Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 25Csp/122/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122436357
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bodo

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:6122436357.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom

Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, P. O. BOX 205, proti žalovaným: 1./ A. A., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom B. C. XX/X,XXX XX, D. E. 2./ F. A., nar. XX.XX.XXXX, B. C. XX/X,XXX XX, D. E., zastúpení
Združenie ZEMPLÍN – S, so sídlom Topolianska 2829/174, 071 01 Michalovce, IČO: 53360851, v konaní
o zaplatenie 8499,49 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca, sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 8499,49 Eur
spolu s úrokom vo výške 1.309,53 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 8.619,49 Eur
od 17.3.2020 do 27.4.2022, zo sumy 8.599,49 Eur od 28.4.2022 do 26.5.2022, zo sumy 8.579,49 Eur
od 27.5.2022 do 24.6.2022, zo sumy 8.559,49 Eur od 25.6.2022 do 28.7.2022, zo sumy 8.539,49 Eur
od 29.7.2022 do 17.8.2022, zo sumy 8.519,49 Eur od 18.8.2022 do 22.9.2022, zo sumy 8.499,49 Eur
od 23.9.2022 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.12.2014 právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová
banka, a.s., IČO: 31320155 a žalovaní uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
254302121, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému celkovú sumu
úveru vo výške 21800,00 Eur. Žalovaní v rozpore so zmluvnými podmienkami neuhrádzali pravidelné
mesačné splátky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných na úhradu omeškaných
úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu
neplatenia. Následne právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňom 6.2.2020

(listomzodňa7.2.2020).Oznámenieboložalovanýmdoručenédňa9.3.2020vsúladesčl.Všeobecných
obchodných podmienok. Nakoľko žalovaní dlžnú sumu nezaplatili v stanovenej 7 dňovej lehote od
doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, dostali sa voči právnemu predchodcovi
žalobcu dňa 17.3.2020 do omeškania. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
medzi Všeobecná úverová banka , a.s., IČO: 31320155 ako postupcom a Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, ako postupníkom zo dňa 14.2.2020 a žiadosti
opostúpenieaprevodzodňa9.3.2022bolapredmetnápohľadávkapostúpenánažalobcu.Popostúpení

pohľadávky žalovaní uhradili 120,00 Eur.

3. Žalobca podal žalobu pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vydal v upomínacom konaní
dňa 17.10.2022 platobný rozkaz pod sp. zn. 5Up/1345/2022, proti ktorému podali žalovaní vecneodôvodnený odpor. V odpore uviedli, že žalobca nepreukázal že došlo k platnému predčasnému
zosplatneniu úveru, pretože z predložených dokladov nevyplýva, že žalobca odoslal žalovaným
upomienku , v ktorej ho upozornil podľa § 53 ods. 9 OZ a že uplynula lehota 15 dní, a nepreukázal

ani to, že k zosplatneniu došlo do splatnosti nasledujúcej splátky nasledujúcej po splnení podmienok na
zosplatnenie. Ďalej namietli nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku toho, že nedošlo
k účinnému zosplatneniu úveru. Žalovaní popreli, že by im boli doručené výzvy banky na zaplatenie
dlžnej sumy a výzva na predčasné splatenie zostatku úveru bola doručená len žalovanému. Navrhli
aby súd žalobu zamietol. Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil spis tunajšiemu súdu ako

súdu miestne príslušnému podľa ust. § 14 CSP.

4.Žalobca vo svojom vyjadrení / čl. 78 – 85/ uviedol, že s výzvou právneho predchodcu zo dňa
30.12.2019 označeného ako „ tretia upomienka“ predložili aj podací hárok preukazujúci odoslanie týchto
dokumentov žalovaným. Napriek tomu doložil do spisu výpis z informačného portálu pošty preukazujúci
prevzatie týchto písomností. Ďalej uviedol, že má za to, že v konaní preukázal splnenie podmienok podľa

§ 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

5. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 20.2.2023, ktoré vykonal v neprítomnosti strán sporu.

6. Rozsudkom zo dňa 20.2.2023 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel pričom vychádzal z toho , že došlo

k platnému zosplatneniu úveru, žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.

