Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518201838
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3518201838.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej
v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom C. XX, právne zastúpeného Mgr.
Miroslavom Pavlíkom, advokátom so sídlom
Podjavorinskej 1922/9, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom C. XX, právne zastúpenému
JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k.

NM-5C/4/2018-379 zo dňa 27. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a III.
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej E. F. G. H. G. I., katastrálny odbor zapísanej na LV č. XXX pre k.ú.

C., obec C., okres G. H. G. I., ako parcela reg. "C" parc. č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku:
záhrady, a novovytvorenej parcele reg. "C" parc. č. XXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: záhrady,
oddelenej z parcele č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku záhrady na základe geometrického plánu
č.k. NM-5C/4/2018, vypracovaného J. K. L., dňa 14.08.2023, úradne overeného J. M. H. dňa 30.08.2023
pod
č. G1-650/2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku v podiele 1/1. Výrokom II. priznal
žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne

súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výrokom III.
priznal znalkyni J. K. L. s miestom výkonu znaleckej činnosti N. X, G. voči žalovanému náhradu trov
znaleckého dokazovania v rozsahu 95,8% zo sumy odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady
za stratu času za vypracovanie znaleckého posudku č. 3/2023 a účasť na pojednávaní dňa 19.06.2023
priznanej znalkyni uznesením tunajšieho súdu č.k. NM-5C/4/2018-345 zo dňa 24.07.2023. Žalovaný je
povinný zaplatiť znalkyni priznanú náhradu trov konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrokom IV. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Na vec aplikoval ust. § 137 CSP, § 132 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 70ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou po
povolení jej zmeny domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX
vedenom katastrálnym odborom E. F. G. H. G. I. ako parcela reg. "C" parc. č. XXX/X o výmere

XX m2, druh pozemku: záhrady, a novovytvorenej parcele reg. "C" parc. č. XXX/XX o výmere XX
m2, druh pozemku: záhrady, ktorá vznikla odčlenením od pôvodnej parcele reg. "C" parc. č. XXX/
X o výmere XX m2, druh pozemku: záhrady, na základe geometrického plánu č.k. NM-5C/4/2018,
vypracovaného J. K. L., znalkyňou v odbore Geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností dňa
14.08.2023, úradne overeného J. M. H. dňa 30.08.2023 pod č. G1-650/2023. Žalobu odôvodnil tým, že

dňa 05.09.1986 nadobudol kúpnou zmluvou od predávajúcej D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. O. P. XX,
C., nehnuteľnosti v dnes už zaniknutom katastrálnom území H., zapísané v evidencií Strediska geodézie
v Trenčíne na LV č. XXX ako: parc. č. XX/X záhr. vo výmere XXX m2, parc. č. XX/X dom č. XX vo výmere
XXX m2 a parc. č. XXX roľa vo výmere XXX m2. Prevod vlastníckeho práva na základe predmetnej
kúpnej zmluvy bol povolený zápisom dňa 30.09.1986, kedy bolo vlastnícke právo žalobcu registrované
Štátnym notárstvom v Trenčíne. Dňa 27.02.2015 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Katastrálneho

odboru E. F. G. H. G. I.
č. 01/2015/ROEP zo dňa 20.12.2016 (ďalej aj ako "rozhodnutie ROEP"), na základe ktorého bol
schválený register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území C. (ďalej aj ako "ROEP").
Rozhodnutím ROEP zo dňa 20.12.2016 bolo žalovanému ako výlučnému vlastníkovi zapísané na LV č.
XXX pre kat. úz. C. vlastníctvo nasledovných parciel

reg. "C" parc. č. XXX/X výmere XX m2, druh pozemku: záhrady a parc. č. XXX/X výmere
XX m2, druh pozemku: záhrady. Rozhodnutie ROEP bolo napadnuté zo strany žalobcu, ktorý požiadal
kataster o preskúmanie právneho stavu parcely reg. "C" parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc.č. XXX, a
par.č. XXX všetky v katastrálnom území C.. Uvedený návrh bol vedený pod č. OUNMKOO1-C10/2016.
Ako vyplýva z rozhodnutia Katastrálneho odboru E. F. G. H. G. I. č. k. OUNMKOO1-C-10/2016 zo dňa

20.12.2016, vlastnícke právo žalovaného vzniklo v dôsledku chyby pri obnove operátu v rámci konania
ROEP,kedyzvyškyparcielreg.,ktorémalpredmapovanímnaLVžalobcabolivdôsledkukonaniaROEP
preklopené do parciel reg. a zapísané v prospech žalovaného ako ich vlastníka. ROEP bol
v katastrálnom území C., ktoré zahŕňa aj historické katastrálne územie H., vykonaný na základe
viacerých rastrových máp (súradnicovo prepojené mapy), ktoré boli vytvorené počas existencie

katastrov, pričom v dôsledku rozdielov týchto rastrových máp boli vytvorené uvedené parcely č. XXX/X
Q. XXX/X, ktorých vlastníkom sa stal na základe ROEPu žalovaný. Tieto parcely však boli vytvorené v
dôsledku chyby (odchýlky) od jednotlivých rastrov, pričom v dôsledku ROEPu došlo na strane žalobcu
k poníženiu výmer pozemkov
v jeho vlastníctve a na strane žalovaného k povýšeniu výmer, pozemkov práve o výmeru pozemkov

XXX/X a XXX/X, t.j. o XX m2 (rozdiel výmer podľa Kúpnej zmluvy a výmer, uvedenej na LV č. XXX pre
k.ú. C.). Účastníkom konania bola aj tretia osoba,
p. N. B., ktorá po vysvetlení veci komisiou správneho orgánu uviedla, že súhlasí s návrhom na opravu
údajov diela ROEP z dôvodu, že novovytvorenú parcelu XX/X nikdy neužívala, nemá na ňu prístup, je si
vedomá, že sa nachádza v časti pozemku oplotenom a užívanom žalobcom. Predmetné nehnuteľnosti

odo dňa ich nadobudnutia až do súčasnosti riadne užíval žalobca, pričom pred ním ich užíval jeho právny
predchodca podľa kúpnej zmluvy. Žalobca užíva predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere minimálne 30
rokov, počas ktorej doby nebolo vlastnícke právo žalobcu zo strany žalovaného nijako spochybňované.
Žalovaný v súčasnosti nemá prístup k predmetným nehnuteľnostiam. Sám žalovaný pritom oplotil svoje
vlastníctvo pozemkov tak, že predmetná sporná parcela je za jeho plotom, teda je k dispozícii žalobcovi.

Žalovaný teda istým spôsobom akceptuje fakt, že ide o pozemok užívaný žalobcom.

2. E. F. G. H. G. I., katastrálny odbor vo svojom vyjadrení zo dňa 12.08.2019 uviedol, že v rokoch 1989
- 1991 sa v k. ú. C. vykonávalo nové mapovanie základnej mapy veľkej mierky (ďalej len "ZMVM"),
ktorým sa zameral existujúci stav užívania v teréne a porovnal s vlastníckym stavom evidovaným v

listoch vlastníctva. ZMVM začínalo miestnym prešetrovaním katastrálneho územia, kde predmetom
šetrenia boli najmä hranice užívania, vlastnícke hranice, druhy pozemkov. Tieto výsledky zistenia boli
zaznačené vo vyšetrovacom náčrte, pričom ku každému náčrtu bol spísaný aj súpis nehnuteľností. Ak
neboli vznesené pripomienky k priebehu hranice, čiže neboli zistené sporné hranice, vlastník, prípadne
oprávnená osoba svojim podpisom v súpise nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu potvrdili správnosť

zistených údajov. Po skončení mapovacích prác bolo v obci vyhlásené reklamačné konanie, počas
ktorého vlastníci pozemkov mali možnosť podať námietky. Po jeho ukončení a vyhlásení platnosti
obnoveného katastrálneho operátu stratil dovtedy platný operát platnosť. Tým bolo zadefinované
geometrické a polohové určenie parciel a údaje, získané v rámci konania ZMVM, boli pre katasterzáväzné. Zápis ZMVM do katastra nehnuteľností bol vykonaný pod č. zmeny 110/91. Týmto zápisom boli
parcely evidencie nehnuteľností prečíslované na novovytvorené parcely registra C KN a to nasledovne:
parcela EN č. XX/X výmere XX m2 bola prečíslovaná na CKN parcelu č. XXX výmere XX m2, parcela

EN č. XX/X výmere XXX m2 bola prečíslovaná na CKN parcelu č. XXX výmere XXX m2, parcela EN č.
XX/X výmere XXX m2 bola prečíslovaná na CKN parcelu č. XXX/X výmere XXX m2,
z ktorej bola neskôr vytvorená parcela č. XXX/X výmere XXX m2 a XXX/X výmere XXX m2. Stotožnenie
hraníc parciel EN č. XX/X, XX/X Q. XX/X a uvedených C KN parciel pri mapovaní bolo v prílohe k
vyšetrovaciemu náčrtu č. XX odobrené podpisom pána B..

