Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200065
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200065.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,
LL.M.ačlenovsenátuJUDr.IngridyHudecovej(sudkyňaspravodajkyňa)aJUDr.LukášaGalla,vprávnej
vecižalobcu:A.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,bydliskom:Zápotočná20,90901Skalica,právnezastúpeného:
JUDr. Ľudovít Surma, advokát, so sídlom: D. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831

04 Bratislava (pôvodne: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Kollárova 8,
917 02 Trnava), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Tatralake, s. r. o., IČO: 46 179 712, so sídlom:
Podhradie 517/2, 909 01 Skalica, právne zastúpený: JUDr. Dušan Repák, advokát, so sídlom: Krížna 47,
811 07 Bratislava, 2/ B. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpený:
JUDr. Dušan Repák, advokát, so sídlom: Krížna 47, 811 07 Bratislava, 3/ G. H., nar. XX.XX.XXXX,
bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 4/ J. G., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 5/
J. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 6/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I.

XXXX/XX, XXX XX F., 7/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 8/ L. C., nar.
XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 9/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXX/XX,
XXX XX F., 10/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXX/XX, XXX XX F., 11/ A. I. J., XX.XX.XXXX,
bydliskom: I. XXX/XX, XXX XX F., 12/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 13/
B. N., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., 14/ J. D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom:
I. XXXX/X, XXX XX F., 15/ N. D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 16/ J. N. (st.),

nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 17/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X,
XXX XX F., 18/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 19/ D. A., nar. XX.XX.XXXX,
bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 20/ H. A., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 21/
P. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 22/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I.
XXX/XX, XXX XX F., 23/ Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXX/XX, XXX XX F., 24/ A. N., nar.
XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 25/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX
XX F., 26/ J. N. (ml.), nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 27/ D. N., nar. XX.XX.XXXX,

XXX XX F., 28/ K. M., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: Q. S. P. XXXX/XXX, XXX XX F., 29/ B. M., nar.
XX.XX.XXXX, bydliskom: I. XXXX/X, XXX XX F., 30/ J. T., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XX, XXX XX
D., ďalší účastníci konania v rade 3/ až 30/ zastúpení spoločným zástupcom ďalším účastníkom konania
v rade 5/ J. H., bydliskom: I. XXXX/XX, XXX XX F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného
úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2022/005369-002 zo dňa 01.03.2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č.
OU-TT-OVBP2-2022/005369-002 zo dňa 01.03.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému Úradu
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania v rade 1/ súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu

trov konania.IV. Ďalším účastníkom konania v rade 2/ až 30/ súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Ďalší účastník konania v rade 1/ podal dňa 23.04.2018 mestu Skalica návrh na vydanie rozhodnutia

o umiestnení stavby „Bytový dom Zápotočná“ v katastrálnom území F. podľa § 39, § 39a zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“).

2. Mesto Skalica ako stavebný úrad vydal prvé územné rozhodnutie č. F./1293 dňa 18.06.2018, ktorým

rozhodol o umiestnení stavby „Bytový dom Zápotočná“ na pozemku parc. č. 2259/8, v katastrálnom
území F., medzi ulicami Zápotočná a Vally, pre navrhovateľa - ďalšieho účastníka konania v rade 1/
na základe jeho žiadosti zo dňa 23.04.2018, za podmienok stanovených v rozhodnutí, a námietky
účastníkov konania zamietol. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky ako odvolací orgán
rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2018/029856/Gi zo dňa 01.10.2018 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967

Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
odvolania účastníkov konania zamietol a rozhodnutie mestaSkalica č. SÚ-2018/1293 zo dňa 18.06.2018
potvrdil.

3. Na základe žalobcom podanej správnej žaloby proti rozhodnutiu Okresného úradu Trnava, odbor

výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2018/029856/Gi zo dňa 01.10.2018 Krajský súd v Trnave
rozsudkom č. k. 20S/148/2018-79 zo dňa 19.06.2019, právoplatným 12.09.2019, toto rozhodnutie zrušil
a vec vrátil Okresnému úradu Trnava na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm.
g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

4. V ďalšom konaní Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj „pôvodný žalovaný“)
rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/006419-008 zo dňa 01.04.2020 zrušil rozhodnutie stavebného
úradu mesta Skalica č. SÚ-2018/1293 zo dňa 18.06.2018 pre porušenie § 46, § 47 ods. 1, ods. 3
Správneho poriadku, § 37, § 140b ods. 2, ods. 6 Stavebného zákona a § 4, § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.
MinisterstvaživotnéhoprostrediaSlovenskejrepubliky,ktorousaustanovujúpodrobnostiovšeobecných

technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

5. Mesto Skalica ako príslušný stavebný úrad podľa § 33, § 117 Stavebného zákona a ako prvostupňový

orgán v územnom konaní (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) vydal dňa 11.10.2021
pod č. SÚ-2018/1293-SSÚ-2021/1045 podľa § 39, § 39a Stavebného zákona druhé rozhodnutie
o umiestnení stavby „Bytový dom Zápotočná“ na pozemku parc. č. XXXX/X, v katastrálnom území F.,
medzi ulicami Zápotočná a Vally, pre ďalšieho účastníka konania 1/ na základe jeho žiadosti zo dňa
23.04.2018, za podmienok stanovených v prvostupňovom rozhodnutí, a námietky účastníkov konania

zamietol (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po posúdení
návrhu, námietok účastníkov konania, vyjadrení a stanovísk, na základe poznatkov z ústneho konania
a miesta stavby zistil, že umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie,
ktorým neodporuje, ani životné prostredie neohrozuje. Umiestnenie stavby podľa stavebného úradu
vyhovuje aj všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu podľa § 43e a § 47 Stavebného zákona

a je v súlade s územným plánom mesta Skalica.

6. Na základe odvolania podaného žalobcom a ďalšími účastníkmi konania Okresný úrad Trnava, odbor
výstavby a bytovej politiky, ako príslušný odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku vydal
rozhodnutie č. OU-TT-OVBP2-2022/005369-002 zo dňa 01.03.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“),

ktorým odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu. V odôvodnení svojhorozhodnutia uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané v súlade so
zákonmi platnými v čase vydania rozhodnutia, umiestňovaná stavba je v súlade s územným plánom
mesta Skalica a námietky odvolateľov sú neopodstatnené v celom rozsahu.

II.
Žaloba

7. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 24.03.2022 na Krajský súd v Trnave (ďalej len
„krajský súd“ alebo „súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého
rozhodnutia pôvodného žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu.
V bližšom odôvodnení správnej žaloby uviedol, že preskúmavané rozhodnutia, ako aj postup pôvodného
žalovaného, sú nezákonné. V prípade, že by súd zrušil napadnuté rozhodnutie z rovnakých dôvodov,

ako už raz učinil krajský súd, žalobca žiadal uloženie pokuty podľa § 191 ods. 6 SSP. Žalobné
dôvody vymedzil podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP, teda mal za to, že
napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred

orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

8. Žalobca v rámci vymedzenia žalobných dôvodov poukázal na § 46 a § 47 ods. 3 Správneho
poriadku a na § 37 ods. 1 až 4 Stavebného zákona a dodal, že pre posúdenie otázok podľa § 37
Stavebného zákona je nevyhnutné v prvom rade zistiť, aké sú pre dané územie schválené záväzné

priestorové a funkčné regulatívy. Pôvodný žalovaný a prvostupňový orgán boli povinní skúmať súlad
umiestňovanej stavby s územným plánom s tým, že nesúlad s územným plánom bol žalobcom
namietaný už v odvolacom konaní. Žalobca poukázal na obsah záväznej časti územného plánu mesta
Skalica z roku 2008 (ďalej len „územný plán“) a zhrnul, že v danom území, do ktorého umiestňovaná
stavba spadá (regulačný blok B), platí, že je možné povoľovať bývanie v bytových domoch, ak nejde

o existujúce funkčné plochy bývania. V existujúcich funkčných plochách bývania v bytových domoch je
možné povoliť výstavbu nových objektov iba výnimočne, za podmienok zachovania svetlotechnických
noriem a hygienických zásad bez podstatných nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu.
V existujúcich sídliskách nie je možné povoliť novú výstavbu objektov bytových domov. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal aj na smernú časť územného plánu – časť A.2.7.1, ktorá sa týkala vymedzenia

rozvojových plôch pre rozvoj funkcie bývania na danom území.

