Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/103/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200597
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a

členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: C.S.M. group s.r.o.,
Račianska 153, Bratislava, IČO: 45 601 208, zastúpený: advokátskou kanceláriou Grand Oak legal,
s.r.o., Konventná 6, Bratislava –mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 673 541, proti žalovanému: Rada
pre mediálne služby (predtým Rada pre vysielanie a retransmisiu ), Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO:
30 844 151, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RZŽ/2/2020 zo dňa 25.03.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Rady pre vysielanie a retransmisiu
č. RZŽ/2/2020 zo dňa 25.03.2020 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym orgánom

1. Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“ alebo „žalovaný“), ako orgán príslušný podľa § 5
ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) rozhodnutím č.
RZŽ/2/2020zodňa25.03.2020(ďalejlen„napadnutérozhodnutie“)rozhodlanazákladežiadostižalobcu
zodňa18.02.2020tak,že:I.podľa§51ods.5zákonač.308/2000Z.z.zamietlažiadosťozmenulicencie
č. A. na rozhlasové vysielanie; II. podľa § 28 ods. 8 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom
vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho
prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
220/2007 Z. z.“) zamietla žiadosť o zmenu licencie č. A. na digitálne rozhlasové vysielanie, lebo by bola

zmena v rozpore s ustanovením § 47 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 308/2000 Z. z.

2. Rada na základe žiadosti žalobcu ako držiteľa licencie rozhodnutím č. ROL/5/2020 zo dňa 08.04.2020
(právoplatné 06.05.2020) podľa § 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. odňala žalobcovi ako
vysielateľovi licenciu č. A. a podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. mu odňala licenciu č. A..

3. Z obsahu napadnutého rozhodnutia aj obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že

žalobca požiadal o zmenu licencií z dôvodu zmeny názvu programovej služby z A. B. na A. C., zmeny
programovej štruktúry a zmeny programových typov. Nakoľko je žalobca držiteľom licencie aj podľa
zákona č. 308/2000 Z. z., aj podľa zákona č. 220/20007 Z. z., obe licencie sa týkajú tej istej programovej
služby, tak Rada rozhodla o žiadosti podľa § 28 ods. 10 zákona č. 220/2007 Z. z. jedným rozhodnutímv jednom konaní, rovnakým spôsobom. Žalobca je rozhlasovým vysielateľom, ktorý mal pridelených 26
frekvencií na vysielanie, patril medzi multiregionálnych vysielateľov, bol aj držiteľom licencie na digitálne
rozhlasové vysielanie. Žalobca požiadal o zmenu názvu programovej služby, novú programovú štruktúru

a programové typy a oznámil, že sa zvýši podiel spravodajstva z 0 % na 2,38 %, ktoré bude preberané
od vysielateľa Relazioni Internazionali; zvýši sa podiel ostatnej publicistiky z 0 % na 9,43 %, detských
programov z 0 % na 0,99 %, náboženských programov z 0 % na 42,40 %, literárno- dramatických
programov z 0 % na 5,38 %, hudobných programov z 0 % na 3,57, programov vo verejnom záujme z
0 % na 60,58 %; zníži sa podiel ostatného programu zo 100 % na 35,85 %; zvýši sa podiel programov

vo verejnom záujme z 0 % na 60,58 %.

3.1. Rada svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že rozhodnutím č. R/121/2012 zo dňa 20.11.2012
(právoplatné dňa 28. 11. 2012) bola žalobcovi udelená licencia č. A., na základe ktorej vysielal
programovú službu Rocková republika, hranie rockovej hudby. Rozhodnutím č. R/121/RD/20/
RZL/80/2017 zo dňa 7.6.2017 (právoplatné dňa 7.7.2017) zmenila programová služba názov na A.

D. a so zmenou zamerania vysielania na spravodajstva a publicistiky. Rozhodnutím č. R/121/RD/20/
RZL/79/2018 zo dňa 20.6.2018 (právoplatné dňa 25.7.2018) zmenila programová služba názov na A.
B. so zmenou zamerania na vysielanie iba jazzovej hudby. Následne žalobca požiadal Radu o zmenu
licencií v názve na A. C. E. a zmenu programovej štruktúry a programových typov a Rada žiadosť
rozhodnutím č. RZŽ/9/2019 zo dňa 4.12.2019 zamietla v konaní pod č. 1858/SKL/2019, pričom išlo o inú

navrhovanú programovú štruktúru podiel programových typov ako je to v poslednej žiadosti žalobcu,
ktorá mu bola doručená Rade dňa 18.02.2020. Rada poukázala na to, že správne konanie o poslednej
žiadosti žalobcu súvisí so správnym konaním vedeným pod č. 776/SKL/2020, v ktorom požiadal žalobca
o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom obchodného podielu v spoločnosti zo E. C. F. G. A.
C. E. H., lebo žalobca chcel začať vysielať od 1.4.2020 namiesto programovej služby A. B. programovú

službu A. C..