Z uvedeného vyplýva, že parcely EN v LV č. XXX boli prečíslované celé a do poznámky listu
vlastníctva nebol zapísaný žiadny zvyšok výmery parciel, ktorý by sa nedal prečíslovať. Celková výmera
parciel EN, teda pred mapovaním bola XXX m2 a parciel prečíslovaných po mapovaní bola XXX
m2. Predmetné parcely registra C KN sú evidované v katastri nehnuteľností doteraz. V roku 2015
bolo v k. ú. C. vyhotovované dielo ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) a zapísané do
katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie

pozemkov
č. 1/2015/ROEP, právoplatného dňa 27. 2. 2015, zm. č. 31/2015.Spracovateľ ROEP prešetril z
dostupných rastrových podkladov (t. j. zdigitalizovaná analógová mapa) zákres hraníc pôvodných
nehnuteľností v mape určeného operátu a vytvoril obnovením z parciel č. XX/X, XX/X Q. XX/X, parcelu
registra E KN č. XX/X výmere XX m2 evidovanej v LV č. XXX, vlastník B. D., parcelu registra E KN č.

XX/X výmere XX m2 evidovanej v LV č. XXX, vlastník B. N. a parcelu registra E KN č. XX/X výmere XX
m2 evidovanej v LV č. XXX, vlastník B. D.. K obnove hraníc EN parciel č. XX/X, XX/X a XX/X pri tvorbe
ROEP došlo metódou mechanického zvektorizovania hraníc parciel rastrového podkladu, pri ktorom
však spracovateľ nezohľadňoval spôsob založenia listov vlastníctva na okolité parcely registra C KN,
čiže pri zostavovaní právneho stavu neprihliadal na tú skutočnosť, že pôvodné EN parcely č. XX/X,XX/

X Q. XX/X už boli celé pri mapovaní ZMVM prečíslované na parcely registra C KN, teda na parcely č.
XXX, XXX Q. XXX/X. V rámci námietkového konania pri tvorbe ROEP mohli účastníci konania v zmysle
§ 7 zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v
platnom znení podať námietku, ale žalobca ju nepodal. E. F. G. H. G. I., katastrálny odbor, ako správny
orgán na konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim postupoval v

konaní v súlade so zákonom NR SR č. 180/1995 Z. z.. Zápis ROEP do katastra nehnuteľností bol v
súlade s katastrálnym zákonom.

3. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.07.1986 medzi žalobcom ako kupujúcim
a D. M., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcou mal súd preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam evidovaným Strediskom geodézie v Trenčíne na LV č. XXX kat. ú. H. ako
parc.č. XX/X, záhrady o výmere XXX m2, parc.č. XX/X dom so súp. č. XX vo výmere XXX m2, a parc.č.
XXX roľa vo výmere XXX m2 v podiele 1/1.

4. Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou medzi žalovaným ako obdarovaným a matkou

žalovaného ako darkyňou a z rozhodnutia v dedičskej veci po otcovi žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX
mal súd preukázané, že žalovaný nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Q.
XXX pre k.ú. H. ako: dom č. XXX G. C. XX/X a pozemky parc. č. XX/X zastavané plochy o výmere XX
m2, parc. č. XX/X zastavané plochy o výmere
XXX m2, parc. č. XX/X orná pôda o výmere XXX m2, a podiel spoločného dvora parc. č. XX/X.

5. Z rozhodnutia E. F. G. H. G. I., katastrálny odbor
č. OUNMKO1-C10/2016 zo dňa 20.12.2016 vyplýva, že kataster nevyhovel návrhu žalobcu na vydanie
rozhodnutia o zmene údajov schváleného ROEPu v k.ú. C., ktorého predmetom bolo prešetrenie
správnosti riešenia právneho stavu pozemkov reg. C-KN

parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX Q. XXX. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že komisia ROEP po
prejednaní podnetu žalobcu odporučila správnemu orgánu vydať rozhodnutie o schválení návrhu na
zmenu schváleného registra. Pre nesúhlas žalovaného však nebolo možné návrhu vyhovieť.

6. Zo znaleckého posudku č. 3/2023 vypracovaného znalkyňou z odboru geodézia

a kartografia, odvetvie geodézia J. K. L. vyplývajú nasledovné zistenia: Parcely, ktoré sú predmetom
tohto sporu reg. C KN č. XXX/X záhrada o výmere XX m2a č. XXX/X záhrada o výmere XX m2 k.ú. C. boli vytvorené na podklade geometrického plánu č.
43580718-S-Gs-F-376/2017, ktorý bol do katastra zapísaný pod číslom zmeny XX/XXXX. Parcela reg.
C KN č. XXX/X záhrada o výmere XX m2 - k.ú. C. má pôvod

v parcele evidencie nehnuteľností č. XX/X záhrada o výmere XXX m2 - k.ú. H. zapísanej pred ZMVM
na LV č. XXX v prospech žalobcu. Parcela reg. C KN č. XXX/X záhrada o výmere XX m2 - k.ú. C. má
pôvod v časti označenej ako diel 2 o výmere XX m2 v parcele evidencie nehnuteľností č. XX/X záhrada
o výmere XXX m2 - k.ú. H. zapísanej pred ZMVM na LV č. XXX v prospech žalobcu. Parcela č. XX/X
zastavaná plocha a nádvorie

ovýmereXXXm2k.ú.H.nemápôvodvparceláchreg.CKNč.XXX/XaXXX/X.Zápisvlastníckehopráva
k nehnuteľnosti XX/X záhrada o výmere XXX m2 a nehnuteľnosti XX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2 bol do evidencie nehnuteľností vykonaný pod číslom zmeny X/XXXX na podklade
kúpnej zmluvy RI 706/86 v k.ú. H.. Parcela č. XXX orná pôda o výmere XXX m2 k.ú. H. sa nachádza na
inom mieste ako parcely reg. C KN č. XXX/X,XXX/X. Na otázku, či v dôsledku ROEP-u došlo k zmene
výmery pozemkov vo vlastníctve jednotlivých strán sporu znalkyňa uviedla, že výmera nie je záväzný

údaj katastra s poukazom na znenie ustanovenia § 70 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 4 zák. 162/1995
Z.z. Hodnoverným a záväzným údajom katastra je geometrické určenie nehnuteľnosti. Geometrickým
určením nehnuteľnosti sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti ich hranicami. Hranica
medzi pozemkami žalobcu a žalovaného bola po ROEPe (číslo zmeny 31/2015) zmenená v neprospech
žalobcu vytvorením parciel reg. "E" KN č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a č. XX/X

orná pôda o výmere XX m2 zapísaných v prospech žalovaného. Problém v prejednávanom spore nastal
pri porovnávaní katastrálnej mapy VKMČ, ktorá má podrobnejšie a presnejšie určené vlastnícke hranice
ako mapa evidencie nehnuteľností. Každá mapa bola vyhotovená inou technológiou. V prílohe
č. 1.3 znaleckého posudku je vykreslená mapa evidencie nehnuteľností (raster) - zelená farba sútlač
A, ktorá je vyhotovená skenovaním a základnou transformáciou a čiernou farbou je zakreslená

katastrálna VKM číselná. V sútlači A je vidieť, že všetky hranice a tie isté stavby sú pri mape evidencie
nehnuteľností posunuté viac ako meter vľavo. Pri ROEP sa nesprávne postupovalo identifikovaním a
nebolo prihliadnuté, že parcely č. XX/X, XX/X,XX/X,XX/X boli po mapovaní ZMVM už prečíslované na
parcely reg. C KN č. XXX,XXX,XXX,XXX/X - číslo zmeny XXX/XXXX. V prípade, ak sa mapa evidencie
nehnuteľností raster lokálne posunie - identifikujú sa aj podľa okolia stavby a vlastnícke hranice - ako

je znázornené v sútlači B, hranice sú
z hľadiska presnosti mapy evidencie nehnuteľností totožné. Na podklade prešetrenia
a zamerania na mieste samom znalkyňa podľa svojho tvrdenia identifikovala pôvodné stavby a
nehnuteľnosti na parcelách reg. C KN č. XXX až XXX. Geodetickými výpočtami predpísala lomové
body geometrických plánov č. XX/XX/XXX a č. XXX-XXX-XX, pričom zistila, že geometrický plán č.

