Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 16, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/180/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203323
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1223203323.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. H. XXXX/
X, I., zastúpená splnomocnencom: Mgr. Kristína Lavičková, advokátka, so sídlom Gajova 4, Bratislava

a otca: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, I., zastúpený splnomocnencom: URBAN
& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, Bratislava, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava II, č. k. 3P/35/2023-161 zo dňa 17.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ,,prvoinštančný súd“), schválil dohodu
rodičov o úprave pomerov k maloletému dieťaťu tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca
s maloletým bol upravený vždy v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok od 16:00 hod. do
18:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 19:00 hod. s výnimkou školských prázdnin, kedy sa styk otca s

maloletýmponechalnadohodurodičov(výrokI.).Otcoviuložilpovinnosťprispievaťnavýživumaloletého
sumou 280,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 18.08.2023 (výrok II). Zročné
výživné za obdobie od 18.08.2023 do 30.04.2024 vo výške 1 176,45 eura uložil otcovi zaplatiť k rukám
matky v lehote 30 dní od doručenia rozsudku (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej
aj „ZoR“) a dospel k záveru, že výživné vo výške 280,- eur uložené otcovi zodpovedá jeho možnostiam
a schopnostiach a to nielen s poukazom na jeho mesačný príjem, ale aj vzhľadom na jeho pomery
zdôvodnené v bodoch 8. a 9. odôvodnenia rozsudku. Poukázal na to, že maloletý je vo veku 11 rokov,
v 4. ročníku štátnej základnej školy, ktorého odôvodnené potreby ustálil v sume 770,- eur mesačne,
z toho strava vo výške 250,- eur; strava v školskej jedálni aktuálne (vzhľadom na príspevok štátu) vo

výške 16,- eur, školský klub vo výške 40,- eur, oblečenie a obuv v sume 80,- eur, drogéria vrátane
doplnkov výživy, konkrétne vitamínu C v hodnote 15,- eur, spolu v sume 50,- eur, kredit na telefón 10,-
eur, voľnočasové aktivity (kino, vstupné na športové as kultúrne podujatia) vo výške 100,- eur, čo pri cca
štyroch víkendoch v mesiaci predstavuje sumu 25,- eur útraty počas jedného víkendu, pričom len cena
zľavneného lístka do kina pre deti do 12 rokov predstavuje sumu 8,80 eura (podľa cenníka dostupného
naK.),krúžokfutbaluvovýške35,50eura,vreckové10,-eur,električenkavovýške15,-eurprikúpe

zľavneného trojmesačného lístka v sume 44,30 eura, školské pomôcky vo výške 10 eur (oproti matkou
vyčíslených 15,- eur z dôvodu neprimeranosti v spojení s deklarovaným ročným výdavkom na nákup tzv.„štartovacieho“ balíka na začiatku školského roka). Náklad na bývanie maloletého posúdil vo výške 100,-
eur mesačne vrátane energii a to napriek tomu, že zo strany matky tento náklad listinne preukázaný
nebol, mal súd prvej inštancie za nespochybniteľné, že takýto náklad na strane maloletého oprávnene

vzniká, bez ohľadu na to, že matka, rovnako ako otec, tvrdenie o hradení príspevku na bývanie do
rúk svojim rodičom nepreukázali. Pri jej určení vychádzal z cien bývania a energii v I., známych mu z
rozhodovacej činnosti a tiež zo skutočnosti, že pri počte dvoch osôb v domácnosti (maloletý a matka)
by táto suma zodpovedala nákladu na bývanie celkovo 200,- eur, z ktorého by bolo možné v pomeroch
I. zabezpečiť bývanie v menšom, maximálne dvojizbovom byte v I. a to aj za predpokladu, že by išlo len

o náklad za správu a energie, nie trhové nájomné. Na strane maloletého boli zistené zvýšené výdavky
súvisiace s jeho zdravotným stavom ustálené na základe lekárskych správ a potvrdení o vykonaných
platbách vo výške, na sume 50,- eur týkajúce sa najmä jeho závažného zrakového postihnutia. Pri
určení vyživovacej povinnosti prihliadol súd prvej inštancie nielen na aktuálny reálny príjem otca v sume
cca 580,- eur netto mesačne, ale aj jeho možnosti a celkové majetkové pomery. Prihliadol na to, že
otec v roku 2023, kedy bol nezamestnaný, nadobudol motorové vozidlo zn. Audi A6, pričom neuveril

