žalovaná sa k písomným podaniam žalobcu písomne nevyjadrila.6. Súd vytýčil v predmetnom spore termín pojednávania, na deň 18.11.2024, na ktorom rozhodol.
Pojednávania sa žalobca a jeho právny zástupca nezúčastnili, pričom právny zástupca ospravedlnil ako
svoju neúčasť tak aj neúčasť žalobcu. Žalovaná sa uvedeného pojednávania nezúčastnila, doručenie

predvolania na pojednávanie bolo vykázané cestou fikcie.

7. Súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým so Zmluvou
o postúpení pohľadávok nesplácaných úverov zo dňa 1.3.2024 a s prílohami k uvedenej zmluve, so
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej

karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 9.10.2021 č. 264989568362264,
s Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42793736190001 a predžalobná výzva zo
dňa 28.3.2023 a doručenkou k tomuto prípisu, s Obchodnými podmienkami o poskytovaní platobných
služieb, so Sadzobníkom poplatkov G. B. B. H. I., pobočka zahraničnej banky platný od 1.1.2021, s
Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 1.2.2023 a s podacím hárkom a výstupom z aplikácie
Slovenskej pošty „Sledovanie zásielok“ k tomuto prípisu, s prehľadom úhrad na úverový prípad č.

42793736190001, s Oznámením o postúpení pohľadávky - úver č. 42793736190001 zo dňa 1.3.2024, s
Pokusom o zmier zo dňa 6.5.2024 spis číslo: XXXXXXXX a s podacím hárkom k tomuto prípisu, ako aj
oboznámiac sa s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré si obstaral súd postupom v zmysle 185 ods. 2 a § 295
Civilného sporového poriadku, a síce s výstupom z kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom
registri tunajšieho súdu, so Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských

úveroch veriteľmi zverejňovaných Ministerstvom financií SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej
miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre 2. štvrťrok roku 2021 so stavom platným k
30.6.2021 aj s odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej inštitúcie so zistením údaje, kedy
boli zverejnené, so Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR o priemernej

hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre 2. štvrťrok roku 2021
so stavom platným k 30.6.2021 aj s odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej inštitúcie, so
Zoznamom registrov údajov o spotrebiteľských úveroch vedeným Národnou bankou Slovenska, a na
ich základe zistil tento skutkový stav:

8. G. B. B. H. I. a žalovaná uzavreli dňa 9.10.2021 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní
platobných služieb č. 264989568362264 (ďalej len ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
264989568362264“, príp. len „ Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver
vo výške 987 EUR. Spôsob čerpania úveru bol stanovený jednorázovo. Výška mesačnej splátky bez

poistenia 25,60 EUR a s poistením bola 26,95 EUR, splatnosť prvej mesačnej splátky bola stanovená
na 15.11.2021. Zároveň splatnosť mesačnej splátky bola stanovená na 15-tý deň v mesiaci. Konečná
splatnosť úveru bola stanovená na deň 15.10.2026.

9. Podľa zmluvy čerpanie spotrebiteľského úveru bolo viazané na nákup tovaru alebo služby, pričom

tovar v predmetnej zmluve bol opísaný ako veľká biela technika, kedy cena tovaru alebo služby bola
stanovená sumou : 987 EUR a priama platba predajcovi bola určená sumou: 0 EUR.

10. Podľa zmluvy výška úrokovej sadzby bola uvedená vo výške 18,99 % p.a. a bola uvedená ako
fixná, hodnota odplaty bola uvádzaná 18,99 %, RPMN bola stanovená hodnotou 20,74 %. V zmluve ako

zvolený balík poistenia sa uvádzal údaj: komplexný balík poistenia.

11. Z výstupu z kalkulačky na výpočet RPMN umiestnenej v súdnom registri tunajšieho súdu súd zistil,
že po zadaní hodnôt: výška pôžičky: 987 EUR, počet splátok: 60, dátum pôžičky: 9.10.2021, dátum prvej
splátky: 15.11.2021, periodicita splátok: mesačne, deň splátky: 15, výška splátky: 25,60 EUR (t.j. bez

poistenia) , je RPMN: 20,55 % a zaplatená suma 1.536 EUR (t.j. suma zhodná so sumou uvedenou ako
celková čiastka určená k zaplateniu). Údaj o RPMN v zmluve (20,74%) teda nie je uvedený v neprospech
žalovanej ako spotrebiteľa. Pri zohľadnený tých istých parametrov avšak s hodnotou splátky 26,95 EUR
(t.j. s poistením), predstavuje RPMN podľa uvedeného výpočtu hodnotu 23,47 % s celkovou čiastkou
na splatenie tohto úveru v sume 1.617 EUR

12. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov zverejnená uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery sozmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vrátane pre 2. štvrťrok roku 2021 so stavom platným k 30.6.2021
bola 10,78 % p.a., pričom uvedený stav bol na stránke Ministerstva financií SR zverejnený dňa
29.7.2021. Najvyššia prípustná výška odplaty tak podľa § 1a v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z.z. ku dňu uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 264989568362264 predstavovala
hodnotu 21,56 % p.a. (t.j. 2 x 10,78 % p.a.), pričom RPMN ako uvedená v zmluve, tak aj vypočítaná
súdompodľakalkulačkynavýpočetRPMNumiestnenejvsúdnomregistritunajšiehosúduprizohľadnení
výšky mesačnej splátky bez poistenia neprekračovala túto hodnotu maximálnej výšky odplaty.

13. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi
zverejňovaných Ministerstvom financií SR na jeho internetovej stránke pre Ostatné spotrebiteľské úvery
neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1 500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vrátane
pre 2. štvrťrok roku 2021 so stavom platným k 30.6.2021 bola 15,38 %, pričom uvedený stav bol na
stránke Ministerstva financií SR zverejnený dňa 29.7.2021.

14. Z Výpisu z úverového účtu žalovanej pod číslom úverového prípadu: 42793736190001, VS:
1104798762 vyplynulo, že žalovanej bol predmetný spotrebiteľský úver vyplatený vo výške 987 EUR,
a to tým spôsobom, že bol poukázaný priamo predajcovi.

15. Ďalej z tohto prehľadu úhrad vedeného na žalovanú vyplynulo, že táto na predmetný úverový vzťah

zrealizovala do 27.03.2023 /t.j. do dňa, kedy podľa tvrdenia G. B. B. H. I. mal tento zosplatniť predmetný
úver/ úhrady v celkovej čiastke 323,40 EUR. Iné úhrady už nerealizovala.

16. Zároveň z uvedeného prehľadu vyplynulo, že sa žalovaná dostala do omeškania s plnením
splátok, ktoré boli uvádzané vo výške 26,95 Eur mesačne za mesiace november 2022 (splátka splatná

dňa 15.11.2022), december 2022 (splátka splatná dňa 15.12.2022), január 2023 (splátka splatná
dňa 15.01.2023), február 2023 (splátka splatná dňa 15.02.2023) a marec 2023 (splátka splatná dňa
15.03.2023). K dátumu 24.03.2023 už G. B. B. H. I. účtoval podľa uvedeného prehľadu sumu 946,85
EUR ako „dlžná čiastka “, pričom poplatok „Náklady spojené s upl.pohl.b“ vo výške 18,--EUR začal voči
žalovanej uplatňovať už dňa 01.12.2022, t.j. po omeškaní s úhradou splátky za mesiac november 2022.

