Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124200426
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8124200426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná č.
27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054, proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefaničova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9C/2/2024-100 zo dňa
03.06.2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 9C/2/2024-108 zo dňa
13.06.2024, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške
týchto trov. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie doplnil výrok rozsudku zo dňa 03.06.2024 tak, že
konanie v časti zaplatenia vecnej škody nad sumu 8.146,07 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne za

obdobie od 01.08.2023 do zaplatenia, zastavil.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil § 11, § 13 ods. 1 až 3, § 420 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka,
§ 4 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 381/2001 Z. z.“ a „zákon o PZP“), § 145 ods. 2, § 212 ods. 2 veta prvá, § 225 ods. 1 a 2
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobou došlou súdu dňa 17.01.2024 sa
žalobkyňa domáhala na žalovanej zaplatenia vecnej škody vo výške 8.994,61 eur s prísl. a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 65.000,- eur. Žalobu odôvodnila tým, že jej jediný syn E. B. bol usmrtený
pri dopravnej nehode dňa 26.05.2021 F. G., ktorý bol právoplatne odsúdený. Voči F. G. bola žalobkyni
priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 35.000,- eur a náhrada škody vo výške 706,68 eur.
Žalobkyňa si touto žalobou uplatnila doposiaľ neuznané nároky na náhradu škody vo výške 8.994,61

eur a rovnako aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 65.000,- eur.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v podaní zo dňa 15.02.2024 žalobkyňa doplnila, že z titulu náhrady
škody si uplatňuje nasledujúce nároky: 1. smútočné ošatenie pre nebohého (tmavý oblek, biela košeľa,kravata, spodná bielizeň, topánky) spolu 360,- eur, 2. smútočné ošatenie pre žalobkyňu v sume 270,-
eur, 3. cyklistická prilba 269,95 eur (potvrdenie), 4. načúvací prístroj 1.150,- eur, 5. športová obuv Tretry
410,- eur (paragón), 6. 1 kus koleso na bicykel 1.650,- eur (paragón), 7. náklady na postavenie pomníka

2.336,12 eur (3.000,- eur mínus už plnených 663,88 eur), 8. náklady na smútočné pohostenie (kar
pre 110 ľudí) 1.700,- eur. Nemajetková ujma uplatňovaná vo výške 65.000,- eur predstavovala sumu
doplatku do sumy 100.000,- eur, ktorú si žalobkyňa uplatnila v adhéznom konaní.

5. Pokiaľ ide o pripojený trestný spis, z tohto vyplýva, že dňa 21.09.2021 došlo zo strany žalobkyne

prostredníctvom právneho zástupcu k špecifikácií uplatneného nároku na náhradu škody, a to v
položkách smútočné ošatenie pre zomrelého, smútočné ošatenie pre poškodenú žalobkyňu, zakúpenie
smútočného venca a kvetov, náklady za pohrebné služby, zaplatenie za hrobové miesto, cyklistická
prilba, načúvací prístroj, športová obuv - tretry, 1 ks koleso na bicykel, profesionálny cyklistický bicykel,
náklady na postavenie pomníka, náklady na smútočné pohostenie – kar.

6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutí súdov v dotknutej trestnej veci. Z
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 33T/87/2021-247 zo dňa 19.07.2022 vyplynulo, že F. G.
bol odsúdený za prečin usmrtenia a bol mu uložený výkon trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom. Zároveň poškodenej žalobkyni bola priznaná náhrada škody vo výške 706,68 eur a náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- eur. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 8To/47/2022

