Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124271129
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6124271129.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Nemzeti
Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., so sídlom Váci út. XXX, XXXX A., B., IČ: 01-10-043108, zastúpený:
PETKOV & Co s.r.o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, proti žalovanej:
C. D. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 191,27 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 191,27 Eur, náklady spojené s uplatnením

pohľadávky vo výške 70,- Eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.3.2024 žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 191,27 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo

výške 70,- Eur.
1.2 Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že je obchodná akciová spoločnosť, zriadená
a registrovaná podľa maďarských právnych predpisov v Maďarsku. Uviedol, že na základe maďarského
zákona č. I z roku 1988 o cestnej doprave v spojení s nariadením maďarského Ministerstva inovácií

a technológií Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných
za poplatok a o poplatku za ich použitie (ďalej len ako Nariadenie o poplatkoch) je oprávnený a súčasne
povinný vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú
z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku vo výške určenej
podľa Nariadenia o poplatkoch, ako aj prípadnú náhradu škody, a tým uplatňovať a chrániť svoje
majetkové práva. Žalobca doplnil, že vzťah medzi ním a neoprávneným používateľom ciest je podľa
ust. § 1 Nariadenia o poplatkoch vzťahom civilnoprávnym (súkromnoprávnym) a spravuje sa okrem

citovaných osobitných právnych predpisov predpismi civilného (súkromného) práva. Žalobu žalobca
oprel o skutkové tvrdenie, že elektronickou kontrolou oprávnenosti používania spoplatnených ciest
v Maďarsku dňa 25.1.2023 v čase o 19:56:32 hod., na mieste kontroly Gy04B – M1 LEVÉL (163,7KM)
haladó zistil, že motorové vozidlo s evidenčným číslom KE: 423NB, registrované v Slovenskej
republike a zaradené do platobnej kategórie D1, ktorého držiteľom bola v čase kontroly žalovaná, bolo
prevádzkované na uvedenom spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného oprávnenia. Na

základe týchto skutočností podľa žalobcu žalovanej vznikla ex lege podľa ust. § 11 ods. 1 Nariadenia
o poplatkoch v spojení s ust. § 11 ods. 6 Nariadenia o poplatkoch povinnosť zaplatiť mu pohľadávku
vo výške určenej podľa ust. § 13 ods. 2 a ods. 3 Nariadenia o poplatkoch s prihliadnutím na Prílohuč. 3 Nariadenia o poplatkoch, ktorá je pre kategóriu vozidla žalovanej stanovená v výške 18.750,-
HUF (základná sadzba pohľadávky). Doplnil, že prostredníctvom svojho zástupcu vyzval žalovanú na
zaplatenie základnej sadzby pohľadávky, ako aj na zaplatenie nákladov spojených s jej uplatnením,

pričom žalovanú informoval, že túto pohľadávku môže v základnej sadzbe zaplatiť len do 60 dní
odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie. Žalobca konštatoval, že výzva bola žalovanej odoslaná dňa
23.5.2023. Argumentoval, že napriek výzve žalovaná pohľadávku v základnej sadzbe nezaplatila riadne
a/alebo včas, v dôsledku čoho jej ex lege podľa ust. § 11 ods. 1 a ust. § 12 ods. 4 Nariadenia
o poplatkoch s prihliadnutím na Prílohu č. 3 Nariadenia o poplatkoch, vznikla povinnosť zaplatiť zvýšenú

sadzbu pohľadávky vo výške 74.970,- HUF, po prepočte na sumu Eur vo výške 191,27 Eur. Žalobca
konštatoval, že na zaplatenie tejto zvýšenej sadzby pohľadávky vrátane príslušenstva bola žalovaná
písomne vyzvaná predžalobnou výzvou, ktorá bola žalovanej odoslaná dňa 5.3.2024. K uplatneným
nákladom spojených s uplatnením práva na zaplatenie pohľadávky žalobca uviedol, že tieto náklady
spojené s uplatnením práva na zaplatenie pohľadávky a vzniknuté v predsúdnom štádiu uplatnenia
pohľadávky v súvislosti s povinnosťou žalovanej zaplatiť jeho pohľadávku si môže, resp. ním poverené

partnerské kancelárie, uplatňovať podľa ust. § 11 ods. 7 Nariadenia o poplatkoch v spojení s Nariadením
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné
záväzky (Rím II). Žalobca zdôraznil, že tieto náklady znáša a je povinný zaplatiť dlžník (žalovaná).
Argumentoval, že náklady vzniknuté pri uplatnení pohľadávky voči žalovanej (dlžníkovi) sú spojené
s poskytnutím právnej služby a ich výška je vo vzťahu advokát - žalobca (klient) určená pre účely

mimosúdneho uplatnenia v sume zodpovedajúcej tarifnej odmene advokáta a tzv. režijným paušálom,
a to podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov.
Minimálna výška tarify za jeden úkon právnej služby je vyhláškou určená v sume 16,60 Eur (ust. § 10
ods. 1 vyhlášky). Ku každému úkonu právnej služby je advokát oprávnený uplatňovať tzv. režijný paušál,

pre rok 2022 určený vo výške 11,63 Eur a pre rok 2024 určený vo výške 13,73 Eur. Žalobca uviedol,
že v tejto veci advokát v predsúdnom štádiu vykonal podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a)
a c) vyhlášky tri úkony právnej služby, a síce v roku 2022 prevzatie a príprava zastúpenia a písomné
podanie (výzva) protistrane - uplatnenie pohľadávky v základnej sadzbe a v roku 2024 písomné podanie
(výzva) protistrane - uplatnenie novej pohľadávky vo zvýšenej sadzbe. Má za to, že výška jeho nákladov

na uplatnenie pohľadávky voči žalovanej (dlžníkovi) zodpovedá sume „tarify“ a tzv. režijných paušálov
podľa vyhlášky za tri úkony právnej služby, spolu vo výške 86,79 Eur. Doplnil, že advokát vzhľadom na
výšku vymáhanej pohľadávky tarifnú odmenu v súlade s ust. § 13 ods. 1 vyhlášky znížil spolu na sumu
v celkovej výške (po zaokrúhlení) 70,- Eur.

3. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca do konania označil a predložil tieto listinné dôkazy:
fotografiu motorového vozidla žalovanej, výzvu na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené
použitie spoplatnených ciest v Maďarsku zo dňa 17.5.2023, predžalobnú výzvu zo dňa 29.2.2024.

4. Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.4.2024 žalobca doplnil právnu argumentáciu

týkajúcu sa žalovaných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 70,- Eur, keď uviedol,
že nárok na zaplatenie týchto nákladov má svoj právny základ výlučne v rozhodnom maďarskom
hmotnom práve (ust. § 11 ods. 7 Nariadenia ITM č. 45/2000) podľa ktorého ide o osobitný hmotnoprávny
nárok, odlišný od slovenského procesného nároku na náhradu trov konania v zmysle slovenského
Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 26.9.2019, sp.zn. I. ÚS 207/2019, na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.10.2020 sp.zn. IV. ÚS 536/2020, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp.zn. 4Cdo/280/2009. Žalobca argumentoval, že maďarské právo ukladá dlžníkovi znášať
priamo náklady (mimosúdneho) vymáhania. Konštatoval, že konštrukcia tohto právneho nároku na
náklady nie je ničím neobvyklým ani v prostredí európskeho záväzkového práva, a vyplýva priamo

aj z jeho zásad, ktorých odrazom je práve ust. § 11 ods. 7 Nariadenia ITM č. 45/2000. Žalobca
ďalej rozvíjal svoju argumentáciu, keď uviedol, že podľa princípov európskeho záväzkového práva
možno od povinnej osoby (dlžníka) žiadať aj úhradu ujmy vzniknutej ako aj ujmy budúcej, ak je jej
výška vopred známa. Žalobca zdôraznil, že nárok na náklady a spôsob jeho preukázania (výzvami na
plnenie spísanými advokátom a dokladmi o poštovom doručovaní) už bol preskúmavaný v jeho vlastnej,

právne a skutkovo obdobnej veci, a to v rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.7.2023, sp.zn.
8Co/21/2023, ktorým krajský súd uznal dôvodnosť uplatňovaného nároku na náklady a dostatočnosť
ich preukázania a zaviazal žalovaného na zaplatenie tohto nároku ako nákladov predsúdneho štádia
vymáhania pohľadávky. Zároveň žalobca poukázal na obdobné závery obsiahnuté v rozsudku Krajskéhosúdu v Trnave zo dňa 7.7.2020, sp.zn. 11CoCsp/9/2020, kedy krajský súd uviedol, že: „ je potrebné
dať za pravdu odvolateľovi, že predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm.
d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je

potrebné považovať za uskutočnenú jej vyhotovením a odoslaním adresátovi, pričom nie je rozhodujúce,
či adresát uvedenú výzvu i prevezme. Náklady spojené s vyhotovením tejto výzvy spočívajúce v
tarifnej odmene advokáta za vyhotovenie tohto úkonu právnej služby je celkom nepochybne potrebné
považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky (...)“. V intenciách uvedeného má za to, že
pri dokazovaní existencie nároku na náklady je podstatné, či úkon, vo vzťahu ku ktorému sa náklady

uplatňujú, bol uskutočnený (napr. či výzva bola vyhotovená). Za účelom priznania nároku na náklady
nie je potrebné podľa žalobcu preukázanie vynaloženia nákladov, nakoľko súd by v tomto smere išiel
nad rámec hmotnoprávneho maďarského predpisu, z ktorého svoj nárok aj odvodzuje, a tiež nad
rámec predmetu a rozsahu potrebného dokazovania, a to práve v dôsledku nesprávneho stotožnenia
nároku „na náklady“ (ktoré v konaní uplatňuje) s nárokom na „náhradu nákladov“ (pri ktorom jedinom
je podstatné, či boli náklady vynaložené, pretože v opačnom prípade nie je čo „nahrádzať“). Žalobca

skonštatoval, že rovnakým spôsobom uplatňuje nárok na náklady a postupuje rovnakým spôsobom aj
v iných krajinách Európy (napr. Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, atď.), kde ho zastupujú iné advokátske
kancelárieakovtomtoprejednávanomspore.Napodporusvojejprávnejargumentáciežalobcapoukázal
na uznesenie Európskeho súdneho dvora vo veci C -30/21 Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt. Proti
NWzodňa21.9.2021,týkajúcehosaprejudiciálnehokonaniainiciovanéhoOkresnýmsúdomLennestadt

v spore vedenom na tomto okresnom súde pod sp.zn. 3C/232/20, rozsudok Krajinského súdu Viedeň
pre civilné spory zo dňa 30.3.20107 vydaný v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 64 R 13/17k.