3.2. Rada odôvodnila zamietnutie žiadosti aj tým, že zmeny licencií podliehajú schváleniu Radou, ktorá
posudzuje obsah vysielania a aj jednotlivé náležitosti licencií vrátane ich zmien. Rade dáva možnosť:
a) zákon č. 308/2000 Z. z. zamietnuť žiadosť vysielateľa o zmenu licencie, lebo analógoví rozhlasoví

vysielatelia vysielajú na frekvenciách pridelených Radou; b) zákon č. 220/2007 Z. z. zamietnuť žiadosť
vysielateľa o zmenu licencie, ale len ak by zmena bola v rozpore s ustanoveniami tohto zákona alebo
osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 308/2000 Z. z., alebo má táto žiadosť nedostatky, ktoré
vysielateľ neodstránil.

3.3. Podľa Rady žiadosť žalobcu nemala ako taká nedostatky, nová programová služba napĺňala kritériá
na postačujúcej úrovni okrem kritérií daných § 47 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 308/2000 Z. z. Rada
rozhodovala na základe svojej správnej úvahy, musela prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu.

3.4. Podľa Rady je zmena licencie naviazaná na udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom

obchodného podielu v spoločnosti C.S.M. group s.r.o., na základe čoho by sa jediným spoločníkom
vysielateľa C.S.M. group. s.r.o. stalo A. C. E. H., ktoré by následne vysielalo podľa zmenenej
programovej štruktúry a pod novým názvom programovej služby. Rada však zamietla žiadosť o
udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom obchodného podielu rozhodnutím č. RZŽ/1/2020. Novú
programovú službu A. C. chcel podľa novej programovej štruktúry vysielať až nový spoločník vysielateľa

C.S.M. group s.r.o. a práve pre zamietnutie žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom
obchodného podielu sa javilo za zbytočné odsúhlasiť zmeny licencie, lebo pre žalobcu nemalo praktický
význam udelenie súhlasu s jednou žiadosťou a zamietnutie druhej.
3.5. Rada zamietnutie žiadosti odôvodnila ja tým, že frekvencie na vysielanie sú prideľované za účelom
vysielania konkrétnej programovej služby, v žiadosti žalobcu išlo už o tretiu zásadnú zmenu formátu

rádia v priebehu troch rokov, pritom žiaden vysielateľ nemení svoju programovú službu tak často a
tak razantne ako žalobca. Rada v minulosti odsúhlasila už zmenu na A. D., ktoré sa zameriavalo na
diskusiu,rozvojosobnostiapod.anevidíveľkýrozdielmedzitýmtorádiomanavrhovanýmA.C.,voboch
týchto rádiách bolo, resp. má byť vo veľkej miere zastúpené hovorené slovo, tematicky sú zamerané
na iné nesúvisiace oblasti. Rada je toho názoru, že programová služba A. B. napĺňa vyššie uvedené

predpoklady podľa § 47 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 308/2000 Z. z. lepšie ako programová služba A.
C., nakoľko na Slovensku už vysielajú kresťanské programové služby (A. I. a A. X), ktoré sa zameriavajú
na šírenie evanjelia a podporu veriacich, a to aj na území, ktoré pokrýva účastník konania svojimi
frekvenciami. Rada nespochybňuje prínos konkurencie na kvalitu vysielaného obsahu, ale prihliada ajna to, že kresťanské rádiá na Slovensku nadobudli vysielacie frekvencie štandardným spôsobom vo
výberovomkonaní,rádiasúvoveľkejmierezávislénadarochposlucháčov,vovýraznejmiereinvestovali
do rozvoja svojej vysielacej siete. Pritom A. C. by zo dňa na deň získalo celoplošné pokrytie a okamžite

by vysielalo na 26 frekvenciách, o ktoré nemuselo súťažiť s inými vysielateľmi. Podľa názoru Rady
na Slovensku nie je rozhlasový vysielací trh vo všeobecnosti výnosný a pokiaľ sú kresťanské rádiá
financované z darov svojich poslucháčov, pravdepodobne by došlo k zmene prijímateľov darov a možno
aj k zániku jedného alebo oboch existujúcich kresťanských rádií.

