Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010147
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2320010147.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta
proti rozsudku Okresného súdu Galanta, sp. zn. 31T/14/2020-539 zo dňa 13.11.2023, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 26.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 31T/14/2020-539 zo dňa 13.11.2023 bol
obžalovaný A. B. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/X, E., okres Senec, podľa § 285 písm.
b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 3Pv 547/18/2202 zo

dňa 27.01.2020 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe,

že

dňa 16.11.2018 v čase okolo 11:15 hodiny, po ceste 1/62 zo smeru od Senca do Serede, v kilometri
21.100, označenej ako hlavná cesta, ako vodič riadil osobné motorové vozidlo značky Mercedes - Benz
ML, evidenčného čísla F., kde v mieste križovatky s cestou 1/75 Galantská, pri Sládkovičove, prekročil
najvyššie dovolenú rýchlosť 70 km/h, následkom čoho došlo k zrážke s osobným motorovým vozidlom
značky Škoda Favorit, evidenčného čísla G., ktoré odbočovalo z vedľajšej cesty 1/75 Galantská vľavo
na cestu 1/62, pričom narazil do ľavej bočnej strany vozidla značky Škoda Favorit, v dôsledku čoho

vodička osobného motorového vozidla Škoda Favorit - poškodená H. I. utrpela úrazovo-krvácavý šok
pri viacnásobných poraneniach, predovšetkým ako dôsledok trhlín srdca, ktorému na mieste nehody
podľahla, čím obvinený porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov,

pretože skutok nie je trestným činom.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 539-542.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor bezprostredne po vyhlásení rozsudku, ktoré
písomne odôvodnil na č.l. 544.

Okresný prokurátor sa nestotožnil s právnymi ako aj skutkovými závermi okresného súdu, na základe
ktorých obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože z vykonaného dokazovania vyplynuli presneopačné závery. Pokiaľ súd konštatoval, že obžalovaný mohol dôvodne očakávať, že poškodená
mu v súlade s dopravnými predpismi dá prednosť v jazde, rovnaké pravidlo mal uplatniť aj voči
obžalovanému, a síce, že poškodená mohla očakávať, že vodič idúci po hlavnej ceste bude rešpektovať

dopravné predpisy, a bude jazdiť najvyššou povolenou rýchlosťou. Prokurátor má za to, že pokiaľ by
obžalovanýsámdodržaldopravnépredpisyajazdilbynadanomúsekunajvyššoudovolenourýchlosťou,
tak by k dopravnej nehode a tým aj k usmrteniu poškodenej nedošlo. Znaleckým skúmaním bolo
totižto zistené, že pokiaľ by obžalovaný jazdil rýchlosťou 69,1 km/h, zastavil by pri miernom brzdení
pred miestom zrážky. Ak by aj mierne prekročil rýchlosť, poškodená by stihla opustiť miesto koridoru

pohybu vozidla obžalovaného a k zrážke by nedošlo. Obžalovaný však prekročil maximálnu dovolenú
rýchlosť o 64%, išiel rýchlosťou 115 km/h, preto nemohol zrážke zabrániť. V konaní bolo jednoznačne
preukázané zavinenie obžalovaného v podstatnej a rozhodujúcej miere, ktorá bola dostatočná na
to, aby bol obžalovaný uznaný vinným spod obžaloby. Výsluchom znalca boli zároveň odstránené
rozpory v posudkoch, pričom závery znalca Ing. Zachardu vychádzali z hodnôt, ktoré nemali základ
vodbornejliteratúre.Naopak,nijakýmspôsobomnebolispochybnenézáveryznalcaIng.Jurinuotom,že

z technického hľadiska dala poškodená prednosť obžalovanému. Obžalovaný si musel byť vedomý toho,
že ak vznikne dopravná nehoda, ktorej bude účastníkom a on výrazne prekročí maximálnu dovolenú
rýchlosť, môžu vzniknúť ďalekosiahle následky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §
321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku zrušil a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie
okresného súdu je vecne správne, okresný súd správne zistil a ustálil skutkový stav, v dôsledku čoho
správne vo veci rozhodol. Argumentáciu prokurátora považuje za nesprávnu, konanie poškodenej bolo
nepredvídateľné a neodvrátiteľné, keďže poškodená svojvoľne porušila závažným spôsobom pravidlá

