Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Soňa Vacková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/15/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322202312
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4322202312.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
1
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr.
LýdieGálisovejaJUDr.MárieMalíkovejvsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomXXXXXC.D.
XXX, zastúpenej: Mgr. Richard Bebjak, advokát, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 31
025 544, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho16,81104Bratislava,IČO:47233516,ozaplateniesumy600eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 16. apríla 2024 č.k. 8Csp/96/2022-166, takto
r o z h o d o l :
1
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1
1.1. V danej veci sa žalobkyňa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 600 eur titulom primeraného
finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Súd prvej inštancie rozsudkom
zo dňa 8. novembra 2022 č.k. 8Csp/96/2022-94 (v poradí prvým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 600 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 15. januára 2024
č.k. 25coCsp/12/2023-142 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
1.2. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 600 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
a trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným
unesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 879j, § 101, Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, § 232 ods. 3, § 391 Civilného sporového poriadku (CSP), § 2 ods. 3, 4 zákona č. 385/2000
Z.z. o sudcoch a prísediacich.
1.3. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že Okresný súd Levice rozsudkom č.k.
5Csp/10/2018-134 zo dňa 06.08.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.
12Co/243/2018-134 zo dňa 19.11.2019 vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2256,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 256,84 eura od 06.02.2018
do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Krajský súd v Nitre rozsudok potvrdil.
Konštatoval, že právoplatným skončením konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp.zn.
5Csp/10/2018 bol naplnený jediný predpoklad vyžadovaný § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. na
priznanieprávanaprimeranéfinančnézadosťučinenie,asíceúspešnéuplatnenieporušeniaprávaalebo
povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi spotrebiteľom na súde.
V dôsledku toho mal súd prvej inštancie za to, že nárok žalobkyne je daný.
1.4. Vo vzťahu k námietke premlčania uplatneného nároku vznesenej žalovaným uviedol, že žalovaný
nesprávne vykladá rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017, ktoré riešilo otázku
podmienok, za splnenia ktorých je možné priznať nárok na primerané finančné zadosťučinenie.
Žalovaný s týmto výkladom spája uplynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobkyne majúc
za to, že žalobkyňa si svoj nárok mohla uplatniť už v roku 2018 pri začatí konania vedeného pod
sp.zn. 5Csp/10/2018, ktorá žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 08.02.2018. Uviedol, že právo na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vzniká okamihom právoplatného rozhodnutia súdu,
z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ bol pri súdnej ochrane svojich práv i povinností úspešný, v danom
prípade okamihom právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Levice č.k. 5Csp/10/2018-90, teda
rozhodnutia,ktorýmbolodovolaniesaporušeniaprávspotrebiteľazostranyžalovanéhovcelomžalobou
požadovanom rozsahu zavŕšené (24.02.2020). Keďže žalobkyňa si nárok na primerané finančné
zadosťučinenie uplatnila žalobou dňa 07.06.2022, konštatoval, že nárok žalobkyne na primerané
finančné zadosťučinenie nie je premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná v trojročnej premlčacej dobe odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Poukázal na to, že dňa 27.03.2020 nadobudol účinnosť zákon č.
62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, ktorý v Čl. I, § 1 písm. a) stanovil, že lehoty ustanovené právnymi
predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím
ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30.
apríla 2020 neplynú, v dôsledku čoho tak premlčacia doba 35 dní neplynula. Dňa 19.01.2021 bol
predmetný zákon doplnený o § 8, písm. a), podľa ktorého lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
Premlčacia doba tak opäť 41 dní neplynula.
1.5. Súd prvej inštancie sa zaoberal posúdením výšky primeraného finančného zadosťučinenia.
Konštatoval, že zákon kritériá pre jej posúdenie neustanovuje, musí však spĺňať satisfakčnú, sankčnú a
aj preventívnu funkciu, musí byť odôvodnená a preskúmateľná. Jednak má byť primeranou satisfakciou
pre spotrebiteľa, ktorý legitímne očakáva od dodávateľa podnikajúceho v oblasti poskytovania
spotrebiteľských úverov korektný prístup, primeranou sankciou dodávateľa za porušenie práv alebo
povinnosti ustanovenej právnymi predpismi a má pôsobiť preventívne, aby sa dodávateľ porušovania
práv alebo povinností voči spotrebiteľom v budúcnosti nedopúšťal. V konaní vedenom pod sp.zn.
