Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324010026
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8324010026.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.09.2024, v trestnej
veci proti obžalovanému
A. A. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi, podľa § 172 ods. 1, 3, 4 písm. c/ Tr. zákona a iné, o odvolaniach
obžalovaného a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/3/2024 zo
dňa 13.06.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný
A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B.,

j e v i n n ý, že

1./najneskôr do dňa 08.07.2023 za presne nezistených okolností od presne nestotožneného zdroja si
neoprávnene kúpil, alebo ináč neoprávnene zadovážil látky metamfetamín (pervitín) a taktiež rastliny
rodu cannabis (konopa), obsahujúce účinnú látku tetrahydrokanabinol (THC), pričom takto zadovážené
látky v rôznych množstvách v meste B., blízkom okolí a inde, neoprávnene prechovával a taktiež
neoprávnene predal a to dňa 08.07.2023 teraz už nebohým C. D. a E. F. a to v množstve najmenej 0,3

gramu pervitínu, čo zodpovedá minimálne 3 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktoré sú schopné
ovplyvniť psychiku užívateľa a tak isto 0,5 gramu rastliny rodu cannabis (konopa), čo zodpovedá
minimálne 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom
podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov, patrí účinná látka metamfetamín do II. skupiny psychotropných látok a
rastliny rodu cannabis (konope) sú zaradené do I. skupiny omamných látok,

2./dňa 11.04.2023 v neskorých nočných hodinách prišiel k bytovému domu na Ul. X. A. G. XXXX/XX v
B., kde vošiel do jedného z vchodov, následne sa nezisteným spôsobom bez poškodenia dverí dostal do
spoločnýchpriestorov,vktorýchsanachádzajúviacerépivnice,kdenezistenýmpredmetomvyskrutkoval
najmenej 9 ks skrutiek z pántov dverí na jednej z pivníc, dvere následne zvesil z pántov a z pivnice
odcudzil rôzne pracovné náradie a to kufríkový kompresor, AKU skrutkovač v červeno čiernom kufríku
zn. Workaster, AKU skrutkovač s príklepom, vŕtačka Narex modrej farby, staršej výroby, autonabíjačku v
krabici, Worcraft circular saw, kotúčovú pílu, čierny obal na brúsne kotúče s brúsnymi kotúčmi, vibračnú

brúsku Reinkel, hodnota ktorých bola odborným vyjadrením č. XX/XXXX znalcom z odboru strojárstvovyčíslená na sumu vo výške 298,-eur s DPH, čím takto svojim konaním spôsobil poškodenému H. I. zo
B. škodu vo výške 298,-eur,

t e d a
v bode 1/
- neoprávnene obchodoval s omamnou a psychotropnou látkou v nepatrnom množstve,

v bode 2/

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil vlámaním,

č í m s p á c h a l

v bode 1/
- prečin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173

ods. 1 Tr. zákona,

v bode 2/
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 173 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch)

rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. A. vinným v bode 1/ z prečinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona v súbehu s prečinom šírenia toxikománie
podľa § 174 ods. 1 Tr. zákona, v bode 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr.
zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 08.07.2023 neoprávnene prechovával v presne nezistenom množstve látku (pervitín) s

účinnou látkou metamfetamín, ktorú si predtým neznámym spôsobom neoprávnene zadovážil,
zároveň neoprávnene prechovával v presne nezistenom množstve sušinu rastliny rodu Cannabis
(konopa), obsahujúcu účinnú látku tetrahydrokanabinol (THC), ktorú si predtým neznámym spôsobom
neoprávnene zadovážil a látku (pervitín) obsahujúcu metamfetamín ponúkol na užitie v byte na ulici
X. A. v B. C. D. a E. F., ktorí túto látku následne užili, pričom podľa prílohy zákona č. 139/1998 Z. z.

o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, patrí účinná látka metamfetamín do II.
skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis (konope) sú zaradené do I. skupiny omamných
látok,

2/ v presne nezistenom čase v období od 08.04.2023 do času 08:00 hod. dňa 12.04.2023 v bytovom

dome na Ul. X. A. G. XXXX/XX v B., nezisteným predmetom odskrutkoval pánty uzamknutých dverí,
ktorými bola uzavretá pivnica, od bočnej hrany steny vytvorenej zo stavebných dosiek, a následne tieto
dvere odsunul nabok, v dôsledku čoho vznikol priestor, cez ktorý odcudzil rôzne pracovné náradie a to
bezolejový kompresor, AKU skrutkovač Worcraft v červeno čiernom kufríku, AKU skrutkovač Black +
Decker, elektrickú vŕtačku Narex modrej farby, autonabíjačku v krabici, kotúčovú pílu značky Worcraft,7 ks brúsnych kotúčov s obalom, vibračnú brúsku Reikel, čím spôsobil škodu vlastníkovi týchto vecí H.
I. vo výške 298,00 eur.

Za to obžalovanému uložil podľa § 174 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 36 písm. n)
Tr. zákona, § 37 písm. h), m) Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
2 roky a 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom v stanovenej lehote odvolanie tak okresný prokurátor, ako aj
obžalovaný. Prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného a to tak proti výroku o vine, ako
aj proti výroku o treste. Postup a rozhodnutie okresného súdu podľa názoru prokurátora vychádza z
nedostatočne vyhodnotených výsledkov vyšetrovania v prípravnom konaní a dokazovania vykonaného
v konaní pred súdom. Podľa názoru prokurátora súd neprípustným spôsobom upravil skutkovú vetu
oproti podanej obžalobe a to aj napriek tomu, že výsledky dokazovania takýto postup neodôvodňovali.

Z výsledkov dokazovania má prokuratúra za nesporné a preukázané, že ku skutkom, ktoré sa kladú
obžalovanému za vinu, došlo tak, ako je uvedené v obžalobe a nie je žiaden ani len minimálny dôvod
o tom pochybovať. Podľa názoru prokurátora nenastali v konaní pred súdom také závažné a výrazné
zmeny skutkových okolností, v dôsledku ktorých by súd mal postupovať v prospech obžalovaného,
keď upravil skutkovú vetu už spomenutým spôsobom. Obžalovaný je osobou, ktorá sa pohybovala v

prostredí a medzi osobami, ktoré sprevádzalo užívanie drog. Takto bol vnímaný aj dnes už nebohými
osobami D. a F., ktorým vychádzajúc z obsahu komunikácie reálne predal nimi požadované drogy, čo
v konečnom dôsledku sám priznal a začal popierať až v konaní pred súdom. Z obsahu komunikácie
medzi obžalovaným a nebohými je pritom nezvratné, že títo obžalovaného k sebe nepozývali na bežnú
priateľskú návštevu, ani za žiadnym iným účelom, ale ako dílera, ktorý im mal prísť predať drogy. Z

obsahu spisového materiálu je nesporné, že obžalovaný im mal predať drogy za 50,- eur, ako je zrejmé
z komunikácie. Obžalovaný bol oslovený E. F., či mu môže doniesť cigu a následne po zistení počtu
osôb, respektíve množstva, o ktoré má E. F. záujem, mu bola obžalovaným doručená suma 50,- eur. Z
komunikácie zreteľne vyplýva, že sa v danom prípade jednalo jednoznačne o drogy, keďže E. F. uviedol
obžalovanému, že má pumpu. Ďalej prokurátor v odvolaní uviedol, že je tak orgánom činným v trestnom

konaní ako aj súdu zrejmé, že ide o zaužívané a bežné pojmy a rétoriku, ktorou sú označované pomôcky
na užívanie drog osobami, ktoré ich užívajú, respektíve predávajú. Aj keď sa obžalovaný opakovane
snažil spochybniť zákonnosť procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní a zákonnosť
jeho výsluchov, nemožno sa za žiadnych okolností stotožniť s tvrdením, že v procesnom postupe
vyšetrovateľa PZ vo vzťahu k obžalovanému A. došlo k akémukoľvek procesnému pochybeniu. Naopak

obžalovanému bol po zákonných poučeniach poskytnutý dostatočný časový priestor na to, aby mohol
byť jeho výsluch vykonaný v súlade so zákonom. V tomto smere tvrdenia obžalovaného o ďalekosiahlom
a hrubom porušení jeho práv vníma prokurátor ako súčasť tendenčnej obhajoby v snahe vyhnúť sa
trestnej zodpovednosti za svoje konanie. Obžalovaným opakovane zdôrazňovaná skutočnosť, že bol
priamym svedkom vraždy a samovraždy, čo malo mať vplyv na zákonnosť či procesnú použiteľnosť

jeho výpovede a jeho celkového prežívania či správania sa, prokurátor vníma ako do nespornej miery
tendenčnú,zdôrazňujúcpredovšetkýmto,žejednoznačnýanezvratnýpodielnatom,žekdanejtragickej
udalosti došlo, má samotný obžalovaný, ktorý do dotknutého bytu obom nebohým prišiel predať drogy
za účelom ich užitia. Nezodpovedanou ostáva otázka, či by vôbec došlo k tragickej udalosti, nebyť
obžalovaným predaných drog dnes už nebohým osobám. Nemožno podľa prokurátora pritom ponechať

bez povšimnutia ani fakt, že obžalovaný vedel veľmi presne a podrobne, aké množstvo drogy priniesol
predávať, aj s ohľadom na to, že záujemcovia zjavne boli osobami, ktoré mali skúsenosti s užívaním
drog a vedeli posúdiť množstvo kupovanej drogy. Práve preto potom, ako videli reálne menšie množstvo
drogy prinesené obžalovaným, po vzájomnej dohode upravili jej cenu z 50,- eur na 35,- eur, s ktorou aj
obžalovaný, keďže reálne doniesol menej drogy ako pôvodne deklaroval, súhlasil. Nemôže sa celkom

stotožniťsúlohousúdu,ktorýspochybňujejasnézáveryvyšetrovaniapoukazujúcnato,ženeboličiužna
miestečinu,čiužuobžalovanéhonájdenéžiadnepeniaze,ktorémalzapredajdrogyutŕžiť.Vzhľadomna
to,čosaodohralovdotknutombyte,jevcelkupochopiteľné,žeobžalovanýsibolvedomýsvojejminulosti
a nedávneho odsúdenia, prioritne po tragickej udalosti neriešil otázku peňazí, ale logicky chcel, ako sám
naznačil, z bytu okamžite odísť. Obžalovaný z bytu bezprostredne po výstreloch ušiel, vzal si svoje veci

tak, aby tam prakticky nič po ňom nezostalo, bol si vedomý, že je v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia a bol mu uložený aj zákaz používania omamných látok. Napokon v skorých ranných hodinách
jeho kroky nesmerovali prioritne na políciu, ale jeho cieľom bolo stratiť sa, preto kontaktoval v podstate
všetkých dostupných kamarátov, aby sa s nimi mohol poradiť o ďalšom postupe. Prokurátor považovalza správne konštatovanie súdu, že ani pri osobnej prehliadke neboli u obžalovaného nájdené peniaze.
No už z vyššie uvedených dôvodov odvíjajúc sa od obsahu už spomenutej komunikácie, z ktorej je
zrejmé, že išlo o predaj drog a aj to, že osobná prehliadka obžalovaného bola vykonaná s odstupom

