Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204049
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2218204049.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
ViennaInsuranceGroup,IČO:00585441,sosídlomŠtefanovičova4,Bratislava,zastúpenáadvokátom:
JUDr. Baltazár Mucska, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, proti žalovanej: RSR Schiffahrt AG, BTW:
CHE-214.294.381 MwSt, so sídlom Bachweid 20, 6340 Baar, Švajčiarska konfederácia, zastúpená:

HULE | BACHMAYR-HEYDA | NORDBERG, s. r. o., so sídlom Ventúrska 8, Bratislava, o zaplatenie
140.656,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 20C/35/2018-425 zo dňa 31.8.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 20C/35/2018-479 zo dňa 30.5.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom r u š í a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č. k. 20C/35/2018-425 zo dňa 31.8.2021 súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 420 ods. 1 a 2, § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 písm. k/ a l/ zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon č. 338/2000 Z.z.“).

2. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu 11.9.2018 sa žalobkyňa domáhala
uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 140.656,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 53.421,73 eur od 5.6.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.9.2016 došlo
k plavebnej nehode (ďalej aj „poistná udalosť“), kedy osobná motorová loď Anesha, ENI č. 07002024
(ďalejaj„plavidlo“)pripoprúdnejplavbeDunajomopustilavytýčenúplavebnúdráhuvprívodnomkanália

narazila do pravostrannej ochrannej hrádze kanála, čím spôsobila škodu na majetku Vodohospodárskej
výstavby, š.p., IČO 00 156 752 (ďalej len „poškodený“), ktorý je poistený u žalobkyne. Prevádzkovateľom
lode bola v čase vzniku poistnej udalosti žalovaná. Bezprostrednou príčinou vzniku škody bolo porušenie
povinností kapitána lode, ktorý bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu, čím porušil ustanovenia zákona
č. 338/2000 Z.z., ustanovenie § 30 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 zb. o priestupkoch, ako aj
všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle OZ. Keďže kapitán lode vykonával činnosť pre žalovanú, tá

zodpovedá za spôsobenú škodu v zmysle § 420 ods. 2 OZ. Žalobkyňa na základe poistných vzťahov
poskytla poškodenému dve samostatné poistné plnenia (náhrada priamej škody na majetku vo výške
53.421,73 eur, náhrada ušlého zisku vo výške 87.235 eur), spolu vo výške 140.656,73 eur, čím na ňu
prešiel nárok na náhradu škody voči žalovanej (§ 813 ods. 1 OZ). Na túto náhradu žalovanú opakovane
vyzvala, avšak bezvýsledne, preto si nárok uplatnila v súdnom konaní.

3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu (ktorý súd vydal 18.5.2019 a po podaní odporu
uznesením z 31.7.2020 zrušil v zmysle § 267 ods. 3 CSP) namietala predovšetkým neexistenciu svojejpasívnej legitimácie v konaní. Uviedla, že hoci v čase nehody bola (a stále aj je) vlastníčkou lode,
jej prevádzkovateľom bol iný subjekt, a to spoločnosť Scylla AG so sídlom v Bazileji, Švajčiarska
konfederácia. Táto skutočnosť vyplýva tak z registračného listu plavidla, ako aj zo správy Dopravného

úradu o plavebnej nehode z 12.10.2016, ktorú v konaní predložila súdu žalobkyňa. Kapitán lode v čase
nehody nevykonával činnosť pre žalovanú, ale pre spoločnosť Scylla AG, a to na základe pracovnej
zmluvy, ktorú žalovaná súdu predložila. Žalovaná sa vyjadrila i k poistným plneniam vyplateným
žalobkyňou, pričom spochybnila výšku škody, ako aj príčinnú súvislosť medzi nehodou a skutočnou
škodou, a tvrdila, že žalobkyňa v tejto súvislosti neuniesla dôkazné bremeno.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie spôsobom podľa § 204 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), oboznámil len obsah správy o plavebnej
nehode, registračného listu plavidla a pracovnej zmluvy kapitána lode (č. l. 29, 354 + 355 a 359 +
361 spisu). Zistil, že podľa správy Dopravného úradu, divízie vnútrozemskej plavby z 12.10.2016 boli
účastníkmi predmetnej nehody „Osobná motorová loď Anesha, ENI č. 07002024, Scylla tours AG

in Basel“ a poškodený. Podľa registračného listu plavidla (tzv. Listine o príslušnosti k lodníkom na
Rýne) vydaného riaditeľstvom Švajčiarskych prístavov na Rýne - Bazilej dňa 9.7.2015 je vlastníkom
(nem. Eigentümer) uvedenej lode žalovaná a dodávateľom, resp. lodníkom (nem. Ausrüster, resp.
Binnenreeder) Scylla AG (so sídlom v Bazileji). Kapitán lode, ktorý mal porušiť svoje pracovné povinnosti
v dôsledku požitia alkoholu, má (resp. mal) od 18.5.2015 uzavretú pracovnú zmluvu so spoločnosťou