5Csp/10/2018 súd konštatoval porušenie predpisov týkajúcich sa práv žalobkyne, pričom na základe
neplatnej zmluvy, vykonával zamestnávateľ žalobkyne zrážky zo mzdy žalobkyne, čo za mesiace
január 2015 až do 31.12.2017 činilo celkovo čiastku vo výške 2 256,84 eura. Uvedené finančné
prostriedky bola žalobkyňa nútená plniť na účet žalovaného, hoci na ne tento v dôsledku neplatnej
zmluvy o revolvingovom úvere nemal žiaden zákonný nárok, čo malo vplyv najmä na životnú úroveň
žalobkyne, keď tieto finančné prostriedky tak nemohla použiť na uspokojovanie svojich iných potrieb.
Zohľadňujúc tieto okolnosti, vrátane intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, pričom žalovaný realizoval
zrážky zo mzdy žalobkyne a časového trvania negatívnych dôsledkov (viac ako 5 rokov od uzatvorenia
zmluvy do právoplatného rozhodnutia súdu), so súčasným prihliadnutím na všetky funkcie finančného
zadosťučinenia dospel k záveru, že žalobkyňou požadované finančné zadosťučinenie vo výške 600 eur
je primerané pričom pri určení jeho výšky zohľadnil aj rozhodnutia Krajského súdu v Nitre v obdobných
veciach(5CoCsp/57/2022,9CoCsp/34/2023,12CoCsp/29/2023).Pretožalobevcelomrozsahuvyhovel.
Lehotu na plnenie pre žalovaného určil podľa § 232 ods. 3 CSP.
1.6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 CSP a žalobkyni ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že o výške náhrady trov
konania rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konaniaza odvolacie konanie. Dôvodil nesprávnym skutkovými závermi, nesprávnym právnym posúdením
súdom prvej inštancie a nepreskúmateľnou dôvodov rozhodnutia čo predstavuje porušenie práva
žalovaného na spravodlivý súdny proces, a ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
2.2. Tvrdil, že v konaní neboli preukázané a z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú žiadne vecné a
konkrétne skutočnosti, ktoré by sumu 600 eur odôvodnili, preto je nepreskúmateľný. K tomu citoval bod
28. rozsudku. Namietal, že z rozsudku nevyplýva ako súd prvej inštancie určil, že suma 600 eur je
primeraná a súčasne finančným zadosťučinením. Jediné zdôvodnenie, uvedené v bode 28. rozsudku
je neurčité a nepostačujúce pre jeho všeobecnosť a neurčitosť. Takéto odôvodnenie je uplatniteľné
vo vzťahu k akémukoľvek skutkovému stavu a je v rozpore s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho
súdu SR. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie konštatoval, že v
obdobných veciach bolo rozhodnuté tak, ako vo výroku napádaného rozsudku, teda na základe akých
skutočností konštatoval „obdobnosť“ vecí.
2.3. Za nesprávne a vecne nedôvodné považoval neurčité konštatovanie o „časovom trvaní negatívnych
dôsledkov“, keď v rozsudku nebolo uvedené, aké dôkazy boli vykonané, aké konkrétne skutkové zistenia
boli súdom prijaté o konkrétnych dôsledkoch vzniknutých v deň uzavretia zmluvy. K tomu poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/91/2020, sp.zn. 3Cdo/25/2019 a sp.zn. 4Cdo/171/2005.
Tvrdil, že postup určenia sumy 600 eur bol svojvoľný, nepreskúmateľný a nezodpovedá v žiadnej časti
povahe prejednávanej veci (nároku).
2.4. O nepreskúmateľnosti rozsudku svedčí aj to, že v celom odôvodnení súd prvej inštancie
neoznačil žiadne konkrétne právo žalobkyne ako spotrebiteľa, ktoré bolo podľa jeho záveru porušené,
odôvodnenie neobsahuje pomenovanie takéhoto práva, ani označenie príslušnej právnej normy. K tomu
poukázal na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Tvrdil, že ak súd nekonkretizoval, z akého konkrétneho
porušenia pri rozhodovaní vychádzal, potom je jeho rozhodnutie nielen predčasné (po skutkovej), vecne
nesprávne (po právnej stránke), ale aj nepreskúmateľné.
