Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618202268
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1618202268.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovek a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. BranisN. V., U. L. Ž.: Ing. Milan Žilavý, nar. 18.10.1974, bytom
Sádek č. 231/12, 906 38 Rohožník, zastúpený: Advokátska kancelária - JUDr. Tomáš Havlík, s.r.o., IČO:
50 566 784 so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: X. I. T., W.. XX.XX.XXXX,
F. T. Y. XXX/XX, XXX XX C., X. T. T., W.. XX.XX.XXXX, F. T. Y. XXX/XX, XXX XX C., X. U. T., W..

XX.XX.XXXX, F. T. Y. XXX/XX, XXX XX C., všetci zastúpení advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, so
sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, o zaplatenie 11.288,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 7C/95/2018-156 zo dňa 25.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 7C/95/2018-156 zo dňa 25.06.2024
v napadnutej časti m e n í tak, že žalobcovi priznáva proti žalovaným v 1. až 3. rade nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto uznesenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky uznesením č.k. 7C/95/2018-156 zo dňa 25.06.2024 konanie zastavil (výrok

I.) a priznal žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých
výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.) a žalobcovi vrátil súdny
poplatok v sume 667,- eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., IČO: 36
631 124 (výrok III.)
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 30.07.2018 domáhal zaplatenia 11 288,20 eur s príslušenstvom voči žalovaným ako

právnym nástupcom po nebohom T. T., zomr. dňa 25.11.2013 titulom neuhradenej zmluvy o pôžičke, na
základe ktorej žalobca prenechal neb. T. T. peňažnú čiastku vo výške 11.288,20 eur.
3. Konanie bolo prerušené do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn.
27C/316/2017 a sp. zn. 27C/317/2017, v ktorých sa I. T., T. T. E. U. T.Á. ako žalobcovia domáhajú voči K..
Y. Ž. ako žalovanému neplatnosti právnych úkonov a to neplatnosti zmluvy o zriadení záložné práva (v
konaní sp. zn. 27C/316/2017) a neplatnosti zmluvy o pôžičke a určenia vlastníckeho práva (v konaní sp.

zn. 27C/317/2017). V konaniach sp. zn. 27C/316/2017 a sp. zn. 27C/317/2017 sa rieši otázka platnosti
resp. neplatnosti zmluvy o pôžičke ako aj zmluvy o zriadení záložného práva, pričom v tomto konaní sa
on domáha plnenia z tejto zmluvy o pôžičke. Uvedené zmluvy boli uzavreté medzi K.. Y. Ž. na jednej
strane a neb. T. T. na druhej strane.
4. Podaním doručeným dňa 14.02.2024 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie
zastaviť z dôvodu právoplatného ukončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.

27C/316/2017. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1.
až 3. rade v rozsahu 100%. Návrh na priznanie nároku na náhradu trov konania odôvodnil tým, že bolnútený z právnej opatrnosti si uplatniť nárok na zaplatenie peňažnej čiastky 11.288,20 eur pre prípad
úspechu žalovaných v 1. až 3. rade v konaní sp. zn. 27C/316/2017, nakoľko v opačnom prípade by došlo
k premlčaniu jeho práva na zaplatenie sumy 11.288,20 eur a už by nemal možnosť (v prípade vznesenia

námietky premlčania zo strany žalovaných) domôcť sa svojho práva na zaplatenie sumy 11.288,20 eur.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 144 ods. 1, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1
a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a návrhmi na priznanie nároku na náhradu trov konania mal súd
prvej inštancie za to, že vo veci z procesného hľadiska je daná zodpovednosť za zavinenie na strane

žalobcu a to tým, že žalobca využil svoje dispozitívne právo nakladať so žalobou a vzal ju späť, čo malo
za následok zastavenie konanie, a preto zavinil zastavenie konania.
7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v prípade, ak by žalovaní nepodali žalobu
v konaní sp. zn. 27C/316/2017, žalobca by nikdy neinicioval predmetné konanie, teda nepodal by
žalobu v danej veci, ktorú podal iba z dôvodu opatrnosti, pre prípad úspechu žalovaných v konaní sp.
zn. 27C/316/2017, nakoľko v prípade úspechu žalovaných v konaní 27C/316/2017 by došlo k zániku

možnosti pre žalobcu domôcť sa vrátenia pôžičky v prípade, ak by nepodal žalobu vo veci sp. zn.
7C/316/2017. Žalobca totiž podal žalobu o zaplatenie 11.288,20 eur na základe zmluvy o pôžičke a to,
že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 27C/316/2017 podali žalobu aj žalovaní voči žalobcovi
(vo veci bolo právoplatne rozhodnuté tak, že žaloba žalobcov /v tomto konaní žalovaní/ bola zamietnutá
a v časti súd konanie zastavil) neznamená ich zavinenie zastavenia konania v predmetnej právnej veci.