- 305 zo dňa 20.04.2023 bol výrok o náhrade škody zrušený a nahradený novým výrokom, ktorým
žalobkyni bola priznaná náhrada majetkovej škody vo výške 706,68 eur a náhrada nemajetkovej ujmy
vo výške 35.000,- eur. Krajský súd v Prešove dospel k záveru (str. 16. odôvodnenia), že v prípadoch
úmrtí dospelého potomka vo vzťahu k pozostalému rodičovi má za to, že práve prvých 18 rokov v
spojení s dozrievaním tohto obdobia po dobu 2 rokov v obdobných prípadoch predstavuje čas, v

ktorom pri všetkých možných turbulenciách výchovy potomka rodičom, sa vytvára základ pre ich budúci
rodinný život. Zo zohľadnením vyššie spomenutých súvislostí, možno preto za základnú čiastku náhrady
považovať v prípade najbližších osôb (manžel, rodičia, deti) 20 - násobok priemernej hrubej mesačnej
nominálnej mzdy na prepočítané počty zamestnancov v národnom hospodárstve za rok predchádzajúci
smrti poškodeného. K dopravnej nehode a spôsobenému následku došlo v roku 2021, kedy nebola

známa výška priemernej nominálnej mzdy pre tento rok, no bola známa jej hodnota pre rok 2020. Tá
predstavovala podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR sumu 1.133,- eur. Krajský súd sa
ďalej zaoberal kritériami pre priznanie nemajetkovej ujmy, pričom bral do úvahy okolnosti na strane
poškodeného a okolnosti na strane škodcu. Okolnosťami na strane poškodenej osoby bol predovšetkým
vzájomnývzťahkzomrelémusynovi,vekusmrteného,existenčnázávislosťapod.Pokiaľideokritériana

strane škodcu, odvolací súd zohľadnil skutočnosť spočívajúcu v postoji obžalovaného k spôsobenému
následku. Práve postoj škodcu totiž môže ovplyvniť vnímanie ujmy pozostalým. Škodca prijal svoju vinu
bez výhrad, čím uznal, že protiprávne konal len sám a zároveň vlastne uznal, že nebohý nemal žiadnu
vinu na dopravnej nehode. Ústretové správanie, ospravedlnenie, prejavená ľútosť obžalovaného ako
škodcu objektívne zmierňuje dopad spôsobeného následku. Krajský súd bral do úvahy aj nepriaznivý

zdravotný stav žalobkyne v súvislosti so smrťou jej jediného syna a zdôraznil, že v prejedávanej veci
existovalivýraznésociálne,morálne,citovéakultúrnevzťahyvytvorenévrámcisúkromnéhoarodinného
života poškodenej žalobkyne a jej nebohého syna. Išlo o ujmu, ktorá matke nebohého úplne bráni
napĺňať je citové potreby. Smrť syna spôsobila vážny zásah do jej súkromného a rodinného života až
do tej miery, že naďalej potrebuje odbornú lekársku pomoc. Poškodená veľmi zlé znášala a znáša smrť

syna aj po psychickej stránke v dôsledku čoho sa lieči u psychiatričky. Na základe všetkých okolností
prípadu tak krajský súd oproti okresnému súdu zvýšil priznanú náhradu nemajetkovej ujmy o 10.000,-
eur, a teda priznal sumu 35.000,- eur.

7. V rámci trestného konania došlo k rozhodnutiu o náhrade škody (sčasti priznaná a sčasti odkázaná

na uplatnenie v civilnom procese), ktorá vo výške vyššej ako bola priznaná súdom, bola uhradená
žalovanou. Rovnako v rámci trestného konania došlo aj k rozhodnutiu o náhrade nemajetkovej ujmy
spôsobenej žalobkyni ako pozostalej matke nebohého (znovu sčasti priznaná a sčasti odkázaná na
uplatnenie v civilnom procese). Pokiaľ ide o výšku priznanej nemajetkovej ujmy, súd sa v celom rozsahu
stotožňujesrozhodnutímKrajskéhosúduvPrešoveanemápotrebunímpriznanúnáhradunemajetkovej

ujmy žiadnym spôsobom zvyšovať. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu pri najbližších príbuzných, čiže
vzťahoch manžel – manželka a vzťahoch rodičia – deti, sa pozostalým osobám priznáva vo výške v
rozpätí cca od 20.000,- eur do 25.000,- eur. Aj s ohľadom na uvedené súd považuje nemajetkovú ujmu
priznanú Krajským súdom v Prešove za dostačujúcu, pričom nemožno súhlasiť s názorom, že na výškunemajetkovej ujmy má mať vplyv aj to, že zomrelý E. B. bol reprezentantom SR v cyklistike nepočujúcich.
Súd má za to, že pretrhnutie väzby rodiča k jeho dieťaťu nie je závažnejšie iba z toho dôvodu, že dieťa
je úspešným reprezentantom v nejakom športe.