17. Podľa článku 3 „Následky porušenia povinností klienta“, bodu 3.1, časť 3. predmetnej zmluvy, v
prípade, ak žalovaná ako klient, nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol banke
nepravdivé údaj, ak bolo na majetok klienta alebo na manžela/ku klienta začaté exekučné konanie, ak
klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom je banka oprávnená

okrem iného podľa písm. a/ uvedeného článku vyhlásiť aj mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať
splatenieúveruvrátanepríslušnýchúrokovapoplatkovvlehoteasúčinnosťou,ktorúprávnypredchodca
žalobcu určil v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

18. Zároveň podľa bodu 3.2 predmetného článku bol G. B. B. H. I. tiež oprávnený v prípade porušenia

povinností žalovanej ako klienta splácať poskytnutý úver, požadovať od nej zaplatenie úrokov z
omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu
žalovanej ako klienta, so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná ako klient, bola povinná úroky z omeškania a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť.

19. Prípisom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.2.2023 mal G.
B. B. H. I. oznámiť žalovanej, že k uvedenému dňu eviduje aktuálnu dlžnú čiastku na predmetnom
úvere vo výške 98,85 EUR vrátane príslušenstva. Zároveň mal upozorniť žalovanú, že pokiaľ nedôjde k
okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, žalobca bude požadovať splatenie celej nesplatenej

časti úveru vrátane príslušenstva. Podľa podacieho hárka G. B. B. H. I. dňa 6.2.2023 dal na poštovú
prepravu uvedenú výzvu ako poštovú zásielku č.: M., pričom táto podľa aplikácie Slovenskej pošty
„Sledovanie zásielok“ bola dňa 3.3.2023 vrátená odosielateľovi nakoľko žalovanou nebola prevzatá
v odbernej lehote. Zásielka bola žalovanej uložená na pošte Veľká Lomnica dňa 8.2.2023 pričom dňa
28.2.2023 bola odoslaná späť ako „neprevzatá v odbernej lehote“.

20. Písomným prípisom zo dňa 28.3.2023 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru č. 42793736190001 - Predžalobná výzva“ G. B. B. H. I. oznámil žalovanej, že sa ku
dňu 27.3.2023 stal jej záväzok z poskytnutého spotrebiteľského úveru v sume 946,85 EUR splatnýmv celom rozsahu a zároveň vyzval žalovanú na úhradu tejto dlžnej sumy zloženej z úverovej istiny vo
výške 856,28 EUR, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 72,57 EUR a nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 18 EUR. Uvedený prípis (pod podacím číslom RF871115900SK) podľa

doručenky žalovaná neprevzala v odbernej lehote.

21. Podľa Zoznamu registrov údajov o spotrebiteľských úveroch vedeného Národnou bankou Slovenska
ku dňu 9.10.2021, t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 264989568362264 boli
v prevádzke Spoločný register bankových informácií "SRBI" - časť Register spotrebiteľských úverov

v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, Nebankový register klientskych informácií
"NRKI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015,
Register údajov o spotrebiteľských úveroch, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, a EURI
(Európsky register informácií), ktorý začal vykonávať činnosť od 10.07.2017. Žalobca neosvedčil, že by

G. B. B. H. I. pri posudzovaní úverovej bonity žalovaného nahliadol do niektorého z vyššie uvedených
registrov.

22. Podľa žalobcom predložených dokladov -„AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXX“ - v súvislosti
s poskytnutím predmetného úveru G. B. B. H. I. vykonal šetrenie, resp. posúdenie o majetkových

pomeroch žalovanej dňa 13.10.2021 (kolónka „ DATUM_FIN“).Zároveň z uvedeného dokladu
vyplýva , že pre údaje označené PODSEKCIA _NRKI_SRBI mala byť podľa riadku označeného
RKI_DATUM_ODPOVEDI bližšie nešpecifikovaná informácia doručená dňa 11.10.2021 v čase o
0:00:00 hod (udaj vedený v tvare „2021-10-11 0:00:00“).

23. Dňa 1.3.2024 uzavrel G. B. B. H. I. ako predávajúci a žalobca ako kupujúci Zmluvu o postúpení
pohľadávok z nesplácaných úverov. Podľa Výpisu z prílohy k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok
z nesplácaných úverov pod číslom zákazníka: XXXXXXXXXXXXXX bola aj pohľadávka vo výške istiny
946,85EUR identifikovaná,pozostávajúcazosumyistiny:856,28EUR,úrokukudňuvyhl.zosplatnenia:
65,82 EUR, poistenia ku dňu vyhl. zosplatnenia: 6,75 EUR a pokuty ku dňu vyhl. zosplatnenia: 18 EUR,

identifikovaná okrem vyššie uvedeného čísla zákazníka aj cez meno a priezvisko žalovanej, jej rodné
číslo a miesto jej bydliska.

24. Prípisom označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky - úver č. XXXXXXXXXXXXXX“ zo
dňa 1.3.2024 mal G. B. B. H. I. žalovanej oznámiť vyššie uvedené postúpenie pohľadávky k úveru č.

42793736190001 žalobcovi. Súdu nebolo preukázané, kedy uvedený prípis bol odoslaný a ani prípadne
kedy bol žalovanej doručený.

25. Prípisom označeným ako „Pokusu o zmier“ spis číslo: XXXXXXXX zo dňa 6.5.2024 žalobca cestou
svojho právneho zástupcu mal požiadať žalovanú o úhradu dlhu: istiny 1013,46 EUR pozostávajúcej

z: riadneho úroku: 48,74 EUR, úroku na neuhradený úver: 44,46 EUR, sankčné poplatky: 18 EUR,
nákladov právneho zastúpenia: 153,52 EUR,. Zároveň žalovanú mal vyzvať na úhradu dlhu v lehote
10 dní od doručenia pokusu o zmier. Uvedený prípis bol zaslaný po podacím číslom RF897916077SK.
Súdu nebolo preukázané, kedy uvedený prípis bol žalovanej doručený.

26. Podľa § 144 zákona č, 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

27. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

28. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

29. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd
o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

30. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.31. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

32. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.9.2024 doručenom súdu dňa 13.09.2024 vzal žalobu v časti
nákladovvovýške18EURspäť.Zároveňuviedol,žečodoneuhradenejčastiriadnehoúrokuježalovaná
povinná mu zaplatiť aj sumu 372,52 EUR, čo súd z hľadiska takto formulovaného znenia uvedeného
textu v porovnaní s pôvodným textom žaloby / v ktorom si ich uplatňoval ako riadny úrok vo výške

18,99 % ročne zo sumy 856,28 Eur od 28.3.2023 do 15.10.2026/vyhodnotil, že čo do ostatných ním
pôvodne uplatňovaných riadnych (zmluvných) úrokov, ktoré idú nad rámec uvedenej sumy 372,52 EUR
berie svoju žalobu taktiež späť.

