Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204512
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5815204512.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX C. D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/
XXX, XXX XX C. D., obom zastúpeným JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Aleja Slobody
1890/50, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, proti žalovaným: 1/ F. D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom H. G. XXXX/XX, XXX XX I., 2/ D. J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G. XXXX/XX, XXX
XX I., obom zastúpeným obchodnou spoločnosťou ADVOKA, s. r. o., so sídlom Komárnická 36, 821
02 Bratislava, IČO: 44 449 615, o nahradenie prejavu vôle, v konaní o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/263/2015-140 zo dňa 13. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/263/2015-140 zo dňa 13. februára 2020 vo výrokoch
II. a III. zrušuje a vec v tomto rozsahu vracia Okresnému súdu Námestovo na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh na
prerušenie konania (výrok I.), ďalej zamietol žalobu (výrok II.) a žalovaným priznal voči žalobcom nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd nahradil

vôľu žalovaného 1/ a žalovaného 2/, každého z nich osobitne, uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/24 (spolu o veľkosti 10/24)
na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. C. D. evidovaných v katastri nehnuteľností ako pozemky
parcely KN-C: č. 4405/4 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 165 m2, č. 4405/5 - zastavené plochy
a nádvoria o výmere 24 m2, č. 4400/34 - trvalé trávne porasty o výmere 47 m2, č. 4400/39 - trvalé
trávne porasty o výmere 169 m2, č. 4400/40 - trvalé trávnaté porasty o výmere 101 m2 (ďalej aj ako

„prevádzané podiely“ a „predmetné pozemky“), na základe ktorej by žalovaní previedli vlastnícke právo
k prevádzaným podielom na žalobcov do ich bezpodielového spoluvlastníctva za kúpnu sumu 1,- euro.
Zároveň si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobu žalobcovia
odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/2. Dňa 13.03.2013 žalovaní ako kupujúci a pani A. K., J. L., M. N., J. L., E. A., J. L., a E. O.,
J. L., (ďalej len „pôvodné spoluvlastníčky“), ako predávajúce uzatvorili kúpnu zmluvu k prevádzaným

podielom za kúpnu cenu 1,- euro.
Na základe tejto kúpnej zmluvy bol vtedajšou správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva
k prevádzaným podielom v prospech žalovaných. Pôvodné spoluvlastníčky si nesplnili ponukovú
povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom, čím porušili predkupné právo žalobcov. Z uvedeného dôvodu
oprávnení domáhať sa voči žalovaným, aby im prevádzané podiely ponúkli na kúpu za rovnakých
podmienok, za ktorých ich kúpili od pôvodných spoluvlastníčok. Žalovaných vyzvali na dobrovoľné

plnenie, avšak tí na takéto výzvy nereagovali.3. Žalovaní sa bránili tým, že žalobcovia nie sú skutočnými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov,
nakoľko výlučnými vlastníkmi predmetných pozemkov sa cítia samotní žalovaní z titulu vydržania po
manželoch E.. Žalobcovia okrem toho ani nemohli vydržať podiel na predmetných pozemkoch tak,

ako je zapísaný v katastri nehnuteľností. Predmetné pozemky vznikli až v roku 2007 oddelením od
pozemku s predchádzajúcim parcelným č. 4405 o celkovej výmere 2.248 m2 na základe geometrického
plánu č. 37048201/126/2006, vypracovaného dňa 23.02.2007 F. A. P.. Žalobcovia preto nemohli v čase,
kedy bolo spísaná notárska zápisnica o vydržaní v prospech žalobcov, splniť podmienku desaťročnej
kontinuálnej držby. Tiež je nelogické, že došlo k vydržaniu plochy prechádzajúcej ako rez stredom

kompletnej nehnuteľnosti a tiež plochy pod cudzím domom. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy s pôvodnými
spoluvlastníčkami došlo len pre „papierové“ potvrdenie existujúceho vlastníctva žalovaných.
4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní dňa 14.01.2020 žalobcovia navrhli konanie
prerušiť až do právoplatného skončenia konania o dovolaní, ktoré podali dňa 16.08.2019 proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline spis. zn. 5Co/279/2018 zo dňa 30.04.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod spis. zn. 7C/214/2015. Odôvodnili to tým, že pokiaľ

by ich dovolanie bolo úspešné, potom by museli podávať návrh na obnovu konania. Citujúc znenie ust.
§ 162 ods. 3 a § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prvej
inštancie zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania z dôvodu, že vo veci spis. zn. 7C/214/2015
bolo právoplatne rozhodnuté. Vychádzal tiež z predpokladu, že právoplatnosť rozhodnutia spôsobuje
jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť, a preto je možné z jeho záverov vychádzať aj v súdenej veci.

5. Súd prvej inštancie z hľadiska skutkových zistení uviedol, že v konaní nebolo sporné, že pôvodné
spoluvlastníčky previedli vlastnícke právo k prevádzaným podielom na žalovaných, na každého vo výške
podielu 5/24. Nebola sporná ani tá skutočnosť, že pôvodné spoluvlastníčky si pri prevode prevádzaných
podielov nesplnili svoju ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom predmetných pozemkov.
Sporná bola skutočnosť, či sú žalobcovia skutočnými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a či

tak majú právo sa domáhať práv opomenutého spoluvlastníka. Z jeho skoršej rozhodovacej činnosti mu
boli známe dve konania týkajúce sa predmetných pozemkov, v ktorých vystupovali strany tohto konania.
Jedným bolo konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. 5C/288/2015 (neskôr na
KrajskomsúdevŽilinepodspis.zn.9Co/290/2017).Vuvedenomkonanísažalovaníakožalobcoviavoči
žalobcom ako žalovaným domáhali určenia ich vlastníckeho práva k predmetným pozemkom v celosti z