8. Pokiaľ ide o náhradu vecnej škody, z trestného spisu mal súd preukázané, že najneskôr 21.09.2021
boli žalobkyni známe jednotlivé položky náhrady škody, na odškodnení ktorých mala záujem. Ako
vyplýva z citovanej judikatúry, premlčanie nároku poškodeného voči škodcovi sa riadi rovnakými
právnymi predpismi ako premlčanie náhrady škody voči poisťovateľovi, pričom žaloba s požiadavkou

náhrady škody a nemajetkovej ujmy podaná voči škodcovi v rámci trestného konania, nespôsobuje
prerušenie plynutia premlčacej lehoty voči poisťovateľovi. Na vzťah poškodeného - žalobkyne a
poisťovateľa - žalovanej sa nepoužije § 104 Občianskeho zákonníka, ale platí subjektívna 2 - ročná
a objektívna 3 - ročná premlčacia lehota. Ak najneskôr v septembri 2021 žalobkyňa už poznala
jednotlivé zložky škody, ktorej náhradu si ako jediný právny nástupca zomrelého E. B. chcela uplatňovať,
subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr v septembri 2023. Ak žaloba bola na súd prvej

inštancie podaná až dňa 17.01.2024, došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty, a preto žiadnu
položku z uplatňovanej náhrady škody súd priznať nemohol.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal voči
žalobkyni nárok na 100 %-nú náhradu trov konania.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Tvrdila, že súd prvej inštancie bez
toho, aby v merite veci bolo vykonané dokazovanie, žalobu z dôvodu „hospodárnosti konania“ zamietol
s tým, že uplatňované nároky žalobkyňou v podanej žalobe považoval za premlčané. Oba napadnuté
rozsudky súdu prvej inštancie je potrebné považovať za nesprávne, predčasné a nezákonné a pre

nedostatok dôvodov aj nepreskúmateľné.

11. V spore o náhradu škody podľa zákona č. 381/2001 Z. z. sú pasívne legitimovaní poistený
škodca aj poistiteľ. Poškodený má možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu alebo poistiteľa,
či poisteného škodcu a poistiteľa súčasne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/5/2020).

Žalobkyňa ako poškodená zvolila voľbu žalovať poistiteľa, čo je zrejmé zo samotnej žaloby, ktorú
súdu podala dňa 17.01.2024. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a
rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej
nehode motorovým vozidlom, je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č.
381/2001 Z. z. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti podľa § 104

Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.03.2022 sp. zn. 7Cdo/252/2021).
Počiatok plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu
je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. V Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod č. 3 bolo publikované rozhodnutie, ktoré riešilo rovnakú právnu

otázku, ktorá bola posudzovaná aj v tomto spore, a to premlčanie vo vzťahu k poisťovacej spoločnosti
pri nárokoch pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy. Z obsahu tohto stanoviska, ktoré je potrebné
považovať za záväzné, právo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného
života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode
motorovým vozidlom, je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zák. č. 381/2001

Z. z. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti. K dopravnej nehode, pri
ktorej došlo k usmrteniu syna žalobkyne došlo dňa 26.05.2021 a premlčacia doba začína plynúť dňom
nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. K ukončeniu plynutia premlčacej lehoty v zmysle
§ 104 Občianskeho zákonníka došlo teda dňom 26.05.2025 a keďže žaloba bola doručená súdu dňa
17.01.2024, bola doručená ešte pred uplynutím riadnej premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že súd prvej

inštancie túto právnu a významnú skutočnosť, začiatok a koniec premlčacej lehoty, neposúdil správne
a zákonne, akceptoval vznesenú námietku premlčania, i napriek tomu, že k premlčaniu nedošlo, jeho
rozhodnutie je potrebné preto považovať za nesprávne právne posúdenie, predčasné a teda nezákonné.