3.6. Rada v odôvodnení rozhodnutia reagovala aj ďalší obsah žiadosti žalobcu. K smerniciam, na ktoré
žalobca v žiadosti odkazoval (smernica 2002/77/ES o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických
komunikačných sietí a služieb a Smernica 2002/20/ES) uviedol, že boli transponované do právneho
poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý definuje
pojmy elektronická komunikačná sieť (§2 ods. 1 citovaného zákona) a elektronická komunikačná služba
(§ 3 ods. 1 citovaného zákona). Preto sa citované smernice nevzťahujú na posudzovanú situáciu, ani

na oblasť vysielania, poskytovanie elektronickej komunikačnej siete a služby nie je možné zamieňať s
vysielaním konkrétneho obsahu. Ide o samostatné inštitúty, na ktoré sa vzťahujú iné predpisy.

II.
Žaloba

4. Žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 22.04.2020 preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. RZŽ/2/2020 zo dňa 25.03.2020 z dôvodov podľa §
191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“).

5. Žalobca k veci uviedol, že žalovanému doručil dňa 18.02.2020 žiadosť o zmenu licencie č. A. na
rozhlasové vysielanie (ďalej len „žiadosť RV") a žiadosť o zmenu licencie č. A. na digitálne rozhlasové
vysielanie (ďalej len „žiadosť DRV"), žiadosti odôvodnil, predložil všetky prílohy, informoval o preberaní
programu od iného vysielateľa. Podľa názoru žalobcu splnil všetky podmienky na vyhovenie jeho

žiadostiam vrátene podmienok daných § 47 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 308/2000 Z. z. Žalobca
namieta arbitrárnosť a svojvoľnosť rozhodnutia, cituje časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na
ktoré následne reaguje. Tvrdí, že napadnuté rozhodnutie spôsobilo zrušenie transakcie, ktorú dlhodobo
pripravoval.

1. Základný nedostatok napadnutého rozhodnutia vidí v postupe pri aplikácii správnej úvahy,
nesprávnom právnom posúdení a nedostatku objektívnych kritérií. Podľa žalobcu žalovaný konal v
rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podmienky uvedené žalovaným sa mu javia
vykonštruované pre potreby tohto konania. Podporne sa odvolal na názor odbornej literatúry: „Ak zákon
orgánom štátnej správy priznáva možnosť správnej úvahy, musia sa pri nej správať tak, aby nekonali v

rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy, ani s jej ďalšími ustanoveniami relevantnými v okolnostiach
prípadu, o ktorom rozhodujú. V rámci správnej úvahy orgán štátnej správy nemôže určovať podmienky
nad rámec zákona, alebo v rozpore so zákonom. ..... podmienky určené Radou nesmú byť účelové,
t.j. vykonštruované ad hoc, pre potreby konkrétneho licenčného konania a pre potreby niektorého z
účastníkov licenčného konania. Právna prax naznačuje, že nie vždy to tak je." (DRGONEC, J.: Mediálne

licencie (licencie na prevádzkovanie vysielania v elektronických médiách) a uplatnenie správnej úvahy
pri ich vydávaní. Justičná revue, 54, 2002, č. 2, s. 131-142). Žiaden zákonný predpis ani judikatúra
nepovažujezaprotizákonnémeniťprogramovúslužbu,neexistujepravidlourčujúcemaximálnypovolený
počet zmien v programovej štruktúre, preto je žalobca oprávnený žiadať o zmeny aj opakovane. Podľa
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR má žalovaný konať iba spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, čiže ak to zákon

neuvádza (§ 47 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.), žalovaný nie je oprávnený posudzovať intenzitu zmien,
lebo inak prekračuje svoju právomoc.

2. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre absenciu jasného odôvodnenia a kritérií,
z ktorých žalovaný vychádzal pri zamietnutí žiadostí. Žalovaný mu nedal presvedčivú odpoveď na otázku

vhodnej intenzity zmien, pritom on dve zmeny vykonal v dlhšom časovom období, najprv menil rádio A.
A. na A. D. a o rok A. D. na rádio B.. Žalobca namieta argumentáciu žalovaného, že „žiaden vysielateľ
nemení svoju programovú službu tak často a tak razantne ako on“, príkladmo uviedol rádio J. X (rádio K.
bolo zmenené na rádio H. a neskôr na J. X). Za nesprávny považuje aj argument, že žalovaný vychádzalz porovnania, lebo ignoruje ekonomickú a trhovú situáciu v rozhlasovom vysielaní. Žalobca namieta,
že argumentácia žalovaného je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže tak, ako je to upravené
v právnych predpisoch Slovenskej republiky a EÚ, čl. 49, čl. 63 ods. l Zmluvy o fungovaní Európskej

únie (ďalej len „ZFEÚ").

