Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123237479
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123237479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: UBC 2020, k.s., so sídlom
Tamaškovičova 2742/17, Trnava, IČO: 53 151 135, ako správca úpadcu Silverside, a.s. v konkurze,
so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, právne zastúpený
VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., právne zastúpená JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa
5/A, Lučenec, o zaplatenie sumy 1.744,51 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 17Csp/63/2023-113 zo dňa 24. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.744,51
Eur, vyčíslené zmluvné úroky vo výške 378,37 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 756,14 Eur od 01.10.2022 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm
omeškaných splátok úveru, a to:

zo sumy 90,82 eur od 29.11.2020 do 10.9.2021,

zo sumy 0,22 eur od 11.09.2021 do 08.10.2021,

zo sumy 90,82 eur od 29.12.2020 do 08.10.2021,

zo sumy 90,82 eur od 29.01.2021 do 08.10.2021,

zo sumy 86,14 eur od 09.10.2021 do 10.05.2022,

zo sumy 43,60 eur od 11.05.2022 do 10.06.2022,

zo sumy 90,82 eur od 01.03.2021 do 10.06.2022,

zo sumy 49,18 eur od 11.06.2022 do 08.07.2022,

zo sumy 90,82 eur od 29.03.2021 do 08.07.2022,

zo sumy 54,54 eur od 09.07.2022 do 10.08.2022,

zo sumy 90,82 eur od 29.04.2021 do 10.08.2022,

zo sumy 61,16 eur od 11.08.2022 do 09.09.2022,

zo sumy 90,82 eur od 29.05.2021 do 09.09.2022zo sumy 67,62 eur od 10.9.2022 do 10.10.2022,

zo sumy 22,62 eur od 11.10.2022 do 09.12.2022,

zo sumy 90,82 eur od 29.06.2021 do 09.12.2022,

zo sumy 28,14 eur od 10.12.2022 do 10.01.2023,

zo sumy 90,82 eur od 29.07.2021 do 10.01.2023,

zo sumy 34,02 eur od 11.01.2023 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.08.2021 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.09.2021 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.10.2021 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.11.2021 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.12.2021 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.01.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 01.03.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.03.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.04.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.05.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.06.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.07.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.08.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.09.2022 do zaplatenia,

a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,38%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.744,51

eur, vyčíslené zmluvné úroky vo výške 378,37 eur, zmluvnú pokutu vo výške 398,67 eur, zákonný úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 756,14 eur od 01.10.2022 do zaplatenia, zákonný úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo súm omeškaných splátok úveru, a to:

zo sumy 90,82 eur od 29.11.2020 do 10.9.2021,zo sumy 0,22 eur od 11.09.2021 do 08.10.2021,

zo sumy 90,82 eur od 29.12.2020 do 08.10.2021,

zo sumy 90,82 eur od 29.01.2021 do 08.10.2021,

zo sumy 86,14 eur od 09.10.2021 do 10.05.2022,

zo sumy 43,60 eur od 11.05.2022 do 10.06.2022,

zo sumy 90,82 eur od 01.03.2021 do 10.06.2022,

zo sumy 49,18 eur od 11.06.2022 do 08.07.2022,

zo sumy 90,82 eur od 29.03.2021 do 08.07.2022,

zo sumy 54,54 eur od 09.07.2022 do 10.08.2022,

zo sumy 90,82 eur od 29.04.2021 do 10.08.2022,

zo sumy 61,16 eur od 11.08.2022 do 09.09.2022,

zo sumy 90,82 eur od 29.05.2021 do 09.09.2022

zo sumy 67,62 eur od 10.9.2022 do 10.10.2022,

zo sumy 22,62 eur od 11.10.2022 do 09.12.2022,

zo sumy 90,82 eur od 29.06.2021 do 09.12.2022,

zo sumy 28,14 eur od 10.12.2022 do 10.01.2023,

zo sumy 90,82 eur od 29.07.2021 do 10.01.2023,

zo sumy 34,02 eur od 11.01.2023 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.08.2021 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.09.2021 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.10.2021 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.11.2021 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.12.2021 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.01.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 01.03.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.03.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.04.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.05.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.06.2022 do zaplatenia,zo sumy 90,82 eur od 29.07.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.08.2022 do zaplatenia,