12. Žalobkyňa odvolaním napadla aj dopĺňací rozsudok, ktorý označila za nesprávny a nezákonný.

Náhradu vecnej škody si žalobkyňa spolu so zaplatením nemajetkovej ujmy uplatnila riadne v pôvodnej
žalobe, v celkovej výške pôvodne 8.994,61 eur. Túto výšku škody žalobkyňa na výzvu súdu spresnila
svojím písomným podaním zo dňa 15.02.2024 na sumu 8.146,07 eur a prísl., o ktorom súd nerozhodola rozhodol až dopĺňacím rozsudkom, čo je potrebné považovať za procesne nesprávne a nezákonné,
spočívajúce v zastavení časti zaplatenia vecnej škody nad sumu 8.146,07 eur.

13.Nazákladetohožalobkyňanavrhla,abyodvolacísúdjejodvolaniuvyhovelaabyrozsudokadopĺňací
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Žalobkyňa poukázala na to, že v obdobnej veci rozhodoval Krajský súd v Prešove
v konaní vedenom pod sp. zn. 13Co/66/2023.

14. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobkyni bola už v trestnom konaní
priznaná a vyplatená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 35.000,- eur, a preto súd prvej inštancie
správnevyhodnotil,žesohľadomnaustálenújudikatúrusúdovSlovenskejrepublikyjepriznanánáhrada
nemajetkovej ujmy viac ako dostatočná. Čo do nároku na náhradu vecnej škody súd prvej inštancie
správne posúdil uplynutie premlčacej doby a nárok zamietol. V odvolaní žalobkyne odvolacie dôvody
absolútne absentujú, a preto by sa ním odvolací súd ani nemal zaoberať a mal by ho odmietnuť.

15. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa opakovane odvoláva žalobkyňa, predstavuje exces
z rozhodovacej praxe súdov a nemalo by sa naň prihliadať. Veľkým počtom rozsudkov ako krajských,
tak Najvyššieho súdu SR bol ustálený začiatok plynutia premlčacej doby pri nárokoch vyplývajúcich zo
zákona o PZP, a teda aj náhrady nemajetkovej ujmy na okamih, kedy sa poškodený dozvie o škode a o

tom, kto za ňu zodpovedá. V okamihu, keď' sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá, začína
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Rovnako bolo množstvom judikátov ustálené, že § 104
Občianskeho zákonníka možno použiť len na prípady, keď' sa jedná o nároky vyplývajúce zo vzťahu
medzi poisťovňou a poisteným, v žiadnom prípade nie pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody z PZP,
resp. na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie rozhodol správne a svoje rozhodnutie podložil

okrem argumentácie aj citáciou rozsudkov, že nárok žalobkyne na náhradu vecnej škody je premlčaný,
nakoľko o tom, kto za škodu zodpovedá, sa žalobkyňa dozvedela bezprostredne po dopravnej nehode
a o jej výške najneskôr po pohrebe v septembri 2021, pričom žaloba bola podaná až dňa 17.01.2024,
teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný tiež dodal, že žalobkyňa v konaní
neuniesla dôkazné bremeno, pretože dôveryhodne nepreukázala ňou deklarovanú vecnú škodu.

16. Žalobkyňa sa odvolávala na § 104 Občianskeho zákonníka aj čo do nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy. Súd prvej inštancie však nepriznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu premlčania,
ale z dôvodu, že výšku nemajetkovej ujmy, ktorá bola žalobkyni priznaná v trestnom konaní, považoval
za viac ako primeranú. Súd prvej inštancie veľmi správne poznamenal, že skutočnosť, že syn

žalobkyne bol športovým reprezentantom, nemá súvis s pretrhnutím rodinných väzieb. Všeobecné
súdy Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi ustálili, že skutočnosť, že zomrelý bol známou
osobou, významnou osobou v spoločnosti, či úspešne reprezentoval, nezakladá dôvod na priznanie
vyššej náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
24Co/142/2018, kde rodičom za smrť syna zomrelého pri nehode, ktorú spôsobil vodič pod vplyvom

alkoholu, priznal sumu 10 000,- eur, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/12/2021, kde
rodičom zomrelej dcéry bola priznaná suma 17 000,- eur.

