Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoCsp/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623204796
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6623204796.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: A. B. C., s. r. o., so sídlom
XXX XX D. – E., F. X, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného E. G., C., so sídlom XXX XX D. – E.,
F. X, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému H. D., narodeného 07. 08. 2002, trvale bytom XXX XX I., C.
XXX/XX, o zaplatenie 636,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Lučenec č. k. 16Csp/145/2023-93 zo dňa 08. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 636,41 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že nadobudol
uplatnenú pohľadávku od D. F. F. J. C. (ďalej aj „banka“), ktorá vznikla zo zmluvy uzavretej medzi bankou

ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Žalovaný neplnil splátky riadne a včas, došlo k mimoriadnemu
zosplatneniu úveru a následnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Banka vyzvala žalovaného
výzvou na zaplatenie dlhu, a to listom zo dňa 01. 03. 2022, a následne listom zo dňa 03. 05. 2022
vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Banka uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok zo
dňa 21. 06. 2023 a oznámila to žalovanému.

2. Okresný súd žalobu zamietol, keď mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne v spore legitimovaný
z dôvodu, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany banky na žalobcu v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nemal pochybnosti o tom, že žalovaný dlžník bol v čase
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok v omeškaní so splácaním svojho peňažného záväzku voči
banke viac ako 90 dní, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný nebol zo strany banky písomne
vyzvaný na splnenie omeškaného dlhu. Okresný súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022, v ktorom bolo odkazované na rozhodnutie pod sp. zn.
2Cdo/266/2020 zo dňa 31. 03. 2022, podľa ktorých rozhodnutí obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá
Zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je klient v omeškaní
so splnením čo i len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere
nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8
Zákona o bankách. Primárne je totiž predmetom výzvy zosplatnenie úveru ako takého a len sekundárne

bol dlžník vyzvaný na úhradu dlhu. Z toho dôvodu súd považoval postúpenie uplatnenej pohľadávky
z banky na žalobcu za neplatný právny úkon podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom. Žalobca tak nebol
v spore nositeľom hmotnoprávneho nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 39 OZ a o nároku na náhradu trov konania
rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci.4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP) žalobca z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Žalobca namietal skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí týkajúce
sa výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Tvrdil, že žalovaný bol v čase postúpenia

pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite
dlhšieako90kalendárnychdní(ktorúskutočnosťokresnýsúdvnapadnutomrozsudkuaninespochybnil)
a zároveň bolo v konaní preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzývaný na úhradu
omeškaných splátok, a to výzvou označenou ako „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa
01. 03. 2022 a výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo
dňa 03. 05. 2022. Žalobca považoval za preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky

napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo
k porušeniu § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca tvrdil, že aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho
súdu SR (sp. zn. 8Cdo/160/2020) pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 ZOB bolo
možné považovať aj výpoveď zmluvy (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti), avšak iba za súčasnej

podmienky, že je/jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie. Z uvedeného vyplýva, že akúkoľvek
výzvu nemožno automaticky stotožňovať s písomnou výzvou banky podľa § 92 ods. 8 ZOB, pretože
relevantným bude obsah predmetnej výzvy. Uvedený právny záver plne korešponduje s autonómiou
vôle v súkromnoprávnych vzťahoch, kedy nič nebráni subjektu práva spísať viacero právnych úkonov
do jednej listiny.

6. Ďalej žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27. 09. 2023,
z ktorého vyplýva, že nedodržanie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách je
sankcionované absolútnou neplatnosťou tohto právneho úkonu pre rozpor so zákonom, pričom podľa
názoru dovolacieho súdu niet žiadneho dôvodu odkláňať sa od názorov vyjadrených v judikáte R

60/2018 a vyžadovať, aby výzva banky adresovaná dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách
obsahovala ďalšie osobitné náležitosti než tie explicitne vyjadrené. Nepreukázanie splnenia podmienok
podľa § 98 ods. 2 Zákona o bankách vedie k záveru o neplatnosti úkonu postúpenia pohľadávky, čo
má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Najvyšší súd však ďalej uviedol, že
zákon pre výzvu v zmysle citovaného ustanovenia nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti.