minimálne 8 až 9 hodín, podľa názoru prokurátora nevylučuje obžalobné tvrdenia, že obžalovaný drogy
reálne predal. Obdobné skutkové situácie už boli predmetom súdnych rozhodnutí v iných konaniach,
napr. Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/39/2022 . Podľa názoru prokurátora nie je celkom správna
ani úvaha okresného súdu, že obžalovaný napomáhal orgánom činným v trestnom konaní v inej trestnej
veci, predmetom ktorej bolo objasnenie vraždy a samovraždy. Pravda je taká, čo potvrdili aj viacerí

svedkovia, že obžalovaný až po tom, ako mu jasne povedal svedok G., že je nutné všetko, čo sa
stalo, oznámiť polícii, sa rozhodol vec vôbec oznámiť. K tomu došlo so značným časovým odstupom
niekoľkých hodín od spomenutej udalosti. Nie je preto dôvod a už vôbec nie v predmetnom konaní
obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť a síce, že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní.
Práve naopak, v danej veci obžalovaný úplne opačne oproti svojej výpovedi v prípravnom konaní, kedy
sa k jemu za vinu kladenému konaniu priznal a podrobne ho popísal nielen pred vyšetrovateľom, ale

aj sudcom pre prípravné konanie, pričom o zákonnosti výpovedí nie je minimálny dôvod pochybovať.
V konaní pred súdom po podaní obžaloby svoje konanie v oboch prípadoch popieral a všemožne
tendenčne spochybňoval. Verzia obžalovaného predostrená v konaní pred súdom a síce, že drogy v
dotknutombytemalidnesužnebohéosobyatietohonimiponúkli,jepodľanázoruprokurátoraabsolútne
vyvrátená už len obsahom ich vzájomnej komunikácie. Pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného vo veci

vedenej pre vraždu, je potrebné vziať zreteľ na to, že obžalovaný si bol vedomý, že bol na mieste činu,
kde zanechal množstvo stôp, preto vedel, že bude len otázkou krátkeho času, kým bude stotožnený.
Z pohľadu prokuratúry preto jeho výpoveď pred vyšetrovateľom v spomenutej veci bola vykonaná s
ohľadom na tieto okolnosti a jednoznačne ju nemožno vnímať ako spoluprácu, či napomáhanie orgánom
činným v trestnom konaní. Obžalovaný sa zbavil svojho mobilného telefónu, pričom verzie ako sa tak

stalo,saajzjehostranyrôznili.Okreminéhoakosámuviedol,hneďpotomakoušielzbytu,saprezliekal,
utekal cez rieku a snažil sa ukrývať. Bez ohľadu na prežitý zážitok je nezvratné, že prvotným zámerom
obžalovaného s istotou nebolo spolupracovať s políciou, ale práve naopak. Obžalovaný v doterajšom
konaní opakovane formálne prejavoval snahu ako osoba znalá drogového prostredia a problematiky
objasňovať trestnú činnosť drogového charakteru, no aj keď mu bol zo strany prokuratúry, ale aj

vyšetrovateľa daný priestor, zakaždým odmietol k veci vypovedať, preto aj tieto vyjadrenia nemožno
vnímať ináč ako krajne tendenčné. Nemá preto podľa prokurátora bližší význam venovať pozornosť
vyjadreniam obžalovaného o sľúbenej beztrestnosti, či nezákonných benefitoch. V neposlednom rade s
poukazom na vo veci vykonané znalecké dokazovanie nebol žiadnym zo znalcov konštatovaný záver,
ktorý by čo i len čiastočne potvrdzoval vyjadrenia a tvrdenia obžalovaného, či už o množstve užitej

drogy, správaní sa obžalovaného alebo v neposlednom rade okolnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť
jeho schopnosť riadne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Závery znaleckého dokazovania sú
pritom jednoznačné a nespochybniteľné. Pokiaľ súd odmietol odstrániť rozpory vo výpovedi svedka J.
K., kamaráta obžalovaného, ktorý v prípravnom konaní vypovedal ináč, ako v konaní pred súdom, s
poukazom na údaj uvedený v zápisnici o jeho výsluchu pred vyšetrovateľom, že vypovedať nebude, má

prokuratúra za to, že ide o chybu v písaní a technicky nesprávny postup zo strany vyšetrovateľa, ktorý
mimochodom je bežný v prípade, že svedok síce odmietne vypovedať, no následne k veci vypovedať
chce, aj vypovedá presne tak, ako v tomto prípade. Z pohľadu prokuratúry aj napriek tejto nedokonalosti
s istotou nejde o obchádzanie práva svedka na odopretie výpovede a navrhovaný postup mohol byť
zo strany súdu umožnený a rozpory vo výpovedi svedka, ktorý v konaní pred súdom ako kamarát

obžalovaného v podstate vypovedal v jeho prospech, mali byť odstraňované. V ďalšom pokiaľ ide o
úvahu prvostupňového súdu o zákonnosti výpovede obžalovaného s ohľadom na časový úsek jeho
zadržania a dôvod tzv. povinnej obhajoby, s touto sa prokuratúra nestotožňuje, tvrdiac, že v danom
prípade jednoznačne bez akýchkoľvek špekulácií nedošlo k porušeniu žiadneho práva obžalovaného.
Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v prípravnom konaní bol obvinený podrobený znaleckému

skúmaniu nielen znalcom z odvetvia psychiatria, ale aj psychológia, ale najmä odvetvia toxikológia.
Vo veci vypracované posudky s obsahom spisového materiálu, ich závery sú podľa prokuratúry jasné,
presvedčivé a nezvratné. Obžalovaný A. vo veci vypovedal v procesnom postavení zadržaného dňa
10.07.2023, kedy sa v plnom rozsahu priznal k spáchaniu posudzovaného trestného činu. Následne
svoju výpoveď zopakoval aj po vznesení obvinenia a to pred vyšetrovateľom PZ v procesnom postavení

obvineného dňa 12.07.2023 a následne aj vo výpovedi pred sudkyňou pre prípravné konanie Okresného
súdu Humenné pri rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby dňa 13.07.2023. Jeho priznanie je
verifikované aj ďalšími dôkaznými prostriedkami a to výpoveďou svedkov A. L., J. K., výsledkom
toxikologického vyšetrenia vykonaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a znaleckýmposudkom kriminalistického a expertízneho ústavu sp.zn. PPZ-KEÚ-KE-EXP-2023/1868 v trestnej
veci vedenej pod sp. zn. KRP-53/1-VYS-PO-2023, ako aj internetovou komunikáciou obžalovaného s
nebohým C. D.. Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria A. M. H. vyplynulo, že obvinený v

čase spáchania skutku vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a jeho schopnosť ovládať svoje
konanie bola nepodstatnou mierou znížená. Znalec súčasne konštatoval, že obvinený chápe zmysel
trestného konania. Obvinený vypovedal v rôznych štádiách trestného konania a jeho výpovede, ktorými
sa priznáva k jemu za vinu kladenému konaniu, sa v podstate zhodujú. Drobné odchýlky možno hodnotiť
podľa prokurátora ako prirodzené a v žiadnom prípade nie ako nezákonné, či dôsledok prípadného užitia

omamnej látky, čo by ako sa snaží prezentovať obžalovaný, malo mať negatívny vplyv na zákonnosť,
relevantnosť, či dôveryhodnosť výpovede. Obžalovaným prezentované hodnotenia vplyvu ním určitých
látok na jeho osobu nemožno hodnotiť inak ako tendenčné so snahou zahmlievať nesporné fakty s
cieľom zbavovať sa zodpovednosti za svoje konanie. Takýto záver potvrdzuje aj komunikácia s už
nebohým L. z inej trestnej veci ORP-500/SV-HE-2023, z ktorej jednoznačne vyplýva, že tomuto už
nebohému obžalovaný zabezpečoval drogy a v podstate celá komunikácia sa od tejto témy odvíja, čo

len utvrdzuje v presvedčení, že obžalovaný sa vedome a úmyselne stretával s osobami užívajúcimi
omamné látky a bol v ich okolí vnímaný ako osoba, ktorá im dokáže takéto látky za odplatu zabezpečiť.
O dôvodnosti obžaloby svedčia podľa prokurátora aj závery znaleckého dokazovania, pokiaľ ide o
množstvodrogyvteláchnebohých,čivteleobžalovaného.Rovnakotakzáveryznaleckéhodokazovania
týkajúceho sa osoby a duševného stavu samotného obžalovaného, jeho schopnosti chápať zmysel

trestného konania a správne vnímať či reprodukovať prežité skutočnosti, z ktorých bez pochybností
jednoznačne vyplýva záver, že obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný za svoje konanie a v čase
ním podaných výpovedí v prípravnom konaní neboli zistené žiadne ani najmenšie pochybnosti, ktoré
by čo i len naznačovali pochybnosti o zákonnosti a procesnej použiteľnosti jednotlivých procesných
úkonov. Zo záverov znaleckých dokazovaní je pritom zrejmé množstvo drogy, ktoré bolo identifikované

v telách nielen obžalovaného, ale aj nebohých osôb L. a F.. Pokiaľ ide o prečin krádeže, v tomto bode
prokuratúra má za to, že aj napriek popieraní zo strany obžalovaného bolo bez podstatných pochybností
preukázané, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, spáchal a je za jeho spáchanie plne
trestnoprávne zodpovedný. Nebude vecou náhody, že počas pracovného pôsobenia v zahraničí bol
obžalovanýA.odsúdenýpretrestnúčinnosťmajetkovéhocharakteru,vpodstatenatotožnomskutkovom

základe, aký sa mu kladie za vinu aj v tomto konaní. To len utvrdzuje v presvedčení, že obžalovaný má
sklony k páchaniu trestnej činnosti aj majetkového charakteru. Obžalovaný sa podľa názoru prokurátora
dopustil trestných činov počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za zločin, čo má
svoj význam pre ukladanie prípadného trestu. Tieto okolnosti na strane obžalovaného preto vnímal
prokurátor a pripisoval im patričný význam, aj pokiaľ ide o taktiku obhajoby obžalovaného, no v každom

prípade poukázal na to, že je potrebné si uvedomiť, že ide o mladého človeka, ktorý má pomerne bohaté
skúsenosti s užívaním drog, pre užívanie ktorých absolvoval aj liečenia, ktoré sa zjavne minuli účinku.
Takto je vnímaný obžalovaný aj u rovesníkov v komunite ľudí, ku ktorej patrí, s ktorou sa stretáva a
s ktorou žije. Tragická udalosť, ktorá sa odohrala v meste B., pri ktorej prišli o život dvaja mladí ľudia
a ktorej sa zúčastnil osobne aj obžalovaný, razantne otriasla celým okolím a širokým okruhom nielen

mladých ľudí. Táto kauza bola prezentovaná aj mediálne, preto mal prokurátor za to, že v záujme nielen
individuálnej, ale aj generálnej prevencie vo vzťahu k okoliu a širšej verejnosti je priamo nevyhnutné
pôsobiť na obžalovaného v tomto štádiu konania priamo represívne tak, aby nielen jeho konanie, ale aj
akékoľvek podobné konania boli tvrdo odsúdené a odradili iných od páchania drogovej trestnej činnosti.
Vo vzťahu k obžalovanému, ktorý sa síce prezentuje ako dlhodobý užívateľ drog, ani táto skutočnosť

ho neospravedlňuje a nedáva mu právo páchať trestnú činnosť akéhokoľvek charakteru. Preukázateľne
sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,
teda zjavne predchádzajúce odsúdenie nemalo na neho žiadny výchovný účinok. Osoby E. F. a C.
D. bezprostredne po tom, ako im zabezpečil drogy, prišli o život. Z obsahu spisového materiálu je
však nesporné, že obžalovaný dlhodobo pomerne intenzívne komunikoval aj s dnes už nebohým C.