zo sumy 90,82 eur od 29.09.2022 do zaplatenia,

a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že Spoločnosť Silverside, a.s. a žalovaná
uzavreli dňa 26.06.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 131267342 na refinancovanie, predmetnom
ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3.500 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý
úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 60 mesiacov, vo výške mesačnej splátky

90,82 eur splatnou 28. deň v mesiaci, prvá splátka bola splatná 28.07.2018 a termín konečnej splatnosti
bol určený na 28.06.2023. Žalovaná mala na úvere celkom zaplatiť sumu 5.449,20 eur. Účastníci zmluvy
mali dohodnutú úrokovú sadzbu úveru 19,01 % ročne, RPMN 20,68 % a priemernej RPMN 12,46 %,
odplata 19,01 %; pre prípad omeškania spotrebiteľa úroková sadzba 5 % ročne.

Podľa platobnej disciplíny k úverovej zmluve č. 131267342 (čl. 9) bol žalovanej vyplatený úver dňa
26.06.2018 v sume 2.278,77 eur, dňa 26.06.2018 sume 1.221,23 eur (spolu 3.500 eur). Žalovaná sa
dostala do omeškania už so splátkou č. 12 splatnou 28.06.2019, č. 13 splatnou 28.07.2019. Výzvou zo
dňa 02.08.2019 žalobca zaslal upomienku, že ku dňu 02.08.2019 neeviduje úhradu mesačných splátok
vo výške 191,44 eur a vyzval na úhradu dlžnej mesačnej splátky, vo výške 199,94 eur v lehote troch

dní. Upozornil, že pokiaľ dlžná suma akejkoľvek mesačnej splátky nebude uhradená a s jej úhradou
bude žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace môže pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere na refinancovanie. Predmetnú výzvu žalovaná prevzala dňa 26.08.2019 (č. l. 19).

Dňa 29.09.2022 bolo v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 pod č. K056351 zverejnené uznesenie
Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22.09.2022 sp. zn. 31K/25/2022, ktorým Okresný súd Bratislava
I. rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Silverside a.s. V súlade s ustanovením § 46
ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii sa pohľadávka spoločnosti Silverside a.s. voči
žalovanej stala splatnou, a to nasledujúci deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok

spoločnosti Silverside a.s., t.j. 30.09.2022 (č.l. 7). Dňa 04.05.2023 bolo v Obchodnom vestníku SR č.
85/2023 pod číslom K024068 zverejnené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.04.2023,
sp. zn. 31K/25/2022, ktorým Okresný súd Bratislava I vo výroku II. rozhodol o tom, že do funkcie správcu
ustanovuje spoločnosť UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie: Zelinárska 6, Bratislava, číslo správcu:
2009 a na podanie žaloby je v zmysle zákona oprávnený správca konkurznej podstaty úpadcu. Tým mal

súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

Žalobca si celkovo žalobou vychádzajúc z tvrdenia, že žalovaný sa predmetnou zmluvou zaviazal na
úhradu úveru sumou 5.449,20 Eur (z tejto sumy činí istina 3.500 eur a celkové náklady 1.949,20 eur)

uplatňoval sumu istiny 1.744,51 eur (celková suma nezaplatenej istiny), sumu 378,37 eur (vyčíslený
zmluvný úrok vo výške 19,01%), sumu 398,67 eur (zmluvná pokuta vo výške 10% p.a. zo sumy 756,14
eur od 1.10.2022 do podania žaloby a zmluvnej pokuty vo výške 10% p.a. zo súm omeškaných splátok
úveru špecifikované v žalobe) a zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 756,14 eur,
ktorá suma predstavuje sumu zosplatnených splátok úveru od 1.10.2022 do zaplatenia a zákonný úrok

z omeškania vo výške 5% ročne zo súm omeškaných splátok úveru špecifikovaných v žalobe.