33. Súd však vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 145 ods. 3 CSP o tomto čiastočnom
späťvzatí žaloby osobitne nerozhodoval, nakoľko bolo žalobcom realizované ešte pred doručením

žaloby žalovanej, ku ktorému došlo až dňa 30.9.2024, a tak konal o zvyšku nároku bez rozhodovania
o tomto zastavení konania v tejto uvedenej časti.

34. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964Zb, Občianskeho zákonníka v znení platnom
a účinnom k 9.10.2021, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

264989568368864 (ďalej len ako „ Občiansky zákonník“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené inak),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Podľa § 266 ods.5 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom
k 9.10.2021, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 264989568368864
(ďalej len ako „Obchodný zákonník“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené inak), pri pochybnostiach
o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa

použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

38. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.

4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459,
477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655
ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711,
720, 725, 729, 743 a 771c.39. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy

o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

40. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

41. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred

znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

42. Podľa § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre
používané v obchodnom styku.

43. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

44. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

45. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
a účinnom k 9.10.2021, teda ku dňu platnosti a účinnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
264989568368864 (ďalej len ako „ zákon č. 129/2010 Z.z.“ pokiaľ výslovne v texte nebude uvedené

inak), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa
osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a

nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverovtýmniesú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

46. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/ a l/ zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania5a),
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,

ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných

prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

47. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

48. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za

podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)

49. Podľa § 7 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o

spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené
podmienky podľa odsekov 16 a 17.

50. Podľa § 20 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské
úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného

povolenia v tomto rozsahu:
a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo
b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

51. Podľa § 7 ods.16 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

52. Podľa § 7 ods.17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

53. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. ,zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví

zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.

54. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže

právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.55. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,

ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

56. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené

rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.57. Podľa § 9 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z.z., platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 20
kalendárnych dní po kalendárnom mesiaci zverejnenia priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery

nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

58. Podľa § 21 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých

a poskytnutých spotrebiteľských úveroch.

59. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na
webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom
webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených
podľa predchádzajúcej vety.

60. Podľa článku 10 ods. 2 SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/48/ES zo dňa
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, Zmluva
o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza
g./ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v

čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.

61. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

62. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d),e), g) až i), l) a p),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d),e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľskéhoúverupodľa§15 aleboposkytnutiespotrebiteľskéhoúverubezhotovostnenasplatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu, 18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

63. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

64. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.65. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa
použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia
súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru

poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovenýchvzmluveospotrebiteľskomúvere;náklady
na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov1) na platobné transakcie1) a čerpania a ostatné náklady na
platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie

účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu
o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ
povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez
ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

66. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa
vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ
a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

67. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere
nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej
miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú

nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

68. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.

69. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

70. Podľa §10d ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.

71. Podľa §10d ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31.
máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata
obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo
pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje
odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na

webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho
štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie
aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi.

72. Podľa §1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

73. Podľa §1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská

zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

74. Podľa §1 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne

dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

75. Podľa §1 ods. 3 písm. b) nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v peniazoch
prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1.opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka,

vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
2.jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a
vynásobí sa číslom 100,
3.opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov a vynásobí sa číslom 100.

76. Podľa §1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa
použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,

naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

77. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

78. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

79. Podľa § 25g zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v
znení zákona č. 438/2015 Z. z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov,

ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli,
sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu. 33b).

80. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, práva vyplývajúce zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

81. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, práva vyplývajúce zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ab) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

82. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku
dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, Ustanovenie odseku 1
neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu,21a)
upravujúcich konkurzné konanie,22) alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa § 20a
ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods.

16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky
Slovenska.

83. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ
je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo

dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením
povinností podľa osobitného predpisu.8)

84. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo
dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne

informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

85. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k

postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať
spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou
veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ
nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

86. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať
spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo
dohode s dlžníkom.

87. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení neskorších zmien a doplnkov, (ďalej len ako „ zák. č. 483/2001 Z.z.“), v znení platnom a
účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

88.Podľa§39Občianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnom kudňu,kedymalodôjsťkpostúpeniu
pohľadávky,ktorájepredmetomtohtosporu,pôvodnýveriteľjepovinnýpísomneinformovaťspotrebiteľa
o postúpení pohľadávky, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.89. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať

spotrebiteľa o postúpení pohľadávky, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

90. Predovšetkým nebolo pochýb, že vzťah založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.

264989568362264 medzi G. B. B. H. I. a žalovanou je vzťahom spotrebiteľskoprávnym, a teda že
uvedená zmluva musí spĺňať predpoklady pre jej zadefinovanie ako spotrebiteľskej zmluvy, a to jednak
v zmysle zákonných definícii § 52 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy (ďalej
len ako „zák. č. 129/2010 Z.z.“). Z predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 264989568362264,

nie je zrejme, aby žalovaná pri uzatváraní uvedenej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy,
ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené
na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých
zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom

predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalovanej. Vzhľadom na tieto
skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu
prijatú na ochranu spotrebiteľa.

91. Vychádzajúc z charakteru uvedeného vzťahu ako spotrebiteľskoprávneho sa súd prvotne zoberal

otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vedení tohto sporu. Vychádzal predovšetkým z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného aj v jeho Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí, podľa
ktorého „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.
Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách
pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace

skutkové tvrdenia veriteľa.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa
27.10.2021, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022 - Rozhodnutia vo
veciach občianskoprávnych pod č. 6). S povinnosťou ex offo skúmania vecnej legitimácie, či už aktívnej
alebo pasívnej ako imanentnej súčasti každého súdneho konania sa stotožňuje aj Ústavný súd SR
vo svojich rozhodnutiach (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III.

ÚS 266/2014-27, príp. bod 21 a 22 odôvodnenia Nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 407/2016-37 zo dňa
12.12.2017).

92. Podľa právneho názoru vysloveného najvyšším súdom aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),

respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania, a súd je povinný
ju skúmať vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

93. Súd tiež poznamenáva, že podľa názoru najvyššieho súdu ani samotné relevantné oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky v prípade spotrebiteľských sporov bez ďalšieho
nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd nemá
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a

platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (porovnaj bod 24 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR pod č. 60/2018).

94. V prípade postupovania pohľadávok banky zo spotrebiteľského úveru vychádzajúc zo zákona o

bankách relevantnými podmienkami pre platné postúpenie takejto pohľadávky zo spotrebiteľského
úveru z banky na iný subjekt je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní)
a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky,
ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto
isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia
veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov), aby nedošlo k jeho

porušeniu (porovnaj bod 21 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa
24.04.2018, zverejneného v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018).

95. Zároveň podľa v súčasnosti platnej judikatúry je možné podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
postúpiť len celú pohľadávku a nie prípadne len jej časť. Podľa právnej vety, druhý odstavec Rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného
pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych
„Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31. decembra 2016 oprávňovalo
banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná“. Text uvedeného
ustanovenia Zákona o bankách ku dňu 01.03.2024, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z
úverového vzťahu, ktorý je predmetom tohto sporu, neprešiel žiadnou zásadnou zmenou, ktorá by tento

záver najvyššieho súdu ku dňu rozhodovania o nároku v tomto spore korigovala. Tento právny názor
potvrdil aj Ústavný súd SR v bode 22 odôvodnenia Nálezu sp.zn. IV. ÚS 69/2023-16 zo dňa 07.02.2023.

