Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 6, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/3197/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121478271
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lakoštiková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121478271.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XXXX/X, XXX XX D. - E. D., v konaní zast.: ROHUTNÝ & Spol, s.r.o., Nová 524/37, 900 23 Viničné,
IČO: 53 360 168 proti povinnému: Quantum Credit, a.s. IČO: 47 248 980, so sídlom Tomášikova 23/C,
821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, o vymoženie 42,- Eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho
exekútora: Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom exekútorského úradu 1.mája 2900/111, 901 01 Malacky, pod

sp. zn. 211EX 1779/21, o námietkach oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie 211EX 1779/21
zo dňa 17.05.2024, vydaného súdnym exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň.

II. Súd z r u š u j e upovedomenie o zastavení exekúcie 211EX 1779/21 zo dňa 17.05.2024, vydané
súdnym exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.09.2021 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 42 Eur a trov exekúcie, a to na podklade exekučného titulu
– Upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., sp. zn.
EX 3210/16 zo dňa 03.05.2021.

2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 04.10.2021 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie sp. zn. 1Ek/3197/2021 pre súdneho exekútora: Mgr. Drahomír Kriváň, toho času sídlom
exekútorského úradu 1.mája 2900/111, 901 01 Malacky, IČO: 50 918 320, ktorý exekúciu vedie pod sp.
zn. 211EX 1779/21.

3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 17.05.2024 upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil

exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok
právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora.

4. Dňa 22.06.2024 boli súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného zo

dňa 14.06.2024 proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora.,
v ktorých uviedol, že na základe písomnej informácie od súdneho exekútora má za preukázané,
že súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec vymáhajúci pohľadávky povinného, v rozhodnom období
stanovenom § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, vymohol v exekučnom konaní finančné
prostriedky v prospech povinného. Informáciu o výške a dátume vymoženia finančných prostriedkov
v prospech povinného potvrdil sám súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, doloženým vo formáte

xls. V zmysle súdnym exekútorom vydaného príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu
na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. LadislavoviJakubcovi, uvedené finančné prostriedky mali byť súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom
poukázané v prospech exekučných konaní, v ktorých poverený súdny exekútor vydal Upovedomenia o
zastavení. Dôvod neevidovania finančných prostriedkov od súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca

v exekučnom konaní, podľa písomnej odpovede súdneho exekútora zo dňa 28.03.2024 súdny exekútor
preveruje. Keďže v priebehu exekučného konania bol zistený majetok povinného, ktorý by mohol
postačovaťaspoňnaúhradutrovexekúcie,oprávnenýžiadalzrušiťUpovedomenieozastaveníexekúcie
a výzvu na úhradu trov exekúcie a žiadal v exekúcii pokračovať.

5. K námietkam sa vyjadril aj súdny exekútor, ktorý uviedol, že s poukazom na ustanovenia Exekučné
poriadku o námietkach proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a s poukazom na bezvýslednosť
lustrácii ohľadne majetku povinného konštatoval, že povinný ako právnická osoba na území Slovenskej
republiky existuje len ako osoba de iure, pričom de facto nevlastní žiaden majetok. V tomto smere
rovnako poukázal, že sumy, ktoré mali byť vymožené v rámci exekúcii vykonávaných v prospech
povinného vzhľadom na počet exekučných konaní vedených v jeho neprospech sú zanedbateľné, a

ako také by nestačili ani na pokrytie trov exekúcie. V tomto smere rovnako dodal, že pri posudzovaní
nemajetnosti povinného sa vychádza z jeho relatívnej nemajetnosti, t.j. nemajetnosti posúdenej súdnym
exekútorom v konkrétnom exekučnom konaní. Finančné prostriedky vymožené v prospech povinného
mali byť priradené ku konaniam, ktoré boli zastavené pre ich vymoženie. Rovnako však súdny exekútor
dodal,žecit.:„Ďalšiefinančnéprostriedkyktorébybolinauvedenékonaniapoukázanéatátoskutočnosť