17. Žalovaný tiež vyslovil názor, že súd prvej inštancie postupoval mimoriadne ohľaduplne a správne,
pokiaľ nevykonal výsluch žalobkyne a nevystavil ju opätovne sekundárnej viktimizácii. Z dôkazov

predložených žalobkyňou v trestnom konaní a v prejednávanej veci súd správne vyhodnotil, že
výsluch na otázku vecnej škody by nijako viac ako listinné dôkazy neozrejmil situáciu a čo do otázky
náhrady nemajetkovej ujmy by len opätovne vyvolával v žalobkyni spomienky na prežitú traumu.
Žalobkyňou označený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/66/2023 považoval žalovaný
v prejednávanej veci za bezvýznamný aj z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu premlčania, ale z dôvodu, že už priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy je dostatočná. K tvrdeniu žalobkyne, že súd prvej inštancie pochybil, keď v konaní
nerozhodol o zmenenom nároku žalobkyne, žalovaný uviedol, že sa s týmto názorom nestotožňuje,
nakoľko žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 15.02.2024 nežiadala o zmenu žalobného návrhu, len
spresňovala svoj názor, preto neexistoval dôvod na vydanie rozhodnutia pred vydaním samotného

rozsudku.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.19. Ďalšie vyjadrenia strán neboli do odvolacieho konania preložené.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho

súdu.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov žalobkyne a dospel
k záveru, že rozsudok je vecne správny. V tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožnil s názorom
žalovaného o tom, že odvolanie neobsahuje podstatné náležitosti. Z odvolania jednoznačne vyplynulo,
kto ho podal, voči ktorému rozsudku odvolanie smerovalo, v akej časti ho žalobkyňa napadla, čo vytýkala

súdu prvej inštancie a čoho sa podaným odvolaním domáhala. Skutočnosť, že žalobkyňa neviedla
zákonné ustanovenia CSP, na základe ktorých sa domáhala prieskumu rozsudku súdu prvej inštancie,
nemôže mať za následok odmietnutie odvolania.

22. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,

zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý
obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si
osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu
prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.

ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na
zdôraznenie dodáva:

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

24. V zhode s názorom súdu prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že nárok žalobkyne
voči žalovanému je potrebné kvalifikovať ako nárok na náhradu vecnej škody v zmysle § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka a tiež nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 Občianskeho
zákonníka. Z PZP sa v zmysle § 15 zákona o PZP uhrádza aj nárok sekundárnych obetí po primárnej

obeti dopravnej nehody titulom náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016, ktoré bolo
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018
pod č. R 61/2018. Z tohto rozhodnutia vyplýva: „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v
zásahudoosobnostnýchprávpozostalýchobetedopravnejnehodyspôsobenejprevádzkoumotorového
vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“.

25. Podstatou odvolacích námietok žalobkyne bol jej nesúhlas s posúdením námietky premlčania, ktorý,

ako vyplýva z obsahu odvolania, smerovala voči nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa
súčasne namietala aj dopĺňací rozsudok, pretože podľa jej názoru súd mal predtým rozhodnúť o zmene
žaloby. Žalobkyňa súdu vytýkala, že nevykonal potrebné dokazovanie, ale žalobu zamietol z dôvodu
hospodárnosti konania pre premlčanie nároku.

26. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne, ktoré smerovala voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie
o nepriznaní náhrady nemajetkovej ujmy v sume 65.000,- eur, tieto spojila s nesprávnym posúdením
námietky premlčania. Odvolací súd zdôrazňuje, že daná námietka je neopodstatnená, keďže súd prvej
inštancie, na čo poukázal vo vyjadrení k odvolaniu aj žalovaný, zamietol tento nárok žalobkyne z dôvodu,že týmto titulom jej už bol priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči vinníkovi dopravnej
nehody (škodcovi) v trestnom konaní, a to vo výške 35.000,- eur. Priznaný nárok považoval súd prvej
inštancie za dostatočný a primeraný. Súd prvej inštancie tento nárok neposúdil ako premlčaný, a preto