Poukázalnaprávnuúpravu,ktorúnavecaplikovalauzavrel,žezmluvaobsahujenáležitostipožadované
zákonom tak, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 písm. a/ až v/ a následne skúmal ich správnosť. Ďalej

skúmal súlad zmluvných dojednaní s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 1 a 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., t. j., či odplata stanovená v zmluve neprevyšuje najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
akpredmetomspotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkov,nesmieodplataprevyšovaťnajvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov
požadovať. Odplatu podrobnosti o stanovení odplaty, kritériá, jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku
odplatyustanovujevykonávacípredpis.VzmysleúdajovvzmluvezčlánkuII.vyplýva,žehodnotaRPMN

bola uvedená vo výške 20,68 % a odplata bola uvedená vo výške 19,01 %. Z údajov zverejnených
Ministerstvom financií SR (čl. 65-66) pre rok 2018 vyplýva, že v 1. štvrťroku 2018, kedy bol poskytnutý
úver, bola najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru od jedného do päť
rokov (zmluvná splatnosť) vo výške 20,68 %, a to pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené
od 21.05.2018 do 20.08.2018. Vo vzťahu k novoposkytnutým spotrebiteľským úverom veriteľmi za 1.

štvrťrok 2018 - ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou od jedného do päť rokov vo
výške od 1.500 eur do 6.500 eur vrátane, hodnota RPMN vo výške 12,46 %. Súd dospel k záveru, že
žalobcom stanovená výška odplaty nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky odplaty v rozhodnom
čase, nakoľko je v prípustnej výške vyplývajúcej z údajov Ministerstva financií pre rozhodné obdobie (v
zmluve je určená odplata vo výške 20,56 %).

K námietke žalovanej, že si žalobca zároveň okrem úroku uplatňuje aj zmluvnú pokutu, súd konštatuje,
že z ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvná pokuta je prípustným právnym
nástrojom aplikovateľným v prípadoch porušenia zmluvnej povinnosti ak sa medzi zmluvnými stranami
dohodla. Žalovaná bola s uvedenými ustanoveniami zmluvy oboznámená a pre prípad nesplácania bola

zmluvná pokuta upravená v čl. IX. zmluvy bod 4. Zároveň súd konštatuje, že plnenie zmluvných úrokov
a zmluvnej pokuty súbežne nevylučuje žiaden právny predpis ani v prípade, že ide o spotrebiteľský úver,
nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania.
Inak by ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty stratili zmysel.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaná bola žalobcom ešte pred vyhlásením

konkurzu výzvou zo dňa 02.08.2019 (čl. 18), ktorú prevzala dňa 26.08.2019 vyzvaná na zaplatenie
neuhradených splátok a následne bola upozornená aj na nedoplatok na úhradách splátok a možnosť
vyhlásenia zosplatnenia celého dlhu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie. Legitímnym
krokom žalobcu by preto bolo zosplatnenie úveru. Do vyhlásenia konkurzu však k tomuto kroku zo strany
žalobcu nedošlo. Reálne preto žalovaná mala dostatok času na prípadnú úhradu nezaplatených splátok

(do vyhlásenia konkurzu na žalobcu v septembri 2022). Vyhlásením konkurzu na žalobcu došlo priamo
zo zákona k zosplatneniu nesplatných pohľadávok, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu.