915-174-67 bol chybne zakreslený do mapy evidencie nehnuteľností. Jedná sa o posun X metrov pri
parcele reg. C KN č. XXX a X metre pri parcele reg. C KN
č. XXX/X pri sútlači stavu katastra VKMč a rastra mapy evidencie nehnuteľností po lokálnej transformácii
(posune rastra). Chybný zákres bol vyhotovený z dôvodu, že v uvedenom geometrickom pláne chýbajú
dĺžky hraníc medzi parcelami EN č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X. Hranica medzi parcelami reg. C KN č.

XXX,XXX a reg. C KN č. XXX, reg. C KN č. XXX,
reg. E KN Č. XX/X a reg. C KN č. XXX/X, XXX/X je určená po bodoch č. XXX-X (oplotenie),
XX-XX (oplotenie), XX-XX (oplotenie), XX-XX (oplotenie), XX-XXX (oplotenie), 16 - XX (E.), XXX-X
(oplotenie), XX-XX (oplotenie), nový bod č. 3 (neoznačený, ZPMZ 824). Pri ROEP pod číslom zmeny
31/2015 boli chybne identifikované parcely č. XX/X a XX/X podľa evidencie nehnuteľností na stav

katastra nehnuteľností. Identifikácia pri ROEP bola vyhotovená na raster mapy evidencie nehnuteľností
sozákladnoutransformáciou.Mapaevidencienehnuteľnostíbolavyhotovenámenejpresnýmimetódami
(lomové body nie sú určené v súradniciach JTSK) ako katastrálna mapa VKMČ (lomové body sú určené
v súradniciach JTSK), na základe čoho pri základnej transformácii pôvodného mapového listu dochádza
k posunom. Znalkyňa zároveň upozornila na skutočnosť, že v prípade zmeny vlastníckej hranice je

potrebné pre zápis do katastra vyhotoviť nový geometrický plán.

7. Žalobca na základe výsledkov znaleckého dokazovania predložil geometrický plán
č. NM-5C/4/2018 vyhotovený J. K. L. dňa 14.08.2023 úradne overený
J. M. H. dňa 30.08.2023 pod č. G1 -650/2023, ktorým bola vytvorená parcela, reg. "C" parc. č. XXX/XX

o výmere XX m2, ktorá parcela vznikla odčlenením od parcele
č. XXX/X o výmere XX m2. Na podklade predloženého geometrického plánu navrhol žalobca zmenu
žaloby, ktorú súd následne pripustil.8. Konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim upravuje zákon č.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom. V tomto konaní sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nenadobúda, jeho predmetom je iba

zisťovanie dostupných údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na
ich základe sa potom zostavuje a schvaľuje ROEP. Schválený ROEP je v súlade s § 7
ods. 5 zákona č. 180/1995 verejnou listinou, jej pravdivosť však možno v zmysle § 205 CSP vyvrátiť. Pri
vypracovaní ROEP-u môže dôjsť k chybám, v dôsledku ktorých právny stav zapísaný na liste vlastníctva
založeného v rámci ROEP-u nezodpovedá skutočnému stavu. Riešenie takýchto pochybení je možné

len v civilnom sporovom konaní podaním žaloby.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania po právnom posúdení predmetnej veci
dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Z výsledkov vykonaného dokazovania a to najmä
znaleckého dokazovania (bližšie uvedené v bode 13 tohto odôvodnenia) a vyjadrenia E. F. G. H.
G. I., katastrálny odbor (bod 9 odôvodnenia) mal súd prvej inštancie za preukázané, že vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí žalobcovi, ktorý ho nadobudol na základe kúpnej zmluvy
dňa XX.XX.XXXX. Žalovanému bolo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nesprávne zapísané
chybou vzniknutou v rámci konania registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. C.. Pri výkone ROEP-
u jeho realizátor vytvoril parcele XX/X a XX/X postupom, pri ktorom priamo na seba naložil mapy
evidencie nehnuteľností a katastrálnu mapu bez toho, aby bol uskutočnený ich posun potrebný v záujme

zosúladenia jednotlivých lomových bodov. Nesprávne tak boli vytvorené parcely reg. E XX/X Q. XX/X, z
ktorých neskôr vznikli parcely reg. "C" XXX/X Q. XXX/X, resp. najnovšie parcela č. XXX/XX. Táto bola
vytvorená geometrickým plánom č. NM-5C/4/2018 vyhotoveným J. K. L. dňa 14.08.2023, potom ako
znalkyňa zidentifikovala hranicu medzi pozemkami žalobcu a žalovaného a následne zistila, že správny
záber pri parcele č. XXX/X je XX m2 a nie XX m2. Znalkyňa pri vypočutí na súdnom pojednávaní

nepotvrdila námietky žalovaného, podľa ktorých žalobca súčasne so stratou sporných nehnuteľností
nadobudol zodpovedajúcu výmeru pozemku zo strany druhého suseda. Žalovaný ako obranu uvádzal
skutočnosť, že po vyhotovení ROEP- u žalobca proti rozhodnutiu nepodal námietky a tento bol následne
rozhodnutím E. F. G. H. G. I., katastrálny odbor schválený a zapísaný do katastra nehnuteľností. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje na deklaratórnu povahu rozhodnutia katastrálneho úradu,

ktoré vlastnícke vzťahy nezakladá ani neruší, iba deklaruje ich vznik na podklade iného právneho
titulu. (pri tomto súd pritom bližšie poukazuje na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení
6Co/45/2020-156 zo dňa 24.08.2021, ktorým rozhodnutím bolo zrušené prvé meritórne rozhodnutie
vydané vo veci).

10. K námietke žalovaného o nedodržaní rovnosti strán, ktorý nesprávny postup súdu mal spočívať
v tom, že súd prvej inštancie pripustil žalobcom navrhovaný dôkaz, znalecké dokazovanie, hoci ho
žalobca neuplatnil včas, ale po uplynutí sudcovskej koncentrácie, súd prvej inštancie poukázal na
fakultatívnu povahu inštitútu sudcovskej koncentrácie. Včasnosť uplatnenia prostriedkov procesnej
obrany a útoku súd vyhodnocuje s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Je teda na uvážení

súdu, či oneskorený procesný úkon bude sankcionovať tým, že naň nebude prihliadať, alebo ho bude
akceptovať. V predmetnej veci súd pripustil návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania s
prihliadnutím na skutočnosť, že tento predmetný dôkaz už v priebehu konania navrhol v štádiu pred
vydaním prvého meritórneho rozhodnutia súdu, ale upustil od neho po oznámení výšky preddavku
spoukazomnasvojenedostačujúcemajetkovéapríjmovépomery.Ďalšouskutočnosťou,ktorúsúdprvej

inštancie vzal do úvahy, bol vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ohľadom vhodnosti nariadenia
znaleckého dokazovania s prihliadnutím na bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno jednotlivých strán
sporu.