3. Žalobca namieta, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav na
riadne posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné. Namieta nepodložené tvrdenie, že A. B.
napĺňa lepšie predpoklady podľa § 47 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 308/2000 Z. z. než programová

služba A. C.. Odôvodnil to tým, že v čase rozhodovania o jeho žiadosti boli na Slovensku dve kresťanské
rádia (A. I. a A. X), na Slovensku bolo 70% obyvateľov kresťanského vierovyznania, preto nesúhlasí,
že by bola A. C. porušená pluralita. A. C. nemá ten istý formát ako A. X alebo A. I.. Žalovaný bez
dôkazov uvádzal, že A. C. (ako aj podobné kresťanské rádia) je finančne slabé a jeho vstupom do
slovenského vysielacieho priestoru dôjde k odlivu finančných zdrojov z ostatných kresťanských rádií
do A. C.. Podľa neho je nesprávne nepustenie A. C. do vysielacieho priestoru len z dôvodu, že by

poskytlo lepší obsah ako konkurenčné rádia, tak by došlo k presunu poslucháčov. Žalobca namieta
nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že žalovaný tvrdil, že žiadosť
o zmenu licencie a žiadosť o predchádzajúci súhlas s prevodom obchodného podielu spolu súvisia
a že je zbytočné rozhodovať o žiadosti na udelenie súhlasu so zmenou licencie, keď žalovaný už
zamietol žiadosť o predchádzajúci súhlas s prevodom obchodného podielu (rozhodnutím č. RZŽ/1/2020

zo dňa 25.03.2020). Podľa žalobcu ide o dve samostatné konania o odlišných žiadostiach a žalovaný
koná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, v rozpore so všeobecne uznávanými
požiadavkami na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy - princípy „dobrej správy" formulované
v Rezolúcii Rady Ministrov č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s Rozhodnutiami správnych
orgánov alebo v odporúčaniach Výboru Ministrov č. (80) 2 o správnej úvahe alebo č. (2007) 7 o dobrej

verejnej správe. Odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. decembra 2009, sp. zn.
8 Sžo 12/2009.
9. Žalobca namietal vydanie nezákonného rozhodnutia, lebo žalovaný ho nevypočul za účelom
oboznámenia sa s detailmi žiadostí.
III.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, zotrval na odôvodnení svojho
rozhodnutia (špecifikované v odsekoch 3 až 3.7. odôvodnenia tohto rozsudku). Žalovaný má za to,
že žalobca nepochopil odôvodnenie jeho rozhodnutia, pritom vychádzal z skutočností mu známych z

svojej úradnej činnosti. Trvá na tom, že dôvody zamietnutia žiadosti podrobne rozpísal v napadnutom
rozhodnutí. Nie je mu zrejmé, prečo žalobca žiada o zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci
na ďalšie konanie, keďže ešte dňa 30. 3. 2020 požiadal o odňatie licencií č. A. a A. a rozhodnutím
č. ROL/5/2020 zo dňa 8. 4. 2020 mu aj odňaté. Zákony č. 308/2000 Z. z. a č. 220/2007 Z. z. priznávajú
žalovanému kompetenciu rozhodovať o zmenách licencií podľa okolností prípadu. Nie je protizákonné

meniť programovú službu ani nie je určený maximálny povolený počet zmien programovej štruktúry, ale
každá žiadosť o zmenu licencie podlieha schváleniu žalovaným (§51 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. a
§ 28 ods. 8 zákona č. 220/2007 Z. z.), žalovaný môže zamietnuť aj oznámenie o zmene licencie podľa
§ 51 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a § 28 ods. 9 zákona č. 220/2007 Z. z., neexistuje právny nárok
vysielateľa na odsúhlasenie zmeny programovej služby. Dôvodom na udelenie súhlasu s žiadosťou

nemôže byť to, že sa žalobca dlhšie pripravoval na transakciu obchodného podielu a žalobca bližšie
neuviedol konkrétne porušenie zákona č. 308/2000 Z. z. a správneho poriadku. Žalovaný v každom
konkrétnom prípade musí prihliadnuť aj na ďalšie skutkové okolnosti, celkovú situáciu na mediálnom
trhu. Vychádzal zo skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti, lebo udeľuje licencie, prideľuje
frekvencie na rozhlasové vysielanie a bol povinný posudzovať predpoklady podľa § 47 ods. 1, aj písmen

a) , d) zákona č. 308/2000 Z. z. Žalovaný zotrval na dôvodoch zamietnutia žiadosti žalobcu, nezneužil
voľnú úvahu ani nevybočil z jej rámca.