L., ktorý za pomerne nejasných okolností prišiel o život v rovnakom čase ako E. F. a C. D., pričom
všetci traja boli kamarátmi obžalovaného a všetkých spájalo užívanie drog. Dnes sú všetci títo traja
nebohí, pričom išlo o mladých ľudí v produktívnom veku, čo len umocňuje vyššie naznačenú úvahu o
nevyhnutnosti nekompromisného a rešpekt spoločnosti vzbudzujúceho finálneho rozhodnutia. Navrhol
preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok tak, že uzná obžalovaného vinným z trestnej činnosti

na tom skutkovom základe s uvedenou právnou kvalifikáciou a uložil mu trest odňatia slobody v strede
zákonom stanovenej trestnej sadzby po jej zákonnej úprave so zaradením pre jeho výkon do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia ochranného
liečenia protitoxikomanického ústavnou formou.Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný a to prostredníctvom zvoleného obhajcu,
v ktorom uviedol, že ku skutku 1/ obhajoba zotrváva na všetkých svojich doterajších prednesoch a

podaniach o nevine obžalovaného, pričom poukázal na záverečnú reč obhajcu na hlavnom pojednávaní
dňa 13.06.2024. Obhajoba má za to, že celé trestné konanie vedené proti obžalovanému je nezákonné
od samého počiatku, kedy bol po traumatizujúcom zážitku ako svedok vraždy pod vplyvom drog
zadržaný a vypočúvaný ako oznamovateľ trestného činu vraždy. Obžalovaný bol obmedzený na osobnej
slobode dňa 08.07.2023 okolo obeda, krátko po tom, čo prostredníctvom tretej osoby oznámil trestný

čin vraždy. Počas opakovaných výsluchov bol obžalovaný najprv zastrašovaný, že je podozrivým z
vraždy dvoch ľudí a následne mu bolo vyšetrovateľmi odporúčané, aby vypovedal o drogovej trestnej
činnosti, za čo mu boli sľúbené výhody, že nebude väzobne stíhaný a podobne. Obžalovaný sa
ako svedok vraždy významnou mierou zaslúžil o objasnenie tohto skutku. Ku skutku 1/, z ktorého
je obžalovaný, vypovedal na výsluchoch v postavení podozrivého aj nepravdy, nakoľko mu to bolo
odporučené zo strany vyšetrovateľov, bol pod vplyvom drog a v silnom citovom rozrušení, navyše bol

v tom čase, ako uvádza obžalovaný v podmienke, a preto nad svojou výpoveďou vôbec nerozmýšľal
a rozprával len to, čo od neho chceli vyšetrovatelia a operatívci. V pozícii podozrivého dňa 10.07.2023
ide podľa obhajoby o nezákonný výsluch, keď odmietol vypovedať, napriek tomu výsluch pokračoval, čo
potvrdzuje aj zápisnica o výsluchu z tohto dňa. Obhajoba upriamuje pozornosť súdu na teóriu plodov z
otráveného stromu, kedy z nezákonných výpovedí obžalovaného bolo postavené uznesenie o vznesení

obvinenia, kde opäť jediným relevantným dôkazom svedčiacim o vine obžalovaného je jeho nezákonná
výpoveď. Konajúci súd sa s týmto nezákonným postupom vyšetrovateľa podľa názoru odvolateľa riadne
nevysporiadal, pri hodnotení dôkazov najmä s ohľadom na to, že správne nevyhovel návrhu prokurátora
na čítanie zápisnice o výsluchu svedka J. K. z prípravného konania z dôvodu, že svedok pri výsluchu
využil právo odoprieť vypovedať, preto výsluch mal byť v tomto momente ukončený. Rovnaký postup

vyšetrovateľa bol aj pri výsluchu obžalovaného v pozícii podozrivého zo dňa 10.07.2024, avšak v
tomto prípade súd z toho nevyvodil žiadne konzekvencie. Nezákonnosť výpovede obžalovaného na
hlavnom pojednávaní dňa 13.06.2024 sa snažil prokurátor zhojiť otázkou znalcovi, či obmedzenie
osobnej slobody obvineného v cele policajného zaistenia, keď bol podozrivý vo veci vraždy, mohlo mať
vplyv na jeho schopnosť správne vnímať, reprodukovať a zapamätať si prežité udalosti, znalec uviedol,

že v čase psychologického vyšetrenia boli intelektové a pamäťové funkcie nenarušené, čím nevyvrátil
tvrdenieobhajobyobžalovaného,žepočasprvotnýchvýsluchovbolpodvplyvomdrogavsilnomcitovom
rozrušení, a teda nebol schopný vypovedať k veci. Túto skutočnosť potvrdzujú podľa názoru odvolateľa
aj výsluchy svedkov, ktorí boli s obžalovaným v kontakte krátko po tom, čo sa obžalovaný stal svedkom
vraždy. V tejto súvislosti nesúhlasí s odmietnutím návrhu na doplnenie dokazovania zo strany obhajoby

súdom, konkrétne návrhu na vypočutie svedka J. N., ktorý bol na jednej cele s obžalovaným po tom,
ako bol obžalovaný dodaný do výkonu väzby v rozsahu asi dvoch týždňov. Tento by sa vedel laicky
vyjadriť a popísať psychický stav a psychické rozpoloženie ako aj správanie obžalovaného v tomto
období.ObhajobanavrhovalavyžiadaťzÚstavunavýkonväzbyKošicesprávuoabsolvovanílekárskych
vyšetrení obvineného počas väzby, prípadne rozpis návštev lekára alebo ústavného psychológa, aj

dôvod týchto návštev. Oba dôkazy by mohlibližšie priblížiť psychické rozpoloženie obžalovaného v čase,
keď bol prijatý do výkonu väzby. Sám obžalovaný tvrdí, že pomaly mesiac vo väzbe si myslel, že je vo
väzbe kvôli vražde, vôbec nechápal v tom čase zmysel trestného konania, v takom ťažkom psychickom
rozpoložení bol. Súd však týmto návrhom nevyhovel. Odvolateľ zastáva názor, že obžalovanému mal
byť po vznesení obvinenia ustanovený obhajca z dôvodu povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Tr.

poriadku. Aj preto jeho výsluch ako obvineného a ďalšie nadväzujúce úkony trestného konania až do
ustanovenia obhajcu sú nezákonné. Znalecké dokazovanie z odvetvia psychiatrie bolo vedené ako sa
vyjadril sám znalec na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2024 v súvislosti s obvinením pre trestný čin
nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie
s nimi, nie v súvislosti s trestným činom vraždy, preto sa znalec nevedel vyjadriť ku skutočnosti, či by

znalec psychiater došiel k iným záverom, ak by bolo znalecké dokazovanie vykonané bezprostredne
po tragickej udalosti, preto by sa javilo vhodné doplniť dokazovanie ďalším znaleckým dokazovaním
z odvetvia psychiatrie za účelom posúdenia duševného stavu obžalovaného s ohľadom na tragické
udalosti, ktorých bol svedkom a aký to mohlo mať vplyv na jeho psychiku. Poukázal aj na skutočnosť,
že v konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný dňa 08.07.2023 priniesol na byt akékoľvek omamné

látky. Z komunikácie medzi obžalovaným a nebohými vyplýva len to, že ich mal priniesť na byt za
vopred dohodnutú sumu, ktorá však u obžalovaného nebola nájdená. Podľa názoru odvolateľa preto
nie je preukázané, že by obžalovaný predal nebohým akékoľvek drogy alebo by im ich ponúkal. Z
konverzácie medzi obžalovaným a nebohými bolo zrejmé len to, že oni ho pozvali k sebe za týmúčelom, aby im drogy priniesol, ale to preukázané nebolo. Všetky dôkazy svedčiace o spáchaní skutku
1/ obžalovaný významnou mierou spochybnil, preto považujú rozhodnutie súdu za arbitrárne s vysokou
mierou svojvôle v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Obžalovaný bol v skutku 1/ neprávoplatne

uznanývinnýmzospáchaniaprečinunedovolenávýrobaomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovalebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona a z prečinu šírenia
toxikománie podľa § 174 ods. 1 Tr. zákona. Prečinom šírenia toxikománie sa rozumie také konanie,
kedy všeobecný páchateľ podporoval iného na zneužívanie inej návykovej látky než alkoholu. Počas
celého trestného konania nebol predložený jediný dôkaz o tom, že by obžalovaný podporoval, respektíve

navádzal nebohých C. D. a E. F., teda neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty tohto
prečinu. Ak by aj pripustili zákonnosť a nepravdivosť dôkazov obžaloby, čo v žiadnom prípade obhajoba
nepripúšťa, z nich možno ustáliť len to, že nebohý D. a F. mali pozvať obžalovaného k sebe na byt, aby
im drogy priniesol. Z uvedeného je zrejmé, že D. a F. boli užívateľmi drog, teda obžalovaný ich nijakým
spôsobom nenavádzal a nepresviedčal k tomu, aby drogy začali užívať. Ani zo samotného odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým konaním a na základe čoho mal súd za preukázané, že

obžalovaný spáchal trestný čin. Pokiaľ ide o prečin podľa § 171 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, všeobecný
páchateľ neoprávnene prechovával omamnú látku alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa
pre vlastnú potrebu a neoprávnene prechovával inú látku pre vlastnú potrebu. Zo skutkovej vety z
napadaného rozsudku vyplýva, že obžalovaný mal mať drogy len pre vlastnú potrebu, teda súd sám
vylúčil možnosť, že by obžalovaný tieto látky ďalej predával alebo ponúkal, takže je nelogické spojenie