7. Proti uvedenému rozsudku podali včas odvolanie žalovaní, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 9.5.2024 sp.zn. 9CoCsp/29/2023, pričom v odôvodnení uznesenia uviedol, že pre
rozhodnutie v tejto veci o peňažné plnenie titulom dlhu, uplatňované právnym nástupcom pôvodného

veriteľa preto je zásadné zistenie, či banka ako veriteľ bola vôbec oprávnená požadovať okamžité
splatenie úveru pred dohodnutým termínom jeho konečnej splatnosti a či bola oprávnená svoju
pohľadávku voči žalovaným postúpiť na žalobcu, ktorý je nebankovým subjektom, pričom tak v zmysle
§17 ods. 1 ZoSÚ, ako aj v zmysle §92 ods. 8 ZoB ( zákona o bankách) zákonnou podmienkou prevodu
bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na nebankový subjekt pred konečným termínom jeho

splatnosti o. i. je, že sa postupuje pohľadávka, ktorá sa stala splatnou. V tejto súvislosti ďalej odvolací
súd uviedol, že vzhľadom na dikciu ustanovenia §92 ods. 8 ZoB rozhodujúcou okolnosťou bolo preto aj
zistenie, či pred postúpením pohľadávky banka tieto povinnosti vyplývajúce jej z §92 ods. 8 ZoB splnila, t.
j. či dlžníka preukázateľne písomne vyzvala na zaplatenie dlhu, či v tom čase dlžník so zaplatením dlhu,
ktorého písomná výzva banky sa týkala, bol v omeškaní a či jeho následné nepretržité omeškanie trvalo

dlhšie, ako 90 dní. Písomná výzva banky dlžníkovi v omeškaní je preto prvým predpokladom pre cesiu
splatnej bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, pričom odvolací súd uviedol, že je potrebné
mať na zreteli, že obsah prvej vety §92 ods. 8 ZoB aj v zmysle záverov dovolacieho súdu vyslovených v
rozsudkuNSSRz31.3.2022voveci2Cdo/266/2020,naktorýdovolacísúdvecnenadviazalajvosvojom
uznesení z 27.10.2022 vo veci 4Cdo/75/2020, predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu

banky, že klient je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku, pričom skrz spotrebiteľského
charakteru dojednanej zmluvy o úvere oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru nemožno prisvedčiť
aj charakter výzvy v zmysle §92 ods. 8 ZoB.

8. V ďalšom odvolací súd poukázal na znenie § 565 OZ a § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských

úveroch ( ZoSÚ) s uvedením , že aplikujúc citované zákonné ustanovenia na prejednávaný prípad, vznik
dohodnutého oprávnenia veriteľa od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru, ktorý pôvodne sa mal plniť v splátkach, je závislý od toho, (a) či pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred jej zmenou navýšením spotrebiteľského úveru, veriteľ si (ne)splnil
svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,

pričom ak veriteľ takto nekonal, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Pokiaľ uvedená zákonná podmienka splnená je a veriteľovi v uplatnení
jeho práva od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru nebráni zákonná
prekážka ustanovená v prvej vete §11 ods. 2 ZoSÚ, upozornenie úverujúcej banky na možnosť
uplatnenia jej práva podľa §53 ods. 9 v spojení s §565 o. z., ktorý ako prejav jej vôle v danom prípade

má byť obsiahnutý v jej písomnej výzve z 30.12.2019, voči žalovaným je účinné (b) od okamihu, keď sa
dostane do sféry ich dispozície, pričom pre účely platného zosplatnenia zvyšku dlhu žalovaných (c) sa
tak musí stať súčasne a minimálne 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky.9.Odvolacísúduviedol,žesúdprvejinštancievtomtosmerepochybil,pokiaľabsolútneneodôvodnil,ako
sa vysporiadal so zmienenými rozhodujúcimi skutočnosťami, t. j. či (i) veriteľ si (ne)splnil svoju povinnosť
ustanovenú mu v §7 ods. 1 ZoSÚ a či (ii) upozornenie banky z 30.12.2019, z ktorého podľa jeho obsahu

zistil, že týmto banka žalovaných vyzvala na „okamžité uhradenie nedoplatku vo výške 1 196,04 €, z toho
istina 339,27 €, úroky 852,39 €, úroky z omeškania 0,38 € a poplatky 4 €, inak úver bude zosplatnený“,
spolu s výzvou zo 7.2.2020 na „predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom so zostatkom 11
436,36 €, z toho istina 10 419,49 €“ ako zákonom požadované hmotnoprávne úkony veriteľa, ktorými
tento jednostranne aj mení zmluvne dohodnuté podmienky plnenia záväzku dlžníka a jeho výšky, jednak

(iia) vôbec spĺňajú zákonné znaky, náležitosti a podmienky bezvadného právneho úkonu, t. j. či tieto sú
dostatočneurčitéazrozumiteľné(§37o.z.)ajednak,čivýzvabankyzo7.2.2020(iib)bolavôbecurobená
po splnení zákonom v §53 ods. 9 v spojení s §565 o. z. ustanovených kumulatívnych podmienok pre
jej vykonanie, pričom v opačnom prípade alebo ak tieto neboli doručené do sféry dispozície adresáta,
zamýšľané právne účinky nikdy nevyvolajú.