96. Zároveň ale súd musí posudzovať platnosť, resp. neplatnosť predmetného postúpenia pohľadávky
aj skrz § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., pri ktorom zase zásadnú otázku zohráva, či v predmetnom úverovom

vzťahu došlo, príp. nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu daného úveru, resp. či si veriteľ splnil
svoje povinnosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa stanovené mu ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z..

97. V nadväznosti na to súd tiež poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v
právnej vete uverejnenej pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2023- Rozhodnutia vo

veciach občianskoprávnych/), podľa ktorého „ V sporoch s ochranou slabšej strany (v spotrebiteľských
veciach) nie je povinnosťou súdu vykonať každý spotrebiteľom navrhnutý dôkaz, avšak na druhej
strane z ustanovení zákona (§ 295 Civilného sporového poriadku) vyplýva, že ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci, má potrebné dôkazy vykonať ex offo. Pokiaľ takto nepostupuje, možno s
ohľadom na okolnosti tej-ktorej veci konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm.

f) Civilného sporového poriadku).“ Ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia ustanovenie § 295
CSP ukladá súdu vykonať ex offo aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci, pričom súd môže považovať vykonanie dôkazného prostriedku za nevyhnutné
nielen vtedy, ak je to potrebné na preukázanie skutočností tvrdených slabšou stranou, ale tiež vtedy,
ak je to potrebné na vyvrátenie skutočností preukázaných silnejšou stranou., kedy toto právo súdu nie

je zákonom časovo obmedzené, a zároveň že vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať
nielenkposúdeniuneprijateľnostiustanoveníspotrebiteľskejzmluvyaleboinýchzmluvnýchdokumentov
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by
smerovať k posúdeniu všetkých okolností s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na
všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí (porovnaj

bod 7 a 10 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/233/2021 zo dňa 25.05.2022 ,
zverejneného pod číslom 83/2023 v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR - Rozhodnutia vo
veciach občianskoprávnych č. 6/2023).

98. Súd preto pristúpil k posúdeniu samotného úverového vzťahu medzi stranami sporu z hľadiska

naplnenia všetkých predpokladov, ktoré vo vzťahu k tomuto vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z., pričom
všetky zásadné otázky vrátane skúmania náležitého posúdenia bonity žalovanej skúmal a posudzoval
ex offo vychádzajúc z judikovaných právnych názorov Najvyššieho súdu SR prezentovaných vo vyššie
citovaných judikátoch č. 83/2023, č. X/XXXX ako aj č. 4/2021.

99. Nadväzne na to súd po vykonanom dokazovaní a po preskúmaní listinných dôkazov, dospel k
záveru, že na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia na vedení tohto sporu.

100. Podľa právneho názoru vysloveného najvyšším súdom zákon o bankách celkom jednoznačne
definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa

v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj
subjektu, ktorý nie je bankou. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je zrejmý reťazec úkonov,
ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Prvý takýto úkon je písomná výzva
banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke.101. Z obsahu prípisu zo dňa 28.3.2023 „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.
42793736190001 - Predžalobná výzva“ síce sekundárne vyplýva, že žalovaná je v omeškaní s

úhradouzáväzkuzposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveruvsume946,85 EUR,ktorúžiadauhradiť,avšak
primárne je predmetom tohto prípisu predčasné zosplatnenie uvedeného úveru.

102. Podľa judikatúry NS SR obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá
výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho

záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu
o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách (porovnaj bod
27 odôvodnenia Rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022).

103. Uvedená otázka bola pritom podľa uvedeného rozhodnutia Najvyšším súdom riešená ako
otázka, ktorá dosiaľ nebola v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu riešená. (porovnaj bod 22 a 23

odôvodneniaRozsudkuNSSRsp.zn.2Cdo/266/2020zodňa31.03.2022,anaňuodkazujúceuznesenie
NS SR sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 ).

104. Jednu z osobitných právnych úprav dotýkajúc sa postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského
vzťahu predstavuje Zákon o bankách. Predmetná právna úprava pre platné postúpenie pohľadávky

bankyvyžadujesúčasnésplneniedvochpodmienokvzmysleustanovenia§92ods.8Zákonaobankách
(osobitnápísomnávýzvabankyklientoviarelevantnádobaomeškaniadlžníkaajnapriekpísomnejvýzve
banky). Uvedené podmienky sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle
hmotného práva a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia
stanovuje priamo Zákon o bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany

bankového tajomstva (uvedenú skutočnosť súd konštatuje len pre úplnosť a vzhľadom na označenie
14. časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ako OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO,
v ktorej je obsiahnuté aj zákonného ustanovenia § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky postúpenia
pohľadávky.Ustanovenie§92ods.8Zákonaobankáchneupravujelenadministratívnepovinnostibanky
pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o „lex specialis“ vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl.. Občianskeho zákonníka). Takémuto
záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky pohľadávku postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti Zákona o bankách, ktorej nadpis znie
„Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového

tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje osobitné podmienky, za
ktorých môže banka, a to aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú osobu, čo výkladom „a
contrario“ znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka platne postúpiť
pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Súd v súvislosti s takýmto záverom poznamenáva, že takýto
výklad predmetného zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách zodpovedá judikatúre

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý práve za účelom zjednotenia výkladu tohto ustanovenia
v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018 jednoznačne konštatoval, že „ustanovenie §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež
práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo v rozpore
s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ Zhodne aj vo svojom ďalšom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo

26/2017 zo dňa 16.07.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právnu vetu: „Ak zákonným
dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je
v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny
priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že
podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť

svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu
prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“

105. Z právnej úpravy ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ako aj vychádzajúc z teleologického

výkladu tohto zákonného ustanovenia, sledujúc účel a zmysel tejto právnej úpravy, vyplýva, že
pred samotným postúpením pohľadávky banky na iný subjekt zákonná úprava vyžaduje osobitnú a
samostatnú písomnú výzvu banky, v ktorej banka v relevantnej časovej súvislosti pred samotným
uskutočnením postúpenia pohľadávky klienta na iný subjekt vyzve tohto klienta na eventuálne zaplateniea splnenie si zameškaného záväzku voči banke s upozornením, že v súlade s dikciou ustanovenia §
92 ods. 8 zákona o bankách, pokiaľ aj napriek písomnej výzve banky zostane naďalej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči banke,

môže banka využiť svoje oprávnenie a svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť aj inému subjektu aj bez súhlasu klienta. Práve s prihliadnutím na sledovaný účel a cieľ
tejto právnej úpravy - a to je poskytnúť ochranu klientom banky v tom zmysle, že po upozornení na
možnosť postúpenia pohľadávky aj bez jeho súhlasu na iný subjekt a na základe vyčíslenia konkrétnej
výšky pohľadávky, má klient reálnu možnosť účinne zabrániť postúpeniu pohľadávky a to tým, že

svoj dlh voči banke dodatočne uhradí. Klientovi banky sa uvedeným spôsobom poskytuje dostatočný
informačný a časový priestor na to, aby mohol predísť, resp. zvrátiť tak závažný právny následok, akým
jepostúpeniepohľadávkybankovéhosubjektunanebankovýsubjekt.Uvedenývýkladzodpovedáokrem
iného aj označeniu 14. časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ
TAJOMSTVO. Práve takouto formou je ochrana klientov účinne, nielen fiktívne, zabezpečená (pozri
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018).