Z citovaného znenia sporného ustanovenia výslovne vyplýva len to, že banka môže postúpiť svoju
pohľadávku, ak je napriek písomnej výzve banky jej klient/dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Ak banka klienta/
dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto
písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní

a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho
peňažného záväzku. Dovolací súd poukázal na to, že uvedenú otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp.
zn.7Cdo/191/2021,zktoréhovyplýva,žezavýzvunaplneniepredpostúpenímpodľa§92ods.8Zákona
o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva
dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky. Ak adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle,

nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav vôle bez ohľadu
na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže
byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods.
1 OZ). Žalobca na podporu svojho tvrdenia poukázal na viaceré rozsudky krajských súdov Slovenskej

republiky, pričom zdôraznil, že žalobca preukázal doručenie „Výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“
zo dňa 01. 03. 2022 a výzvy „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 03. 05. 2022,
ku ktorým pripojil podací hárok, resp. obálku preukazujúcu odoslanie a doručenie týchto výziev. Jedná
sa o kvalifikované výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 ZOB, obsahom ktorých bola aj výzva postupcu,
aby žalovaný uhradil dlžnú sumu, a to bez ohľadu na to, či výzva na úhradu bola len sekundárna

popri primárnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti, nakoľko žiadne ustanovenie nevylučuje možnosť
uskutočniťviaceroúkonovprostredníctvomjednéhopodania.Zákonnerozlišuje,čijenejakýúkonrobený
„primárne“ alebo „sekundárne“ – ale len, či je takýto úkon vykonaný. Posúdenie súdu prvej inštancie
je teda zmätočné, nekonzistentné a navyše nezákonné, súd prvej inštancie nesprávnym procesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriaceprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
práva na spravodlivý proces. Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 27. mája 2020 sp. zn. 4Cdo 9/2017, podľa ktorého „Podľa ústavne konformného výkladu je preferovaná

platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS
242/07)“.

7. Za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie žalobca považuje aj tú skutočnosť, že súd prvej
inštancie nerozhodol o jeho čiastočnom späťvzatí žaloby podaním zo dňa 29. 01. 2024 v časti riadneho

úroku vo výške 18,99 % ročne zo sumy 561,78 € od 04. 05. 2022 do zaplatenia. Rozsudok okresného
súdu žiadal zmeniť a žalobe vyhovieť v časti o zaplatenie 636,41 € s príslušenstvom alebo zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

9.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),odvolanieprejednalviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
(§ 379, § 380) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP)
a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

10. Ako je uvedené vyššie, odvolací súd rozhodol o odvolaní viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 písm. a/ až c/) a je taktiež viazaný aj odvolacími
dôvodmi. V súdenej veci žalobca v odvolaní namietal správnosť právnych záverov okresného súdu,
v zmysle ktorých nebola daná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby, a to z dôvodu nedodržania
podmienok uvedených v § 92 ods. 8 vety prvej Z. z. o bankách. Okresný súd poukázal na rozhodovaciu

prax Najvyššieho súdu SR, najmä na rozhodnutie vydané pod sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022,
v ktorom bolo odkazované aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa
31. 03. 2022, v zmysle ktorých rozhodnutí obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách
predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je klient v omeškaní so splnením čo i len
časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť

oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Odvolacísúdnespochybňujesprávnosťzáverovvyslovenýchvovyššieuvedenýchrozhodnutiach,avšak
má za to, že zo strany okresného súdu došlo k ich nesprávnemu výkladu, a teda aj k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci.