titulu vydržania. Podľa rozsudku Okresného súdu Námestovo v danej veci, ako aj podľa potvrdzujúceho
rozsudkuKrajskéhosúduvŽilinežalovanípredmetnépozemkynevydržali.Druhýmbolokonanievedené
na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. 7C/214/2015 (neskôr na Krajskom súde v Žiline pod spis.
zn. 5Co/279/2018). V tomto konaní sa žalobcovia voči žalovaným a aj proti A. L., domáhali určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03.10.2013 medzi A. L. ako predávajúcim a žalovanými ako

kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/12 na predmetných
pozemkoch. A. L. si nesplnil ponukovú povinnosť, keď predal svoj spoluvlastnícky podiel bez toho aby
ho ponúkol na predaj najprv žalobcom, a tak sa žalobcovia o zamýšľanom prevode ani nedozvedeli a
nemohli realizovať svoje zákonné predkupné právo. Žaloba v uvedenom konaní bola zamietnutá, čo bolo
potvrdené aj krajským súdom, z dôvodu, že bol spochybnený zápis vlastníckeho práva žalobcov k ich

spoluvlastníckemu podielu na predmetných pozemkoch a bolo preukázané, že žalobcovia v skutočnosti
nie sú spoluvlastníkmi predmetných pozemkov.
6. Pokiaľ žalobcovia navrhli ako dôkazný prostriedok ich výsluch súd prvej inštancie poznamenal, že
žalobcovia už boli vypočutí v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. 5C/288/2015
a už z tohto výsluchu a následných súdnych rozhodnutí vzišli také zistenia, z ktorých bolo možné zistiť

rozhodné skutočnosti pre rozhodovanie v predmetnom konaní, a preto súd prvej inštancie dokazovanie
výsluchom žalobcov nevykoval. Pokiaľ by aj vykonával tieto výsluchy, mali by zistenia z týchto výsluchov
nižšiu argumentačnú silu vzhľadom k tomu, že medzičasom mohlo dôjsť k právnemu, ako aj skutkovému
poučeniu žalobcov o tom, ako majú vypovedať.
7. Citujúc ust. § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 140 a § 603 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) súd prvej inštancie uviedol,
že otázka, ktorú Okresný súd Námestovo v konaní vedenom pod spis. zn. 5C/288/2015 riešil vo výroku
rozsudku bola tá, či žalovaní
(v uvedenom konaní žalobcovia) vydržali predmetné pozemky. Predmetom daného konania tak nebolo

to, či žalobcovia (v uvedenom konaní žalovaní) sú alebo nie sú spoluvlastníkmi Predmetných pozemkov,
ale len to či ich žalovaní vydržali a sú ich výlučnými vlastníkmi, každý z nich v podiele o veľkosti 1/2.
Samotná skutočnosť, že žalovaní (v uvedenom konaní žalobcovia) predmetné pozemky nevydržali, a
tak nie sú ich vlastníkmi, však automaticky neznamená, že do budúcna nie je možné riešiť otázku, ktoje vlastníkom/spoluvlastníkom predmetných pozemkov. Uvedené konanie pod spis. zn. 5C/288/2015
vyriešilootázkuvlastníckehoprávavýlučnemedzistranamisporuvdanomkonaní.Vyvodeniežalobcami
prezentovaného záveru (že bolo právoplatne rozhodnuté, že vlastníkmi podielu o veľkosti 1/2 na

predmetných pozemkoch sú žalobcovia) je nesprávne, nakoľko takáto interpretácia by znemožnila tretím
osobám prípadného domáhania sa ich vlastníckych práv. Hoc súdy sa v danom konaní s predbežnou
otázkou toho, či žalobcovia sú spoluvlastníci predmetných pozemkov vysporiadali v prospech žalobcov
(v uvedenom konaní žalovaných), takéto vysporiadanie sa s predbežnou otázkou nezakladá prekážku
rozhodnutej veci, a preto nie je vylúčené podrobiť takúto otázku prieskumu v inom konaní. V konečnom

dôsledku výsledkom konania vedeného pod spis. zn. 5C/288/2015 bola skutočnosť, že zápis na
liste vlastníctva svedčiaci o spoluvlastníckom práve žalobcov (v uvedenom konaní žalovaných) nebol
spochybnený z dôvodov uvádzaných žalovanými (v uvedenom konaní žalobcami). To však nezakladá
nemožnosť spochybnenia tohto zápisu v budúcnosti z iných dôvodov alebo inými osobami. Podľa
zápisu na LV č. č. XXXX, k. ú. C. D. spoluvlastnícke podiely na predmetných pozemkoch nadobudli
žalobcovia na základe vydržania, o čom svedčí aj predložená notárska zápisnica č. NZ 15521/2012,

NCRls 15886/2012 zo dňa 03.05.2012. V konaní vedenom pod spis. zn. 7C/214/2015 súd preskúmaval
aj hodnovernosť zápisu žalobcov ako spoluvlastníkov k predmetným pozemkom. Tak okresný, ako aj
krajský súd dospeli k rovnakému záveru, že žalobcovia nie sú spoluvlastníkmi predmetných pozemkov,
čím bol spochybnený zápis v katastri nehnuteľností o spoluvlastníctve žalobcov. K danému záveru súdy
dospeli na základe toho, že jednak žalobca 1/ tvrdil v konaní vedenom pod spis. zn. 5C/288/2015,