11. Žalovaný poukázal na to, že ústne pojednávanie s žalobcom bolo vykonané pri jeho žiadosti o zmenu
programovej štruktúry a názvu programovej služby už v roku 2019, kedy bola jeho žiadosť zamietnutá

rozhodnutím č. RZŽ/9/2019 zo dňa 4. 12. 2019, rozhodnutie je právoplatné. Nakoľko pri ďalšej žiadosti
žalobcu nedošlo k zásadnej zmene skutkového stavu a mal k dispozícii všetky relevantné podklady,
opätovne zamietol žiadosť žalobcu. Žalovaný uviedol, že najpodstatnejším dôvodom na zamietnutie
žiadosti nebolo to, že žiaden vysielateľ nemení programovú službu tak často a razantne ako žalobca.Žalobcovi bola udelená licencia na vysielanie koncom roka 2012, vysielal postupne tri rôzne formáty
programovej služby (rockové rádio, informačno-publicistické rádio, jazzové rádio) a od konca roka 2019
žiadal o zmenu na štvrtý formát (na kresťanské rádio), pritom dochádzalo k razantným zmenám celého

zameraniaprogramovejslužby.Licencieafrekvencienaanalógovérozhlasovévysielaniesúprideľované
vo výberovom konaní formou súťaže, frekvencie sa prideľujú na konkrétne projekty a žiadatelia o
tieto frekvencie súťažia. Žalovaný sa vyjadril aj rádiu J. X, u ktorého pri zmenách ostalo zameranie
nezmenené, zmeny prebiehali v priebehu 12 rokov, medzi zmenami ubehli štyri, resp. osem rokov a išlo
o zmeny názvu a v určitej miere programovej štruktúry.

12. Pri žiadosti žalobcu neposudzoval prevod obchodného podielu, preto mu nie je zrejmé, ako
mohol brániť spoločníkovi účastníka konania v slobodnom disponovaní s jeho majetkovou účasťou.
Predmetom podnikania v prípade analógového rozhlasového vysielania je využívanie rozhlasových
frekvencií, ktoré sú majetkom štátu. Licencie sú udeľované na určitú dobu, po ktorej skončení musí
vysielateľ opäť požiadať o jej udelenie a možnosť vysielať na konkrétnych frekvenciách. Frekvencie sú

prideľované na konkrétny účel vo výberových konaniach, v ktorých žalovaný vyberá jedného žiadateľa,
ktorý najlepšie spĺňa zákonom stanovené podmienky. Na možnosť využívať analógové frekvencie sú
stanovenéprísnepodmienky,vysielateľnemôžespridelenýmifrekvenciamisvojvoľnenarábať.Žalovaný
tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí priblížil zameranie A. B. a A. C. a porovnal, ktoré lepšie naplní kritériá
podľa § 47 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 308/2000 Z. z. A. B. ako jediné vysielalo jazzovú hudbu, preto

spĺňalo kritériá vo vyššej miere ako A. C., ktoré by malo podobné zameranie, ako A. I. a A. X. Ohľadom
kresťanských rádií zotrval na svojom odôvodnení z napadnutého rozhodnutia dodajúc, že náboženské
vysielanie ponúka aj C. A. v maďarskom jazyku.

13. Žalovaný odmieta diskrimináciu voči žalobcovi. Žalobca na ústnom pojednávaní v správnom konaní

týkajúcom sa prvej žiadosti o zmenu licencie v roku 2019 (v správnom konaní bolo vydané rozhodnutie
č. RZŽ/9/2019) uviedol, že zámerom je vysielať A. C.. Podľa názoru žalovaného prípadné zamietnutie
žiadosti o predchádzajúci súhlas s prevodom obchodného podielu a následné odsúhlasenie žiadosti o
zmenu licencie by mohlo mať za následok obchádzanie zákona, kedy by v pozadí figuroval pôvodný
spoločník žalobcu, ale reálne by vysielanie vykonával iný subjekt. Žalovaný má úlohu dohliadať na

efektívne využívanie frekvenčného spektra, žiadosti neposudzuje bez prihliadnutia na všetky skutkové
okolnosti.Žalovanýneprekročilpovolenúmierusprávnejúvahy,vychádzalibazozákonnýchpožiadaviek
a kompetencií. Svoje rozhodnutie považuje za predvídateľné, lebo rovnakým spôsobom rozhodla už v
minulosti rozhodnutím č. RZŽ/9/2019 pri nezmenenom skutkovom stave.