10. Súd prvej inštancie, za dôkaz dôjdenia upozornenia zo dňa 30.12.2024 do sféry dispozície
žalovaných za dôkaz „o jeho prevzatí“ žalovanými nesprávne považoval výpis z informačného portálu
služby pošty „sledovanie zásielok“, hoci tento nie je dôkazom spôsobilým na preukázanie uvedenej
skutočnosti; na účely preukázania, že písomná zásielka s upozornením banky z 30.12.2019 došla
žalovaným ako pri úkone neprítomným osobám, môže slúžiť pritom buď doručenka ako potvrdenie pošty

o prevzatí zásielky adresátom, ktorú pošta ako doručovateľ v prípade doporučenej zásielky vydáva na
požiadanie alebo nedoručená zásielka vrátená odosielateľovi s vyznačením dôvodu jej nedoručiteľnosti
doručovateľom. Ďalšími súvisiacimi pochybeniami súdu prvej inštancie bolo, že (i) ani jeden z týchto
jednostranných právnych úkonov veriteľa neposudzoval po obsahovej stránke z hľadiska ich určitosti a
zrozumiteľnosti a že (ii) pri (aj keď zatiaľ predčasnom) závere o prevzatí sporného upozornenia banky

žalovanými dňom 3.1.2020 zároveň zjavne nepripísal žiaden právny význam ani tomu, že v danom
prípade k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti zostatku dlhu veriteľom nakoniec ani nedošlo do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky od „účinnosti“ sporného upozornenia žalovaných, ale že k tomu došlo až
listom veriteľa zo 7.2.2020, ktorý voči žalovaným, za podmienky, že ide o právny úkon dostatočne určitý
a zrozumiteľný, účinným sa stal dokonca až po splatnosti ďalšej splátky (ďalších splátok) 17.2., resp. až

21.2.2020.Vzhľadom na uvedené je preto záver súdu prvej inštancie ohľadne aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu je predčasný a preto nesprávny.

11. Napokon odvolací súd zhrnul, že pre správne a zákonné rozhodnutie o uplatnenom nároku na
peňažnéplnenievprospechpostupníkaspotrebiteľomsúvdanomprípaderozhodujúcimiskutočnosťami

(i) (ne)splnenie povinnosti veriteľa tomuto ustanovenej v §7 ods. 1 ZoSÚ, (ii) splatnosť/zročnosť
peňažného dlhu pred dohodnutým termínom jeho konečnej splatnosti, (iiia) písomná výzva banky
a dlžníkovo následné minimálne 90 dní trvajúce nepretržité omeškanie so splácaním dlhu, ktorého
písomná výzva banky sa týkala, pričom tak výzva banky daná v zmysle §53 ods. 9 o. z., ako aj
výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom (iiib) po obsahovej stránke musia byť

dostatočne určité a zrozumiteľné a (iv) platné postúpenie peňažnej pohľadávky banky voči klientovi,
ktorý je spotrebiteľom na nebankový subjekt bez súhlasu klienta, v ktorom smere súd prvej inštancie
skutkový stav nezisťoval dôsledne, pretože nevykonal dôkazy, ktorých zisťovanie pre správne a zákonné
rozhodnutie vo veci vrátane otázky aktívnej vecnej legitimácie postupníka je nevyhnutné a tieto v zmysle
§295 CSP mal obstarať alebo zabezpečiť aj bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti. Z uvedeného dôvodu

odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné, keďže necháva priestor pre domnienky, či vôbec
a ako súd dospel k záverom o týchto rozhodujúcich skutočnostiach, na základe ktorých mal vo veci
rozhodnúť.

