Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 3, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722201736
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1722201736.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

36Cb/30/2022 -

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu V. R., X.
XX.XX.XXXX, V. L. H. XXX proti žalovanému D. M., R..K..S.., so sídlom P. XXX/XX, Y. XXX XX, A.Č. :
XX XXX XXX o zrušenie účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje účasť V. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. H. XXX, XXX XX H. v obchodnej spoločnosti D. M.,

R..K..S.., R. R. P. XXX/XX, XXX XX Y., A.: XXXXXXXX zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I v oddieli: Sro, vložke číslo 158 702/B .

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške
bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od
právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 09.09.2022 doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.09.2022 žalobca žiadal, aby súd
konštituovalzrušenieúčastižalobcuakospoločníkavžalovanomakospoločnostisručenímobmedzenej

a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že spoločenskou zmluvou
bol založený žalovaný, spoločníkmi sú H.. A. D., Y.É., P. XXX/XX a žalobca. Výška vkladu každého
spoločníka predstavuje sumu 2.500 eur. Konateľom obchodnej spoločnosti je H.. A. D.. Žalovaný bol
založený vo februári 2022 po tom, čo sa s vtedy priateľom - druhým spoločníkom A. D. dohodli, že
budú spolupracovať v stavebnej činnosti. Žalobca s priateľmi už dovtedy pracovali na stavbách, mal
kontakty v tejto oblasti a vedel sa orientovať na trhu a hľadať zákazky. D. mal byť výkonnou zložkou
spoločnosti, mal viesť spoločnosť, zabezpečovať administratívu preto sa stal aj konateľom, žalobca

mal byť výkonnou zložkou, mal zabezpečovať prácu, ľudí na jej realizáciu a tiež na samotný výkon
stavebnej činnosti. Spolupráca sa začala, ale pri prvých činnostiach sa začala vyvíjať inak, ako sme
sa dohodli. Ešte pol roka po založení obchodnej spoločnosti nemala spoločnosť vybavené daňové
identifikačné číslo na daňovom úrade, nemala vlastný bankový účet. Žalobca očakával, že D. bude
nápomocný pri organizovaní pracovníkov, ten však v dohodnuté a potrebné termíny na stavbu nedošiel,
resp. ak aj došiel, nechal pracovníkov bez dozoru a odišiel nevedno kam. Žalobca pracoval sám, avšak
nebolo možné vykonávať fakturáciu za realizované činností. Keď sa pokúšal komunikovať s D., bolo to

komplikované a viac - menej nemožné. A. D. je vyvyšujúci sa spoločník čo sa prezentuje ako najmúdrejší
a najdokonalejší človek, vie sa správať násilne a vynucuje si pozornosť aj tým, že pred domom, v
ktorom žalobca býva s priateľkou a dieťaťom vykrikuje na žalobcu, sleduje ho na aute a vypisuje rôzne
sms správy. Navrhol som mu, že žalobca zo spoločnosti vystúpi a nechce s ním pokračovať v žiadnejčinnosti, keďže je to prakticky nemožné a nerealizovateľné. Povedal, že s tým nemá problém, na druhej
strane nie je ochotný podpísať žiadne listiny, ktoré si žalobca objednal a zaplatil u advokáta. Navrhol
mu tiež prevzatie žalovaného vrátane podiel na seba, ani s týmto nesúhlasil a nie je ochotný zrealizovať

akýkoľvek úkon smerujúci k tomu, aby žalobca nemusel byť spoločníkom s osobou, s ktorou sa nedá
komunikovať a svojim správaním mu znehodnocuje osobný život. Medzi spoločníkmi neexistuje toho
času žiadna komunikácia, ako spoločník nemôžem riešiť problémy spoločnosti, nemôžem previesť
obchodnýpodielnainúosobu,nemámmožnosťzastupovaťobchodnúspoločnosťpredorgánmiverejnej
správy, pretože konateľom je stále p. H.. A. D.. S D. nekomunikuje, zaslal mu list, ktorým mu predkladám

návrhy na riešenie vzniknutej situácie, avšak sa mu vrátil neprevzatý. V čase chabej komunikácie
povedal žalobcovi, že mu má zaplatiť nejaké podlžnosti, ukázal žalobcovi nejaký lístok, na ktorom vyčíslil
nejaké sumy (napr. náklady na benzín na cestu, náklady súvisiace so založením spoločnosti). Keď žiadal
predložiť listinu s požadovanými sumami, tak žalobcovi povedal, že je hlúpy, ak si nezapamätal to, čo mu
ukázal.Žalobcanevie,začovlastnebymalplatiť,abynemuselbyťsnímspoločníkomvjednejobchodnej
spoločnosti, nemá však istotu, že po uhradení požadovanej sumy by bol ochotný ísť podpísať listiny,