2.5. Za nesprávne považoval aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, v ktorom súd prvej
inštancie nezohľadnil, že žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol. Zároveň dôvodil napadnutím
výroku vo veci samej, od ktorého závisí aj výrok o trovách konania. Navyše tvrdil, že ani pri potvrdení
výroku I., je vzhľadom na priebeh konania a skutkové okolnosti v rozpore s účelom sporového konania
priznanie náhrady trov konania žalobkyni.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
6.1.Zozistenéhoskutkovéhostavuvyplýva,žedňa07.05.2013uzatvoriližalobkyňaažalovanýzmluvuo
revolvingovom úvere č. 8500024851, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej čiastky (úverový limit)
vo výške 1 170 eur a poskytnutie revolvingu v sume 616,87 eura. Žalovanej bola vyplatená čiastka úveru
1001,83 eura, keď žalovaný si započítal pohľadávku z titulu dohody o poskytnutí služby obsiahnutej v
článku 8. zmluvy. Žalobkyňa celkovo vykonala úhrady v prospech žalovaného vo výške 3 386,85 eura,
teda splnila nad rámec istiny poskytnutého úveru sumu 2 385,02 eura.
6.2. V konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 5Csp/10/2018 sa žalobkyňa domáhala
voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 2 256,84 eura s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2 256,84 eura od 06.02.2018 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Mala zato, že úver podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500024851 bol bezúročný a bez poplatkov,
v dôsledku čoho tak bola povinná splatiť poskytnutý úver len do výšky istiny, ktorá sa rovná výške
poskytnutého úveru v sume 1 001,83 eura. Konajúci súd rozsudkom zo dňa 6. augusta 2018 č.k.
5Csp/10/2018-90 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2 256,84 eura s 5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 2 256,84 eura od 06.02.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V rozhodnutí konštatoval
neplatnosť zmluvy o úvere pre rozpor dojednaní so zákonom (§ 44 Občianskeho zákonníka) resp.z dôvodu, že dojednanie čl. 7 je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Zároveň konštatoval, že oznámenie veriteľa zo dňa 07.05.2013 nebolo
žalobkyňou podpísané, preto absentovala písomná forma zmluvy a zmluva nevznikla. Súdom priznaná
suma vo výške 2 256,84 eura predstavovala vykonané zrážky zamestnávateľa žalobkyne za mesiac
január 2015 až do 31.12.2017, ktorú sumu si úspešne uplatnila ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.KrajskýsúdvNitrerozsudkomzodňa19.novembra2019č.k.12Co/243/2018-134rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 5Csp/10/2018-90, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 12Co/243/2018-134, nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2020.
7.1. V danej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 600 eur titulom primeraného
finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Dôvodila, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 5Csp/10/2018 sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia
z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500024851 nemala zákonom predpísané náležitosti.
7.2. Žalovaný namietal, že rozsudok sp.zn. 5Csp/10/2018 nekonštatoval porušenie práva žalobkyne
garantovaného ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, preto nebola splnená formálna podmienka v
§ 3 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. Uplatnená výška primeraného finančného zadosťučinenia nebola
zdôvodnená, a vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku.
7.3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
600 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania a trov
odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným unesením
po právoplatnosti tohto rozsudku. Na odvolanie žalovaného je rozsudok súdu prvej inštancie predmetom
prieskumu odvolacím súdom.
8. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
9.1. Odvolací súd posudzujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska zisteného skutkového stavu,
citovaného zákonného ustanovenia a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
a z vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver.
9.2. Z hľadiska skutkového stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Levice zo dňa 6. augusta 2018 č.k. 5Csp/10/2018-134 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo
dňa 19. novembra 2019 č.k. 12Co/243/2018-134 bolo žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni
2 256,84 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere č.
8500024851 nebola platne uzavretá pre rozpor dojednaní so zákonom (§ 44 Občianskeho zákonníka)
resp. z dôvodu, že dojednanie čl. 7 bolo považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a oznámenie veriteľa zo dňa 07.05.2013 nebolo žalobkyňou podpísané,
preto absentovala písomná forma zmluvy a zmluva nevznikla. Rozsudok Okresného súdu Levice č.k.