12.Súdu prvej inštancie odvolací súd uložil pri novom rozhodovaní vo veci konať v intenciách

naznačenýchvjehorozhodnutíaposúdiť,čibankatzv.bonitužalovanýchakospotrebiteľovposudzovala
náležite, v závislosti od toho prijať záver, či (ne)bola oprávnená od žalovaných požadovať jednorazové
splatenie sporného úveru, či pri uplatnení tejto svojej požiadavky postupovala v súlade so zákonom,
či zosplatnenie sporného úveru vykonala právne perfektným spôsobom, pričom bude mať na zreteli,
že výzva daná podľa §53 ods. 9 o. z. nevyhnutne musí obsahovať špecifikáciu, ktoré splátky dlžník

neuhradil, pričom aj podľa §565 o. z. možnosť požadovať zaplatenie celého dosiaľ existujúceho je
podmienená uvedením zameškanej splátky a zaoberať sa aj ďalšími, pre záver o aktívnej vecnej
legitimácii žalujúceho postupníka rozhodujúcimi skutočnosťami, ako tieto odvolacím súdom sú vyložené
v jednotlivých odsekoch tohto odôvodnenia jeho zrušujúceho uznesenia (§391 ods. 2 CSP); vodôvodnení nového rozhodnutia (ne)naplnenie týchto rozhodujúcich skutočností stručne, jasne a
presvedčivo odôvodniť a zároveň náležite sa vysporiadať s relevantnými námietkami strán uplatnenými
aj v rámci tohto odvolacieho konania (§220 ods. 2 CSP). Zároveň odvolací súd uviedol, že pokiaľ po

vykonanom dokazovaní súd bude posudzovať, či banka v rozhodujúcom čase (ne)splnila svoju zákonnú
povinnosť ustanovenú v §7 ods. 1 ZoSÚ, bude mať na zreteli, že pokiaľ banka príjmy spotrebiteľa, ktorý
je dlžníkom posudzovala len ako jeho príjem zo zamestnania a nezohľadnila jeho už existujúce úverové
zaťaženieaďalšiejehovýdavky,nemohladisponovaťúdajmioskutočnompríjmespotrebiteľaanemohla
preto ani náležite vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, t. j. jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Účelom

tohto zákonného ustanovenia totiž je, aby veriteľ po odbornom posúdení úver tento poskytol iba takému
spotrebiteľovi, ktorý poskytovaný úver je schopný splácať, berúc pritom do úvahy všetky okolnosti,
ktoré na túto schopnosť daného spotrebiteľa vplývajú; ustanovenie §7 ods. 1 v spojení s §11 ods. 2
ZoSÚ musí zodpovedať výkladu §8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES
z 23.4.2008 a musí sa uskutočňovať s ohľadom na cieľ a účel smernice. Povinnosť veriteľa posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je pritom obmedzená len na vykonanie šetrení

a zistení ohľadom tejto schopnosti spotrebiteľa, ale je povinnosťou veriteľa získané výsledky správne,
v súlade s cieľom a účelom ustanovenia §7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. aj vyhodnotiť. V súdom
spore je pritom na žalobcovi preukázať, že banka svoju zákonnú povinnosť ako veriteľovi jej ustanovenú
v §7 ods. 1 ZoSÚ preveriť bonitu dlžníka, ktorý je spotrebiteľom splnila dostatočne a dôsledne. Pokiaľ
žalobca v spore chce byť úspešným, musí preto predložiť listinné dôkazy preukazujúce, že bonitu

žalovaných zisťoval, a to nie len nekritickým akceptovaním nimi uvádzaných údajov, ale aj preverovaním
ich pravdivosti v dostupných registroch.

13.Súd vykonal dokazovanie na základe ustanovení Civilného sporového poriadku, a to tak, že sa
oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdom spise, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.

14.Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 12.12.2014, súd zistil, že právny predchodca
žalobcu („veriteľ“) a žalovaní („dlžník a spoludlžník“) uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom úver v sume 21800.00,- Eur s celkovou čiastkou , ktorú musí
dlžník zaplatiť 31201,13 Eur. Dlžníci sa poskytnutý úver zaviazali veriteľovi splatiť v 83 mesačných

splátkach po 375,91 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 10,90 %, výškou celkových nákladov dlžníka
9401,13 Eur, termínom konečnej splatnosti 19.11.2021, pri priemernej hodnote RPMN 11,25 %, RPMN
11,54 %.

15. Z dodatku k zmluve o poskytnutí VÚB pôžičky zo dňa 9.4.2019 vyplýva, že pôvodný veriteľ povolil

žalovaným odklad splátok od 19.4.2019 do 19.9.2019.