jeho tvrdeniu, že v skutočnosti motorové vozidlo zakúpil jeho otec. Na strane oboch rodičov bol zistený
finančný majetok minimálne v sume 35 000,- eur, ktorá suma predstavuje vrátenú časť zálohy za byt
v obci M. zaplatenej každým z rodičov vo výške 41 500,- eur v roku 2023, ktorá kúpa sa nerealizovala
a rodičom boli tieto finančné prostriedky po odpočítaní zmluvnej pokuty vrátené každému vo výške
35 000,- eur. Pokiaľ otec tvrdil, že išlo o finančné prostriedky rodičov, uvedené nepreukázal. Prihliadol

na to, že otec sa živil 10 rokov ako taxikár, živnosť nevykonával, pracoval pre známeho údajne 5 hodín
týždenne, niekedy viac a v tom čase vedel podľa jeho tvrdení zarobiť okolo 1 000,- eur mesačne netto.
Pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na matkou poberané rodinné prídavky a daňový bonus, spolu
vo výške 200,- eur. Výška zročného výživného za stanovené obdobie bola súdom určená výpočtom:
8 mesiacov (09/2023 až 4/2024 krát určená výška mesačného príspevku otca na výživu maloletého v

sume 280 eur, t. j. 2 240,- eur, ku ktorej pripočítal alikvótnu časť výživného za mesiac august 2023
(návrh matkou podaný 18.08.2023), čo predstavuje sumu 126,45 eura (280:31x14), spolu v sume 2
366,45 eura, od ktorej okresný súd odpočítal sumu 1 190,- eur, ktorou otec v rozhodnom období prispel
na výživu maloletého k rukám matky a priamou úhradou nákladov maloletého, na čom sa rodičia zhodli.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku II. a III. podal otec v zákonnej lehote
odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu uloží povinnosť
prispievať na výživu maloletého výživným v sume 150,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred počnúc dňom 18.08.2023. V časti napadnutého výroku III. navrhol určiť zročné výživné
za obdobie od 18.08.2023 do 30.04.2024 vo výške 77,74 eura.

5. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“) a § 62 ods. 1CMP. Namietal, že nie je zrejmé ako súd prvej inštancie dospel v

súvislosti so stanovením priemerných mesačných odôvodnených potrieb na maloletého vo veku 11
rokov k dôvodnosti výdavkov vo výške 770,- eur mesačne, keď neozrejmil ako dospel k priemerným
mesačným výdavkom na stravu maloletého vo výške 250,- eur, vzhľadom na príspevok štátu na stravu
v školskej jedálni. Výdavok na obuv a oblečenie vo výške 80,- eur mesačne (ktoré nikto nekupuje každý
mesiac), kozmetiku vo výške 35,- eur mesačne, „nájom vo výške“ 100,- eur mesačne, okrem iného

matka nepreukázala, pričom kúpa oblečenia maloletému každý mesiac nie je dôvodná a ak by tomu
aj bolo, výška 80,- eur nie je primeraná. Za neprimeranú považoval pre 11 ročné dieťa aj sumu 35,-
eur na kozmetiku a poukázal na ceny výrobkov napríklad v drogérii DM. Pokiaľ súd prvej inštancie pri
určovaní výživného uviedol, že bol limitovaný najmä obmedzenými príjmovými a majetkovými pomermi
rodičov, tieto dostatočne neskúmal, zistil tak neúplne a nesprávne skutočný stav veci, stotožnil sa len

s tvrdeniami matky, pričom sa neunúval, aby uvedené vyvrátil alebo potvrdil alebo čo i len bližšie
skúmal. Ani jeho výsluchom sa nesnažil objasniť všetky skutočnosti, nevykonal dokazovanie výsluchom
rodičov maloletého, či jeho rodičov, ktoré dôkazy by taktiež mohli prispieť k objasneniu relevantných
skutočností. Na preukázanie svojich tvrdení predložil čestné prehlásenie svojich rodičov potvrdzujúcich
postupné poskytnutie finančnej výpomoci na kúpu bytu v M. v celkovej sume 35 000,- eur (19 900,- eur