odvolacia námietka žalobkyne je z tohto pohľadu úplne irelevantná. Okrem toho odvolací súd považuje
záver súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za správny a súladný
s doterajšou rozhodovacou praxou súdov, na ktorú poukázal aj žalovaný a z ktorej vyplývajú nižšie sumy
priznaných nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy sekundárnym obetiam dopravných nehôd (k tomu
pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/54/2023 zo dňa 31.05.2024 – pozostalej

matke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 13.000,- eur za stratu syna, rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/21/2024 zo dňa 25.09.2024 – pozostalej matke za stratu jediného dieťaťa
– syna priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- eur, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9Co/28/2024 zo dňa 24.09.2024 – každému z rodičov za stratu 27-ročného syna priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy po 25.000,- eur).

27.Pokiaľžalobkyňapoukazovalanarozhodnutieodvolaciehosúduvovecisp.zn.13Co/66/2023zodňa
06.02.2024, tento rozsudok sa týkal náhrady nemajetkovej ujmy a posudzovania námietky premlčania.

28. V uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 zo dňa 31.03.2022, ktorým argumentovala
žalobkyňa, tento súd prijal záver : „ Právo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a

rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej
nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104
Občianskeho zákonníka).

29. Vo vzťahu k vyššie označeným rozhodnutiam odvolacieho súdu a Najvyššieho súdu SR, ktorými
argumentovala žalobkyňa, je potrebné dodať, že záver súdu prvej inštancie nie je s nimi v rozpore.
Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady
nemajetkovej ujmy nebolo založené na premlčaní tohto nároku, ale na jeho nedôvodnosti.

30. K premlčaniu nároku žalobkyne na vecnú škodu odvolací súd uvádza, že v okolnostiach
takýchto prípadov je stanovená objektívna premlčacia doba a subjektívna premlčacia doba. Objektívna
premlčacia doba je trojročná a začína plynúť v okamihu škodnej udalosti. Subjektívna premlčacia doba
sa pri uplatnení nárokov na náhradu škody (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) odvíja od okamihu,

keď sa poškodený dozvie o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné
natoľko objektívne vyjadriť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu uplatniť na súde. Poškodený
sa dozvie o škode akonáhle zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik škody a orientačne
približne aj jej rozsah, pričom nie je potrebné, aby poznal rozsah škody presne, napríklad na základe
odborného posudku. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informáciu,

na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorý konkrétny subjekt je za škodu zodpovedný. Postačuje,
aby poškodenému boli známe také skutkové okolnosti, na základe ktorých je možné vyvodiť záver
o finančnom vyjadrení spôsobenej majetkovej ujmy.

31. Čo sa týka plynutia premlčacej doby vo vzťahu k nároku žalobkyne na náhradu (vecnej) škody,

odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku obsiahnuté v bode 8,
z ktorého vyplýva aj to, že : „ ... škoda a poistné plnenie sú dva samostatné právne inštitúty, pričom
pri uplatnení nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení nemožno subjektívnu vedomosť o škode stotožňovať s okamihom, keď sa poškodený dozvie o
výsledku poistného šetrenia. Z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva,

že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi v povinnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti
osobe, ktorá škodu spôsobila (§ 15 ods. 2 PZP). Poznámka 22 v tomto ustanovení priamo odkazuje na
§ 106 OZ. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že pri nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa
§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zákon odkazuje na posudzovanie premlčania podľa

rovnakých predpokladov, ako je to uvedené v § 106 OZ, a teda neupravuje žiadnu výnimku alebo iné
pravidlo pre začiatok behu subjektívnej, či objektívnej premlčacej doby, ako je inak uvedená v § 106 OZ.“32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva názor, že otázku premlčania nároku žalobkyne na
náhradu vecnej škody posúdil súd prvej inštancie správne podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania, syn žalobkyne E. B. bol usmrtený pri dopravnej nehode, ktorú

zavinil F. G. dňa XX.XX.XXXX. V septembri 2021 žalobkyňa poznala rozsah škody, preto subjektívna
premlčacia doba uplynula najneskôr v septembri 2023. Žaloba bola na súd podaná až dňa 17.01.2024,
t. j. po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Preto správne súd prvej inštancie s poukazom na
žalovaným vznesenú námietku premlčania, daný nárok žalobkyne zamietol.