106. Vychádzajúc z teleologického výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách, skrz
spotrebiteľskýcharakterzmluvyoúvereazdôvodu,abyochranaklientabolanielenfiktívna,aleskutočne
reálne zabezpečená, vo všeobecnosti neobstojí argument žalobcu, ktorý považuje „Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42793736190001 - Predžalobná výzva“ za výzvu banky v

zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách (v súlade s názorom vyjadreným v rozhodnutiach
najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. marca 2022 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa
27. októbra 2022, okrajovo aj R 60/2018). Súd v nadväznosti na prezentovanú úvahu, ktorá má svoj
právny základ v odkazovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu dodáva, že v určitých situáciách je však
dôvodné uvažovať o odklone od striktnej požiadavky na osobitnú a samostatnú výzvu banky v zmysle

názoru najvyššieho súdu prezentovaný v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/266/2020, sp. zn. 4Cdo/75/2020.
O takej situácii možno hovoriť napr. v prípadoch, ak niektorá výzva na zaplatenie vyčísleného dlhu
obsiahnutá napr. vo výzve pred zosplatnením alebo v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru, v sebe obsahovala jednoznačné poučenie o možnosti banky postúpiť pohľadávku na tretie osoby
v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V takomto prípade možno, cez spektrum teleologického

výkladu, prihliadnuť na sledovaný účel výzvy banky, ktorý ako už bolo vyššie uvedené, spočíva v
dostatočnom poučení dlžníka o tom, že ak vyčíslený dlh neuhradí, hrozí postúpenie pohľadávky banky
natretísubjekt.(porovnajnpr.rozsudokKSBanskáBystricasp.zn.14CoCsp/9/2024zodňa31.07.2024).

107. Žalobca v danom spore nepredložil okrem prípisu „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo

dňa 1.2.2023, ktorá má mať charakter výzvy v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a prípisu
„Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42793736190001 - Predžalobná výzva“ žiadnu
inú písomnú výzvu od BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá by predchádzala postúpeniu
pohľadávky, ku ktorému by malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplácaných
úverov zo dňa 01.03.2024, a ktorá by tak spĺňala charakter písomnej výzvy podľa 92 ods. 8 Zákona

o bankách.

108. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych úvah, aplikujúc na skutkový stav , ktorý bol súdom
zistený, dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu výzvy banky v zmysle ust.
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách obsiahnutú vo „Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

č. 42793736190001 - Predžalobná výzva“ , ktorej obsah by zodpovedal poučeniu dlžníka o riziku
postúpenia pohľadávky na tretí subjekt.

109. Žalobca podľa názoru sudu tiež neosvedčil, že pri predčasnom zosplatnení predmetného úveru
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, od ktorého mal nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom

sporu, postupoval v súlade s § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase,
kedy predmetné zosplatnenie uvedený subjekt realizoval.

110. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vo vzťahu k žalovanej mal zosplatniť úver vyplývajúci
z tohto úverového vzťahu podľa tvrdení žalobcu dňom 27.03.2023, a to prípisom zo dňa 28.3.2023

označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42793736190001 -
Predžalobná výzva“.111. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka , platného
a účinného v čase , kedy sa malo vykonať predmetné zosplatnenie, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je
zrejmé, že toto uvedené ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, takže otázku
zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne.

112. Podľa uvedeného ust. § 565 Občianskeho zákonníka na to, aby BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA ako veriteľ mohol žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
bolo potrebné, aby mu toto právo vyplynulo buď z dohody medzi zmluvnými stranami alebo aby mu bolo
určené rozhodnutím.

113. V danom spore je zrejmé, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA si uvedené oprávnenie

vyvodzoval z článku 3 „Následky porušenia povinností klienta“, bodu 3.1, písm. a/ Zmluvy.

114. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka k predčasnému zosplatneniu môže dôjsť len za predpokladu,
že to medzi stranami bolo dohodnuté. Forma uvedenej dohody v danom ustanovení nie je dohodnutá,
a teda nie ja výslovne uvedené, že musí byť písomná. Strany v danom prípade však mali uvedenú

dohodu dojednanú písomne a bola obsiahnutá v Zmluve vo vyššie uvedených ustanoveniach článku 3
„Následky porušenia povinností klienta“, bodu 3.1, písm. a/.

115. Ďalej je potrebné uviesť, že z obsahu ustanovení § 53 ods. 9 a § 565Občianskeho zákonníka
je možné vyvodiť, že v prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to

upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 (predtým ods. 8) Občianskeho zákonníka
a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky, čo vyplýva z
právneho názoru prezentovaného najvyšším súdom v bode 12.08. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného pod
č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych, v

ktorom najvyšší súd práve na oneskorenom doručení druhého právneho úkonu , ktorým sa v danom
prípade zosplatňovala celá postupovaná pohľadávky naraz a predčasne jednoznačne konštatoval, že
veriteľ nezrealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou ust. § 565
Občianskeho zákonníka. I z toho odôvodnenia je zrejmé, že k naplneniu predpokladov predvídaných §
53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné realizovať dva právne úkony, z ktorých navyše

druhý v poradí musí byť vykonaný v lehote do splatnosti najbližšej splatnej splátky, a teda sa nejedná
o úkon, ktorý by mal mať len deklaratórnu povahu.

116. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce
spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť

súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej
doby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové
vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže
tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v

omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva
po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa
by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,
vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka
ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších

splátok (porovnaj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021zo dňa 30.
novembra 2022).

117. Prípisom „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.2.2023 BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA žiadal žalovanú o úhradu sumy výške 98,85 EUR, pričom žiadnym spôsobom túto sumu

nekonkretizoval, a teda bližšie neuviedol, čo túto sumu predstavuje. Z listinného dôkazu - prehľadu č.:
42793736190001, VS: 1104798762 je možné vyvodiť, že ju tvorí omeškaná splátka vo výške 26,95 EUR
splatná dňa 15.11.2022, u ktorej bola žalovaná v čase výzvy v omeškaní 2 mesiace a 17 dní, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 18,-- EUR uplatňované od 1.12.2022, omeškaná splátka vovýške 26,95 EUR splatná dňa 15.12.2022, u ktorej bola žalovaná v čase výzvy v omeškaní 1 mesiac a
17 dní a omeškaná splátka vo výške 26,95 EUR splatná dňa 15.01.2023, u ktorej bola žalovaná v čase
výzvy v omeškaní 17 dní.