cestnej premávky spočívajúce v povinnosti dať prednosť v jazde, keď obžalovaný toto porušenie
nemohol žiadnym spôsobom predvídať. Poškodená vzhľadom na toto porušenie mohla dôvodne
očakávať, že ani ostatní účastníci cestnej premávky nebudú rešpektovať pravidlá cestnej premávky
vrátane pravidiel týkajúcich sa maximálnej povolenej rýchlosti, a tomuto očakávaniu bola povinná
prispôsobiť svoje konanie. Obžalovaný zastavenie vozidla poškodenej dôvodne predpokladal s ohľadom

na reálnu situáciu na ceste, keďže vozidlo poškodenej spomalilo a pred vozidlom poškodenej nevidel
žiadne iné vozidlo, ktoré by odôvodňovalo prípadné nezastavenie vozidla poškodenej. Poškodená
sa vzhľadom na svoje konanie nemohla spoliehať na to, že obžalovaný dodrží maximálnu povolenú
rýchlosť, obžalovaný však mohol dôvodne predpokladať, že poškodená na značke stop zastaví. Ďalej
poukazuje na to, že prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti obžalovaným nebolo dôvodom vzniku

kolízie, keďže s ohľadom na konanie poškodenej by ku kolízií došlo aj v prípade, ak by bol obžalovaný
dodržalmaximálnupovolenúrýchlosť,ktorýzávervyplývazoznaleckéhoposudkuč.24/2020znalcaIng.
Milana Zacharda. Práve nerešpektovanie značky STOP poškodenou bolo priamou a bezprostrednou
príčinou vzniku kolízie, keďže bez porušenia tejto povinnosti poškodenej by ku kolízií nedošlo. Rovnako
namieta voči argumentom prokurátora, ktorými spochybňoval závery znalca Ing. Milana Zachardu

a prikladal váhu práve tvrdeniam znalca Ing. Rastislava Jurinu, PhD. za situácie, kedy odbornosť znalca
Zachardu nebola nijako spochybnená. Závery vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností
odôvodňujú záver súdu prvého stupňa o tom, že vinníkom dopravnej nehody bola práve poškodená,
ktorá porušila povinnosť zastaviť na príkazovej značke STOP, nedodržala primeranú mieru obozretnosti.
Vzhľadom na uvedené navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 26.11.2024 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajkyne. Zástupkyňa krajskej prokuratúry zotrvala
na podanom odvolaní, nepožiadala o zmenu dôvodov či jeho doplnenie. Odvolací súd oboznámil
prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním okresného prokurátora, vyjadrením obžalovaného

kodvolaniu,odpisomregistratrestovnaobžalovaného,relevantnýmilustráciaminaosobuobžalovaného
ako aj podstatným obsahom spisu. Strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému spisovému
materiálu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla v prípade uznania odvolacej argumentácie
napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1
Trestnéhoporiadkuzrušiťavrátiťvecokresnémusúdu,abyjuopätovneprejednalarozhodol.Obhajkyňa

obžalovaného navrhla odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Poukázala na skutočnosti prezentované vo
vyjadrení v odvolaniu prokurátora, a tiež na príčinnú súvislosť. Obžalovaný sa pridržal prednesu svojej
obhajkyne, vyjadril ľútosť, s udalosťou sa nevie vyrovnať. V momente, kedy k nehode došlo už nevedel
nič robiť.Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je ako celok dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho
zamietnutie v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria
obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Z jeho dôvodov je totiž zrejmé, ktoré

skutočnosti vzal okresný súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Z jeho obsahu je tiež zrejmé, ako sa vysporiadal
s argumentami obžalovaného ako aj prokurátora a akými úvahami sa riadil, keď obžalovaného
oslobodil spod obžaloby. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením

stotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je

trestným činom.

Každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo
preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci
preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky

dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť
iného alebo opačného záveru. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti
o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod
obžaloby pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2018 z 20. februára 2019).

Odvolací súd konštatuje, že výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup
podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nie je
trestným činom. Okresný súd rozhodol vecne správne a jeho záver jednoznačne vyplýva z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktoré dôkazy boli správne posúdené a vyhodnotené a toto ich

hodnotenie jednotlivo aj v súhrne vyústilo do právnych záverov súdu prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí, ktoré úplne a vecne správne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré si v celom
rozsahu aj odvolací súd osvojuje, považuje za správne, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje, bez
potreby ich mechanického opakovania vo svojom rozhodnutí.

Primárne odvolací poukazuje na to, že v predmetnej veci okresný súd rozhodol po prvýkrát rozsudkom
č.k. 31T/14/2020-387 zo dňa 11.03.2020, ktorým obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodil. Na podklade odvolania okresného prokurátora rozhodol vo veci
tunajší odvolací súd uznesením č.k. 3To/121/2020-401 zo dňa 16.02.2021, ktorým rozsudok okresnéhosúdu podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po zrušení
a vrátení veci odvolacím súdom okresný súd postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia, opakoval

dokazovanie, tiež doplnil dokazovanie výsluchom znalcov Ing. Rastislava Jurinu, PhD., a tiež znalca
Ing. Milana Zacharda, a vo veci, po súhrnnom vyhodnotení dôkazov svedčiacich tak v prospech, ako aj
neprospech obžalovaného rozhodol.

Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa mal dopustiť žalovaného skutku, ktorý má byť právne

kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. h) Trestného zákona, výsledky dokazovania vykonaného okresným súdom na hlavnom
pojednávaní netvoria relevantný podklad pre nepochybný záver o tom, že skutok je trestným činom.
Výsledkydokazovaniavtomtosmerepreukazujú,žeskutkovýdejuvedenývobžalobesasícestal,avšak
nenapĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Nenaplnenie znakov
skutkovej podstaty trestného činu spočíva hlavne v tom, že z pohľadu objektívnej stránky trestného

činu chýba naplnenie príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a vznikom v tomto prípade
nenapraviteľného následku, a to smrti poškodenej (tzv. kauzalita).

V preskúmavanej trestnej veci vyplynulo, že obžalovaný v čase tesne pred zrážkou išiel po hlavnej
ceste 1/62 v smere od Senca do Serede, kde v mieste križovatky s vedľajšou cestou 1/75 pri

Sládkovičove mu z vedľajšej cesty nečakane vošla do vozovky z vedľajšej cesty poškodená, pričom
došlo k zrážke, v dôsledku ktorej poškodená na mieste dopravnej nehody zraneniam podľahla.
Miesto zrážky sa nachádzalo mimo obce, na križovatke hlavnej a vedľajšej cesty. Obžalovaný pred
miestom zrážky prekročil maximálnu dovolenú rýchlosť o približne 64% (na úseku pred križovatkou
s najvyššou povolenou rýchlosťou 70 km/hod išiel rýchlosťou približne 115 km/hod), čím porušil

povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Na
druhej strane poškodená porušila povinnosť, a to v tom, že pri vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú
cestu nerešpektovala dopravné značenie „Stoj, daj prednosť v jazde!“, nepresvedčila sa o bezpečnom
vchádzaní na hlavnú cestu, vytvorila v jazdnom pruhu obžalovaného náhlu prekážku, v dôsledku čoho
došlo k zrážke oboch vozidiel.