že predmetné pozemky kúpil až v roku 2012. Voľa nadobudnúť nehnuteľnosti kúpnou zmluvou tak
popieražalobcamitvrdenúdobromyseľnosťdržby.Ďalejsažalobcoviasnažilidobromyseľnosťvydržania
preukázať v konaní vedenom pod spis. zn. 7C/214/2015, ako aj v súdenej veci, predloženou kúpnou
zmluvou medzi I. L., nar. XX.XX.XXXX a žalobcami zo dňa 05.03.2000. Táto zmluva však nikdy
nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľností nakoľko nespĺňala zákonné náležitosti pre takýto druh

právneho úkonu. V čase uzatvorenia takejto kúpnej zmluvy bola právna úprava prevodu nehnuteľností
jasná, zrozumiteľná a nepripúšťajúca iný výklad. Kúpna zmluva nespĺňa podmienku overeného podpisu
predávajúceho. Okrem toho, aby nastali zamýšľané účinky prevodu vlastníckeho práva bol už v tom
čase potrebný úkon príslušného orgánu na úseku katastra, ktorým by bol povolený vklad vlastníckeho
práva v prospech kupujúcich. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať,

možnoonejusudzovaťibazokolností,doktorýchsatentopsychickýstavnavonokprejavuje.Základným
rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať
pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí. Taktiež podľa ustálenej súdnej praxe
dobromyseľným držiteľom nemôže byť ten, kto do držby vstúpil za súčasnej úpravy inštitútu vydržania

podľa OZ a účinnosti zákona č. 162/1995 Z. z. na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorej
vklad nebol povolený a ktorá tak nenadobudla vecno-právne účinky, ale len obligačné. Vzhľadom na
uvedené, tak súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia objektívne nemohli byť ani v presvedčení,
že sú vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 na predmetných pozemkoch na základe
kúpnej zmluvy z roku 2000. Ďalšou skutočnosťou, ktorá nesvedčí v prospech riadneho vydržania

bolo to, že jeden z predmetných pozemkov, konkrétne parcela KN-C č. 4405/5 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 24 m2, je pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom súp. č. XXX, ktorého
vlastníkmi sú žalovaní. Tento rodinný dom žalovaní nadobudli darom v roku 2000. Tento fakt vylučuje
to, aby sa žalobcovia reálne ujali a vykonávali držbu pozemku parcela KN-C č. 4405/5. Súd prvej
inštancie tak konštatoval, že z dôvodu absencie zákonných predpokladov vydržania k vydržaniu

spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 žalobcami nedošlo. Hoci sú tak žalobcovia evidovaní ako
spoluvlastníci predmetných pozemkov v katastri nehnuteľností, spoluvlastnícke právo k predmetným
pozemkov im nesvedčí. V zmysle zákonnej úpravy predkupného práva im preto nesvedčí ani právo
domáhať sa práv opomenutého spoluvlastníka pri predaji prevádzaných podielov, keďže takéto právo
svedčí len skutočnému spoluvlastníkovi. Žalobcovia tak neboli aktívne vecne legitimovaným subjektom

na podanie žaloby, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.
8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)tak,žeichpriznalstrane,ktorábolavsporeplne
úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

9. Proti rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie, pričom navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, eventuálne
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.10. Žalobcovia namietali naplnenie odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c),
d), e) a h) CSP. Nestotožňovali sa právnym záverom súdu prvej inštancie o absencii ich aktívnej
vecnej legitimácie. V rámci vykonaného dokazovania súd prvej inštancie podľa nich konal jednostranne,

v prospech žalovaných a v rozpore s princípom rovného postavenia sporových strán zakotveným v ust.
čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP. Procesná obrana žalovaných bola v konaní pred súdom prvej
inštancie identická ako v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. 5C/288/2015,
v rámci ktorého žalovaní v rade 1/ a 2/ vystupovali v pozícii žalobcov a domáhali sa určenia, že
sú vlastníci predmetných pozemkov. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo spis. zn. 5C/288/2015

zo dňa 26.04.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 9Co/290/2017 zo dňa
08.03.2016 bola ich žaloba zamietnutá, pričom ako predbežnú otázku v konaní riešili konajúce súdy aj
to, či zápis na LV č. XXXX, k. ú. C. D. vo vzťahu k ich spoluvlastníckemu podielu je v súlade so skutočným
stavom a je hodnoverným, alebo nie, pričom vo vzťahu k zápisu ich vlastníckeho práva nebol zistený
žiaden rozpor. Okresný súd Námestovo tak podľa ich názoru nemal v konaní vedenom pod spis. zn.
5C/288/2015 o ich vlastníckom práve žiadne pochybnosti, a preto vec meritórne prejednal a rozhodol

v ich prospech.
11. Ďalej žalobcovia uviedli, že vydaniu napadnutého rozsudku podľa ich názoru predchádzal zásah do
princípu právnej istoty zakotvený v ust. čl. 2 Základných princípov CSP, keď konajúci súd nemohol znova
riešiť ako predbežnú otázku to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v inom spore strán. Vo vzťahu
k otázke „prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia“ poukázali na viacero rozhodnutí, napr. na

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo/133/2009 zo dňa 29.04.2010, spis. zn. 5MCdo/16/2010
zo dňa 25.04.2012, spis. zn. 1Cdo/44/2010 zo dňa 31.01.2021 či na rozhodnutie Ústavného súdu SR
spis. zn. II.ÚS/349/2009 zo dňa 20.01.2010. V prípadoch, keď konajúci súd pri svojom rozhodovaní
ignoruje vplyv právoplatného rozhodnutia vydaného v civilnom sporovom konaní založený na záväznosti
tohtorozhodnutia,dochádzaknerešpektovaniuzáväznéhosúdnehorozhodnutia,čojevrozporesust.čl