33. Súd prvej inštancie sa v bode 5.13. odôvodnenia rozsudku vyjadril aj k ďalšiemu dokazovaniu,
ktorého vykonanie, vzhľadom na zaujaté právne názory, nepovažoval za potrebné. V tejto súvislosti
odkázal na nižšie, resp. ďalej uvedené závery, z ktorých vplynulo zamietnutie žaloby v časti o náhradu
vecnej škody pre premlčanie a v časti o náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu už priznaného nároku
v trestnom konaní v sume 35.000,- eur. S poukazom na uvedené sa postoj súdu prvej inštancie javí ako
logický, keďže na premlčaní časti nároku by vykonanie ďalšieho dokazovania neviedlo k inému záveru

a pokiaľ ide o dokazovanie vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy, jej priznanie vo výške 35.000,- eur
zodpovedá okolnostiam danej veci a doterajšej rozhodovacej činnosti súdov.

34. Žalobkyňa tiež namietala, že súd prvej inštancie nerozhodol procesne správne, ak pred vydaním
dopĺňacieho rozsudku nerozhodol o zmene žaloby. Aj túto námietku vyhodnotil odvolací súd ako

nedôvodnú.

35. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia vecnej škody nad sumu
8.146,07 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 01.08.2023 do zaplatenia. Učinil tak na
základe podania žalobkyne doručeného súdu dňa 15.02.2024. Uvedené vyplýva z bodu 3. odôvodnenia

dopĺňacieho rozsudku. Aj keď výrok rozsudku súdu o zastavení, či čiastočnom zastavení konania má
povahu uznesenia, na správnosti dopĺňacieho rozsudku to nič nemení, keďže súd rozhodol o predmete
konania, o ktorom v rozsudku zo dňa 03.06.2024 opomenúť rozhodol.

36. V žalobe si žalobkyňa titulom vecnej škody uplatnila sumu 8.994,61 eur s príslušenstvom. V podaní

doručenom súdu dňa 15.02.2024 túto sumu upresnila a požadovala zaplatenie vecnej škody vo výške
8.146,07 eur s prísl. To znamená, že žiadala menej, než v pôvodne podanej žalobe. Za daných
okolností je zásadný obsah tohto podania žalobkyne, a keďže požadovaný nárok na náhradu vecnej
škody ponížila, znamená, akoby žalobu vo zvyšnej časti vzala späť. Súd za takejto situácie nemohol
rozhodovať o zmene žaloby, pretože zmena žaloby by prichádzala do úvahy, ak by si žalobkyňa neskôr

v konaní uplatnila nárok vo vyššej sume. Správne preto súd prvej inštancie konanie v časti nad sumu
8.146,07 eur s prísl. zastavil.

37. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými

dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného
práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné

práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP,
treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody
alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne,
ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie
ako celok je nepresvedčivé (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017).

Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

38. Vychádzajúc z uvedeného je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
o zamietnutí žaloby dostatočne zdôvodnil, a to s poukazom na premlčanie nároku žalobkyne na náhradu
vecnej škody a s poukazom na to, že v trestnom konaní priznaná náhrada nemajetkovej ujmy voči

škodcovi v sume 35.000,- eur je dostatočná a primeraná. Zároveň súd správne rozhodol o čiastočnom
zastavení konania ako o predmete, o ktorom opomenul rozhodnúť, a to vo forme dopĺňacieho rozsudku.39. Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom
potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. V celom rozsahu úspešnému žalovanému by patrila náhrada trov konania, avšak vzhľadom na
to, že žalovaný nebol v konaní zastúpený právnym zástupcom, pričom trovy mu nevznikli ani v podobe
zaplateného súdneho poplatku za odvolanie, keďže odvolanie podala protistrana, odvolací súd stranám
sporu náhradu trov konania nepriznal. Neúspešnej žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2

CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).