Aj napriek odvolacím námietkam okresného prokurátora však odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by
sa mal tentokrát odkloniť od záverov okresného súdu. Výsledky znaleckého dokazovania síce poskytli
obraz o priebehu nehodového deja, pričom znalci sa v otázke hodnoty spomalenia rozchádzali, to
však nemalo zásadný vplyv na výsledky dokazovania, nakoľko súd vyhodnocuje závery znaleckého

dokazovania v súhrne s ostatnými dôkazmi. Znalci v znaleckých posudkoch riešili možné varianty, ako
by bolo možné predísť kolízií, a to aj pokiaľ ide o spôsob jazdy (najmä rýchlosť) obžalovaného a rovnako
aj pokiaľ ide o spôsob jazdy (rešpektovaniu dopravného značenia „Stop, daj prednosť v jazde“) zo strany
poškodenej. Obaja znalci sa zhodli v tom, že aj v prípade zníženej rýchlosti by sa obžalovaný kolízií
s vozidlom poškodenej zrejme nedokázal vyhnúť, rovnako pokiaľ ide o príčinu, táto bola označená ako

súbeh porušení tak na strane obžalovaného ako aj poškodenej.

Ak prokurátor považuje znalecký posudok znalca Ing. Rastislava Jurinu, PhD., za jeden zo základných
dôkazov pri dopravných nehodách, odvolací súd k tomu poznamenáva, že znalecký posudok je iba
jeden z dôkazov, na ktorý súd prihliada pri hodnotení dokazovania, tento nemá prioritu medzi dôkazmi,

aj keď podáva odborný pohľad na priebeh nehodového deja (ktorý odvolací súd žiadnym spôsobom
nepopiera, jeho závery považuje za vysoko odborné, pričom v konaní nezistil favorizovanie znaleckého
posudku znalca Ing. Milana Zacharda), a hodnotí sa nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach
s ostatnými dôkazmi, o to viac, keď sú v konaní zabezpečení viaceré znalecké posudky s čiastočne
odlišnými závermi. Aj znalecký posudok totiž môže obsahovať nejasnosti alebo nepresnosti, ktoré sa

konfrontujú so zisteniami z iných dôkazov preukazujúcich skutočnosti rozhodné pre posúdenie priebehu
nehodového deja. Preto závery v ňom uvedené sa majú opierať o obsah dôkazov zadokumentovaných
v spise.

Je potrebné si uvedomiť, že pri trestných činoch ublíženia na zdraví spáchaných v súvislosti s dopravnou

nehodou je každý následok spravidla výsledkom viacerých príčin. Ak je následok výsledkom viacerých
príčin, potom príčinou následku je každé konanie, bez ktorého by následok nebol nastal. Určitá činnosť,
okolnosť a podobne nestráca svoj charakter príčiny len preto, že okrem nej viedli k následku aj iné
príčiny, okolnosti a podobne. Každé konanie, bez ktorého by následok nebol nastal, nie je však rovnakodôležitou príčinou následku. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom nie je prerušená
ani vtedy, ak pristúpi ku konaniu páchateľa iná okolnosť spolupôsobiaca na vznik následku, ovšem len
pokiaľzostávakonaniepáchateľatakouskutočnosťou,bezktorejbyknásledkunebolodošlo(R37/1975)

Konanie páchateľa má preto povahu príčiny u za predpokladu, že by okrem neho viedlo k následku i
konanie inej osoby. Keďže dôležitosť každého konania pôsobiaceho na vznik následku môže byť rôzna
(zásada gradácie príčinnej súvislosti), je dôležité, aby konkrétne konanie páchateľa bolo pre spôsobenie
následku príčinou dostatočne významnou (rozhodnutie NS ČR 3Tdo 1615/2005).

Súdna prax ustálila, že pri zodpovedaní otázky v prípade, ak pri vzniku dopravnej nehody spolupôsobili
viaceré príčiny porušením pravidiel tak zo strany obžalovaného ako aj poškodeného, je potrebné
hodnotiť osobitne každú príčinu z hľadiska jej významu pre vznik následku a určiť jej dôležitosť pre
spôsobený následok (primerane 3Tz 5/1971, a tiež 2Tz/6/2006).