Pričítať zavinenie za zastavenie žalovanému možno len vtedy, ak v dôsledku správania žalovaného
bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. Správanie žalovaného môže predstavovať napr.
splnenie žalovanej povinnosti po podaní žaloby, avšak nemôže také správanie predstavovať iniciovanie
iného konania žalovaným voči žalobcovi. Žalovaní iniciovaním iného konania a zavineným späťvzatím v
inom konaní nezavinili späťvzatie žaloby žalobcu v tomto konaní. Zavinenie zastavenia nemožno pričítať

žalovaným, ktorí sa rozhodli podať samostatnú žalobu a v tejto veci aj znášať trovy pre prípad neúspechu
alebo zavineného zastavenia konania. Pokiaľ by aj žalovaní boli v konaní sp. zn. 27C/316/2017 úspešní,
žaloba žalobcu v tomto konaní by nemala opodstatnenie a zrejme by bola rovnako vzatá späť pre
jej nedôvodnosť alebo by pravdepodobne bola neúspešná. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že
žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § § 11 ods. 3
veta prvá, ods. 4 a ods. 6 písm. b) zák. č. 71/1992 Zb. Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume
677,- eur. Pred začatím pojednávania vo veci samej vzal žalobu späť, žalobcovi má byť preto vrátený
súdny poplatok krátený o 1% (10,- Eur), teda v sume 667,- eur.
9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd priznal žalovaným v 1. až 3. rade nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 % podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, nakoľko
mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to
v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku.
10. Žalobca opätovne poukázal na to, že ak by súd vyhovel žalobe žalovaných v 1. až 3. rade v konaní
sp.zn.27C/316/2017,nebolobyužprenehomožné(vprípadevznesenianámietkypremlčaniazostrany

žalovaných), domôcť sa svojho práva na zaplatenie sumy 11.288,20 € na súde, keďže pôžička vo výške
11.288,20 € v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 27.06.2013 bola splatná dňa 31.07.2015, t.j. v prípade
nepodania žaloby o zaplatenie sumy 11.288,20 € najneskôr dňa 31.07.2018 by došlo k premlčaniu tejto
pohľadávky na vrátenie pôžičky (žalobca tak podal predmetnú žalobu dňa 30.07.2018) a súčasne došlo
by k určeniu neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva - tak, ako to navrhovali vo svojej žalobe

žalovaní v 1. a 3. rade.
Zdôraznil, že v prípade, ak by súd dospel v konaní sp. zn. 27C/316/2017 k záveru, že zmluva o zriadení
záložného práva je neplatná - tak, ako to žalovaní vo svojom petite žiadali - nemala by táto skutočnosť
nijaký vplyv na platnosť zmluvy o pôžičke, ktorej skutočné prenechanie zo strany žalobcu bolo v konaní
sp. zn. 27C/316/2017 preukázané a súčasne by táto skutočnosť nemala nijaký vplyv ani na jeho právny

nárok voči žalovaným v 1. až 3. rade, ako právnym nástupcov dlžníka p. T. T. na vrátenie poskytnutej
pôžičky a z tohto dôvodu by bolo možné dôvodne predpokladať jeho úspech aj v predmetnej právnej
veci, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 7C/95/2018.
Vprípade,akbyžalovanív1.až3.radenepodaližalobuvkonanísp.zn.27C/316/2017,nikdyneinicioval
predmetné konanie a nepodal v právnej veci sp. zn. 7C/95/2018 žalobu. Navyše, k uspokojeniu jeho

pohľadávky voči žalovanej v 3. rade, uplatňovanej v predmetnej právnej veci, sp. zn. 7C/95/2018, došlo
pre správanie žalovanej v 3. rade až po dôvodnom podaní žaloby zo strany žalobcu, a to výkonom
záložného práva na základe kúpnej zmluvy. Túto skutočnosť však Okresný súd Malacky vo svojom
uznesení zo dňa 25.06.2024 nijako nezohľadnil a ani sa s ňou v odôvodnení svojho rozhodnutia nijaknevysporiadal, a to aj napriek tomu, že vo svojom uznesení zo dňa 25.06.2024 uvádza, že pričítať
zavinenie za zastavenie žalovanému možno vtedy, ak v dôsledku správania žalovaného bola vzatá späť
žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, a to napríklad pre prípad splnenia žalovanej povinnosti.