5. Okresný súd Banská Bystrica ako súd upomínací vo veci rozhodol platobným rozkazom vydaným pod
sp.zn. 4Up/748/2024 zo dňa 13.5.2024, ktorým zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu

191,27 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 70,- Eur a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 48,49 Eur, alebo podať proti platobnému rozkazu odpor.

6. V zákonom stanovenej lehote podala žalovaná proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu
Banská Bystrica odpor s tým vecným odôvodnením, že je výlučnou vlastníčkou motorového vozidla

s evidenčným číslom E. XXXXX, registrovaného v Slovenskej republike a zaradeného do kategórie D1.
Žalovaná svoju procesnú obranu založila na tom skutkovom tvrdení, že nie je držiteľkou predmetného
motorového vozidla, a toto motorové vozidlo ani nešoféruje. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že
držiteľom motorového vozidla je spoločnosť BUSINESS CAR SK s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01
Bratislava, IČO: 51 078 899, a to na základe zmluvy o nájme osobného motorového vozidla zo dňa

20.6.2022, ktorú žalovaná priložila k odporu proti vydanému platobnému rozkazu. Má za to, že výlučne
táto spoločnosť nesie zodpovednosť za porušenie zmluvných či iných podmienok medzi vlastníkom
vozidla a držiteľom vozidla uzatvorením tejto zmluvy. Z týchto dôvodov žalovaná žiadala platobný
rozkaz zrušiť v celom rozsahu a zaviazať spoločnosť BUSINESS CAR SK s.r.o. k povinnosti zaplatiť
žalobcovi istinu 191,27 Eur, náklady spojené s uplatneným pohľadávky vo výške 70,- Eur a zároveň

predmetnú obchodnú spoločnosť zaviazať k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 48,49
Eur.

7. Vzhľadom na podaný odpor žalovanou proti vydanému platobnému rozkazu a návrh žalobcu na
pokračovanie v konaní na príslušnom súde, Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil vecne a miestne

príslušnému Mestskému súdu Košice v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom
konaní.

8. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že trvá na skutkových okolnostiach uvedených
v žalobe v celkom rozsahu. Doplnil skutkové tvrdenia o skutočnosť, že podľa informácií, ktoré získal

prostredníctvom svojho advokáta od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súlade s ust. § 113 ods.
1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola žalovaná
v rozhodnom období registrovaným držiteľom motorového vozidla s evidenčným číslom E. XXXXX,
a preto je daná jej pasívna vecná legitimácia v spore. Doplnil, že ak žalovanej vznikne škoda voči
nájomcovi vozidla tým, že uhradí jeho pohľadávku, ktorú si voči nej uplatňuje, nič nebráni žalovanej

domáhať sa náhrady škody voči nájomcovi vozidla. Argumentoval tiež, že nie je v žiadnom vzťahu
s nájomcom motorového vozidla.9. Žalobca k vyjadreniu k odporu žalovanej priložil žiadosť o poskytnutie údajov z evidencie
vozidiel adresovanú Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zo dňa 27.4.2023 a znenie nariadenia
Ministerstva inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020 v maďarskom jazyku a jeho preklad do slovenského

jazyka.

10. Žalovaná sa napriek uzneseniu súdu zo dňa 2.7.2024, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu k odporu
proti vydanému platobnému rozkazu, uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, ktoré jej bolo doručené spolu s vyjadrením žalobcu dňa 18.7.2024, nevyjadrila

a neponúkla žiadne ďalšie skutkové tvrdenia v rámci svojej procesnej obrany a nenavrhla vykonať vo
veci žiadne iné dokazovanie. Žalovaná bola zároveň poučená súdom o sudcovskej koncentrácii konania
vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam a dôkazným návrhom.

11. Žalobca spolu s podaním doručeným súdu dňa 25.11.2024, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní, predložil súdu relevantné časti maďarského zákona č. I/1988 o

cestnej doprave v znení účinnom odo dňa 1.1.2023 do 25.6.2023 v maďarskom a slovenskom jazyku,
relevantné časti nariadenia Ministerstva inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020 v znení účinnom
odo dňa 1.1.2023 do 20.2.2023 v maďarskom a slovenskom jazyku vrátane jeho Prílohy č. 1 a č. 2,
zverejnené výšky poplatkov a sankčných poplatkov v rámci systému E – MATRICA platných odo dňa
1.1.2023, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30.7.2024, sp.zn. 4C/44/2024, rozsudok

Okresného súdu Nitra zo dňa 16.8.2024, sp.zn. 56Cb/113/2024, rozsudok Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 3.9.2024, sp.zn. 16Csp/57/2024 a rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 4.9.2024,
sp.zn. 20Cb/109/2024.

12. Podľa ust. § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku predvolanie sa doručuje strane alebo jej

zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má
pojednávanie konať.

13. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré
boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude

konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

14. Podľa ust. § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,

aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

15. Na pojednávanie nariadené na deň 26.11.2024 sa neustanovil riadne a včas predvolaný zástupca
žalobcu, a nedostavila sa ani riadne a včas predvolaná žalovaná. Zástupca žalobcu svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil v záujme čo najhospodárnejšieho a najefektívnejšieho riešenia veci a

súhlasil s rozhodnutím vo veci samej v jeho neprítomnosti, žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnila žiadnym spôsobom a zo žiadnych dôvodov.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec rozhodol
dňa 26.11.2024 v neprítomnosti zástupcu žalobcu a žalovanej, a pri rozhodovaní prihliadal na obsah

spisu ako aj na listiny, ktoré v konaní predložili strany sporu.