tohto prečinu s prečinom šírenia toxikománie. Tak ako pri prečine šírenie toxikománie ani v tomto prípade
nebol podľa názoru odvolateľa predložený žiadny relevantný obhajobou nespochybnený dôkaz o tom,
že by obžalovaný spáchal tento skutok. Ku skutku uvedenému v bode 2/ odvolateľ uvádzal, že náležité
zistenie skutkového stavu je jednou zo základných podmienok pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie
súdu. Odvolateľ mal za to, že aj napriek vykonanému dokazovaniu nebol náležite zistený skutkový stav,

o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a súd nemohol mať za dostatočne preukázané, že skutok spáchal
práve obžalovaný. Obhajoba svoje tvrdenie opiera o tú skutočnosť, že obžalovaný tvrdí, že si nechal
vak, v ktorom mali byť aj veci nájdené pri odcudzených veciach pred dverami bytu svojej sestry, teda
v neuzamknutom priestore, ku ktorému má prístup každý a nevylúčil, že vo vaku sa mohla nachádzať
aj pet fľaša, na ktorej bol nájdený jeho DNA profil a ktorá bola zaistená na mieste činu. V prospech

obžalovaného svedčí aj fakt, že na odcudzených predmetoch neboli zaistené žiadne stopy DNA, boli
iba prikryté jeho mikinou, ktorú mu niekto odcudzil z jeho vaku, ktorý nechal pred bytom svojej sestry.
Obžalovaný vo svojej výpovedi poukázal aj na skutočnosť, že podozrivým sa stal na základe oznámenia
osoby spolupracujúcej s políciou, ktorá to pomohla celé pripraviť, keďže odcudzené veci boli nájdené
v pivničných priestoroch bytového domu, ktoré sa neuzamykajú a do týchto priestorov má prístup

úplne každý. Poukázal aj na skutočnosť, že je úplne nelogické, aby obžalovaný po tom, čo by odcudzil
tieto predmety, následne by ich prikryl svojou vlastnou mikinou na verejne prístupnom mieste. Taktiež
odvolateľ poukázal aj na skutočnosť, že biologické stopy DNA je možné preniesť na akýkoľvek predmet
aj bez vedomia dotknutej osoby a práve táto skutočnosť zakladá významnú pochybnosť o tom, či skutok
spáchal práve obžalovaný. Nie je vylúčené ani preukázané, že páchateľ mohol nájsť pet fľašu s profilom

DNA a priniesť ju na miesto, kde ku skutku došlo. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4T/148/2014, podľa ktorého cigaretový ohorok nájdený na mieste
činu obsahujúci DNA obžalovaného priamo preukazuje iba to, kto túto cigaretu fajčil, či presnejšie kto ju
mal v ústach a tak na nej zanechal svoju biologickú stopu. V žiadnom prípade cigaretový ohorok nájdený
na mieste činu a ani DNA obžalovaného, ktorú obsahoval, nepreukazuje, kedy bola táto cigareta fajčená,

kedy ju mal obžalovaný v ústach a rovnako tak nepreukazuje ani to, kde a na ktorom mieste bola fajčená.
Z uvedeného vyplýva, že cigaretový ohorok nájdený na mieste činu je možné považovať iba za nepriamy
dôkaz a to len za dôkaz pomerne vzdialený dokazovanej skutočnosti. Jeden nepriamy dôkaz nestačí k
preukázaniu dokazovanej skutočnosti, k tomu by muselo byť k dispozícii viacero nepriamych dôkazov,
nakoľko nepriamy dôkaz má svoju hodnotu len v spojení s inými dôkazmi. Nepriame dôkazy vedúce k

odôvodnenému podozreniu voči obžalovanému, ktoré však nevylučujú reálnu možnosť, že páchateľom
trestnéhočinumohlabyťajináosoba, niesúdostatočnýmpodkladompreuznanievinyobžalovaného(R
38/1970-I.). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ vyslovil názor, že vykonaným dokazovaním nebolo
dostatočne preukázané, že skutok uvedený v bode 2/ rozsudku spáchal obžalovaný, nakoľko proti jeho
osobe nebol zabezpečený jediný priamy dôkaz, ktorý by ho usvedčoval zo spáchania skutku, pre ktorý

bol obžalovaný. Z nepriamych dôkazov ako sú mikina položené na cudzích veciach, DNA profil z pet
fľaše je aj na základe znaleckého posudku KEÚ PZ zrejmé len to, že predmety, na ktorých bol DNA profil
obžalovaného, sa nachádzali na mieste činu, avšak nepreukazujú to, že by ich tam doniesol obžalovaný
a už vôbec nie to, že by obžalovaný spáchal predmetný skutok. Preto bolo namieste použiť zásadu indubio pro reo a rozhodnúť v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Pokiaľ ide o pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností, podľa názoru obhajoby okrem poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr.
zákonamalokresnýsúduznaťajpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.m)Tr.zákona,lebosámoznámil

trestný čin príslušným orgánom, čo sa týka trestného činu vedeného v tomto konaní ako aj trestného
činu vraždy. Navrhol, preto aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a rozhodol sám
tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, alternatívne, aby zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Proti rozsudku okresného súdu podal samostatným podaním odvolanie aj samotný obžalovaný, v ktorom
uvádzal, že celé konanie voči jeho osobe bolo spočiatku neľudské, nezákonné a vykonštruované
zo strany operatívnych tímov a vyšetrovateľov od času oznámenia trestného činu vraždy. Poukázal
na § 2 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ani inak než
zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Má za to, že v jeho prípade
tak orgány činné v trestnom konaní nepostupovali, nakoľko bol nezákonne vypočúvaný, obvinený,

obžalovaný a nakoniec bez relevantného dôveryhodného dôkazu získaného zákonným spôsobom
uznaný vinným. Ku skutku 1/ uviedol, že vyšetrovatelia a OČTK postupovali v rozpore so zásadou
zákazu donucovania k sebaobvineniu a porušovaní zásadným spôsobom nielen práva obvineného na
obhajobu, ale aj zásadu rovnosti zbraní, ktorá musí byť v každom štádiu trestného konania dodržaná
a v konaní realizovaná. Od samého začiatku od obmedzenia jeho osobnej slobody dňa 08.07.2023

v súvislosti s vraždou boli vykonávané procesné úkony, respektíve dôkazné prostriedky nezákonným
spôsobom, nezákonným donútením a hrozbou takého donútenia a to poskytovanie jeho účtov na
sociálnychsieťachbezpovolenia,príkazualebopoučenia.Operatívcivyhotovovaliskrínšotyinternetovej
komunikácie, ktoré boli neskôr použité na hlavnom pojednávaní v obžalobe. Poukázal na jeho reálnu
prvotnú výpoveď zo dňa 08.07.2023 v B., kde bol zadržaný podozrivý, kde popísal priebeh udalostí,

ale ešte neuvádzal skutočnosti, ktoré ho usvedčujú z drogovej trestnej činnosti. Predtým bol neoficiálne
vypočúvaný asi 10 hodín v súvislosti s vraždou, následne bol zastrašovaný obvinením, respektíve
väzobným stíhaním z obzvlášť závažného zločinu vraždy, napriek tomu, že bol očitým svedkom tejto
tragickej a extrémne traumatizujúcej udalosti, nebola mu poskytnutá naliehavá lekárska starostlivosť
ani psychologickou alebo psychiatrickou odbornou pomocou, dokonca ani medikamentóznou formou.

Následne boli vykonávané ďalšie procesné úkony až do ďalšieho dňa, t.j. do 09.07.2023 do 05.00 hod.
ráno, kedy bol umiestnený v CPZ v Prešove v stave posttraumatického šoku sprevádzaného bludmi
a halucináciami, paranoidným ba až dokonca schizoidným syndrómom a cestou mu boli poskytované
a sľubované benefity, aby prehovoril o drogovej trestnej činnosti, ktorej sa nedopustil. Ďalej uviedol, že
je očividné, kedy sa jeho výpoveď zmenila a čo bol dôvod tejto zmeny, čím si privodil trestné stíhanie v

čase pochybnosti jeho duševného stavu. Dňa 10.07.2023 pokračoval ďalší výsluch ohľadom vraždy ako
svedok,ktorýtrvalpresne5hodín,kdemalpopisovaťdetailneokolnostispáchaniavraždyasamovraždy,
čo mohlo nepriaznivo ovplyvniť jeho duševný stav vzhľadom na oživovanie v pamäti tak tragickej a
silno traumatizujúcej udalosti. Má za to, že tieto existujúce dôvody a okolnosti podstatne mohli znížiť
schopnosť vnímať alebo reprodukovať prežité udalosti od času vraždy až po súd o vzatí do väzby,

t.j. od 08.07.2023 o 02.30 hod. do 13.07.2023, kedy bol vystavený viacnásobným vypočúvaniam po
dlhšiu dobu šiestimi vyšetrovateľmi, viacerými operatívcami a príslušníkmi Policajného zboru, zároveň
bol podrobený viacerým úkonom a eskortami medzi mestami B., O. a H. v súvislosti s vraždou a
samovraždou, ktorý výrazne ovplyvnili schopnosť chápať zmysel trestného konania. Orgány činné v
trestnom konaní absolútne neprihliadali k týmto skutočnostiam a znalcovi z odboru psychiatrie, to v úlohe

znalca ani v zadaní neuvádzali pri vyšetrovaní jeho duševného stavu. Sám znalec A. H. na hlavnom
pojednávaní uviedol, že vyšetroval duševný stav v súvislosti s obvinením pre trestný čin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, nevyšetroval pre trestný čin vraždy, ani v súvislosti s trestným
činom vraždy, preto na túto otázku nevedel odpovedať. Ďalej poukázal na výpoveď svedka E. G. zo dňa
25.08.2023, ktorý uviedol, že A. A. bol v tom čase ako nepríčetný, to by znamenalo, že poriadne nevedel

ani rozprávať, ako keby sekavo rozprával a pýtal sa ho, čo mu je, on vykoktal, že už boli pomaly dole
vo vchode, povedal, že on ho zastrelil, potom zastrelil seba. On sa ho opýtal, že kto koho, čo sa vlastne
stalo, myslel si, že on sa udrel do hlavy, lebo bol taký ako pomätený, nakoniec sa vykoktal, povedal, že
C. D. zastrelil F. a potom sám seba. On bol pritom prítomný a odtiaľ odišiel, lebo bol v šoku a v šoku
bol ešte pár hodín po tom, keď sa tak stalo. V takom šoku človeka ešte nevidel, plakal všetko koktal,