118. V čase BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vykonanej realizácie „Oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru č. 42793736190001 - Predžalobná výzva“, bola žalovaná so splátkou vo
výške 26,95 EUR splatnou dňa 15.11.2022 v omeškaní 4 mesiace a 13 dní, so splátkou vo výške
26,95 EUR splatnou dňa 15.12.2022 v omeškaní 3 mesiace 13 dní a so splátkou vo výške 26,95

EUR splatnou dňa 15.01.2023 v omeškaní 2 mesiace 13 dní. Je tak zrejmé, že ku dňu vykonania
tohto oznámenia formálne spĺňajú požiadavku § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka byť v omeškaní
viac ako tri mesiace a zároveň upozornenie na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní
pred vykonaním zosplatnenia ako splátka splatná dňa 15.11.2022 ( omeškanie 4 mesiace a 13 dní)
tak aj splátka splatná dňa 15.12.2022( omeškanie 3 mesiace a 13 dní). Inými slovami BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA si mohol „vybrať“, pre ktorú z týchto splátok úver zosplatnil, keďže by nemusel

rešpektovať požiadavku, že to má byť do splatnosti najbližšej splátky. Tým pádom ale takýto výklad
ide proti požiadavke , ktorú zdôrazňuje aj najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach, aby začiatok plynutia
premlčacej doby pri týchto spotrebiteľských úveroch nebol závislý od takéhoto jednostranného právneho
úkonu veriteľa, ktorý môže vyvolať možnosť uplatniť jeho nárok na súde.

119. V tejto súvislosti ako aj v súvislosti so žalobcom prezentovaným názorom , že veriteľ nie je povinný
(správne) právne posúdiť pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s
§ 53 ods. 9 OZ, a že úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je len sledovať splnenie podmienok
vyžadovaných uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní po splnení týchto
podmienok je tento úkon platný bez ohľadu na to či veriteľ stanovil splátku pre nesplnenie ktorej sa

domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva, súd dáva do pozornosti právny názor NS SR, podľa
ktorého „Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby,
ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách,
pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,

pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba
dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v
dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“ (pozri bod 12.3. odôvodnenia rozsudku NS SR
sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024). Navyše na tento právny názor NS SR už odkazuje aj vo
svojom ďalšom novšom a teda aktuálnom rozhodnutí (viď rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo

dňa 31.07.2024).

120. Súd ďalej poukazuje na skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA začal vykonávať predčasného zosplatnenie tohto úveru práve pre splátku vo výške 26,95 EUR
splatnú dňa 15.11.2022.

121. Výzvou vykonanou v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka platného a účinného v
čase realizácie predčasného zosplatnenia predmetného úveru bol v danom prípade prípis „Výzva na
zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.2.2023, ktorá žalovanej v zmysle teória dôjdenia bola doručená
dňom 8.2.2023.

122. Z obsahu uvedenej výzvy vyplynulo, že k uvedenému dňu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA evidoval u žalovanej aktuálnu dlžnú čiastku na predmetnom úvere vo výške 98,85 EUR
vrátane príslušenstva, ktorú sumu po zohľadnení obsahu dokladu - Výpisu z úverového účtu žalovanú
vedeného pod číslom úverového prípadu: 42793736190001, VS: 1104798762 ako už súd vyššie uviedol

predstavovala omeškaná splátka vo výške 26,95 EUR splatná dňa 15.11.2022, u ktorej bola žalovaná v
čase výzvy v omeškaní 2 mesiace a 17 dní, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 18 EUR
uplatňované od 1.12.2022, omeškaná splátka vo výške 26,95 EUR splatná dňa 15.12.2022, u ktorej
bola žalovaná v čase výzvy v omeškaní 1 mesiac a 17 dní a omeškaná splátka vo výške 26,95 EUR
splatná dňa 15.01.2023, u ktorej bola žalovaná v čase výzvy v omeškaní 17 dní ( t.j. 26,95 EUR x 3 +

18 EUR = 98,85 EUR).123. K predčasnému zosplatneniu predmetného úveru mal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA
pristúpiť prípisom zo dňa 28.3.2023 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru č. 42793736190001 - Predžalobná výzva“.

124. V tejto súvislosti súd uvádza, že podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie
oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie
so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky nemá za následok
stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa

zaniklo (porovnaj bod 12.08. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov
SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych; obdobne aj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia
uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30. novembra 2022).

125. Z vykonaných dôkazov a síce z prípisu „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa

1.2.2023 v spojení s Výpisom z úverového účtu žalovaného vedeného pod číslom úverového prípadu:
42793736190001, VS: 1104798762 je zrejmé, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA začal
proces predčasného zosplatnenia predmetného úveru práve pre omeškanie so splatnosťou splátky vo
výške 26,95 EUR splatnej dňa 15.11.2022, u ktorej bola žalovaná v čase výzvy v omeškaní 2 mesiace a
17 dní, keďže v nadväznosti na ňu a ešte pred splatnosťou každej ďalšej z nasledujúcich splátok začal

si voči žalovanej uplatňovať dňa 01.12.2022 položku - náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 18 EUR. Ak si teda BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA začal uplatňovať náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky, mohlo sa to stať jedine pre tú splátku, vo vzťahu ku ktorej bola žalovaná v
omeškaní, a teda je logické, že práve na túto splátku mohol cieliť svoj zámer v prípade jej neuhradenia v
lehotetrochmesiacovprípadnezosplatniťpredčasnecelýsvojdlh.Takýtovýkladuvedenéhoúkonutohto

veriteľa je súladný aj s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. s § 266 ods.5 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré
sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

126. Ten výklad nie je rozporný ani s rozhodnutím NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023, nakoľko

podľa právneho názoru vysloveného v uvedenom rozhodnutí treba vychádzať z princípu racionálneho
správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na
ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie
bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti, to všetko len za
predpokladu , že sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak. Práve v tomto sporovom prípade je

tento opak preukázaný, keďže z uplatňovania nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
18 EUR, ku uplatneniu ktorých došlo dňom 1.12.2022, je zrejmé, že proces predčasného zosplatnenia
uvedenej pohľadávky začal práve v dôsledku splátky splatnej dňa 15.11.2022, ktorá v čase uplatnenia
uvedených nákladov už spĺňala (v tom okamihu ako jediná) požiadavku jej omeškania. Zároveň tento
výklad nie je rozporný ani s Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024,

pretože tento v bode 30 svojho odôvodnenia posudzoval situáciu, kedy z vykonaného dokazovania
nevychádzalo nič iné.

127. V danom prípade tak právny úkon zosplatnenia mohol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA
realizovať do splatnosti najbližšie splatnej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti

splátky, pre ktorú pristúpil k zosplatneniu predmetného úveru, čo v danom prípade mohla byť len splátka
splatná dňa 15.02.2023. Akékoľvek prípadné „posúvanie“ tohto zosplatnenia na niektorú z ďalších
nasledujúcich splátok je nelogické a nesúladné práve vo vzťahu k úkonu, za ktorý si BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA vo vzťahu k žalovanej účtoval poplatok 18 EUR uplatnený dňa 1.12.2022 s
označením „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“.