Žalobca poukázal na skutkové a právne dôvody, ktorými vo svojom späťvzatí žaloby zo dňa 14.02.2024
podrobne preukázal zavinenie konania v predmetnej právnej veci zo strany žalovaných. Na základe
vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov žalobca žiadal, aby v prípade, ak Krajský súd v
Bratislave dospel k záveru, že žalovaní v 1. až 3. rade procesne zavinili zastavenie konania, rozhodol
tak, že uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 25.06.2024, sp. zn. 7C/95/2018, sa v časti, ktorou

Okresný súd Malacky priznal žalovaným 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
zmení a žalobcovi prizná proti žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Krajský súd v Bratislava ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v rozsahu napadnutom odvolaním žalobcu, v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je
viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.

a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti výroku o nároku na náhradu trov
konania, ktorú v plnom rozsahu súd prvej inštancie priznal žalovaným proti žalobcovi s poukazom na

§ 256 ods. 1 C.s.p..

13. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

14. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie správne, vzhľadom na skutočnosť,
že konanie vo veci samej bolo zastavené, pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 256 ods. 1
C.s.p. a zo zásady zavinenia zastavenia konania. Predmetnú otázku však neposúdil celkom dôsledne.

15. Ak bola žaloba vzatá späť bez uvedenia dôvodu, prípadne na základe rozhodnutia žalobcu, ktoré

nie je (iba) reakciou na správanie žalovaného, ktorého dôsledkom je odpadnutie predmetu sporu,
treba vychádzať z toho, že žalobca zavinil zastavenie konania a je tak povinný nahradiť trovy konania
žalovanému. Ak však o takýto jednoduchý prípade nejde a existujú aj iné okolnosti, ktoré je nevyhnutné
zohľadniť, nie je možné upustiť od ich zohľadnenia, resp. posúdenia, a to z hľadiska, či mohli ovplyvniť
mieru zavinenia žalobcu na zastavení konania, prípadne z hľadiska, či tieto okolnosti nemajú pôvod aj

v správaní protistrany.

16. Odvolací súd tiež v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať aj na to, že v zmysle aktuálnej
rozhodovacejčinnostivšeobecnýchsúdov,avšaktiežÚstavnéhosúduSR(porov.napr.nálezÚstavného
súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017) niet dôvodu na odmietnutie použitia ustálenej

judikatúry všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 O.s.p. Preto treba vychádzať z toho, že ak
došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, žalovanému možno uložiť povinnosť nahradiť
trovy zastaveného konania, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.
Zároveň však platí, že (hmotnoprávna) dôvodnosť žaloby sa pri rozhodovaní o trovách zastaveného
konania zásadne neposudzuje a rozhodujúce je to, koho správanie po podaní žaloby bolo príčinou

späťvzatia žaloby a tak i zastavenia konania.

17. V zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov interpretujúcej aplikáciu dotknutej zásady
zodpovednosti za zavinenie v situáciách, aká nastala aj v posudzovanom prípade, zásadne platí, že
pokiaľ žalobca zoberie svoj návrh späť, zastavenie konania zavinil a je preto povinný uhradiť žalovaným

trovy konania (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 5MCdo/12/2008), iba že by bolo preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaných, ktorí sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7MCdo/4/2010). Ak je žaloba
vzatá späť z dôvodov spočívajúcich v správaní žalovaného, ktorého následkom je (v porovnaní so
stavom v čase začatia konania) taká zmena (skutkovej) situácie, že ďalšie pokračovanie v spore by

zjavne viedlo k zamietnutiu podanej žaloby, treba vychádzať z toho, že žalovaný svojim konaním zavinil
(spôsobil), že žalobca bol nútený vziať žalobu späť a zavinil tak i zastavenie konania. Najčastejším
príkladom takéhoto zavinenia je splnenie povinnosti, ktorej uloženia sa žalobca domáhal v petite žaloby.
V takomto prípade je žalovaný povinný nahradiť trovy konania žalobcovi.18. Je pravdou, že v preskúmavanej veci z formálneho (procesného) hľadiska treba zastavenie konania
pričítať žalobcovi, ktorý doručením účinného späťvzatia žaloby vyvolal procesnú situáciu, v ktorej bolo

povinnosťou súdu konanie zastaviť. Pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania je však v danom
prípadenevyhnutnéotázkuzavineniazastaveniakonaniaposudzovaťvširšomzmysleavtejtosúvislosti
je potrebné skúmať, aký bol skutočný dôvod späťvzatia žaloby (čo bolo jeho príčinou). V tejto súvislosti
žalobca v odvolaní správne namieta, že ani ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. nemožno interpretovať a
aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania príliš formalisticky, pričom v danej veci existujú špecifické

okolnosti, ktoré je nevyhnutné zohľadniť.