2ods.2ÚstavySRčivrozporesust.čl.2ods.2Listinyzákladnýchprávaslobôd,snásledkomporušenia
práva na spravodlivý proces. Takýmto spôsobom súd zasahuje aj do stability právoplatného súdneho
rozhodnutia a tým pádom je narušený aj princíp právnej istoty ako základný aspekt právneho štátu
(bližšie odvolatelia poukázali na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Brumärescu
proti Rumunsku zo dňa 28.10.1999). Vo vecnej rovine prejednávaného sporu žalobcovia namietali,

že vydaniu notárskej zápisnice, ktorá je evidovaná ako nadobúdací titul ich vlastníckeho práva, došlo
dňa 03.05.2012 a zároveň je zrejmé, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s I. L. došlo dňa 05.03.2000.
Uvedenýmjetakvysvetlenýúdajný„rozpor“vovýpovedižalobcu1/vykonanejvrámcikonaniavedeného
na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. 5C/288/2015, z ktorého súd prvej inštancie vyvodil
spochybnenie údajov zapísaných v katastri nehnuteľností.

12. Za nesprávny považovali žalobcovia aj záver súdu prvej inštancie o tom, že časť predmetných
pozemkov sa má nachádzať aj pod rodinným domom vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, keď na
preukázanie uvedeného nebol pred súdom vykonaný žiaden dôkaz a zároveň z LV č. XXXX, k. ú. C.
D. je jednoznačne zrejmé, že rodinný dom so súp. č. XXX je postavený na pozemku parcela KN-C č.
4405/2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ a je evidovaná na LV č. XXXX, k. ú.

C. D., ktorá nebola predmetom napadnutej kúpnej zmluvy, resp. predmetom vedeného sporu.
13. Žalobcovia dali do pozornosti ust. § 205 CSP v súvislosti s tým, že titul nadobudnutia ich vlastníckeho
práva, ktorý bol v čase uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. C. D.
(vyhlásenieovydržanívlastníckehoprávapodľa§63Zák.č.323/92Zb.vznenízák.327/2000č.Z818/12
N 117/12 - 147/12) bol vydaný vo forme notárskej zápisnice a notárska zápisnica predstavuje verejnú

listinu, ktorá potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje, ak nie je dokázaný opak.
14. Súd prvej inštancie tiež v rámci konania rozhodoval podľa ich názoru ultra petitum, keď skúmal
existenciu ich aktívnej vecnej legitimácie nad rámec údajov zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. C.
D. v čase uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy, hoci bolo jednoznačne preukázané, že v čase
uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy boli a aj v súčasnosti sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci

predmetných pozemkov a zároveň z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že ich predkupné
právo bolo porušené. V konaní nebolo zistené ani preukázané, že by ku dňu 01.01.2011, resp. ku
dňu 03.05.2012 (vydanie notárskej zápisnice o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva) nedržali
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2000 v dobrej viere, že im skutočne
vlastnícky patria práve na podklade uvedenej zmluvy. Preto najneskôr k 01.01.2011 nadobudli k

nim vlastnícke právo vydržaním. Žalobcovia mali za to, že neplatnosť právneho úkonu o prevode
vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním, ak sú inak splnené
zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, k čomu poukázali na viacero
súdnych rozhodnutí, napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/117/2009 či rozsudokOkresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/793/2001-151 zo dňa 24.02.2006. Nadväzne na uvedené potom
dali do pozornosti zásadu právnej istoty v tom zmysle, že na určitú právne relevantnú otázku sa
pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď a naopak, že diametrálne odlišná

rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná
(napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS/499/2011, spis. zn. I.ÚS/87/1993, spis. zn.
IV.ÚS/92/2009). Súd prvej inštancie podľa ich názoru v napadnutom rozsudku neuskutočnil výklad ust.
§ 140, § 134 a nasl. OZ v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu a nevzal do úvahy ústavný aspekt

danej veci, čím im odňal možnosť konať pred súdom a porušil tak ich právo na súdnu ochranu podľa
ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a taktiež aj právo na spravodlivé súdne konanie (rozhodnutia Ústavného
súdu SR spis. zn. III.ÚS/156/2006, spis. zn. I.ÚS/22/2003, spis. zn. II.ÚS/26/1996). Zároveň súd prvej
inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné
otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Jeho aplikácia práva bola plná rozporov a v podstate
viedla k vylúčeniu možnosti domôcť sa ochrany ich práv, ktoré boli porušené konaním žalovaných

1/ a 2/ v procese uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy, pričom v prípade potvrdenia napadnutého
rozsudku dôjde k obmedzeniu ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré dobromyseľne nadobudli
a za ktoré preukázateľne zaplatili kúpnu cenu vo výške 400.000,- Sk. V napadnutom rozhodnutí
súdu prvej inštancie absentuje riadne odôvodnenie dôvodov pre zamietnutie podanej žaloby, a teda
sa jedná o rozhodnutie nepreskúmateľné, v rozpore s právom na riadny proces vylučujúci svojvôľu

súdu pri rozhodovaní. K otázke potreby riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia a následkov jej
absencie žalobcovia poukázali na viacero súdnych rozhodnutí (rozhodnutia Ústavného súdu SR spis.
zn. III.ÚS/36/2010, IV.ÚS/77/2002, III.ÚS/271/2005, či rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva
vo veciach Ruiz Torria proti Španielsku zo dňa 09.12.1994 či B. N. proti Španielsku zo dňa 09.12.1994).
Okremnedostatočnéhoodôvodnenianapadnutéhorozsudkunamietaliajjehoprekvapivosť(rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/42/2010 zo dňa 17.10.2011), a to s poukazom na obsah
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci spis. zn. 5C/288/2015 zo dňa 25.04.2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline spis. zn. 9Co/290/2017 zo dňa 08.03.2016. Pokiaľ súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku prijal právny záver, podľa ktorého skutkový stav v tejto právnej veci je identický
s tým, ktorý bol riešený v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. 7C/214/2015,