9. Žalobca namietal, že podľa mesta Skalica ako orgánu územného plánovania je umiestňovaná
stavba v súlade s územným plánom, pričom podkladom pre preskúmavané rozhodnutia je vyjadrenie
spracovateľa územného plánu, ktorý nie je dotknutým orgánom v územnom konaní a jeho vyjadrenie

nie je pre stavebný úrad záväzné. Podľa žalobcu je znepokojivé, že stavebný úrad je natoľko
nekompetentný, že nie je sám schopný aplikovať na danú vec regulatívy územnoplánovacej
dokumentácie a zabezpečuje si vyjadrenie spracovateľa, ktorým sa v skutočnosti riadi. Podľa
vyjadrenia spracovateľa územného plánu je pre posúdenie súladu s územnoplánovacou dokumentáciou
rozhodujúce znenie smernej časti územného plánu s tým, že lokalitu nepovažuje za sídlisko, hoci celá

lokalita je tvorená iba bytovými domami. Spracovateľka územnoplánovacej dokumentácie ani stavebný
úrad sa podľa žalobcu nevenovali vysvetleniu záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie – časť
B.2.1.6. (Určenie regulácie priestorového usporiadania). Žalobca dodal, že pozemok, na ktorom sa
povoľuje umiestnenie stavby, bol dlhodobo funkčne využívaný ako súčasť existujúceho sídliska, keďže
v danom prípade územie medzi ulicou I. K. U. tvorí priestorovo oddelené prostredie pre spoločenský

život obyvateľov v existujúcich bytových domoch.

10. Ďalej žalobca namietal zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré cituje neexistujúce
ustanovenie Stavebného zákona (§ 12 ods. 4), pričom toto ustanovenie ani obsahovo nezodpovedá
uvádzanému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia (nepojednáva o územnom pláne, ale o územnom

pláne zóny). Podľa žalobcu ani táto zmätočnosť odôvodnenia neospravedlňuje nesprávny právny názor
pôvodného žalovaného, ktorý uprednostňuje smernú časť územného plánu pred záväznou časťou, a to
napriek odkazom smernej časti na záväznú časť (záväzné regulatívy).11. Žalobca taktiež poukázal na predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Trnave v predmetnej veci
(rozsudok č. k. 20S/148/2018-79 zo dňa 19.06.2019), ktorým krajský súd zrušil pôvodné rozhodnutie
pôvodného žalovaného vydané v tejto veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie so záväzným právnym

názorom, ktorý podľa žalobcu pôvodný žalovaný nepochopil. Ušlo jeho pozornosti, že krajským súdom
bol zaviazaný k tomu, aby sa vyjadril k podmienkam podstatného alebo nepodstatného nezvýšenia
nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu umiestnením spornej stavby v danej oblasti.
Týmito otázkami sa správne orgány vôbec nezaoberali a v tomto smere je napadnuté rozhodnutie opäť
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

12. V ďalšom žalobca vytýkal absenciu zabezpečenia svetlotechnického posudku, a teda nedostatočné
zistenie skutkového stavu v danej veci. Poukázal na porušenie § 140b ods. 5, ods. 6 Stavebného zákona
vo vzťahu k tejto námietke a jej prejednaniu, keďže Regionálny úrad verejného zdravotníctva vydal
dňa 06.02.2018 k otázkam presvetlenia záväzné stanovisko, čím podľa žalobcu došlo k zásadnému
porušeniu ustanovení o konaní. Citujúc § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pokračoval, že s námietkou

pohody bývania sa pôvodný žalovaný nezaoberal vôbec a v tomto smere je podľa neho napadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľné. Stavebný úrad je podľa žalobcu povinný aj bez námietky skúmať
splnenie požiadaviek na denné osvetlenie a presvetlenie v okolitých budovách, a zároveň požiadavky
na zachovanie pohody bývania. Žalovaný neoprel nosné dôvody svojho rozhodnutia o presvedčivé
zistenia na základe riadneho preskúmania, vyhodnotenia a riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia.

13. Citujúc ustanovenie § 32 ods. 2 Správneho poriadku žalobca ďalej namietal, že v prvostupňovom
konanínedostalmožnosťvyjadriťsakpodkladurozhodnutiaaspôsobujehozisteniaanemoholnavrhnúť
doplnenie, pričom túto vadu neodstránil ani žalovaný. Žalobca tak nemal možnosť zistiť, aké podklady

si stavebný úrad zabezpečil ohľadom jeho námietok, a či zisťoval rozhodujúce skutočnosti smerujúce
k zisteniu podkladov pre rozhodnutie o jeho námietkach týkajúcich sa svetlotechnických a hygienických
požiadaviek a pohody bývania.

14. V súvislosti so stanoviskom mesta Skalica zo dňa 20.07.2021 žalobca poukázal na skutočnosť,

že predmetom tohto stanoviska bola iná situácia (01/2020), než tá, ktorá bola následne schválená
apripojenákprvostupňovémurozhodnutiu(09/2020).Pozmeneskutkovýchokolností(situácia09/2020)
došlo k tomu, že chodník v tejto situácii nie je, pričom ak by bol zakreslený podľa pôvodného plánu,
nespĺňal by zámer predpísaný pre minimálny podiel zelene. Obdobne stanovisko Okresného úradu
Senicazodňa01.10.2021satýkalosituácievstave01/2020,niekstavebnýmúradomschválenejsituácii

v stave 09/2020.

15. Napokon žalobca vytýkal aj absenciu odpovede na námietku, že stanovisko Hasičského
a záchranného zboru nehodnotí dopravnú situáciu a prípadný požiarny zásah hasičských vozidiel,
t. j. splnenie podmienok na vedenie požiarneho zásahu v zmysle príslušných právnych noriem.

Napriek tomu, že následné stanovisko nadriadeného orgánu bolo podané, v prvostupňovom rozhodnutí
podľa žalobcu chýba preskúmateľná odpoveď na danú námietku. Žalobca zhrnul, že v konaní
nedostal preskúmateľnú odpoveď, či požiarne prístupové cesty spĺňajú požiadavku na prístup hasičskej
techniky, preto záväzné stanovisko nespĺňa zákonné požiadavky, čo spôsobuje aj nepreskúmateľnosť
rozhodnutia.

16. Žalobca uzavrel, že podaný návrh v územnom konaní a predložená dokumentácia nie sú v súlade
s územnoplánovacou dokumentáciou a § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., návrh je potrebné
zamietnuť, a z uvedených dôvodov navrhol napadnuté i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie pri plnom priznaní náhrady trov konania vo vzťahu

k žalobcovi. Žalobca zároveň navrhol priznanie odkladného účinku s poukazom na existenciu dôvodov
podľa § 185 písm. a) SSP.

III.

Vyjadrenie pôvodného žalovaného17. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným
krajskému súdu dňa 04.05.2022. Mal za to, že v konaní postupoval v súlade so Správnym poriadkom
a Stavebným zákonom. Poukázal na územný plán mesta Skalica, ktorý bol schválený uznesením

Mestského zastupiteľstva č. 141/2008 zo dňa 19.06.2008 a jeho záväzná časť bola vyhlásená
všeobecne záväzným nariadením mesta Skalica č. 1/2008, pričom zopakoval časť dôvodov uvádzaných
v napadnutom rozhodnutí. Doplnil, že pri umiestnení predmetnej stavby ide o prípad, keď sa napĺňa
zmysel záväzného regulatívu, v zmysle, že sa nájde plocha, kde budú splnené svetlotechnického normy,
hygienické zásady, súčasne bez podstatných nárokov na technickú infraštruktúru a dopravu, čo je

v existujúcich bytových domoch výnimočné. Nejde o akési udelenie výnimky na umiestnenie bytového
domu, ale o výnimočnú súhru okolností, ktoré umožnia umiestnenie bytového domu. Pôvodný žalovaný
teda nehodnotil prípad tak, ako namieta žalobca, že umiestnenie objektu za podmienky zachovania
svetlotechnických noriem a hygienických zásad je výnimočné, resp. realizuje sa výnimočne, a za iných
okolností sa nedodržuje. Podľa pôvodného žalovaného sú formulácie v záväzných častiach územných
plánov, vzhľadom na zložitejšie urbanistické podmienky v územiach, špecifické a k ich výkladu je

potrebná schopnosť čítania s porozumením.