kde sa požaduje overený podpis. Nemá vedomosť o vyvíjaní nejakej činnosti žalovaného, o finančnom
hospodárení a ani o iných prípadných dlhoch spoločnosti. Nie je možné od žalobcu požadovať, aby
som niesol zodpovednosť za činnosť resp. nečinnosť spoločnosti z titulu jeho spoluvlastníckeho podielu,
pretože nemám žiadnu možnosť do činnosti či úkonov spoločnosti zasahovať, keď D. nekomunikuje,
nepreberá poštu, nespolupracuje pri riešení vzniknutej situácie, okrem toho, že ho uráža pred domom.

Na pojednávaní dňa 20.05.2024 žalobca uviedol, že ani nezačali podnikať a druhý spoločník narobil
veľké problémy, asi pred mesiacom ho napadol, zablokoval ho na križovatke a chcel od neho, aby mu
vrátil pečiatku aj laserové zariadenie na meranie výšok. Žalobca mu to však zaslal poštou, aby mal
potvrdenie o prevzatí, on si nič neprevzal. Druhý spoločník nevybavil ani IČO ani DIČ firmy, ani firemný
účet. Žalobca sa dal dokopy s druhým spoločníkom tak, že poznal jeho mamku, ona žalobcovi navrhla,

aby si s druhým spoločníkom založil firmu, keďže on v živote nepracoval a chcela aby začal robiť.
Druhý spoločník však nemal záujem, napríklad mu po založení firmy telefonoval a on žalobcovi volal
po dvoch týždňoch, že čo je, či idú niečo robiť. Mali stavať drevodomy, mali mať pod sebou nejakých
zamestnancov, druhý spoločník však nič nevybavil. Žalobca predtým robil v Nemecku na stavbách, mal
teda isté skúsenosti.

2.Žalobaboladoručovanážalovanémudoelektronickejschránky(§11z.č.305/2013Z.z.oelektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o e-Governmente) (ďalej tiež „Zoe-G“)). Súdu sa dňa 11.10.2023 vrátila elektronická doručenka (§ 30
ods. 4 Zoe-G), podľa ktorej bola správa „dňa 11.10.2023 úspešne doručená“, keď „uplynula úložné

lehota rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia“. Žaloba sa tak považuje za doručenú dňom
11.10.2023 ako dňom márneho uplynutia úložnej lehoty (§ 32 ods. 5 písm. b/ Zoe-G). Predvolanie
na pojednávanie bolo žalovanému doručované do elektronickej schránky (§ 11 z. č. 305/2013 Z.z. o
elektronickejpodobevýkonupôsobnostiorgánovverejnejmociaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
(zákon o e-Governmente) (ďalej tiež „Zoe-G“)), pričom súdu sa dňa 05.06.2024 vrátila elektronická

doručenka (§ 30 ods. 4 Zoe-G), podľa ktorej bola správa „dňa 05.06.2024 úspešne doručená“, keď
„uplynula úložné lehota rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia“. Žaloba sa tak považuje za
doručenú dňom 05.06.2024 ako dňom márneho uplynutia úložnej lehoty (§ 32 ods. 5 písm. b/ Zoe-G).
Súd pokračoval v konaní aj pri nečinnosti žalovaného, keď žalovaný bol riadne volaný, na pojednávanie
sa neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vzhľadom na to, že

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom žalovaný vôbec neospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní (§ 183 Civilného sporového poriadku), súd vykonal vo veci pojednávanie a
rozhodol, keď prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to SMS správy od A. D., fotokópia

podacích lístkov k listu D. zo dňa 23.08.2022 a 09.04.2024 všetko v kópiách a výsluchom žalobcu
ako strany sporu tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :
Z fotokópií podacích lístkov k listu D. zo dňa 23.08.2022 a 09.04.2024 má súd preukázané zaslanie
zásielok, pričom v spojení s výsluchom žalobcu má súd preukázané, že v zásielke bola pečiatka