bankovým prevodom) v roku 2022 a 2023. Žiadal, aby odvolací súd vykonal dokazovanie priloženými
listami, preukazujúcimi podstatnú zmenu okolností vo vzťahu k skutočnosti, že si nevie nájsť prácu
a na preukázanie, že suma 35 000,- eur nemala byť (ale bola súdom prvej inštancie) vyhodnotená ako
jeho majetková hodnota. Navrhol svoj výsluch, ako aj výsluch jeho rodičov, ktorí mu poskytli finančnéprostriedkyvovýške35000,-eur,ktoréimpreukázateľnevrátil.PoukázalnajudikatúruEurópskehosúdu
pre ľudské práva, Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu
SR,akoajnazákonč.601/2003Z.z.oživotnomminimeaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,podľa

ktoréhozákonnéživotnéminimumjestanovenéod01.07.2023do30.06.2024prezaopatrenéneplnoleté
dieťa alebo nezaopatrené dieťa vo výške 122,77 eura, od 01.07.2024 do 30.06.2025 vo výške 125,11
eura, pričom suma 280,- eur mesačne prevyšuje sumu 125,11 eura viac ako 2-násobne. Podľa metodiky
Ministerstva spravodlivosti na určenie výšky výživného pre rodičov platnej v roku 2024 a publikovanej
07.02.2024 je v tabuľke odporúčaný podiel výživného pre 1 maloleté dieťa vo veku 10-14 rokov z príjmu

rodičov22%,pričomstanovenévýživnévovýške280,-eurpredstavujetakmerdvojnásobokodporúčanej
sumy. Je si vedomý zvýšených výdavkov maloletého zo zdravotných dôvodov, ale v danom prípade
je výživné neprimerané. Tiež poukázal na zmenu pomerov na jeho strane po pojednávaní, pretože
pokiaľ okresný súd pri zdôvodnení výživného vychádzal z jeho pravidelného príjmu zo zamestnania
na Mestskej polícii L. J. D. I. s tým, že po absolvovaní všetkých kvalifikačných skúšok môže mať hrubý
mesačný príjem vo výške cca 1400-1500,- eur, z dôvodu trestného oznámenia matkou, bolo voči nemu

dňa 26.07.2023 vznesené obvinenie a dňa 08.02.2024 bola podaná obžaloba za prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Trestného zákona a na kvalifikačnej skúške ho dňa 09.04.2024 zamestnávateľ upozornil, že v
prípade odsúdenia nebude môcť na tejto pracovnej pozícii ďalej pracovať. Podaním zo dňa 24.11.2023
navrhol, aby došlo k zrušeniu primeraných povinností a obmedzení v zmysle uznesenia Mestského súdu

Bratislava I č.k. 57Tp/14/2023 zo dňa 29.07.2023, ktorému vyhovené nebolo. Zamestnávateľ preto z
uvedeného dôvodu navrhol ukončiť pracovný pomer dohodou ku dňu 26.04.2024 s tým, že keď nebude
odsúdený, môže sa do zamestnania vrátiť a doriešiť potrebné záležitosti. Listom zo dňa 25.04.2024
mu bolo zo strany Mestskej polície L. J. D. M. I. oznámené, že dňa 26.04.2024 končí jeho pracovný
pomer v skúšobnej dobe. V dôsledku straty zamestnania sa dňa 30.4.2024 zaevidoval ako uchádzač o

zamestnanie na Úrade práce Bratislava, je nezamestnaný bez poberania príspevku v nezamestnanosti
a momentálne nemá žiadny pravidelný príjem, pričom na svoje živobytie a na plnenie si vyživovacej
povinnostisasnažízarobiťaspoňnejaképeniazepríležitostnouprácou.Poukázalnazamestnaniematky
v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody I. ako vedúci účtovník s priemerným čistým
mesačným príjmom vo výške 1 062,- eur, ktorá tiež poberá rodinné prídavky vo výške 60,- eur mesačne,

s maloletým žije v spoločnej domácnosti so svojou rodinou v rodinnom dome svojich rodičov v I., ktorým
prispieva 200,- eur. Namietal, že nebolo dostatočne preukázané na základe akých záverov dospel súd
prvej inštancie k určenej výške výživného, pričom nedal ani odpoveď ako dospel k výške priemerných
mesačných výdavkov maloletého vo výške 770,- eur.

6. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil
a navrhol ho potvrdiť.