128. Aj keby prípadne sa argumentovalo tým, že medzi prípisom označeným ako „Výzva na zaplatenie
dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.2.2023 a splatnosťou súdom hore uvedenej splátky splatnej dňa
15.02.2023, do ktorej si žalobca podľa súdu mal uplatniť svoje právo na zosplatnenie podľa § 565
Občianskeho zákonníka, neuplynula ešte minimálna lehota 15 dní podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, a tak limitujúcou splátkou na uplatnenie tohto práva mala byť až ďalšia nasledujúca splátka,
u ktorej by bola splnená ako podmienka, že je najbližšou splátkou nasledujúcou po uplynutí troch
mesiacov od splatnosti splátky, pre ktorú pristúpil k zosplatneniu predmetného úveru, a zároveň u ktorej
je preukázané , že nasleduje po splnení požiadavky na výzvu podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníkarealizovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva, jednalo by sa v danom prípade
o splátku splatnú dňa 15.03.2022, do splatnosti ktorej si však BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA rovnako svoje právo na predčasné zosplatnenie neuplatnil, keďže ho realizoval až po tomto dátume,

a to prípisom zo dňa 28.3.2023 označeným „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.
42793736190001 - Predžalobná výzva“.

129. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pristúpil k zosplatneniu až dňa 28.3.2023, teda až
po uplynutí splatnosti splátky, do splatnosti ktorej toto svoje právo mohol využiť, a preto zosplatnenie

vykonané prípisom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42793736190001 -
Predžalobná výzva“ zo dňa 28.3.2023 súd považoval za neplatné, nakoľko bolo vykonané v rozpore
so zákonom. V nadväznosti na to sa tak uvedený úver nestal predčasne splatným a žalovaná bola
oprávnená ale i povinná ho naďalej splácať v zmysle splátkového kalendára, na ktorom sa zmluvné
strany v úverovej zmluve dohodli (t.j. vždy 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vo výške dohodnutej
splátky).

130. Zároveň keďže vyššie uvedený prípis „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.
42793736190001 - Predžalobná výzva“ zo dňa 28.3.2023 predstavoval neplatný právny úkon, nemohol
byť ani výzvou podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže žalovanej ako spotrebiteľovi oznamoval
informáciu, ktorá bola nepravdivá (zavádzajúca)- uvádzal nesprávnu výšku jej dlhu ( podstatne vyššiu)

v danom momente, čo je treba hodnotiť cez ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

131. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že povinnosťou veriteľa (t.j. v danom prípade
BNPPARIBASPERSONALFINANCESA)niejeuviesťvprípadevyhláseniaúveruzapredčasnesplatný
konkrétnu splátku, pre neuhradenie ktorej k takémuto predčasnému splateniu pristupuje.

132. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v
jeho rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa z 26. 06. 2024 , resp. sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo
dňa 31.07.2024, sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, podľa ktorého „Ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný

úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na
možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie
poškodený.“ Túto požiadavku zhora uvedený prípis „ Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo

dňa 1.2.2023 nespĺňa, keďže v ňom výslovne nie je konkretizovaná splátka, pre ktorú by chcel BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA zosplatnenie vykonať, a teda je neurčitým právnym úkonom a tým
aj neplatným úkonom.

133. Navyše podľa právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v jeho uznesení sp.zn.

5Cdo/2/2023zodňa25.01.2024,„Vprípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasne
splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je
zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“( porovnaj bod 14.2 posledná veta uvedeného
rozhodnutia.). Túto požiadavku zhora uvedený prípis „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru č. 42793736190001 - Predžalobná výzva“ zo dňa 28.3.2023 nespĺňa , keďže v ňom výslovne nie
je konkretizovaná splátka, pre ktorú sa zosplatnenie vykonáva, a teda je neurčitým právnym úkonom a
tým aj neplatným úkonom.

134. Súd dáva do pozornosti tiež právny názor NS SR vyslovený už v jeho rozsudku NS SR sp.zn.

2Cdo/149/2021zodňa06.09.2023,podľaktoréhovrozhodnutiach,asíceuzneseníz29.novembra2022
sp. zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018), uznesení z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, uznesení
z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesení z 31. januára 2023 sp. zn. 5Cdo/26/2022
a uznesení z 31. januára 2023 sp. zn. 9Cdo/368/2021 je prioritne riešená otázka začiatku plynutia
premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok, avšak zároveň je

tam zdôraznená aj potreba identifikácie splátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565
OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na § 53 ods. 9 OZ. (porovnaj bod 14.2 odôvodnenia
rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 06.09.2023) .135. Súd zároveň podrobil tento spotrebiteľskoprávny vzťah medzi sporovými stranami súdnej kontrole
ex offo aj z hľadiska skúmania splnenia si povinnosti riadneho posúdenia bonity žalovaného zo strany
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA.

136. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako zahraničná
banka bol podľa § 7 ods.4 zákona č.129/2010 Z.z povinný s vynaložením odbornej starostlivosti na účely
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o
spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

137. Podľa § 7 ods.17 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA ako veriteľ povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí
sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk,

v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zároveň podľa § 7 ods.17
písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako veriteľ povinný
vynaloženie tejto odbornej starostlivosti aj hodnoverne preukázať.

138. Vzhľadom na uvedené, a to aj s prihliadnutím na výzvu tunajšieho súdu uskutočnenú v uznesení

sp.zn. 16Csp/44/2024-68 zo dňa 19.08.2024 preto bolo povinnosťou žalobcu hodnoverne preukázať, že
pri posudzovaní bonity žalovanej BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA postupoval v súlade s § 7
ods. 16 a 17 citovaného zákona a teda vykonal overenia bonity žalovanej v príslušných databázach, čo
malajnáslednesúduriadnezdokladovaťatýmhodnovernepreukázaťsplneniesiuvedenýchpovinností.

139. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ku dňu 9.10.2021, t.j. ku dňu, ku ktorému bola uzavretá
Zmluva boli v prevádzke štyri takéto databázy, a síce Spoločný register bankových informácií "SRBI"
- časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015 a vo
vzťahu ku ktorému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vystupoval ako veriteľ poskytujúci údaje do

neho, Nebankový register klientskych informácií "NRKI"- časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, Register údajov o spotrebiteľských úveroch, ktorý začal
vykonávať činnosť od 01.10.2015 a EURI (Európsky register informácií), ktorý začal vykonávať činnosť
od 10.07.2017.

140. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bonitné hodnotenie mal BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA vykonať na základe informácii, ktoré mu mala žalovaná na jeho žiadosť poskytnúť, avšak
žalobcasúdunepreložilžiadendôkazotom,nazákladeakýchpodkladov,ktorémalažalovanáposkytnúť
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA tento subjekt hodnotenie tejto jej úverovej bonity vôbec

uskutočnil. Nepreukázal, že by si bol prípadne býval vyžiadal informácie o žalovanej z príslušných
databáz, keďže v konaní výstupy z takýchto databáz súdu vôbec nepredložil.

141. Nesplnenie si povinnosti zo strany žalobcu hodnoverného preukázania vynaloženia náležitej
odbornej starostlivosti zo strany BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pri posudzovaní úverovej

bonity žalovaného je preto potrebné v spojení ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., považovať za
hrubé porušenie povinnosti žalobcu, resp. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako banky podľa
§ 7 ods. 1 citovaného zákona a preto je potrebné predmetný úver z danej zmluvy aj z tohto dôvodu
považovať za bezúročný a bez poplatkov, a zároveň za dôvod, ktorý neumožňoval BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA vykonať predčasné jednorázové zosplatnenie predmetného úveru(§ 11 ods.

2 zákona č. 129/2010 Z.z. prvá veta).