čupel, vstal a bol proste v šoku, kde som ho chytil a snažil sa ho upokojiť. Potom ja som osobne zavolal
hliadku polície, kde som im uviedol, že čo sa vlastne stalo a oni prišli na miesto, ale tá operátorka so
mnou po celý čas rozprávala až do príchodu hliadky a ešte sa ma pýtala, či som jeho hovorca, ale ja
som uviedol, že on je tak v šoku, že on ani nevie o svete a okolí a nevie ani poriadne rozprávať, vždylen koktal, prišla na miesto hliadka a vzali A. A. so sebou. Ďalej namietal, že znalec nepracoval s touto
kľúčovou výpoveďou svedka E. G., ktorý podrobne popisoval jeho správanie tesne pred tým, ako bol
fakticky zadržaný na osobnej slobode, preto navrhol, aby krajský súd doplnil znalecký posudok z odboru

psychiatriavsúvislostisvraždou,zároveňprihliadajúcnaokolnostivýraznevčasevraždyajehoduševný
stav po tejto udalosti najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky okolnosti a skutočnosti,
ktoré majú význam pre podanie posudkov. Má za to, že prvostupňový súd sa dostatočne nezaoberal
týmto znaleckým vyjadrením z hlavného pojednávania. Obžalovaný ďalej poukázal na rozhodnutia R
25/1990-III. vykonávanie výsluchu obvineného za zámerne vytvorených okolností výrazne nepriaznivo

ovplyvňujúcich jeho psychický stav, ako je napríklad výsluch bezprostredne nasledujúci po dlhodobej
eskorte obvineného uskutočnený po dlhú dobu aj v nočných hodinách za aktívnej účasti väčšieho počtu
vyslúchajúcich, je nedovoleným nátlakom na obvineného a môže byť tak podstatnou vadou takého
výsluchu, že pôjde o dôkaz absolútne neúčinný. Ďalej poukázal na rozhodnutie R 40/1972-I. súd hodnotí
znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce
ľubovoľne nahradiť odbornú mienku znalca vlastnou, v danej otázke laickou mienkou, ale môže a je

povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti,
ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku opierajú
o skutočnosti v trestnom konaní náležite zistené alebo naopak, o skutočnosti, ktoré sú pochybné,
ba dokonca odporujúce iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky vyplýva z týchto
skutkových predpokladov. Ďalej poukázal na rozhodnutie R 2/2003-I. materiálnym obsahom práva

obvineného na obhajobu a jeho súčasťou je aj právo obhajovať sa prostredníctvom obhajcu, pričom na
uplatnenie tohto práva mu musí byť poskytnutá reálna možnosť. Preto výsluch obvineného, ktorý nie
je neodkladným alebo neopakovateľným úkonom a ktorý je vykonávaný v čase, keď obvinený nemá
obhajcu, hoci ide o prípad nutnej obhajoby, je dôkazom absolútne neúčinným a nemožno ho v trestnom
konaní použiť. V takom prípade napraviť chybu takto vykonaného dôkazného prostriedku nemôže ani

obvinený svojím vyhlásením, že súhlasí s výsluchom bez účasti obhajcu. Ak je výsluch obvineného
realizovaný za naznačenej situácie, nejde o dôkaz vykonaný spôsobom zodpovedajúcim v Trestnom
poriadku. Preto zápisnicu o takomto výsluchu obvineného nemožno na hlavnom pojednávaní prečítať
postupom podľa § 207 ods. 2 Tr. poriadku a v dôsledku toho ani hodnotiť z hľadiska obsahu a opierať
o ňu skutkové závery. Ďalej poukázal na rozhodnutie R 20/2011 od páchateľa trestného činu, u ktorého

sú dôvodné pochybnosti o jeho duševnom zdraví, nemožno reálne očakávať, že je a bude schopný
náležite realizovať svoje právo na obhajobu. Preto je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
a súdu zaručiť mu riadny a spravodlivý proces dôsledným rešpektovaním ustanovenia § 37 ods. 2
Tr. poriadku. Ak tak policajt, prokurátor alebo súd nepostupujú, už od zistenia okolností svedčiacich
o dôvodoch povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Tr. poriadku, porušujú zásadným spôsobom nielen

právo obvineného na obhajobu obhajcu, ale aj zásadu rovnosti zbraní, ktorá musí byť v každom štádiu
trestného konania dodržaná a v konaní realizovaná. Ďalej poukázal na rozhodnutie R 57/2002, podľa
ktorého základným procesným predpisom, ktorý upravuje trestné konanie je Trestný poriadok. V §
2 ods. 1 ustanovuje, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a
spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Toto ustanovenie je premietnutím zásady vyjadrenej v článku

17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého potom vyplýva, že pokiaľ orgán činný v trestnom konaní
iniciatívne a vlastnou aktivitou vytvorí podmienky a navodí situáciu so zjavnou snahou, aby bol trestný
čin spáchaný, rozšírený jeho rozsah, respektíve, aby bol dokonaný, pôjde o exces z hraníc a pravidiel, v
ktorých sa trestné konanie realizuje. V dôsledku toho sú dôkazy takýmto spôsobom získané od počiatku
nezákonné a v trestnom konaní nepoužiteľné. Ďalej poukázal ku skutku uvedenému v bode 1/ na to,

že v konaní nebolo preukázané ani zaistené žiadne množstvo nejakej psychotropnej látky, nemožno
hovoriť o naplnení skutkovej podstaty. To, že je užívateľom, nepopiera a tým pádom stopové prvky
metamfetamínu na jeho rukách preukazujú len užívanie tejto látky, ktoré boli prítomné v jeho biologickom
materiáli. Ďalej poukázal na to, že aj nebohý C. D. a E. F. boli užívatelia drog vyše 10 rokov, a preto
sa nemohol dopustiť skutku šírenia toxikománie, aby ich navádzal alebo presviedčal, aby drogy začali

užívať. Vzhľadom k tomu, že má skúsenosti s abstinenciou, bol iniciátorom takýchto rozhovorov o tom,
akýježivotlepší,keďčlovekabstinuje,akokeďdrogyužíva.Jedlhoročnýmčlenomskupinyanonymných
narkomanov na Slovensku, chodieval na prezentácie s touto skupinou po viacerých slovenských
liečebniach prezentovať abstinenčný 12 krokový program približne 5 rokov. Ku skutku v bode 2/ poukázal
na skutočnosť, že prvostupňový súd ho uznal vinným aj napriek vykonanému dokazovaniu na základe

jediného nepriameho dôkazu a to zmocnenie sa veci, na ktorých nie jeho DNA z miesta, na ktorom sa
nenašli jeho odtlačky prstov, ale iba fľaša s jeho DNA a je výrazne spochybnená, keďže krádež spôsobil
s väčšou nevylúčenou pravdepodobnosťou iný páchateľ. Poukázal na nález Ústavného súdu Českej
republiky I. ÚS/1531/2023 zo dňa 13. septembra 2023, ďalej na R 38/1970-I. k hodnoteniu nepriamychdôkazov súd môže oprieť výrok o vine aj o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo
svojom súhrne logickú a ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov, nestačí preto len
jeden nepriamy dôkaz vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takomto príčinnom

vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno dôvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť
iného záveru. Nepriame dôkazy vedúce síce k dôvodnému podozreniu voči obvinenému nevylučujú
reálnu možnosť, že páchateľom mohla byť iná osoba, nie sú preto dostatočným podkladom na uznanie
viny. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorého jedným zo základných
znakov skutkovej podstaty prečinu krádeže je objektívna stránka spočívajúca v konaní páchateľa, ktorý

si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil. Už zo zákonnej dikcie vyplýva, že prisvojenie a zmocnenie
sa veci nemožno stotožňovať medzi znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže, patrí aj subjektívna
stránka. Na jeho spáchanie sa vyžaduje zavinenie vo forme úmyslu prisvojiť si cudziu vec už v čase, keď
sa jej zmocnil, pričom úmysel páchateľa musí smerovať k dlhodobému trvalému užívaniu cudzej veci,
prípadne k nakladaniu s vecou ako s vlastnou. Pre prisvojenie si cudzej veci zmocnením sa vyžaduje
úmysel páchateľa získať vec nielen na prechodnú dobu, nie je síce rozhodné, ako páchateľ s vecou

skutočne nakladá po tom, čo sa zmocnil, avšak znak prisvojenia si cudzej veci je naplnený iba vtedy, ak
páchateľ získal možnosť neobmedzenej dispozície s cudzou vecou, ktorej sa zmocnil a jednak s vôľou
nakladať s ňou ako vlastnou (I.ÚS 1531/2023 zo dňa 13.09.2023). Navrhol, aby krajský súd rozhodol
v jeho prospech.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v
intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorej ak dovolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k nasledovným záverom.

Pôvodne podal prokurátor obžalobu v bode 1/ na obžalovaného A. A. pre zločin nedovolená výroba
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- najneskôr do dňa 08.07.2023 za presne nezistených okolností v meste A. od presne nestotožneného
zdroja si neoprávnene kúpil alebo ináč neoprávnene zadovážil látky metamfetamín (pervitín) a taktiež
rastliny rodu canabis (konopa) obsahujúce účinnú látku tetrahydrokanabinol (THC), pričom takto

zadovážané látky v rôznych množstvách v meste B., v blízkom okolí a inde neoprávnene prechovával
a taktiež neoprávnene predával a to najmenej do dňa 08.07.2023 v tom čase už nebohým C. D. a E. F.
a to v množstve najmenej 0,3 gramov pervitínu, čo zodpovedá minimálne trom obvykle jednorazovým
dávkam drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa a takisto 0,5 gramu rastliny rodu cannabis
(konopa), čo zodpovedá minimálne jednej obvykle jednorazovej dávke drogy, ktorá je schopná ovplyvniť

psychiku užívateľa, pričom podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí účinná látka metamfetamín do druhej skupiny
psychotropných látok a rastliny rodu cannabis sú zaradené do prvej skupiny omamných látok a takéhoto
konania sa dopustil i napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 2T/22/2021
zo dňa 23.06.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.06.2021 bol uznaný vinným zo zločinu ublíženia

na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, z prečinu obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods.
1 Tr. zákona, prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b)
T. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest

odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu päť
rokov do 23.06.2026, za súčasného uloženia probačného dohľadu, obmedzenia spočívajúceho v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a príkazu nepriblížiť sa k poškodenej P. na
vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia a ochranného protialkoholického
liečenia ústavnou formou.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že na základe vykonaných dôkazov
obžalovanému bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že dňom 08.07.2023 neoprávnene
prechovával v presne nezistenom množstve pervitín s účinnou látkou metamfetamín, ktorú si predtýmneznámym spôsobom neoprávnene zadovážil a takisto aj sušinu rastliny rodu cannabis (konope), ktorú
si predtým neznámym spôsobom zadovážil a látku pervitín ponúkol na užitie v byte aj nebohým C.
D. a E. F., ktorí túto látku následne užili, avšak okresný súd na základe vykonaného dokazovania

nemal za preukázané váhové množstvo neoprávnene prechovávaných látok, ani ich predaj. Výpoveď
obžalovaného, že za drogy mu mali D. a F. zaplatiť sumu 35,- eur nebola preukázaná ďalším
nespochybniteľným dôkazom, pretože podľa okresného súdu ani zo zápisnice o obmedzení osobnej
slobody zo dňa 10.07.2023 medzi vecami A. A. nebola zistená takáto finančná hotovosť. Obžalovaný
ponúkol nebohých pervitínom, ktorý spolu užili, preto tento skutok okresný súd právne kvalifikoval ako

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona v súbehu s prečinom šírenia toxikománie
podľa§174ods.1Tr.zákona.Stýmitozávermisakrajskýsúdnestotožnil,navyšepovažovalzapotrebné
doplniť dokazovanie, preto si vyžiadal z Úradu inšpekčnej služby vyšetrovací spis vo veci obzvlášť
závažného zločinu vraždy ČVS:UIS-83/0-OPOV-2023 a na verejnom zasadnutí oboznámil jeho časť.