18. Ďalej poukázal na skutočnosť, že daná lokalita nepredstavuje sídlisko, keďže v smernej časti
územného plánu sú sídliská vymenované explicitne, pričom od roku 2008 bolo schválených 5 zmien
a doplnkov územného plánu a k úprave tohto stavu nedošlo. Pôvodný žalovaný zdôraznil, že výstavba

bytového domu je plánovaná na prieluke medzi dvoma bytovými domami, avšak v lokalite zo severnej
a južnej strany ohraničenej uličnou zástavbou radových rodinných domov. Stavebný úrad je podľa neho
schopný aplikovať regulatívy na danú vec, avšak vzhľadom na to, že žalobca argumentáciu stavebného
úradu neustále spochybňuje, stavebný úrad sa z dôvodu objektivizácie výkladu obrátil na spracovateľku
územného plánu.

19. Vo vzťahu k nesprávnej citácii § 12 ods. 4 Stavebného zákona vysvetlil, že išlo o chybu v písaní
a správne mal text za citovaným ustanovením znieť „vyhlášky č. 55/2001 Z. z.“. Podľa pôvodného
žalovaného nie je výkladom uprednostňovaná smerná časť územného plánu pred záväznou časťou, obe
sú súčasťou územného plánu. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je celý územný plán obce

so všetkými jeho časťami. Smernú časť teda nie je možné ignorovať. Smerná časť obsahuje podrobný
popis a riešenie územného plánu a záväzná časť obsahuje záväzné regulatívy vyplývajúce zo smernej
časti.

20. K podmienkam presvetlenia pôvodný žalovaný konštatoval, že tieto nie sú predmetom posudkovej

činnosti vykonávanej Regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Posúdenie preslnenia a denného
presvetlenia vykonáva projektant a takéto posúdenie býva súčasťou projektovej dokumentácie, v tomto
prípade A. J. M., autorizovaného stavebného inžiniera. Posúdenie denného osvetlenia v danej veci
preukázalo, že projekt vyhovuje požiadavke slovenskej technickej normy (STN) na denné osvetlenie
budov. Žalovaný konštatoval, že v stanoviskách príslušných orgánov boli zohľadnené aj: príjazd

požiarnych vozidiel, chodníky, parkovanie, komunikácie, keďže tieto orgány sa vyjadrovali k predloženej
dokumentácii, ktorá tieto skutočnosti obsahovala. Podľa pôvodného žalovaného nedošlo k porušeniu
práv účastníkov, keďže v žiadnom zo záväzných stanovísk nenastala zmena, účastníci mali vedomosť
o podkladoch územného rozhodnutia a dôkazná situácia sa nijakým spôsobom nemenila, preto neboli
účastníci konania vyzvaní na nahliadnutie do spisov a nebolo oznamované ani pokračovanie v konaní.

Stavebný úrad nemal podľa pôvodného žalovaného povinnosť oboznamovať účastníkov konania
s dokladmi v konaní.

21. K podaným stanoviskám príslušných orgánov dodal, že nemá kompetenciu na ich prehodnocovanie
a plne ich rešpektuje. Stavebný úrad postupoval v súlade s § 140b ods. 5 Stavebného zákona, žalobcom

uvádzaný dôvod odvolania riešil už ako námietku s tým, že v konaní sa vyjadrilo aj mesto Skalica ako
miestny cestný orgán a jeho vyjadrenie potvrdil aj Okresný úrad Senica.

22. Vzhľadom na uvedené pôvodný žalovaný navrhol odkladný účinok správnej žaloby ako i žalobu
v plnom rozsahu zamietnuť.

23. V zmysle § 1 ods. 1, § 2, § 7 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie,
stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.04.2024a v súlade s § 6 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších
predpisov prešli kompetencie okresných úradov v sídle kraja na úsekoch územného plánovania a
stavebného poriadku na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a jeho regionálne

úrady. Súd preto ďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
(Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava), ktorý v ďalšom konaní vystupoval ako
žalovaný.

IV.

Vyjadrenia ďalších účastníkov konania

24. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania v rade 1/ podaním doručeným krajskému súdu
03.05.2022. Konštatoval, že správny orgán zistil všetky podstatné skutočnosti, ktoré sú v zmysle právnej
úpravy významné, napadnuté rozhodnutie je podľa neho v súlade so zákonom, vychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci a jeho odôvodnenie obsahuje všetky príslušné náležitosti a vysvetlenia.

Argumenty žalobcu označil za nepravdivé, účelové a tendenčné. Cieľom žaloby je podľa neho zabrániť
ďalšiemu účastníkovi konať v zmysle územného rozhodnutia. Umiestnenie stavby podľa neho nie je
v rozpore s územným plánom, pretože nejde o sídlisko, navyše výnimočnosť neznamená, že výstavbu
nemožno povoliť vôbec. Navrhovaná stavba sa nijakým spôsobom nedotkne dopravnej situácie na ulici
I.. Zdôraznil, že nespokojnosť žalobcu nezakladá nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v danom

konaní, a mal za to, že žalobné dôvody nie sú naplnené. Napokon dodal, že skutočnosť, že obyvatelia
okolitých bytových domov doposiaľ využívali dotknutý pozemok ako zelenú plochu na trávenie voľného
času a ako nespevnené parkovisko, bolo výlučne otázkou jeho dobrej vôle ako vlastníka dotknutého
pozemku. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

V.
Priebeh konania na súde

25. Uznesením krajského súdu č. k. 20S/30/2022-76 zo dňa 02.06.2022 súd priznal podľa § 185 písm.
a) SSP správnej žalobe odkladný účinok až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

26. V priebehu konania pred krajským súdom došlo k úmrtiu pôvodnej ďalšej účastníčky konania v rade
17/ B. N., preto súd po zistení okruhu dedičov vydal uznesenie č. k. 20S/30/2022-106 zo dňa 27.09.2022,
právoplatné 29.10.2022, ktorým pokračoval v konaní s jej dedičmi: A. N., L. R., J. N. B., D. N., J. N. st.,
ktorí v konaní vystupujú ako ďalší účastníci konania v rade 16/, 24/, 25/, 26/, 27/.

27. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal Správny súd v Bratislave dňa
01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súduvNitreaKrajskéhosúduvTrnavenaSprávnysúd vBratislave(ďalejlen„správnysúd“)vovšetkých

veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným
rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn.
20S/30/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a
programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do

senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. TT-20S/30/2022.

28. V priebehu konania pred správnym súdom došlo k úmrtiu pôvodného ďalšieho účastníka konania
v rade 14/ K. D., preto súd po zistení okruhu dedičov vydal uznesenie č. k. TT-20S/30/2022-210 zo dňa
16.01.2024, právoplatné 13.02.2024, ktorým pokračoval v konaní s jeho dedičmi: N. D., J. D., K. M., B.

M., J. T., ktorí v konaní vystupujú ako ďalší účastníci konania v rade 14/, 15/, 28/, 29/, 30/.