Scylla AG.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že prípadnému úspechu žaloby bráni splnenie nevyhnutnej
podmienky vecnej legitimácie. V čase plavebnej nehody bola vlastníkom lode (teda i subjektom
oprávneným na jej prevádzku) žalovaná, avšak prevádzkovateľom (teda subjektom skutočne

vykonávajúcim jej prevádzku vo vlastnom mene) bola v zmysle § 2 zákona č. 338/2000 Z.z. spoločnosť
Scylla AG. Prevádzkou lode škoda nepochybne vznikla, bola ale spôsobená konaním osoby (kapitánom
lode), ktorá v tom čase nebola v pracovnoprávnom (či obdobnom) vzťahu so žalovanou ako vlastníkom
lode, ale s jej prevádzkovateľom. Uvedené je v zmysle § 420 ods. 2 OZ potrebné vykladať tak, že ku
škode nedošlo činnosťou žalovanej, ale iného subjektu. Keďže žalobkyňa sa svojho nároku nesprávne

domáhala voči žalovanej, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní.

6.Dopĺňacímrozsudkomč.k.20C/35/2018-479zodňa30.5.2023súdprvejinštancierozhodolonáhrade
trov konania štátu tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie odôvodnil
právne § 155 ods. 1 a 2, § 225 ods. 1 až 3, § 262 ods. 1 CSP a vecne tým, že žalovaná je právnickou

osobou registrovanou v cudzine (Švajčiarska konfederácia; konkrétne kantón Zug, v ktorom je úradným
jazykom nemčina), v čase začatia konania nemala právneho zástupcu v Slovenskej republike a keďže
jej bolo potrebné doručiť písomnosti, súd v zmysle § 155 CSP pribral do konania tlmočníka a zároveň
prekladateľa pre úradný jazyk miesta registrácie žalovanej. Keďže trovy s tým súvisiace znáša štát, súd
prvej inštancie mu dopĺňacím rozsudkom nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu spôsobom
vyhovujúcim žalobe. Odvolanie odôvodnila právne § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a podľa obsahu
odvolania i § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (keďže žalobkyňa o. i. namieta odňatie súdu prvej inštancie
konať pred súdom a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku). Odvolanie odôvodnila vecne

tým, že súd prvej inštancie akceptoval vyjadrenia žalovanej a ňou predložené dôkazy bez toho, aby
ich konfrontoval s argumentmi žalobkyne, vec nesprávne právne vec posúdil, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nerešpektoval princíp právnej istoty, čím prijal
nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Žalobkyňa označila rozsudok súdu prvej inštancie za
nepresvedčivý a arbitrárny.

8. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keď súd prvej inštancie
sa podľa jej názoru nedostatočne vyporiadal s jej argumentáciou a s ňou predloženými podkladmi.
Žalovaná v konaní namietala jej zodpovednosť, a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že síce v čase
plavebnej nehody bola vlastníkom osobnej motorovej lode Anesha, ENI číslo 07002024, avšak v zmysle

predloženého registračného listu plavidla bol prevádzkovateľom, a teda podľa tvrdení žalovanej jediným
zodpovedným subjektom, spoločnosť Scylla tours AG in Basel. Súd prvej inštancie sa s uvedenými
tvrdeniami žalovanej stotožnil a v tých intenciách žalobu pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie
zamietol. Žalobkyňa poukázala na ustanovenia zákona č. 338/2000 Z. z., a to konkrétne § 2 písm. k/,v zmysle ktorého vlastníkom plavidla zapísaného v registri plavidiel je právnická alebo fyzická osoba
oprávnená na prevádzkovanie plavidla pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť, a § 2 písm.
l/, v zmysle ktorého prevádzkovateľom plavidla je jeho vlastník alebo ten, kto vykonáva prevádzku

plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla. V zmysle citovaných zákonných
ustanovení podľa žalobkyne nemožno stotožňovať registračný list plavidla so zmluvou medzi vlastníkom
a prípadným prevádzkovateľom plavidla. Zákon č. 338/2000 Z. z. výslovne ustanovuje, koho a na
základe akej skutočnosti možno považovať za prevádzkovateľa plavidla. Je nesporné, že žalovaná
neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní zmluvy uzatvorenej s tvrdeným prevádzkovateľom plavidla

spoločnosťou Scylla tours AG in Basel. Postup súdu prvej inštancie, kedy sa s uvedenými, pre konanie
rozhodnými skutočnosťami stotožnil, považuje žalobkyňa za nesprávnu aplikáciu práva a vyporiadanie
sa s dôkaznou situáciou v konaní. V prípade nepredloženia zmluvy nemožno prijať záver o tom, že bola
spoločnosť Scylla tours AG in Basel prevádzkovateľom plavidla, a rozhodnutie súdu prvej inštancie je
tak predčasné.

9. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného prostriedku je
zodpovednosťou objektívnou v zmysle § 427 ods. 1 OZ - zodpovednosťou špeciálnou vo vzťahu
k všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ, nakoľko podmienkou vzniku zodpovednosti
prevádzkovateľa dopravného prostriedku podľa § 427 OZ je spôsobenie škody udalosťou, ktorou
je samotná prevádzka dopravného prostriedku a okolnosti, ktoré s ňou súvisia a prevádzkovateľ

sa jej nemôže zbaviť. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má
povahu objektívnej zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za
škodu zodpovedá, ani jej zavinenie. Objektívna zodpovednosť prevádzateľa subsumuje všetky škodové
udalosti, a to bez ohľadu na to, či príčinou škody bola nebezpečnosť a povaha samotnej prevádzky alebo
ľudský činiteľ. Prevádzateľ dopravného prostriedku zodpovedá za škodu objektívne, bez zreteľa na to, či

dôvodom vzniku škody bolo technické alebo ľudské zlyhanie. Zavinenie vodiča, či iných osôb použitých
pri prevádzke dopravného prostriedku (pr. spoločnosť Scylla tours AG in Basel) nemá na vznik a rozsah
zodpovednosti prevádzateľa žiadny vplyv. V zmysle § 427 ods. 1 a 2 OZ v konaní preto žalovanej svedčí
pasívna vecná legitimácia.

10. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne, nepresvedčivé
a nepreskúmateľné, pričom súd prvej inštancie postupoval v danej veci v rozpore s princípom právnej
istoty (čl. 2 ods. 2 CSP). Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie v rozpore s § 220 ods. 2 CSP
neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Vada konania spočívajúca

v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 171/2005 treba za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.

11. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s odôvodnením, že v

predmetnom súdnom konaní preukázala, že k plavebnej nehode a vzniku škodovej udalosti došlo pri
výkone práce kapitána plavidla Anesha, ENI číslo 07002024, p. A. A. na základe pracovnoprávneho
vzťahu k prevádzkovateľovi plavidla, spoločnosti Scylla AG, Uverstrasse 90, 4019 Basel, Švajčiarska
konfederácie a teda, že v súlade s ustanovením § 420 ods. 2 OZ sa takto spôsobená škoda považuje za
škodu spôsobenú prevádzkovateľom plavidla, teda spoločnosťou Scylla AG, ktorá za spôsobenú škodu

zodpovedá. Žalovaná je a rovnako v čase plavebnej nehody bola vlastníkom osobnej motorovej lode
Anesha, ENI číslo 07002024. Uvedená skutočnosť vyplýva z Registračného listu plavidla predloženého
ako dôkaz v súdnom konaní. Prevádzkovateľom osobnej motorovej lode Anesha, ENI číslo 07002024 v
čase plavebnej nehody bola spoločnosť Scylla AG, so sídlom Uferstrasse 90, 4019 Basel, Švajčiarskakonfederácia. Uvedená skutočnosť taktiež vyplýva z Registračného listu plavidla predloženého ako
dôkaz v súdnom konaní. Rovnako aj Správa o plavebnej nehode vydaná Dopravným úradom dňa
12.10.2016,pripojenáakodôkazkžalobe,akoúčastníkanehodyuvádza:OsobnámotorováloďAnesha,