16.Z listu zo dňa 30.12.2019 označeného ako „tretia upomienka – pokus o zmier“ súd zistil, že právny
predchodcažalobcuvyzvalžalovaných nauhradenienedoplatkuvovýške339,27Eurbezodkladne,inak
bude úver zosplatnený./čl 80,83/. Na preukázanie doručenia tejto listiny žalovaným predložil žalobca

výpis z podacieho hárku a výpis z informačného systému Slovenskej pošty čl. 81,82 84,85 /

17. Z listiny zo dňa 7.2.2020 /čl. 30,31/ vyplýva, že právny predchodca žalobcu zosplatnil úver dňom
7.2.2020 a zásielka s touto listinou bola žalovanému 1. doručená dňa 21.2.2020 a do dispozičnej sféry
žalovanej 2 sa dostala dňa 17.2.2020 a bola vrátená odosielateľovi (pretože nebola prevzatá adresátom

o odbernej lehote) dňa 9.3.2020./ čl 30 rub a 31rub 32/

18.Z predloženého Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaní uhradili 51 splátok v sume 375,91 Eur
t.j. 19171,41 Eur a následne ku dňu 22.2.2022 aj 18 platieb po 100,00 Eur.

19. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto:

20.V zmysle ustanovenia § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

21.Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.22.Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v
deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

23.Podľa § 1 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy („zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo iba “zákon“), (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24.Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

25.Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

26.Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a b) neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); písm. d) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech

spotrebiteľa.

27.Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľskéhoúveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

28.Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

29.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31.Podľa§524ods.1a2Občianskehozákonníka,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

32. Podľa § 7 ods.1,2, zákona o spotrebiteľských úveroch, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)

33.Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na
dokazovaním zistený skutkový stav pričom vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 14.11.2024, ktoré

vykonal v neprítomnosti strán sporu.

34.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu
(„veriteľ“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba konajúca v rámci svojej
podnikateľskej činnosti - dodávateľ a žalovaný („dlžník“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická

osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ, uzatvorili dňa 12.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ust. § 497 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na
základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver v sume 21800,00- Eur a finančné prostriedky sa žalobcovi
zaviazalivrátiťvpravidelných83 mesačnýchsplátkachvovýške375,91-Eur.Žalovaníuhradiližalobcovi
do 22.2.2022 sumu 20971,41 Eur, čo vyplýva z predloženého prehľadu splátok a úhrad. Zmluva má

všetky zákonom predpísané náležitosti.

35. Súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu skúmal, či právny predchodca žalobcu skúmal
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných splácať úver. Z dokladov predložených žalobcom /čl.
97 – 108/ vyplýva, že pred uzavretím zmluvy mal právny predchodca informácie o príjmoch a výdavkoch

žalovaných, o ich zamestnaní resp. o tom či sú ekonomicky (ne)aktívny , ktoré informácie aj verifikoval.
Z dokladov vyplýva, že žalovaní boli v čase poskytnutia úveru klientmi právneho predchodcu žalobcu
a teda aj z tohto dôvodu mal vedomosť a prehľad o príjmoch a výdavkoch žalovaných. Žalobca mal aj
informáciu o výške úverového zaťaženia žalovaných, ktoré informácie vyhodnotil podľa svojich internýchkritérií.Súdmápreukázané,žeprávnypredchodcažalobcuskúmalapreverovalvdostupnýchregistroch
informácie o žalovaných, pričom ako tieto informácie vyhodnotí je výlučne v kompetencii poskytovateľa
úveru. Nie je dôležité a významné či sú tieto údaje zaznamenané tak, aby boli zrozumiteľné pre

spotrebiteľa, je významné len to či pred poskytnutím úveru veriteľ zisťoval vyššie uvedené informácie,
overoval ich správnosť a na ich základe posúdil podľa interných kritérií schopnosť dlžníka splácať
poskytnutý úver. Súd má preukázané, že toto sa v predmetnom prípade stalo a preto musí konštatovať,
že poskytovateľ úveru si splnil povinnosť uvedenú v § 7 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch
t.j. s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť spotrebiteľa/ľov splácať spotrebiteľský úver, napokon

