Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324200551
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324200551.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudcom JUDr. Jozefom Engelom, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX B., zastúpená: JUDr. František Svatuška, advokát so sídlom Námestie
slobody 25, 066 01 Humenné, proti žalovanej: D. E., E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX,
XXX XX G., o zaplatenie sumy 800 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 800 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 800 eur od 1.6.2021 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške

trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 26.02.2024 Okresnému súdu Humenné domáhala vydania
platobného rozkazu a zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 800 eur a úroku z omeškania vo výške
5 % ročne z dlžnej sumy 800 eur od 01.06.2021 až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX výberom z bankomatu vybrala finančnú sumu vo výške
800,00 eur. Ešte v ten deň, teda dňa XX.XX.XXXX bola medzi ňou ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom ústne uzatvorená Zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalovanej dňa XX.XX.XXXX v hotovosti

odovzdala pôžičku vo výške 800,00 eur, slovom osemsto eur. Dohodli sa na vrátení pôžičky v lehote do
3 mesiacov, teda najneskôr do XX.XX.XXXX. Žalovaná do dnešného dňa dlžnú sumu vo výške 800,00
eur neuhradila. Prílohou žaloby bol screenshot potvrdenia o výbere hotovosti 800 eur z bankomatu dňa
XX.XX.XXXX.

3. Okresný súd Humenné vydal dňa 05.06.2024 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor.
V odpore uviedla, že v žalobe sa uvádza ako dôkazné bremeno zvuková nahrávka rozhovoru medzi ňou

a žalobkyňou ohľadom pôžičky. O výrobe takejto zvukovej nahrávky nemá vedomosť a preto považuje za
potrebné sa oboznámiť so zvukovým záznamom. Nakoľko tento dôkaz je použitý v rozpore so zákonom
a nebol daný súhlas na jeho vykonanie ňou ako žalovanou. Namieta jeho použitie ako dôkazné bremeno
a žiada aby súd neuznal tento dokaz za pravdivý. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedla, že v celom rozsahu trvá na podanom návrhu
na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 800,00 eur ako aj na jeho zdôvodnení. Spôsob procesnej

obrany, kedy žalovaná účelovo namieta dôkaz – zvukovú nahrávku, ktorý jednoznačne preukazuje
požičanie si finančných prostriedkov vo výške 800,00 eur od nej ako veriteľky, ktoré boli poskytnuté
žalovanej ako dlžníčke. Uviedla, že žalovaná je jej teta, teda setra jej nebohého otca. Strany sporu sú
stranami sporu aj v konaní vedenom na Okresnom súd Humenné pod sp. zn. 5C/69/2023, v konanío určenie spornej skutočnosti. Zároveň sú strany sporu účastníkmi dedičského konania vedeného na
Notárskom úrade D.. A. H., I. A. X, XXX XX B. pod sp. zn. J.. XXX/XXXX, 17D/643/2022. Žalovanej vždy
finančne pomáhala a aj napriek tomu, že sama nemá prebytok finančných prostriedkov, potom ako ju

žalovaná o finančné prostriedky požiadala jej ich poskytla vo forme pôžičky a to dňa XX.XX.XXXX. V
celom rozsahu namieta tvrdenia žalovanej a v celom rozsahu s nimi nesúhlasí.

5. Dňa 20.11.2024 bola žalobkyňou tunajšiemu súdu doručená zvuková nahrávka, ktorá bola označená
ako dôkaz už v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

6.Dňa21.11.2024sauskutočnilopojednávanie,naktoromžalobkyňauviedla,žetrvánapodanejžalobe.
V súvislosti s obranou žalovanej poukázala na skutočnosť, že súdna prax na Slovensku, ale aj v Českej
republike sa v poslednom období venovala aj otázke nezákonnému získaniu dôkazov s tým, že súdy
majú vyhodnocovať v každom prípade prípadný zásah do osobnostných práv žalovanej strany a navrhla,
aby súd vyhodnocoval obranu žalovanej ako neúčelovú a neadekvátnu a aby súd postupoval v zmysle

zásady proporcionality a s poukázaním na ust. § 187 ods. 1 CSP a navrhla, aby súd pripustil dôkaz, ktorý
navrhovala vykonať, teda oboznámenie sa s obsahom zvukovej nahrávky, pretože okrem tohto dôkazu
zvukovej nahrávky a listinného dôkazu o výbere sumy 800 eur nedisponuje iným žiadnym dôkazom.

7. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nikdy od žalobkyne žiadnu sumu nežiadala a ani si žiadnu sumu

od nej nepožičala. Čo sa týka zvukovej nahrávky, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, ona nedala nikdy
súhlas na použitie takejto nahrávky. Zároveň predložila súdu rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn.
25Co/289/2012 zo dňa 31.10.2012.

8. V danom spore sa súd musel vysporiadať s otázkou vykonania či nevykonania navrhovaného dôkazu

žalobkyne, a to oboznámenie sa so zvukovou nahrávkou rozhovoru žalobkyne so žalovanou.

9. Je síce pravdou, že žalobkyňa získala zvukový záznam rozhovor so žalovanou bez jej súhlasu, a preto
je potrebné považovať tento dôkaz na nezákonný, avšak z hľadiska zistenia pravdy v súdnom konaní je
záujem na zistený skutkového stavu povýšený nad ochranu osobnosti druhej strany, v danom prípade

žalovanej. Z týchto dôvodov súd teda vykonal aj navrhovaný dôkaz a to oboznámenie so zvukovým
záznamom rozhovoru žalobkyne so žalovanou.