IV.
Replika žalobcu

14. Žalobca zotrval na odôvodnení žaloby, lebo má možnosť žalovať náhradu škody voči štátu
ak správny súd zistí nezákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie je podľa neho nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a rozhodnutie nespĺňa zákonné predpoklady dané § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Ustanovenie § 47 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. neumožňuje regulátorovi zaoberať sa intenzitou
zmien v programovej štruktúre vysielateľov, ale žalovaný si svojvoľne sám určil hranicu, do ktorej je
intenzita zmien povolená. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia mu neposkytuje odpovede na všetky

jeho argumenty, žalovaný nepredložil preskúmateľné odôvodnenie svojej úvahy pri rozhodovaní o jeho
žiadostiach. Smernica 2002/77/ES prikazuje členským štátom EÚ, aby umožnili nediskriminačný prístup
podnikom k poskytovaniu elektronických komunikačných služieb. Nepovažuje za správne nevpustiť do
vysielacieho priestoru A. C. z dôvodu, že ak poskytne lepší obsah oproti konkurenčným rádiám, tak
dôjde k presunu poslucháčov. Až v replike žalobca uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

nie je vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia.

V.
Konanie na správnom súde, pojednávanie

15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhompráce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v

Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/103/2020.

16. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„SSP“)a§3ods.3písm.b)zákona č.151/2022Z.z.ozriadenísprávnych

súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a o žalobe rozhodol
na pojednávaní dňa 05. septembra 2024. Žalovaný na pojednávaní doplnil informáciu, že A. C. neskôr
získalo vo viacerých výberových konaniach 19 frekvencií a na konci roka 2022 požiadalo o odňatie 6
frekvencií.

VI.
Relevantná právna úprava

17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia

podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti
pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a
vzdelaniuavykonávaťštátnureguláciuvoblastivysielania,retransmisieaposkytovaniaaudiovizuálnych

mediálnych služieb na požiadanie.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., rada dbá o uchovávanie plurality informácií v
spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa
tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a

poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti
vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu
vymedzenom týmto zákonom.

19. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., pri rozhodovaní o udelení licencie je rada povinná

posudzovať a prihliadať na:
a) predpoklady zachovania plurality informácií a mediálnych obsahov,
b) priehľadnosť vlastníckych vzťahov žiadateľa o licenciu,
c) priehľadnosť a dôveryhodnosť finančných zdrojov určených na financovanie vysielania,
d) vyváženosť programovej skladby navrhovanej žiadateľom o licenciu vo vzťahu k existujúcej ponuke

programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté,
e) prínos žiadateľa o licenciu vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov vo verejnom záujme,
f) skutočnosť, aby žiadateľ o licenciu nezískal dominantné postavenie na relevantnom trhu,
g) skutočnosť, aby bola zabezpečená primeraná majetková účasť slovenských osôb a ich zastúpenie v
orgánoch spoločnosti, ak je žiadateľom o licenciu právnická osoba so zahraničnou majetkovou účasťou.

20. Podľa § 51 ods. 4,5 zákona č. 308/2000 Z. z., (4) Vysielateľ môže požiadať radu o zmenu licencie. (5)
Na základe žiadosti vysielateľa podľa odseku 4 rada rozhodne o zmene licencie alebo žiadosť zamietne.21. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,
53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.

22. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 220/2007 Z. z., konanie o zmene licencie sa začína odo dňa podania
žiadosti alebo odo dňa oznámenia, ak sa oznámenie týka údaja, ktorý je náležitosťou rozhodnutia o
udelení licencie na digitálne vysielanie; oznámenia doručené rade na základe § 13 sú oznámeniami
podľa odseku 4, len ak preukazujú, že vysielateľ nevysiela v súlade s udelenou licenciou na digitálne

vysielanie. Účastníkom konania o zmene licencie je vysielateľ.

23. Podľa § 28 ods. 8 písm. a), b) zákona č. 220/2007 Z. z., rada žiadosť o zmenu licencie na digitálne
vysielanie zamietne, len ak: a) by zmena bola v rozpore s ustanoveniami tohto zákona alebo osobitným
predpisom, alebo b) má táto žiadosť nedostatky, ktoré bránia jej posúdeniu, a vysielateľ neodstránil tieto
nedostatky v lehote určenej radou.

24. Podľa § 28 ods. 10 zákona č. 220/2007 Z. z., ak sa zmena týka údaja, ktorého zmena sa musí
vykonať vo viacerých licenciách na digitálne vysielanie alebo v licencii na digitálne vysielanie a v licencii
podľa osobitného predpisu, rada o zmene rozhodne v jednom konaní.

25. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

26. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy

a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak: d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

VII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Správny súd v prvom rade uvádza, že zákonom č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) bol s účinnosťou od 01. augusta 2022
zrušený zákon č. 308/2000 Z. z. a regulátorom v oblasti vysielania a retransmisie sa stala Rada pre

mediálne služby ako právny nástupca Rady pre vysielanie a retransmisiu (§ 236 zákona č. 264/2022 Z.
z.). Správny súd preto konal s Radou pre mediálne služby ako žalovaným v predmetnej právnej veci.

30. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), preto správny súd na vec aplikoval zákon č. 308/2000 Z.z. a zákon

č. 220/2007 Z. z.

31. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. RZŽ/2/2020 zo dňa 25.03.2020,
ktorým zamietol žiadosť o zmenu licencie č. A. na rozhlasové vysielanie podľa § 51 ods. 5 zákona č.
308/2000 Z. z. a žiadosť o zmenu licencie č. A. na digitálne rozhlasové vysielanie podľa § 28 ods. 8

písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. z dôvodu, že by bola zmena v rozpore s ustanovením § 47 ods. 1
písm. a) a d) zákona č. 308/2000 Z. z.32. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať
dôkazy vykonané v správnom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či žalovaný postupoval pri zisťovaní
skutkového stavu zákonným spôsobom, aplikoval pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne

popísal svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (viď. napr. Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009,
sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a
príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné

hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

33. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že podkladmi pre vydanie
rozhodnutia o žiadosti žalobcu boli: žiadosť žalobcu zo dňa 18.02.2020, navrhnutá programová
štruktúra A. C. od 01.04.2020, zápisnica o hlasovaní žalovaného zo dňa 25.03.2020, rozhodnutie
žalovaného č. ROL/5/2020 (správne konanie č.: 960/SKL/2020) zo dňa 08.04.2020, rozhodnutie

žalovaného č. RZŽ/9/2016 (správne konanie č.: 1858/SKL/2019) zo dňa 04.12.2019, žiadosť o udelenie
predchádzajúceho písomného súhlasu s prevodom obchodného podielu zo dňa 18.02.2020) .

34. Správny súd sa oboznámil s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj žalobnými
námietkami. Súd mál síce v konaní preukázané, že na žiadosť žalobcu mu boli obe licencie odňaté, ale

nakoľko pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností existujúcich v čase vydania rozhodnutia, pre súdny
prieskum napadnutého rozhodnutia je informácia o odňatých licenciách bezpredmetná.

35. Súd uznal za dôvodnú námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
lebo v niektorých častiach bolo až nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný dostatočne

neodôvodnil, prečo žalobca nespĺňa predpoklady podľa § 47 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 308/2000
Z. z., lebo v rozhodnutí nie sú uvedené konkrétne dôvody, prečo žalobca nespĺňal predpoklady na
zachovanie plurality informácií a mediálnych obsahov a čo konkrétne treba pri týchto konkrétnych
žiadostiach žalobcu považovať pluralitu informácií, mediálny obsah a prečo nie sú podľa žalovaného
zachované. Rovnako v odôvodnení absentuje jasné zdôvodnenie, prečo a v čom žalovaný nevidí

vyváženosť programovej skladby navrhovanej žiadateľom o licenciu vo vzťahu k existujúcej ponuke
programových služieb. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí aj snažil o odôvodnenie odkazujúc na iné
rádiá, ale súdu v rozhodnutí chýba správna úvaha žalovaného. Na účely tak závažného rozhodnutia o
zamietnutí žiadostí s vedomím o neexistencii zákonného nároku na udelenie licencie či zmeny licencie
(§ 45 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z.), bolo jeho povinnosťou rozhodnutie dostatočne odôvodniť.

Nebolo správnym len odkazovať na to, že určité skutočnosti porovnával, ale konkrétne mal uviesť ktoré
skutočnosti a ohľadom ktorých rádií porovnával, v čom boli konkrétne rozdiely a k akým záverom z
svojichzistenídospel.Rovnakoaktvrdil,že A.C.jefinančneslabé(včaserozhodovania),bolopotrebné
odôvodniť toto svoje tvrdenie a prípadne uviesť, odkiaľ tieto informácie čerpal. V rozhodnutí žalovaný
svoje odôvodnenie opiera o porovnávanie, ale v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne listiny

ako podklad porovnania. Je pravdou, že žalovaný má právo použiť ako podklad pre rozhodnutie aj
skutočnosti známe mu z jeho úradnej činnosti, ale je potrebné v rozhodnutí túto skutočnosť aspoň
uviesť s presnou špecifikáciou jemu známych skutočností a nie len všeobecne uvádzať, že porovnal
existujúce rádiá s A. C.. Taktiež v rozhodnutí žalovaný neodôvodnil, ako dospel k záverom, že vstupom
do slovenského vysielacieho priestoru dôjde k odlivu finančných zdrojov z ostatných kresťanských rádií

a k presunu poslucháčov. Súdu v rozhodnutí absentuje aj odôvodnenie, ako súvisí žiadosť žalobcu o
predchádzajúci súhlas s prevodom obchodného podielu s žiadosťami žalobcami o zmenu licencií, lebo
neprípustným je odôvodnenie, že je zbytočné o žiadostiach rozhodovať, keď už zamietol žiadosť žalobcu
o predchádzajúci súhlas s prevodom obchodného podielu. Pokiaľ by malo byť aj posudzovanie žiadostí
nadbytočným, bolo povinnosťou žalovaného riadne to v rozhodnutí odôvodniť, uviesť správnu úvahu

ako súvisí s prevodom obchodného podielu žalobcu s zmenami licencií. Žalovaný v rozhodnutí tiež
neodôvodnil,akásprávnaúvahahoviedlaoprieťzamietnutiežiadostíajoargument,že žiadenvysielateľ
nemení svoju programovú službu tak často ako žalobca.

