Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Helena Tore Janíčková

Legislation area – Občianske právoNájomná zmluva

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207381
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tore Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122207381.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 49C/71/2022

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu:
A. B. C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zast.: RYBÁR advokát s,r,o.,
so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO 51 273 225, proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom
Námestie obetí komunizmu 3350/1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, právne zast.: Advokátska kancelária
Lukáš Bútora, s.r.o., so sídlom Jána Milca 8, 010 01 Žilina, IČO 55 088 244, o nahradenie prejavu vôle,
takto

r o z h o d o l :

2 49C/71/2022

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

14 49C/71/2022

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 12. 09. 2022 sa žalobca domáhal proti žalovanému
určenia,žežalobcaA.B.D.C.,bytomE.XXXX/XX,XXXXXF.,splnilpríjmovépodmienkypreopakované
uzavretie nájomnej zmluvy uvedené v § 12 ods. 4 písm. b) zákona č. 443/2010 Z. z. na základe

deklarovaných údajov uvedených vo svojich žiadostiach a ich prílohách o opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy v nájomnom byte zo dňa 18.9.2020,19.10.2020 a zo dňa 21.10.2021, ako aj náhradu
trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že býva v nájomnom byte č. X na ul. E. XXXX/X G. F. od
roku 2008, byt mu ako nájomcovi bol pridelený v roku 2007 a mala byť s ním uzavretá nájomná
zmluva dňa 10.1.2008. Byt mal byť postavený z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania, kde

podmienky opakovaného nájmu a príjmové podmienky nájomcu majú byť uvedené v ustanoveniach
zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v platnom znení. Dňa
25.9.2020 mal doručiť žalovanému žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy v nájomných
bytoch postavených zo ŠFRB alebo s dotáciou a z rozpočtových prostriedkov mesta Žilina zo dňa18.9.2020 spolu s požadovanými prílohami. Jednotnú a predpísanú žiadosť mal vyplniť tak ako po
minulé roky pri podaní žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy a mal v nej deklarovať
svoju vôľu ako nájomca - žiadateľ. V októbri 2020 mu mal byť doručený list „žiadosť o opakované

uzatvorenie nájomnej zmluvy - odpoveď zo dňa 13.10.2020 zn. 18397/2020-171958/2020-OB-SKL,
že žalovaný nesúhlasí s doplnením pána H. A. nar. XX.XX.XXXX do zoznamu užívateľov bytu a že
nespĺňa príjmové podmienky v zmysle zákona 443/2010 Z. z. a VZN č. 11/2020, bez odôvodnenia a
vydania rozhodnutia o vyhovení alebo nevyhovení žiadosti. Dňa 22.10.2020 mal doručiť žalovanému
list „Doplnenie žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 18. 9. 2020 – zmena“ zo

dňa 19.10.2020 spolu so žiadosťou a jej prílohami a s odôvodnením zmeny. 23.11.2020 mu mal byť
doručený list od žalovaného „Doplnenie o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 18.9.2020
- zmena – odpoveď“ zn. 20079/2020-179344/2020-OB-SKL zo dňa 13.11.2020, kde žalovaný mal
odpovedať obyčajným listom, že nesúhlasí, aby pán H. A. nar. XX.XX.XXXX bol uvedený v žiadosti v
zozname užívateľov bytu a že nespĺňa príjmové podmienky v zmysle zákona 443/2010 Z. z. a VZN
č. 11/2020. Zamestnanec žalovaného Odboru sociálneho a bytového v informácii mal konštatovať, že

pán D. za pána A. mal doložiť len potvrdenie o návšteve školy za rok 2019 do 31.8.2019 a potvrdenie
o nemocenských dávkach zo sociálnej poisťovne, ďalší prehľad zamestnania nemal doložiť. Do
pozornosti uvádzal, že výlučným predmetom žiadosti bol opakovaný nájom, nie žiadosť kto môže alebo
nemôže bývať s nájomcom. Z dôvodu absencie vydaného rozhodnutia podľa všeobecných predpisov
o správnom konaní ako individuálneho správneho aktu o vybavení jeho žiadostí dňa 6.12.2020 mal

zaslať list „Informácia – Žiadosť o informáciu“, ktorého citáciu v texte žaloby uvádzal. Žalovaný na
vyššie uvedený list odpovedal dňa 14.12.2020 bez vydania rozhodnutia, odôvodnenia a poučenia o
odvolaní. Žalovaný nemal súhlasiť so žalobcom vyplnenou žiadosťou, aj keď žiadosť nemôže vyplniť
za žiadateľa a uvádzal, že s osobami tvoriacimi domácnosť nespĺňajú príjmové podmienky v zmysle
zákona č. 443/2010 Z.z.. Žalovanému mal dňa 1.12.2021 doručiť list „Zaslanie žiadosti o opakované

uzatvorenie nájomnej zmluvy" zo dňa 21.10.2021 spolu s prílohami. Na list doručený žalovanému dňa
1.12.2021 mu mal žalovaný odpovedať listom „Zaslanie žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej
zmluvy – výzva“, zn. 20285/2021-193855/2021-OB-SKL, s tvrdením, že žiadosti žalobcu nemá byť
možné vyhovieť, keďže nemá spĺňať príjmové podmienky v zmysle zákona 443/2010 Z. z.. Dňa
14.1.2022 mal žalovanému doručiť list „Odvolanie voči nevyhoveniu žiadosti o opakované uzatvorenie

nájomných zmlúv“ zo dňa 31.12.2021 a jeho obsah uvádzal v žalobe. Vzhľadom na stratu obydlia a
hroziace vypratanie bytu poukazoval ako nájomca i na proces vybavovania opakovaných žiadostí o
uzatvorenie nájomných zmlúv a uzatváranie nájomných zmlúv i v minulosti, ako na uplatňovanú prax
a tým aj na všeobecne deklarovanú zásadu ochrany nadobudnutých práv v procese vybavovania jeho
žiadostí, čo mal dokladať vyplnenými žiadosťami v minulosti. Dňa 2.3.2017 mal doručiť žalovanému

ako žiadateľ žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 23.2.2017 a do žiadosti mal do
menného zoznamu všetkých užívateľov nájomného bytu som uviesť pani I. I.. Na základe tejto žiadosti
o opakované uzatvorenie nájmu žalobcovi ako nájomcovi mala s ním byť uzatvorená Zmluva o nájme
bytu č. Z088/2017 a pani I. I. mala byť uvedená v zmluve nie ako nájomca ale osoba tvoriaca spoločnú
domácnosť. Dňa 28.9.2018 mal doručiť žalovanému ako žiadateľ žiadosť o opakované uzatvorenie