Súd sa tiež zaoberal procesnou obrannou žalovanej, t.j. námietkou týkajúcou sa neskúmania bonity

žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná tvrdila, že žalobca pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
a iba zhromaždenie čiastočných údajov nie je v žiadnom prípade postačujúce pre záver o tom, že
žalobca postupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Pri skúmaní bonity naviac nezohľadnil jej
rodinný stav. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca skúmal bonitu žalovanej

s odbornou starostlivosťou, keď posudzoval príjmy a výdavky žalovanej v zmysle databáz registrov
úverov, výpisu a potvrdení o príjme a deklarovaných výdavkoch žalovanej. Predložil dôkazy a žalovaná
uviedla len to, že žalobca sa spoliehal v otázke bonity na formulár vyplnený žalobcom, čo nemožno
vyhodnotiťakododržaniepovinnostiskúmaťbonituspotrebiteľasodbornoustarostlivosťou.Ustanovenie
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zakotvuje povinnosť veriteľa skúmať bonitu spotrebiteľa s

odbornou starostlivosťou, pričom ustanovenie § 7 ods. 2 ďalej špecifikuje len to, že veriteľ je oprávnený
žiadať údaje od spotrebiteľa a využívať údaje z databázy. Žalobca zistil, že príjem žalovanej je 848,68
eur a pozostáva z príjmu na základe pracovnej zmluvy 625,25 eur a vdovský dôchodok 258,50 eur
(č.l. 70,75,83). Z databázy CRIF - nebank neboli zistené žiadne splátky a zostatky úveru. Z registra
úverov SR mal preukázané splátky 80,55 eur a 63,66 eur (čl. 67). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná v

čase posudzovania žiadosti pravidelne disponovala dostatočnými zdrojmi na splácanie úveru. Žalobca
vychádzal z existujúcich údajov o príjme žalovanej, jej záväzkov a pripočítal k tomu výšku životného
minima. Dospel k záveru o disponibilných voľných prostriedkov žalovanej vo výške 446,27 eur mesačne
(čl. 61). Súd ustálil, že žalobca konal s odbornou starostlivosťou, nakoľko v rámci komunikácie o žiadosti
žalovanej o poskytnutie úveru mal v dispozícii všetky potrebné podklady, ktorými preveril jej bonitu a tú

následne vyhodnotil ako dostatočnú pre poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Žalobca preukázal, že veriteľ disponoval aktuálnou pracovnou zmluvou zo dňa 29.03.2018, kedy
pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú sa menil na pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú.Taktiež mal preukázaný platový výmer a tiež informáciu o pohyboch na účtoch, ako i disponoval
aktuálnym rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznanom vdovskom dôchodku v sume 258,50 eur,
výdavkoch a o rodinnom stave žalovanej. Veriteľ posudzoval schopnosť splácať spotrebiteľský úver

aj s prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy (CRIF a Register úverov s.r.o.). Zákon č. 129/2010
Z. z. neustanovuje, z koľkých registrov má veriteľ vychádzať pri posudzovaní schopnosti splácať
úver, že veriteľ posudzuje schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov (v danom prípade z dvoch registrov). Žalovaná
svoje námietky nekonkretizovala ani ohľadom na ustanovenie (§ 7 ods. 1, ods. 16 písm. b) a ods.

17 zákona č. 129/2010). V konaní bolo preukázané, že veriteľ disponoval všetkými položkami podľa
ustanovení § 20 zákona č. 129/2010 Z. z. použitými pre výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver a mal teda dostatočné podklady, aby konal s odbornou starostlivosťou podľa
ustanovenia § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.

S ohľadom na tieto skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie
istiny v sume 1.7444,51 eur, vyčíslené zmluvné úroky vo výške 378,37 eur, zmluvnú pokutu vo výške
398,67 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 756,14 eur od 01.10.2022 do
zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm omeškaných splátok úveru tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Celková suma nezaplatenej istiny je 1.744,51 eur, čo predstavuje