11. Súd prvej inštancie v záujme zachovania rovnosti strán sporu posúdil aj návrhy žalovaného na

doplnenie dokazovania vznesené po vyhlásení koncentrácie konania. Žiadosti žalovaného, aby mu
bola poskytnutá lehota na predloženie súkromného znaleckého posudku nevyhovel, nakoľko takto
navrhované dokazovanie nepovažoval v predmetnej veci za potrebné. Súdom ustanovená znalkyňa
sa v písomnom vyjadrení ako aj pri ústnom vypočutí na pojednávaní dostatočne, vyčerpávajúco
a presvedčivo vysporiadala so všetkými námietkami žalovaného k znaleckému posudku. Samotná

skutočnosť, že strana sporu sa nestotožňuje s výsledkami znaleckého dokazovanie nie je dostatočná
na to, aby súd bez ďalšieho nariadil či povolil vykonať ďalšie znalecké dokazovanie o tej istej veci za
účelom prehodnotenia jeho výsledkov. Námietky strany sporu musia mať určitý stupeň opodstatnenosti,
k čomu v prípade žalovaného nedošlo. Ďalšie žalovaným navrhované dôkazy: znalecké dokazovanietýkajúce sa nehnuteľností zapísaných LV č. XXX vo vlastníctve žalobcu súd prvej inštancie nevykonal,
nakoľko vykonanie tohto dôkazu nesúviselo
s prejednávanou vecou. Návrh žalovaného na vyžiadanie stanoviska E. F. G. H. G. I., katastrálny odbor,

aby sa vyjadril, aké nehnuteľnosti boli žalobcovi
v rámci pozemkových úprav priznané, z akých parciel boli vytvorené a vyžiadanie originálu LV č. XXX
súd prvej inštancie nevykonal, nakoľko skutočnosti, ktoré by sa mali preukázať navrhovanými dôkazmi
nesúviseli s predmetom sporu resp. už boli preukázané vykonaným znaleckým dokazovaním, a boli
súčasťou pripojeného spisu E. F. G. H. G. I., katastrálny odbor zn. R., ktorý spis súd prvej inštancie

oboznámil.

12. O trovách konania súdu prvej inštancie súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100%. O výške trov priznaného nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodne
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1
a 3 CSP, keď v odvolacom konaní voči odvolaniu zo dňa 17.01.2020 bol žalovaný v celom rozsahu
úspešný, preto súd v novom rozhodnutím rozhodol tak, že mu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

13. Uznesením č.k NM-5C4/2018-345 zo dňa 24.07.2023 súd znalkyni J. L. priznal odmenu, náhradu
hotových výdavkov a náhradu za stratu času za vypracovanie znaleckého posudku č. 3/2023 a účasť na
pojednávaní dňa 19.06.2023 v celkovej výške 1.665,12 eur. Z uvedenej sumy bola znalkyni vyplatená
suma 70,- eur z preddavku zloženého žalobcom (oslobodeného od povinnosti platiť súdny poplatok vo
výške 95%) s tým, že

o zvyšku priznaného znalečného vo výške 1.595,12 eur súd rozhodne v konečnom rozhodnutí v
závislosti od výsledku sporu.

14. V zásade platí, že trovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť
trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania. To

platí všeobecne, teda aj o trovách presahujúcich hodnotu zloženého preddavku aj v prípade, ak trovy
znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP preddavkované, pretože strane, ktorá
navrhla vykonanie dôkazu bolo priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Pokiaľ nedošlo
k vysporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, musí byť oprávnenej osobe v
tomto prípade znalkyni riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP proti

konkrétnejsporovejstrane,vtomtoprípadežalovanému,ktorýnebolvkonaníúspešný.(Rovnakýprávny
názor vyslovil Ústavný súd SR v uznesení z 12.9.2019, sp. zn. II. ÚS 236/2019) Súd preto znalkyni
priznal voči žalovanému nárok na náhradu znalečného v rozsahu trov nekrytých zloženým preddavkom
t.j. 95,8%.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote
odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 odsek 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 odsek 1 písm. d) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 odsek 1 písm. h) CSP). Uviedol, že vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam v k.
ú. C., parcely registra “C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXX/X, výmera: XX m2,
druh pozemku: záhrady (ďalej len ako „pozemok 1/“) a parcelné číslo XXX/X, výmera XX m2, druh
pozemku: záhrady (ďalej len ako „pozemok 2/“) bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe

rozhodnutia E. F. G. H. G. I., katastrálny odbor č. 01/2015/ROEP zo dňa 27.02.2015, ktorým bol
schválený register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ako „ROEP“) a následného geodetického
zamerania pozemkov do stavu C-KN. Po schválení ROEP žalobca voči jeho výsledku nepodal žiadne
námietky a dokonca sám umožnil žalovanému vykonanie geodetického zamerania pozemkov 1/ a 2/.
Žalovaný v dobrej viere považoval ROEP za legitímny a spravodlivý.

V dôsledku schváleného ROEP a napriek vzniku pozemkov 1/ a 2/, ktorých vlastníctvo bolo zapísané
v prospech žalovaného, nedošlo k žiadnemu úbytku výmer pozemkov vo vlastníctve žalobcu, ale
práve naopak. Pred začatím tohto konania neexistoval žiaden objektívny dôkaz spôsobilý spochybniť
vlastnícke právo žalovaného k pozemkom 1/ a 2/. Tento stav platil aj po podaní žaloby a teda vprebiehajúcom súdnom konaní. Tomu prisvedčuje aj vyjadrenie E. F. G. H. G. I., katastrálny odbor zo
dňa 12.08.2019, ktoré bolo predložené do konania na základe dopytu súdu. Žalobca tvrdil, že jeho nárok
je v celom rozsahu riadne osvedčený a vlastnícke právo k pozemkom 1/ a 2/ nesporné, avšak okresný

úrad v závere svojho vyjadrenia sám uviedol, že za účelom podrobného vysvetlenia
k predmetnej veci je potrebné prizvať znalca z odboru geodézie a kartografie. Napriek uvedeným
skutočnostiam a zásadným pochybnostiam o dôvodnosti žaloby, kedy v priebehu konania nebolo
osvedčené vlastnícke právo žalobcu k pozemkom 1/ a 2/, súd prvej inštancie prvým rozsudkom sp.
zn. 5C/4/2018-125 zo dňa 27.11.2019 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na odvolanie žalovaného bol

prvý rozsudok súdu prvej inštancie uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 6Co/45/2020-156 zo dňa
24.08.2021 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd
prvej inštancie v ďalšom konaní uznesením sp. zn. 5C/4/2018-166 zo dňa 02.11.2021, uplatňujúc
sudcovskú koncentráciu, vyzval strany sporu, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
uplatnili všetky prostriedky procesnej obrany a procesného útoku a označili a predložili všetky
navrhované dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný na uznesenie súdu prvej inštancie

reagoval písomným podaním zo dňa 01.12.2021, avšak žalobca na výzvu súdu, ktorou uplatňoval
sudcovskú koncentráciu, nereagoval. Za tohto stavu bol súd prvej inštancie po uplynutí lehoty na
uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany povinný doplniť dokazovanie len výsluchom strán
sporu a listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo
dňa 09.02.2022. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe doposiaľ vykonaného dokazovania je

žalobou uplatňovaný nárok nepreukázaný a žaloba spôsobilá na zamietnutie. Žalobca až v tomto
momente navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, pričom súd prvej inštancie zásadným porušením
a popretím zásady sudcovskej koncentrácie predmetný návrh na vykonanie znaleckého dokazovania
pripustil. Súd prvej inštancie odročil pojednávanie na neurčito a uznesením sp. zn. 5C/4/2018-209 zo
dňa 10.05.2022 ustanovenej znalkyni uložil povinnosť podať do konania znalecký posudok v lehote