žalovaného a laserový zameriavač , keď zásielka mala 721 gramov. Z SMS správ od A. D. má súd
preukázané vzájomné zasielanie správ medzi žalobcom a A. D. od 08.06.2022 do 14.09.2022, pričom
žalobca žiadal zaslanie rozpisu, sľúbil zaplatenie dlžnej sumy po zaslaní rozpisu a jeho kontrole a žiadal
vydať sadu golakľúčov, A. D. žiadal žalobcu aby vydal laserový diaľkomer, pečiatku, adaptéry k autu,baterky, powerbank, sekeru, zaplatil bližšie neidentifikovanú pohľadávku, pričom mu oznamoval, že je
všade dlžný, že rozpis dostane osobne, pracovať na čierno je v rozpore so zákonom a označoval ho
oravským podvodníkom, klamárom, intrigánom, má prestať brať drogy. Súčasne súhlasil s prevzatím

firmy žalobcom. Na pojednávaní dňa 03.07.2024 žalobca pri výsluch ako strana sporu uviedol, že pre
žalovaného nevykonával nejakú činnosť. Mali jednu zákazku v Bernolákove čo žalobca dohodol, druhý
spoločník tam len prišiel, pozdravil sa odišiel. Pracovali tam jeden deň, ešte nemali zmluvu podpísanú,
majiteľ povedal na druhý deň, že bez zmluvy sa nedá robiť, pričom nebolo dohodnuté čo, komu a kto
sa má fakturovať. Tieto veci mal dohodnúť druhý spoločník, on ako súčasne konateľ to jediný mohol

dohodnúť. Pred ani po tejto zákazke nemali žiadnu inú zákazku, následne sa žalobca zamestnal. Nikdy
nebol pozvaný na valné, alebo mimoriadne valné zhromaždenie, ani neviem že by bolo niekedy zvolané.
Neviem o tom, že by žalovaný vykonával nejakú ďalšiu činnosť, počul že druhý spoločník robí bazény,
nevie či ako fyzická osoba alebo ako žalovaný. V jednej SMS mu napísal, že potrebuje pečiatku lebo
potrebuje fakturovať, nič bližšie o tom neviem. Ohľadne konfliktu s druhým spoločníkom bol dvakrát na
polícii, že sa mu vyhráža a prenasleduje ho, policajti mu však povedali, že ide len o priestupok. Žalobca

chcel s druhým spoločníkom podnikať, teraz s ním nechce ani komunikovať, keďže on pri komunikácií
sklzne do pubertálnych vyhrážok.

4. Predmetom konania je právny vzťah spoločníka s obchodnou spoločnosťou preto sa spravuje treťou
časťou Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (§ 261 ods. 6

písm. a/ Obchodného zákonníka). Predmet nároku spočíva v zrušení účasti žalobcu v žalovanom ako
obchodnej spoločnosti a základ nároku spočíva vo vymedzení skutočností znemožňujúcich možnosť
spravodlivo požadovať od žalobcu zotrvanie v žalovanom ako obchodnej spoločnosti.

5. Žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom v spoločnosti sú dvaja spoločníci a

to žalobca a H.. A. D., zrušenie účasti spoločníka teda zákon pripúšťa (§ 148 ods. 1 Obchodného
zákonníka), keďže je zrušenie je prípustné len v spoločnosti s ručením obmedzeným s viac ako jedným
spoločníkom.

6. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene

a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného
pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa
osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Z príslušného obchodného registra má súd
preukázané, že predmetom podnikania žalovaného boli aj stavebné a s tým súvisiace činnosti a to
napr. uskutočňovanie stavieb, opracovanie drevnej hmoty a výroba komponentov z dreva, výroba

jednoduchých výrobkov z dreva, korku, slamy, prútia a ich úprava, oprava a údržba, podnikanie
žalovaného teda aj súladne s výpoveďou žalobcu malo spočívať v sústavnej činnosti vykonávanej
samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Na naplnenie
tohto účelu je potom potrebná komunikácia medzi spoločníkmi navzájom a spoločníkmi a konateľom,
najmä ak má spoločník vykonávať aj priamo predmet podnikania obchodnej spoločnosti (bez ohľadu

na právnu formu v rámci ktorej vykonáva túto činnosť) a druhý spoločník vykonáva funkciu konateľa.
Bez koordinácie činnosti spoločníkov, bez ich komunikácie o pracovných veciach je podnikanie fakticky
nemožné.