7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdiť. Uviedla, že strata zamestnania otca nebola ovplyvnená prebiehajúcim trestným stíhaním,

nakoľko už v čase nástupu do práce bol niekoľko mesiacov stíhaný, preto strata zamestnania otca
nemá súvis s reálnymi nákladmi na výchovu a výživu maloletého. Otec aj napriek prepusteniu z práce
má prostriedky na platenie výživného, v ktorom smere poukázala na ním zaslané platby. Uviedla, že
maloletému vznikli aj mimoriadne výdavky, nakoľko nastúpil na druhý stupeň základnej školy, kde
zatiaľ vznikli ďalšie mimoriadne výdavky na kúpu nového batohu v hodnote 30,- eur, pracovné zošity :

slovenský jazyk 8,50 eura, anglický jazyk 10,- eur, matematika 8,80 eura, geografia 4,50 eura, na
hygienické potreby do školy 10,- eur, nabitie električenky v hodnote 99,50 eura. Snahu otca poukazovať
v odvolaní na nesprávnosť posúdenia mesačných nákladov na maloletého zo strany súdu nemožno
chápať inak, ako odpútať pozornosť od podstaty sporu, ktorou je adekvátna výživa maloletého. Tvrdenie
otca o svojvoľnom závere súdu ohľadom potrieb maloletého nie je správne, pretože súd prvej inštancie

sa dôkladne zaoberal všetkými listinnými dôkazmi, ktoré do konania predložila a na základe nich veľmi
presne vyšpecifikoval minimálne a odôvodnené potreby maloletého. Dodala, že maloletý je vo veku,
kedy nemožno očakávať zníženie nákladov na jeho výživu, pričom tieto náklady budú časom rásť.

8. K vyjadreniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý sa naďalej pridržiaval písomného vyjadrenia

k odvolaniu otca.

9. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uvádzal totožné tvrdenia ako v odvolaní. Naďalej
poukazoval na to, že nemá žiaden pravidelný príjem a na svoje a živobytie maloletého sa snaží zarobiťpeniaze príležitostnými prácami. Mal za to, že vo vzťahu k výške výživného nebolo dostatočne jasne
a zrozumiteľne preukázané na základe akých právnych záverov dospel súd prvej inštancie k určenej
výške, pričom nedal odpoveď na otázku ako dospel k výške priemerných mesačných výdavkov na

maloletého vo výške 770,- eur. Absentuje odôvodnenie právnych záverov súdu prvej inštancie pri
určovaní výšky výživného.

10. Otec doručil súdu prvej inštancie doplnenie odvolania. Z dôvodu chyby v odvolaní navrhol
odvolaciemu súdu, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie tak,

že mu uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 150,- eur mesačne k rukám
matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 18.08.2023. Napadnutý výrok III. rozsudku
navrhol zmeniť tak, že určí zročné výživné za obdobie od 18.08.2023 do 30.04.2024 vo výške 77,74
eura, eventuálne napadnutý výrok II. rozsudku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

11. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, vrátane
závislého III. a IV. podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods.
1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti
otca nie je vecne správne, pretože prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca
dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ale je tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,

pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) sa

rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo

4/2009).

14. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu),
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04

- K.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v
tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či

rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

15. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby

uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý
proces.

16. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.17. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

18. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

19. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

20. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

21. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať

konanie aj bez návrhu.

22. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

23. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.

materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,

uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

24. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2, 5 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností
a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

27. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

28. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na
schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je
zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako
aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých

životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke
fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je
rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj
jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť
len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej
životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor,

ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce
sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním,
skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť
pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na
druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové

riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho
zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne
skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.
zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo
schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,
ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v

takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať
zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

29. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,

ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na

zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená
v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k
tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby,
ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s

uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda
znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje
v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo
na slobodnú voľbu povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (z komentára k Zákonu o
rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), ale

zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré
by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a
potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh matky na úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Matka navrhla zveriť maloletého do svojej osobnej
starostlivosti s tým, že maloletého bude oprávnená zastupovať a spravovať jeho majetok matka, žiadala
zakázať styk oca s maloletým a uložiť mu povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 500,- eur
mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom schválil dohodu
rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloleté dieťa

zveril do osobnej starostlivosti matky, obom rodičom umožnil maloletého zastupovať a spravovať jej
majetok. Otcovi umožnil stretávať sa s maloletým vždy v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok
od 16:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 19:00 hod. s výnimkou školských prázdnin,
kedy sa styk otca s maloletým ponechal na dohodu rodičov (výrok I.).

31. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 280,- eur mesačne k rukám matky, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 18.08.2023 (výrok II) a zročné výživné za obdobie od 18.08.2023
do 30.04.2024 vo výške 1176,45 eura uložil otcovi povinnosť zaplatiť k rukám matky v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku (výrok III.), keďže súčasťou rodičovskej dohody nebola otázka výživného.

32. Odvolací súd dodáva, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa vyživovacej
povinnosti zo strany otca náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia absolútne nespĺňa.
Prvoinštančný súd sa síce snažil zisťovať skutočný stav veci, no napriek tomu k tomu nedošlo. AjKeď odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahovalo správne právne normy a ich výklad, vrátane
princípu potencionality, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé či vlastne súd prvej inštancie
tento princíp potencionality aj aplikoval, keďže uvedenému nedal jasnú odpoveď, keď na jednej starne

poukazuje na reálny príjem otca vo výške 580,- eur, no na strane druhej odkazuje na celkové majetkové
pomeryotca,niejevšakzrejménaktoré.Akmalnamyslisúdprvejinštanciefinančnéprostriedkyvrátené
z dôvodu nezrealizovania kúpy bytu, v danom smere otec predsa uvádzal aj pred súdom prvej inštancie,
žeišlooprostriedkyodrodičov(zápisnicazpojednávaniazodňa25.03.2024),pričomakpovažovaldanú
skutočnosť za spornú, mal vykonať náležité dokazovanie a z neho vyvodiť správne skutkové a právne

závery. Odôvodnenie napadnutého rozsudku preto nezodpovedá ani princípu potencionality príjmov na
strane otca, keď z neho nie je ani zrejmé z akého predpokladaného príjmu okresný súd vychádzal, teda
aký potencionálny príjem by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosahovať. Ani príjem
z pracovného pomeru otca vo výške 580,- eur nie je uvedený správne, pretože priemerný zárobok nebol
uvedený vo výške za celý odpracovaný mesiac. Za pochybenie považuje odvolací súd tiež to, že súd
prvej inštancie uvádzal príjem otca v rôznych sumách (580,- eur, 1 000,- eur), preto nie je zrejmé z akého

príjmu vychádzal, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie absolútne nepreskúmateľné. Tiež vyčíslenie
odôvodnených potrieb maloletého v bode 22. napadnutého rozsudku nie je správne.

33. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a IV. zrušil a vec v tomto rozsahu
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.

34. Z vyššie uvedených záverov je potrebné zistiť skutočný stav veci, a za uvedeným účelom ustáliť
príjem otca, uviesť ho v správnej výške, nie v rôznych sumách, tak ako bolo uvedené v bode 23.
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Preto je potrebné zistiť dôkladne majetkové pomery otca, jeho
reálny príjem (aj keď príležitostný) a výdavky súvisiace so životnými nákladmi, príjem jeho spolužijúcich

osôb a rozsah podieľania sa na nákladoch domácnosti otca. Tiež je potrebné sa zaoberať dôvodmi
ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa otca, či v danom smere nešlo o zavinenú
stratu zamestnania a zistiť zárobok z tohto zamestnania. Pokiaľ súd prvej inštancie bude mať za
to, že je dôvodné aplikovať princíp potencionality príjmu otca, je potrebné v rozhodnutí uviesť výšku
tohto potencionálneho príjmu. Taktiež je potrebné sa zaoberať odvolacími námietkami otca ohľadne

poskytnutých finančných prostriedkov zo strany jeho rodičov pre posúdenie jeho majetkových pomerov,
zauvedenýmúčelomdoplniťdokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,prípadnevýsluchomsvedkom
podľa návrhu otca, či listinnými dôkazmi a skutkové zistenia náležite vyhodnotiť. Rovnako je potrebné pri
určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadniť odôvodnené potreby maloletého, ich primeranosť,
ustáliť správnu sumu týchto potrieb, výšku rodinných prídavkov, ako aj daňový bonus, ktorý je súčasťou

príjmu matky, príjem spolužijúcich osôb matky a tiež zohľadniť podiel matky na vyživovacej povinnosti
k dieťaťu, ktorú už nekompenzuje výlučne osobnou starostlivosťou vzhľadom na vek dieťaťa. Odvolací
súd tiež dáva do pozornosti Metodiku MS SR pre výpočet výživného, tzv. tabuľkové výživné, ktorá má
odporúčací charakter.

35. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).