29. Po splnení podmienok podľa § 52 SSP správny súd vydal uznesenie č. k. TT-20S/30/2022 – 245 zo
dňa 16.02.2024, ktorým ďalším účastníkom konania v rade 2/ až 30/ určil ako spoločného zástupcu J. H.
- ďalšieho účastníka konania v rade 5/. K zmene tohto uznesenia došlo uznesením správneho súdu č.

k. TT-20S/30/2022-261 zo dňa 25.03.2024, právoplatným 10.04.2024, tak, že správny súd spoločného
zástupcu J. H. určil len pre ďalších účastníkov konania v rade 3/ až 30/, keďže ďalší účastník konania
v rade 2/ oznámil, že v konaní má vo vzťahu k spoločnému zástupcovi protichodné záujmy a súdu
predložil plnomocenstvo na jeho zastupovanie advokátom JUDr. Dušanom Repákom.VI.
Relevantná právna úprava

30. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

33.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

34. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže
aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení

všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

35. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

36. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo

na náhradu ďalších trov konania.

37. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce

podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

38. Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým

zhľadiskastarostlivostioživotnéprostredieapotriebpožadovanéhoopatreniavúzemíajehodôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o
území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických

zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným
orgánom.39. Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou

dokumentáciou.

40. Podľa § 39 ods. 1 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie
na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä
súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a

iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavbysivodôvodnenýchprípadochstavebnýúradmôževyhradiťpredloženiepodrobnejšíchpodkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.

41. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

42. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

43. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a

dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

44. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na

právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

46. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

47. Podľa § 60a Správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na
konanie o odvolaní.

48. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní
a schvaľovaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní,
projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby.

49. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa
musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich
verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu
zóny.50. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené
okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných

komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru
prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

51. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a

podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné
osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a
užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia
s funkčným využívaním územia.

VII.

Posúdenie veci správnym súdom

52. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, §
13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo, v rozsahu

dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je
potrebné zrušiť.

53. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 14.11.2024.

54. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu, ktorými bolo rozhodnuté o umiestnení stavby –
„Bytový dom I.“, na pozemku parcely registra „C“ KN č. 2259/8 v katastrálnom území F., ktorý predstavuje
novostavbu dvojpodlažného bytového domu so 4 bytovými jednotkami a je podľa územného plánu
mesta Skalica umiestnený na ploche v regulačnom bloku B – bývanie v bytových domoch. Žalobca

v správnom súdnom konaní namietal dotyk na jeho subjektívnych právach, keďže ako vlastník oproti
stojacej nehnuteľnosti (rodinný dom na parcele registra „C“ KN č. XXXX/X v katastrálnom území F.,
situovaný čelne k parcele č. XXXX/X, na ktorej sa navrhuje predmetná stavba) bude vybudovaním
novejstavbyobmedzovanýnasvojichvlastníckychprávachnajmäabsencioupresvetlenianehnuteľnosti
a pohody bývania. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu

a administratívneho spisu pôvodného žalovaného a prvostupňového orgánu, a zohľadniac žalobné
dôvody v danej veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

55. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že úlohou súdu v správnom súdnom konaní je chrániť

práva a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, najmä pred
svojvôľou a porušovaním práv účastníkov konania a ďalších subjektov zo strany orgánov verejnej
správy. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že územné konanie má svoj účel, ktorý je vymedzený
Stavebným zákonom. Hoci územné rozhodnutie vydané v územnom konaní je časovo obmedzené
a priamo nezakladá právo stavebníka začať stavbu aj realizovať, jeho výsledok v podobe určenia

stavebného pozemku, umiestnenia stavby na ňom, určenie podmienok na umiestnenie stavby a ďalších
požiadaviek na súladnosť so zákonom, ani dopad na subjektívne práva dotknutých osôb, nemožno
bagatelizovať. V územnom konaní sa posudzujú podmienky pre umiestnenie stavby ako základný
predpoklad pre ďalšie konania a rozhodnutia, predovšetkým stavebné a kolaudačné, ktoré priamo
vedú k realizácii a následnému užívaniu stavby. Stavebným zákonom upravená logická postupnosť,

súslednosť krokov, z ktorých každý predstavuje predstupeň k ďalšiemu, má svoj význam. Každý
z týchto krokov predstavuje dôležitú súčasť jedného celku, keďže ich výsledkom je vznik a začlenenie
inovatívneho prvku (stavby) do existujúceho územia, pričom tento prvok má potenciál zasahovať do
vlastníckych a iných práv fyzických a právnických osôb v jeho blízkosti. Územné konanie je prvým
v súslednosti krokov, nie však menej dôležitým. Správne orgány sú aj v tomto konaní povinné dôsledne

dodržiavať všetky zásady správneho konania, zisťovať skutočný stav veci a dodržiavať práva účastníkov
konania,vrátaneposkytnutiaodpovedínavšetkyskutkovéaprávneotázky,ktorésúzákladomvydaného
rozhodnutia a ktorých zodpovedanie je z hľadiska zachovania minimalizácie zásahov do subjektívnych
práv dotknutých subjektov podstatné.56. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie
vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje

zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následné uplatniť možnosť sa
proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp
právnej istoty a legitímnych očakávaní. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je
nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda
také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa

administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí
orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na
dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych
odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o
to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný

podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu....Úlohou súdu v správnom
súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí,
teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva
do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované
ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne

vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom
v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať,
resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich
závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia
jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň

zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS
SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022, body 37., 41.). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že
„Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné
iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014).

57. Správny súd po preskúmaní veci konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pôvodného
žalovaného nie je možné považovať za súladné so zákonnou požiadavkou kladenou na odôvodnenie
správnych rozhodnutí v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

58. Z územného plánu mesta Skalica (ďalej aj „ÚP“) vyplývajú pre danú lokalitu (regulačný blok B –

bývanie v bytových domoch) nasledovné regulatívy:
- podľa záväznej časti ÚP, bod B.1 Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné,
krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky: Územný plán
mesta stanovuje súbor záväzných regulatívov. Regulatívy sa vzťahujú na územie s predpokladom

lokalizácie zástavby, na územie existujúcej zástavby a na nezastavané územie: územie existujúcej
zástavby predstavuje stabilizované územie mesta, kde územný plán nepredpokladá výraznú zmenu
funkčného využitia ani výraznú zmenu priestorového usporiadania. Aj v tomto území sú možné stavebné
zásahy – regulatívy priestorového usporiadania (miera možných stavebných zásahov do tohto územia)
a funkčného využívania územia sú definované v súbore záväzných regulatívov. Jedná sa v zásade

o využitie podkroví, nadstavby, dostavby a prístavby objektov, úpravy a dovybavenie vnútroblokových
priestorov, výstavbu vo voľných prielukách, výstavbu v nadmerných záhradách a pod. (okrem tých, ktoré
sú určené regulatívmi iným spôsobom);
- podľa záväznej časti ÚP, bod B.2.1 Určenie regulácie priestorového usporiadania: Pre usmernenie
priestorového usporiadania územia je definovaný súbor nasledujúcich regulatívov:

bod 6. existujúce funkčné plochy bývania v bytových domoch považovať stavebnotechnicky za uzavreté,
výstavbu nových objektov umožniť výnimočne za podmienok zachovania svetlo-technických noriem
a hygienických zásad bez podstatných nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu;
bod 12. pre jednotlivé regulačné bloky rešpektovať konkrétnejšie regulatívy uvedené v tabuľkovom
prehľade („kapitola č. B.13: Prehľad záväzných regulatívov“), kde sú stanovené: 12.1 maximálna výška

objektov, 12.2. maximálna miera zastavania objektmi, 12.3 minimálny podiel zelene, 12.4. odstupové
vzdialenosti medzi objektmi, 12.5. špecifické regulatívy;
- podľa záväznej časti ÚP, bod B.13. Prehľad záväzných regulatívov: pre regulačný blok B – bývanie
v bytových domoch – bol určený špecifický regulatív: v existujúcich objektoch bytových domovneumožňovať zmenu účelu využitia časti objektov na občiansku vybavenosť, remeselné prevádzky,
v existujúcich sídliskách bytových domov nepovoľovať novú výstavbu objektov bytových domov,
výstavbu bytových objektov v lokalitách v dotyku s nezlučiteľnými funkciami (výroba, doprava – cesty

II. a III. triedy, železnica) povoliť len za podmienky vytvorenia pásu izolačnej zelene v min. šírke 10 m,
parkovanie riešiť v zmysle STN 73 6110/Z1, Z2, v pamiatkovej zóne a jej ochrannom pásme rešpektovať
platné zásady pamiatkovej ochrany.