142. Okrem toho zo žalobcom predložených dokladov -„ AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXX“ -
vyplynulo, že žalobca vykonal posúdenie majetkových pomeroch žalovanej až dňa 13.10.2021, (dátum
uvedený ako dátum pri údaji „ DATUM FIN“ v rámci uvedeného dokladu ) t.j. až po uzavretí Zmluvy,

ku ktorému došlo dňa 9.10.2021.

143. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bonitné hodnotenie mal BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA vykonať na základe informácii, ktoré mu mala žalovaná na jeho žiadosť poskytnúť,avšak žalobca súdu nepreložil žiaden dôkaz o tom, na základe akých podkladov, ktoré mu mala
žalovaná poskytnúť, hodnotenie tejto jeho úverovej bonity vôbec uskutočnil. Nepreukázal, že by si
bol prípadne býval vyžiadal informácie o žalovanej z prípadných príslušných databáz, keďže v konaní

výstupy z takýchto databáz súdu vôbec nepredložil. Žalobcom predložený doklad -„AUTORIZACE
XXXXXXXXXXXXXXX“ predstavuje len výstup z vnútorného systému BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA a nejedná sa o výstup z osobitnej databázy úverov. To napokon potvrdil aj samotný
žalobca, ktorý uviedol, že sa jedná o výstup z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi.
Samotný žalobca, uvádzal, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v

automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového
registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len
interné aplikácie postupcu. Z dokladu -„ AUTORIZACE XXXXXXXXXXXXXXX“ vyplýva, že pre údaje
označené PODSEKCIA _NRKI_SRBI mala byť podľa riadku označeného RKI_DATUM_ODPOVEDI
bližšie nešpecifikovaná informácia doručená dňa 11.10.2021 v čase o 0:00:00 hod (udaj vedený v
tvare „2021-10-11 0:00:00“) , čo sa súdu javí ako nelogické, nakoľko samotná zmluva sa určite

žalovanej nevyhotovovala v čase o 0:00 hod (t.j. o polnoci) a navyše samotná zmluva bola uzavretá
už dňa 9.10.2021, teda ešte pred tým, ako BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA mal vôbec aj
podľa tohto dokladu získať uvedené údaje, na základe ktorých posudzoval bonitu žalovanej . Súd
v tejto súvislosti poznamenáva, že skúmaním výdavkov zákon celkom jednoznačne nemá namysli len
výdavky na iné už existujúce úvery, ale výdavky vo všeobecnosti, teda aj na bežné životné potreby,

pričom súdu nebolo preukázané, že by ich BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vôbec skúmal a
žalovanú ako spotrebiteľa sa na ne prípadne dopytoval. Naopak, z uvedeného dokladu -„ AUTORIZACE
XXXXXXXXXXXXXXX“ vyplýva , že samotné šetrenie pomerov žalovanej mimo ňou uvedených údajov
sa uskutočnilo, resp. výstupy z nich mal BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA získať až po uzavretí
spotrebiteľskej zmluvy.

144. Pokiaľ sa žalobca odoláva na odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci
NBS-000-096-061, ani toto žalobcom prezentované opatrenie BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA nezbavovalo povinnosti vykonať posúdenie schopnosti žalovanej spotrebiteľa splácať poskytnutý
spotrebiteľskýúvernapodkladeurčitýchexternýchdokladov,ktorévšaksúdužalobcaanineprezentoval.

(npr. § 5 predmetného opatrenia). Navyše povinnosť hodnoverného preukázania posúdenia schopnosť
spotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúversohľadomnaúdajezískanézjednéhoaleboviacerýchregistrov,
doktorýchposkytujúúdajeveritelia,jepovinnosťou,ktoráježalobcovi,resp.BNPPARIBASPERSONAL
FINANCE SA uložená zákonom, a ani opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 Z.z. ako
podzákonným akt predsa nemôže tieto subjekty uvedenej povinnosti zbaviť.

145. Súd preto ustálil, že nesplnenie si povinnosti zo strany žalobcu hodnoverného preukázania
vynaloženia náležitej odbornej starostlivosti zo strany BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pri
posudzovaní úverovej bonity žalovanej je preto potrebné v spojení ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z., považovať za hrubé porušenie povinnosti žalobcu, resp. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA

ako banky podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona a preto je potrebné predmetný úver z danej zmluvy
považovať nie len za bezúročný a bez poplatkov, a zároveň je to tiež dôvod, ktorý neumožňoval BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vykonať predčasné jednorázové zosplatnenie predmetného úveru
(§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. prvá veta).

146. Z tohto hľadiska preto opätovne súd zdôrazňuje, že prípis „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru č. 42793736190001 - Predžalobná výzva“ v žiadnom prípade nemohol predstavovať
výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže predstavoval neplatný právny úkon (bol v rozpore aj
s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA neumožňoval
vyhlásiť predčasnú splatnosť tohto úveru) a zároveň podával nepravdivú informáciu žalovanej o výške

jej dlhu na uvedenom úverovom vzťahu v uvedenom momente tak ako to súd už vyššie uviedol.

147. Keďže z vyššie uvedených dôvodov nebolo pre absenciu výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách ako platného právneho úkonu preukázané splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA na žalobcu podľa zákona o bankách, súd preto ustálil, že na

strane terajšieho žalobcu nie je daná vecná aktívna legitimácia na vedení tohto sporu, keďže platne na
základe ním prezentovaného postúpenia nenadobudol ním uplatňovanú pohľadávku voči žalovanej, a
preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.148. Vzhľadom na uvedené sa tak súd ďalej nezaoberal ďalšími okolnosťami relevantnými pre
posúdenie, či predmetný úver je, príp. nie je bezúročný a bez poplatkov, a teda či prípadný žalobcom
uplatnený nárok (ako z hľadiska istiny tak aj jej príslušenstva) je dôvodný v plnom rozsahu, príp. len v

obmedzenom rozsahu.

149. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

150. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

151. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

152. Podľa § 256 ods.2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd

prizná náhradu týchto trov protistrane.

153. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

154. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

155. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť

na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

156. Podľa článku 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

157. trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkami 4 a 17 Základných
princípov CSP, teda prihliadajúc na pomer úspechu strán v spore ako aj skutočnosť že si úspešná strana
v spore nárok na náhradu trov konania neuplatnila.

158. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu pokiaľ ide o čiastočné zastavenie konania čo do sumy
18,-- EUR ako aj sumy úrokov nad sumu 372,52 EUR z dôvodu späťvzatia žaloby v uvedenej
časti uvádza, že je jeho povinnosťou skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, pričom
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
V danej veci žalobca svoje späťvzatie žaloby v uvedenej časti ničím relevantným neodôvodnil, takže

súd ustálil , že zastavenie konania v uvedenej časti zavinil samotný žalobca. V prevyšujúcej žalobou
uplatnenej časti súd žalobou zamietol. Žalovanej ako úspešnej strane sporu by tak vznikol nárok na
plnú náhradu trov konania. V danom spore si však žalovaná trovy konania neuplatnila.

159. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona

(analogia legis alebo analogia iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP
aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o
náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu
spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú

ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne ďalším
rozhodnutím o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnená žalovaná síce bola úspešná vspore, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

160. Súd preto rozhodol tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.