súčet neuhradených splátok. Vo vzťahu k nároku na zmluvné úroky, žalobca ich vyčíslil v celkovej sume
378,37 eur a vychádzal z výšky zmluvného úroku 19,01 % ročne za obdobie omeškania so splátkami
v súlade s čl. II. zmluvy. Výška zmluvnej pokuty bola vyčíslená v súlade s čl. IX. zmluvy, kde je určená
vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania, pričom žalobca si uplatnil zmluvnú
pokutu iba vo výške 10 % ročne zo sumy 756,14 eur (zosplatnených splátok úveru) od 1.10.2022 do

podania žaloby a zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne zo súm omeškaných splátok úveru v celkovej
sume 398,67 eur. Zákonný úrok z omeškania žalobca žiadal priznať vo výške 5 % ročne zo sumy
756,14 eur (zosplatnených splátok úveru) od 1.10.2022 do zaplatenia a vo výške 5% ročne zo súm
omeškaných splátok zo splátok splatných do 28.dňa v mesiaci počnúc od prvej 29.11.2020 do splátky
splatnej 29.09.2022 (do zosplatnenia), čo súd vyhodnotil ako dôvodné a v súlade s ustanovením § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol s prihliadnutím na úspech žalobcu v spore a priznal mu vo
vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Vytýkala, že
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne nesprávny, súd prvej inštancie dospel k viacerým nesprávnym
právnym záverom a opomenul sa zaoberať podstatnými otázkami nastolenými v konaní. Konkrétne
sa súd prvej inštancie nezaoberal podstatnou časťou argumentácie o skúmaní bonity žalovanej, keď

žalovaná poukazovala na Opatrenie NBS zo dňa 14.11.2017.

V odôvodnení rozhodnutia, najmä v bodoch 35., 36., ktoré sa týkali skúmania bonity žalovanej, vôbec
neuvádza ako sa vysporiadal s uvedeným opatrením NBS, hoci ide o podstatný dokument, na ktorý
odkazuje priamo zákon o spotrebiteľských úveroch.

Ďalej sa súd nezaoberal argumentáciou žalovanej o neprimeranosti ročnej úrokovej sadzby, hoci ide
o obligatórnu náležitosť. Porušil práva žalovanej na riadne odôvodnenie rozhodnutia (t. j. práva na
spravodlivý proces), nehodnotil dojednanie o zmluvnej pokute z pohľadu prijateľnosti/neprijateľnosti -
v odôvodnení rozsudku niet zmienky o tom, ako sa súd vysporiadal s danou argumentáciou, čím tiež
došlo k porušeniu práva žalovanej na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že ročná úroková sadzba v zmluve o úvere bola uvedená vo
výške 19,01 % a zároveň vyplynulo, že podľa oficiálnych informácií zverejňovaných Národnou bankou
Slovenska bola priemerná úroková sadzba pre dané úverové produkty 4,52 %. Žalovaná poukazovala
na skutočnosť, že ročná úroková sadzba v zmluve o úvere je výrazne vyššia (takmer 4 násobne) ako

priemer na finančnom trhu v danom období a takto dojednanú úrokovú sadzbu je potrebné považovať
za rozpornú s dobrými mravmi a náležitosť považovať za neplatne dojednanú.Súd prvej inštancie sa prakticky nijako nevyjadril k namietanému rozporu ročnej úrokovej sadzby s
dobrými mravmi, keď iba skúmal súlad odplaty s nariadením vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia OZ.

V tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, poukázala, že od roku 2018 je
zároveň platné účinné Opatrenie NBS zo dňa 14.11.2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keď vôbec neaplikoval právne predpisy, ktoré aplikovať mal.

Mala tiež za to, že súd prvej inštancie neaplikoval § 17 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. a zároveň
žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že register, z ktorého čerpal
údaje o úverovom zaťažení žalovanej spĺňal zákonné kritéria podľa § 17 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z.