9 mesiacov. Žalovaný voči pripusteniu oneskoreného návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania
namietal podaním zo dňa 11.02.2022, avšak súd prvej inštancie naň žiadnym spôsobom nereflektoval.
Súd prvej inštancie v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odôvodnil procesný postup,
ktorýmpripustilvykonanieznaleckéhodokazovaniadvomaskutočnosťami.Prvoubolatá,žežalobcamal
navrhnúťvykonanieznaleckéhodokazovaniaužvkonanípredvyhlásenímprvéhomeritórnehorozsudku

sp. zn. 5C/4/2018-125 zo dňa 27.11.2019, avšak súd toto dokazovanie nevykonal vzhľadom k tomu, že
žalobca nezložil preddavok na vykonanie tohto dôkazu. Túto argumentáciu považuje žalovaný za zjavne
účelovú, nakoľko vo všeobecnosti platí, že ak strana navrhne vykonanie akéhokoľvek dokazovania a
následne nezloží preddavok na trov dôkazu, na návrh strany sa neprihliada a súd dôkaz nevykoná.
Za daného stavu bol takto predložený návrh žalobcu na vykonanie dokazovania právne irelevantný a

hľadí sa naň akoby nebol podaný. V prípade druhej skutočnosti pre vyhovenie oneskorenému návrhu
na vykonanie znaleckého dokazovania súd prvej inštancie kopíroval jeho vyjadrenie
z pojednávania zo dňa 09.02.2022 tak, že v otázke znaleckého dokazovania mal vziať do úvahy právny
názor odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení. Ako je však už uvedené vyššie, odvolací súd
žiadnu povinnosť vykonať znalecké dokazovanie súdu prvej inštancie neuložil, nakoľko takú povinnosť

súdu ani uložiť nemohol, keďže
v kontradiktórnom konaní je predkladanie dôkazných návrhov výlučne zodpovednosťou strán za vedenie
sporu, do ktorej nie je súd oprávnený žiadnym spôsobom vstupovať. Žalovaný tak hodnotí procesný
postup súdu, ktorý vyhovel návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania po uplynutí lehoty
na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany, za stavu , kedy boli strany sporu výslovne

poučené, že na oneskorené návrhy na vykonanie dokazovania súd striktne nebude prihliadať. Namietal,
že právnemu zástupcovi žalovaného nebol napriek dvom žiadostiam doposiaľ sprístupnený elektronický
súdny spis resp. prístup do spisu mu bol udelený, avšak doposiaľ mu nebol sprístupnený ani jeden
dokument, čo tiež nie je úplne obvyklé. Navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 390 CSP posúdil
vec tak, že nebude prihliadať na znalecký posudok č. 3/2023 vypracovaný J. K. L., znalkyňou v odbore

geodézia a kartografia, ale bude vychádzať z výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané do uplynutia
lehoty na uplatňovanie prostriedkov procesného útoku
a obrany v zmysle uznesenia súdu prvej inštancie sp. zn. 5C/4/2018-166 zo dňa 02.11.2021, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmení tak, že žalobu zamietne. Žalovaný namietal aj
správnosť výrokov II. a III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keď z výsledkov znaleckého

dokazovania a výsluchu znalkyne na pojednávaní dňa 19.06.2023 vyplynulo, že celý problém, ktorý
vyvolal spor medzi žalobcom a žalovaným, nastal v rámci tvorby diela ROEP, kedy sa podľa vyjadrenia
znalkyne na seba nakladali existujúce mapy bez zohľadnenia identických bodov. Za účelom vytvorenia
ROEP sa vychádzalo zo znázornenia tak, ako je to predmetom Prílohy č. 1.3 znaleckého posudku,sútlač A – zelená. Vzhľadom k tomu, že parc. č. XXX, XXX/X Q. XXX/X boli v čase zhotovovania diela
ROEPvstaveC-KNatietonemohlibyťprocesomROEPdotknuté,východiskovýmmiestompreuloženie
mapového rastra bola hranica medzi parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X Q. XXX na strane jednej

a parc. č. XXX, XXX/X Q. XXX/X na strane druhej. Týmto sa celý raster posunul smerom doľava, čim
zároveň „vznikli“ pozemky 1/ a 2/ vo vlastníctve žalovaného. Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že tento
postup bol nesprávny, nakoľko podľa takto naloženej mapy (rastra) tak ako je to zobrazené na sútlači
A – zelená farba, by vzájomne nekorešpondovali hranice s už existujúci mi stavbami. Znalkyňa tento
výsledok odôvodnila pochybením v rámci procesu tvorby ROEP, ktorý zrejme realizovali osoby, ktoré

neboli
z odboru, nevedeli čo je mapovanie a preto celý raster mechanicky posunuli tak, aby boli zachované
výmery vlastníkov dotknutých ROEP. Týmto spôsobom sa však neposunula smerom doľava len hranica
medzi pozemkami žalovaného a žalobcu, ale aj medzi žalobcom
a ďalším jeho susedom z druhej strany a tak postupne ďalej. Znalkyňa po zameraní identických bodov
metódou GPS dospela k záveru, že k naloženiu mapy (rastra) malo dôjsť tak, ako je to uvedené v prílohe

č. 1.3 znaleckého posudku, sútlač B – modrá farba. Vzhľadom k tomu, že parc. č. XXX/X už bola v
stave C-KN, tu nebolo možné zasahovať do jej hraníc. Tým by ale logicky došlo k zmenšeniu výmery
parc. č. XXX/X Q. XXX/X vo vlastníctve žalovaného. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že ak by bol
ROEP urobený nakladaním mapových podkladov tak , ako je to predmetom Prílohy č. 1.3 znaleckého
posudku, sútlač

B – modrá, ROEP by vykazoval vadu, ktorá je znázornená v Prílohe č. 1.2 znaleckého posudku. Žalobca
by sa tak mohol domáhať určenia vlastníckeho práva len k doteraz formálne neexistujúcej časti pozemku
2/ vo výmere XX m2, keďže výmera X m2 by naďalej prináležala žalovanému, pričom bez vyriešenia
tejto pre konanie významnej otázky by musel súd žalobu vo vzťahu k pozemku 2/ ako celku zamietnuť.
Žalobca až na pojednávaní dňa 19.06.2023 (a to až na upozornenie súdu prvej inštancie na túto

uvedenú skutočnosť, čo je opätovne bezprecedentné narušenie princípu rovnosti strán zo strany súdu),
navrhol vypracovanie geometrického plánu na odčlenenie parc. č. XXX/XX z pozemku 2/. Následne
žalobca spolu s geometrickým plánom adresoval súdu návrh na zmenu žaloby, ktorou sa domáhal
určenia vlastníckeho práva k pozemku 1/ a novovytvorenej parc. č. XXX/XX. Na otázku súdu, či právny
zástupca súhlasí so zmenou žaloby, tento uviedol, že je v súlade so závermi znaleckého posudku.

Súd však v zápisnici o pojednávaní zo dňa zaprotokoloval, že právny zástupca so zmenou žaloby
súhlasí i keď to nepovedal. Žalovaný so zmenou žaloby nesúhlasil a v zmysle jeho podania zo dňa
10.09.2023 ju považoval za čiastočné späťvzatie žaloby v časti zvyškovej parc. č. XXX/X vo výmere
X m2, čo sa malo podľa jeho názoru premietnuť do konečného rozhodnutia o trovách konania a preto
ak bol žalobcovi priznaný voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, je toto

rozhodnutie nesprávne. Zápis vlastníckeho práva žalovaného k pozemkom 1/ a 2/ má pôvod v ROEP,
ktorého výsledok bol aprobovaný E. F. G. H. G. I., katastrálny odbor a to dvakrát, kedy bol do katastra
nehnuteľností zapísaný výsledok ROEP, ale aj zápisom geometrického plánu, ktorým boli pozemky 1/ a
2/ zamerané do stavu C-KN. Výsledok ROEP ako správny akceptoval i samotný žalobca, keď voči nemu
nepodal námietky a umožnil žalovanému zameranie oboch parciel, žalovaným objednaným geodetom.

Žalovaný tak odôvodnene a v dobrej viere považoval zápis jeho vlastníckeho práva k pozemkom 1/
a 2/ za správny a opodstatnený nástroj ku komplexnému a spravodlivému usporiadaniu vlastníckych
vzťahom v celom území, kde v dôsledku nepresných meraní historicky dochádzalo k posunom hraníc
pozemkov, jednotlivých vlastníkov. Ak súd vykonal znalecké dokazovanie, ktoré nemal pripustiť a podľa
jeho výsledkov žalobe v zmysle jej zmeny vyhovel, žalovaný poukazuje na to, že svojim konaním vznik

tohto sporu nezavinil, ale začatie konania bolo zavinené tretími osobami, konkrétne autorom ROEP
ako i samotným E. F. G. H. G. I., katastrálny odbor, ktorý vykonáva štátnu správu na úseku katastra
nehnuteľností. Preto žalovaný nepovažuje za správne a spravodlivé, ak súd prvej inštancie rozhodol o
trovách konania tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalovaný považuje za nespravodlivé, aby bol zaviazaný k zaplateniu trov znaleckého dokazovania, ktoré

má znášať štát, ktorý zavinil, že žalovaný sa v tomto konaní ocitol v procesnom postavení žalovaného.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výrokoch II. a III. zmenil tak, že žiadnej zo strán
nárok na náhradu konania neprizná a znalkyni voči žalovanému nepriznáva náhrada trov znaleckého
dokazovania zo sumy odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času za vypracovanie
znaleckého posudku č. X/XXXX a účasť na pojednávaní dňa 19.06.2023 priznanej znalkyni uznesením

sp. zn. NM-5C/4/2018-345 zo dňa 24.07.2023.