19. V danej veci sa žalobca proti žalovaným domáhal zaplatenia sumy 11.288,20 eur s príslušenstvom a
to na tom základe, že uzavrel s právnym predchodcom žalovaných zmluvu o pôžičke zo dňa 27.06.2013,
ktorá bola splatná dňa 31.07.2015 a ktorá bola zabezpečenú záložným právom na základe zmluvy o
zriadení založeného práva.

20. Vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaní okrem
právneho základu pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto konaní popierali aj zriadenie záložného
práva slúžiaceho na zabezpečenie splnenia danej pohľadávky, čo pretavili aj do podania žaloby o
určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke (sp. zn. 27C/317/2017), no najmä neplatnosti zmluvy o zriadení

záložného práva (sp. zn. 27C/316/2017), v spojení s tým, že žiadne z predmetných konaní nebolo v
primeranejdobe,anidouplynutiapremlčacejdobytýkajúcejsapohľadávkyatakisúvisiacehozáložného
práva, právoplatne skončené, tu v čase podania žaloby v preskúmavanej veci existovala reálna hrozba,
že iba z dôvodu správania žalovaných a nimi iniciovaných konaní na súde sa v prípade nepodania
žaloby žalobcom jeho pohľadávka premlčí, teda sa stane prakticky nevymožiteľnou. Za tohto stavu treba

považovať podanie žaloby žalobcom v tejto veci za celkom legitímne (nie svojvoľné ani šikanózne)
konanie žalobcu uskutočnené iba v snahe zabrániť zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky.

21. Za dôvodné, celkom legitímne (a teda nie svojvoľné) potom v nadväznosti na uvedené treba
považovať aj späťvzatie žaloby žalobcom v predmetnej veci. Konanie vedené na Okresnom súde v

Malackách pod sp. zn. 27C/316/2017, v ktorom sa žalovaní (v postavení žalobcov) domáhali určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na ktorej bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa Y. Ž.,
nakoľko mali za to, že zmluva o pôžičke ako aj zmluva o zriadení založeného práva, obe uzavreté
dňa 27.06.2013, sú neplatnými právnymi úkonmi, bolo totiž skončené rozsudkom Okresného súdu
Malacky zo dňa 20.05.2022 č.k. 27C/316/2017-189, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č.k. 10Co/4/2023-238 zo dňa 22.02.2023, ktorým súd konanie v časti o určenie, že Zmluva o zriadení
záložného práva zo dňa 27.06.2013 je neplatná zastavil a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. V
dôsledku právoplatného skončenia predmetného konania, ktoré bolo žalovanými iniciované nedôvodne,
v spojení so skutočnosťou, že na základe výsledku daného konania bola pohľadávka žalobcu definitívne
uspokojená práve na základe výkonu záložného práva realizovaného na základe predmetnej záložnej

zmluvy slúžiacej na zabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatňovanej v tomto konaní, odpadol aj dôvod
na pokračovanie v tomto konaní.

22. Za daného stavu, keď k vyššie opísanej zmene skutkového stavu došlo až v priebehu konania,
dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi nemožno pričítať zavinenie zastavenia konania a nie sú tak

splnené predpoklady na priznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným.

23. Súčasne však odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na špecifické okolnosti preskúmavanej
veci, ako boli opísané vyššie, zodpovednosť za zastavenia konania, vyvolaného späťvzatím žaloby
z dôvodu právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. 27C/316/2017, v ktorom boli žalovaní

neúspešní a ktorého výsledok napokon umožnil uspokojenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto
sporevýkonomzáložnéhoprávaspochybnenéhožalovanýmivkonanísp.zn.27C/316/2017,jepotrebné
pričítať žalovaným, a preto boli v súlade s ust. § 256 ods. 1 C.s.p. splnené predpoklady na priznanie
nároku na náhradu trov konania žalobcovi (R 49/1993, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo
4/2010, sp. zn. 7MCdo 1/2014, 2MObdo 4/2010).

24. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak,
že žalobca má proti žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výškenáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol
v odvolacom konaní úspešný, priznal proti žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákon pripúšťa
(§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).