36. Súd dospel k záveru, že aj skutkový stav vzatý žalovaným za základ napadnutého rozhodnutia nemá

celkom oporu v administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Konkrétne v administratívnom spise
sa nenachádza žiadny doklad o finančnej situácii A. C., ale v rozhodnutí žalovaný opiera odôvodnenie
aj o to, že A. C. je finančne slabé. Žalovaný v písomnom vyjadrení k námietke o nevypočutí žalobcu
uvádzal, že vychádzal z vyjadrenia žalobcu z ústneho pojednávania v správnom konaní týkajúcom saprvej žiadosti o zmenu licencie v roku 2019, ale v administratívnom spise sa nenachádza zápisnica z
spomínaného ústneho konania.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191
ods. 1 písm. d), f) SSP a vrátil vec žalovanému. Úlohou žalovaného bude rozhodnutie vecne a logicky
odôvodniť, v čom videl absenciu splnenia podmienok daných § 47 ods. 1 písm. a) a d) zákona č.
308/2000 Z. z. Konkrétne uvedie svoje myšlienkové pochody, ktoré ho viedli k záveru, že žalobca
nespĺňal predpoklady na zachovanie plurality informácií a mediálnych obsahov a čo konkrétne mal

na mysli pod pluralitou informácií a mediálnych obsahov. Taktiež presne odôvodní, v čom vidí resp.
nevidí vyváženosť programovej skladby navrhovanej žiadateľom o licenciu vo vzťahu k existujúcej
ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním
pokryté. Pokiaľ pri rozhodovaní využije porovnávaciu metódu, tak presne uvedie formu porovnania
existujúcej ponuky programových služieb ku času, kedy bola žiadosť žalobcu o licencie podaná.
Žalovaný sa tiež opäť vyporiada aj s argumentom žalobcu ohľadom aplikovania smerníc č.: 2002/77/

ES o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb a č.: 2002/20/ES z
dôvodu, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádzal, že obe tieto smernice boli transponované do
právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ale
súdu vyplynulo z obsahu prílohy 5 ods. 2 (ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV
EURÓPSKEJ ÚNIE) citovaného zákona, že smernica č.: 2002/77/ES prebratá týmto zákonom nebola.

38. Súd dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutie a závery rozhodnutia
nekorešpondujú s zisteniami obsiahnutými v administratívnom spise, z tohto dôvodu je rozhodnutie
žalovaného predčasné, čo vedie k jeho zrušeniu podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP a k vráteniu
veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný opätovne rozhodne tak, že sa s námietkami žalobcu

riadne vysporiada a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. Vzhľadom na vadu rozhodnutia spočívajúcu
v nedostatočnom odôvodnení považoval súd za predčasné vysporiadavať sa aj s ostatnými žalobnými
námietkami.

39. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

40. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov správny súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez zachádzania do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo

reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov, s
ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia, nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou a to aj z dôvodu, že súd zrušil napadnuté rozhodnutia pre procesné pochybenia
žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a správcu dane a preto už nebolo potrebné

vyporiadavať sa s ďalšími žalobnými námietkami žalobcu týkajúce sa hmotnoprávnej stránky veci (pr.:
že žalovaný vydal rozhodnutie o jeho odvolaní v rozpore s § 65 ods. 2,3 a § 3 ods. 2 daňového poriadku
až po 157 dňoch, žalovaný doručil oznámenie o doplnení konania bez výzvy dovyjadriť sa k zisteným
skutočnostiam, absencia riadne vyhodnoteného skutkového stavu, atď. v zmysle bodov uvedených
v odôvodnení tohto rozsudku). V závere súd k ostatným kasačným námietkam žalobcu uvádza, že

podrobné a výstižné právne posúdenie, právnou obcou akceptované, je obsiahnuté v odôvodneniach
rozsudkov NS SR sp. zn. 1Asan/32/2018 z 30.06.2020, sp. zn. 4 Asan/29/2018 z 13.11.2019 a sp. zn.
7Sžo/262/2015 z 27.9.2017, na ktoré správny súd odkazuje.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal

voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.

42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.