Pokiaľ ide o dôkazy vykonané pred okresným súdom, obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel vinu
v bodoch 1/ a 2/ obžaloby prokurátora. Ku skutku uvedenému pod bodom 1/ rozsudku na hlavnom
pojednávaní používajúc poznámky uviedol, že desať rokov sa v B. nepohyboval, a počas tej doby viac
- menej abstinoval, bol 120 hodín zadržaný, bol vypočúvaný viacerými vyšetrovateľmi a operatívcami,
nebol lekársky ošetrený, pretože nemal uhradené poistné, povedal mu to aj lekár, ktorý bol prítomný

pri odbere biologického materiálu 09.07.2023 o 01.30 hod. v nemocnici v B., udalosti, ktoré prežil, ho
poznačili. Tvrdí, že mohol byť v stave toxickej psychózy. Bol pozvaný na byt ku C. D., chcel sa stretnúť
s F., preto tam išiel, následne ho ponúkli pervitínom, asi hodinu predtým si pichol 0,5 gramu pervitínu,
ale zo slušnosti prijal aj tento pervitín. Aj keď znalcovi povedal, že pervitín na neho nemá nepriaznivý
účinok, iné to bolo po tak traumatizujúcom zážitku, kedy bol svedkom vraždy a samovraždy. Na otázku

prokurátora, prečo pri výsluchu vykonanom v jeho prítomnosti nenamietal jeho zákonnosť, obžalovaný
uviedol, že policajt mu povedal, že keď nebude vypovedať rovnako ako v H., pôjde do väzby. On pred
skutkom šesť dní nespal, nevie, čo užil v byte, do bytu nič nedoniesol. V čase výsluchov nevedel, aký je
dátum, nieto ešte aby sa vedel sám obhajovať. Po udalosti odišiel k F., prezliekal sa, lebo si myslel, že
ho sledujú, potom sa stretol s J. K. a išli spolu k A. L., kde sa chcel osprchovať, a ukľudniť sa a skryť.

Oni hrali playstation, dali mu xanax a pivo, chcel sa spojiť s G., ktorý býval v tej istej bytovke, ktorý by
mu vedel poradiť, lebo tí dvaja mu nechceli veriť, že bol svedkom takej udalosti. O siedmej ráno z bytu
odišiel, mobil odhodil do rieky a mal pri sebe J. telefón, z ktorého zavolal G., stretli sa s G., ktorému
povedal, čo sa stalo a ten ihneď vytočil políciu.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa
12.07.2023, kde sa tento v celom rozsahu priznal k tomu, že dňa 08.07.2023 sa do bytu, kde boli nebohý
C. D. a E. F. dostavil na privolanie nebohého C. D., ktorý od neho chcel pervitín, ktorý aj obžalovaný do
tohto bytu doniesol a to 0,3 gramu pervitínu, natiahol tam štyri čiary a jednu potiahol on a tri potiahli
oni dvaja, dohodli sa, že za pervitín zaplatia 50,- eur, neskôr sa dohodli, lebo tam nebolo toho toľko, že

zaplatia 35,- eur. Jednu dávku 0,1 gramu kupoval za 10,- eur. Na drogu si zarábal predajom pervitínu,
neskôrsarozprávali,hralihry,pilialkohol,potomD.zastrelilF.apotomajseba.Obžalovaný zbytuodišiel
zadným vchodom, stretol sa s viacerými kamarátmi, potom svedok G. zavolal políciu. V prípravnom
konaní bol obžalovaný vypočutý opakovane, avšak následne využil svoje právo a vo veci nevypovedal.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na okresnom súde na otázku, aby vysvetlil zmeny vo výpovedi

oproti prípravnému konaniu, uviedol, že tak v prípravnom konaní vypovedal preto, lebo mu boli sľúbené
nezákonné benefity, že nebude väzobne stíhaný, bol akútne intoxikovaný a predtým šesť dní nespal, bol
podozrivýzdvojnásobnejvraždy,zápisnicusinapísalvyšetrovateľsám,onpozeraldozeme.Krajskýsúd
konštatuje, že zmenenej výpovedi obžalovaného neuveril, túto považuje za účelovú v snahe zbaviť sa
trestnej zodpovednosti, keď na jednej strane obžalovaný uviedol, že v prípravnom konaní sa priznal, lebo

mu boli sľúbené benefity, potom že sa mu vyhrážali väzbou, keď nebude vypovedať rovnako. Nakoniec
uviedol, že vyšetrovateľ všetko písal sám, teda zmenil výpoveď, keď predtým uviedol, že vypovedal sám
pod nezákonným donútením, potom že nevypovedal a všetko si písal, teda vymyslel vyšetrovateľ sám.

Svedok J. K. pred súdom uviedol, že obžalovaný bol v to ráno úplne v šoku, potom išli k A. L., aby sa

ukľudnil,natoišieldoQ.akeďsavrátildobytu,obžalovanýtamužnebol.Okresnýsúdnásledneodmietol
prečítať výpoveď svedka z prípravného konania, pretože tento svedok mal po poučení do zápisnice
o výsluchu v prípravnom konaní uviesť, že odmieta vypovedať a následne mal vypovedať. Krajský súd
sa s postupom okresného súdu v tomto smere plne stotožnil, pretože svedok v prípravnom konaní pozákonnom poučení uviedol, že využíva svoje právo a odmieta vypovedať. Potom zápisnica o výsluchu
svedka pred vyšetrovateľom pokračuje bez toho, aby bolo zrejmé, čo sa stalo, teda či vyšetrovateľ, ktorý
viedol výsluch, nerešpektoval právo obžalovaného odoprieť vypovedať, alebo išlo o pisársku chybu,

ktorú každopádne mohol a mal napraviť v prípravnom konaní prokurátor a nariadiť zopakovať takýto
výsluch, čo však prokurátor neurobil. Tu krajský súd poukazuje na notoricky ustálenú súdnu prax, ktorá
sa v poslednom období orgánmi činnými v trestnom konaní nie celkom rešpektuje, resp. ju nepovažujú
za dôležitú, ide pritom o zákonnosť dôkazov, ktoré predkladá prokurátor na súd. Každý svedok pred
výsluchom musí byť v prvom rade poučený o práve odoprieť výpoveď a to podľa § 130 ods. 1, ods.

2 Tr. poriadku, následne musí byť v zápisnici výslovne uvedené, či svedok toto právo využíva alebo
nevyužíva. Pokiaľ svedok toto právo odoprieť vypovedať využíva, je treba uviesť z akých dôvodov, lebo
nie každé odopretie výpovede svedka je prípustné. Pokiaľ svedok využije v súlade s ust. § 130 ods.
1, ods. 2 Tr. poriadku svoje právo nevypovedať, už nemôže byť nútený k výpovedi. Pokiaľ si svedok
rozmyslí svoje vyjadrenie, musí to byť zo zápisnice zrejmé. Krajský súd uvádza, že v tomto prípade
až v troch zápisniciach z prípravného konania je uvedené, že vypočúvaný využíva právo odoprieť

výpoveď a ďalej vyšetrovateľ napriek tomu vedie výsluch. Pokiaľ v zápisnici nie je uvedené, že si to
svedok rozmyslel, mal tieto chyby prokurátor napraviť a to ešte pred podaním obžaloby. (R 20/84-II.,
R9/85, R27/89.). Okresný súd postupoval v súlade s Trestným poriadkom, pokiaľ výpoveď svedka J. K.
z prípravného konania na návrh prokurátora neprečítal.

Každopádne však krajský súd aj k výpovedi svedka K. uvádza, že aj tento svedok potvrdil, že obžalovaný
síce bol rozrušený, avšak hovoril o prežitých udalostiach v súlade s tým, ako sa tieto stali, teda
obžalovaný konal racionálne v snahe poradiť sa s kamarátmi, ako postupovať aj s poukazom na to, že
bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, aby si nepriťažil, pričom hľadal svedka G., ktorému
dôveroval, a ktorého radu napokon aj poslúchol.

Svedok E. G. uviedol, že dňa 08.07.2023 mu telefonoval od skorých ranných hodín obžalovaný A. A.
na mobilný telefón a rovnako tak ho kontaktoval na sociálnych sieťach, s tým, že sa s ním potrebuje
súrne poradiť. Okolo 11.00 hod. k nemu prišiel obžalovaný, bol ako nepríčetný a povedal, že D. zastrelil
F. a potom seba, plakal, koktal, bol v šoku, potom zavolali na políciu. Obžalovaného pozná svedok od

detstva, kedy chodil za jeho sestrou, nevie, či obžalovaný užíva drogy. Nebohý D. ho dvakrát v minulosti
kontaktoval, on mu povedal, že vzhľadom na jeho prácu (D. bol colník) a minulosť svedka G., nie je
vhodné sa stretávať. Kriminálka vtedy hľadala nejaký ruksak obžalovaného, on ho našiel a zavolal
na políciu, aby si preňho prišli. Krajský súd konštatuje, že ruksak bol svedkom vydaný až 09.07.2023
o 16.20 hod., pričom tam mali byť okrem iného aj striekačky v počte 14 ks a dve trubičky so zbytkovým

množstvom bieleho prášku.