7. Z vykonaného dokazovania a to z výsluchu žalobcu v spojení s SMS správami od A. D., ktorý

je jediným konateľom žalovaného, má súd preukázané, že úroveň komunikácie medzi žalobcom ako
spoločníkom a súčasne osobou, ktorá mala vykonávať predmet podnikania žalovaného na jednej strane
a H.. A. D. nie je ani na základnej úrovni, žalobca podal na H.. A. D. dve trestné oznámenia, tento mu
opakovane nadáva a uráža ho („oravský podvodník ... klamár ... intrigán“) a v podstate v prvom roku
vzniku žalovaného (vznik 12.02.2022) si začali deliť veci, ktoré nadobudol žalovaný do svojho majetku

(„žiadal vydať sadu golakľúčov, A. D. žiadal žalobcu aby vydal laserový diaľkomer, pečiatku, adaptéry
k autu, baterky, powerbank, sekeru“).

8. Súčasne tiež druhý spoločník ako konateľ porušuje svoje zákonné povinnosti a nezvolal ani raz valné
zhromaždenie(§128ods.1Obchodnéhozákonníka),keďvalnézhromaždenienebolozvolanéodvzniku

žalobcu ani raz.

9. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá možnosť ovplyvniť chod spoločnosti, nemôže vykonávať
činnosti, ktoré podľa predzmluvnej dohody s H.. A. D. pred založením žalovaného mal vykonávať.Súčasne žalovaný ako obchodná spoločnosť je nečinná a nenaplnil sa tak účel existencie žalovaného,
ktorý od založenia žalovaného žalobca očakával. Možno teda konštatovať, že nie je možné od žalobcu
spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti žalovaného. Vzhľadom na zistený skutkový a právny

stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, keď tento bol v spore
proti žalovanému plne úspešný a súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 Civilného

sporového poriadku) určujúce výnimky zo zásady úspechu uvedenej v § 255 Civilného sporového
poriadku.

11. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť percentom vo výroku rozhodnutia o náhrade trov súdneho konania
súd uvádza nasledovné. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť
a už vôbec nie povinnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (alebo zlomkom)
ak je strana sporu plne úspešná v konaní, keď v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku nie
je ustanovená možnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov súdneho konania v percentách. Jedným

z výkladových pravidiel podľa čl. 3 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku je, že výklad tohto
zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Navyše každé
ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 3 ods. 1
veta prvá Civilného sporového poriadku), pričom podľa čl. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon. Ak teda zákon nestanoví možnosť súdu rozhodnúť percentom, súd takto nemôže rozhodnúť.
Pokiaľ ide o § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ani toto ustanovenie neumožňuje rozhodnúť
o náhrade trov súdneho konania percentom (ide o prípad pomerného úspechu), keď z gramatického
výkladu je zrejmé, že súd rozdelí „náhradu trov konania“, teda rozdelí absolútnu hodnotu a nemá vyjadriť
relatívnu výšku t.j. spôsob akým sa bude deliť. Podstatná nie je ani manifestovaná vôľa predkladateľa

zákona, keď podľa dôvodovej správy k pôvodne navrhovanému § 255 Civilného sporového poriadku
„Predkladateľ upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má
ambíciutentoprocesnýinštitútzjednodušiťazhospodárniť.Súdprvejinštancierozhodujeonárokupodľa
zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom
alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka“.

Manifestovaná vôľa predkladateľa zákona je v časti náhrady trov súdneho konania vnútorne rozporná,
keďže pokiaľ by bolo skutočne jeho vôľou, aby súdy mali možnosť resp. dokonca povinnosť rozhodnúť
percentom, nič nebránilo v tom, aby predmetný zákon obsahoval ustanovenie obdobné ustanoveniu §
151 ods. 7 O.s.p. účinné od 15.10.2008 do 30.06.2016 („Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť
aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom

alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd
samostatným uznesením“), keď navyše v ostatnom texte sa voľne inšpirovať pôvodnými ustanoveniami
nechal, čo je zrejmé predovšetkým porovnaním ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. s ustanovením § 255
ods. 2 Civilného sporového poriadku. Manifestovaná vôľa na jednej strane v dôvodovej správe uvádza
rozhodovanie „percentom alebo zlomkom“ na druhej strane takúto možnosť v zákone nestanovil, ani

úpravu podľa § 151 ods. 7 O.s.p. účinného od 15.10.2008 neprevzal, pričom pred 15.10.2008 nebolo
možné rozhodovať percentom ani zlomkom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predkladacia správa
zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a
jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen
že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán

môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov. Nie je potom možné vo výroku uviesť percento
výšky v akej bude priznaná náhrada trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku.V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
žalobca podať návrh na exekúciu.

V Pezinku dňa 03. júla 2024