59. Z obsahu odvolania podaného žalobcom a ďalšími účastníkmi konania dňa 04.11.2021 vyplýva, že

boli vznesené tieto námietky:
- vyjadrenie, ktoré vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Senica,
nezohľadňuje katastrofálnu dopravnú situáciu na ulici Zápotočná, vyjadrenie sa zaoberá len výjazdom
na ulicu Vally. Nezaoberá sa ani zriadením staveniska, ktorého oplotenie vzhľadom k umiestneniu stavby
bude tesne vedľa cesty bez chodníka a nutne bude ohrozovať premávku a bezpečnosť na 3,5 m širokej
komunikácii;

- predkladaný zámer je v rozpore s platným územným plánom mesta Skalica, pretože nespĺňa záväzné
regulatívy regulačného bloku B – bývanie v bytových domoch;
- posúdenie, ktoré si nechalo mesto Skalica vypracovať A. B. Q. ako posudzovateľkou, je postavené
na citácii smernej časti územného plánu z roku 2008, kde sa hovorí o sídliskách L. Svobodu, Pod
Hájkom, SNP a Trávniky, a tvrdí, že lokalita, kde má byť umiestnená stavba, pri stanovení predmetnej

regulácie nebola považovaná za sídlisko. Od tej doby sa však situácia zmenila. Lokalita ohraničená
ulicami Na skale, Vally, Zápotočná a Pri potoku tvorí ohraničené územie, na ktorom je umiestnených
5 trojpodlažných a štvorpodlažných bytových domov a v danej oblasti tvoria 100 % všetkých trvalo
obývaných domov. Smerná časť územného plánu považuje za sídlisko lokalitu, kde je spolu viac ako
73 % všetkých trvalo osídlených bytov, a teda spĺňa podmienky, aby bola považovaná za sídlisko. A.

Q. (spracovateľka ÚP mesta Skalica – pozn. správneho súdu) uviedla, že „V tomto prípade však nie je
možné hovoriť o existujúcom sídlisku, nakoľko sa jedná o lokalitu, ktorá je tvorená väčšinovo historickou
zástavbou rodinných domov a jedine v časti ulice Zápotočná boli po asanácii umiestnené 3 objekty
bytových domov. Pri pohľade na súvisiace územie je jasné, že výstavba bytového domu je plánovaná
v preluke medzi dvoma bytovými domami, avšak v lokalite zo severnej i južnej strany ohraničenej uličnou

zástavbou radových rodinných domov.“ Odvolatelia však dodali, že sídliská SNP a Trávniky sú tiež
ohraničené zástavbou radových rodinných domov, sídlisko SNP dokonca z troch strán;
- územný plán pozostáva z nezáväznej Smernej časti, z ktorej vychádza posudzovateľka, a Záväznej
časti, v ktorej sa uvádzajú časti B.13 a B.2.1 (kapitoly). Odvolatelia poukázali na to, že v pripomienkach
k územnému konaniu žiadali mesto Skalica, aby vysvetlilo, v čom spočíva výnimočnosť povolenia

umiestnenia navrhovanej stavby. Mesto Skalica túto výnimočnosť nevysvetlilo, len uviedlo, že v danom
prípade nejde o výnimočnú stavbu, ale o akúsi výnimku z výstavby v stabilizovanom území. Odvolatelia
však uviedli, že pojem výnimka z výstavby v stabilizovanom území územný plán neuvádza, preto
je takéto vysvetlenie nedostatočné. Navyše, splnením podmienky nezvýšenia nárokov na technickú
infraštruktúru a statickú dopravu sa mesto Skalica vôbec nezaoberalo;

- pozemok, na ktorom sa plánuje umiestnenie bytového domu, bol funkčne dlhodobo využívaný ako
súčasť existujúceho sídliska (priestor medzi dvomi bytovými domami) s tým, že podľa listu vlastníctva
je spôsob využitia pozemku evidovaný ako pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková
zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie. V danom
prípade územie medzi ulicou Zápotočnou a Vally tvorí priestorovo oddelené prostredie pre spoločenský

život obyvateľov existujúcich bytových domov. Povolením stavby mesto Skalica pripraví obyvateľov
danej lokality o vyššie uvedené možnosti, znehodnotí pohodu bývania v danej lokalite a zníži pohyb
osôb a áut, čo sa de facto už deje, pretože investor navzdory tomu, že nedostal stavebné povolenie,
pozemok oplotil;
- stavebný úrad vydal dňa 11.10.2021 územné rozhodnutie bez toho, že by odvolatelia ako účastníci

konania mali možnosť nahliadnuť do spisov, čo je v rozpore s § 23 ods. 1 Správneho poriadku.

60. Úlohou pôvodného žalovaného ako odvolacieho orgánu bolo preskúmať napadnuté prvostupňové
rozhodnutie stavebného úradu v celom rozsahu a prípadne odstrániť vytýkané nedostatky
prvostupňového konania (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku), ten však túto svoju povinnosť nesplnil.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací prieskum vykonal len formálne,
nevysporiadal sa so zásadnými otázkami v zmysle § 37 ods. 1 Stavebného zákona, najmä s otázkami
súladnosti navrhovanej stavby s územným plánom mesta Skalica, a v nadväznosti na to ani
s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré boli základom odvolacieho prieskumu. Svoje rozhodnutieodôvodnil všeobecnými, nekonkrétnymi závermi bez výpovednej hodnoty, ktoré v niektorých častiach
prechádzajú až do nezrozumiteľných jazykových úvah, nedávajúcich odpoveď na nižšie uvedené
nastolené otázky.

61. V časti týkajúcej sa súladnosti navrhovanej stavby s územným plánom mesta Skalica sa pôvodný
žalovaný v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na poukázanie na závery prvostupňového rozhodnutia
(bez ich bližšej konkretizácie), v rámci ktorého prvostupňový orgán okrem iného citoval aj vyjadrenie
spracovateľky územného plánu A. B. Q. (ďalej aj „spracovateľka“) k navrhovanej stavbe. Pôvodný

žalovaný poukázal na tú časť vyjadrenia spracovateľky, podľa ktorých sídliská vytvárajú menšie celky
a v danej veci je možná intenzifikácia existujúcich plôch využitím voľných pozemkov v prielukách,
čo vyplýva zo smernej časti ÚP. Pôvodný žalovaný uzavrel, že navrhovaná stavba nie je v rozpore
s územným plánom mesta Skalica, bez toho, aby vlastnou úvahou vyhodnotil dôvody, pre ktoré
sa s prvostupňovým rozhodnutím stotožnil a z akého dôvodu sa priklonil k záverom spracovateľky
územného plánu, ktoré nekriticky prevzal, pričom práve táto skutočnosť bola základom odvolacích

námietok. Absencia odpovedí je o to zásadnejšia, že stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí
argumentoval, že podľa smernej časti ÚP rozvoj funkcie bývania v zastavanom území mesta je možné
dosiahnuť aj intenzifikáciou existujúcich plôch a realizáciou niektorých opatrení - využiť voľné pozemky
v prielukách s tým, že takáto možnosť vyplýva aj zo záväznej časti, podľa ktorej aj v tomto území sú
možné stavebné zásahy (teda vychádzal nielen zo smernej, ale aj záväznej časti ÚP). K odvolacím

námietkam žalobcu v tejto otázke pôvodný žalovaný len dodal, že mesto Skalica má platný územný
plán, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva č. 141/2008 zo dňa 19.06.2008, ktorého
záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením mesta Skalica č. 1/2008 v znení
neskorších zmien a doplnkov, pričom všeobecne poukázal na § 12 ods. 4, § 13 Stavebného zákona
a na obsah záväznej a smernej časti územných plánov, z ktorých ustanovenie § 12 ods. 4 Stavebného

zákona ani nezodpovedá použitej citácii, teda v tejto časti je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
zmätočné. Pôvodný žalovaný nereagoval na tvrdenie odvolateľov, že smerná časť územného plánu
považuje za sídlisko lokalitu, kde je spolu viac ako 73 % všetkých trvalo osídlených bytov, a teda lokalita,
v ktorej sa navrhuje predmetná stavba, spĺňa podmienky, aby bola považovaná za sídlisko. Nereagoval
ani na polemiku odvolateľov s vyjadrením spracovateľky, že sídliská SNP a Trávniky sú tiež ohraničené

zástavbou radových rodinných domov, sídlisko SNP dokonca z troch strán. Vo vzťahu k pojmu „sídlisko“
uviedol, že v smernej časti územného plánu sú sídliská vymenované explicitne a zmeny v územnom
pláne mesta nenastali, preto je námietka odvolateľov neopodstatnená, čo podľa správneho súdu nie je
postačujúce.