Do konania bol pribratý aj znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria z dôvodu, že
obžalovanýprisvojomvýsluchuuviedol,žejeužívateľompervitínuamarihuanyabenzodiazepínu,trikrát
absolvoval liečenie na H. O. a mal pozitívny výsledok na metamfetamín, amfetamín, BZD a THC. Zo

znaleckéhoposudkutohtoznalcaplynie,žeznalecboloboznámenýsokolnosťami,zaktorýchmalodôjsť
v tu stíhanej trestnej veci, dokonca na strane 5 (č. l. 155) znaleckého posudku je uvedené, že obžalovaný
chcel odpovedať na otázky, nechcel vypovedať sám, lebo posledné štyri dni už vypovedal. Znalec
mal k dispozícii aj výsledky toxikologického vyšetrenia biologického materiálu, ktorý mal obžalovaný
odobratý dňa 09.07.2023 o 01.30 hod. Poslednú hospitalizáciu na H. O. absolvoval od 07.02.2022

do 07.05.2022, ktorá bola nariadená súdom. Znaleckým vyšetrením bolo zistené, že obžalovaný bol
opakovane psychiatricky vyšetrený a ambulantne aj ústavne liečený pre syndróm závislosti na viacerých
návykových látkach (alkohol, BDZ, pervitín a marihuana) a poruchu osobnosti – emočne nestabilná.
Osobnosť obžalovaného sa podľa záverov znalca javí ako neurolabilná, v záťaži iritabilná s impulzívnou
reaktivitou, emočne nestabilná. Pri poruche osobnosti sa jedná o trvalú povahovú charakteristiku, ktorú

je možné kontrolovať tak, aby sa nedopúšťal protispoločenského konania. Kritickosť k zneužívaniu drog
aBZDprezentujeobžalovanýnaverbálnejúrovni,rovnakotakochotupodrobiťsaliečeniu.Včaseskutku
bola rozpoznávacia schopnosť obžalovaného zachovaná, ovládacia vzhľadom na opakované liečenia
bola znížená nepatrne, obvinený chápe zmysel trestného konania. Na hlavnom pojednávaní znalec
uviedol, že obžalovaný uviedol, že sa cítil po požití pervitínu pred skutkom dobre, znalec preto nezistil

negatívny vplyv, v spise nebolo zaznamenané žiadne neštandardné správanie obžalovaného, paranoje
nemal, tie znalcovi uvádzal len pred prvým liečením. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia na
hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase výsluchu dňa 12.07.2023 obžalovaný nebol pod vplyvomomamných a psychotropných látok, 10.07.2023 sa mohli v tele obžalovaného nachádzať tieto látky,
avšak len v toxikologicky nevýznamných množstvách.

Zo záverov znaleckého skúmania znalkyne z odboru psychológia plynie, že intelekt obžalovaného je
na priemernej úrovni, osobnosť je však nezrelá, s rozvíjajúcimi sa znakmi toxikomanického vývinu
v zmysle charakteropatie, emócie sú prežívané intenzívne, nie sú pod primeranou racionálnou
kontrolou. Obžalovaný podľa znalkyne javí známky afektívnej nestability, egocentrickosti, vôľovej
slabosti a nezdržanlivosti. Závislosť mení všetky zložky osobnosti obžalovaného. Charakter trestného

činu zodpovedá osobnosti obžalovaného, v motivačnom poli, ak vyšetrovacie orgány dospejú k záveru,
že obžalovaný skutok spáchal, je motivácia skutku pravdepodobne zištná a tým bolo získanie
prostriedkov na drogy. Schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti je
u obžalovaného vo všeobecnosti nenarušená, úroveň rozumových a pamäťových schopností je kvalitná,
lži skóre je mierne zvýšené, čo vypovedá o zníženom sebakritickom náhľade ako aj o vedomej snahe
obžalovaného upravovať svoje výpovede. Najvierohodnejšia je prvá výpoveď, má primeranú asociačnú

konzistenciu, medzi skutkom a výpoveďou je kratší časový úsek, je nižšia pravdepodobnosť skreslení
v dôsledku vplyvu iných premenných. Všeobecná vierohodnosť obžalovaného je nenarušená, špecifická
vierohodnosťjesväčšoupravdepodobnosťouznížená,mázníženúkonzistenciu,obžalovanýsobsahom
svojej prvej výpovede v súčasnosti nesúhlasí. Obvinený z psychologického hľadiska chápe zmysel
trestného konania. Pri hodnotení prognózy ďalšieho rozvoja osobnosti a možností jeho resocializácie

sa prevýchova a terapeutická ovplyvniteľnosť javí ako problematická pre objektivizovaný syndróm
závislosti na viacerých návykových látkach, ktorý je vysoko rizikový z hľadiska sociálneho zlyhania. I keď
v minulosti obžalovaný absolvoval opakovane protitoxikomanickú liečbu, na verbálnej úrovni formuluje
dobré znalosti, úroveň produktivity a efektivity náhľadu je u obžalovaného nízka. Prognózu zneisťuje aj
afektívna nestálosť obžalovaného, opätovný návrat rizikového konania z minulosti s tendenciou presunu

zodpovednosti na iných. Znalkyňa odporučila aj psychoterapiu, ktorá by mohla obžalovanému pomôcť
v náhľade a porozumeniu vlastnému správaniu či k lepšej regulácii prežívania.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného o tom, že by snáď orgány činné v trestnom konaní vytvorili situáciu,
v ktorej by sa dostal do tlaku, tu krajský súd konštatuje, že takúto situáciu orgány činné v trestnom

konanínevytvorili,pretožepolíciasilenplnilaúlohy,ktoréjejzákonukladá,keďuznesenímvyšetrovateľa
Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky ČVS:KRP-53/1-VYS-PO-2023 zo dňa
09.07.2023 bolo začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2
písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 08.07.2023 v čase medzi 03.00 hod. až 03.30
hod. v bytovom byte na ul. X.XXXX XXXX/X v byte na X.poschodí, ktorého vlastníkmi boli v tom

čase R. D. a C. D., za doposiaľ nezistených okolností páchateľ v úmysle usmrtiť najmenej jedenkrát
z bezprostrednej blízkosti vystrelil z krátkej guľovej zbrane do temennej oblasti hlavy vpravo od stredu E.
F., bytom B., S. B. XXXX/XX a následne v úmysle usmrtiť najmenej jedenkrát z bezprostrednej blízkosti
vystrelil z krátkej guľovej zbrane do pravej spánkovej oblasti hlavy C. D., bytom B., X.XXXX XXXX/X,
ktorí zraneniam z predmetných výstrelov na mieste podľahli. Trestné stíhanie bolo začaté vykonaním

neodkladného a neopakovateľného úkonu – ohliadkou miesta činu dňa 08.07.2023 o 18.55 hod. do
23.53 hod. Prvý kontakt s policajnou hliadkou mal A. A. 08.07.2023 o 12.07 hod., kedy prišla hliadka
na ul.X.XXXX XXXX, kde čakal E. G. a A. A., hliadka vzala do vozidla A. A., ten im išiel ukázať miesto
činu, od 15.10 hod. začala zápisnica o podaní vysvetlenia. Následne bol A. A. vypočutý ako zadržaný
podozrivý dňa 08.07.2023 od 21.35 hod. do 23.50 hod. a dňa 10.07.2023 od 11.55 hod. do 16.52 hod.

s prestávkou na jedlo od 13.35 do 14.15 hod. Vo veci vedenej KR PZ Prešov pod ČVS:KRP-53/1-VYS-
PO-2023 bol A. A. prepustený zo zadržania 10.07.2023 o 16.53 hod. Počas zadržania boli A. A. ako
podozrivému odobraté stery rúk, oblečenie a ďalšie veci na zistenie povýstrelových splodín, či DNA.
Z uvedeného podľa názoru krajského súdu plynie, že išlo o štandardný postup pri vyšetrovaní obzvlášť
závažnej trestnej činnosti, kde bola preverovaná násilná smrť dvoch osôb, pričom obžalovaný A. ako

podozrivý vypovedal a popisoval prežité skutočnosti. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania,
krajský súd toto nepovažoval za potrebné, keďže k stavu obžalovaného počas procesných úkonov
neboli zistené také objektívne skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho neschopnosti vypovedať. Napokon
z pripojeného vyšetrovacieho spisu vo veci vraždy plynie, že svedok A. L. dňa 08.07.2023 vypovedal,
že A. (obžalovaný) mu povedal, čo sa stalo, bol dosť kľudný, vôbec nebol vystrašený, hral hry.

Z výsledku toxikologického vyšetrenia biologického materiálu - krvi a moču, ktoré boli odobraté
obžalovanému dňa 09.07.2023 o 01.30 hod., plynie pozitívny test na amfetamíny a metamfetamíny,
benzodiazepíny- 2-amino-5-chlorobenzonzofenon, rovnako bol pozitívny nález THC. Toxikologickouanalýzou biologického materiálu odobratého pri pitve dňa 09.07.2023 nebohého C. D. bolo zistené,
že tento mal pozitívny test na metamfetamín 258,64ng/ml a amfetamín, metabolický produkt
metamfetamínu 19,09 ng/ml. Nebohý E. F. mal metamfetamín 551,85 ng/l, amfetamín 29,52 ng/ml.

Zo záveru znaleckého posudku znaleckej organizácie z odvetvia súdneho lekárstva plynie, že ku smrti
nebohých došlo 08.07.2023 v čase okolo 02.00 hod. E. F. bol zastrelený druhou osobou, C. D. zomrel
samopoškodením z krátkej guľovej zbrane. F. mal 1,00 ‰ alkoholu v krvi, D. 1,48 ‰. Dňa 08.07.2023
v čase okolo 06.19 až 09.00 hod. volalo viacero svedkov nebohým, pretože sa na sociálnych sieťach
dozvedeli, čo sa malo stať.