17. V konaní nebolo sporné, že motorové vozidlo s evidenčným číslom E. XXXXX bolo dňa 25.1.2023
v čase o 19:56:32 hod. zaznamenané na mieste kontroly Gy04B – M1 LEVÉL (163.7KM) haladó,
ktorú skutočnosť preukázala príslušná fotodokumentácia, pričom na tomto úseku spoplatnenej cestnej

komunikácie bolo toto vozidlo prevádzkované bez platného oprávnenia.

18. Je nesporné a z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru,
odboru dokladov a evidencií zo dňa 27.4.2023 vyplynulo, že žalovaná bola ku dňu 25.1.2023 vedená
ako vlastník osobného motorového vozidla továrenskej značky 5 Mercedes – Benz, ML 250 BLUETEC

4MATIC s evidenčným číslom vozidla E. XXXXX.

19. Z výzvy na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku
zo dňa 17.5.2023 je zrejmé, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanúna zaplatenie základnej sadzby náhradného poplatku vo výške 18.750,- HUF (50,79 Eur) ako aj na
zaplatenie nákladov spojených s jeho uplatnením voči žalovanej v Slovenskej republike vo výške 40,-
Eur, a to v lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy, čo spolu predstavovalo pohľadávku vo výške 90,79

Eur. Žalovaná vo výzve bola zároveň informovaná, že pohľadávku môže v základnej sadzbe zaplatiť
len do 60 dní odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie, pričom po uplynutí tejto lehoty sa uplatní zvýšená
sadzba sankčného poplatku 74.970,- HUF (203,06 Eur) a náhrada nákladov 70,- Eur, čo spolu činí sumu
273,06 Eur.

20. Zo žalobcom predloženého podacieho hárku č. EPH007443538 súd zistil, že predmetná výzva
adresovanážalovanejbolaodoslanázástupcomžalobcuzásielkou2.triedypodanounapoštovomúrade
dňa 23.5.2023.

21. Predžalobnou výzvou zo dňa 29.2.2024 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu opakovane vyzval
žalovanú na zaplatenie zvýšenej sadzby sankčného poplatku určenej pre kategóriu vozidla, ktorého je

držiteľkou, a to vo výške 191,27 Eur (74.970,- HUF) a k náhrade nákladov spojených s uplatnením práva
na zaplatenie sankčného poplatku a zvýšeného sankčného poplatku vo výške 70,- Eur, a to v lehote
najneskôr do 5 pracovných dní od doručenia výzvy.

22. Žalovaná v odpore proti vydanému platobnému rozkazu nárok žalobcu namietala v celom rozsahu.

Tvrdila, že v rozhodnom čase bolo motorové vozidlo na základe zmluvy o nájme osobného motorového
vozidla zo dňa 20.6.2022 poskytnuté do užívanie obchodnej spoločnosti BUSINESS CAR SK s.r.o..
Z predloženej nájomnej zmluvy žalovanou tiež vyplýva, že motorové vozidlo značky Mercedes ML
s evidenčným číslom E. XXXXX, VIN: G. bolo žalovanou ako jeho vlastníčkou resp. oprávneným
držiteľom dané do nájmu nájomcovi na dobu určitú odo dňa 20.6.2022 do 9.6.2023.

23. Žalobca považoval odpor žalovanej za nedôvodný. Tvrdil, že pasívna vecná legitimácia žalovanej je
daná v súlade s ust. § 11 ods. 6 Nariadenia ITM č. 45/2000. Konštatoval, že žalovaná je pasívne vecne
legitimovaná ako registrovaný držiteľ motorového vozidla a skutočnosť, že vozidlo bolo prenechané do
užívania nájomcovi, nie je pre toto konanie právne relevantnou skutočnosťou.

24. Podľa ust. § 3 Civilného sporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory
a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

25. Podľa Čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,

ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy
preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty
EurópskychspoločenstievaEurópskejúniemajúprednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky.Prevzatie
právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2.

26.Podľačl.4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(EÚ)č.1215/2012zodňa12.decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len „Nariadenie Brusel I), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

27. Podľa čl. 62 ods. 1 Nariadenia Brusel I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom
štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

28. Podľa čl. 62 ods. 2 Nariadenia Brusel I ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, na ktorého

súdy bola vo veci podaná žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom
štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

29. Podľa čl. 63 Nariadenia Brusel I na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná
právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a)

registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

30. Podľa ust. § 13 Civilného sporového poriadku na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný
všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.31. Podľa ust. § 14 Civilného sporového poriadku všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého
obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

32. Súd sa predovšetkým musel zaoberať otázkou, či má právomoc prejednať danú sporovú vec
vzhľadomktomu,žestranysporumajúsvojesídlo,resp.bydliskovrôznychčlenskýchštátochEurópskej
únie. V konaní bolo preukázané, že žalovaná ma trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a na takto
evidovanej adrese sa aj fakticky zdržiava.

33. Vzhľadom na túto skutočnosť aplikujúc čl. 4 ods. 1 Nariadenia Brusel I tak súd uzavrel, že má
právomoc konať v predmetnom spore.