nájomnej zmluvy zo dňa 24.9.2018 a do žiadosti mal do menného zoznamu všetkých užívateľov
nájomného bytu uviesť pani B. J. K.. Na základe tejto žiadosti o opakované uzatvorenie nájmu žalobcovi
ako nájomcovi mala byť s ním uzatvorená Zmluva o nájme bytu č. Z490/2019 a pani B. J. K. mala byť
uvedená v zmluve nie ako nájomca ale osoba tvoriaca spoločnú domácnosť. Do pozornosti dával, že pri
vybavovaníopakovanýchžiadostíodroku2008savustanoveniachpredpisovničokremvýškyživotného

minima nemalo zmeniť čo sa týkalo opakovaného nájmu, má ich vybavovať ten istý odbor Msú a aj tí
istí referenti, ktorí tam mali pracovať aj v súčasnosti. Obyčajné odpovede a oznámenia o nevyhovení
žiadostí žalobcu nemajú byť zákonne odôvodnené v súlade so zákonom, teda podľa zákona 443/2010 Z.
z. majú byť nezákonné a nemajú byť ani individuálnym správnym aktom. Keďže sa má jednať o nájomné
byty postavené výlučne zo ŠFRB (byt. č. X na ul. E. 17) a nie byty postavené z finančných prostriedkov

mesta, má byť potrebné rešpektovať výlučne zákon č. 443/2010 Z. z. a jeho ustanovenia a predpisy
o všeobecnom správnom konaní ako i to že sa nemá jednať o pridelenie bytu novému alebo inému
nájomcovi ale má ísť o opakovaný nájom. Pri vybavovaní žiadostí o opakovanom uzatvorení nájomnej
zmluvy, kedy sa má jednať o prenesený výkon štátnej správy, keďže pravidlá o opakovanom uzatvorení
nájomnej zmluvy a iné pravidlá majú byť uvedené výlučne v zákone NR SR č. 443/2010 Z. z. a uvedené

v Zbierke zákonov a tým ako predpisom špeciálnym má byť potrebné rešpektovať ich záväznosť a
právnu silu a pokiaľ sa má rozhodovať o právach a chránených záujmoch fyzických a právnických osôb
uvedených v zákonoch, pri vybavovaní žiadostí a hlavne zamietnutí žiadostí, má žalovaný vydať o tom
individuálny správny akt - Rozhodnutie v správnom konaní so zákonným odôvodnením, poučením omožnosti odvolať sa v lehote a na odvolací orgán vyššieho stupňa alebo orgán dozoru, najmä keď má
osoba prísť o bývanie. Žalobca tvrdil, že v jeho prípade bol ukrátený pri vybavovaní svojich žiadostí
o spravodlivý proces, ochranu svojich práv a slobôd a to aj tvrdiac, že opakovane a aj po namietnutí

a odvolaní, vždy jednostranne o nich mal rozhodovať ten istý orgán, čím malo byť porušené jeho
právo na spravodlivý proces a nemalo byť o žiadosti vydané rozhodnutie. Nevyhovenie žiadostí žalobcu
považoval za nezákonné, nedostatočne odôvodnené a účelové a to aj z dôvodu ako sa dostať účelovo
k „nepostavenému“ bytu a prideliť ho inému nájomcovi tesne pár rokov pred splatením úveru zo ŠFRB,
kedy po jeho splatení v celej sume, bude môcť nájomca byt odkúpiť a ak je nemajetný ako žalobca

a bez úspor a vlastníctva nehnuteľnosti, kedy aj z dôvodu jeho veku tvrdil, že banka mu poskytne
hypotekárny úver len formou založenia nehnuteľnosti a tú nevlastní, no na kúpe bytu sa už má podieľať.
Úvery zo ŠFRB na výstavbu obecných nájomných bytov sa nemajú započítavať do celkového dlhu
mesta, nakoľko úhrada mesačných splátok má byť zahrnutá v cene ročného nájomného za obecné
nájomné byty a o to má byť práve toto nájomné vyššie a bez opakovaného nájmu má byť žalobcovi
spôsobená škoda a majetková ujma za 12 rokov platenia. Žiadosť o odkúpenie bytu si môže podať až

po splatení úveru ŠFRB, čo má trvať cca za 3 až 4 roky. Nájomné má uhrádzať pravidelne mesačne
naďalej riadne a včas každý mesiac. Malo byť potrebné zdôrazniť, že žiadateľom je osoba ktorá nemala
byť iná ako v predchádzajúcom období od pridelenia bytu a nemá sa meniť. Užívatelia - členovia
domácnosti majú byť osoby, ktoré majú užívať byt nájomcu a so žiadateľom - nájomcom tak, ako má
byť uvedené i v žiadosti v súlade s pojmami uvedenými v zákone č. 443/2010 Z. z.. V žiadosti zo

dňa 21.10.2021 doručenej žalovanému dňa 1.12.2021 mesačný príjem oprávnenej fyzickej osoby a
ostatných osôb žijúcich v byte podľa § 22 ods. 4 zákona v spojení s ustanoveniami §12 ods. 3 a 4
písm. b) má byť maximálna výška životného minima pre posudzované obdobie stanovená (214,83€ +
149,87€ = 364,7€ x 5 ) na 1823,5 € podľa predpisu zákona č. 443/2010 Z. z. účinného k dátumu podania
žiadosti. Mesačný príjem oprávnenej fyzickej osoby - žiadateľa a ostatných osôb žijúcich v byte podľa

predložených dokladov prílohy žiadosti zo dňa 21.10.2021 má byť 1629,97 €, čo má byť menej ako
1823,5 €, teda podmienky a podmienka príjmu v žiadosti mala byť splnená. Taktiež v žiadostiach zo
dňa 25.9.2020 a 22.10.2020 mali byť tieto podmienky splnené. V žiadostiach doručených žalovanému
dňa 25.9.2020 a 22.10.2020 mesačný príjem oprávnenej fyzickej osoby a ostatných osôb žijúcich v
byte podľa § 22 ods. 4 zákona v spojení s ustanoveniami §12 ods. 3 a 4 písm. b) má byť maximálna

výška životného minima pre posudzované obdobie stanovená (210,20 € + 146,64 € = 356,84 € x 4,5) na
1605,78 € pre dve posudzované plnoleté osoby a pre tri plnoleté osoby (210,20€ + 146,64€ + 146,64€
= 503,48€ x 4,5) na 2265,66 €. Mesačný príjem oprávnenej fyzickej osoby - žiadateľa a ostatných osôb
žijúcich v byte má byť podľa predložených dokladov prílohy žiadosti zo dňa 18.09.2020 doručenej dňa
25.9.2020 1477,02 €, čo má byť menej ako 1605,78 €, teda podmienky a podmienka príjmu v žiadosti

mala byť splnená. Mesačný príjem oprávnenej fyzickej osoby- žiadateľa a ostatných osôb žijúcich v
byte je podľa predložených dokladov prílohy žiadosti zo dňa 19,10.2020 doručenej dňa 22.10.2020
1477,02 € čo má byť menej ako 1605,78 €, teda podmienky a podmienka príjmu v žiadosti v súlade
so zákonom mala byť splnená. Žiadateľ obsahom žiadosti a uvedenia údajov v nej ako i predmetom
žiadosti má výlučne deklarovať svoju vôľu podľa obsahu a predkladal ju na jej vybavenie a posúdenie.