11. V konaní nebolo spochybnené, že žalovaný dlžník bol v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 21. 06. 2023 v omeškaní so splácaním svojho peňažného záväzku voči banke viac
ako90dní.Spornoubolalentáskutočnosť,čižalovanýbolzostranybankypísomnevyzvanýnasplnenie
omeškaného dlhu. Okresný súd nespochybnil, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej čiastky
úveruvovýške82,72eurvýzvouzodňa01.03.2022,ateda,žedlžníkbolpísomneupovedomenýotom,

že pokiaľ nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, veriteľ bude požadovať splatenie
celej nesplatenej časti úveru v rátane príslušenstva. Ide o výzvu – upovedomenie dlžníka podľa § 53 ods.
9 OZ. Z obsahu spisu je zároveň zrejmé, že veriteľ doručoval žalovanému listom zo dňa 03. 05. 2022
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (č. l. 40 spisu), ktoré okrem samotného oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru obsahovalo aj výzvu, aby dlžník uhradil dlh vo výške 636,41

€. Okresný súd mal za to, že uvedené oznámenie – výzva nespĺňa podmienku výlučnej a samostatnej
písomnejvýzvybankypodľa§92ods.8vetyprvejZákonaobankách.Malzato,žeskrzspotrebiteľského
charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru
aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

12. Takýto záver okresného súdu odvolací súd nepovažuje za správny, pretože odvolací súd právny
názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. 03. 2022 vykladá tak,
že súhlasí s ním pokiaľ najvyšší súd vyslovil, že „skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy
o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92
ods. 8 Zákona o bankách“ a že obsah ustanovenia § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách predpokladá

výlučnú a samostatnú výzvu banky, že je klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku,
avšak má za to, že z uvedeného záveru nevyplýva tá skutočnosť, že obsahom oznámenia o mimoriadnej
splatnosti úveru nemôže byť aj samostatná a výlučná výzva banky na zaplatenie celého zostatku úveru
(dlhu) v určenej lehote. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že obsahom jednej listiny nemôžubyť dva samostatné právne úkony. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, podľa
názoru odvolacieho súdu, len tá skutočnosť, že oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru nie je možné
považovať aj za výzvu, ak jeho obsahom takáto výzva nie je. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru zo dňa 03. 05. 2022 však takúto výzvu obsahuje. V súdenej veci nie je možné mať za
to, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je primárne vo vzťahu k výzve, ktorá by bola
len sekundárnou vzhľadom k tomu, že samotné oznámenie je označené ako „Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru č. 42790523040003“ a pod týmto textom je uvedené „Predžalobná výzva“,
a teda uvedenú listinu je nutné považovať za listinu obsahujúcu dva rôzne právne úkony a výzvu na

úhradu dlhu nie je možné považovať za sekundárnu. Navyše, odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom
žalobcu, že zákon nerozlišuje, či je nejaký úkon robený „primárne“ alebo „sekundárne“, ale len, či je
takýto úkon vykonaný.

13. Odvolací súd len na okraj veci poukazuje na to, že si je vedomý aj iných právnych názorov
odvolacieho súdu vyslovených inými senátmi tohto súdu (napr. v rozsudku sp. zn. 11CoCsp/8/2023

z 31. 07. 2023, sp. zn. 14CoCsp /12/2023, sp. zn. 15CoCsp/41/2023), s ktorými závermi sa ale
nestotožňuje. Nejde o rozhodnutia, ktorými by bol odvolací súd viazaný. Z ustanovenia § 92 ods. 8 vety
prvej CSP vyplýva len tá skutočnosť, že podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky je tá skutočnosť,
že klient banky je napriek výzve banky naďalej v omeškaní so splatením svojho dlhu najmenej 90 dní.
Zákon neuvádza, že musí ísť o samostatnú a písomnú výzvu, a podľa názoru odvolacieho súdu takáto

samostatná a písomná výzva môže byť aj súčasťou listiny o oznámení mimoriadnej splatnosti úveru.
Z uvedeného dôvodu krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu, teda aj vo výroku
o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 396 ods.
3 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci.

14. Keďže podľa názoru odvolacieho súdu je v súdenej veci daná aktívna legitimácia žalobcu, bude
úlohouokresnéhosúduvoveciďalejkonaťapovykonanídokazovaniaoveciznovurozhodnúťazároveň
rozhodnúť aj o čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 29. 01. 2024 (č. l. 70, 71 spisu), o ktorom dosiaľ
nerozhodol.

15. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.