34. Podľa čl. 31 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 zo dňa 11. júla 2007
o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (ďalej len „Nariadenie Rím II“) toto nariadenie sa uplatní

na skutočnosti, ktoré spôsobili škodu a ku ktorým došlo po nadobudnutí jeho účinnosti.

35. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rím II toto nariadenie sa uplatni´ na mimozmluvne´ za´va¨zky v
obcˇianskych a obchodny´ch veciach v situa´cia´ch, v ktory´ch docha´dza k stretu ro^znych pra´vnych
poriadkov. Neuplatni´ sa najma¨ na danˇove´, colne´ alebo spra´vne veci ani na zodpovednostˇ sˇta´tu

za konanie alebo necˇinnostˇ pri vy´kone verejnej moci (acta iure imperii).
36. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rím II na u´cˇely tohto nariadenia pojem sˇkoda oznacˇuje kazˇdy´
na´sledok civilne´ho deliktu z bezdo^vodne´ho obohatenia, z konania bez pri´kazu (negotiorum gestio)
alebo z predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo).
37. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Rím II pokialˇ nie je v tomto nariadeni´ ustanovene´ inak, spravuje sa

mimozmluvny´ za´va¨zok vyply´vaju´ci z civilne´ho deliktu pra´vnym poriadkom krajiny, na u´zemi´ ktorej
vznikla sˇkoda, bez ohlˇadu na to, na u´zemi´ ktorej krajiny dosˇlo ku skutocˇnosti, ktora´ spo^sobila
sˇkodu, a bez ohlˇadu na to, na u´zemi´ ktorej krajiny alebo kraji´n nastali nepriame na´sledky takejto
skutocˇnosti.
38. V predmetnom spore vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že motorové vozidlo žalovanej

s evidenčným číslom E. XXXXX registrované v Slovenskej republike bolo dňa 25.1.2023 v čase
19:56:32 hod. zaznamenané na mieste kontroly Gy04B – M1 LEVÉL (163.7km) haladó, v Maďarskej
republike. Žalobca tvrdí, že predmetné motorové vozidlo bolo v čase kontroly prevádzkované na
uvedenom spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného oprávnenia, a teda ku vzniku škody
(nezaplatením príslušného poplatku) malo dôjsť z civilného deliktu (cestovanie bez platného oprávnenia

po spoplatnenom úseku) na území Maďarskej republiky, a preto sa uvedený mimozmluvný záväzok
s poukazom na čl. 4 ods. 1 Nariadenia Rím II spravuje práve maďarským právnym poriadkom.

39. Podľa ust. § 33 ods. 2 maďarského zákona č. I/1988 o cestnej doprave v znení účinnom odo dňa
1.1.2023 do 25.6.2023 (ďalej len „zákon č. I/1988“) správca ciest, orgán alebo organizácia oprávnená

vyberať poplatok za použitie ciest a kontrolovať úhradu poplatku, ako aj ustanovením § 21 ods. (4)
vymedzený úradný orgán môžu vyhotoviť záznam o vozidle a o jeho evidenčnom čísle za účelom
preukázania porušenia pravidiel stanovených nariadením vlády podľa § 21 ods. (5). Správca verejných
ciest, orgán alebo organizácia oprávnená vyberať poplatok za použitie ciest a kontrolovať úhradu
poplatku bezodkladne odovzdá ním vyhotovený záznam príslušnému orgánu ustanoveného podľa §

21 ods. (4). Organizácia oprávnená vykonávať kontrolu úhrady poplatku - pokiaľ nie je oprávnená
vymáhať náhradný poplatok - je povinná bezodkladne odovzdať záznamy organizácii oprávnenej
vyberať náhradný poplatok.

40. Podľa ust. § 33A ods. 1 zákona č. I/1988 za používanie ciest, stanovených osobitným právnym

predpisom, v rámci určeného obdobia, vzniká povinnosť zaplatiť poplatok (poplatok za používanie), v
prípade jeho opomenutia vzniká povinnosť zaplatiť náhradný (sankčný) poplatok.

41. Podľa ust. § 33B ods. 1 zákona č. I/1988 verejné cesty, ktorých sa poplatková povinnosť týka –
vrátane verejných ciest spravovaných správcom podľa § 33 ods. (1) bod a) v prípade príslušnej

zmluvy – alebo ich jednotlivé úseky, poplatok za použitie týchto ciest, pre prípad opomenutia zaplatiť
poplatok náhradný poplatok, alebo spôsob jeho určenia, ako aj podmienky a spôsob úhrady – na základe
princípov schválených Vládou – so súhlasom ministra zodpovedného za štátny rozpočet, ustanoví
minister zodpovedný pre služby spojené s úhradou cestných poplatkov v osobitnom nariadení.42. Podľa ust. § 33B ods. 5 zákona č. I/1988 pokiaľ nebol zaplatený poplatok za používanie ciest,
organizácie oprávnené vyberať poplatok, resp. nimi poverené obchodné organizácie sú povinné v rámci

60 dňovej prekluzívnej lehoty odo dňa zistenia držiteľa dotknutého vozidla organizáciami oprávnenými
vyberať poplatok alebo nimi poverenými organizáciami podať na poštu výzvu na zaplatenie náhradného
(sankčného) poplatku. Pokiaľ držiteľ vozidla (vodič), ktorý nezaplatil poplatok za používanie ciest ani
náhradný poplatok, podpísal a prevzal zápisnicu o miestnej kontrole, v tom prípade nie je potrebné
mu doručiť výzvu na zaplatenie náhradného poplatku. Povinnosť zaplatiť náhradný poplatok sa premlčí

v lehote dvoch rokov. Nie je možné uplatňovať úroky z omeškania z náhradného poplatku.