16. V doplnenom podaní zo dňa 31.10.2023 žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie postupoval
v rozpore s ust. § 153 CSP, keď vo vzťahu k žalovanému nevykonal a nepripustil vykonaniedokazovania, ktoré žalovaný navrhol podaním zo dňa 10.9.2023 a to, aby si súd vyžiadal z Katastrálneho
odboru Okresného úradu, originál listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. C. a v tom príslušný GP, návrh na
vyžiadanie si stanoviska Katastrálneho odboru E. F. G. H. G. I. k rozhodnutiu č. 01/2015/ROEP zo dňa

27.2.2015, aby sa vyjadrili, aká výmera a aké nehnuteľnosti boli žalobcovi v rámci pozemkových úprav
priznané a z akých parciel boli tieto priznané nehnuteľnosti vytvorené a návrh na znalecký posudok
na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. C.. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 24.5.2018
domáhal určenia vlastníckeho práva k parcele reg.“ C “ parc.
č. XXX/X o výmere XX m2, záhrady a parc.reg.“C“ parc. č. XXX/X o výmere XX m2, záhrady. Žalobca

svojužalobuzaložilnarozhodnutíKatastrálnehoodboruE.F.G.H.G.I.č.OUNMK001-C-10/2016zodňa
20.12.2016, nakoľko predmetným rozhodnutím bolo žalovanému ako výlučnému vlastníkovi zapísané
na LV č. XXX pre
k.ú. C. výlučné vlastníctvo parciel: reg.“C“ parc. č. XXX/X o výmere XX m2, záhrady a parc.reg.“C“ parc.
č. XXX/X o výmere XX m2, záhrady. Žalobca proti rozhodnutiu Katastrálneho odboru E. F. G. H. G.
I. námietky nevzniesol. Z LV č. XXX pre k.ú. C. vyplýva, že ku dňu 21.2.2018 bol žalobca vlastníkom

parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc.č. XXX zastavané plochy o výmere
XXX m2, pričom ide o parcely registra „C“ a parc. reg. „E“ XX/X záhrady o výmere XXX m2, XX/X
zast.pl. a nádv. o výmere XXX a parc.č.XXX orná pôda o výmere XXX m2. Z LV č. XXX pre k.ú. C.
vyplýva, že ku dňu 10.9.2023 bol žalobca vlastníkom celkovej výmery XXXXXX. Napadnutý rozsudok je
vrozporesust.§3Občianskehozákonníka,jeporušenímprincípovriadnehoaspravodlivéhoprocesu,je

nepreskúmateľný a vychádza z neúplného a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Zopakoval
svoju argumentáciu poukazom na postoj žalobcu, ktorý nepodal námietky proti rozhodnutiu E. F. G. H.
G. I., katastrálny odbor.

17. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v dôsledku konania

ROEP boli preklopené do parciel registra “C” a zapísané v prospech žalovaného, teda že právny stav
zapísaný v liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. nezodpovedá skutočnému stavu, poukazom na bod 25.
predmetného rozhodnutia. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie tento postupoval výlučne
v súlade s pokynmi Krajského súdu v Trenčíne, ktoré boli uvedené v uznesení zo dňa 24.08.2021 v
konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/45/2020. Za týmto účelom bolo vykonané znalecké dokazovanie,

pričom zo znaleckého posudku č. 3/2023 vypracovaného znalkyňou z odboru geodézia a kartografia,
odvetvie geodézia J. K. L. vyplýva, že parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu reg. C KN č. XXX/X
záhrada o výmere XX m2 a parc. č. XXX/X záhrada o výmere XX m2 k.ú. C. boli vytvorené na podklade
geometrického plánu č. 43580718-S-Gs-F-376/2017, ktorý bol do katastra zapísaný pod číslom zmeny
43/2017. Parcela reg. C KN č. XXX/X záhrada o výmere XX m2, v k. ú. C. má pôvod v parcele evidencie

nehnuteľností č. XX/X záhrada o výmere XXX m2,
v k. ú. H. zapísanej pred ZMVM na LV č. XXX v prospech žalobcu. Parcela reg. C KN č. XXX/X záhrada
o výmere XX m2, v k. ú. C. má pôvod v časti označenej ako diel
X o výmere XX m2 v parcele evidencie nehnuteľností č. XX/X záhrada o výmere XXX m2 - k.ú. H.
zapísanej pred ZMVM na LV č. XXX v prospech žalobcu. Parcela č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie

o výmere XXX m2 k. ú. H. nemá pôvod v parcelách reg. C KN
č. XXX/X a XXX/X. Zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti XX/X záhrada o výmere XXX m2
a nehnuteľnosti XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 bol do evidencie nehnuteľností
vykonaný pod číslom zmeny X/XXXX na podklade kúpnej zmluvy RI 706/86
v k.ú. H.. Parcela č. XXX orná pôda o výmere XXX m2 k.ú. H. sa nachádza na inom mieste ako

parcely reg. C KN č. XXX/X,XXX/X. Nakoľko výmera nie je záväzný údaj katastra s poukazom na
znenie ustanovenia § 70 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 4 zák. 162/1995 Z.z.. Hodnoverným a záväzným
údajom katastra je geometrické určenie nehnuteľnosti. Geometrickým určením nehnuteľnosti sa rozumie
vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti ich hranicami. Hranica medzi pozemkami žalobcu a
žalovaného bola po ROEPe (číslo zmeny 31/2015) zmenená v neprospech žalobcu vytvorením parciel

reg. „E“ KN č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a č. XX/X orná pôda o výmere
XX m2 zapísaných v prospech žalovaného. Problém v prejednávanom spore nastal pri porovnávaní
katastrálnej mapy VKMČ, ktorá má podrobnejšie a presnejšie určené vlastnícke hranice ako mapa
evidencie nehnuteľností. Každá mapa bola vyhotovená inou technológiou. V prílohe č. 1.3 znaleckého
posudkujevykreslenámapaevidencienehnuteľností(raster)-zelenáfarbasútlačA,ktorájevyhotovená

skenovaním a základnou transformáciou a čiernou farbou je zakreslená katastrálna VKM číselná. V
sútlači A je vidieť, že všetky hranice a tie isté stavby sú pri mape evidencie nehnuteľností posunuté
viac ako meter vľavo. Pri ROEP sa nesprávne postupovalo identifikovaním a nebolo prihliadnuté, že
parcely č. XX/X, XX/X,XX/X,XX/X boli po mapovaní ZMVM už prečíslované na parcely reg. C KN č.XXX,XXX,XXX,XXX/1 - číslo zmeny XXX/XXXX. V prípade, ak sa mapa evidencie nehnuteľností raster
lokálne posunie - identifikujú sa aj podľa okolia stavby a vlastnícke hranice - ako je znázornené v sútlači
B, hranice sú

z hľadiska presnosti mapy evidencie nehnuteľností totožné. Na podklade prešetrenia
a zamerania na mieste samom znalkyňa podľa svojho tvrdenia identifikovala pôvodné stavby a
nehnuteľnosti na parcelách reg. C KN č. XXX až XXX. Geodetickými výpočtami predpísala lomové body
geometrických plánov č. XX/XX/XXX a č. 915-174-67, pričom zistila, že geometrický plán č. 915-174-67
bol chybne zakreslený do mapy evidencie nehnuteľností. Jedná sa o posun 6 metrov pri parcele reg. C