žalovaní tento úver aj boli schopní splácať a aj ho riadne splácali, keďže z predložených dokladov
vyplýva, že žalovaní riadne plnili splátky viac ako 4 roky od 19.1.2015 do 26.3.2019 kde následne
došlo k dohode o povolení odkladu splátok od 19.4.2019 do 19.9.2019 a to z dôvodu, že žalovaný v 1.
rade prestal pracovať. Teda žalovaní boli schopní splácať riadne úver (viac ako 4 roky) a až následná
strata zamestnania spôsobila žalovaným problémy v splácaní úveru, avšak táto okolnosť nemôže ísť
na ťarchu žalobcu a nemôže byť dôvodom, aby súd konštatoval, že veriteľ neposúdil s odbornou

starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať úver. Súd si dovoľuje poznamenať, že v danom prípade
nedošlo v priebehu trvania úverového vzťahu k navýšeniu celkovej výšky úveru, došlo len k navýšeniu
(zmene) mesačnej splátky počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci kedy uplynula lehota dokedy
mali žalovaní povolení odklad splátok. Vzhľadom na uvedené neboli naplnené zákonné podmienky ( §
7 zákona o spotrebiteľských úveroch) na to, aby veriteľ bol povinný skúmať bonitu žalovaných aj po

uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže zmena zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespočívala v
navýšeníspotrebiteľskéhoúveru.Zvyššieuvedenéhomožnoprijaťzáver,žeprávnypredchodcažalobcu
skúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných splácať poskytnutý úver a teda bol oprávnený
predmetný úver predčasne zosplatniť.

36. Žalovaní v konaní namietali, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru.

37.Zo všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám čl. IX bod 1. a) vyplýva že banka je oprávnená odmietnuť poskytnutie úveru alebo jeho časti,
alebo môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom

splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, prípadne odstúpiť od úverovej zmluvy z týchto dôvodov: a) ak
je dlžník v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než
3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo banky odstúpiť od úverovej
zmluvy. bod 15 vyplýva mimo iné, že veriteľ a spotrebiteľ sa dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek
dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace stáva sa celý dlh splatným okamžite.

38.Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

39.Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

40.Vo vyššie uvedenom zákonnom ustanovení sa spresňujú podmienky splácania záväzkov zo
spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z §
565 OZ, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky,
že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva,

od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí
uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie
celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ
uhradiť.

41.Zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že žalobca žalovaných listom zo dňa 30.12.2019,
označeným ako tretia upomienka, upozornil na to, že aj napriek predchádzajúcim upomienkam žalovaní
doteraz nezaplatili záväzky plynúce z predmetnej zmluvy a ak okamžite neuhradia vo výzve uvedenú
dlžnú sumu, tak si žalobca uplatní právo vyplývajúce z ust. § 565 OZ. Pokiaľ sa týka požiadavkyurčitosti tohto právneho úkonu súd rešpektuje názor vyslovený odvolacím súdom avšak poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11CoCsp/52/2023 v ktorom sa uvádza, že uvedenie
konkrétnej splátky vo výzve, ktorou boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžnej splátky pod sankciou

predčasnej (resp. mimoriadnej splatnosti ), nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k platnému
zoslatneniu úveru, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť vo
výzve pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru ( v zmysle § 53 ods. 9 OZ) informáciu , ktorá splátka umožnila žalobcovi pristúpiť k mimoriadnemu
zosplatneniu, resp. informáciu o tom, s ktorou splátkou a od kedy boli žalovaní v omeškaní. Zo znenia

ustanovenia § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ možno dospieť k záveru, že neuvedenie konkrétnej splátky
v samotnej výzve, pre nezaplatenie ktorej bol veriteľ oprávnený pristúpiť k mimoriadnej splatnosti
úveru, nespôsobuje žiadne právne následky vo vzťahu k platnému zosplatneniu úveru a následnému
postúpeniu pohľadávky; špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by nemala
byť podmienkou platnosti predčasného zospaltnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení
konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže, pre ktorú

konkrétnu splátku veriteľ úver zosplatnil, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov
zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ust. § 565 druhej vety OZ je
potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou , ktorá bola v čase zosplatnenia tri
mesiace po splatnosti (uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.1.2024) Súd prvej inštancie
má teda za to, že právny úkon veriteľa, tretia upomienka –pokus o zmier „ spĺňa náležitosti zákona a je

dostatočne určitá a zrozumiteľná.