ENI číslo 0700024, Scylla tours AG in Basel. Správa o plavebnej nehode v súlade s ustanovením
§ 34 ods. 8 a ods. 12 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe záväzne určuje účastníka
plavebnej nehody, ktorého osobné údaje Dopravný úrad sprístupní na účely vymáhania náhrady škody.
Vzhľadom na skutočnosť, že Správa o plavebnej nehode vydaná Dopravným úradom dňa 12.10.2016
bola ako dôkaz v konaní predložená priamo žalobkyňou, je nesporné, že žalobkyňa mala o účastníkovi

nehody, spoločnosti Scylla tours AG in Basel zodpovednej za spôsobenú škodu, a teda pasívne vecne
legitimovanej v tomto súdnom konaní, vedomosť pred podaním žaloby a túto skutočnosť nenamietla v
zákonnej prekluzívnej lehote. Registračný list plavidla predložený ako dôkaz v súdnom konaní priamo
osvedčuje postavenie spoločnosti Scylla AG ako prevádzkovateľa plavidla Anesha, ENI číslo 07002024,
nakoľko v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 písm. b/ zákona č. 338/2000 Z. z. sa do registra plavidiel
zapisuje osoba, ktorá vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom

plavidla, prípadne všetky osoby, s ktorými vlastník plavidla uzavrel zmluvu o prevádzke plavidla, teda
prevádzkovateľ plavidla v zmysle ustanovenia § 2 písm. l/ Zákona č. 338/2000 Z. z.. K žiadosti o zápis
do registra pravidiel sa v súlade s ustanovením § 24 ods. 5 písm. f/ zákona č. 338/2000 Z. z. obligatórne
prikladá zmluva uzatvorená s vlastníkom plavidla o prevádzke plavidla, ak prevádzkovateľ plavidla nie
je jeho vlastníkom. Registračný list plavidla je v súlade s ustanovením § 28 ods. 1 zákona č. 338/2000

Z. z. verejnou listinou. V súlade s ustanovením § 205 CSP verejné listiny potvrdzujú pravosť toho, čo sa
v nich osvedčuje a nie je potrebné predkladať dôkazy potvrdzujúce údaje v nich uvedené. V konaní tak
bol preukázaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, nakoľko prevádzkovateľom plavidla
Anesha, ENI číslo 07002024 v čase plavebnej nehody bola spoločnosť Scylla AG, ktorá v súlade
s ustanovením § 420 ods. 2 OZ za spôsobenú škodu zodpovedá, a teda je v tomto spore pasívne

vecne legitimovaná. Žalovaná je síce vlastníkom plavidla Anesha, ENI číslo 07002024, nie je však jeho
prevádzkovateľom a rovnako nie je v pracovnoprávnom vzťahu ku kapitánovi plavidla, ktorého nepoužila
na výkon činnosti pri prevádzke plavidla.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo

podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenoustranousporu(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. b/, d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím
rozsudkom v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol s poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
žalovanej (výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 31.8.2021), a tiež v závislých výrokoch
o náhrade trov konania strán sporu (výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 31.8.2021) a náhrade
trov konania štátu (výrok dopĺňacieho rozsudku zo dňa 30.5.2023).

14. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.16. Podľa § 420 ods. 1 a 2 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti
(1). Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá (2).

17. Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového

vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla (2).

18. Podľa § 2 písm. k/ a l/ zákona č. 338/2000 Z.z. (v znení účinnom v čase vzniku poistnej udalosti),
podľa tohto zákona sa rozumie
k) vlastníkom plavidla zapísaného v registri plavidiel právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená
na prevádzkovanie plavidla pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť,

l) prevádzkovateľom plavidla jeho vlastník alebo ten, kto vykonáva prevádzku plavidla vo vlastnom mene
a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla.

19. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné

rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou
súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba

vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len
ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí
uviesťpresvedčivéadostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené,rozsahtejtopovinnostisamôže
meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak

však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998).

21. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so

všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.6.2004 sp.

zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku
46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede

na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“.22. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvoinštančného súdu s vyššie citovaným
zákonným ustanovením (§ 220 ods. 2 CSP) a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že súd prvej
inštancie sa ním dôsledne neriadil. Z odôvodnenia zamietajúceho výroku rozhodnutia vo veci samej

totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku
čoho je odôvodnenie rozsudku neúplným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu s prihliadnutím na
odvolacie námietky napadnutý rozsudok riadne preskúmať. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné a určité vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd
rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

23.Súduprvejinštanciejenutnévytknúť,žeodôvodnenieodvolanímnapadnutéhorozsudkuneobsahuje
náležitý výklad právnych noriem, ktoré na danú vec a zistený skutkový stav aplikoval (§ 2 písm. k/ a l/
zákona č. 338/2000 Z.z. a § 420 ods. 1 a 2 OZ).