62. K bodu 6 kapitoly B.2.1 a pojmu výnimočnosť pôvodný žalovaný vysvetlil, že v územnom pláne nie
je definovaný pojem výnimočné umožnenie novej výstavby a nová výstavba je možná za podmienok
zachovania svetlotechnických noriem a hygienických zásad bez podstatných nárokov na technickú
infraštruktúru a statickú dopravu. Toto tvrdenie však bližšie neodôvodnil a nevysvetlil, či konkrétne
podmienky pre novú zástavbu zakotvené v územnom pláne mesta Skalica boli splnené. Zaoberajúc

sa jazykovým výkladom slov, pôvodný žalovaný dodal, že ide o spojenie „umožniť výnimočne“, nie
„umožniť výnimočné“, pričom podľa slovníka slovenského jazyka „výnimočne“ je príslovka s významom
proti pravidlu, obyčaji, mimoriadne. „Výnimočné“ je prídavné meno s významom nevšedné, neobyčajné,
zvláštne, mimoriadne. V prípade územného plánu sa podľa pôvodného žalovaného jedná o príslovku,
ktorá znamená, že „proti pravidlu“ možno postupovať pri výstavbe nových objektov. Konštatoval, že

u odvolateľov nastala interpretačná chyba textu, keď v odvolaní pracujú s pojmom výnimočnosť.
Námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti správny
súd považuje za zmätočné, nakoľko nie je zrejmé, čo ním správny orgán mienil, keď nevysvetlil, ako
tento jazykový výklad súvisí so splnením či nesplnením podmienok územného plánu na novú zástavbu
v danej lokalite.

63. Pôvodný žalovaný sa relevantne nevyjadril ani k námietkam týkajúcim sa dopravnej situácie v danej
oblasti a zachovania pohody bývania, ktorých skúmanie je predpokladom umiestnenia stavby v zmysle
§ 4, § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Pôvodný žalovaný sa obmedzil len na zhrnutie skutkového stavu
bez bližších záverov.

64. Správny súd, vychádzajúc z ustanovení § 37 ods. 1, ods. 2 Stavebného zákona, majúc za to, že
prvoradou povinnosťou správnych orgánov pri rozhodovaní o návrhu na vydanie územného rozhodnutia
je preskúmať jeho súladnosť s príslušným územným plánom, po preskúmaní rozhodnutí vydanýchv predmetnom územnom konaní dospel k záveru, že pôvodný žalovaný v napadnutom rozhodnutí
samostatne, ani v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, nedal jednoznačnú odpoveď na otázku
aplikácie konkrétnej časti územnoplánovacej dokumentácie na danú vec (záväzná časť, smerná časť),

a teda sa s otázkou súladnosti navrhovanej stavby s ÚP nevysporiadal komplexne. Územný plán mesta
Skalica vo svojej záväznej a smernej časti určuje rôzne pravidlá pre zastavateľnosť lokality, v ktorej
má byť navrhovaná stavba umiestnená (správny súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na citované
ustanovenia ÚP v bode 58. rozsudku), pričom správny orgán sa jasne a zrozumiteľne nevysporiadal
s otázkou vzájomnej aplikovateľnosti týchto pravidiel a ich použitím v prípade navrhovanej stavby.

Zároveň sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či lokalita, v ktorej má byť stavba umiestnená, je
sídliskom alebo len funkčnou plochou bývania v bytových domoch. Ide pritom o zásadnú otázku, od
zodpovedania ktorej sa odvíja aplikácia ďalších regulatívov územného plánu na danú vec (lokalitu).
Pôvodný žalovaný sa nezaoberal definíciou pojmu „sídlisko“ z hľadísk stanovených územným plánom
mesta Skalica a obmedzil sa len na konštatovanie, že v územnom pláne sú sídliská vymenované
taxatívne (konečným výpočtom), pričom nie je zrejmé, z čoho táto skutočnosť priamo vyplýva a či ÚP

takéto pravidlá priamo stanovuje.

65. Pôvodný žalovaný sa nevysporiadal ani s podmienkami stanovenými pre konkrétny typ zástavby,
najmä vo vzťahu k bodu 6. záväznej textovej časti územného plánu mesta Skalica označenej ako
B.2.1 Určenie regulácie priestorového usporiadania, podľa ktorého existujúce funkčné plochy bývania v

bytových domoch treba považovať stavebnotechnicky za uzavreté, výstavbu nových objektov umožniť
výnimočne za podmienok zachovania svetlotechnických noriem a hygienických zásad bez podstatných
nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu. V časti týkajúcej sa výnimočnosti výstavby
nových objektov, zaoberajúc sa jazykovým výkladom použitých pojmov, založil vadu nezrozumiteľnosti
napadnutého rozhodnutia, keďže z jeho jazykových úvah nie je zrejmé, čo ním mienil. Neadekvátne

široký priestor pôvodný žalovaný venoval pojmu výnimočnosť a jeho jazykovým variáciám, pričom sa
nezaoberal pravidlom stavebnotechnickej uzavretosti funkčných plôch bývania v bytových domoch,
zachovaním svetlotechnických noriem a hygienických zásad, ani existenciou podstatných nárokov na
technickú infraštruktúru a statickú dopravu, aby tak zodpovedal otázku splnenia podmienok regulatívu
uvedeného v bode B.2.1, 6. ÚP. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ďalej nie je zrejmé,

v čom by mala spočívať pôvodným žalovaným konštatovaná interpretačná chyba textu na strane
žalobcu, keďže bod B.2.1, 6. ÚP jednoznačne pojem „výnimočne“ používa, a to v nadväznosti na
stavebnotechnickú uzavretosť, čím dáva tomuto regulatívu konkrétny význam. Takéto odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia je tak zrozumiteľné len pre orgán, ktorý ho vydal, nie však pre účastníka
konania, ani pre správny súd.

66. Pôvodný žalovaný ďalej nedal jasnú odpoveď na to, prečo na danú vec aplikoval výnimku v podobe
potreby intenzifikácie územia v prelukách, ktorá je zakotvená v smernej časti ÚP, ani neozrejmil vzťah
tejto výnimky k záväzným regulatívom územnoplánovacej dokumentácie v podobe striktne určených
obmedzení v sídliskách a funkčných plochách bývania v bytových domoch, vymedzených v záväznej

časti ÚP. Nevysporiadal sa dostatočne ani s námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní, najmä vo
vzťahu k splneniu podmienok regulatívov určených územným plánom mesta Skalica, nárokmi na
technickú infraštruktúru, statickú dopravu, svetlotechnickými podmienkami i pohodou bývania v danej
oblasti.