42.Uvedná písomnosť je hmotnoprávnym úkonom veriteľa , ktorý v zmysle § 45 ods. 1 OZ ako prejav
vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Žalovaní rozporovali, že žalobca
nepreukázal doručenie listu zo dňa 30.12.2019 „ tretej upomienky „ žalovaným. Žalobca do spisu

predložil podací hárok, z ktorého vyplýva, že žalovanému 1 bola zaslaná poštová zásielka označená
ako RE911411562 SK a žalovanej v 2. rade bola zaslaná zásielka označená RE911411576SK .Zároveň
predložil výpis z informačného systému pošty , z ktorého vyplýva, že zásielka pod. číslo RE911411562Sk
bola doručená dňa 3.1.2020 a zásielka pod. číslo. RE911411576Sk bola doručená dňa 3.1.2020.
Odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení uviedol, že súd prvej inštancie za dôkaz o dôjdení tejto

písomnosti resp za dôkaz „o jej prevzatí“ žalovanými nesprávne považoval výpis z informačného portálu
služby pošty „sledovanie zásielok“, hoci tento nie je dôkazom spôsobilým na preukázanie uvedenej
skutočnosti; na účely preukázania, že písomná zásielka s upozornením banky z 30.12.2019 došla
žalovaným ako pri úkone neprítomným osobám, môže slúžiť pritom buď doručenka ako potvrdenie pošty
o prevzatí zásielky adresátom, ktorú pošta ako doručovateľ v prípade doporučenej zásielky vydáva na

požiadanie alebo nedoručená zásielka vrátená odosielateľovi s vyznačením dôvodu jej nedoručiteľnosti
doručovateľom. V tejto súvislosti súd poukazuje to, že podľa záverov právnej praxe pri doručovaní
právnych úkonov, výziev a iných listín sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky, pričom v zmysle tzv.
teórie dôjdenia dokladom o doručení výzvy môže byť aj neprevzatá zásielka adresátom, pokiaľ bola
doručená na poslednú známu adresu dlžníka a dostala sa do dispozičnej sféry adresáta v mieste,

kde mal faktickú možnosť zásielku si prevziať, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje
skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon ( pozri na rozhodnutie NS SR
sp.zn. 5cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020 , publikované v zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2021
pod. č. 04) Takáto doručenka ohľadne vyššie uvedenej písomnosti nebola súdu v konaní predložená
zároveň súd poukazuje na oznámenie Slovenskej pošty a.s., že informácie o zásielkach na internetovej

stránke Slovenskej pošty, a.s. majú len informatívny charakter. Keďže súd prvej inštancie je viazaný
v zmysle § 391 ods. 3 CSP právnym názorom odvolacieho súdu, musel súd prijať záver, že žalobca
v konaní nepreukázal , (predložením podpísanej doručenky alebo vrátenej doručenky), že sa výzva
s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ dostala do
dispozičnej sféry žalovaných. Súd preto musí konštatovať, že nebola naplnená jedna zo základných

podmienok pre platné zosplatenie úveru, t.j. zaslanie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva resp. jeho dostanie sa do dispozičnej sféry žalovaných.

43.Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žežalobcadňa 7.2.2020 úverzosplatnil„výzvounapredčasné
splatenie zostatku úveru“ ktorá bola žalovanému v 1. rade doručená 21.2.2020 a preukázateľne sa

dostala do dispozičnej sféry žalovanej v 2. rade dňa 17.2.2020.44.Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaní uhradili splátku splatnú v mesiaci marec 2019 dňa 26.3.2019.
Následne, ako vyplynulo z dokazovania, bol žalovaným povolený odklad splátok od 19.4.2019 do
19.9.2019. Teda mali uhradiť splátku splatnú dňa 19.10.2019, čo však neurobili.

45.Teda žalovaní boli po dni 19.1.2020 preukázateľne 3 mesiace v omeškaní so zaplatením splátky
(splatnejdňa19.10.2019); avšakžalobcavkonanínepreukázal,žežalovaníboliveriteľomupozornení,v
lehote nie kratšej ako 15 dní na to, že si žalobca uplatní právo vyplývajúce z ust. § 565 OZ ( nepreukázal,
že sa tretia upomienka – pokus o zmier dostal do dispozičnej sféry žalovaných) a preto súd musí

konštatovať, že v prejednávanom spore nedošlo k platnému zosplatneniu úveru.

46.Žalobca nadobudol v tomto konaní uplatňovanú pohľadávku na základe rámcovej Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2020 od pôvodného veriteľa spoločnosti Všeobecná úverová
banka , a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155, na základe žiadosti
o postúpenie a prevod zo dňa 9.3.2022.