43. Podľa ust. § 33B ods. 8 zákona č. I/1988 na vykonávanie kontrolnej činnosti ohľadne poplatku za
používanie cesty je oprávnený dopravný úradný orgán, správca verejných ciest podľa 33§ ods. (1) bod
ba) a obchodná spoločnosť spravujúca cestné poplatky.

44. Podľa ust. § 1 Nariadenia Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020 (XI. 28.) o diaľniciach,
rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za
používanie a o výške týchto poplatkov v znení účinnom odo dňa 1.1.2023 do 20.2.2023 za používanie
úsekov rýchlostných ciest definovaných v Prílohe č. 1. s motorovým vozidlom, ako aj s prívesným
vozíkom (ďalej spolu ako: motorové vozidlo), patriacim do poplatkovej kategórie v zmysle tohto

nariadenia - v rámci občianskoprávneho vzťahu - s výnimkami zakotvenými v § 2. - je potrebné zaplatiť
poplatok za používanie (ďalej ako: poplatok za používanie cesty), ďalej v prípade opomenutia úhrady
tohto poplatku je potrebné zaplatiť náhradný poplatok.

45. Podľa ust. § 8 ods. 1 Nariadenia ITM č. 45/2000 sadzba poplatku pre použitie ciest závisí

od kategórie vozidla určenej na základe zápisu uvedeného v úradnom povolení platnom pre cestnú
premávku alebo v inom oficiálnom dokumente vydanom pre dané motorové vozidlo, od typu a
technických údajov vozidla nasledovne: a./ poplatková kategória D1: motorka a osobné motorové
vozidlo s maximálnou povolenou hmotnosťou 3500 kg, vhodné na prepravu najviac 7 osôb spolu s
vodičom a jeho prívesný vozík; b./ poplatková kategória D2: všetky motorové vozidlá, ktoré nepatria do

inej poplatkovej kategórie, a podľa osobitného právneho predpisu sa nepovažujú za motorové vozidlá
podliehajúce úhrade mýta; c./ poplatková kategória B2: autobusy; d) poplatková kategória U: prívesný
vozík ťahaný motorovými vozidlami patriacimi do poplatkovej kategórie D2 a B2 (príves).

46. Podľa ust. § 10 ods. 1 Nariadenia ITM č. 45/2000 na základe ustanovení § 33/B, odseku 8)

zákona Kkt. kontroluje organizácia oprávnená kontrolovať úhradu poplatku za používanie ciest (ďalej
ako: organizácia oprávnená kontrolovať úhradu poplatku za používanie ciest) správnosť oprávnenia a
zakúpenie oprávnenia na základe evidenčného čísla, krajiny registrácie a poplatkovej kategórie.

47. Podľa ust. § 11 ods. 1 Nariadenia ITM č. 45/2000 ak motorové vozidlo v čase kontroly

nedisponuje platným oprávnením - s výnimkou uvedenou v ustanoveniach odsekov 2) a 3) -, z
dôvodu neoprávneného používania cesty osoba povinná uhradiť poplatok zaplatí náhradný poplatok
zodpovedajúci poplatkovej kategórii vozidla.

48. Podľa ust. § 11 ods. 6 Nariadenia ITM č. 45/2000 zaplatiť náhradný poplatok dodatočne je povinný

držiteľ motorového vozidla, ktorý nie je jeho vlastník - v prípade motorového vozidla s maďarským
evidenčným číslom vozidla držiteľ evidovaný v registri v čase neoprávneného používania cesty podľa
registra organizácie vedúcej register cestnej premávky -, ak taký neexistuje, vlastník motorového vozidla
(ďalej spolu ako: držiteľ). V prípade jazdnej súpravy, ak patrí príves do kategórie poplatkov
U, a organizácia oprávnená kontrolovať úhradu poplatku zistí v súvislosti s prívesom neoprávnené

používanie cesty, náhradný poplatok je potrebné uhradiť v súvislosti s jazdnou súpravou, na úhradu
ktorého je povinný držiteľ ťahajúceho vozidla.

49. Podľa ust. § 11 ods. 7 Nariadenia ITM č. 45/2000 náhradný poplatok vyberá spoločnosť NÚSZ Zrt.,
v rámci čoho je spoločnosť NÚSZ Zrt. alebo ňou využitý spolupracujúci partner oprávnený uplatniť aj

svoje preukázateľné náklady, ktoré jej/im vznikli v súvislosti s vymáhaním náhradného poplatku.

50. Podľa ust. § 12 ods. 1 Nariadenia ITM č. 45/2000 výzvu na úhradu náhradného poplatku podľa
ustanovenia § 33/B, odseku 5) zákona Kkt., ktorá bola odoslaná poštou ako doporučená listová zásielkas doručenkou - do dokázania opaku - je potrebné považovať za doručenú v deň pokusu o doručenie, ak
adresát odmietne zásielku prevziať. Ak bolo doručenie neúspešné z dôvodu, že zásielka sa spoločnosti
NÚSZ Zrt. vrátila z bydliska fyzickej osoby, respektíve z adresy držiteľa - právnickej osoby zaevidovanej

v evidencii cestnej dopravy s označením „nehľadal”, alebo „odsťahoval sa”, dokument je potrebné
považovať za doručený v dvadsiaty deň odo dňa prijatia poštou, až do dokázania opaku. (...)

51. Podľa ust. § 12 ods. 4 Nariadenia ITM č. 45/2000 ak toto nariadenie nestanovuje inak, náhradný
poplatok je splatný od získania vedomosti o jeho vyrubení, najneskôr však od doručenia výzvy podľa

odseku 1). Základ sumy náhradného poplatku obsahuje Príloha č. 3.

XX. Podľa ust. § 13 ods. 2 Nariadenia ITM č. 45/2000 výšku náhradného poplatku a rozdielového
náhradného poplatku je potrebné určiť na základe ustanovení odseku 3).

53. Podľa ust. § 13 ods. 3 Nariadenia ITM č. 45/2000 základ ceny určený v Prílohe č. 3 je smerodajný pre

mesiac august roka predchádzajúceho aktuálnemu roku, v prípade nárastu indexu spotrebiteľských cien
zverejneného Centrálnym štatistickým úradom (Központi Statisztikai Hivatal) prepočítaného k augustu
druhéhorokapredchádzajúcehoaktuálnemuroku,vmiererovnajúcejsanárastu,saupravíspresnosťou
zaokrúhlenia na desiatky forintov v prvý deň aktuálneho roka. Takto určenú výšku náhradného poplatku
a rozdielu náhradného poplatku zverejní spoločnosť NÚSZ Zrt. Na svojej internetovej stránke. Medzi

zverejnením a nadobudnutím účinnosti musí uplynúť aspoň 30 dní.

54. Podľa systému „E – MATRICA“ výška poplatkov od 1.1.2023 je pri kategórii vozidiel D1, D2 v prípade
úhrady do 60 dní (základná sadzba náhradného poplatku 18.750,- HUF a v prípade úhrady po 60 dňoch
(zvýšená sadzba náhradného poplatku) 74.970,- HUF.

55. Pred posúdením dôvodnosti nároku žalobcu voči žalovanej súd skúmal vecnú legitimáciu strán
tohto sporu. K tomu, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola
protinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,

závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo

nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne
vnímažalovanéhoakoúčastníkaurčitéhohmotnoprávnehovzťahu,alevždyibato,čižalobcaažalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
idevtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnosti
objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/192/2004). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či

už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho
konania (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

56. V prejednávanom spore bola vecná legitimácia strán sporu, teda aktívna vecná legitimácia na strane
žalobcu ako aj pasívna vecná legitimácia na strane žalovanej, daná. Bolo preukázané, že žalobca je na

základe maďarského zákona č. I/1988 o cestnej doprave oprávnený vo vlastnom mene uplatňovať voči
neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej
cesty vo forme sankčného poplatku, ktorý je určený Nariadením ITM o poplatkoch č. 45/2020. Žalobca
preto je aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie žalovaného nároku. Daná je aj pasívna vecná
legitimácia na strane žalovanej, pretože žalovaná bola ku dňu 25.1.2023 registrovaná ako vlastník

motorového vozidla s evidenčným číslom E. XXXXX, kedy toto vozidlo uvedeného dňa v čase 19:56:32
hod. bolo prevádzkované na spoplatnenom úseku cestnej komunikácie v Maďarsku, čo bolo
zaznamenané na mieste kontroly Gy04B – M1 LEVÉL (163.7km) haladó.57. Vyhodnoteným skutkového stavu súd prvej inštancie, aplikujúc citované ustanovenia zákona č.
I/1988 o cestnej doprave a Nariadenia Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020 dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a je potrebné jej v plnom rozsahu vyhovieť.

58. V konaní nebolo sporné a z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia
Policajného zboru, odboru dokladov a evidencií zo dňa 27.4.2023 vyplynulo, že žalovaná bola ku dňu
25.1.2023 vedená ako vlastník osobného motorového vozidla továrenskej značky 5 Mercedes – Benz,
ML 250 BLUETEC 4MATIC s evidenčným číslom vozidla E. XXXXX.

59. Žalovaná rovnako nerozporovala skutočnosť, že uvedené motorové vozidlo bolo dňa 25.1.2023
v čase o 19:56:32 hod. prevádzkované na spoplatnenom úseku cestnej komunikácie v Maďarsku bez
platného oprávnenia. Žalovaná v tomto spore odmietla peňažný nárok žalobcu uplatnený voči nej
titulom použitia spoplatnenej cesty bez zaplatenia uhradiť z dôvodu, že v rozhodnom
čase, teda dňa 25.1.2023 bolo jej motorové vozidlo prenajaté inej právnickej osobe, a túto tvrdenú

skutočnosť žalovaná aj preukázala zmluvou o nájme osobného motorového vozidla zo dňa 20.6.2022,
ktorú pripojila ako listinný dôkaz k odporu proti vydanému platobnému rozkazu v upomínacom konaní.
Napriek preukázaniu prenájmu vozidla žalovanej inej právnickej osobe súd túto procesnú obranu
žalovanej vyhodnotil ako nerelevantnú, nárok uplatnený podanou žalobou nespochybňujúcu. Bolo
povinnosťou žalovanej na území Maďarska pred začatím jazdy na komunikáciách, ktoré sú spoplatnené,

zavyužívanietakýchtokomunikáciízaplatiť,čožalovanánedodržala.Zdikcie ust.§11ods.6Nariadenia
ITM o poplatkoch č. 45/2020 vyplýva povinnosť zaplatiť poplatok práve držiteľovi vozidla, ktorým bola
v tom čase žalovaná. Uvedená zákonná povinnosť je celkom logická. V praxi totiž nie je možné, aby
žalobca ako subjekt oprávnený vyberať poplatky za užívanie ciest, mal prehľad o tom, ktorým subjektom
odlišným od vlastníka resp. držiteľa vozidla bolo vozidlo zverené a ako sa takýto subjekt s držiteľom

vozidla dojednal na uhrádzaní poplatkov v prípade použitia spoplatnenej cesty. Za úhradu poplatku je
tak zodpovedný držiteľ vozidla, čo je v prejednávanom spore žalovaná.

60. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium
Policajného zboru, odbor dokladov a evidencií vo svojom evidenčnom systéme vozidiel zhromažďuje a

vedie údaje o vlastníkoch a oprávnených držiteľoch vozidiel na základe vydaných osvedčení o evidencii
vozidiel, pričom nevedie evidenciu osôb, ktorým boli prípadne motorové vozidlá zverené do nájmu, resp.
doužívanianazákladeinýchprávnychtitulov(leasing,pôžička,zvereniemotorovéhovozidladoužívania
nazákladedohody ozvereníslužobnéhomotorovéhovozidlazamestnancovidopoužívanianaslužobné
účely...atď). V týchto prípadoch by bolo potom nemožné zistiť vodiča, t.j. osobu odlišnú od vlastníka

a držiteľa zapísaného v osvedčení o evidencii motorového vozidla a vyzvať ho v súlade s ust. § 33B ods.
5 zákona č. I/1988 v 60 dňovej prekluzívnej lehote na úhradu základného náhradného poplatku, nakoľko
v prípade nedodržania tejto lehoty, vzhľadom na to, že sa jedná o prekluzívnu lehotu, by tento nárok už
nemoholžalobcauplatniťnasúdeasúdbymuselnauvedenúskutočnosťprihliadaťzúradnejpovinnosti.

61. Právne tak súd uzatvára, že v dôsledku použitia spoplatnenej cesty vznikla žalovanej ex lege (podľa
ust. § 11 ods. 1 Nariadenia ITM č. 45/2020 o poplatkoch v spojení s ust. § 11 ods. 6 Nariadenia ITM
č. 45/2020 o poplatkoch) povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške určenej podľa ust. § 13
ods. 2 a ods. 3 Nariadenia ITM č. 45/2020 o poplatkoch s prihliadnutím na Prílohu č. 3 Nariadenia
ITM č. 45/2020 o poplatkoch, ktorá je pre kategóriu vozidla žalovanej stanovená vo výške 18.750,- HUF

(základná sadzba pohľadávky). Pretože žalovaná pohľadávku žalobcu nezaplatila ani na výzvu žalobcu
zo dňa 17.5.2023, vznikla jej povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu pohľadávky vo výške 74.970,- HUF. Po
prepočte uvedenej sumy zvýšeného náhradného poplatku 74.970,- HUF na menu Eur, táto predstavuje
sumu 191,27 Eur, a na zaplatenie tejto sumy súd žalovanú aj svojím rozhodnutím zaviazal.

62. Predmetom konania bolo aj zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 70,-
Eur.

63. Tieto náklady žalobcovi vznikli z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom. K tomuto
nároku súd dopĺňa, že ho považoval za dôvodný a právne ho posúdil ako nárok majúci svoj základ

v maďarskom hmotnom práve (ust. § 11 ods. 7 Nariadenia ITM o poplatkoch č. 45/2020). Z obsahu
súdneho spisu a žalobcom pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že v štádiu predsúdneho konania
vykonal právny zástupca žalobcu tri právne úkony (v roku 2023 to bol úkon prevzatie a príprava
zastúpenia a úkon písomné podanie (výzva) žalovanej zo dňa 17.5.2023; v roku 2024 to bol úkonpísomné podanie (predžalobná výzva) žalovanej zo dňa 29.2.2024). Výška nákladov uplatnená právnym
zástupcom žalobcu je v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby vzhľadom na výšku

uplatnenej pohľadávky určená ako minimálna tarifná odmena v sume 16,60 Eur bez DPH (ust. § 10 ods.
1 vyhlášky). Ku každému úkonu právnej služby si advokát uplatňoval tzv. režijný paušál, ktorý bol pre
rok 2023 určený vo výške 12,52 Eur a pre rok 2024 vo výške 13,73 Eur, pričom žalobca si uplatnil nižšiu
sumu, a to sumu 70,- Eur namiesto sumy 88,57 Eur, ktorá by zodpovedala trom úkonom právnej služby
spolu so zodpovedajúcim režijným paušálom podľa citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytnuté právne služby.

64. Záverom súd k výške uplatnených peňažných nárokov dodáva, že tieto žalovaná ani nerozporovala.
Svoju obranu v tomto konaní založila len na tvrdení, že nemala povinnosť uhradiť poplatok za
spoplatnený úsek cestnej komunikácie, nakoľko nebola vodičom, a nebola ani držiteľom
motorovéhovozidla,pretožepredmetnémotorovévozidloprenajalatretejosobe.Tentoargument,akouž

súd uviedol vyššie, však jej peňažné povinnosti uplatňované žalobcom v tomto konaní nespochybňuje.

65. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva.

66. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
67. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

68. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
69. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania

advokáta.
70. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).