67. Správny súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
d) SSP, preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému,
ktorý je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný zákonným postupom
odstrániť vytýkané nedostatky, svoje rozhodnutie dostatočne, zrozumiteľne, logicky a presvedčivo
odôvodniť a odstrániť vady rozhodnutia, pre ktoré správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Správny

súd podotýka, že správny orgán nie je povinný vyhovieť každej námietke účastníka konania, ale je
povinný (s výnimkami stanovenými zákonom, napríklad § 37 ods. 3 veta druhá Stavebného zákona) sa
každou námietkou relevantne zaoberať, to znamená vyhodnotiť, či ide o námietku podstatnú, dotýkajúcu
sa subjektívnych práv účastníka konania, ktorý ju vzniesol, a v zmysle takéhoto vyhodnotenia k nej
potom zaujať adekvátne stanovisko, pričom ak túto povinnosť nesplní prvostupňový orgán, je v súlade so

zásadou jednotnosti prvostupňového a druhostupňového správneho konania povinný tak učiniť odvolací
orgán, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Správny súd tak v súlade so zásadou subsidiarity správneho
súdnictva poukazuje na to, že s námietkami účastníkov konania je v prvom rade povinný vysporiadať
sa správny orgán a až po vykonaní administratívneho prieskumu je možné pristúpiť k preskúmaniukonkrétnych námietok v správnom súdnom konaní. Správny súd nie je povinný nahrádzať činnosť ani
povinnosti správnych orgánov.

68. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

69. Na dôvažok správny súd uvádza, že v predmetnej veci Krajský súd v Trnave rozsudkom č.
k. 20S/148/2018-79 zo dňa 19.06.2019, právoplatným 12.09.2019, zrušil rozhodnutie pôvodného
žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2018/029856/
Gi zo dňa 01.10.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d), písm.
g) SSP, keď dospel k záveru, že označené rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov

vo vzťahu k posúdeniu súladu umiestnenia spornej stavby so záväznými regulatívmi územného plánu
mesta Skalica a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy (pred žalovaným ako odvolacím správnym orgánom), ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
„53. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu umiestnenie navrhovanej stavby v rozpore so záväzným

a špecifickým regulatívom územného plánu mesta, odvolatelia v administratívnom konaní priamo
poukazovali na znenie špecifického záväzného regulatívu v zmysle kapitoly B.13. územného plánu,
podľa ktorého sa v existujúcich sídliskách bytových domov nemá povoľovať nová výstavba bytových
domov.
54. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v nadväznosti na uvedenú odvolaciu

námietku súladnosť umiestnenia stavby s územným plánom žalovaný ako odvolací orgán dôvodil
citáciou záväzného regulatívu územného plánu pre dané územie, s vyhodnotením dodržania maximálnej
povolenej výšky umiestňovaného objektu, miery zastavanosti, podielu zelene pre danú stavbu, ďalej
odcitoval znenie obmedzení vyplývajúcich zo záväzného regulatívu územného plánu pre danú oblasť (z
kapitoly B 2.1. bod 6 a B.13 špecifický regulatív ohľadom nepovoľovania novej výstavby obytných domov

v existujúcich sídliskách), konkretizoval odstupové vzdialenosti navrhovanej stavby od susediacich
nehnuteľností a cestnej komunikácie, ako aj závery svetlo-technického posudku na vplyv navrhovanej
stavby na okolitú zástavbu a s konštatovaním, že umiestňovaná stavba spĺňa požiadavky § 6 vyhlášky č.
532/2002 Z. z., uzavrel, že umiestňovaná stavba je v súlade s územným plánom mesta Skalica, svetlo-
technické normy sú dodržané a stavba nemá zvýšené nároky na technickú infraštruktúru a statickú

dopravu.
55. V kontexte predmetných obmedzení novej výstavby obytných domov pre danú obytnú zónu v zmysle
záväzných regulatívov územného plánu mesta, vrátane jeho špecifických regulatívov, vyššie zmienené
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia k predmetným odvolacím námietkam nemožno považovať za
dostatočné a presvedčivé, zodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku.

56. Medzi stranami nie je sporná skutočnosť, že predmetná stavba sa umiestňuje v regulačnom bloku
B územnej zóny, v rámci ktorej územný plán túto považuje za stavebnotechnicky uzavretú a výstavbu
nových objektov je možné povoliť výnimočne za zachovania stanovených podmienok. V tomto ohľade
neobstojí pre posúdenie súladu umiestnenia predmetnej stavby s uvedeným obmedzením priestorovej
regulácie len konštatovanie, že umiestňovaná stavba spĺňa požiadavky § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.

z. a svetlo-technických noriem, keďže splnenie uvedených požiadaviek je podmienkou aj pre účely
umiestnenia stavieb v bežnom stavebnom území, na ktoré sa nevťahujú špecifické požiadavky a
obmedzenia priestorovej regulácie územného plánu.
57. Za daných okolností prípadu, determinovaných podmienkou existencie výnimočnosti dôvodov
pre povolenie výstavby nových objektov v stavebnotechnicky uzavretých územiach, je povinnosťou

stavebného úradu presvedčivo odôvodniť, že napriek zámeru obecného zastupiteľstva, resp. mestského
zastupiteľstva ako normotvorného orgánu samosprávy, požiadavky obyvateľov mesta a podmienky
danej zóny odôvodňujú výnimočné nedodržanie daného obmedzenia. Pokiaľ ide o zvýšené nároky
na technickú infraštruktúru a statickú dopravu, absencia ich zvýšenia pri umiestnení stavby nie je
znakom územným plánom požadovanej výnimočnosti umiestnenia novej stavby v danej oblasti, ale je

to požiadavka, ktorá musí byť v prípade výnimočne umiestňovanej stavby splnená. Navyše, splnením
podmienky nezvýšenia nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu umiestnením spornej
stavby v danej oblasti sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vôbec nezaoberal.58. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe súlad umiestňovanej stavby odôvodňuje poukazom na
skutočnosť,žespornástavbaniejeumiestňovanávexistujúcomsídlisku,zaktoréjepotrebnépovažovať
na južnom okraji mesta situované sídlisko D. H., sídlisko SNP a sídlisko Trávniky, pričom má za to,

že umiestnením stavby dotknutá zóna nie je sídliskom. Avšak uvedená argumentácia sa v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia nenachádza. Vzhľadom na špecifické obmedzenia v povoľovaní novej
výstavby obytných domov v predmetnom území podľa priestorovej regulácie bloku B územného plánu
možno konštatovať, že s prihliadnutím na vznesené námietky účastníkov administratívneho konania,
bolo potrebné, aby sa žalovaný zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s charakterom dotknutého

územia, s uvedením úvahy a dôvodov, pre ktoré sa práve na územnú zónu mesta nevzťahujú spomínané
obmedzenia priestorovej regulácie podľa záväzných regulatívov územného plánu mesta.
59. V rozpore s názorom žalovaného, správny súd vyhodnotil ako dôvodný aj žalobný bod napádajúci
nedodržanie postupu podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona žalovaným. Hoci odvolacie námietky
smerovali proti obsahu vyjadrenia Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v
Senici č. ORPZ-SE-ODI1-2018/000266-056 zo dňa 10.04.2018, ktoré bolo podkladom pre vypracovanie

záväzného stanoviska mesta Skalica ako príslušného miestneho cestného orgánu podľa cestného
zákona k výstavbe parkovacích miest a k dopravnému napojeniu na cestnú sieť v predmetnom
územnomkonaní,nemožnosprihliadnutímnaobsahodôvodneniarozhodnutiaprvéhostupňaprisvedčiť
napádanému postupu žalovaného.
60. Ustanovenie § 3b ods. 4 cestného zákona výslovne uvádza, že cestný správny orgán pri povolení

podľa odseku 1 s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky
rozhoduje na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného
inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.
61. Z obsahu odôvodnenia územného rozhodnutia vyplýva (str. 14), že stavebný úrad výslovne OR
PZ v Senici - Okresný dopravný inšpektorát označil za dotknutý orgán štátnej správy, ktorý vydal vo

veci súhlasné stanovisko. Na základe takto označeného orgánu, poskytujúceho záväzné stanovisko,
sa účastníci administratívneho konania mohli dôvodne domnievať, že odvolanie proti rozhodnutiu o
umiestnenie stavby mohli smerovať aj proti vyjadreniu dopravného inšpektorátu, ktorý má v územnom
konaní postavenie dotknutého orgánu. Preto bolo potrebné, aby v súvislosti s časťou odvolania,
napádajúcej nedostatočné dopravné riešenie pri umiestňovaní predmetnej stavby, žalovaný aplikáciou