by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej lehoty budú do rozhodnutia súdu o námietkach
vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie ponechané z dôvodu právnej opatrnosti, ale aj v
zmyslezákonanadepozitnomúčte“.Podľanázorusúdnehoexekútoravykonalvšetkyúkonynevyhnutné
pre zistenie majetku povinného, pričom dospel k názoru že je skutočne nemajetný a z uvedeného
dôvodu exekúciu zastavil. Tvrdenia oprávneného o existencii zexekvovateľného majetku považuje za

nepreukázané. Záverom dodal, že účelom dôvodu zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného
je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné
skončenie. V prípade právnickej osoby zmena majetkových pomerov nemajetného povinného je v
budúcnosti vysoko nepravdepodobná. Súdny exekútor má povinnosť vydať Upovedomenie o zastavení
exekúcie ak do 30 mesiacov od začatia exekúcie nezistil majetok povinného, čo preukázal lustráciami

majetkových pomerov. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd námietky oprávneného zamietol.
6. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok), doručením
poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

7.Podľa§61nods.1písm.c)Exekučnéhoporiadku,exekútorvydáupovedomenieozastaveníexekúcie,
ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c)
až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

10. Podľa § 105 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než

pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému.11. Podľa § 105 ods. 1 Exekučného poriadku, takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného
sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne
vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti.

12. Súd preskúmal námietky oprávneného voči Upovedomeniu o zastavení exekúcie, vyjadrenie
súdneho exekútora a konštatuje, že námietky povinného boli podané v zákonom stanovenej 15-dňovej
lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku a sú dôvodné.

13. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v
prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a
výzvu na úhradu trov exekútora. Napriek tomu má oprávnený, v niektorých prípadoch, možnosť použiť
procesnú obranu proti takémuto rozhodnutiu súdneho exekútora v podobe podania námietok, ktoré
súdny exekútor predloží na rozhodnutie súdu.

14. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na
majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by
stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Účelom tohto dôvodu pre zastavenie exekúcie je zabránenie
neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné skončenie z

dôvodu nedostatku majetku povinného. Je potrebné upozorniť na to, že dôvodom zastavenia exekúcie je
nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť
a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, čiže jeho absolútna nemajetnosť. Podľa tohto
ustanovenia súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak nezistil zexekvovateľný
majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov súdneho exekútora do 30 mesiacov

od začatia exekúcia (teda od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie) alebo od posledného
zexekvovateľného majetku. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať
proti takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré predloží na rozhodnutie súdu.
V námietkach môže účastník konania, ktorý námietky podal, argumentovať len tým, že exekútor
nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia neopodstatňuje

zastavenieexekúcieprenemajetnosť,avšaktakétotvrdeniajepovinnýpreukázať.Dôvodomnazrušenie
upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku povinného je skutočne len preukázanie
existencie relevantného exekvovateľného majetku, prípadne samotné splnenie vymáhanej povinnosti.
Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie
zaťažuje výlučne toho účastníka konania, ktorý námietky podal.

15. Dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku je teda situácia,
keď uplynulo viac ako dva a pol roka od začatia zisťovania majetku (predpokladá sa, že exekútor začal
konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm.
c) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, a

ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií,
ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne dlho by trvali aj exekúcie proti
povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v dlhom časovom horizonte
dosiahnutý žiadny výťažok.

16. Dôvod zastavenia exekúcie pre uplynutie doby bezvýslednosti však nemožno uprednostniť za
každej situácie bez prihliadnutia na osobitné okolnosti toho ktorého prípadu. Uprednostňovanie rýchlosti
exekučného konania nepochybne má svoje logické hranice. Prednostnou a prvoradou úlohou exekúcie
je pohľadávku vymôcť. V každom prípade súd musí dbať na to, aby napĺňanie litery zákona nezostalo
jeho jediným účelom. Striktné dodržiavanie zákonných ustanovení bez prihliadnutia na ich zmysel a

faktický účel by bolo kontraproduktívne.