V opakovaných žiadostiach ani nemá dochádzať k zmene žiadateľa a teda sa má jednať o postup podľa
ustanovení predpisov výlučne uvedených pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy nie o pridelenie
bytu, či zmenu nájomcu alebo výmenu bytu. Uvádzal, že pracuje v služobnom pomere ako ozbrojený
príslušník finančnej správy FR SR, ďalej vykonáva i funkciu prísediaceho a ďalšia osoba uvedená
v žiadosti v štátnozamestnaneckom pomere MV SR, vykonáva ďalšie služby vo verejnom záujme,

všeobecne prospešné služby a ochranu obyvateľov, teda tak, ako malo byť zohľadňované aj vo všetkých
predchádzajúcich opakovaných žiadostiach v minulosti. Mal za to, že podmienky príjmu boli splnené
vo všetkých vyššie uvedených žiadostiach a pri posudzovaní žiadostí o opakovaný nájom a dodržaní
podmienok, má byť potrebné pri ich vybavovaní výlučne postupovať podľa podmienok uvedených v
zmluve a v zákone 443/2010 Z.z., teda v súlade s § 12 ods. 3 zákona 443/2010 Z.z..

3. Dňa 13. 10. 2022 bolo na súd doručené doplnenie podania zo strany žalobcu (na č. l. 140 – 141
spisu), v ktorom uviedol, že v posudzovanej veci sa má jednať o právo nájomcu na opakované uzavretie
zmluvy o nájme bytu, teda o existenčné právo žalobcu na bývanie. Má byť potrebné poukázať na
postavenie Mesta v predmetom type súdneho konania, ktoré má mať status verejnoprávnej korporácie,

má vlastný majetok, príjmy a hospodári za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu.
Dával do pozornosti judikatúru o význame obydlia, ktorá má upozorňovať na to, aby zásah do práva
na rešpektovanie obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný sledovanému cieľu, s ohľadom na
okolnosti prípadu (rozsudok Paulie v. Chorvátsko z 1. marca 2010, Sťažnosť č. 3572/06), pričom strataobydlia predstavuje najextrémnejšiu formu zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok Cosic v.
Chorvátsko z 5. júna 2009, Sťažnosť č. 28261/06). Má byť samozrejmé, že Mesto ako prenajímateľ má
povinnosti vo vzťahu k chráneným právam a oprávneným záujmom všetkých nájomcov predmetného

bytového domu. Uvádzal, že ak v opise rozhodujúcich skutočností v žalobe poukazoval na právo
uzatvoriť novú nájomnú zmluvu, tomuto jeho právu má zodpovedať dohodnutá povinnosť žalovaného.
Pri žalobnom návrhu na nepeňažné plnenie má byť potrebné tiež prihliadať na typológiu žalôb, súd
má byť viazaný obsahom žalobného návrhu, nie jeho formuláciou, preto má byť rozhodujúce, čoho sa
žalobca domáha a čo sleduje. Navrhoval, aby Okresný súd Žilina po zhodnotení skutkového a právneho

stavu a po vykonanom dokazovaní v predmetnej veci rozhodol, že žalovaný je povinný uzatvoriť so
žalobcom nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je nájom 3 - izbového bytu v bytovom dome na L. E., M.
J. XXXX, G. J. XX A. J. X, na I. poschodí, kategória bytu I. a to v znení predloženom žalobcom (na č.
l. 142 – 145 spisu), ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku.

4. Dňa 14. 12. 2022 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovaného (na č. l. 155 – 156 spisu),

v ktorom uvádzal, že má za to, že určovacia žaloba o určenie, že žalobca splnil príjmové podmienky
pre opakované uzavretie nájomnej zmluvy mala byť s poukazom na ust. 137 písm. d) CSP odmietnutá,
nakoľko má ísť o žalobu o určenie právnej skutočnosti (splnenie podmienok pre opakované uzavretie
zmluvy), pre podanie ktorej má absentovať hmotnoprávne splnomocnenie. Právna skutočnosť má byť
objektívnou reálnou skutočnosťou inou než zákon (či iný právny predpis) ktorá spôsobuje vznik alebo

zánik práva alebo právneho vzťahu. Z opatrnosti uvádzal, že podaná žaloba nespĺňa ani náležitosti
podľa §137 ods. c) CSP nakoľko má absentovať naliehavý právny záujem a žalobca ho ani nijako
nemal osvedčiť. Podľa podanej žaloby žalovaný mal odoprieť jeho „právo“ na opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy už pred viac ako 2 rokmi (okt. 2020). Žalobca nemá mať naliehavý právny záujem
ak už k porušeniu práva došlo. Naliehavosť taktiež nemá byť daná, ak má žalobca k dispozícii iný

spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby má vyplývať,
že naliehavý právny záujem absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to
tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k
jeho porušeniu (tamtiež). Žalobca sa mohol brániť žalobou na plnenie. Mal za to, že práve žaloba o
vpratanie bytu ktorá je na tunajšom súde prejednávaná v konaní 2C/41/2022 má byť takouto žalobou

na plnenie, ktorá by mala eventuálne konzumovať túto určovaciu žalobu a zároveň zakladať prekážku
litispendencie pre toto konanie. Žalovaný bol toho názoru, že prípadné právo na uzatvorenie nájomnej
zmluvy nie je ešte nárokom a žalobca má mať právo si vybrať, s ktorými záujemcami do nájomného
vzťahu vstúpi a s ktorými nie, takže ani priznanie takéhoto práva by neznamenalo pre žalobcu vyriešenie
jeho konečného sledovaného záujmu. Pre objasnenie okolností nepredĺženia nájomného vzťahu so