Vzhľadom na to, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo zistené, že v prípade kolízie došlo

k porušeniu ustanovení zákona o cestnej premávke, t.j. porušeniu povinností vodiča v cestnej premávke
tak na strane obžalovaného, ako aj poškodenej, bolo potrebné dôsledne skúmať charakter a kvalitu
porušenia povinností oboch účastníkov cestnej premávky.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že porušenie povinnosti dať prednosť v jazde patrí k

zásadným povinnostiam, pretože toto porušenie už samo o sebe vedie k bezprostrednému a reálnemu
nebezpečenstvu stretu vozidiel. Ak totiž vodič nedá inému prednosť v jazde, vždy to vedie ku kolíznej
situácii, pretože smer jazdy oboch vozidiel sa pretne. Na rozdiel od porušenia povinnosti dať prednosť
v jazde porušenie povinnosti dodržať zákonom stanovený limit rýchlosti sám o sebe nevyvoláva
nebezpečenstvo stretu s iným vozidlom, preto toto porušenie má pri posudzovaní príčin dopravných

nehôd obmedzený význam, samozrejme v závislosti od prekročenia limitu rýchlosti a ďalších okolností
v dopravnej situácii, či iných majúcich vplyv na jazdu. Vo všeobecnosti je teda možné konštatovať, že
porušenie povinnosti dať prednosť v jazde je povinnosťou z hľadiska jej opodstatnenosti dôležitejšou,
nežpovinnosťdodržaťmaximálnudovolenúrýchlosť.Tomunapokonzodpovedáajzákonnévymedzenie
porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom v čase spáchania skutku uvedeným v § 137

ods. 2 písm. h) zákona o cestnej premávke.

Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. (účinnom v čase spáchania skutku) vodič ktorý prichádza do
križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj
prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky

prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom
útvare.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 8/2009 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie dať prednosť v jazde
povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle

zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.

Pri hodnotení významu porušenia povinností obžalovaným a poškodeným sa odvolací súd stotožnil
s postupom konajúceho súdu, a k čomu vo vzťahu k určeniu zavinenia dopravnej nehody dodáva,
že poškodená mala možnosť vidieť prichádzajúce motorové vozidlo obžalovaného po hlavnej ceste

dostatočným spôsobom, a teda mala možnosť vyhodnotiť, či svoju povinnosť dať prednosť v jazde
vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste môže dodržať. Poškodená vchádzala z vedľajšej cesty na
hlavnú cestu v čase, kedy prichádzajúce motorové vozidlo obžalovaného bolo od miesta zrážky približne
40 m a teda obžalovaný ako vodič už nemal dostatok času na to, aby zareagoval akýmkoľvek spôsobom,
ktorým by sa kolízií s vozidlom poškodenej mohol vyhnúť. Obžalovaný ako vodiť zrejme nemohol

ani plným brzdením do miesta zrážky zastaviť, musel meniť náhle smer a rýchlosť jazdy, čo aj tak
nepostačovalo na zabránenie dopravnej nehody. Týmto konaním poškodenej vznikla v jazdnej dráhe
obžalovaného prekážka, ktorej sa nedokázal vyhnúť, a ktorá skončila kolíziou.

Ak aj obžalovaný nedodržal rýchlostný limit, keďže rýchlosť prekročil do približne 64 % maximálnej

dovolenej rýchlosti v danom úseku, treba podotknúť, že miesto nehody sa nachádzalo mimo obce,
znížená rýchlosť 70 km/hod bola len na vymedzenom úseku pred križovatkou, na ceste, kde bola inak
povolená maximálna povolená rýchlosť 90 km/hod. Odvolací súd v žiadnom prípade nebagatelizuje
porušenie povinností obžalovaným, avšak nedodržanie rýchlostného limitu, ktoré porušenie sa považujev súčasnosti za rovnako závažné porušenie, nemalo rozhodný vplyv na vznik dopravnej nehody.
Zásadným porušením povinnosti je nedanie prednosti v jazde za súčasného porušenia ďalších
povinností sledovať situáciu v cestnej premávke a dbať na zvýšenú opatrnosť pri vychádzaní z vedľajšej