Žalobca tým, že nahliadol do nerelevantného registra (neprispievali v danom čase do neho 2/3 veriteľov)
nemal k dispozícii podstatné údaje o úverových záväzkoch žalovanej. Takýto postup nemožno hodnotiť
inak ako hrubé porušenie jeho povinnosti skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Ďalej je potrebné
poukázať na nesprávne závery súdu po zistení, že žalovaná platí splátky 80,55 eur a 63,66 eur, mal
vychádzať z úverového zaťaženia žalovanej v čase spisovania žiadosti o úver, ktoré predstavovalo sumu

minimálne 144,21 eur (80,55 eur + 63,66 eur) a následne túto skutočnosť posúdiť. Pokiaľ by postupoval
v zmysle spomínaného opatrenia NBS, k takémuto svojvoľnému záveru by nedošlo.

Súd prvej inštancie tiež nijako nebral na zreteľ rodinný stav žalovanej a s z toho plynúce súvislosti
vo vzťahu k započítavaniu životného minima. Pokiaľ by postupoval v zmysle spomínaného opatrenia

NBS, k takémuto svojvoľnému záveru by nedošlo. Právny záver súdu prvej inštancie, že nevyšlo v
konaní najavo, že by veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z. z. je nesprávny. Zotrvala na tom, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., § 2 písm. u) zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Navrhovala rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť, žalobu žalobcu zamietnuť a priznať jej nárok na
náhradu trov celého konania. Ďalej vytýkala, že súd prvej inštancie reálne nehodnotil dojednanie o
zmluvnej pokute z pohľadu prijateľnosti/neprijateľnosti, pričom ani v odôvodnení rozsudku niet zmienky
o tom, ako sa súd vysporiadal s danou argumentáciou, čím došlo k porušeniu práva žalovanej na riadne
odôvodnenie rozhodnutia (t. j. k porušeniu práva na spravodlivý proces).

Pokiaľ je dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatným (ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku),
dojednanie sa zrušuje od počiatku a nahliada sa na neho akoby neexistovalo.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa k jej námietkam opakovane písomne

vyjadroval už v priebehu konania. Mal za to, že výška zmluvného úroku 19,01 % ročne dojednaného
v článku II ods. 2 Zmluvy je plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi, čomu korešponduje aj
výsledná odplata za poskytnutie úveru reprezentovaná dojednanou hodnotou ročnej percentuálnej miery
nákladov (ďalej len „RPMN"). Táto nesmie presahovať najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovenú
podľa vykonávacieho predpisu. Vykonávacím predpisom, na ktorý ust. § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka odkazuje, je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády"). Ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády hovorí, že: „Ak
odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie
prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom
úvere alebo pôžičke ročne.

Na účely tohto Nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý
je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi“.

Ďalej ustanovenie § 1 ods. 4. Nariadenia vlády hovorí, že: „Na účely stanovenia najvyššej prípustnej

výšky odplaty sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy."Osobitným predpisom je v uvedenom prípade zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších právnych prepisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch"), a to konkrétne

ustanovenie § 21 ods. 1 a ods. 2, ktoré hovoria, že: Veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých
a poskytnutých spotrebiteľských úveroch.
V súlade s vyššie uvedeným Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo")
vypracúva a zverejňuje tabuľku obsahujúcu najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie

spotrebiteľského úveru vypočítanú zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov, ktoré je možné nájsť na webovom sídle Ministerstva, a to vždy pre
príslušné časové obdobie.
Vo vzťahu k výške odplaty dojednanej v obsahu predmetnej Zmluvy je určujúcou tabuľka zverejnená
Ministerstvom s názvom „Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 1.

štvrťrok 2018 Platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 21.5.2018 do 20.8.2018“ (ďalej
len „Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2018"),
nakoľko Zmluva bola uzatvorená dňa 26.06.2018.
Podľatabuľky-Najvyššiaprípustnávýškaodplatyzaposkytnutiespotrebiteľskéhoúveru1.štvrťrok2018
Ministerstvo určilo najvyššiu prípustnú výšku odplaty v prípade spotrebiteľských úverov so zmluvnou

splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane (pozn. Zmluva bola uzatvorená na obdobie 60 mesiacov) na
hodnotu vo výške 20,68 %.