KN č. XXX a X metre pri parcele reg. C KN
č. XXX/X pri sútlači stavu katastra VKMč a rastra mapy evidencie nehnuteľností po lokálnej transformácii
(posune rastra). Chybný zákres bol vyhotovený z dôvodu, že v uvedenom geometrickom pláne chýbajú
dĺžky hraníc medzi parcelami EN č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X. Hranica medzi parcelami reg. C KN č.
XXX,XXX a reg. C KN č. XXX, reg. C KN č. XXX, reg.
E KN Č. XX/X a reg. C KN č. XXX/X, XXX/X je určená po bodoch č. XXX-X (oplotenie), XX-XX

(oplotenie), XX-XX (oplotenie), XX-XX (oplotenie), XX-XXX (oplotenie), XX- XX (oplotenie),
XXX-X (oplotenie), XX-XX (oplotenie), nový bod č. 3 (neoznačený, ZPMZ 824). Pri ROEP pod číslom
zmeny XX/XXXX boli chybne identifikované parcely č. XX/X a XX/X podľa evidencie nehnuteľností
na stav katastra nehnuteľností. Identifikácia pri ROEP bola vyhotovená na raster mapy evidencie
nehnuteľností so základnou transformáciou. Mapa evidencie nehnuteľností bola vyhotovená menej

presnými metódami (lomové body nie sú určené
v súradniciach JTSK ) ako katastrálna mapa VKMČ (lomové body sú určené v súradniciach JTSK), na
základe čoho pri základnej transformácii pôvodného mapového listu dochádza
k posunom. Znalkyňa zároveň upozornila na skutočnosť, že v prípade zmeny vlastníckej hranice
je potrebné pre zápis do katastra vyhotoviť nový geometrický plán. Geometrický plán bol následne

žalobcom zabezpečený a vypracovaný pre účely rozhodnutia vo veci.
V priebehu konania závery znaleckého posudku 3/2023 vypracovaného znalkyňou z odboru geodézia
a kartografia, odvetvie geodézia J. K. L. neboli spochybňované ani žalovaným. Na základe záverov
znaleckého posudku začal žalovaný meniť svoju argumentáciu tak, aby nebol zaviazaný na náhradu
trov konania, a to z dôvodu, že nezapríčinil chybu v ROEPe. Tento argument však podľa nášho názoru

neobstojí, nakoľko ani žalovaný nemusel súhlasiť s jeho závermi tak isto, ako to urobil žalobca. Zároveň
je dôvodné sa domnievať, že žalovaný má iné dostupné právne prostriedkami, ktorými by sa mohol
domáhať náhrady škody v dôsledku vzniknutého právneho stavu. Vzhľadom na vyššie uvedené je
odvolanie žalovaného nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a žalobcovi priznal trovy konania vo výške 100%.

18. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa
§ 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
odvolaním napadnutých výrokoch I., II. a výroku III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario),

keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcom výroku IV.
nepreskúmaval, keďže tento suspenzívnym účinkom odvolania dotknutý nebol.

19. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil vlastnícke právo žalobcu k

nehnuteľnosti evidovanej E. F. G. H. G. I., katastrálny odbor zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. C., ako
parcela reg. "C"
parc. č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku: záhrady, a novovytvorenej parcele reg. "C" parc. č.
XXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: záhrady, oddelenej z parcele č. XXX/X
o výmere XX m2, druh pozemku záhrady, na základe geometrického plánu

č.k. NM-5C/4/2018, vypracovaného J. K. L., dňa 14.08.2023, úradne overeného J. M. H. dňa
XX.XX.XXXX pod č. G1-650/2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku v podiele 1/1.
20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu uplatnenú
žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/
CSP/.21. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide
o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku
a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právne závery vo veci, keď má za to, že nedošlo

k nesprávnemu právneho posúdeniu veci a skutkový stav bol zistený správne, keď súd prvej inštancie
vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom sa stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na § 387
ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na náležité odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by

sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za
pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pri zohľadnení odvolacích
argumentov uvádza nasledovné:

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych
princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má
každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie
procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

23. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

24. Pokiaľ žalovaný deklaroval v odvolaní uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
d/ CSP, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady

nesprávne realizovanej mandukačnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní /napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne/aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP vychádza z právneho posúdenia veci, ktorým je

aplikácia práva na zistený skutkový stav. Jedná sa o činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru
o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio
iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu.
Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil

vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

26. Rozhodnutie o schválení ROEP nezakladá účinky prejudiciality ako aj viazanosti súdu inými
rozhodnutiami z dôvodu deklaratórnej povahy verejnej listiny, ktorou je rozhodnutie o schválení ROEP.

Ak dotknutá osoba s obsahom verejnej listiny nesúhlasí, môže sa svojho práva domáhať podľa
osobitného predpisu § 137 CSP, preto odvolacia námietka žalovaného, že žalobca nepodal proti
rozhodnutiu o schválení ROEP námietky je nedôvodná. Žalobca správne namietal nesprávnosť údajov
v registri, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná. a to žalobou o určenie vlastníckeho práva.
Pri vypracovaní ROEP došlo v dôsledku nedostatočne zistených podkladov k chybám a právny stav

vyplývajúci z listu vlastníctva založeného v rámci ROEP nezodpovedal stavu skutočnému. Keďže
v katastri nekontrolujú správnosť a úplnosť podkladov pre vyhotovenie ROEP, kvalita vyhotovenej
evidencie nie je spoľahlivá, preto je na riešenie týchto pochybení daná príslušnosť súdov v civilnom
konaní.27. Rozhodnutím E. F. G. H. G. I., katastrálny odbor zo dňa 20.12.2016, č. OUNMKO1-C-10/2016
katastrálny odbor nevyhovel návrhu žalobcu na vydanie rozhodnutia o zmene údajov schváleného

registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. C. na prešetrenie správnosti riešenia právneho stavu
pozemku registra C-KN parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2, pozemku registra C-KN parc.č. XXX/
X záhrada o výmere XXX m2, pozemku registra C-KN par.č. XXX zastavaná plocha nádvorie o výmere
XX m2, pozemku registra C-KN parc.č. XXX orná pôda o výmere XXXXXX v k.ú. C.. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že dňa 13.10.2016 žalovaný doručil katastrálnemu odboru vyjadrenie, v ktorom

vyjadril vôľu nepristúpiť vo veci na dohodu so žalobcom s tým, že v prípade akýchkoľvek pochybností
ohľadne vlastníctva alebo hranice vyššie uvedených pozemkov bude potrebné, aby vo veci rozhodol
s konečnou platnosťou súd.

28. Žalovaný poukázal na postup súdu prvej inštancie, keď uznesením zo dňa 2.11.2021 vyzval strany
sporu, uplatňujúc sudcovskú koncentráciu, aby si uplatnili prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany a označili a predložili všetky navrhované dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný na
výzvu reagoval podaním zo dňa 1.12.2021, pričom žalobca na výzvu súdu nereagoval. Odvolací súd
z obsahu spisu zistil, že žalovaný podaním zo dňa 1.12.2021 uviedol, že žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno za účelom preukázania jeho skutkových tvrdení, preto sa pridržiava svojich skutkových
a právnych tvrdení. Na pojednávaní konanom dňa 9.2.2022 právny zástupca žalobcu poukázal na

skutočnosť, že už v minulosti podal návrh na znalecké dokazovanie, avšak na nízky príjem žalobcu
a uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy znalca upustil od neho práve pre výšku zloženého
preddavku. Súčasne navrhol znalecké dokazovanie za situácie, že žalobca bude oslobodený od
povinnosti zložiť preddavok na trovy dokazovania.

29. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191
ods. 1 CSP), preto žalovaný.