tak takýto záver je nesprávny a nezákonný. Súd prvej inštancie im de facto neposkytol ochranu ich
práv a oprávnených záujmov, keď v rozpore s princípom spravodlivosti a bez toho, aby bola otázka
ich vlastníckeho práva meritórne posudzovaná v súdnom konaní, túto skutkovú otázku vyhodnotil bez
vykonania dokazovania tak, že nie sú vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, aj
keď vo vzťahu k tejto skutkovej okolnosti v tomto konaní nevykonal žiadne dokazovanie. Záverom

odvolatelia poukázali aj na stav, keď proti rozsudku Krajského súdu v Žiline spis. zn. 5Co/279/2018
zo dňa 30.04.2019, ktorým bolo rozhodované o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
spis. zn. 7C/214/2015, podali dovolanie, s ktorého obsahom bol súd prvej inštancie oboznámený,
avšak nijakým spôsobom sa s jeho obsahom nevysporiadal. Nestotožnili sa ani s postupom súdu prvej
inštancie, ktorý zamietol ich návrh na vykonanie dokazovania vypočutím žalobcov 1/ a 2/. Pokiaľ súd

prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania skutočnosťou, že pokiaľ by aj
vykonal tieto výsluchy, mali by zistenia z týchto výsluchov nižšiu argumentačnú silu vzhľadom k tomu, že
medzičasom mohlo dôjsť k právnemu ako aj skutkovému poučeniu žalobcov o tom, ako majú vypovedať,
takéto odôvodnenie zamietnutia návrhov na doplnenie dokazovania nemôže obstáť.
15. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom

rozsahu potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní mali za to, že
súd prvej inštancie sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal s postojom žalobcov, pričom bolo možné
sa opierať aj o výsledok súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn.
7C/2145/2015. Viac žalovaní neuviedli.
16. Žalobcovia 1/ a 2/ odvolaciu repliku nepodali a odvolaciemu súdu už nebolo predložené ani žiadne

ďalšie podanie strán sporu.
17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ rozhodol rozsudkom
spis. zn. 6Co/71/2020 zo dňa 31.01.2022 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
II. a III. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok I. rozsudku odvolacieho
súdu), odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol (výrok
II. rozsudku odvolacieho súdu) a napokon uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok III. rozsudku
odvolacieho súdu).18.NadrámecstotožneniasasdôvodminapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancievovýrokochII.aIII.
odvolací súd reagoval na odvolaciu argumentáciu žalobcov 1/ a 2/, a to tak, že pokiaľ žalobcovia videli
nesprávnosť, prekvapivosť napadnutého rozsudku a svojvôľu súdu prvej inštancie v tom, že súd prvej

inštancie prejudiciálne posudzoval otázku ich vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, čím mal
konať v rozpore s ust. § 194 ods. 2 a § 228 ods. 1 CSP, keďže táto otázka bola už právoplatne posúdená
v rozhodnutí Okresného súdu Námestovo – rozsudku spis. zn. 5C/288/2015 zo dňa 25.04.2017 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 9Co/290/2017-326 zo dňa 08.03.2018, odvolací súd sa
s touto ich odvolacou argumentáciou nestotožnil. Odvolací súd zdôraznil, že predmetom prieskumu

(určenia) v uvedenom spore medzi rovnakými stranami ako v súdenej veci (žalobcami 1/ a 2/ ako
žalovanými 1/ a 2/ a žalovanými 1/ a 2/ ako žalobcami 1/ a 2/) bolo posúdenie otázky vlastníckeho práva
žalovaných 1/ a 2/ (t. j. D. G. a J. G.) k predmetným pozemkom, teda aj k spoluvlastníckemu podielu o
veľkosti 1/2 k predmetným pozemkom, evidovanému v katastri nehnuteľností na žalobcov 1/ a 2/ (t. j.
A. B. a E. B.). Súdy oboch inštancií dospeli v uvedenom spore k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ vlastníctvo
predmetných pozemkov nenadobudli vydržaním, ako to žalovaní vymedzili v podanej žalobe, a preto

žalobu zamietol. Vlastníctvom žalobcov 1/ a 2/ k predmetným pozemkom sa však konajúce súdy vôbec
(teda ani prejudiciálne) nezaoberali. Konajúce súdy sa ani nemali dôvod prejudiciálne zaoberať otázkou
vlastníctva žalovaných 1/ a 2/ (v súdenej veci žalobcov 1/ a 2/ manželov B.), keďže bez tohto prieskumu
dospeli k záveru o neodôvodnenosti žaloby. Z toho vyplýva, že aj keď v uvedenej veci nebola vyvrátená
hodnovernosť a záväznosť údajov katastra nehnuteľností (§ 70 katastrálneho zákona) o vlastníckom

práve žalobcov 1/ a 2/ k spoluvlastníckemu podielu k predmetným pozemkom o veľkosti 1/2, ako je toto
evidovanévkatastrinehnuteľnostínaLVč.XXXX,k.ú.C.D.,neznamenáto,žeužniejemožnézaoberať
sa otázkou vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ v inom spore vedenom medzi tými istými stranami na
podklade iných skutkových dôvodov; práve naopak.
19. Námietku žalobcov 1/ a 2/, že súd prvej inštancie rozhodoval ultra petitum, keďže skúmal aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcov nad rámec údajov evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.
ú. C. D. v čase uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy, hoc z LV č. XXXX vyplýva, že v čase uzavretia
napadnutej kúpnej zmluvy boli a aj naďalej sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci predmetných
pozemkov a zároveň z dôkazov vyplýva, že ich predkupné právo bolo v danom prípade porušené,
pričom žalovaní 1/ a 2/ navyše nespochybnili hodnovernosť údajov katastra, resp. len tvrdením, že