5Csp/10/2018-90, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 12Co/243/2018-134, nadobudol
právoplatnosť dňa 24.02.2020. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že právoplatným
skončením konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 5Csp/10/2018 bol naplnený
predpoklad vyžadovaný § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. na priznanie práva na primerané finančné
zadosťučinenie, a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o
ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi spotrebiteľom na súde. V dôsledku toho dospel k záveru,
že nárok žalobkyne na priznanie finančného zadosťučinenia podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. je daný. Následne sa podrobne zaoberal uplatnenou výškou primeraného finančného
zadosťučinenia. Poukázal na konanie vedené pod sp.zn. 5Csp/10/2018, v ktorom súd konštatoval
porušenie predpisov týkajúcich sa práv žalobkyne, keď na základe neplatnej zmluvy, zamestnávateľžalobkyne vykonával zrážky z jej mzdy od januára 2015 do 31.12.2017, pričom jej bola zrazená spolu
suma2256,84eura.Uvedenéfinančnéprostriedkybolažalobkyňanútenáplniťnaúčetžalovaného,hoci
na ne tento v dôsledku neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere nemal žiaden zákonný nárok. To malo
vplyv na životnú úroveň žalobkyne, ktorá tieto finančné prostriedky nemohla použiť na uspokojovanie
svojichpotrieb.Vzhľadomnatietookolnosti,akoiintenzitu zásahudoprávspotrebiteľažalovaným,ktorý
vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne, a časového trvania negatívnych dôsledkov (viac ako 5 rokov od
uzatvorenia zmluvy do právoplatného rozhodnutia súdu), so súčasným prihliadnutím na všetky funkcie
finančného zadosťučinenia, dospel k záveru, že žalobkyňou požadované finančné zadosťučinenie vo
výške 600 eur je primerané. Odvolací súd sa s uvedenými závermi stotožňuje. Odvolací súd považuje
za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania, keďže žalobkyňa
bolavkonaníplneúspešná.Zároveňodvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštancienapadnutýrozsudok
v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri
rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil a preto na správnosť dôvodov napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Odvolací súd poznamenáva, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden
celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú
(kompletizujúcu) jednotu. Ak preto odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia
súdu prvej inštancie stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. V danej veci súd prvej inštancie podrobným a
vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil všetky svoje úvahy a postupy, ktorými sa pri rozhodovaní v danej
veci riadil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je vecné, reagujúce na argumentáciu strán sporu, aj
na námietky vznesené počas konania. Odvolací súd iba dodáva, že žalovaný v podanom odvolaní
neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by boli zároveň spôsobilé vyvodiť zmenu, či
zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadal doplnenie dokazovania za podmienok stanovených
ustanovením § 384 ods. 2 a ods. 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez
jeho viny prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie. Neuviedol pred súdom prvej inštancie
dôkazy a skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie v danej veci, ktoré by súd prvej inštancie nevyhodnotil
a nezaoberal sa nimi v napadnutom rozhodnutí, resp. na argumentáciu ktorých by nereagoval. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd, viazaný odvolacími námietkami uvedenými v podanom odvolaní,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, dostatočným spôsobom zdôvodnený,
potvrdil.
11.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní.
11.2. Žalovaný v odvolaní namietal vady konania podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. d) CSP. Dôvodil,
že v konaní neboli preukázané a z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú žiadne vecné a konkrétne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali sumu 600 eur, preto je nepreskúmateľný. Odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že vady konania vymedzené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP sú
vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok
46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie
rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil,
aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej
obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s
tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia
extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne
závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné
zistenia špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Odvolací súd po
preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie obsahuje skutkové zistenia,súdom prvej inštancie aplikované právne normy a právne závery, pre ktoré nemožno konštatovať jeho
nepreskúmateľnosť a tým vadu konania majúcu za následok odňatie práva na spravodlivý proces.