30. Posudzovanie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutia, ktoré z nich budú v rámci
dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1CSP) a nie sporových strán. Do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, s jej
návrhmi dôkazov a ani s jej vyhodnotením dôkazov. Do dispozičnej právomoci súdu v zmysle §
185 ods. 1 CSP patrí rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Súd

vykonáva dokazovanie a hodnotí predložené dôkazy podľa svojho uváženia v zmysle zákona. Zákon
vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca
urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu
musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou

rozsudku (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/53/2021 zo dňa 21.06.2022; nález Ústavného
súduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS615/2022zodňa20.12.2022).Pretopostupsúduprvejinštancie,
ktorý na návrh žalobcu nariadil znalecké dokazovanie je správny, nakoľko odstránil spornú otázku a
to určenie správnej výmery sporných nehnuteľností. A naviac, znalecké dokazovanie bolo vykonané v
záujme všetkých strán sporu, za účelom zistenia presnej výmery sporných nehnuteľností , preto jeho

nariadením nedošlo k porušeniu zásad civilného procesu, zásady sudcovskej koncentrácie konania
tak, ako to v podanom odvolaní namietal žalovaný. A naviac, na pojednávaní konanom dňa 11.9.2019
súd prvej inštancie vyzval strany sporu, aby v lehote 15 dní oznámili ďalšie navrhované dôkazy s
poukazom na účinky sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo
dňa 25.09.2019, v ktorom navrhol vykonať ako dôkaz znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie

a kartografie. Predloženie dôkazného návrhu na pojednávaní bolo v danej veci dôvodné, bolo uplatnené
riadne a včas ako bezprostredná reakcia na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.

31. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o pripustený zmeny návrhu napriek tomu, že mal
rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby, pričom na pojednávaní súhlas so späťvzatím žaloby neudelil.

32. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.33. Podľa § 140 ods. 1, 2, 3 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo
sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak

určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

34. Čo sa považuje za zmenu žaloby je upravené v § 140 CSP. Za zmenu žaloby sa považuje, ak
sa uplatňuje iné právo alebo aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe. O prípustnosti zmeny žaloby rozhoduje súd podľa § 142 ods. 1 CSP spravidla na pojednávaní,

na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako
bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. O zmene žaloby rozhoduje súd uznesením
a ak zmenu žaloby nepripustí, podľa § 143 ods. 3 CSP pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

35. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď o zmene žaloby uskutočnenej žalobcom
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podaním zo dňa 6.9.2023, na pojednávaní konanom dňa

11.9.2023 rozhodoval uznesením. Poukaz žalovaného, že súd mal rozhodnúť
o čiastočnom späťvzatí žaloby nie je dôvodný. Žalobca neurobil úkon smerujúci
k čiastočnému späťvzatiu, nakoľko podal návrh na zmenu žaloby, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol.
Právny zástupca žalovaného namietal, že na pojednávaní konanom dňa 11.9.2023 neuviedol, že so
zmenou žaloby súhlasí. Odvolací súd po oboznámení zvukovej nahrávky skonštatoval, že súd prvej

inštancie, na základe podaného návrhu žalobcu zo dňa 6.9.2023, na zmenu žaloby, ktoré podanie
bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 6.9.2023, žiadal o upresnenie, aby sa vyjadril k
zmene návrhu z dôvodu, že podanie žalovaného zo dňa 11.9.2023 neobsahovalo vyjadrenie k zmene
žaloby. Právny zástupca žalovaného uviedol, že táto reflektuje výsledky znaleckého dokazovania ,avšak
žalovaný vyjadruje pochybnosti

o tom, či sa v danom prípade jedná o zmenu žaloby alebo späťvzatie žaloby. Súd prvej inštancie
vykonal protokoláciu, na ktorú právny zástupca žalovaného nereagoval, nevzniesol námietku, že so
zmenou žaloby nesúhlasí, preto odvolacie námietky v podanom odvolaní nie sú dôvodné. Súd prvej
inštancie riadne odôvodnil na pojednávaní, že zmenou žaloby upresňuje žalobca výmeru. Poukázal
na skutočnosť, že výsledok je závislý od znaleckého posudku a preto nejde o späťvzatie žaloby s

poukazom na závery znaleckého dokazovania.
Z obsahu spisu nevyplývajú žalovaným tvrdené skutočnosti, že so zmenou žaloby nesúhlasil.

36. Zmena žaloby je dispozičný procesný úkon strany, nie prostriedok procesného útoku alebo obrany.
Súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu žalobcu rozhodol o pripustení zmeny

s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania.

37. Právny zástupca žalovaného namietal, že mu nebol sprístupnený elektronický súdny spis, resp.
prístup do spisu mal udelený, avšak doposiaľ mu nebol sprístupnený ani jeden dokument. Ako vyplýva
z obsahu spisu, tvrdené skutočnosti právnym zástupcom žalovaného z obsahu nevyplývajú a naviac,

právny zástupca žalovaného nešpecifikoval, aké dokumenty mu neboli sprístupnené, keď súhlas
o prístup do spisu, na základe žiadosti zo dňa 11.1.2022 mal udelený 18.1.2022, a na základe žiadosti
zo dňa 17.10.2023 súhlas udelený dňa 147.10.2023, preto uvedené námietky vyznievajú zmätočne. Je
potrebné zdôrazniť, že druhá žiadosť právneho zástupcu žalovaného bola zaslaná na súd prvej inštancie
po vyhlásení rozhodnutia v predmetnej veci dňa 27.9.2023.

38. Odvolací súd záverom uvádza, že súd prvej inštancie správne neprihliadal na vykonanie
dokazovania, ktoré navrhol žalovaný. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo správne nariadené
znalecké dokazovanie a vyhotovený geometrický plán, ktorý odstránil spornosť uplatneného nároku
žalobcu o určenie vlastníckeho práva. A naviac, žalovaný navrhol dokazovanie na preukázanie

skutočností, ktoré neboli predmetom sporu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia,
správne uzavrel, že vykonanie ďalšieho dokazovania nesúvisí s predmetnou vecou.

39. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.41. V sporových konaniach sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu,
t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným
petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má
nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

42. Súd prvej inštancie správne posúdil pomer úspechu a neúspechu, keď žalobca za účelom ochrany

svojich práv nemal inú možnosť, ako podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva za situácie, že
žalovaný v priebehu konania spochybňoval vlastnícke právo žalobcu. Žalovaný nedôvodne namietal,
že so zmenou žaloby nesúhlasil a podanie považoval za čiastočné späťvzatie žaloby v časti zvyškovej
parc.č. XXX/X o výmere X m2, ktorá skutočnosť sa mala premietnuť do konečného rozhodnutia o trovách
konania. V danom prípade súd prvej inštancie postupoval správne, keď rozhodol o pripustení zmeny
žaloby poukazom na znalecké dokazovanie a vyhotovený geometrický plán, keď bola sporná výmera

pozemkov, ktorá skutočnosť nemá vplyv na pomer úspechu a neúspechu. Žalovaný iné námietky vo
vzťahu k náhrade trov konania neuviedol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu
k trovám konania ako vecne správny potvrdil.

43. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne

v napadnutých výrokoch II. o trovách konania ako aj výroku III. o trovách štátu. Súd prvej
inštancie nariadil znalecké dokazovanie za účelom preukázania vlastníckeho práva žalobcu k sporným
nehnuteľnostiam. V konaní bol vypracovaní znalecký posudok, ktorý ustálil kľúčovú otázku, nakoľko
žalovaný v priebehu celého konania vlastnícke právo žalobcu spochybnil, preto je povinný znášať
náklady súvisiace s vyhotovením znaleckého posudku. A naviac, ako vyplýva rozhodnutia E. F. G. H.

G. I., katastrálny odbor zo dňa 20.12.2016, č. OUNMKO1-C-10/2016 katastrálny odbor, ktorý nevyhovel
návrhu žalobcu na vydanie rozhodnutia o zmene údajov schváleného registra obnovenej evidencie
pozemkov v k. ú. C. na prešetrenie správnosti riešenia právneho stavu pozemku registra C-KN parc. č.
XXX/X záhrada o výmere XXX m2, pozemku registra C-KN parc.č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2,
pozemku registra C-KN par.č. XXX zastavaná plocha nádvorie o výmere XX m2, pozemku registra C-

KN parc.č. XXX orná pôda o výmere 1029m2 v k.ú. C. za situácie, že žalovaný doručil katastrálnemu
odboru vyjadrenie, v ktorom vyjadril vôľu nepristúpiť vo veci na dohodu so žalobcom s tým, že
vprípadeakýchkoľvekpochybnostíohľadnevlastníctvaalebohranicevyššieuvedenýchpozemkovbude
potrebné, aby vo veci rozhodol s konečnou platnosťou súd.

44. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II.
a III. ako vecne správny potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).