cesty na hlavnú cestu, tak, ako mala konať práve poškodená. Aj keď sa na tejto dopravnej nehode
spolupodieľal i obžalovaný, rozsah porušenia jeho povinností nie je tak významný, aby to znižovalo
závažnosť porušenia povinnosti poškodenej dať prednosť v jazde. Poškodená mala a mohla vidieť
obžalovaného a v konkrétnych podmienkach dopravnej situácie reálne mohla (resp. mala povinnosť)
dať prednosť v jazde obžalovanému.

Zvykonanéhodokazovaniatedavyplynulonielento,žezosnulápoškodenámalaamohlavdostatočnom
predstihu reagovať na vzniknutú dopravnú situáciu ale aj to, že obžalovaný počas jazdy nemohol
rozpoznať, že poškodená nebude rešpektovať dopravné značenie, a aj napriek dopravnej značke
„STOP“ pred koridorom hlavnej cesty nezastaví. Obžalovaný totižto uvádzal, že vozidlo poškodenej pred
vstupom na hlavnú cestu spomalilo, v dôsledku čoho sa dôvodne domnieval, že poškodená má v úmysle

vozidlo bezpečne zastaviť. Manéver spomalenia vozidla poškodenou teda signalizoval, že obžalovaný
môžeočakávaťzastavenievozidlapoškodenou,atedajanapriekporušeniujehopovinnostispočívajúcej
v prekročení rýchlosti by ku kolízií nemuselo dôjsť. O tom, že poškodená bez zastavenia prosto vošla
do koridoru jazdnej dráhy obžalovanému svedčia rovnako ďalšie dôkazy, a to výpovede svedkov J. J.
a J. K., a rovnako tak kamerový záznam z vozidla obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že poškodená

z vedľajšej cesty, za absencie použitia bezpečnostného pásu, bez zastavenia na dopravnom značení
„Stoj, daj prednosť v jazde“ bez zastavenia vošla na hlavnú cestu, kde skrížila smer obžalovanému.

Vzniknutá dôkazná situácia, jednoznačne umožňuje urobiť záver, že k zrážke vozidiel obžalovaného
a poškodenej nedošlo výlučne a vo väčšej miere v dôsledku nesprávnej techniky jazdy obžalovaného,

ale najmä v spojitosti so spôsobom akým viedla motorové vozidlo zosnulá poškodená. Závažné
následky, ktoré vznikli v dôsledku tejto zrážky tak nie sú v príčinnej súvislosti s konaním (omisívnym
konaním) na strane obžalovaného.

Záveromjepotrebnépripomenúť,žezprocesnéhopostupuvykonanéhosúdomprvéhostupňajezrejmé,

že nebolo preukázané, že by sa žalovaný skutok nestal, keď až na absenciu významného porušenia
povinností v cestnej premávke poškodenou došlo spôsobom uvedeným v obžalobe k vzniku mimoriadne
závažného následku. Avšak práve nepreukázanie výlučného zavinenia obžalovaného neumožňuje
konštatovanie príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a vznikom v obžalobe uvedených
následkov. Napriek závažnému následku, a to úmrtiu poškodenej nie je možné tak následok pričítať

konaniu obžalovaného, nakoľko nedošlo jeho vzniku vo výlučnej spojitosti s porušením povinností
obžalovaného.

Okresný súd tak za zistenej dôkaznej situácie dospel k správnemu aj k zákonnému záveru, keď
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že nebolo

(nepochybne) dokázané, že skutok je trestným činom, oslobodil. Na tejto skutočnosti nemení nič ani
to, že okrem absencie subjektívnej stránky konania obžalovaného vo forme zavinenia, krajský súd
za nepreukázanú považoval aj objektívnu stránku žalovaného trestného činu, vzhľadom na absenciu
nepochybného preukázania príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a vznikom v obžalobe
uvádzaných následkov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného

poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.