17. Súd nepovažuje rozhodnú dobu bezvýslednosti vymáhania pohľadávky oprávneného v rámci
exekúcie za „neprekročiteľnú“. Opačným výkladom by sme došli k absurdnému záveru a síce,
kedy na naplnenie hypotézy ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c) by stačila samotná skutočnosť,

že súdnym exekútorom nebol zistený žiadny zexekvovateľný majetok napríklad aj v prípade jeho
absolútnej nečinnosti. Súd totiž zastáva názor, že predmetom rozhodovania súdu o námietkach proti
Upovedomeniu o zastavení exekúcie sú práve dôvody, pre ktoré predmetné Upovedomenie samotné byť
vydané nemalo, teda že existuje zexekvovateľný majetok, t. j. že vymoženie pohľadávky oprávnenéhoešte stále nie je vylúčené, zmarené, nemožné, inak tiež že jej vymoženie je stále perspektívne.
Prieskumom exekučného súdu v tomto štádiu však nie je preskúmavanie postupu súdneho exekútora
ako takého. Ak totiž zastával oprávnený, prípadne iný subjekt, názor, že v exekúcii nie je pokračované

bez zbytočných prieťahov alebo že exekúcia nie je vedená vhodne (jedným zo spôsobov výkonu
exekúcie), či sa o tejto skutočnosti dozvedel sám, bol by súd býval (na podnet či z vlastnej činnosti)
exekútora dopytoval, poprípade inštruoval pokynovým uznesením v zmysle § 32 Exekučného poriadku.
V týchto prípadoch by sa tak exekúcia zastavila napriek tomu, že vymoženie pohľadávky oprávneného
je stále nádejné či sľubné, inak povedané, stále objektívne možné, čo by bolo v rozpore so samotným

účelom exekúcie. Rovnako súd nepovažuje za vhodný postup, kedy by sme oprávneného takpovediac
nútili k opätovnému podávaniu návrhov na vymoženie týchto pohľadávok a zvyšovali tak administratívne
zaťaženie nielen súdu, no v konečnom dôsledku aj samotného exekútora, čo by bolo v rozpore s
hospodárnosťou konania, prípadne nútili k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu.

18. Súdny exekútor nemohol spoľahlivo dospieť k záveru o nemajetnosti povinného, ani tej relatívnej,

v situácii, kedy v prospech povinného prebieha viacero exekučných konaní, teda v situácii, kedy
povinný disponuje viacerými pohľadávkami, ktoré sú predmetnom výkonu exekúcie (vymoženými či
vymáhanými), pričom vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného (v tomto exekučnom konaní)
je často predlžované alebo marené výlučne zdĺhavosťou administratívneho procesu priraďovania
(čiastočných) platieb v exekučných konaniach vedených v prospech povinného na úhrady pohľadávky

vymáhanej v tomto či iných exekučných konaniach vedených v prospech oprávneného (prednostne
sa totiž uspokojujú pohľadávky vymáhané v skôr začatých exekučných konaniach v súlade s § 57
ods. 2 Exekučného poriadku), a to práve z dôvodu väčšieho počtu konaní vedených nielen proti
povinnému, no aj v jeho prospech. Súd v tejto veci považuje za dôležité upriamiť pozornosť na samotné
vyjadrenie súdneho exekútora, podľa ktorého cit.: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré by boli na uvedené

konania poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej lehoty budú do
rozhodnutia súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie ponechané z
dôvodu právnej opatrnosti ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte.“ Z uvedeného možno použitím
základných pravidiel formálnej logiky nepochybne dôjsť k záveru, že ak by povinný nebol majetný, resp.
ak by nedisponoval majetkom dostatočným na uhradenie pohľadávky oprávneného (aspoň v časti),

nemohli byť v prospech „uvedených konaní“ poukázané finančné prostriedky vzhľadom na vydaný
exekučný príkaz na prikázanie inej peňažnej pohľadávky, t.z. že majetok povinného bolo možné nielen
predpokladať, no nepochybne prezumovať.
19. Súd osobitne poukazuje na fakt, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného má slúžiť práve
a výlučne na jeho ochranu, a to z dôvodu, aby v exekúcii nezostával neprimerane dlho v situáciách,