žalobcom uvádzal, že žalobca pri posudzovaní žiadostí o opakované pridelenie bytu nerozhoduje v
správnom konaní, vzhľadom k čomu má byť rozsiahla obranná argumentácia žalovaného irelevantná.
K nevyhoveniu žiadostí žalobcu uvádzal prehľad sledu udalostí: Dňa 25.09.2020 si žalobca podal
žiadosť o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, kde do menného zoznamu všetkých užívateľov
nájomného bytu mal uviesť pána H. A. (nar. XXXX, trvalý pobyt N. A. XXXX/XX, F. spolu s rodičmi

a sestrou), príbuzenský vzťah nemal uviesť. Šetrením sa malo zistiť, že nemajú žiadny príbuzenský
vzťah, dňa 13.10.2020 mala byť žalobcovi vystavená písomná odpoveď, v ktorej bolo uvedené, že
mesto Žilina nesúhlasí s doplnením pána A. do žiadosti a keďže žalobca ako samostatne posudzovaná
osoba mal prekročiť príjem stanovený zákonom, mal byť v liste požiadaný, aby predmetný byt odovzdal.
Príjem stanovený zákonom č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní pri

1 posudzovanej osobe 3,5 násobok životného minima je 735,70 € (podľa § 22, ods. 3 b) 4,5 násobok
je 945,90 €), príjem žalobcu za rok 2019 bol 1.439,52 €. Prílohou listu má byť žiadosť o opakované
uzatvorenie nájomnej zmluvy (rukou dopísal: zmena - doplnenie), kde do menného zoznamu všetkých
užívateľov nájomného bytu mal uviesť pani J. a opäť pána A. (príbuzenské vzťahy nemal uviesť).
Nakoľko v predchádzajúcej žiadosti žalovaný nemal súhlasiť s doplnením pána A., mal byť prerátaný

príjem len pána D. spolu s pani J. (prerátaný podľa doložených dokladov zo dňa 22.10.2020), ten
mal byť vo výške 2.039,18 €. Zákonom stanovený príjem pri 2 posudzovaných osobách (3,5 násobok
životného minima) bol max. 1.248,94 €, (4,5 násobok) bol max. 1.605,78 €, čiže žalovaný mal opäť
prekročiť príjem aj s pani J.. Za pána A. mal doložiť len potvrdenie o návšteve školy za rok 2019 do
31.08.2019 a potvrdenie o nemocenských dávkach zo sociálnej poisťovne, ďalší prehľad zamestnania

nemal doložiť. Následne mal byť žalobca listom zo dňa 14.12.2020 informovaný, že nespĺňa podmienky
na pridelenie bytu a opätovne mal byť požiadaný o dobrovoľné odovzdanie bytu. Čistý príjem žalobcu
mal byť v roku 2020 vysoko nadpriemerný t.j. viac ako 1400 € mesačne, čo ho malo diskvalifikovať z
opätovného pridelenia viac ako sedemdesiat metrového trojizbového sociálneho bytu. Žalobca si malšpekulatívne dohlasovať k obnovovaniu nájomných zmlúv osoby, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou
ani netvorili spoločnú domácnosť so žalobcom. Avšak ani s pani J. nemal spĺňať podmienky na pridelenie
3 izbového bytu. Žalovaný mal odmietnuť vyššie uvedené zneužívanie systému sociálneho bývania

tolerovať a pána A. žalobcovi ako osobu tvoriacu spoločnú domácnosť, ktorá mala poslúžiť na zvýšenie
príjmového kvóra na pridelenie bytu nemal uznať a novú nájomnú zmluvu so žalobcom neuzatvoril.
Zdôrazňoval, že podmienky VZN Mesta Žilina č. 5/2021 majú hovoriť iba o podmienkach pri ktorých má
byť právo (nie právny nárok) na opätovné uzatvorenie nájomnej zmluvy. Žalovaný sa teda môže (najmä
po zohľadnení vyššie uvedených skutočností) legitímne rozhodnúť ako s mestskými sociálnymi bytmi

naloží a nájomnú zmluvu, ktorá sa prieči účelu sociálnych bytov so žalobcom neuzatvoriť. Konštatoval,
že odmietol opätovne prideliť sociálny byt osobe s nadpriemerným príjmom, ktorá sa mala snažiť systém
zneužiť dopisovaním osôb tak, aby jej bol byt na ktorý nemá spĺňať podmienky opätovne pridelený.
Žalobca má užívať 3 izbový byt bez právneho dôvodu a odmieta ho dobrovoľne vypratať, má ho
blokovať spoluobčanom s mnohodetnými rodinami, ktorí si svoje vlastné bývanie nedokážu objektívne
zabezpečiť.

5. Dňa 07. 02. 2023 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobcu (na č. l. 177 – 178 spisu), v ktorom
v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného uviedol, že predmetom tohto súdneho konania nie je určenie,
či tu právo je alebo nie je, ale uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcom nájomnú
zmluvu. Námietky žalovaného týkajúce sa nedostatku naliehavého právneho záujmu majú byť preto
bez právneho významu. Zdôrazňoval, že článok II bod 2 Nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami

konania má obsahovať pravidlo postupu prenajímateľa po skončení každej doby nájmu (uzavretej
na dobu určitú), uzavrieť s doterajším nájomcom vždy novú nájomnú zmluvu na dobu určitú, pri
dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a všeobecne záväzných právnych predpisov. Tieto
podmienky mal v predmetnom prípade riadne splniť. Ustanovenie § 12 ods. 3 ZoD má ukladať povinnosť
upraviť v nájomnej zmluve právo nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu,

pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a zákone. Povinnosti prenajímateľa uzavrieť
novú nájomnú zmluvu tak má zodpovedať právo nájomcu na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, po
skončení každej doby nájmu (za splnenia označeného predpokladu). Takto má byť nesporne daná
existencia jeho chráneného nároku, a to práva na uzavretie zmluvy o nájme bytu so žalovaným na
dobu určitú. Uvádzal, že tieto skutočnosti /splnenie podmienok opakovaného uzatvorenia nájomnej

zmluvy/ nemôže skúmať súd v konaní o vypratanie nehnuteľnosti a to ani ako otázku predbežnú, toto
má byť predmetom dokazovania v súdnom konaní sp. zn. 49C/71/2022. Prekážka už začatého súdneho
konania nemá byť daná. Skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré v ďalšom produkoval vo svojom vyjadrení
ohľadne splnenia/nesplnenia podmienok opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy k predmetnému
bytu považoval za nepravdivé a vymyslené ako i účelové. Poukazoval aj na Uznesenie Okresného súdu

Žilina sp. zn.: 2C/41/2022-70,1ČS:5122204278 zo dňa 21.1.2023, kde súd konanie 2C/41/2022 prerušil
do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Žilina pod sp. zn. 49/71/2022.