24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26.2.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového
stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,

že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

25. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v čase plavebnej nehody (11.9.2016)

bola vlastníkom lode žalovaná, avšak prevádzkovateľom lode bola spoločnosť Scylla AG. K uvedenému
záveru dospel bez toho, aby bola v konaní predložená zmluva medzi vlastníkom plavidla a spoločnosťou
Scylla AG, ktorá by preukazovala oprávnenie vykonávať prevádzku plavidla spoločnosťou Scylla AG,
a to napriek tomu, že v zmysle súdom prvej inštancie citovaného ustanovenia § 2 písm. l/ zákona č.
338/2000 Z.z. sa prevádzkovateľom plavidla rozumie jeho vlastník alebo ten, kto vykonáva prevádzku

plavidla vo vlastnom mene a na základe zmluvy s vlastníkom plavidla. Súd prvej inštancie síce poukázal
na správu o plavebnej nehode zo dňa 12.10.2016, registračný list plavidla zo dňa 9.7.2015 a pracovnú
zmluvu kapitána lode zo dňa 18.5.2015, ktoré sú súčasťou spisu, žiadnym spôsobom ale nezdôvodnil
právne (s poukazom na príslušné ustanovenia upravujúce podmienky vykonávania vnútrozemskej
plavby a registráciu plavidiel) ani vecne svoj záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej

z pohľadu zákonnej definície pojmu prevádzkovateľ plavidla, t. j. v napadnutom rozsudku nevysvetlil,
prečo na zistený skutkový stav aplikoval § 2 písm. l/ zákona č. 338/2000 Z.z.. bez predloženia zmluvy
uzavretej medzi vlastníkom plavidla a spoločnosťou Scylla AG (ktorá by preukazovala jej oprávnenie na
vykonávanie prevádzky plavidla).

26. V nadväznosti na doterajší priebeh konania a vyššie uvedené závery je potrebné zdôrazniť,
že žalobca je povinný svoj nárok v žalobe skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť
a zdôvodniť. Je pritom vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu
uplatňovaného nároku. Súdu prvej inštancie je potom tiež nutné vytknúť, že na prejednávanú vec
aplikoval ustanovenia § 420 ods. 1 a 2 OZ bez toho, aby tieto náležitým spôsobom vyložil, a to aj

s prihliadnutím na § 427 OZ, na ktorý žalobkyňa napokon poukázala aj v ňou podanom odvolaní.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom
na obsah a vyhotovenie rozhodnutia, je nepreskúmateľný, keďže v odôvodnení preskúmavaného
rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia súdu prvej inštancie týkajúca sa podstaty
sporu.

27. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom
súdu prvej inštancie neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň
nedostatočným právnym posúdením veci s prihliadnutím na zistený skutkový stav) k znemožneniu
stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom vzhľadom na mieru zlyhania prvoinštančného súdu
tento nedostatok nebolo možné napraviť až v konaní pred odvolacím súdom (doplnenie chýbajúcich
argumentov súdu prvej inštancie až na odvolacom súde by za takejto situácie znamenalo faktické
zbavenie účastníkov práva na dvojinštančné konanie).28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím
rozsudkom (keďže výroky o náhrade trov konania strán sporu a náhrade trov konania štátu majú povahu

závislých výrokov) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní

(porovnaj rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia, sa odvolací súd už ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní nezaoberal z
dôvodu nemožnosti zvrátenia nimi rozhodnutia odvolacieho súdu.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok so sústredením sa na

spornéotázky,akoajargumentáciužalobkyneižalovanejprezentovanúvpriebehuodvolaciehokonania,
skutkový stav opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité
hmotnoprávne ustanovenia vo vyššie naznačenom smere, následne zodpovedať dosiaľ nezodpovedané
právne otázky a až potom rozhodnúť opätovne o veci a o trovách konania strán sporu i štátu, vrátane
trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré
v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty,

aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného
súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

31. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov konania strán sporu i náhrade trov konania štátu súd prvej inštancie

v novom rozhodnutí o veci.

32. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).