11.3. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého z rozsudku nevyplýva ako súd prvej inštancie určil, že
suma 600 eur je primeraná a súčasne finančným zadosťučinením, pretože zdôvodnenie, uvedené
v bode 28. rozsudku je neurčité a nepostačujúce pre jeho všeobecnosť a neurčitosť, odvolací súd
nezdieľa. Súd prvej inštancie považoval protiprávne konanie žalovaného, v dôsledku ktorého bola
zmluva o revolvingovom úvere neplatná, za intenzívny zásah do práv žalobkyne, ako spotrebiteľky,
hlavne z dôvodu, že na základe neplatnej zmluvy boli vykonávané zrážky zo mzdy žalobkyne. Zároveň
zohľadnil aj časové trvanie negatívnych zásahov, keďže od uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere
do právoplatného rozhodnutia súdu (vo veci vedenej na Okresnom súde Levice sp.zn. 5Csp/10/2018)
uplynulo viac ako 5 rokov. Z týchto konkrétnych dôvodov súd prvej inštancie považoval požadované
finančné zadosťučinenie za primerané. Navyše dôvody rozhodnutia neboli uvedené len v bode 28.,
ako tvrdil žalovaný, ale v bodoch 21. až 28. napadnutého rozsudku. S tvrdením žalovaného, že takéto
odôvodnenie je uplatniteľné vo vzťahu k akémukoľvek skutkovému stavu a je v rozpore s rozhodovacou
činnosťou Najvyššieho súdu SR, sa odvolací súd nemôže kvalifikovane vyporiadať, keďže z odvolania
nevyplýva konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, s ktorým sú dôvody napadnutého rozsudku
v rozpore. Pokiaľ žalovaný namietal, že z napádaného rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho
súd prvej inštancie konštatoval „obdobnosť“ vecí, odvolací súd uvedenú námietku nepovažuje za
dôvodnú, keďže vo všetkých veciach, ktoré súd prvej inštancie uvádza bol žalovaný stranou sporu
na strane žalovaného, každá sa týkala zmluvy o revolvingovom úvere, a v každej bolo priznané
finančné zadosťučinenie za porušenie práv spotrebiteľa, z čoho jednoznačne vyplýva obdobnosť veci,
ktorá musela byť žalovanému, ako strane sporu známa. K námietke voči neurčitému konštatovaniu
o „časovom trvaní negatívnych dôsledkov“, odvolací súd uvádza, že slovné spojenie „viac ako 5
rokov“ od uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere do právoplatného rozhodnutia súdu, nemožno
nepovažovať za neurčité. Zo zisteného skutkového stavu pripojeným spisom Okresného súdu Levice
sp.zn. 5Csp/10/2018, popísaného v bode 8. napadnutého rozsudku, jednoznačne vyplývajú zistené
skutočnosti, ktoré odôvodnili záver súdu prvej inštancie o časovom trvaní negatívnych následkov
uvedený v bode 28.
11.4. Odvolací súd nespochybňuje závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/91/2020, sp.zn.
3Cdo/25/2019 a sp.zn. 4Cdo/171/2005, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní. Priznanú výšku primeraného
finančného zadosťučinenia však považuje za výsledok úvahy súdu prvej inštancie, ktorá sa opierala
o konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci. Za skutkovo najvýznamnejšiu okolnosť odvolací súd
považuje zrážky zo mzdy žalobkyne, ktoré boli vykonávané v prospech žalovaného od januára 2015
do 31.12.2017, teda tri celé roky, pričom suma zrážok spolu bola vo výške 2 256,84 eura. Vzhľadom
k takejto vysokej sume bezdôvodného obohatenia získanej žalovaným na základe neplatnej zmluvy
o revolvingovom úvere, nie je možné sumu 600 eur primeraného finančného zadosťučinenia považovať
za neprimeranú. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že
postup určenia sumy 600 eur bol svojvoľný, nepreskúmateľný a nezodpovedá v žiadnej časti povahe
prejednávanej veci (nároku). Odvolací súd nepovažuje za dôvodné, ani tvrdenie žalovaného, že súd
prvej inštancie neoznačil žiadne konkrétne právo žalobkyne ako spotrebiteľa, ktoré bolo podľa jeho
záveru porušené, odôvodnenie neobsahuje pomenovanie takéhoto práva, ani označenie príslušnej
právnej normy. V danej veci porušenie práva žalobkyne vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Levice
sp.zn. 5Csp/10/2018, v ktorom súd konštatoval neplatnosť zmluvy o úvere pre rozpor dojednaní so
zákonom (§ 44 Občianskeho zákonníka) resp. z dôvodu, že dojednanie čl. 7 je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá zakladá nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (bod 8. napadnutého rozsudku).
11.5. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť výroku o trovách konania, tvrdiac, že súd prvej
inštancie v ňom nezohľadnil to, že žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol, uvedenú námietku
odvolací súd v prvom rade nepovažuje za dôvodnú, a navyše ju považuje za zmätočnú. V danej veci sa
žalobkyňa nedomáhala úrokov z omeškania, z čoho vyplýva, že žiadny nárok na úrok z omeškania súd
prvej inštancie nezamietol. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého ani pri potvrdení výroku I.,
je vzhľadom na priebeh konania a skutkové okolnosti v rozpore s účelom sporového konania priznanie
náhradytrovkonaniažalobkyni,odvolacísúduvádza,ženezistilžiadneokolnostidanejvecianiokolnosti
priebehu konania, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.13. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396
ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná. O výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom
podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
1
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.