6. Dňa 20. 02. 2023 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovaného (na č. l. 184 spisu), v ktorom
uviedol, že žalobca užíva mestský sociálny nájomný byt bez právneho dôvodu. Pôvodný nájomný titul

mu uplynutím času (dohodnutej doby určitej) mal zaniknúť a nová nájomná zmluva medzi sporovými
stranami nemala byť uzatvorená. Poukazoval na rozsudok Krajského súdu Nitra z 23.04.2022 č.k.
12Co/25/2022. Nemá existovať právna povinnosť žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu so subjektom
o ktorom má byť presvedčený, že by tým došlo k zneužitiu systému sociálneho bývania, čo má byť
aj v súlade s rozhodovacou praxou tunajšieho súdu. Zákon č. 443/2010 Z. z. má stanovovať iba

podmienky za splnenia ktorých má nájomca/žiadateľ právo (nie právny nárok) na uzatvorenie nájomnej
zmluvy t.j. uzatvorenie nájomnej zmluvy s takouto osobou nebude v rozpore s právnymi predpismi.
Nemá zakladať však vynútiteľný nárok na uzatvorenie takejto zmluvy v rozpore s odôvodneným
odporom prenajímateľa, tak ako sa toho domáha žalobca. Žalobca nemá mať vzhľadom na skutočnosti
uvedené v predchádzajúcom vyjadrení žalovaného záujem uzatvoriť so žalobcom novú nájomnú zmluvu

(nesplnenie podmienok, snaha o obchádzanie systému prideľovania bytov dopisovaním ad hoc osôb
a aktuálne užívanie 3 izbového sociálneho bytu žalovaným bez právneho dôvodu). Žalobca je povinný
hospodárne a vo verejnom záujme nakladať so svojím majetkom najmä mestskými sociálnymi bytmi,
ktoré majú plniť verejnú potrebu prechodného sociálneho bývania pre občanov nachádzajúcich sa v
sociálne náročných okolnostiach. Má byť notorietou, že na sociálny byt, ktorý má užívať žalobca je

dlhý poradovník žiadateľov nachádzajúcich sa v objektívne nepriaznivých ekonomickými a sociálnymi
okolnosťami a má byť povinnosťou žalovaného zabezpečiť, aby sa takéto bývanie pridelilo osobám pre
ktoré je určené.7. Dňa 29. 03. 2023 bolo na súd doručené ďalšie vyjadrenie žalobcu (na č. l. 193 – 201 spisu).

8. Dňa 30. 03. 2023 sa vo veci konalo pojednávanie, a to za účasti žalobcu a právneho zástupcu

žalovaného a v neprítomnosti žalovaného, súd na pojednávaní predmetnú vec prejednal a vo veci
rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
(zápisnica o pojednávaní na č. l. 206 – 213 spisu). Rozsudok okresného súdu zo dňa 30. 03. 2023 je
žurnalizovaný na č. l. 226 – 237 spisu (ďalej označený ako „Rozsudok 1“).

9. Proti Rozsudku 1 podal dňa 11. 05. 2023 odvolanie žalobca (odvolanie na č. l. 242 – 245 spisu).

10. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. 09. 2023 bol Rozsudok 1 zrušený a vec bola
okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie (uznesenie Krajského súdu v Žiline na č. l. 308 – 315 spisu).

11. Dňa 05. 12. 2023 sa vo veci konalo za účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu a právneho zástupcu

žalovaného pojednávanie, na ktorom okresný súd v predmetnej veci opätovne rozhodol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ktoré boli
stranám sporu navzájom doručované, a ktorých obsah nebol zo strany strán sporu spochybňovaný a
zistil nasledujúci skutkový stav:

12. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 10.01.2008 nájomnú zmluvu za účelom nájmu 3 – izbového bytu
v bytovom dome na L. E., M. J. XXXX G. J. XX, A. J. X na 1. poschodí, a to na dobu určitú od 15.01.2008
– 14.01.2011 (na č. l. 110 – 112 spisu).
Ako ďalší nájomca bola v zmluve uvedená Bc. N. D..

13. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o nájme bytu č. I. zo dňa 28.04.2017 (na č. l. 90 - 93 spisu),
a to 3 – izbového bytu v bytovom dome na L. E., M. J. XXXX G. J. XX, A. J. X na 1. poschodí, a to
na dobu určitú od 01.01.2016 do 31.10.2018. Ako osoba tvoriaca spoločnú domácnosť bola v zmluve
označená I. I..

14. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o nájme vyššie uvedeného bytu č. I. zo dňa 14.11.2018, a to
na dobu určitú od 01. 12. 2018 – 31. 10. 2020 (na č. l. 104 – 107 spisu). Ako osoba tvoriaca spoločnú
domácnosť bola v zmluve označená J. K..

15. Dňa 25. 09. 2020 podal žalobca na Mestskom úrade Žilina žiadosť o opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy (na č. l. 13 spisu).

16. V odpovedi žalovaného k žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 13. 10. 2020
adresovanej žalobcovi bolo oznámené, že žiadosti žalobcu o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy

nie je možné vyhovieť (odpoveď na č. l. 26 spisu).

17. Dňa 22. 10. 2020 podal žalobca na Mestský úrad Žilina doplnenie žiadosti o opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy zo dňa 18. 09. 2020, v ktorej žiadosti bola v mennom zozname všetkých užívateľov
nájomného bytu okrem H. A. uvedená aj B. K. J. (na č. l. 27 – 30 spisu).

18. Odpoveďou na doplnenie žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 13. 11. 2020
žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť, keďže žalobca spolu s B. K. J., ktorá
bola žalobcom doplnená do menného zoznamu všetkých užívateľov nájomného bytu ako osoba tvoriaca
spoločnú domácnosť nespĺňajú podmienky podľa zákona č. 443/2010 Z. z. a všeobecného záväzného

nariadenia č. 11/2020 žalovaného (odpoveď na č. l. 47 spisu).

19. Žalobca doručil dňa 01. 12. 2021 Mestskému úradu Žilina žiadosť o opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy zo dňa 29. 11. 2021 (na č. l. 52 – 55 spisu).

Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

20. Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako
„OZ“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomnébyt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla
obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno
ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

21. Podľa ustanovenia § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a
rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

22. Podľa ustanovenia § 229 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej označený ako
„CSP“), právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

23. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom
bývaní v znení účinnom od 25. 04. 2020 do 31. 12. 2020 (ďalej označený ako „zákon č. 443/2010 Z. z.“),

na práva a povinnosti, ktoré vzniknú na základe nájomnej zmluvy a nie sú upravené týmto zákonom,
sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí
obsahovať najmä a) začiatok nájmu, b) dobu nájmu, c) výšku mesačného nájomného, d) podmienky
opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy, e) výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním nájomného
bytu alebo spôsob ich výpočtu, f) opis stavu nájomného bytu a opis príslušenstva nájomného bytu,

g) podmienky na zachovanie pôvodného stavu a vybavenia nájomného bytu, h) skončenie nájmu, i)
spôsob a lehotu vysporiadania finančnej zábezpeky, ak je súčasťou nájomnej zmluvy dohoda o finančnej
zábezpeke podľa odseku 7, j) zoznam osôb tvoriacich domácnosť nájomcu.
24. Podľaustanovenia§12ods.3zákonač.443/2010Z.z.,vnájomnejzmluvesaupravíprávonájomcu
na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej

zmluve a v tomto zákone. O možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy bude žiadateľ informovať
nájomcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu nájomného bytu.

25. Podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona č. 443/2010 Z. z., pri opakovanom uzavretí nájomnej zmluvy
podľa odseku 3 môže žiadateľ uzavrieť nájomnú zmluvu aj s fyzickou osobou žijúcou v domácnosti

s mesačným príjmom, ktorý k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku opakovaného
prenájmu nájomného bytu a) nie je vyšší ako triapolnásobok životného minima domácnosti oprávnenej
osoby podľa § 22 ods. 3 písm. a), b) nie je vyšší ako štyriapolnásobok životného minima domácnosti
oprávnenej osoby podľa § 22 ods. 3 písm. b).

26. Podľa ustanovenia § 22 ods. 3 písm. b) zákona č. 443/2010 Z. z., oprávnenou fyzickou
osobou podľa odseku 1 je osoba žijúca v domácnosti s mesačným príjmom domácnosti najviac vo
výške štvornásobku životného minima, ak 1. členom tejto domácnosti je osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím, 2. ide o domácnosť osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom, 3. aspoň jeden z členov
tejto domácnosti zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť, sociálne a všeobecne prospešné spoločenské

služby, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu obyvateľov obce,.

27. Súd uvádza, že podľa bodu 18. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. 09. 2023
uznesením zo dňa 27. 10. 2023 vyzval žalobcu (doručením uznesenia do dispozície žalobcu, ako aj jeho
právneho zástupcu) na opravu žalobného petitu tak, aby obsahoval doplnenie podstatných náležitostí

nájomnej zmluvy (uznesenie okresného súdu na č. l. 318 – 320 spisu). Žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalobný petit doplnil tak, že dňa 20. 11. 2023 doručil súdu doplnené znenie nájomnej
zmluvy, nahradenia prejavu vôle žalovaného k uzatvoreniu ktorej sa v tomto spore domáhal (návrh
znenia nájomnej zmluvy na č. l. 342 – 343 spisu). Súd konštatuje, že aj napriek doplneniu znenia
nájomnej zmluvy, žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť, a to z viacerých dôvodov, ktoré súd uvedie

v ďalšom texte tohto odôvodnenia rozsudku.
28. V prvom rade je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že platnosť poslednej nájomnej zmluvy,
ktorú uzatvorili strany sporu skončila dňa 31. 10. 2020 (podľa listinného dôkazu na č. l. 104 – 107
spisu). Je zásadnou tá skutočnosť, že žalobca sa domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného za
účelomopakovanéhouzatvorenianájomnejzmluvy.Tátoskutočnosťmedzistranamisporupočascelého

konania nebola spornou. Z toho potom súd ako z rozhodnej skutočnosti v ďalšom vychádzal. Keďže
posledná uzatvorená nájomná zmluva za účelom nájmu bytu č. X v dome súpisné číslo XXXX na ulici
Korzo bola so žalobcom uzatvorená s trvaním do 31. 10. 2020, pre účely opätovného uzatvorenia
nájomnej zmluvy bolo potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvojbývania a o sociálnom bývaní v znení účinnom do 31. 12. 2020. Z ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č.
443/2010Z.z.vyplýva,ževnájomnejzmluvesaupravíprávonájomcunaopakovanéuzavretienájomnej
zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a v tomto

zákone. Zákon č. 443/2010 Z. z. teda pre dojednanie podmienok pre opakované uzatvorenie nájomnej
zmluvy ponecháva priestor v nájomnej zmluve. Nemôže byť potom nad rámec zákona, resp. v rozpore
s ním, pokiaľ v nájomnej zmluve, resp. vo všeobecnom záväznom nariadení Mesta, na ktoré nájomná
zmluva odkazuje, sú dojednané konkrétne podmienky, ktoré majú byť splnené za účelom využitia
práva na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Podľa čl. II. ods. 2 nájomnej zmluvy uzatvorenej

medzi žalobcom a žalovaným dňa 14. 11. 2018, nájomca má právo na opakované uzavretie zmluvy
o nájme bytu pri dodržaní podmienok uvedených v tejto nájomnej zmluve a všeobecne záväzných
právnych predpisov. Medzi všeobecne záväzné právne predpisy nepochybne patrí aj všeobecné
záväznénariadenieMestaŽilinač.18/2019vspojenísovšeobecnýmzáväznýmnariadenímMestaŽilina
č. 11/2020, podľa článku 9 ods. 1 druhá veta ktorého nájomca požiada na základe žiadosti o opakované
uzatvorenie nájomnej zmluvy najneskôr 30 dní pred skončením nájmu (podľa VZN č. l. 18/2019 na č. l.

125 – 135 spisu a VZN č. 11/2020 na č. l. 139 spisu).
29. Tejto lehote (t.j. 30 dní pred skončením nájmu) potom zodpovedá čas podania žiadosti žalobcu
o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy doručená mestskému úradu F. dňa 25. 09. 2020 (na č.
l. 13 spisu), v ktorej žalobca uvádza ako užívateľa nájomného bytu H. A.. Žiadosť bola žalobcom
doplnená dňa 22. 10. 2020 aj o K. J. (na č. l. 27 spisu). K posúdeniu splnenia podmienok sa súd

vyjadroval už v poradí prvom rozsudku a na týchto svojich záveroch zotrváva (č. l. 235 spisu, bod 24
rozsudku). Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 30. 03. 2023 bol zrušený,
súd opätovne uvedie svoju argumentáciu (v bode 30 tohto rozsudku), že žalobca nesplnil zákonné
podmienky pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy (žalobca totiž nespĺňal podmienky stanovené
zákonom č. 443/2010 Z. z. pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy). V bode 31. tohto rozsudku súd