Z uznesenia Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Východ, oddelenie
vyšetrovania, ktorý prebral vyšetrovanie vo veci plynie, že uznesením vyšetrovateľa zo dňa 11.04.2024
ČVS:UIS-83/0-OPOV-2023 bolo trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu vraždy zastavené,
lebo je neprípustné podľa § 9 ods.1 písm. d) Tr. poriadku. Uvedené uznesenie bolo pripojené aj
v spise okresného súdu na jeho vyžiadanie. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ ČES:PPZ-KEU-KE-

EXP-2023/1868 plynie, že na predloženej plastovej rúrke (predmet č. 17) zaistenej z konferenčného
stolíka v obývacej izbe, kde došlo k udalosti a na steroch z rúk A. A. bolo zistené stopové množstvo
metamfetamínu. Na veciach nachádzajúcich sa v byte boli zistené daktyloskopické odtlačky A. A., neb.
C.D.aneb.E.F..Zozáznamovzkamierplynulčas10:50:16akoE.G.komunikovalmobilnýmtelefónom,
išlo o čas zhodný s nahlásením udalosti na čísle 158, následne je tam aj fotografia, na ktorej G. berie

zrukypredmetpripomínajúcimobilnýtelefónA.anáslednehovhodídokrabicenavyhadzovanieletákov.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel krajský súd k záveru, že skutok v bode 1/ rozsudku
sa stal tak, ako ho krajský súd ustálil, keď obžalovaný sa k jeho spáchaniu v prípravnom konaní
priznal,pritompodrobne,psychologickyzrozumiteľnepopísalpriebehinkriminovanéhodňa,navyšepred

sudkyňou pre prípravné konanie potvrdil, že je pravda, čo povedal pred vyšetrovateľom. Obžalovanému
bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia, bol mu doručený návrh na vzatie do väzby, teda
vedel, pre aký trestný čin a pre aký skutok je vyšetrovaný. Nepochybne bol svedkom mimoriadne
tragických udalostí, napriek tomu po skutku konal logicky, vyhľadával kamarátov, aby sa s nimi poradil,
ako postupovať, pretože bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Skutok oznámil polícii až

po takmer deviatich hodinách od skutku, podľa záverov pitvy k smrti došlo okolo 02.00 hodiny, počas
ktorej doby mnoho osôb komunikovalo o skutku, chodili sa presvedčiť pred bytový dom, dokonca
sestra nebohého F. kontaktovala svojich rodičov, či je brat v poriadku, lebo na sociálnych sieťach sa
písalo, že bol zastrelený. Pôvodcom týchto informácií bol zjavne obžalovaný A., ktorý skutok deväť
hodín nenahlásil na polícii, ale oznamoval to mnohým kamarátom. Obžalovaný sa na jednej strane

domáhapriznaniapoľahčujúcejokolnostispočívajúcejvnapomáhaníorgánomčinnýmvtrestnomkonaní
v objasňovaní vraždy, aj keď je zrejmé, že množstvo stôp, ktoré boli na mieste zaistené, svedčili pre
to, že sa na mieste skutku nachádzal, bola len otázka času, kedy budú telá nájdené. Na druhej strane
sa obžalovaný domáha toho, že v čase, keď dopodrobna opakovane vypovedal o okolnostiach, za
ktorých došlo k vražde a samovražde, o tom, kedy sa kde s kým stretol, pričom tieto jeho výpovede

boli v zhode s výpoveďami mnohých svedkov, v tomto smere potom nie je zrejmé, na základe čoho
by mal byť v rovnakom čase v stave paranoje, halucinácií, ktoré stavy nezistil ani znalec psychiater a
na druhej strane by aktívne racionálne pomáhal v rovnakom čase vyšetrovať vraždu orgánom činným
v trestnom konaní. Navyše pervitín bol preukázaný po zadržaní na steroch z rúk obžalovaného, rovnako
aj v biologickom materiáli odobratom obžalovanému, ako aj v tele nebohého D. a F., taktiež boli nájdené

stopové prvky metamfetamínu aj na trubici na stole v byte, kde došlo k vražde a následnej samovražde.
A predovšetkým prepis komunikácie medzi obžalovaným a nebohým D. je plne v súlade s výpoveďou
obžalovaného o tom, prečo prišiel do bytu D. dňa 08.07.2023 okolo 01.00 hodiny. Obžalovaný vypovedal
v prípravnom konaní dopodrobna, logicky, navyše uviedol, že si nepamätá, či si peniaze 35,- eur za
pervitín vzal, alebo ich tam nechal. Pokiaľ okresný súd argumentuje tým, že u obžalovaného neboli

peniaze nájdené pri jeho zadržaní, asi po deviatich hodinách od skutku nemusí mať osoba pri sebe
všetko, čo mala pri sebe 9 hodín predtým, pokiaľ sa hýbala po meste. Navyše aj ruksak obžalovaného,
ktorý polícia hľadala, vydal svedok G. až 09.07.2023 o 16.20 hodine. Obžalovaný bol pred každým
výsluchom poučený o práve zvoliť si obhajcu, o práve na bezplatnú obhajobu, ktoré nevyužil napriek
tomu, že nešlo v jeho prípade o prvú skúsenosť s orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože už

v minulosti bol vyšetrovaný a aj odsúdený. Nebol ani stíhaný pre skutok, kde zákon stanovuje povinnú
obhajobu. Napokon ani znalci z odvetvia psychiatria a alkohológia a odboru psychológia nezistili, aby
bol obžalovaný v čase výpovede v prípravnom konaní v takom stave, ktorý by mu neumožňoval vo veci
vypovedať, preto krajský súd považuje jeho právo na obhajobu za zachované.Obžalovaný jednoznačne uviedol, že doniesol do bytu, kde neskôr došlo k vražde a samovražde
0,3 gramu pervitínu, ktorý na požiadanie nebohého D. mienil predať za sumu 50,- eur. Obžalovaný

ako osoba, ktorá sa od svojich 16 rokov užíva omamné a psychotropné látky, vie nepochybne určiť
množstvo a druh omamnej a psychotropnej látky. Toto množstvo navyše je v súlade s komunikáciou
medzi obžalovaným a nebohým D.. Skutočnosť, že po zadržaní po 9 hodinách od skutku obžalovaný
pri sebe nemal presne 35,- eur, žiadnym spôsobom nevyvracia uvedené, keďže obžalovaný nemal
pri sebe ani ruksak, ktorý až neskôr vydal polícii svedok G.. V tejto súvislosti nie je zrejmé, z čoho

vychádzal okresný súd, keď priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti vraždy, keďže okrem oznámenia vraždy G., nič, čo by nebolo zistiteľné vyšetrovaním,
obžalovaný neposkytol, dokonca uviedol v jednej z výpovedí, že si vymyslel, že mobilný telefón zahodil
do rieky, polícia pritom na základe výpovede obžalovaného A. vykonávala prehľadávanie rieky F..

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela č.40/2024, ktorým

sa zmenil Trestný zákon. Obžalovaný tým, že neoprávnene obchodoval s omamnou a psychotropnou
látkou v nepatrnom množstve, ktoré je v súlade s § 135c ods. 1 Tr. zákona minimálne 0,2 gramu
pervitínu, naplnil všetky pojmové znaky prečinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou
a psychotropnou látkou podľa § 173 ods.1 Tr. zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia
slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa
priaznivejší. Nepochybne v posudzovanom prípade je pre obžalovaného Trestný zákon v znení od

06.08.2O24 priaznivejší.

Aj v bode 2/ rozsudku obžalovaný v prípravnom konaní odmietol vypovedať, v konaní pred okresným
súdom poprel jeho spáchanie, keď uviedol, že niekto vzal jeho veci z batohu, ktorý mal pred bytom sestry
a potom ich dal do pivnice a na odcudzené veci. Vina obžalovaného aj v tomto bode rozsudku bola

podľa názoru krajského súdu preukázaná jednak výpoveďou svedka poškodeného H. I., ktorý uviedol,
že naposledy bol v pivničných priestoroch dňa 08.04.2023, dňa 12.04.2023 mu manželka povedala, že
dvere do ich pivnice boli zvesené z pántov, následne poškodený zistil, že mu chýbajú veci uvedené
v skutkovej vete, preto zavolal políciu. Veci boli vrátené poškodenému dňa 28.04.2023, nájdené boli dňa
12.04.2023 o 11.55 hod. v chodbe bytového domu na ul. X.XXXX XXXX/X v B..

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ z odboru kriminalistika plynie, že na biologickej stope č.4-
červeno-čiernej mikine s označením ADIDAS na prednom diele bola zistená prítomnosť krvi, z mikiny
a šiltovky, ktoré boli nájdené v chodbe bloku č. XXXX/X na ulici X.A. v B. pri veciach odcudzených
z pivnice boli odobraté vzorky, z ktorých bola úspešne vykonaná analýza DNA, ktorá bola zhodná so

vzorkou obžalovaného A. A.. Krajský súd potom uvádza, že pokiaľ bolo na osobou konajúcou v prospech
polície oznámené, kde sa nachádzajú veci odcudzené poškodenému I., tieto boli nájdené v priestoroch
patriacich k bytového domu, kde býval obžalovaný u svojej sestry, spolu s vecami ukrytými v skrini boli
nájdené aj jeho osobné veci, na mieste činu sa nachádzala fľaša s DNA obžalovaného. Nejde teda
o jeden nepriamy dôkaz, ale o reťaz nepriamych dôkazov. S obranou o tom, že mu boli veci odcudzené

z ruksaku, ktorý si nechal pred bytom sestry, prišiel obžalovaný až v konaní pred súdom, ani krajský súd
tejto obrane neuveril. Vykonaným dokazovaním v bode 2/ rozsudku bolo preukázané, že obžalovaný si
prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čím sa dopustil prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b)
Tr. zákona účinného od 06.08.2024, ktorý je pre obžalovaného aj v tomto bode priaznivejší, keď oproti
pred 06.08.2024 bol skutok posudzovaný aj ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,

pretože v tom čase spôsobil malú škodu, ktorá bola vo výške 266,- eur, od 06.08.2024 je malou škodu
škoda prevyšujúca sumu 700,- eur, čo v danom prípade nie je, preto krajský súd už skutok v bode 2/
rozsudku nekvalifikoval aj podľa tohto ustanovenia.

Obžalovaný A. A. má v odpise registra trestov dva záznamy. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV.

sp. zn. 2T/22/2021 zo dňa 23.06.2021 bol uznaný v bode 1/ zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Tr. zákona, v bode 2/ z prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona,
v bode 3/ a 6/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona,
v bode 4/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona a v bode 5/ zo zločinu vydieraniapodľa § 189 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zákona. Za to mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
troch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov, zároveň uložil probačný
dohľad. Obžalovanému podľa § 51 ods. 2, ods.3 písm. b/, ods.4 písm. a/ uložil aj zákaz požívania

alkoholu a iných návykových látok, príkaz nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päť
metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona uložil obžalovanému
ajochrannéprotitoxikomanickéliečenieústavnouformou.Keďžerozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa
23.06.2021, skúšobná doba začala obžalovanému plynúť od 24.06.2021. Súdom v Alés vo Francúzsku
bol obžalovaný A. dňa 20.03.2023 odsúdený pre trestný čin krádeže a neoprávnený vstup na súkromný

pozemok, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov, ktorého výkon bol odložený na
skúšobnú dobu 5 rokov.

Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd ukladal obžalovanému úhrnný trest, keďže sa obžalovaný
dopustil dvoch trestných činov. Skutkov sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia. Okresný súd správne u obžalovaného vzhliadol dve priťažujúce okolnosti

a síce, že bol v minulosti odsúdený a že spáchal viac trestných činov. Pri prísnejšom trestnom čine a to
pri prečine neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods.1
Tr. zákona, zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Krajský súd bol
toho názoru, že vzhľadom na závažnosť skutku je nutné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody nad
dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, alternatívny trest vzhľadom na charakter trestnej

činnosti a jej spáchanie v súdom uloženom zákaze požívať omamné látky, považoval krajský súd za
neprimeraný.Obžalovanémupretouložiltrestodňatiaslobodyvovýmeredvochrokov,prevýkonktorého
obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe odvolania prokurátora z vyššie uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnutý rozsudok

v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Odvolanie obžalovaného vyhodnotil
krajský súd ako nedôvodné, preto ho podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.