Výšku RPMN bola v obsahu Zmluvy určená vo výške 20,68 % (článok II: ods. 2 riadok 10. Zmluvy), a
teda v rovnakej výške, akú stanovilo v danom období Ministerstvo. Do výpočtu RPMN pritom ako jediná

odplata za poskytnutý Úver vstupuje zmluvný úrok dojednaný v sadzbe 19,01 % ročne.

Vo vzťahu k poskytnutým ostatným spotrebiteľským úverom so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov
vo výške od 1.500,- EUR do 6.500,- EUR bola priemerná RPMN stanovená vo výške 12,46 %, teda v
rovnakej výške, v akej bola stanovená aj v obsahu Zmluvy.

Odplata za poskytnutý úver reprezentovaná hodnotou RPMN vo výške 20,68% nepresahuje najvyššiu
prípustnú výšku odplaty stanovenú Ministerstvom pre príslušné obdobie vo výške 20,68%.

V tejto súvislosti poukázal v podrobnostiach na rozhodovaciu prax odvolacích súdov. Ohľadne priznania
zmluvnej pokuty, v podrobnostiach poukázal na bod 33. odôvodnenia rozsudku prvoinštančného

súdu, uviedol, že podľa neho odvolanie zo strany žalovanej je účelové. K námietke žalovanej
ohľadom neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti o skúmaní schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver odkázal na bod 35. a nasl. rozsudku.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že ročnú úrokovú sadzbu je potrebné skúmať ako

obligatórnu náležitosť, nie iba všeobecne ako odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Zásadný
právny následok bezúročnosti spotrebiteľského úveru je spojený s absenciu ročnej úrokovej sadzby.
Pokiaľ je ročná úroková sadzba v rozpore s dobrými mravmi, je neplatne dojednaná s účinkami ex tunc.
Uviedla, že súd prvej inštancie tiež nehodnotil dojednanie o zmluvnej pokute z pohľadu prijateľnosti/
neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky. Nemožno opomínať, že pokiaľ je dojednanie o zmluvnej

pokute absolútne neplatným (ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku), dojednanie sa zrušuje od počiatku
a nahliada sa na neho akoby neexistovalo. Žalobcom uplatnená zmluvná pokuta tak nemala oporu v
zmluve o úvere a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že si ju uplatnil v zníženej hodnote.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

(§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti
rozhodnutia.
7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania až na priznanie zmluvnej pokuty, dospel k správnym

skutkovým zisteniam, vec následne správne posúdil, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim
spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).
8. Odvolací súd primárne považuje za potrebné v súvislosti s prvoinštančným súdom priznanou
zmluvnou pokutou dať do pozornosti rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 5Csp/99/2018zo dňa 10.10.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/23/2020 zo
dňa 29.4.2021, ktorými bolo rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky veriteľa Silverside a.s.
v zmluve so spotrebiteľom v obdobnom prípade, v ktorých súd určil, že zmluvné podmienky v znení „ak

sa dlžník dostane do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto zmluvy,
veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatených zmluvnej pokuty vo
výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania“ a v znení „v prípade omeškania dlžníka
s úhradou zosplatnených záväzkov má veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné.

9. Možno preto konštatovať, že veriteľ si v tomto prípade v rozpore s ust. § 53a OZ uplatňuje nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Porušenie tejto povinnosti zo strany
dodávateľa potom jednoznačne vedie k zamietnutiu žaloby v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty.
10. Pokiaľ ďalej žalovaná v odvolaní namietala, že veriteľ nedodržal v danom prípade postup podľa §
7 zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti klienta je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či

spotrebiteľovi zostane aj po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný
úver splácať. Odborná starostlivosť predpokladá, že údaje, ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj
overí,čovdanomprípadežalobcavkonanípreukázal.Naviaczust.§7ods.2zákonaospotrebiteľských
úveroch jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým

nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

11. Je teda v prvom rade povinnosť na dlžníkovi, aby poskytol veriteľovi úplné, presné a najmä pravdivé
informácie, ktoré si ďalej veriteľ už iba prostredníctvom ďalších dostupných údajov overuje.