v nadväznosti na usmernenie Krajského súdu v Žiline rozvedie dôvody, pre ktoré mal súd preukázané,
že žalobca v čase podania žiadosti netvoril spoločnú domácnosť s H. A..
30. Žalobca v čase podávania žiadostí o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy (žiadosť zo dňa
18. 09. 2020, doplnenie žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 19. 10. 2020)
tvoril spoločnú domácnosť s B. K. J., čo vyplynulo aj z výpovede žalobcu na pojednávaní konanom

dňa 30. 03. 2023, kedy žalobca uviedol, že v čase podania žiadosti býval v predmetnom byte s B.
J. a s pánom H. A. nikdy v predmetnom byte nebýval, a to ani pred a ani po podaní žiadosti
u žalovaného na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Aj v zmluve o nájme bytu č. Z490/2018 zo
dňa 14.11.2018 uzatváranej na dobu určitú od 01. 12. 2018 – 31. 10. 2020 bola ako osoba tvoriaca
spoločnú domácnosť bola označená J. K.. S poukazom potom na ustanovenie § 12 ods. 4 zákona č.

443/2010 Z. z. v znení účinnom v čase podávania žiadosti príjem domácnosti žalobcu ako oprávnenej
osoby, ktorá zabezpečuje sociálne a všeobecne prospešné spoločenské služby k 31. decembra roka
2019, ktorý predchádzal roku opakovaného prenájmu bytu presahoval 4,5 násobok jeho životného
minima. Podľa dokladov predložených žalobcom na č. l. 17 spisu (potvrdenie príjmu žalobcu za rok
2019 od zamestnávateľa) priemerný čistý mesačný príjem žalobcu za rok 2019 predstavoval 1 439,52

eur (17274,26:12). Priemerný čistý mesačný príjem B. K. J. podľa dokladu na č. l. 32 spisu (potvrdenie
príjmu za predchádzajúci kalendárny rok od zamestnávateľa) predstavoval 599,66 eur (7 195,95:12).
Spolu čistý mesačný príjem domácnosti žalobcu ku koncu roku 2019 teda predstavoval 2 039,18 eur
(1 439,52 + 599,66). Životné minimum ku koncu roka 2019 predstavovalo 210,20 € mesačne pri plnoletej
fyzickej osobe a 146,64 € mesačne pri ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej fyzickej osobe, t.j. spolu

za obe osoby 356,84 eur mesačne. 4,5-násobok z uvedenej sumy potom predstavuje sumu 1 605,78
eur, čo je suma nižšia ako ku koncu roka 2019 predstavoval príjem domácnosti žalobcu (t.j. 2 039,18
eur). Z uvedeného je taktiež zrejmé, že pokiaľ by domácnosť tvoril iba žalobca, jeho priemerný mesačný
príjem ku koncu roka 2019 (ktoré obdobie bolo rozhodné na účely posudzovania žiadosti o opakované
uzatvorenie nájomnej zmluvy) presahuje 4,5 násobok životného minima (t.j. sumu 945,90 eur /210,20 x

4,5/, keďže mesačný príjem žalobcu ku koncu roku 2019 bol na úrovni 1 439,52 eur), čo sú podmienky
stanovené zákonom č. 443/2010 Z. z. pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Žalobca v čase
podania žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy nespĺňal podmienky pre jej opakované
uzatvorenie, pričom žalobca v spore opak nepreukázal.

31. Súd opätovne uvádza, že nebola pri výpočte príjmu domácnosti žalobcu zohľadnená osoba H. A.,
keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento nebol osobou, ktorá tvorila spoločnú domácnosť
so žalobcom. Žalobca si aj podľa názoru Krajského súdu v Žiline (vyjadrenom v uznesení sp. zn.
11Co/72/2023 zo dňa 26. 09. 2023) nemôže jednostranné stanovovať osoby, ktoré s ním budú žiťv byte, ale vyžaduje sa určitá kvalita, resp. trvácnosť spolužitia nájomcu a osôb spolu s ním bývajúcich.
Pojem domácnosť si preto žalobca nemohol napĺňať jednostrannou dohodou fyzických osôb, ktoré
žijú v prenajímanom byte, ako to urobil pre účely podania žiadosti, ale faktickým vzťahom a kvalitou

vzájomných vzťahov osôb tvoriacich spoločnú domácnosť (domácnosť = spoločenstvo trvalej povahy,
keďže podľa ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu
trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby). Trvalosť tohto vzťahu je daná vtedy, keď
sú tu objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo. O takejto definícii
však nemožno usudzovať z konania žalobcu, ktorý na účely žiadosti o opakované uzatvorenie nájomnej

zmluvy uvádza v žiadosti zo dňa 25. 09. 2020 ako užívateľa nájomného bytu H. A., v doplnení žiadosti
zo dňa 19. 10. 2020 uvádza ako užívateľov nájomného bytu H. A. a K. J.. Vzapätí v žiadosti zo dňa 29.
11. 2021 sa zoznam užívateľov nájomného bytu opätovne zmenil, kedy žalobca v tomto už nespomína
H. A., ale len K. J.. Aj z čestného prehlásenia otca H. A. zo dňa 28. 03. 2023 na č. l. 202 spisu (v ktorom
B. H. A. uvádza, že so svojím synom H. A. býva od roku 2017 po rozvode jeho manželstva u rodinného
príbuzného) je zrejmé, že H. A. domácnosť spolu so žalobcom netvoril, a to ani v r. 2019, 2020 a ani

v r. 2021. Nebolo potom možné osobu H. A. zohľadniť na účely výpočtu príjmu domácnosti nájomcu pri
posudzovaní podmienok na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, a to s poukazom na ustanovenie
§ 12 ods. 4 zákona č. 443/2010 Z. z.. v znení účinnom do 31. 12. 2020, podľa ktorého pri opakovanom
uzavretí nájomnej zmluvy podľa odseku 3 môže žiadateľ uzavrieť nájomnú zmluvu aj s fyzickou osobou
žijúcou v domácnosti s mesačným príjmom, ktorý k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho

roku opakovaného prenájmu nájomného bytu podľa písm. b) nie je vyšší ako štyriapolnásobok životného
minima domácnosti oprávnenej osoby podľa § 22 ods. 3 písm. b). S prihliadnutím na uvedené závery
je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal, že spĺňal podmienky na opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy. Súd preto nemôže nahrádzať vôľu žalovaného na opakované uzatvorenie nájomnej
zmluvy so žalobcom, keďže takáto povinnosť žalovanému zo zákona a ani z nájomnej zmluvy pri