zásady posudzovania podania podľa jeho obsahu (§ 19 ods. 2 správneho poriadku), v súlade s
ustanovením § 140b ods. 6 stavebného zákona odvolacie konanie prerušil a vyžiadal si stanovisko
k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. V danom
prípade by išlo o miestny cestný správny orgán, ktorý pri vypracovaní záväzného stanoviska vo vzťahu
k namietanému dopravnému riešeniu vychádzal aj zo záväzného stanoviska príslušného dopravného

inšpektorátu (§ 3b ods. 4 cestného zákona). Bez posúdenia odvolania žalovaným podľa obsahu
námietok smerovaných proti záväzným stanoviskám podávaným k záujmom chráneným predpismi
o pozemných komunikáciách a bezpečnosti cestnej premávky (§ 126 ods. 1 stavebného zákona)
tak, ako v predmetnom prípade, by za použitia len formálneho výkladu zákonných ustanovení
definujúcich oprávnenia a postavenie príslušných dotknutých orgánov podľa stavebného zákona a

osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov, mohlo dôjsť k porušeniu práv účastníkov
územného konania na vydanie rozhodnutia na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a na
základe zabezpečenia podkladov potrebných k vysporiadaniu sa s námietkami smerovanými k obsahu
záväzných stanovísk.
62. Len na okraj správny súd dodáva, že obdobne by mal žalovaný postupovať aj vo vzťahu k odvolacím

námietkam smerujúcim proti záväznému stanovisku k projektovej dokumentácii z hľadiska protipožiarnej
bezpečnosti stavby pre účely preskúmavaného územného konania, a to bez ohľadu na to, či tieto
námietky žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné.
63. V rámci odvolacieho konania proti územnému rozhodnutiu o umiestnenie stavby je podstatnou
súčasťou doplnenia administratívneho konania zabezpečenie stanovísk dotknutých orgánov, proti

ktorých záväzným stanoviskám odvolacie námietky smerujú, prípadne stanovísk ich nadriadených
orgánov vyžiadaných za účelom potvrdenia alebo zmeny namietaných záväzných stanovísk (§ 140b
ods. 6 in fine stavebného zákona).
64. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného v intenciách rozhodnutia správneho súdu doplniť
podklady pre rozhodnutie vo veci v nadväznosti na obsah odvolacích námietok, ako aj doplniť

odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k ozrejmeniu súladu umiestnenia predmetnej stavby s územným
plánom mesta Skalica, s prihliadnutím na ozrejmenie dôvodov preukazujúcich súlad so špecifickou
záväznou priestorovou reguláciou daného regulačného bloku.“70. Správny súd dospel k záveru, že pôvodný žalovaný vytýkané nedostatky vo vzťahu k povinnosti
dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie v zmysle vysloveného právneho názoru krajského súdu
v ďalšom konaní neodstránil. Správny súd však nevyhovel návrhu žalobcu na postup podľa § 191 ods.

6 SSP a neuložil pôvodnému žalovanému pokutu za nerešpektovanie právneho názoru Krajského súdu
v Trnave vysloveného v rozsudku č. k. 20S/148/2018-79 zo dňa 19.06.2019, keďže zo strany pôvodného
žalovaného išlo výlučne o nedôslednú interpretáciu právnych záverov, a nie o ich bezdôvodnú
ignoranciu.

71. K žalobnému dôvodu, spočívajúcemu v tom, že žalobca nedostal možnosť vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia v prvostupňovom konaní, a túto vadu neodstránil ani pôvodný
žalovaný v odvolacom konaní, správny súd uvádza, že tento žalobný dôvod, obsahovo spadajúci pod
§ 191 ods. 1 písm. g) SSP (podstatné porušenie ustanovení o konaní s potenciálnym vplyvom na
zákonnosť vydaného rozhodnutia) nepovažoval za opodstatnený. Ustanovenie § 32 ods. 2 Správneho
poriadku, na ktoré žalobca v tejto súvislosti poukazuje, expressis verbis zakotvuje len povinnosť

správneho orgánu dať možnosť účastníkom konania realizovať im prislúchajúce práva, najmä právo
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie,
pričomspôsobsplneniatejtopovinnostipriamoneurčuje.Realizáciatohtoprávavšakpredpokladánajmä
iniciatívu samotného účastníka. V predmetnej veci žalobca, ktorý ako účastník prvostupňového konania
a následne ako iniciátor odvolacieho konania disponoval informáciou o prebiehajúcom konaní, toto svoje

právo mohol bez prekážok realizovať v súčinnosti so správnym orgánom. V súlade so zásadou, že
práva patria bdelým (vigilantibus iura scripta sunt), tak správny súd konštatuje, že zo strany správneho
orgánu nedošlo k porušeniu práv účastníka podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku. Jeho postupom
nedošlo k takémuto porušeniu ustanovení o konaní, ktoré by samo osebe malo vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, a existenciu takéhoto vplyvu netvrdil ani sám žalobca v rámci vymedzenia

obsahu žalobných námietok. Podľa názoru správneho súdu tak nedošlo k naplneniu žalobného dôvodu
podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Navyše, vzhľadom k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu
veci žalovanému na ďalšie konanie žalobcovi bude opätovne umožnené realizovať všetky práva, ktoré
mu v administratívnom konaní prislúchajú.

72. Pokiaľ ide o žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) SSP, správny súd len dodáva,
že predpokladom pre ich preskúmanie je dostatočne odôvodnené rozhodnutie orgánu verejnej správy,
z ktorého je zrejmé, čo bolo podkladom jeho rozhodnutia, z akého skutkového stavu v danej veci
vychádzal, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, akými úvahami sa riadil
a ako sa vysporiadal s aplikáciou príslušných ustanovení na danú vec, čo však v prípade napadnutého

rozhodnutia nemožno konštatovať v celom rozsahu. Preskúmavanie uvedených žalobných dôvodov
v tomto konaní by preto s poukazom na vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia bolo
predčasné. Vo vzťahu k skutkovému stavu správny súd ešte dodáva, že ak v súvislosti s vytknutými
nedostatkami a v kontexte so zásadou materiálnej pravdy bude v danej veci potrebné doplniť
dokazovanie (ďalšie podklady pre vydanie rozhodnutia), správny orgán tak učiní a následne všetky

dôkazy vyhodnotí komplexne, a to jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti.

73. Na dôvažok je potrebné dodať, že súd nepostupoval podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, teda
nepristúpil spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia
v zmysle žalobného petitu, a to s poukazom na potrebu minimalizácie zásahov do právoplatne vydaných

rozhodnutí a právnu istotu účastníkov konania, a so zreteľom na to, že rozhodovanie orgánov verejnej
správy v ich inštančnom postupe tvorí jeden celok a vytknuté nedostatky prvostupňového rozhodnutia
je možné zhojiť ďalším vhodne zvoleným zákonným postupom žalovaného.

74. O trovách konania vo vzťahu k úspešnému žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1

SSP, keď tomuto účastníkovi v súlade so zásadou úspechu v konaní priznal úplnú náhradu účelne
vynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania v rade 1/ súd priznal právo
na náhradu trov konania voči žalovanému v súlade s § 169 SSP, keďže tomuto účastníkovi vznikli
v konaní trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorá mu bola uložená súdom, spočívajúca v podaní

vyjadreniakveci.Ďalšímúčastníkomkonaniavrade2/až30/správnysúdprávonanáhradutrovkonania
nepriznal, nakoľko im v konaní v súvislosti s plnením uloženej povinnosti žiadne trovy nevznikli, keďže
vyjadrenia vo veci z ich strany neboli podané. Správny súd vo vzťahu k ďalším účastníkom konanianezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné im priznať náhradu ďalších
trov konania.

75. Odkladný účinok priznaný správnej žalobe zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej (§ 186 ods. 2 SSP).

76. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442

SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.