10. Na zvukovej nahrávke je zachytený rozhovor medzi žalobkyňou a žalovanou, ohľadne pôžičky,
ktorú žalobkyňa poskytla žalovanej. Z uvedenej nahrávky je zrejmé, že žalobkyňa dala žalovanej

finančnú hotovosť vo výške 800 eur. Táto komunikácia nevykazuje žiadne znaky prejavu osobnej
povahy.Vychádzajúczuvedenéhoniejemožnérelevantnetvrdiť,žezvukovýmzáznamomtelefonického
rozhovorumohlodôjsť,resp.došlokzásahudoosobnostnýchprávosoby,hovorktorejbolzaznamenaný
a dôkaz k týmto záznamom preto nemôže byť neprípustným použitím dôkazného prostriedku v danom
konaní. K rovnakým záverom došiel aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 9CoCsp/8/2022 zo

dňa 16.06.2022.

11. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

12. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke

prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu

13. Podľa § 559 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

14. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

15. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

16. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17.Zmluvaopôžičkemácharakterreálnej(nielenkonsenzuálnej)zmluvy,pretoženavznikzáväzkového
vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet
dlžníka (pri peňažnej pôžičke), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Veriteľ je
zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené
právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania
(§ 133 OZ). Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (napr.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2010 sp. zn. 3Cdo 325/2009). Vznik pôžičky
predpokladá: a) dohodu strán, b) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich
vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti
po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o
odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec.

Nazákladedohodyvzniknepôžičkovýpomermedziveriteľomadlžníkomavjehorámcinajmäpovinnosť
veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička
vznikáodovzdanímpredmetupôžičkydlžníkovi.Odovzdaniemázanásledokzániktejtopovinnosti,resp.
oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Dlžník je tiež povinný platiť úroky,
ak boli dohovorené, príp. ak aj bez dohovoru z nejakého zákonného predpisu vznikne preňho taká

povinnosť. Ak dlžník nevrátil veriteľovi predmet pôžičky včas alebo vrátil niečo iné, čo bolo predmetom
zmluvy alebo vrátil len časť pôžičky, dostáva sa do omeškania. Veriteľ môže v takom prípade uplatňovať
práva uvedené v ustanovení § 517 a nasl. OZ. Svoje právo si môže uplatniť i na súde žalobou o
vrátenie pôžičky (actio certae creditae pecuniae). V prípadnom spore o vrátenie požičanej sumy má
žalobcabremenotvrdenia,žesožalovanýmdlžníkomuzavrelzmluvuopôžičke,žemuposkytolfinančné

prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola
uzavretá zmluva o pôžičke, a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto
skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno o existencii právnej
skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi. Vrátenie veci zahŕňa v sebe aj
povinnosť dlžníka previesť na veriteľa vlastnícke právo k vrátenej veci.

18. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Podľa čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to

v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú
povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana sporu,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania,

pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie
je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ani
na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Medzi
povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak ide o skutočnosť rozhodnú
podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu

sporu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí

tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Je na žalobcovi, aby
preukázal uzatvorenie zmlúv o pôžičke a na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že požičané peňažné
prostriedky boli vrátené alebo ich nie je povinný vrátiť z iného dôvodu.19. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, písomných vyjadrení ako aj
vyjadreniami na pojednávaní a zvukovej nahrávky rozhovoru, súd zistil tento skutkový a právny stav:

20. V tomto konaní mal súd za preukázaný pohyb peňazí, a to tak, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX kartou
vybrala 800 eur z bankového účtu a následne týchto 800 eur odovzdala žalovanej. O pohybe peňazí
svedčí screenshot z výpisu bankového účtu a následne zvuková nahrávka rozhovoru, kde je zreteľne
počuť, ako žalobkyňa hovorí „Tu máš 800 eur, prepočítaj si...“

Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i
ústne alebo konkludentným spôsobom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. V danom prípade boli peniaze zo strany žalobkyne poskytnuté žalovanej,
čiže podmienka skutočného odovzdania bola naplnená.

Procesná obrana žalovanej spočívala prevažne v tom, že na vyhotovenie nahrávky nebol udelený jej

súhlas a preto je takýto dôkaz nezákonný. S tým prečo súd pripustil aj tento dôkaz sa súd vysporiadal
vyššie. Súd má za to, že žalovaná účinne nepoprela tvrdenia žalobkyne tým, že uviedla, že si od
žalobkyne finančné prostriedky nikdy nepožičala, neskôr tvrdila, že si nepamätá, že by sa niečo také
malo udiať, čo súd vyhodnotil ako účelové tvrdenie, nakoľko od pôžičky (XX.XX.XXXX) neubehol až tak
dlhý čas, aby si žalovaná nepamätala uskutočnenie pôžičky od vlastnej netere, nakoľko takýto úkon nie

je bežný.

21. Súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a vec právne posúdil tak, že dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná, preto rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 800
eur ako istinu spolu s požadovaným úrokom z omeškania, ktorý je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z. z., t.j. súd zaviazal žalovanú na úrok z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy, od 01.06.2022
vsúladesožalobou,stým,želehotunaplnenieurčilvzmysle§232ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku.

22. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal trovy žalobkyni vo vzťahu
k žalovanej v rozsahu 100%, pretože žalobkyňa mala v konaní plný úspech. O výške trov konania

rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako to
vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.