47.Vzhľadom k vyššie uvedenému súd ex offo skúmal vecnú legitimáciu žalobcu.

48.Kto je stranou konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva stranou
konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z

hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania.
V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane
žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu
v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu.

Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej
povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný.

49.Z dokazovania je zrejmé, že predmetom postúpenia bola pohľadávka, ktorá sa stala predčasne

splatnou na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (t.j. zosplatnenený úver). Žalobca
odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní tým, že predmetná pohľadávka bola predčasne
zosplatnená, a následne mu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok. Keďže však súd
v konaní posúdil predčasné zosplatnenie úveru ako neplatné, nemohla byť predmetná pohľadávka
súčasťou rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky (nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky

na žalobcu) a žalobca v konaní z toho dôvodu nie je aktívne legitimovaný.

50. Súd v tejto súvislosti skúmal aj splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001
Z.z. pred postúpením pohľadávky. (rozsudok NS SR z 27.10.2021 sp.zn. 4Cdo/162/2020).

51.Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom Ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.52.V zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po
ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným

predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto podmienky musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky.

53.Súd konštatuje, že v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala
povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť VÚB,

a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzvala žalovaných ako dlžníka na úhradu dlhu a títo boli napriek
výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je
predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky, resp. jej časti banky voči dlžníkovi na tretiu osobu.

54. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia ( bod 11 ) uviedol, že rozhodujúcou okolnosťou v
prejednávanom prípade bolo preto aj zistenie, či pred postúpením pohľadávky banka tieto povinnosti

vyplývajúce jej z §92 ods. 8 ZoB splnila, t. j. či dlžníka preukázane písomne vyzvala na zaplatenie
dlhu, či v tom čase dlžník so zaplatením dlhu, ktorého písomná výzva banky sa týkala, bol v omeškaní
a či jeho následné nepretržité omeškanie trvalo dlhšie, ako 90 dní. Písomná výzva banky dlžníkovi v
omeškaní je preto prvým predpokladom pre cesiu splatnej bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú
osobu, pričom je potrebné mať na zreteli, že obsah prvej vety §92 ods. 8 ZoB aj v zmysle záverov

dovolacieho súdu vyslovených v rozsudku NS SR z 31.3.2022 vo veci 2Cdo/266/2020, na ktorý dovolací
súd vecne nadviazal aj vo svojom uznesení z 27.10.2022 vo veci 4Cdo/75/2020, predpokladá výlučnú
a samostatnú písomnú výzvu banky, že klient je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku,
pričom skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere oznámeniu o mimoriadnej splatnosti
úverunemožnoprisvedčiťajcharaktervýzvyvzmysle§92ods.8ZoB.Súdprvejinštancievyzvalžalobcu

aby súdu predložil výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že klient je v omeškaní so splnením
čo i len časti na ktorú výzvu žalobca nereagoval. Vzhľadom na vyššie uvedené súd, viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§391 CSP ods.3), musí konštatovať, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok uvedených v §92 ods. 8 zákona o bankách konkrétne zaslanie písomnej výzvy žalovaným
na zaplatenie úveru.

55. Keďže súd postupom podľa § 295 CSP nemal preukázané súčasné splnenie oboch podmienok
predpokladaných v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., dospel k záveru, že zmluva o postúpení
pohľadávok zo 14.2.2020 v spojení so žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 9.3.2022 v prospech
žalobcu je neplatná s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka podľa § 39 Občianskeho zákonníka

(prerozpors§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.)včastipohľadávkyVÚB,a.s.vočižalovanýmzozmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 12.12.2014 a žalobca v súvislosti s uvedenou zmluvou nie je
veriteľom žalovaných. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd majúc za to, že skúmanie
ďalších námietok žalovaných je nadbytočné, žalobu v celom rozsahu zamietol.

56. Žalovaní boli v konaní úspešní a preto by im patril nárok na náhradu trov konania. Žalovaným však
v konaní nevznikli žiadne trovy. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na
základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov konania zjavne
neprejavia záujem a v konaní jej podľa obsahu spisu ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú
k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona

(analogia legis alebo iuris)

57.Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaným rozhodol
podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej

normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne
trovy nevznikli, je v súlade s č. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nutné
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom
najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov
konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej

strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu ( Uznesenie NS SR sp.zn. 7 Cdo/14/2018)Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§

362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.