výlučnýmivlastníkmipredmetnýchpozemkovsúoni,čovšakbolovyvrátenérozsudkomOkresnéhosúdu
Námestovo spis. zn. 5C/288/2015 zo dňa 25.04.2017, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Žalovaní
1/ a 2/ už od samého počiatku sporu (ich vyjadrenie k žalobe), ako aj pred vyhlásením napadnutého
rozsudkunamietalivlastníckeprávožalobcovkpredmetnýmpozemkomajehonadobudnutievydržaním.
Otázku nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami 1/ a 2/ k podielu o veľkosti 1/2 k predmetným

pozemkom posúdil súd prvej inštancie správne.
20. V osobitostiach súdnej veci považoval odvolací súd za zrejmé, že ak nedošlo k vkladu
spoluvlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2 k predmetným
pozemkom do katastra nehnuteľností, hoc žalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci v roku 2000 uzavreli
písomnú kúpnu zmluvu, ktorou malo dôjsť k prevodu sporného spoluvlastníckeho podielu k predmetným

pozemkom, nemohli byť so zreteľom k jednoznačne formulovanému zneniu ust. § 133 ods. 2 OZ,
v zmysle ktorého ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom
do katastra nehnuteľností, v ospravedlniteľnom právnom omyle, že im sporný spoluvlastnícky podiel
patrí, a teda sa nestali jeho oprávnenými držiteľmi (§ 130 ods. 1 OZ). Uvedené ešte viac zvýrazňuje
skutočnosť, že sami žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k spornému

spoluvlastníckemu podielu (viď notárska zápisnica č. N 117/2012, NZ 15521/2012, NCRls 15886/2012
spísaná dňa 03.05.2012 na č. l. 114 spisu) uviedli, že kúpna zmluva z roku 2000, na podklade ktorej
mali nadobudnúť vlastníctvo nebola pre nedostatok formy spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností.
U žalobcov 1/ a 2/ tak nedošlo k splneniu jedného z predpokladov vydržania vlastníckeho práva
podľa ust. § 134 ods. 1 OZ, a to oprávnenej držby, a preto sporný spoluvlastnícky podiel vydržaním

nenadobudli. Týmto bola vyvrátená hodnovernosť a záväznosť údajov katastra nehnuteľností ohľadom
vlastníctva žalobcov k predmetným pozemkom (§ 70 katastrálneho zákona), ako aj vyvrátená pravdivosť
verejnej listiny – notárskej zápisnice zo dňa 03.05.2012, ktorou bolo osvedčené vyhlásenie žalobcov 1/
a 2/ o vydržaní vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Preto odvolací súd považoval záver súdu
prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/ za správny. Keďže žalobcom 1/

a 2/ nesvedčalo spoluvlastnícke právo k predmetným pozemkom, nedisponujú ani predkupným právom
podielového spoluvlastníka a ani právom opomenutého podielového spoluvlastníka z porušenia jeho
predkupného práva (§ 603 ods. 3 OZ). Ak potom súd prvej inštancie bez ďalšieho žalobu zamietol,
bolo jeho rozhodnutie vecne správne a rovnako aj dostatočne odôvodnené (v súlade ust. § 220 ods.2 CSP) a plne v súlade s rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP).
Preto odvolací súd námietku žalobcov 1/ a 2/ spočívajúcu v porušení ich práva na spravodlivý proces
nedostatočnosťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho arbitrárnosťou, považoval za

zjavne nedôvodnú. Napokon ak aj súd prvej inštancie rozhodol súladne s rozhodnutím súdov oboch
inštancií v spore vedenom na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. 7C/214/2015, cítiac sa viazaný
prejudiciálnym právoplatným posúdením otázky vlastníctva žalobcov 1/ a 2/ k predmetným pozemkom
medzi stranami v tomto spore (§ 194 ods. 2 CSP, na tom nemení nič ani skutočnosť, že žalobcovia 1/
a 2/ podali proti rozsudku Krajského súdu v Žiline spis. zn. 5Co/279/2018 zo dňa 30.04.2019 dovolanie),

nemalo to vplyv na to, že sa aj sám prejudiciálne so spornou otázkou vlastníctva žalobcov k predmetným
pozemkom vysporiadal, a to zhodne s konajúcimi súdmi vo veci vedenej pod spis. zn. 7C/214/2015.
Napokon odvolací súd neuznal ani námietku žalobcov, že závery súdu prvej inštancie boli založené
na nedostatočnom skutkovom základe, práve naopak. S ohľadom na uvedené tak potom odvolací súd
považoval za správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcov 1/ a 2/ na
prerušenie konania.