12. Ust. § 7 ods. 20 stanovuje, že na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú najmä čistý príjem spotrebiteľa, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, ku ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, výška splátky a spotrebiteľského
úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Tieto údaje boli v konaní zo strany veriteľa

– žalobcu dokladované, vo väzbe na čo odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu
otom,žežalobcaakoveriteľsodbornoustarostlivosťouposúdilschopnosťžalovanejakodlžníkasplácať
sporiteľský úver, a to i v súlade s ust. § 7 ods. 17 písm. b) zákona. I odvolací súd mal za to, že pokiaľ
veriteľ pri skúmaní bonity žalovanej dospel k záveru o disponibilných voľných prostriedkoch žalovanej
vo výške 446,27 Eur mesačne a žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že jej úverové zaťaženie

predstavovalo v tom čase sumu minimálne 144,21 Eur a výška mesačnej splátky predstavovala 90,82
Eur, žalovaná disponovala dostatočnými zdrojmi na to, aby mohla splácať úver, poskytnutý žalobcom.
Možno uzavrieť, že i po vynaložení bežných výdavkov mesačne jej zostala taká čiastka, z ktorej bola
schopná úver splácať.
13. Ďalej pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že dojednaná výška úrokovej sadzby bola v rozpore

s dobrými mravmi, odvolací súd dáva do pozornosti, že s účinnosťou od 1. júna 2014 novela
Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 106/2014, ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmenila
s účinnosťou od 1. júna 2014 v znení ods. 6. Ak ide o výšku odplaty akú možno od spotrebiteľa
požadovať, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov táto je

upravená v novelizovanom nariadení vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré bolo v tejto súvislosti novelizované
Nariadením vlády SR č. 141/2014 účinným od 1. júna 2014, na ktoré sa v § 53 ods. 6 odkazuje.
14. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej
výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a
pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená

podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

15. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely

tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
16. Súd skúmal súlad zmluvných dojednaní s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 1 a 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., t. j., či odplata stanovená v zmluve neprevyšujenajvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných

prostriedkov požadovať. Odplatu podrobnosti o stanovení odplaty, kritériá, jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. V zmysle údajov v zmluve z článku II. vyplýva,
že hodnota RPMN bola uvedená vo výške 20,68 % a odplata bola uvedená vo výške 19,01 %. Z údajov
zverejnených Ministerstvom financií SR (čl. 65-66) pre rok 2018 vyplýva, že v 1. štvrťroku 2018, kedy
bol poskytnutý úver, bola najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru od

jedného do päť rokov (zmluvná splatnosť) vo výške 20,68 % a to pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzatvorené od 21.05.2018 do 20.08.2018. Vo vzťahu k novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 1. štvrťrok 2018 - ostatné spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou od jedného do
päť rokov vo výške od 1.500 eur do 6.500 eur vrátane hodnota RPMN vo výške 12,46 %. Súd dospel
k záveru, že žalobcom stanovená výška odplaty nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky odplaty v
rozhodnom čase, nakoľko je v prípustnej výške vyplývajúce z údajov Ministerstva financií pre rozhodné

obdobie, pretože v zmluve je určená odplata vo výške 20,56 %. S ohľadom na uvedenú skutočnosť je
tak údaj o výške odplaty, ročnej úrokovej sadzby a RPMN v súlade s právnymi predpismi.

17. V tejto časti sa preto odvolací súd plne stotožnil so záverom, vysloveným zo strany prvoinštančného
súdu a v konečnom dôsledku rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
dddvolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)