zohľadnení okolností súdenej veci nevyplývala.
32. Žalobca po vrátení predmetnej veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie žiadal, aby súd
nahradil prejav vôle žalovaného na uzatvorenej nájomnej zmluvy s trvaním od 01. 12. 2021 do 30.
11. 2024 (podľa návrhu nájomnej zmluvy na č. l. 342 rub spisu, ktorý žalobca žiadal pojať do výroku
rozsudku). V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že vymedzenie takejto doby trvania nájomnej zmluvy

je nepreskúmateľné a podľa vyjadrenia samotného žalobcu na pojednávaní konanom dňa 05. 12.
2023 z jeho strany zvolené tak, aby zákonom stanovená maximálna doba nájmu (3 roky) ku dňu
rozhodnutia súdu neuplynula. Skutočnosť, že mesačný príjem domácnosti žalobcu (§ 12 ods. 4 zákona
č. 443/2010 Z. z. účinného do 31. 12. 2020), resp. mesačný príjem žalobcu spolu s mesačným
príjmom ostatných osôb žijúcich v byte k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku

opakovaného prenájmu nájomného bytu (to však už podľa znenia § 12 ods. 4 zákona č. 443/2010 Z.
z. účinného od 01. 01. 2021 – 31. 12. 2021) mala byť skúmaná za rok 2020 nevyplýva zo žiadneho
zákonného ustanovenia, nevyplýva ani z poslednej medzi stranami sporu uzatvorenej nájomnej zmluvy
a nevyplýva ani z všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina. Jediné odôvodnenie pre ktoré bola
zvolená táto doba trvania nájomnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca domáhal nahradenia prejavu

vôle na jej uzatvorenie žalovaným bolo odôvodnenie založené vyslovene na praktických dôvodoch zo
strany žalobcu (t.j. aby nájomná zmluva trvala aj naďalej). Súd konštatuje, že praktické dôvody na
strane žalobcu súdu neumožňujú, aby nahrádzal prejav vôle žalovaného na opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy. Zhrnúc uvedené, zo strany žalobcu nemožno bez opory v akomkoľvek predpise, resp.
v dvojstranne uzatvorenom právnom úkone si jednostranne stanoviť pre účely tohto sporu dobu, za

ktorú je potrebné vypočítať príjmy domácnosti žalobcu na účely vyhodnotenia, či tieto zodpovedajú
zákonným požiadavkám pre opätovné uzatvorenie nájomnej zmluvy. Rovnako nemožno bez takej opory
si jednostranne stanovovať dobu trvania nájmu. Aj pre tieto dôvody nebolo možné nahradiť prejav
vôle žalovaného na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, keďže doba trvania nájmu nezodpovedá
ustanoveniam pôvodne uzatvorenej nájomnej zmluvy, ako aj všeobecne záväzného nariadenia Mesta

Žilina, podľa ktorých je potrebné podať žiadosť o opakované uzatvorenie nájmu najneskôr 30 dní pred
skončením nájmu. Pre tieto dôvody súd ani nepristúpil k vykonaniu analýzy, či žalobca spolu s osobami
žijúcimi s ním byte by spĺňali podmienky pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, v prípade, ak by
bolo odôvodnené vychádzať z príjmov týchto osôb za rok 2020.

33. Naviac a nemenej dôležitým zostáva konštatovať, že súd nie je oprávnený aprobovať prejav vôle,
z ktorého je zrejmé, že dochádza k antedatovaniu nájomnej zmluvy (podľa doplnenej nájomnej zmluvy
samátátouzatváraťkudňu01.12.2021,nadobuurčitúod01.12.2021–30.11.2024).Súdzdôrazňuje,
že bezprostredným účinkom právoplatnosti rozsudku súdu, ktorým sa nahrádza prejav vôle je, žezmluva sa považuje za uzatvorenú dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Nemožno preto
nesplnenie podmienky pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy zhojiť autoritatívnym rozhodnutím
súdu, ktorým má byť nahradený prejav vôle žalovaného spätne do minulosti, keďže rozsudok, ktorým

sa prejav vôle nahrádza právo zakladá a má konštitutívny charakter, ktorý na základe hmotného práva
umožňujekonštitutívnevytváranieprávapovinnostímedzistranami(teda,takýmrozsudkomsinemožno
vynucovať konkludentný súhlas žalovaného s uzatvorením nájomnej zmluvy).
34. Súd navyše nemôže nahradiť prejav vôle prenajímateľa (žalovaného) opakovane uzatvoriť so
žalobcom nájomnú zmluvu, keď ani samotný zákon č. 443/2010 Z. z. takú povinnosť žalovanému

nestanovuje, zákon totiž upravuje možnosť uzatvoriť s fyzickou osobou opakovane nájomnú zmluvu
a určuje podmienky, ktoré musí taká osoba splniť (§ 12 ods. 4 zákona č. 443/2010 Z. z..). Súd preto
nemôže ísť nad rámec zákona a uložiť mu takú povinnosť, ktorú mu ani sám zákon neukladá. Taká
povinnosť žalovanému nevyplýva ani z pôvodnej nájomnej zmluvy, keďže podmienky na opätovné
predĺženie nájomnej zmluvy splnené neboli. Zhrnúc uvedené, súd nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré
by mala byť podaná žaloba o nahradenie prejavu vôle dôvodná, čo muselo vyústiť do rozhodnutia

o zamietnutí žaloby v jej celom rozsahu.

35. Súd uvádza, že nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie, ktorý návrh žalobca formuloval
„pre prípad dôkaznej núdze“, t.j. vypočutie Mgr. K. O., zamestnancov referátu bytového Mestského
úradu v Žiline, pani H. K., pani H. P., keďže vykonanie výsluchov takých osôb by nemalo akýkeľvek

dopad na rozhodnutie súdu v tomto spore. Vykonanie takého dokazovania by navyše bolo vzhľadom
na dôvody zamietnutia žaloby v predmetnej veci v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň
je potrebné konštatovať, že súd sa v ďalšom nezaoberal žalobcom uvádzanými prípadnými nárokmi,
ktoré by mu voči žalovanému podľa jeho tvrdení mohli vzniknúť, keďže tieto skutočnosti nemali žiadny
súvis s prejednávanou vecou.

36. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z
uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré

považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

37. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
38. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

41. Súd posudzoval úspech strán sporu v celom konaní v rámci odvolacieho konania ako jeden celok

zavŕšený týmto rozhodnutím okresného súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v predmetnom
spore úspešný v plnom rozsahu, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, súd mu voči žalobcovi
výrokom II. tohto rozsudku priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

2 49C/71/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.