kedy je vymoženie pohľadávky oprávneného nemožné, či vysoko (vzhľadom na jeho nemajetnosť)
nepravdepodobné. V prejednávanom prípade je však vymoženie pohľadávky oprávneného až do
momentu ukončenia exekučných konaní, ktoré sú vedené v prospech povinného, nielenže možné,
no vysoko pravdepodobné. V predmetnom prípade tak nejde o posúdenie potencionálnej možnosti
nadobudnutia majetku v budúcnosti, no jeho skutočnej existencii v podobe pohľadávok vymáhaných v

iných exekučných konania v prospech povinného. Normatívne vyjadrenie budúcej splatnosti pohľadávky
povinného voči tretej osobe pritom obsahuje samotné ustanovenie § 105 ods. 2 Exekučného poriadku.
Pod zexekvovaním tak treba vnímať proces, resp. moment, keď sa predmet vlastníctva povinného (v
tomto prípade pohľadávka) stane predmetom exekúcie. Prijať záver o nemajetnosti povinného napriek
existencii takýchto pohľadávok možno spoľahlivo až po tom, ako napriek ich splatnosti k ich úhrade (pri

ingerencii súdneho exekútora) nedôjde.

20. Je v najvyššom záujme oprávneného, aby sa vo vymáhaní jeho pohľadávky pokračovalo, v
najlepšom záujme povinného, aby exekučné konanie a výkon exekúcie naďalej prebiehal (aby exekúcia
pre jeho nemajetnosť nebola zastavená), pričom úlohou súdom povereného exekútora je podľa svojich

najlepších schopností a možností s odbornou starostlivosťou výkon exekúcie zabezpečiť. Súd tak
nemôže v dobrom svedomí zastaviť exekúciu, resp. jej zastaveniu nezabrániť v situácii, kedy by jej
zastavenie bolo na škodu nielen oprávnenému, no v konečnom dôsledku povinnému samotnému, voči
ktorému by zastavenie exekúcie malo ďalekosiahle následky (§ 61n ods. 6 Exekučného poriadku) ako
výkon exekúcie.

21. Základným postulátom pre uplatnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v súlade s § 61n ods. 1 písm.
c) Exekučného poriadku je práve (relatívna) neexistencia zexekvovateľného majetku povinného, čo sa
v predmetnom prípade nepreukázalo. Povinnému je pritom ešte stále zachovaná možnosť domáhať sasúdnej ochrany v podobe obrátenia sa na príslušný súd v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, tzn. domáhať sa začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu samotného pre
jeho (domnelú) nemajetnosť.

22. Za nemenej dôležité považuje súd aj to, že priradenie prípadne ďalších (aj dodatočne) vykonaných
platieb má zásadný význam pre posúdenie prerušenia pôvodnej doby bezvýslednosti exekúcie a
začiatok jej opätovného plynutia. V takom prípade by totiž išlo o (čiastočné) vymoženie pohľadávky
oprávneného v konaní, a teda zexekvovanie majetku povinného. V súlade s dikciou § 61n ods. 1 písm.

c) Exekučného poriadku by tak nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného,
keďže neuplynula doba bezvýslednosti od (práve tohto) posledného zexekvovania majetku povinného.

23. Pokiaľ ide o tvrdenie súdneho exekútora, že suma či sumy vymožené v exekučných konaniach
vedených v prospech povinného boli a sú vzhľadom na počet exekučných konaní, ktoré sa proti
povinnému vedú, zanedbateľné, súd uvádza, že pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti

povinného musí súdny exekútor dospieť po dôkladnom zvážení všetkých jemu dostupných informácii o
majetku povinného. Tento stav pritom musí reflektovať exekučný spis samotný. Súd v prejednávanom
prípade nemal túto skutočnosť za preukázanú. Na záver dáva súd do pozornosti, že je to súdny exekútor,
ktorý v súlade so zásadou legálneho poriadku zodpovedá za výkon exekúcie ako aj za stav exekučného
spisu, ktorý musí nevyhnutne zodpovedať všetkým úkonom ním vykonaných práve pre prípady, kedy

bude vo veci rozhodovať súd.

24. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného vyhovel a
Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora zrušil. Súd už taktiež
nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať zároveň k zvyšným častiam námietok oprávneného, nakoľko

jeho námietkam vyhovel v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.