21. V nadväznosti na uvedené závery považoval odvolací súd za nadbytočné zaoberať sa odvolacími
námietkami žalobcov 1/ a 2/ týkajúcimi sa rozhodnutia súdu prvej inštancie nevykonať dokazovanie
ich výsluchom, resp. záverov súdu prvej inštancie, ktoré vyvodil z výsluchu žalobcu 1/ v konaní
vedenom na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. 5C/288/2015, a to že žalobca 1/ tvrdil, že
sporný spoluvlastnícky podiel nadobudli kúpou až v roku 2012. Vo svetle už uvedených dôvodov, na

podklade ktorých odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne,
považoval námietky žalobcov za neopodstatnené. Dokazovanie ich výsluchom na rozhodnutie v súdenej
veci nemohlo mať podstatný vplyv a rovnako ani to, že žalobcovia 1/ a 2/ svoju oprávnenú držbu odvíjali
od kúpnej zmluvy uzavretej v roku 2000 a nie až v roku 2012. Za spôsobilú zmeniť uvedené závery
nepovažoval odvolací súd ani skutočnosť, že v danom prípade došlo k vydaniu osvedčenia vyhlásenia

o vydržaní vlastníctva žalobcov 1/ a 2/ notárom podľa ust. § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok), keďže takéto osvedčenie ako verejná listina nie je osobitným
titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, vlastnícke právo má len deklarovať a slúži ako podklad pre
zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom podľa ust. § 34 Katastrálneho zákona.
22. Napokon za nedôvodnú považoval aj námietka žalobcov, že potvrdením napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie by došlo k obmedzeniu ich vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, ktoré
nadobudli dobromyseľne a za ktoré zaplatili kúpnu cenu 400.000,- Sk. Ak žalobcovia vlastníctvo
k predmetným pozemkom nenadobudli, nemohlo dôjsť k obmedzeniu, či zásahu do ich vlastníctva.
Je pritom právne irelevantné, či na podklade kúpnej zmluvy z roku 2000 zaplatili kúpnu cenu. Ako
už bolo uvedené, vlastníctvo k nehnuteľnej veci sa prevodom nadobúda až rozhodnutím príslušného

katastrálneho úradu o vklade vlastníckeho práva nadobúdateľa do katastra nehnuteľností, a nie
zaplatením kúpnej ceny.
23. Na dovolanie žalobcov Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, uznesením spis. zn. 7Cdo/192/2022
zo dňa 29.05.2024 rozsudok odvolacieho súdu spis. zn. 6Co/71/2020 zo dňa 31.01.2022 vo výroku
I., ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. a vo výroku III., ktorým rozhodol

onárokunanáhradutrovkonaniazrušilavecvtomtorozsahuvrátilodvolaciemusúdunaďalšiekonanie.
24. Dovolací súd ustálil, že dovolatelia v podstatnom namietali, že súd prvej inštancie ich ako stranu
sporu v konaní nevypočul, ale pri rozhodovaní v podstatnom vychádzal zo skutočností vyplývajúcich z
výpovede žalobcu 1/, ktorú podal ako strana iného súdneho konania, konkrétne konania vedeného na
Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. 5C/288/2015, čím došlo k porušeniu zásady bezprostrednosti

a priamosti vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania v civilnom sporovom konaní. Predmetná výpoveď
dokonca nebola na pojednávaní ani prečítaná a takéto dokazovanie žiadna zo strán ani nenavrhla.
25. Ďalej dovolací súd konštatoval, že zo zápisnice z pojednávania konanom na súde prvej inštancie vo
veci dňa 14.01.2020 je zrejmé, že súd na pojednávaní vykonal dokazovanie len oboznámením obsahu
listín založených v spise pod č. l. 98 až 109, medzi ktorými listinami sa zápisnica z pojednávania vo

veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. 5C/288/2015 nenachádza. I keď prečítanie
zápisnice z iného súdneho konania vrátane výpovede sporovej strany podľa dovolacieho súdu by mohlo
byť považované za listinný dôkaz, avšak zásadné v danej veci je podľa názoru dovolacieho súdu to, že
žalobca 1/ by vypovedal do zápisnice ako strana, a to po poučení konajúcim súdom podľa § 150 ods. 1
CSP, § 153 ods. 1, 2 CSP, v spojení s § 167 ods. 2, 3, § 160 ods. 1, 2 CSP, nie ako svedok. V civilnom

sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Uvedené vyplýva z formulácie ust. § 195
ods. 1 CSP, podľa ktorého výsluch strany o tvrdených skutočnostiach možno vykonať len vtedy, ak
tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom procese platí prejednacia zásada,
t. j. strany sporu nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Dovolací súd konštatoval, ževzhľadomnato,akývýznammalopreukázanieresp.vyvráteniespornostiskutkovýchtvrdeníotom,kedy
žalobcovia nadobudli sporné pozemky a akým titulom a s tým súvisiace naplnenie podmienok vydržania
týchto pozemkov, nemožno ako kľúčový dôkaz použiť vyjadrenie strany vo forme jej výsluchu, navyše

vykonaného v inom civilnom konaní, bez oboznámenia tejto listiny prečítaním v posudzovanej veci, v
ktorej má byť tento dôkaz vykonaný, navyše za situácie, keď súd prvej inštancie podľa odôvodnenia
ním vydaného rozsudku, z takéhoto dôkazu reálne vychádzal. Ak sa totiž vo výsluchu strany objaví
skutočnosť, ktorá dovtedy stranou tvrdená nebola, ide o nové tvrdenie, na preukázanie ktorého je
povinná strana navrhnúť dôkaz. V takomto prípade výpoveď strany nemôže byť považovaná za tvrdenie

rozhodných skutočností a zároveň za dôkazný prostriedok na preukázanie tohto tvrdenia.
26. V preskúmavanej veci tak došlo podľa názoru dovolacieho súdu takýmto postupom súdu prvej
inštancie a následne aj odvolacieho súdu k naplneniu vady vyplývajúcej z ust. § 420 písm. f) CSP. Táto
vada spočívala v nesprávnom postupe nižších súdov, ktoré ako kľúčový dôkazný prostriedok použili
výsluch strany sporu vykonaný v inej ako prejednávanej veci. Dovolatelia preto opodstatnene namietali
porušenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručeného

v ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto uplatnený dovolací
dôvod v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP založil nielen prípustnosť podaného dovolania, ale aj jeho
dôvodnosť.
27. Dovolací súd bol zároveň názoru, že nižšie súdy tiež dostatočne zrozumiteľne nevysvetlili z akých
dôvodov spochybnili právoplatné rozhodnutie (opatrenie) príslušného správneho orgánu o vyhlásení o

vydržaní vlastníckeho práva žalobcov č. NZ 15521/2012,
NCIs 15886/2012 zo dňa 03.05.2012 zapísané v katastri nehnuteľností ako titul nadobudnutia
vlastníckeho práva žalobcov, a to postupom podľa ust. § 194 ods. 1 a 2 CSP, keďže v rámci posúdenia
už vyriešenej prejudiciálnej otázky správnym orgánom, ktorý právoplatne rozhodol záznamom o
nadobudnutí vlastníctva, sa od tohto rozhodnutia odklonili bez toho, aby vysvetlili opodstatnenosť

postupu/zásahu civilného súdu do kompetencie správneho orgánu.
28. Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP bolo okolnosťou, pre
ktorú musel dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané
v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Dovolací
súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie

(§ 450 CSP).
29. Odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom na ďalšie konanie a po zistení, že odvolanie žalobcov
1/ a 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do jeho výrokov II. a III. bolo podané oprávneným
subjektom (§ 359 CSP – súd prvej inštancie rozhodol v neprospech žalobcov 1/ a 2/, keď ich žalobu
proti žalovaným 1/ a/ 2 v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným proti žalobcom nárok na náhradu

trov konania), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným
prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m) CSP], opätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP vo výroku II., ako aj v závislom

výroku III. o náhrade trov konania, zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
30. Tak ako to konštatoval i dovolací súd v uznesení spis. zn. 7Cdo/192/2022 zo dňa 29.05.2024,
súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 1/ a rovnako nevykonal
procesne správnym spôsobom (§ 204 CSP) dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj keď zároveň

dostatočne nevysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) z akých dôvodov
spochybnil právoplatné rozhodnutie (opatrenie) príslušného správneho orgánu o vyhlásení o vydržaní
vlastníckeho práva žalobcov č. NZ 15521/2012,
NCIs 15886/2012 zo dňa 03.05.2012 zapísané v katastri nehnuteľností ako titul nadobudnutia
vlastníckeho práva žalobcov, a to postupom podľa ust. § 194 ods. 1 a 2 CSP, keďže v rámci posúdenia

už vyriešenej prejudiciálnej otázky správnym orgánom, ktorý právoplatne rozhodol záznamom o
nadobudnutí vlastníctva, sa od tohto rozhodnutia odklonil bez toho, aby vysvetlili opodstatnenosť
postupu/zásahu civilného súdu do kompetencie správneho orgánu,
31. Takýmto postupom došlo k porušeniu procesných práv žalobcov v takej miere, že došlo
i k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP], a tento nedostatok nebolo

možné odstrániť v odvolacom konaní. Vyhodnotením týchto skutočností odvolacím súdom bez toho,
aby ich hodnotil súd prvej inštancie, by došlo i k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania,
lebo dotknutí účastníci by už nemali možnosť podať riadny opravný prostriedok, a preto odvolací súd (i
s prihliadnutím na rozsah nedostatkov), konštatujúc opodstatnenosť odvolania žalobcov 1/ a 2/, muselnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ako aj v závislom výroku III. o nároku na náhradu
trov konania bez ďalšieho podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. V ďalšom konaní sa tak súd prvej inštancie náležite vyporiada s dôkaznými návrhmi strán, tieto
dôkazy vykoná v súlade s dotknutými ustanoveniami CSP (§ 195, § 204 CSP), na podklade vykonaného
dokazovania vec opätovne právne posúdi viazaný vysloveným právnym názorom dovolacieho (§ 455
CSP) ako i odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), pričom bude zároveň v otázke posúdenia vydržania
vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ prihliadať na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR spis.

zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR č. 2 ročník 2024 pod poradovým č. 15 a vec nanovo rozhodne. Zároveň bude prihliadať aj
na skutočnosť, známu odvolaciemu súdu z jeho činnosti, že uznesením Najvyššieho súdu SR spis. zn.
6Cdo/62/2022 zo dňa 26.05.2022 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. 5Co/279/2018
zo dňa 30.04.2019 a vec bola Krajskému súdu v Žiline vrátená na ďalšie konanie a následne uznesením
Krajského súdu v Žiline spis. zn. 9Co/119/2022 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k.

7C/214/2015-180 zo dňa 23.04.2018 a vec bola vrátená Okresnému súdu Námestovo na ďalšie konanie.
Okresný súd Námestovo v uvedenej veci opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 14C/45/2022-615 zo dňa
20.03.2024, ktorým žalobe rovnakých žalobcov ako v posudzovanej veci (manželov A. a E. B.) proti
rovnakýmžalovanýmakovposudzovanejveci(F.G.M.D..J.G.)aA.L.vyhovelaurčilneplatnosťkúpnej
zmluvy zo dňa 03.10.2013 uzavretej medzi uvedenými žalovanými. Tento rozsudok Okresného súdu

Námestovozdôvodupodaniaodvolaniažalovanými2/a3/protitomutorozsudku,oktoromeštedoposiaľ
Krajský súd v Žiline (v konaní pod spis. zn. 7Co/140/2024) nerozhodol, nenadobudol právoplatnosť.
33. Napokon súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne aj o náhrade trov tohto
odvolacieho konania (§ 369 ods. 3 CSP), ako aj trov dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej
strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím,
môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov].