Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-5C/16/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899935
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Búliková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3508899935.42

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouMgr.AlenouBúlikovouvprávnejvecižalobcu:A.B.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, štátny občan SR, zastúpený všeobecným zástupcom D. E. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., C. XXX/X, štátny občan SR, proti žalovaným: 1/ A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. E., H.
F. XX/XX, štátny občan SR; 2/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. I. J. XX, štátny občan SR, obaja
zastúpení všeobecným zástupcom D. K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I. J., adresa pre doručovanie

G. F. E., H. F. XX/XX, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j ev časti o zaplatenie sumy rovnajúcej sa 1,- Sk t.j. 0,03 € krát počet
televíznych divákov, ktorí sledovali dňa XX.XX.XXXX publicistickú reláciu F..

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v plnom rozsahu.

IV. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca A. B. B. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 06.03.2001 domáhal, aby súd žalovanej
1/ A. E. F. a žalovanému 2/ D. F.:
- uložil povinnosť zdržať sa rozširovania nepravdivých informácii o povesti žalobcu spočívajúcich
v tvrdení: „Pretože nás rodina B. na našom pozemku i na miestnej komunikácii viackrát napadla, čo

vyvrcholilo 25.04.2000, kedy mi A. B. zlomil nohu v strede nášho pozemku a vo vyhrážkach naďalej
pokračujú...“;
- uložil povinnosť žalovaným 1/ a žalovanému 2/ do 10-tich dní od právoplatnosti rozsudku sa
ospravedlniť žalobcovi a písomne listom a odvolať nepravdivé informácie šírené listom zo dňa
02.02.2001 na Okresnom úrade v Novom Meste nad Váhom;
- uloženia povinnosti na vlastné náklady strpieť zverejnenie (pozn. bližšie neuvedeného) rozsudku
v miestnom rozhlase obce C. v 3 po sebe idúcich vysielaniach správ;

- uloženia povinnosti žalovanej 1/ nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu zo zníženej dôstojnosti
a vážnosti v spoločnosti v sume 150.000,- Sk t.j. 4.979,09 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku;
- uloženia povinnosti žalovanému 2/ nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu zo zníženej dôstojnosti
a vážnosti v spoločnosti v sume 100.000,- Sk t.j. 3.319,39 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku;
- zaviazal žalovaných na náhradu trov konania.

2 Dňa 15.11.2007 žalobca z m e n i l svoj žalobný návrh, tak, že sa domáhal, aby súd uložil:
- žalovanej 1/ zabezpečiť na vlastné náklady odvysielanie ospravedlnenia v TV D. pred začiatkom relácie
F. v nasledovnom znení:„A. E. F., bytom G. F. E. XX sa týmto ospravedlňuje A. B. B., bytom C. L. XXX za vedomé šírenie
nepravdivých informácii odvysielaných v publicistickej relácii F. M. D. dňa XX.XX.XXXX v príspevku pod
názvom„B.M.“otom,žeA.B.B.jejzlomilnohuažespoločnesmanželomúčelovopodsunuliredaktorovi

publicistickej relácie F. M. D. E. F. nepravdivé informácie, ktorými A. B. B. verejne pred slovenským
národom zdiskreditovali týmto nepravdivým a vymysleným tvrdením.“
- písomne sa ospravedlniť doporučenou listovou zásielkou žalobcovi a to nasledovne: „A. E.
F. a D. F., bytom G. F. E. L. XX sa týmto ospravedlňujú A. B. B., bytom C. L. XXX za vedomé šírenie
nepravdivých informácií listom zo dňa 02.02.2001 na Okresnom úrade v Novom Meste nad Váhom

o tom, že A. B. B. zlomil A. E. F. nohu.“
- Okresnému úradu v Novom Meste nad Váhom prostredníctvom podateľne doručiť list s uvedením
nasledovného textu: „A. E. F. a D. F., bytom G. F. E. L. XX, potvrdzujú, že vedome šírili o A. B. B., bytom
C. L. XXX nepravdivé informácie o tom, že A. E. F. A. B. B. zlomil nohu.
- uloženia povinnosti žalovanej 1/ nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 400.000,- Sk t.j.
13.277,57 € a sumu rovnajúcu sa 1 Sk krát počet televíznych divákov, ktorí sledovali dňa XX.XX.XXXX

publicistickú reláciu F., a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
- uloženia povinnosti žalovanému 2/ nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu zo zníženej dôstojnosti
avážnostivspoločnostivsume100.000,-Skt.j.3.319,39€,atovlehote3dníodprávoplatnostirozsudku
- zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

3. Dôvodil tým, že žalovaní v priebehu roka 2000 a následne v roku 2001 šírili na adresu žalobcu
nepravdivé informácie, že žalobca v mesiaci apríl 2000 fyzicky napadol žalovanú 1/ a zlomil jej
nohu, pričom v tomto konaní naďalej pokračujú. Dňa 02.02.2001 zaslali žalovaní 1/ a 2/ Okresnému
úradu v Novom Meste nad Váhom list, ktorého obsahom hrubým spôsobom a s použitím nepravdivých
skutkových tvrdení osočili a ohovorili žalobcu, a to tvrdením, že: „ nás rodina B. na našom pozemku i na

miestnej komunikácii viackrát napadla, čo vyvrcholilo 25.04.2000, kedy mi A. B. zlomil nohu v strede
nášho pozemku a vo vyhrážkach naďalej pokračujú...“. Žalovaní 1/, 2/ týmito tvrdeniami a uvádzaním
nepravdivých informácií najmä v kruhu spoluobčanov a štátnych úradníkov ohrozili občiansku česť
a ľudskú dôstojnosť žalobcu a tým narušili jeho kľudný rodinný život a dobré meno medzi spoluobčanmi
v obci C., ako aj poškodili dobré meno žalobcu zastávajúceho po dlhé roky funkciu poslanca miestneho

zastupiteľstva obce C.. Žalobca je osobou bezúhonnou, nikdy v živote nikomu neublížil na zdraví. Žije
usporiadaným rodinným životom a požíva prirodzenú česť a vážnosť u spoluobčanov. Zmenu žaloby
zo dňa 15.11.2007 odôvodnil tým, že žalovaná 1/ prostredníctvom bulvárnej publicistickej relácie F.
M. D., v reportáži s názvom „B. M.“ odvysielanej dňa XX.XX.XXXX J. XX:XX:XX hod., pokračuje
v šírení nepravdivých, difamujúcich skutkových tvrdení o tom, že navrhovateľ jej zlomil nohu. Žalobca

tvrdil, že uvedenú reláciu F. sledovalo dňa XX.XX.XXXX J. XX,XX hod. 577.000 divákov resp. 575.000
divákov, podľa údajov zverejnených na TV D.. Nakoľko táto relácia je naďalej šírená aj prostredníctvom
internetu, intenzita neoprávneného zásahu do práv žalobcu chránených § 11 OZ pokračuje aj po
odvysielaníuvedenejreportáže.Žalobcatvrdil,žezaúčelomposilneniaintenzityneoprávnenéhozásahu
doosobnostnýchprávžalobcubolipredodvysielanímpredmetnejrelácievobciC.šírenéletáky,dokonca

aj pred evanjelickým kostolom pred nedeľňajšou bohoslužbou dňa XX.XX.XXXX a TV D. odvysielala
minimálne 5 x upútavku k predmetnej relácii. Samotná publicistická relácia bola odvysielaná v čase,
kedy TV Markíza vykazuje jednu z najlepších sledovaností (pokrytie mediálneho trhu 43,3%), pričom
si aj vďaka bombastickým upútavkám vytvorila zisk bulvárnymi praktikami na škodu žalobcu. Žalobca
navrhol zmenu žaloby vzhľadom na nové skutočnosti a pretrvávajúcu intenzitu neoprávneného šírenia

nepravdivého, difamujúceho skutkového tvrdenia o tom, že žalobca žalovanej 1/ zlomil nohu aj na
celonárodnej úrovni zneužitím média TV D., ako aj medzinárodnej úrovni danej prístupom na internetovú
stránku aj zahraničným B. a občanom žijúcim a pracujúcim v zahraničí.

4. Zmenu žaloby navrhnutú dňa 15.11.2007 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pripustil uznesením

č.k. 5C/16/2008-160 zo dňa 15.04.2009.

5. Žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu k podanej žalobe dňa 04.05.2010 uviedli, že
dňa 25.04.2000 vo večerných hodinách došlo k útoku zo strany žalobcu na žalovanú 1/ po ktorom
musela žalovaná 1/ vyhľadať lekárske ošetrenie na Poliklinike B. M. u lekára D. E. N.. Pre podozrenie

na zlomeninu nohy musela nasledujúci deň podstúpiť RTG vyšetrenie, ktoré zlomeninu potvrdilo.
Žalovaná bola v dôsledku zlomeniny nohy práceneschopná od 26.04.2000 do 13.07.2000. V dobe
od napadnutia až do vyliečenia pravidelne absolvovala kontrolné vyšetrenia u D. O. G. – chirurga,
traumatológa. Záznamy z vykonaných kontrol jednoznačne preukazujú zlomeninu nohy, ako aj fixáciuv sadrovej dlahe. Žalovaná 1/ podala trestné oznámenie na žalobcu v deň útoku na OO PZ Stará Turá
pre podozrenie zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. Na základe tvrdení žalobcu, že sa
predmetného útoku nedopustil a že ho žalovaná krivo obvinila, o čom bolo vedené konanie na Okresnom

súde Trenčín pod sp. zn. I./XXX/XX-XXX a na základe tvrdení žalobcu, že si žalovaná 1/ spôsobila
poranenie nohy vyvrtnutím, si dala žalovaná 1/ vypracovať znalecký posudok znalcom D. P. D., ktorý
v záverečnej časti posudku jednoznačne tvrdí, že pri zlomenine členka nemusí byť otvorená rana na
koži, zlomeninu členka potvrdenú klinickým vyšetrením a RTG vyšetrením sa nedá spochybniť a že
k zlomenine vonkajšej členkovej kosti mohlo dôjsť úderom tupého predmetu. Rozsudkom Okresného

súdu Trenčín č.k. I./XXX/XX-XXX, právoplatným dňa 16.02.2006, bola žalovaná 1/ oslobodená spod
obžaloby pre trestný čin krivého obvinenia, ktorého sa mala dopustiť tým, že na žalobcu podala po
útoku dňa 25.04.2000 trestné oznámenie. V odôvodnení tohto rozsudku súd uviedol, že: „Z dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplýva, že údaje o vytrhnutých, resp. vyrýľovaných ,
či vysekaných stromčekoch sú pravdivé, rovnako z obrazového záznamu i predložených vyhotovených
fotografií vyplýva, že A. B. hádzal takto odstránené stromčeky smerom k obžalovanej či členom jej

rodiny. Niet tiež dôvodu pochybovať o tom, že jeden zo stromčekov zasiahol obžalovanú do nohy.
Poškodený toto síce popieral, avšak ide o jeho tvrdenie, ktoré možno postaviť proti tvrdeniu obžalovanej
a rovnako i voči objektívnemu nálezu spočívajúcemu v tom, že obžalovaná mala skutočne úraz
na nohe, o čom existujú i lekárske záznamy. Nakoľko žalovaná 1/ bola oslobodená spod obžaloby
v trestnom konaní a žalovaný 2/ nebol ani účastníkom predmetného konania, tvrdením o tom, že

žalobca zlomil žalovanej 1/ nohu, nedošlo ku krivému obvineniu. Dňa 31.10.2007 žalobca podal trestné
oznámenie na žalovaných 1/ a 2/ pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania za to, že
v relácii F. mali uviesť nepravdivé tvrdenia na adresu žalobcu o tom, že žalobca zlomil žalovanej
1/ nohu. Trestné stíhanie vo veci prečinu ohovárania bolo právoplatne zastavené, s odôvodnením,
že v danom konaní nebolo preukázané, že A. F. o inom oznámila nepravdivý údaj, keďže naďalej

zotrvávala na skutočnosti a presvedčení, že k zlomenine vonkajšej členkovej kosti došlo v dôsledku
hodenia odstráneného stromčeka A. B. B. smerom k A. F.. Jej presvedčenie je potvrdené lekárskymi
správami, keď vyhľadala lekársku pomoc hneď po zranení. Možnosť vzniku zlomeniny vonkajšej
členkovej kosti úderom tupého predmetu nevylučuje ani listinný dôkaz – znalecký posudok D. D. zo
dňa 14.04.2005. N základe vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť záver v tom smere, že by A.

F. svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky prečinu ohovárania podľa § 137 Trestného zákona.
Podľa uvedeného ustanovenia sa prečinu dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je
spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní,
narušiť jeho rodinné väzby alebo spôsobiť mu vážnu ujmu. Samotné oznámenie nepravdivého údaja
je oznámenie informácie o inom, ktorá je v rozpore so skutočnosťou, za predpokladu, že táto správa

je spôsobilá značnou mierovou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov. Podstatné je, že musí ísť
o oznámenie nepravdivého údaja“. Z citovaného je tak zrejmé, že žalovaná 1/ sa svojim konaním
nedopustila krivého obvinenia, keďže o žalobcovi neuvádzala nepravdivý údaj. Poukázal na to, že
k vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do práv na ochranu osobnosti musia byť podľa
Občianskeho zákonníka splnené tieto podmienky: a) existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý

vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej
fyzickej a morálnej integrite; b) neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu; c) existencia príčinnej
súvislosti medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby a vznikom nemajetkovej ujmy.
V posudzovanom prípade ide o skutkové tvrdenie a skutkové tvrdenia majú objektívnu povahu. Typickým
príkladom neoprávnenosti zásahu je, ak jedna osoba o inej fyzickej osobe rozširuje nepravdivé alebo

pravdu skresľujúce skutočnosti. V prejednávanej veci žalovaní o žalobcovi nerozširujú nepravdivé
ani pravdu skresľujúce skutočnosti. Určujúcim faktorom neoprávnenosti informácie je jej difamujúci,
dehonestujúci resp. degradujúci charakter. Porušenie práva na česť môže byť spôsobené len takými
skutkovými tvrdeniami, ktoré môžu objektívne spôsobiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach
ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Predmetom ochrany občianskej cti podľa § 11

OZ môžu byť len závažnejšie porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú
zásah do osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu
k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Predmetom ochrany nie sú
menej závažné verbálne alebo iné urážky. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah
bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť. Neoprávneným zásahom do chránenej

občianskejctibudenapr.nepravdivétvrdenieoinomobčanovi,žekradol.Zhľadiskaposkytnutiaochrany
osobnosti nie je pričom významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene,
alebo vedome či nevedome. Žalovaní sa však o žalobcovi nikdy nevyjadrovali nepravdivo. Pokiaľ ide
o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalovaní poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo15/03, ktoré uvádza, že pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť
alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom,
pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru je potrebné zisťovať dokazovaním a posúdiť

na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia
svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, v zmysle § 13 ods. 2
OZ môže byť fyzickej osobe výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je síce predmetom voľnej úvahy súdu, nie však
jeho nepreskúmateľnou ľubovôľou. Súd musí vždy vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu

a na základe neho založiť svoje rozhodnutie na celkom konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách a
dôkazoch, ktoré by objasnili, ako a akým spôsobom by údajné difamujúce tvrdenia žalovaných zasiahli
dôstojnosť alebo vážnosť žalobcu v spoločnosti a s akými nepriaznivými dôsledkami. Z ustanovenia
§ 13 ods. 2 OZ vyplýva, že podmienkou práva subjektu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
je taký zásah do jeho práv, ktorý v značnej miere (nie len v bežnej miere) znižuje jeho dôstojnosť
alebo vážnosť v spoločnosti. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je teda opodstatnená všade tam, kde

je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských
kruhoch, kde sa pohybuje a kde zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak ako
cestou primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Predpokladom vzniku tohto práva
je preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo
vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje

postihnutú fyzickú osobu. Ďalej poukázali na to, že žalobca vo svojej žalobe uvádza, že žalovaní svojimi
tvrdeniami a uvádzaním nepravdivých informácií najmä v kruhu spoluobčanov a štátnych úradníkov
ohrozili občiansku česť a ľudskú dôstojnosť žalobcu a tým narušili jeho kľudný rodinný život a dobré
meno medzi spoluobčanmi v obci C., ako aj poškodili dobré meno navrhovateľa zastávajúceho po dlhé
roky funkciu poslanca miestneho zastupiteľstva obce C.. Týmito tvrdeniami žalobca jasne poukázal na

to, že má byť politicky činnou osobou a v obci C. aj verejne známou osobou. V tomto smere žalovaná
strana poukázala na Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.03.2005 sp. zn. I. ÚS ČR 367/03, v ktorom
bol vyslovený právny názor, že osoby činné v oblasti verejného života, či už sú to politici alebo osoby
verejne známe, vo všeobecnosti disponujú oveľa jednoduchšou možnosťou vyvrátiť to, čo oni sami
považujú za nezodpovedajúce pravde. Súdna ochrana dobrého mena, povesti, cti takýchto osôb je aj

preto realizovaná v menšej miere než ochrana dobrého mena, povesti, cti akýchkoľvek iných osôb,
ktoré majú oveľa menšie spektrum možností vstúpiť do verejnej diskusie ako osoba verejne činná.
Z uvedeného dôvodu žalovaní zastávali názor, že v danej veci neexistuje naliehavá spoločenská potreba
odôvodňujúca uprednostnenie práva žalobcu na ochranu osobnosti pred právom žalovaných na slobodu
prejavu,ktoréžalovanírealizovalispôsobomsúladnýmsozákonom.Uprednostnenieprávažalobcupred

právom žalovaného bez splnenia zákonných podmienok by predstavovalo neprípustný zásah do práva
žalovaného na slobodu prejavu v rozpore s čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, ako aj čl. 10 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávazákladnýchslobôd.Zuvedenýchdôvodovnavrhovaližalobuvcelomrozsahuzamietnuť.

6. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom po prvý raz rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 5C/16/2008-551

zo dňa 19.12.2011 tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku strpieť písomne sa ospravedlniť doporučenou listovou zásielkou: a/ žalobcovi za vedomé
šírenie nepravdivých informácií listom zo dňa 02.02.2001 na Okresom úrade v Novom Meste nad Váhom
o tom, že A. B. zlomil A. E. F. nohu; b/ Obci C. prostredníctvom podateľne doručiť list s v ktorom bude
uvedené, že žalovaní 1/ a 2/ potvrdzujú, že vedome šírili o žalobcovi nepravdivé informácie o tom, že A.

E. F. zlomil nohu. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcu aj žalovaných 1/, 2/ zaviazal uhradiť trovy
konania štátu, každého v sume 213,15 €. Žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Na základe
odvolaní podaných oboma stranami sporu, Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 17Co/57/2012-823
zo dňa 23.05.2012 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Žalovaní proti uvedenému rozhodnutiu podali dovolanie, ktoré bolo

uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo/268/2012-875 zo dňa 17.10.2012, právoplatne odmietnuté
dňom 03.12.2013.

7. Následným Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 579/2016-82 zo dňa
02.03.2017 ústavný súd konštatoval porušenie základného práva žalovanej 1 a žalovaného 2/ na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s právom slobodne rozširovať informácie podľa
čl. 26 ods. 2 Ústavy SR a právo podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdrozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/57/2012 z 23.05.2012. Zároveň zrušil rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/57/2012 z 23.05.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. V nadväznosti na vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR, Krajský súd v Trenčíne ako odvolací
súd uznesením č.k. 17Co/292/2017-970 zo dňa 14.03.2018, právoplatným dňa 07.05.2018, pôvodný
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení
tohto rozhodnutia odvolací súd uviedol, že viazaný právnym názorom Ústavného súdu v konečnom
dôsledku dospel k záveru, že doposiaľ nie je preukázané zo strany žalobcu, resp. tento doposiaľ

relevantne nevyvrátil tvrdenie žalovanej o tom, že k zlomenine ľavého členku na jej dolnej končatine
došlo v dôsledku správania sa žalobcu, ktorý mal hodiť stromček práve do ľavej dolnej končatiny
žalovanej 1/. Za týmto účelom odvolací súd uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v tomto
smere, a to aj v závislosti od dôkazných návrhov strán sporu v zmysle Civilného sporového poriadku,
ktorý medzičasom nadobudol účinnosť.

9. Dňa 20.12.2017 došlo na súde 1. inštancie k zmene zákonného sudcu z dôvodu skončenia funkcie
pôvodnej sudkyne E. Q. N..

10. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd vo veci vykonal
v potrebnej miere dokazovanie odznova i vzhľadom k tomu, že došlo k zmene zákonného sudcu.

11. Dňa 24.07.2020 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy rovnajúcej sa 1 Sk/0,03 € krát
počet televíznych divákov, ktorí sledovali dňa 08.10.2007 publicistickú reláciu Paľba. Súd preto výrokom
I. podľa § 145 ods. 2 CSP, konanie v tejto časti zastavil.

12. Nakoľko pre posúdenie veci bolo kľúčovou otázkou posúdenie pravdivosti tvrdenia žalovanej 1/, že
žalobca jej zlomil nohu, k čomu malo dôjsť pri konflikte ku ktorému medzi stranami sporu došlo dňa
25.04.2000 v C. na pozemku žalovaných 1/, 2/. Dokazovanie súd preto primárne sústredil najmä na
zistenie okolností týkajúcich sa konfliktu ku ktorému došlo medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ dňa
25.04.2000 v obci C., ako aj skutočností na tento konflikt bezprostredne nadväzujúcich.

13. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 22.10.2021 vyplynulo, že v minulosti kúpili stavebný
pozemok v obci C., vedľa pozemku žalovaných. Pozemky sú vo svažitom teréne, pričom pozemok
žalobcu sa nachádza o niečo vyššie ako pozemok žalovanej. Môže ísť asi o prevýšenie cca 2 m, pričom
svah sa zvažuje mierne. Hranicu medzi ich pozemkami dali po vzájomnej dohode vymerať, k čomu

bol urobený geometrický plán, avšak žalovaní takto vytvorenú hranicu medzi pozemkami neuznávali
a mali za to, že im žalobca zabral niekde 1 m, niekde 2 m. Súdili sa kvôli tomu. V tom čase viedla
hranica pozemku žalobcu asi 2 metre od valu. V súčasnej dobe sa na tom pozemku val už nenachádza
v takej podobe, ako v čase konfliktu. Terén je už upravený a nachádza sa tam oplotenie. Hranica medzi
ich pozemkami bola v tom čase vytýčená kovovými kolíkmi po celej dĺžke pozemku, ich rozostupy si

už nepamätá, mohlo to byť každých 10 m. Nebola vyznačená brázdou. Pozemky v tom čase neboli
obhospodarované. Napriek súdnemu rozhodnutiu, žalovaní určenú hranicu nerešpektovali a na jeho
časti pozemku, pod valom, zasadili niekoľko malých stromčekov, jedličiek alebo niečo také podobné.
Je to už 17 rokov, nepamätá si preto konkrétny dátum, má však pocit, že to bolo v jeseni. On prišiel
z práce a keď tie stromčeky uvidel, vytiahol ich zo zeme a hodil na pozemok smerom k pani žalovanej

1/. Odhaduje, že s tom mohlo udiať niekedy medzi 15. – 20. hodinou. Nepotreboval k tomu použiť žiadne
náradie. Sekerou žiadne stromčeky nesekal. Išlo o čerstvo zasadené stromčeky, mohli tam byť 1 deň,
pričom mohli vážiť 15-20 dkg, na koreňoch mohlo byť trošku hliny. Išlo asi o 5 stromčekov, ktoré mohli
mať výšku okolo trištvrte metra. Žalobca meria 180 cm a stromčeky mu boli asi po pás. Odhaduje,
že tie stromčeky mohol hodiť na vzdialenosť 5-6 m smerom k žalovanej 1/, ako aj jej synovi, nakoľko

boli pri sebe. Odhaduje, že žalovaná 1/ so synom vtedy stáli od neho vo vzdialenosti asi 6-7 metrov.
Nevylučuje, že niektorý stromček mohol trafiť žalovanú 1/ alebo jej syna, nie je si tým však istý. Išlo
o malé stromčeky, takže mohli dopadnúť niekde veľmi blízko nich. Myslí, že na pozemok žalovaných
vtedy nevstúpil, neprekročil hranicu pozemku. Na pozemku bola vtedy žalovaná 1/ a maloletý K. F.,
nevie isto, či tam nebol aj manžel žalovanej (žalovaný 2/), pričom nadávali žalobcovi, že oni si zasadili

stromčeky na svojom pozemku a ako si ich žalobca dovoľuje vytrhať. F. si tento konflikt kamerovali,
pričom myslí, že kameroval maloletý K. F.. Kameru držal asi vo výške hlavy. Pri uvedenom konflikte
bola prítomná manželka žalobcu, ktorá mala so žalovanou 1/ slovnú potýčku asi 3 hodiny po tom,
ako žalobca stromčeky vytrhal. Žalovaná sa po tom, ako žalobca tieto stromčeky vytrhol, normálnepohybovala po svojom pozemku až do večera. Žalobca sa až neskôr dozvedel, že žalovaná 1/ večer
išla na pohotovosť a políciu, kde tvrdila, že má zlomenú nohu. Žalobca sa o tom dozvedel až na
základe predvolania polície. Polícii žalovaná 1/ vznik úrazu popísala tak, že on jej mal zlomiť nohu tým

spôsobom, že jej tie stromčeky hodil do nohy, čím jej mal spôsobiť zlomeninu členka. Pokiaľ by to bolo
pravdou, musela by mať žalovaná 1/ o tejto skutočnosti RTG snímok, resp. lekársku správu. Nevie, ako
skončilo trestné oznámenie žalovanej, bol vo veci vypočutý iba raz, nič viac sa v tom nekonalo. Asi
o rok neskôr bola televíziou D. odvysielaná relácia F., kde žalovaná 1/ verejne tvrdila, že jej žalobca
zlomil nohu. V relácii F. bolo uvedené jeho meno a bol na obrazovom zázname spoznateľný. Na túto

reláciu bola dokonca niekoľko dní vopred v TV vysielaná krátka upútavka, myslí však, že v upútavke
nebol v zábere. Žalobca tom čase pracoval pre americkú firmu General Electric Inspection Technologies
GEIT vo funkcii výrobného manažéra. Mal široké kontakty a určitú povesť, ktorá utrpela po odvysielaní
relácie F., kedy bol dotazovaný zo strany viacerých kolegov/zamestnancov, a to nielen v ich firme ale aj
od spolupracujúcich firiem. Pýtali sa ho, čo sa vlastne stalo, keď mal nejakej žene zlomiť nohu. Neviedlo
to však k zmene žalobcovej pozície, ani ho to negatívne kariérne neovplyvnilo. Rovnako v obci C. sa stal

terčom posmeškov, nakoľko bol spoločensky aktívnym, angažoval sa v športe, istý čas bol poslancom
obecného zastupiteľstva. Viacerí sa pýtali, že čo je to zač, keď mal nejakej žene zlomiť nohu. Viacerí
občania obce C. však žalovaných poznali a vedeli čo sú zač, keďže po schránkach v minulosti zrejme
roznášali rôzne podania, ktoré sa ani nezakladali na pravde, resp. skresľovali pravdu v jeho neprospech.
Netýkalo sa to však len tohto sporu, pretože mali medzi sebou konfliktov viacero. Odvysielanie relácie F.

žalobcovi veľmi uškodilo, ako aj jeho rodine. Ľudia sa na neho pozerali inak, dokonca aj jeho manželka
- učiteľka materskej škôlky, sa stala terčom slovného útoku, keď istá pani poza chrbát manželky mala
povedať, že ako môže takáto osoba vychovávať malé deti. Tento incident mal zlý vplyv na jeho povesť
v obci a doposiaľ si podľa názoru žalobcu mnoho ľudí myslí, že žalovanej 1/ zlomil nohu, hoci priamo
mi to nikto z nich nepovie. Ten tieň na jeho osobe zostal.

14. Žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 22.10.2021 vypovedala, že v inkriminovaný deň 25.04.2000 boli
s rodinou na svojom cca 1,4 ha veľkom pozemku v obci C., kde majú od roku 1986 až doposiaľ
rozostavaný dom. Ten sa im nepodarilo dostavať preto, že medzi nimi a žalobcom sústavne dochádzalo
ku konfliktom a boli zo strany žalobcu napádaní. Manžel bol v ten deň v zadnej časti pozemku pri

traktoristovi, ktorý im oral. Ona bola spolu s deťmi D., K. a E. v prednej časti pozemku. V prednej časti
mali cca 4 roky zasadených asi 5 ks smrečkov. Išlo o dobre zakorenené, asi 1,5 m vysoké stromčeky.
Dva z nich našli vytrhnuté a už hodené na ich pozemku a zvyšné mali uťaté vršky. Asi 50 m smerom
dozadu od tých smrečkov mali fóliovník, na ktorom našli roztrhanú fóliu. Po susednom pozemku behala
pani manželka žalobcu pani O. B., ktorá po nich vykrikovala, urážala ich a znevažovala. Do toho prišiel

žalobca na vrch valu s rýľom v ruke. Zišiel dolu a začal vyrýľovávať zvyšné stromčeky, pričom na
žalovanú 1/ vulgárne vykrikoval. Syn žalovaných D., ktorý mal v tom čase cca 16 rokov, situáciu filmoval.
Kameru žalovaní mali pripravenú kvôli tomu, že odjakživa boli vystavení zo strany žalobcu rôznym
útokom. Akonáhle ich zbadali na pozemku, hneď prišli a začali ich urážať a vykrikovať po nich. Žalobca
vtedy vyrýľoval prvý stromček, s ktorým utekal k synovi D. po pozemku žalovaných a kričal, kde máš tu

kameru a hodil tento stromček po synovi žalovaných. Ten mal kameru opretú o oko, pričom žalobca ho
trafil do ramena. Syn stál v tom čase po pravej strane žalovanej 1/ asi krok za ňou. Následne žalobca
vyrýľoval druhý smrek, s ktorým sa rozbehol smerom k žalovanej 1/. Ten smrek mal výšku asi 1,5
m a korene osekané rýľom a obalené ílovitou hlinou. Žalobca predmetný stromček držal v obidvoch
rukách, pričom sa ním zahnal a koreňovou časťou udrel žalovanú 1/ do členka. Ona sa vtedy v snažila

ochrániť syna, preto dala nohu pred neho. Žalobca následne vyrýľoval posledný stromček a ten odhodil
vedľa. Okrem týchto stromčekov, vyrúbal aj 4 metrové tuje, ktoré sme mali zasadené pod oporným
múrom, ako aj škumpu, čo je druh okrasnej parkovej zelene. Tieto hodil vedľa s tým, že žalovanej 1/
ukazoval so sekerou v ruke, že tu je jeho pozemok. Keď žalobca žalovanú 1/ trafil stromčekom do nohy,
zabolelo ju to, načo mu ona povedala: „Ty parchant hnusný!“ Rovnako mu povedala aj to, že pôjde

kvôli tomu na políciu. Noha ju nerozbolela hneď intenzívne, avšak až opadol prvotný úľak, začalo ju
to bolieť tak, že si musela dať tabletku. Odišla do ich domu, čo bolo asi 30 m od miesta útoku, kde jej
manžel nohu ošetril a obviazal. Následne ju zaviezol na pohotovosť do B. M., kde v tom čase počas
pohotovostnej služby nefungoval röntgen. Žalovanej 1/ preto nohu len základne ošetrili s tým, že sa má
ráno hlásiť na chirurgickej ambulancii v B. M. pre podozrenie zo zlomeniny členka. Na pohotovosti jej

povedali, že má ísť oznámiť udalosť na políciu, keďže k zraneniu došlo v dôsledku útoku. Z časového
hľadiska k útoku žalobcu došlo po 19. hodine večer, pričom k spísaniu zápisnice došlo na polícii okolo
21.30 hod. Medzitým boli na pohotovosti. Polícii vtedy ukázali aj vyhotovený videozáznam. Ďalší deň
ráno išla žalovaná 1/ k svojej obvodnej lekárke, ktorá jej dala výmenný lístok, pozrela nohu, následneišla na röntgen a chirurgiu. Tam jej diagnostikovali zlomeninu členka, dali na 3 dni dlahu a následne
vysokú sadru, ktorú mala 6 týždňov, možno aj viac. RTG snímok žalovaná 1/ nemá, pretože tento
bol majetkom polikliniky a podľa znaleckého posudku D. R. bol už skartovaný. Po útoku žalovaná 1/

mala na nohe opuch. Nemala odreninu do krvi, pretože mala obutú koženú obuv siahajúcu až nad
členok. Práceneschopná bola asi do 13.07.2000, pričom na rehabilitácie chodila už zo zamestnania
ďalší mesiac. Útoky rodiny žalobcu na žalovaných pokračovali, vulgárne žalovaným nadávali, obliali ich
hnusobou, močovinou, synovi žalovaných sa vyhrážali zabitím, čo napriek tomu, že nahlásili na polícii,
bolo neustále zametané pod koberec. Keď situácia prerástla do takých rozmerov, že im žalobca za

prítomnosti polície odstrihol elektroprípojku, oslovili televíziu D., reláciu F.. V rámci tejto relácie žalovaná
1/ určite nepovedala, že jej B. zlomil nohu. To v relácii určite nie je. Rovnako si nepamätá, že by s nimi
hovorila o tomto úraze. Je to veľa rokov, nepamätá si presne, ale myslí, že o tom nehovorila. Žalobca
mal rôzne známosti a každé ich oznámenie skončilo pod kobercom. Trestné oznámenie súvisiace so
zlomením nohy žalovanej 1/ nebolo tiež riadne riešené, kvôli čomu sa žalovaná 1/ obrátila na Generálnu
prokuratúru, ktorá vec mala odstúpiť Krajskej prokuratúre v Trenčíne. Neskôr bolo zistené, že spis na

Generálnej prokuratúre ukradli, z čoho sú aj listinné dôkazy, čím sa žalobca vyhol trestnému stíhaniu.
Rovnako polícia neriešila ani jeho vyhrážky voči synovi K., že ho zabije. V podstate sa im vysmiali. TV
D. pri reportáži vychádzala z podkladov, ktoré si vyžiadala od prokuratúry.

15.ManželkažalobcuO.B.napojednávanídňa22.10.2021akosvedkyňavypovedala,žesožalovanými

mali od cca od roku 1985 problémy ohľadne hranice ich pozemkov, kvôli čomu sa aj 10 rokov súdili.
Posledný súdom ustanovený znalec vyznačil hranicu pozemku farebným sprejom na múre. Hranica ich
pozemkov mohla byť v tom čase cca 2 metre od päty valu. Pri predmetnom incidente medzi žalobcom
a žalovanou 1/ osobne bola, došlo k nemu v apríli, po ich návrate z dovolenky v B., kde strávili Veľkú noc.
Zo strany žalovaných dlhodobo dochádzalo k neoprávneným zásahom do ich vlastníckych práv, preto išli

s manželom popoludní skontrolovať stav svojho pozemku. Časť svojho pozemku vtedy našli zasypanú
hlinou, v ktorej bolo nanovo zasadených cca 5-6 stromčekov, cca 40-50 cm vysokých. Manželovi mohli
byť tak po kolená. Stromčeky ani tá hlina tam pred ich odchodom na dovolenku neboli. Ak si dobre
spomína, tak na pozemku žalovaných bola v tom čase žalovaná, jej manžel, syn D., ktorý kameroval, bol
však ďalej a asi tam bol aj syn K.. Dcéra E. tam určite nebola, nie je si však úplne istá, vzhľadom na tie

nervy, čo pritom mala. Manžel časť týchto stromčekov vytrhal a časť z nich asi aj vyrýľoval, pretože bol
veľminahnevaný.Veľkýrýľurčitenepoužil,moholtobyťnejakýmenšínástroj.Vysekávaťstromysekerou
ho nevidela. Koreňový bal stromčekov sa pri niektorých rozsypal, nakoľko to tam bolo čerstvo zasadené.
Keď manžel vytrhal stromčeky, vie, že jeden z nich letel aj smerom k žalovanej. Nemohol ju však trafiť,
lebo odskočili. Na pozemok žalovaných nikdy nechodili, pretože žalovaní si všetko kamerovali. Manžel

sa v tom čase nachádzal na pozemku žalobcov, dolu pod valom. Ona bola po celý čas hore na vale,
lebo sa bála. V minulosti mala so žalovanou 1/ konflikt, keď ostrihávala ríbezle na hranici ich pozemkov
(počas prebiehajúceho súdneho sporu ohľadne hranice) a žalovaná ju napadla tak, že ju kopla do
kolena, za čo dostala aj pokutu. Po incidente so stromčekmi žalovaná ešte utekala za ňou a nadávala jej,
pričom ju kamerovali. Bezprostredne po útoku žalovanú so sadrou nevidela. Až keď dostali predvolanie

na políciu v B. M., žalovanú 1/ tam uvideli so sadrou, z čoho bola šokovaná, keď jej bolo povedané, že
jej manžel zlomil nohu. V tejto súvislosti vypovedala na polícii.

16. Z výsluchu svedka - syna žalovaných D. F. dňa 22.11.2022 vyplynulo, že incident od ktorého ubehlo
cca 23 rokov si pamätá tak, že prišli s rodičmi na chalupu v C., kde zistili, že boli poničené stromy, ktoré

im tam rástli. Nespomína si už presne ako začal konflikt medzi žalobcom a jeho rodičmi, avšak myslí,
že len čo sa tam ukázali, vybehol žalobca - sused aj so svojou ženou a začali ich urážať. Žalobca vtedy
začal vytrhávať stromy, ktoré tam rástli dlhé roky, čo mu však nešlo, pretože stromy boli dlho zakorenené.
Išiel si preto pre rýľ a začal ich vyrýľovávať. Prvý vyrýľovaný stromček hodil smerom k nemu, nakoľko
on tento konflikt natáčal na videokameru. Žalobca ho trafil do ramena, pričom stromček mu letel okolo

hlavy. Je to zrejmé aj z videozáznamu. Svedok sa potom presunul ďalej, nakoľko mama na neho kričala,
aby šiel za ňou. Nachádzali sa vtedy v strede šírky rodičovského pozemku. Za ním stáli ešte jeho dvaja
súrodenci K. a E.. Následne sused vyrýľoval ďalší stromček a kričal po svedkovi niečo v tom zmysle,
že kde má tú kameru, pričom sa rozbehol so stromčekom smerom ku nemu. Žalovaná 1/ stála vtedy
blízko neho, po jeho ľavej strane kúsok vpredu, možno pol metra. Sused sa týmto stromčekom zahnal

a trafil mamu do nohy, na čo mama zareagovala nadávkou. Povedala žalobcovi že s tým, že ju trafil do
nohy, pôjde na políciu. Žalobca jej na to povedal, niečo v tom zmysle, že ju „mal trafiť po kotrbe, resp.
po hlave“. Následne mama išla na pohotovosť a potom išli oznámiť vec na políciu. Z jeho pohľadu sa
na to nedá zabudnúť. Mal v tom čase cca 15 rokov, pričom policajti rodičov nechali dolu, jeho zobraliniekde hore na výsluch, pričom za ním zavreli mrežované dvere a dlhý čas ho vypočúvali. Na ďalší deň
mama navštívila normálneho lekára, nie pohotovosť, kde bolo zistené, že má nohu zlomenú. Pokiaľ ide
o odvysielanú reláciu F., tieto veci vybavoval mladší brat K.. Žalobca sa v podstate bežne pri konfliktných

situáciách chválil, že mal mamu trafiť lepšie a už by mal pokoj a podobne, čo bežne hovoril aj na ulici.
Dochádzalo k tomu v čase, keď žalovaní prišli na svoj pozemok, len čo ich zbadali, začali po nich kričať
zo svojho prístrešku. Dôvodom oslovenia televízie bolo, že keď sa po dlhých rokoch opäť ukázali na ich
pozemku a začali to tam dávať do poriadku, žalobca za asistencie a s ochranou polície zo B. M. išiel na
elektrickom stĺpe odpojiť ich dom od elektrickej energie. Nemal na to žiadne oprávnenie, pričom prítomní

policajti im zakazovali tento incident zaznamenať na kameru. Žalobca sa im vtedy vyhrážal ublížením
na zdraví, ak nie aj zabitím jeho brata, pričom policajti sa len smiali a bránili bratovi v natáčaní. A tiež
sa im vyhrážali tým, čo všetko im môžu spraviť, keď to budú natáčať. Preto brat kontaktoval F., keďže
tam už nešlo o zlomenú nohu, ale o skorumpovanosť niektorých úradníkov. Paľbu vnímal viac o korupcii
ako o zlomenej nohe.

17. Z výsluchu svedkyne - dcéry žalovaných E. S., R. F. zo dňa 24.03.2023 vyplynulo, že pokiaľ ide
o útok na jej mamu – žalovanú 1/, pamätá si, že to bolo na jar, lebo čakali na traktor. Ona bola spolu
s mamou, bratom D. a bratom K. na záhrade vpredu, otec bol v zadnej časti. Zistili, že boli poničené
stromčeky, ktoré mali zasadené za domom. G. D. preto zobral kameru a natáčal, čo je zničené. Do toho
prišiel sused (žalobca) aj so susedou a začali im vulgárne nadávať. Nadávky od nich počúvali celé

detstvo. Prítomná manželka žalobcu pani B. vtedy pobehovala nad valom, pod valom aj po ich pozemku.
Do toho žalobca začal vytrhávať ďalšie stromčeky, čo mu však nešlo, pretože tam boli zasadené už
dlhší čas. Išiel preto do domu a vrátil sa s rýľom. Vyrýľoval prvý stromček, ktorý F. bratovi hodil, pričom
mohol urobil cca 1-2 kroky. Brata stromčekom trafil do ľavého ramena a časti tváre. Brat je pravák, preto
v pravej ruke držal kameru a pred letiacim stromčekom sa uhýbal doprava. Následne žalobca vykopal

druhý stromček (ktorý mohol byť o kúsok vyšší než svedkyňa v tom čase), s ktorým sa aj s hrčou hliny
rozbehol cca 10 m smerom k nim a buchol ním mamu po ľavej nohe, pričom stromček odhodil D. vtedy
stála naľavo od brata, pričom sa snažila brata chrániť. Následne žalobca vykopal 3. stromček, ktorý len
odhodil. Potom si žalobca išiel zobrať sekeru, s ktorou vyrúbal ďalšie stromčeky. Ona sa vtedy strašne
bála, keď sa sused oháňal sekerou, aby im niečo nespravil, keď videla jeho agresívny výraz. V tom

čase mala 10 rokov, preto jej to prišlo strašne hrozné. Situácia sa potom nejak ukľudnila. G. K. potom
utekal pre otca a ona krívajúcej mame pomohla prejsť do domu. Mama nemohla na tú nohu dostupiť.
Druhý brat čakal s kamerou, keby sa ešte niečo stalo, keď bude prichádzať K. s otcom. S mamou potom
šli na polikliniku do B. M., kde jej nohu ošetrili a následne išli na políciu, kde boli celé hodiny. Mama
po tomto útoku nosila sadru niekoľko mesiacov. My sme po tomto útoku do C. roky nechodili. Do C.

prišli až v roku 2003, kedy žalobca po nich začal vykrikovať, že od nich vysúdi milióny za to že mame
zlomil nohu a že mamu musí ešte niečím „oťáhnuť“, aby dostal ďalšie milióny a mal od nich pokoj. Bolo
tam vtedy veľa susedov po záhradách. Televíziu D. oslovil jej brat K., kvôli inému útoku, ku ktorému
došlo v prítomnosti policajtov. Tí namiesto toho, aby chránili ich, žalobcovi pomaly pomáhali v odpájaní
žalovaných od elektriny na ulici. G., ktorý situáciu natáčal sa policajti vyhrážali, že mu niečo spravia,

keďže oni sú všemocní, aby tú kameru vypol. V podstate chránili žalobcu, pričom on útočil na nich. G. K.
toto celé riešil zo strachu o život a zdravie rodičov, nakoľko útoky sa postupne stupňovali. Boli častejšie,
pričom nikto s kompetentných to nechcel riešiť. Toto už bola posledná možnosť. Keď do C. po pár rokoch
začali znovu chodiť, aby si to zveľadili, žalobca s rodinou útočili nielen na mamu, ale aj na nich ako deti.
G. K. napadli hrabľami kúsok od rozkroku. Posledných 15 rokov sa ona snaží tomuto miestu vyhýbať,

pretože má z tohto miesta traumu. Žalobca nikdy nebol za takéto konanie potrestaný. Ani vtedy, keď
počas ich neprítomnosti spílil plot, ktorý bol postavený na ochranu ich rodiny pred útokmi žalobcu, čo
bolo urobené nejakým elektrickým zariadením. Nič sa nedialo ani vtedy, keď našli na svojom pozemku
stopy po streľbe, čo potvrdila aj polícia, že ide o stopy po strelnej zbrani.

18. Z obrazovo zvukového záznamu konfliktu, ku ktorému došlo dňa 25.04.2000 medzi žalobcom
a žalovanou 1/ v blízkosti hranice ich pozemkov v obci C. je zrejmé, že po predchádzajúcom verbálnom
konflikte medzi žalovanou 1/ a žalobcom a jeho manželkou v cca 03:04 minúte záznamu prichádza
žalobca s rýľom a cca v 3:50 min. so značnou námahou zo zeme vyrýľováva 1. ihličnan (výškou
siahajúci žalobcovi výrazne nad úroveň pásu), ktorý v podstate z miesta hodí spolu s koreňovým balom

smerom ku kamere. Následne v 4:08 min. žalobca vyrýľoval 2. ihličnan. Držiac tento strom v oboch
rukách, žalobca sa rozbehol smerom ku kamere /nie však priamo, ale z pohľadu kamery miernym ľavým
oblúkom/, urobiac pritom minimálne 7-8 krokov a kedy sa týmto stromom oboma rukami zahnal a hodil
inkriminovaný stromček aj s koreňovým balom smerom ku kamere so slovami „Tu máš tú tvoju kameru !“.O tom, že išlo o útok z pohľadu kamery intenzívny svedčí aj to, že sa kameraman bezprostredne
letiacemu stromčeku uhýbal, nakoľko sa záber kamery na krátku chvíľu odklonil smerom doprava.
Žalovaná 1/ na tento útok žalobcu bezprostredne reagovala rozčúlene slovami: „Ty parchant hnusný,

skús sa ho dotknúť!“, pričom zvukový záznam hlasu žalovanej 1/ je po celú dobu konfliktu približne
rovnako dobrý, čo svedčí o tom, že bola v bezprostrednej blízkosti kamery. Následne žalobca vyrýľoval
3. ihličnan, ktorý však odhodil na zem vedľa seba a odišiel si na svoj pozemok po sekeru. V cca 5:12
minúte záznamu sa žalobca so sekerou vrátil a za prebiehajúceho verbálneho konfliktu žalovanej 1/ a
manželky žalobcu týkajúceho sa hranice ich pozemkov, žalobca pokračoval vo vysekávaní ďalších

drevín. V cca 6:10 min. záznamu, kedy už žalobca s manželkou pomaly odchádzal na svoj pozemok
je počuť žalovanú 1/ ako žalobcovi povedala: “...a my s týmto teraz ideme k policajtom, to si môžeš byť
istý, aj s tým, že si ma napadol a treskol ma do nohy...“

19. Z predložených lekárskych záznamov žalovanej 1/ vyplýva, že dňa 25.04.2000 bola ošetrená na
LSPP (Lekárska služba prvej pomoci) D. E. N., pričom v zázname lekára sa uvádza, že v rovnakého dňa

okolo19.20jejsusedB.B. hádzalponejstromy.Diagnostikovanýbolopuchapalpačnácitlivosťvoblasti
fibulárneho malleolu ľavej nohy s diagnózou dislocatio ATC l. sin.. Doporučená bola ráno kontrola na
chirurgickej ambulancii.

20. Nasledujúceho dňa 26.04.2000 jej na F. P. B. M., B. v chirurgickej ambulancii, D. O. G. - chirurg na

základe roentgenu ľavého členka diagnostikoval fissuru – fraccturu malleoli fibul l. sin. sine disloc., ktorá
bola v danom momente liečená dorz. sádrovou dlahou, polohovaním končatiny a barlami. Následne
bola žalovaná 1/ s týmto zranením na kontrole v tejto ambulancii min. dňa 02.05.2000, 30.05.2000,
13.06.2000.

21. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovanej 1/ vyplýva, že bola práceneschopná od
26.04.2000 do 13.07.2000 pre úraz zavinený inou osobou.

22. Vo vzťahu k mechanizmu vzniku úrazu členka žalovanej 1/, ktorý utrpela 25.04.2000 boli v konaní
oboznámené 3 znalecké posudky v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia.

23. V znaleckom posudku D. P. D. č. X/XXXX zo dňa 14.04.2005, ktorý bol vyhotovený na žiadosť
žalovanej 1/, znalec v úvode posudku uvádza: Poškodená A. E. F. bola dňa fyzicky napadnutá A.
B. B., ktorý jej hodil vykopaný stromček do ľavého členka. Poškodená išla v ten deň na vyšetrenie
na chirurgickú ambulanciu F. P. B. M., tu jej bolo poskytnuté ošetrenie a stanovená diagnóza ťažkého

podvrtnutia ľavého členka, výrazná bolestivosť nad vonkajším členkom a opuch členka. Lokálne bola
aplikovaná octanová masť a bandáž členka s doporučením kontroly na druhý deň ráno. Dňa 26.04.2000
sa menovaná dostavila na kontrolné vyšetrenie na chirurgickú ambulanciu, kde jej bol urobený RTG
snímok ľavého členka s nálezom prasknutie – zlomenina vonkajšieho členka ľavej nohy bez posunu
úlomkov. Bola jej naložená sadrová dlaha s odporučením kontroly o 3 dni. Dňa 02.05.2000 jej bola

naložená cirkulárna sadra. Potom bola v pravidelných intervaloch na kontrolných vyšetreniach. Dňa
13.06.2000 jej bola sadra sňatá, RTG vyšetrenie: zlomenina zhojená a bolo doporučené postupné
zaťažovanie končatiny, bandážovanie členka. Od 26.06.200 do 09.08.2000 absolvovala rehabilitačnú
liečbu pre bolesti členka a obmedzenie pohyblivosti. Práceneschopná bola od 26.04.2000 o 13.07.2000.
Znalec v záverečnej časti posudku uvádza nasledovné: 1. Pri zlomenine členka nemusí byť otvorená

rana na koži, oderky na koži spravidla nebývajú ak je táto v mieste pôsobenia vonkajšej sily krytá
odevom, opuch a hematóm spravidla sú prítomné, absenciou kožných oderok nemožno vylúčiť
zlomeninu kosti; 2. Zlomeninu vonkajšieho členka, potvrdenú klinickým vyšetrením a RTG vyšetrením
v prvých dňoch od úrazu nemožno spochybniť; 3. Kontrolné RTG vyšetrenie po skončení liečby má
za účel skontrolovať správnosť liečby a zahojenie zlomeniny, posúdenie sanačného procesu kosti;

4. K zlomenine vonkajšej členkovej kosti (fibuly) mohlo dôjsť úderom tupého predmetu do členka; 5.
Zlomenina vonkajšieho členka potvrdená RTG vyšetrením a jeho popisom sa nedá spochybniť.

24. Zo záverov znaleckého posudku D. E. R. č. XX/XXXX vypracovaného v tomto konaní dňa 06.04.2011
vyplýva, že aktuálny zdravotný stav A. E. F. nie je možné popísať vzhľadom na to, že k vyšetreniu

znalcom, na ktoré bola pozvaná sa nedostavila a telefonický kontakt na ňu nie je možné zistiť. Znalec
zistil dňa 28.03.2011 u všeobecnej lekárky pre dospelých D. K. G., kam menovaná patrí, že zdravotnú
dokumentáciu má už asi 10 rokov u seba a nie je možné ju od nej získať a na výzvy nereaguje /
nedostavila sa na očkovanie, na ktoré bola pozvaná/. Ďalej znalec uviedol, že pri zlomenine členkanemusí byť porušená integrita kože /otvorená rana nad členkom, odrenina na koži/. Ak nie sú prítomné,
zlomeninu nie je možné vylúčiť. Znalec vychádza z nálezu chirurga D. O. G. z chirurgickej ambulancie
polikliniky v B. M. zo dňa 26.04.2000, kde pri RTG vyšetrení ľavého členku bola popísaná Fissura /

prasklina/ vonkajšieho členku vľavo. Dňa 13.06.2000 po sňatí sadry bola realizovaná RTG kontrola so
záverom, že prasklina je zhojená. Inak verifikovať prítomnosť tohto poranenia nie je možné, pretože RTG
dokumentácia vzťahujúca sa k tomuto poraneniu už bola skartovaná, ako znalec zistil dňa 28.03.2011
po telefonickom rozhovore s pracovníčkou RTG pracoviska v B. M.. Zlomeninu nie je možné vylúčiť.
Ďalej uviedol, že účelom kontrolného RTG vyšetrenia je stanoviť či je zlomenina zhojená a môže byť

ukončená fixácia eventuálne môže začať rehabilitácia. K mechanizmu vzniku zlomeniny členka znalec
uviedol, že zlomeniny vonkajšieho členku vznikajú najčastejšie nepriamym tzv. supinačno reverzným
mechanizmom, kde pri zlom došliapnutí nohy na podložku, alebo pri rotácii tela dovnútra /napr. pri
páde/ sa dostáva noha do varózneho /supinačného postavenia/, čo znamená, že vnútorný okraj nohy
sa dvíha oproti podložke. To pôsobí napnutie väzov na vonkajšej strane nohy /väz medzi vonkajším
členkom a pätovou kosťou a medzi vonkajším členkom a členkovou kosťou/. Ak násilie pokračuje,

dochádza k poškodeniu väzov a pri ešte vyššom násilí až k zlomenine vonkajšieho členku. Vzhľadom
na okolnosť, že väzy a kosti v členkovom zhybe tvoria jednu funkčnú jednotku a kostné a väzivové
poranenia v tejto lokalite sú tesne spojené, dá sa schematicky povedať, že ide o dynamický dej,
kde najprv dochádza k ľahkému podvrtnutiu, potom k ťažkému podvrtnutiu a pri ešte väčšej intenzite
pôsobiacej sily až k zlomenine členku. Vznik zlomeniny priamym mechanizmom je veľmi zriedkavý,

znalec našiel zmienku o tomto mechanizme len raz a bolo uvedené, že sa jedná o 2% zo všetkých
zlomenín členkov. Častejšie priamym mechanizmom vznikajú tzv. supramalleolárne zlomeniny – nad
členkom, teda vlastne už zlomeniny ihlice, kde je táto kosť vzdialená asi 1 – 2 cm od píšťaly a teda
nachádza sa priestor k jej deformácii. Naproti tomu vonkajší členok má hrúbku asi 3x3 cm, v jeho strede
a prakticky celou svojou vnútornou plochou sa opiera o dolnú časť píšťaly /tíbie/ a členkovú kosť /talus/,

čiže nie je dostatok priestoru na jeho deformáciu. Intenzita pôsobiacej sily by musela byť podľa názoru
znalca veľmi vysoká a vznikol by potom trieštivý charakter zlomeniny. K možnosti spôsobenia zlomeniny
členka hodením stromčeka znalec uviedol, že sa domnieva, že to možné je, pokiaľ by zdroj pôsobiacej
sily priamo smeroval na vonkajší členok a zdroj pôsobiacej sily bol kmeň stromčeka, ale muselo by
ísť o silu vysokej intenzity vzhľadom na vyššie uvedené anatomické usporiadanie vonkajšieho členku

a charakter zlomeniny by bol s vysokou pravdepodobnosťou trieštivý. Pokiaľ by zlomenina vonkajšieho
členku vznikla priamym pôsobením sily a jej nositeľom by bol predmet, ktorý priamo pôsobil na vonkajší
členok, tak by s vysokou pravdepodobnosťou vzniklo zreteľné zmliaždenie kože v mieste jej pôsobenia,
ktoré by bolo patrné ako výrazné začervenanie už pri vyšetrení na LSPP B. M. dňa 25.04.2000. Kosť je
v tejto lokalite tesnej pod kožou, takže zmliaždenie by bolo evidentné. Podľa názoru znalca nie je možné

spochybňovať diagnózu zlomeniny členka stanovenú pri prvom vyšetrení na základe RTG vyšetrenia.
Vzhľadom na okolnosť, že poškodená podľa dokumentácie dňa 25.04.2000 utrpela fissuru, teda neúplnú
zlomeninu vonkajšieho členka, túto nie je možné aktuálnym RTG snímkom zistiť, pretože táto sa hojí
bez viditeľných stôp. Známky po zlomenine už nepopísal vo svojom znaleckom posudku č. 3/2005 zo
14.04.2005 ani D. D.. Ten vo svojom posudku pri objektívnom vyšetrení poškodenej ďalej konštatoval:

„Subjektívne si sťažuje na bolesti v ľavom členkovom kĺbe pri zmene počasia, pri dlhšej chôdzi. Máva
opuch nad vonkajším členkom. Na obmedzenie pohyblivosti v členkovom kĺbe si nesťažuje“. Objektívne
ĽDK /ľavá dolná končatina/: ľavý členok mierne edematózny /opuchnutý/, palpačne /dotykovo/ citlivý,
bez trofických zmien na koži. Takýto nález by zodpovedal vzniku zlomeniny nepriamym mechanizmom,
kde došlo najprv k ťažkému podvrtnutiu s poškodením väzov a až následne k zlomenine. Zhojenie

väzov v členku po ťažkom podvrtnutí /distorzia gravis/ neprebehne vždy ad integrum a často ostáva ich
uvoľnenie a následná drobná nestabilita v členkovom kĺbe, ktorá môže spôsobovať ťažkosti takéhoto
charakteru, ako popísal v znaleckom posudku č. 3/2005 zo dňa 14.04.2005 D. D.. Prasklina členku sa
zhodí bez takýchto následkov. Zdravotná dokumentácia odporkyne nie je dostupná z vyššie uvedených
príčin, pričom aktuálny RTG kontrolný snímok by nemal výpovednú hodnotu, pretože prasklina členku

sa hodí bez viditeľných následkov a mäkké tkanivá /väzy/ RTG snímok nezobrazí.

25. Zo záverov znaleckého posudku MED – PRO – ORTO, s.r.o., znalecká organizácia, č. XX/XXXX
zo dňa 03.08.2021 /predloženého žalovanou stranou v priebehu konania/ vyplynulo, že poškodená A.
E. F. utrpela dňa 25.04.2000 zranenie - zlomenina vonkajšieho členka ľavého predkolenia bez posunu

kostených úlomkov /fissúra fibulárneho členka pod úrovňou syndematózy bez dislokácie – Weber A/.
Poškodená znalcovi popísala mechanizmus zranenia takto: „... v čase nárazu smreku do členka som
na špici nohy otáčala nohu kolenom pred seba, čím som sa snažila ochrániť syna D., ktorý stál pri
mne. Tým som sa pootáčala bokom a tým ma zasiahol do vonkajšieho členka nohy. Noha teda nebolaplne zaťažená, ale odľahčená pootáčaním nohy na špici nohy v čase nárazu proti smeru nárazu. Úraz
je kombináciou nárazu tupého predmetu do vonkajšieho členka a rotácie nohy na špici nohy v čase
nárazu proti smeru nárazu. Smrek bol cca 1,5 m vysoký s ílovitou zeminou na koreňoch osekaných

rýľom“. Znalecká organizácia konštatovala, že charakter a rozsah posudzovaného zranenia je v súlade s
mechanizmom uvedeným poškodenou, zranenie teda poškodená A. E. F. mohla utrpieť dňa 25.04.2000
následkomtupéhopredmetudovonkajšiehočlenka.Sozáveromznaleckéhoposudkuč.XX/XXXX,ktorý
dňa 14.04.2005 vypracoval D. P. D. sa v plnej miere znalec stotožnil a nemal voči nemu žiadne výhrady.

26. Ohliadkou na mieste samom súd zistil, že pomery na mieste samom sa od útoku dňa 25.04.2000
výrazne zmenili, pretože pozemok žalovaných nie je roky udržiavaný. V dôsledku toho je husto a do
výšky zarastený divo rastúcim rastlinstvom. Pokiaľ ide o reliéfne pomery, pozemok žalobcu sa nachádza
vyššie než pozemok žalovaných, pričom na pozemku žalovaných sú v súčasnosti veľmi výrazné terénne
a reliéfne nerovnosti. Tieto skutočnosti neumožnili súdu vykonať presné, resp. relevantné merania
vzdialeností. Strany sporu sa v rámci možností zhodli na mieste, kde žalobca v roku 2000 vyryľovával

inkriminované stromčeky, t.j. v mieste, kde dnes rastie červená lieska. Toto miesto je na pozemku
žalobcu vzdialené od ulice cca 65 m. Miesto označené žalovanou 1/ na jej pozemku, kde mala byť
zasiahnutá predmetným stromčekom, je vzdialené veľmi orientačne cca 70,3 m od ulice a od súčasného
plota medzi pozemkami strán sporu je vzdialené cca 3,5 – 4 m. Podstatné je, že hranica pozemku
žalobcuapozemkužalovanejsulicou/cestounevedievjednejlínii,preto niejemožnébežnýmimeracími

prostriedkami zistiť presnú vzdialenosť. V každom prípade možno konštatovať, že žalobca a žalovaná
1/ sa v čase konfliktu nachádzali v takých vzdialenostiach od seba, že nemožno vylúčiť zo strany
žalobcu trafenie žalovanej 1/ vyrýľovaným stromčekom do nohy, poťažmo, ak preukázateľne podľa
videozáznamu žalobca urobil smerom ku kamere s predmetným stromčekom 7 - 8 krokov.

27. Z prehratého videozáznamu relácie F. – príspevok „B. M.“ súd zistil, že išlo o štandardnú
investigatívnu reláciu komerčnej televízie. Bez toho aby v tejto relácii bolo uvedené meno žalobcu,
prípadne dostatočne zreteľne zobrazená jeho tvár alebo tvár jeho manželky /ktoré boli v prípade
potreby televíziou rozostrené/, boli v tejto relácii odvysielané vybrané „divácky atraktívne“ časti obrazovo
zvukových záznamov zachytávajúce vzájomné konflikty medzi rodinami žalobcu a žalovaných vo

vidieckom prostredí. V relácii bolo okrajovo zmienené, že pri týchto konfliktoch došlo k zlomenine nohy
žalobkyne, nebolo však uvedené že jej ju zlomil A. B. B.. Je potrebné pripustiť, že v danej relácii bol
zobrazený dom žalobcu a uvedené meno obce C., pričom nemožno vylúčiť, že miestni obyvatelia, ktorí
žalobcualebojehomanželkupredtýmpoznali,vdanejreláciimohližalobcuresp.jehomanželkurelatívne
ľahkospoznať.Objektívnevšaknegatívnydojemzpohľadudivákatejtorelácievyvolávalopredovšetkým

zachytené nevhodné a agresívne správanie /vždy však veľmi rozčúleného/ žalobcu a jeho pani manželky
voči žalovaným.

28. Dňa 31.10.2007 žalobca na Okresnej prokuratúre v Novom Meste nad Váhom podal na žalovaných
1/ a 2/ trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 373 ods.

1 a 2 písm. a/, c/ Trestného zákona, a to z dôvodu, že dňa 08.10.2007 o 21.30 hod. večer televízia
D. odvysielala reláciu F., konkrétne reportáž B. M., kde žalovaní 1/ a 2/ mali vedome a účelovo
uviesť nepravdivé tvrdenia na adresu poškodeného žalobcu, o tom, že žalovanej 1/ zlomil nohu.
Toto trestné stíhanie bolo následne zastavené z dôvodu, že predmetný skutok nie je trestným činom.
Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom v uznesení sp. zn. F. XXX/XX-XX zo dňa 03.11.2008

k zastaveniu tohto konania uviedla, že nebolo preukázané, že A. F. o inom oznámila nepravdivý údaj,
keďže naďalej zotrvávala na skutočnosti a presvedčení, že k zlomenine vonkajšej členkovej kosti došlo
v dôsledku hodenia odstráneného stromčeku A. B. B. smerom k A. F.. Jej presvedčenie je potvrdené
lekárskymi správami, keď vyhľadala lekársku pomoc hneď po zranení. Možnosť vzniku zlomeniny
vonkajšej členkovej kosti úderom tupého predmetu do členka nevylučuje ani listinný dôkaz – znalecký

posudok D. D. zo dňa 14.04.2005 vo svojich záveroch.

29. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. I./XXX/XX-XXX zo dňa 13.06.2005, právoplatným dňa
16.02.2006, bola žalovaná 1/ A. E. F. oslobodená spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad
Váhom č. F. XXXX/XX-XX pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Trestného zákona na

tom skutkovom základe, že dňa 25.04.2000 o 21.30 hod. v B. M. na obvodnom oddelení PZ podala
písomné trestné oznámenie, v ktorom obvinila A. B. B. z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221
ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým spôsobom, že dňa 25.04.2000 o 19.00 hod. v obci
C. L. XXX na pozemku rodiny F. mal povyrubovať stromčeky a okrasné kríky a jeden zo stromčekovso zeminou mal hodiť tak, že A. E. F. tento spadol na ľavý členok nohy, následkom čoho mala nohu
zlomenú a bola práceneschopná od 26.04.2000 do 13.07.2000, hoci vedela, že sa A. B. B. uvedeného
konania nedopustil, nakoľko tento skutok nie je trestným činom. Súd založil oslobodzujúci rozsudok na

tom závere, že „Na základe vykonaných dôkazov tak nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybnostídospieťkzáveru,žeúdaje,ktoréobžalovanáuviedlavosvojomtrestnomoznámenísúlživé.
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplýva, že údaje o vytrhnutých, resp.
vyrýľovaných , či vysekaných stromčekoch sú pravdivé, rovnako z obrazového záznamu i predložených
vyhotovených fotografií vyplýva, že A. B. hádzal takto odstránené stromčeky smerom k obžalovanej či

členom jej rodiny. Niet tiež dôvodu pochybovať o tom, že jeden zo stromčekov zasiahol obžalovanú
do nohy. Poškodený toto síce popieral, avšak ide o jeho tvrdenie, ktoré možno postaviť proti tvrdeniu
obžalovanej a rovnako i voči objektívnemu nálezu spočívajúcemu v tom, že obžalovaná mala skutočne
úraz na nohe, o čom existujú i lekárske záznamy. V tejto súvislosti treba tiež poukázať na vyjadrenie D.
G., podľa ktorého zranenie, aké obžalovaná utrpela, vzniká väčšinou vyvrtnutím členka a nie priamym
násilím zvonka. Existuje teda možnosť, aby zranenie obžalovanej vzniklo i priamym násilím zvonku, teda

hodenímstromčekananohuobžalovanej.Obžalovanátakvedomeobjektívnenepravdivoneinformovala
o skutkových okolnostiach a ani si nebol vedomá toho, že iného lživo obviňuje z trestného činu....“

30. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné právne predpisy a vychádzal z týchto
právneteoretických východísk:

31. Podľa § 11 zák. č. 40/1964 Zb. – Občiansky zákonník (ďalej i len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

32. Podľa § 12 ods. 1 OZ, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením.

33. Podľa § 12 ods. 2 OZ, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej

povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona.

34. Podľa § 12 ods. 3 OZ, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez
privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké

účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v
rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

35. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo

dané primerané zadosťučinenie.

36. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

37.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

38. Podľa citovaných ustanovení k vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do

osobnosti fyzickej osoby a k úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti musia byť splnené
zákonné predpoklady, ktorými sú:
a) existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorý spočíva v porušení
alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej morálnej integrite. Takýto zásah musí nastať objektívne,
pričom musí byť vylúčená negatívna individualistická psychická reakcia dotknutej fyzickej osoby.

Konaním musí vzniknúť konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti postavenia postihnutej fyzickej
osoby u ostatných spoluobčanov, a tým i nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jeho uplatnenia
v spoločnosti. Zásahom do osobnostného práva však nemusí dôjsť skutočne k zníženiu vážnosti. Naúspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah
bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ.
b) ďalším predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávnosť a neoprávnenosť

zásahu. K neoprávneným zásahom do cti dochádza predovšetkým skutkovými tvrdeniami, ktoré sú
nepravdivé. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby sú v takýchto prípadoch situácie, ak
fyzická osoba alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé tvrdenia alebo aj pravdu
skresľujúce skutočnosti. K neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby však
môže dôjsť aj prostredníctvom skutkových tvrdení, ktoré síce sú pravdivé, no boli uvedené v takej forme,

v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem, že skresľujú pravdu,
čím pôsobia difamačne. Pre difamujúcu povahu určitého tvrdenia sa nevyžaduje, aby bolo všeobecne
chápané ako difamujúce. Stačí, ak tvrdenie môže mať taký účinok len u určitej skupiny ľudí.
c) poslednou podmienkou vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je príčinná súvislosť (kauzálny
nexus) medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať
nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom

tejto nemajetkovej ujmy.

39. Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania súd dospel k nasledovným záverom:

40. V rade prvom, žalobca vymedzil a odvodzoval ním tvrdený zásah do jeho osobnostných práv od

toho, že žalovaní 1/ a 2/ - manželia F. o ňom mali vedome šíriť nepravdivú informáciu, že „A. B.
B. zlomil A. E. F. nohu“. Túto informáciu mali šíriť medzi obyvateľmi obce C., ďalej ju mali uviesť
Okresnému úradu v Novom Meste nad Váhom v liste zo dňa 02.02.2001 (v skutočnosti išlo o odvolanie
podané žalovanými 1/ a 2/ v stavebnom konaní vo veci dodatočného povolenia stavby „Hospodárskeho
objektu“ na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. C. vo vlastníctve žalobcu). Predovšetkým ju však mali

uviesť v publicistickej televíznej relácii F. P. M. D. K. XX.XX.XXXX, a to v príspevku pod názvom „B. M.“.
V danom čase relácia F. mala podľa tvrdení žalobcu veľmi vysokú sledovanosť (viac ako pol milióna
divákov) a televízia D. pred uvedením relácie mala minimálne 5x odvysielať bombastickú upútavku.
Navyše, pred odvysielaním relácie mali byť po obci C. šírené letáky upozorňujúce na túto reláciu,
dokonca aj pred evanjelickým kostolom pred nedeľnou bohoslužbou dňa XX.XX.XXXX. Uvedeným

konaním žalovaných 1/ a 2/ malo dôjsť k ohrozeniu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu a k
narušeniu jeho kľudného rodinného života, dobrého mena medzi spoluobčanmi v obci Lubina, kde dlhé
roky zastával funkciu poslanca miestneho zastupiteľstva i u žalobcu v zamestnaní. Žalobca tvrdil, že
došlo k intenzívnemu neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, a to najskôr pred občanmi
J. C. a následne aj na celonárodnej úrovni, zneužitím média TV D., ako aj medzinárodnej úrovni danej

prístupom na internetovú stránku aj zahraničným B. a občanom žijúcim a pracujúcim v zahraničí.

41. Základným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv
podľa § 13 OZ je existencia protiprávneho a neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby, čím
sa rozumie situácia, ak fyzická osoba alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé

tvrdenia alebo pravdu skresľujúce skutočnosti.

42. Primárnou otázkou preto v tomto konaní bolo, či tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že: „Žalobca A. B. B.
zlomil žalovanej 1/ A. E. F. nohu“, je pravdivé alebo nepravdivé.

43. Podľa názoru súdu, žalobca v konaní nepreukázal, že v inkriminovaný deň 25.04.2000, kedy po
rodine žalovanej 1/ hádzal vyrýľované ihličnany, žalovanej 1/ nohu nezlomil, resp. že je vylúčené, aby
žalobca svojim konaním dňa 25.04.2000, mohol žalovanej 1/ spôsobiť inkriminovanú zlomeninu ľavého
člena nohy.

44. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom svoje konanie dňa 25.04.2000 zľahčoval. Uvádzal, že malo
ísť o malé stromčeky, ktoré na mieste samom neboli dlho, ktoré vytrhával len rukami, nie náradím
a hádzal ich na pozemok žalovaných atď. Tieto tvrdenia žalobcu však boli v plnej miere vyvrátené
videozáznamom z inkriminovaného a značne vyhroteného konfliktu strán sporu, kde je zrejmé, že išlo
o stromčeky vzrastlejšie a dobre zakorenené, kedy žalobca očividne musel vynakladať značnú silu

a námahu, aby ich dostal zo zeme, pričom k tomu musel používať rýľ. Dva z takto vykopaných ihličnanov
s veľkým rozčúlením hodil smerom ku kamere, kde sa nachádzala aj žalovaná 1/ a jej syn K., ktorý celú
situáciu natáčal na kameru. Druhý zo stromčekov žalobca hodil smerom k žalovanej 1/ s obojručným
pravým náprahom potom, ako sa k nej oblúkom rozbehol, pričom spravil cca 7-8 krokov. Nemožno tedavylúčiť, že žalovanú 1/ koreňovou časťou skutočne trafil do ľavej nohy, keďže žalovaná 1/ stála oproti
žalobcovi a z videozáznamu je jasné, že stromček zjavne nebol ľahký, žalobca ho niesol koreňovou
časťou obalenou hlinou smerom nadol, keďže táto musela byť v tomto prípade na stromčeku najťažšia.

Navyše na zázname je v závere počuť, že žalovaná 1/ smerom ku žalobcovi hovorí, že pôjde na políciu
a povie aj to, že ju žalobca treskol do nohy, čo by si žalovaná v tej rýchlosti a najmä za daných okolností
sotva mohla vymyslieť.

45. Okrem toho žalovaní v tomto konaní predložili viacero dôkazov svedčiacich v prospech záveru, že

popísaným konaním žalobcu dňa 24.05.2000 mohlo dôjsť /a zrejme s vysokou pravdepodobnosťou aj
došlo/ k spôsobeniu zlomeniny členka ľavej nohy žalovanej 1/. Z vykonaného znaleckého dokazovania
znalcom D. R., ako aj zo znaleckých posudkov predložených žalovanou stranou (znalecký posudok D. D.
a znalecký posudok MED – PRO – ORTO, s.r.o.) totiž vyplynulo, že popísanú zlomeninu ľavého členka
mohla žalovaná 1/ utrpieť aj priamym mechanizmom t.j. úderom tupého predmetu na členok zvonka,
ktorý je pri vznikoch týchto úrazov menej častý.

46. Z pohľadu súdu však nie je až tak veľmi rozhodujúce, či k predmetnej zlomenine došlo priamym
mechanizmom (priamym nárazom stromčeka, resp. jeho koreňového balu na členok žalovanej 1/) alebo
nepriamymmechanizmom,kedyvdôsledkubezprostrednejreakciežalovanej1/nasmeromkunejletiaci
ihličnan, táto v danom teréne zle stupila, čo malo bezprostredne za následok zlomeninu členka žalovanej

1/. V oboch prípadoch by totiž uvedená zlomenina vznikla výlučne v bezprostrednej a priamej súvislosti
s neprimeraným a protiprávnym správaním sa žalobcu, ktorý úmyselne so značnou dávkou agresivity
hádzal vykopané stromy smerom k žalovanej 1/ a jej rodine.

47. Bolo povinnosťou žalobcu v tomto konaní nespochybniteľne preukázať existenciu tvrdeného

neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu, t.j. že žalobca žalovanej 1/ určite nohu nezlomil,
a teda, že uvedené tvrdenia žalovanej boli nepravdivé. To sa však nestalo. Práve naopak, žalovaná
strana uniesla svoje dôkazné bremeno, ohľadne skutočnosti, že žalobca žalovanej 1/ s vysokou
pravdepodobnosťou zlomeninu nohy spôsobil. Tým zároveň vyvrátili žalobné tvrdenie žalobcu, že
žalovaní 1/ a 2/ vedome šírili nepravdivú informáciu, že „A. B. B. zlomil A. E. F. nohu“.

48. Podľa presvedčenia súdu tak nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobcu spôsobom, aký žalobca uviedol v žalobe. Súd preto nemal inú možnosť, než žalobu v celom
rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Bez existencie neoprávneného zásahu totiž nemohlo dôjsť ani
k ujme na osobnostných právach žalobcu. Pokiaľ vo vzťahu k žalobcovi žalovaná strana na verejnosti

a v médiách uviedla skutočnosti, ktoré sa z pochopiteľných dôvodov žalobcovi nepáčili, tieto tvrdenia
žalovaných vychádzali zo skutočného nevhodného správania sa žalobcu, a teda z pohľadu občianskeho
právanemôžubyťzásahomdoosobnostnýchprávžalobcu.Pokiaľžalobcautrpelvtejtosúvislostinejakú
ujmu v rámci obce alebo spoločnosti, túto utrpel len ju v dôsledku vlastného nevhodného konania.

49. Pokiaľ ide o procesnú aktivitu strán sporu, je potrebné uviesť, že strana žalovaná po vrátení veci
súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie preukazovala nadmernú procesnú aktivitu. Žalovaní
pravidelne súdu predkladali veľmi rozsiahle písomné vyjadrenia bez toho, aby si to procesná situácia
v konaní vyžadovala. Opakovane uvádzali rovnaké skutkové a dôkazné tvrdenia a zároveň spolu s tým
opakovane do spisu doručovali tie isté listinné dôkazy, ktoré už v spise boli aj niekoľkokrát obsiahnuté a

neraz ani s meritom veci bezprostredne nesúviseli. Okrem toho opakovane podávali trestné oznámenia,
sťažnosti a námietky zaujatosti. Z uvedeného dôvodu sú v spise obsiahnuté častokrát sa opakujúce
tvrdenia, listinné dôkazy v početných kópiách, ako aj množstvo súvisiacich úradných záznamov a listín
nemajúcich vzťah k samotnému meritu veci. To má vo výsledku za následok značnú rozsiahlosť,
neprehľadnosť a ťažkú orientáciu v obsahu súdneho spisu.

50. Na strane druhej, hoci bremeno dôkazu v plnej miere ťažilo žalobcu, jeho všeobecný zástupca
opakovane súdu prezentoval rôzne nereálne, neurčité a často nekvalifikované dôkazné návrhy a
požiadavky (napr. niekoľko rokov po udalosti žiadal predložiť inkriminovaný stromček, ktorým mal
žalobca žalovanú 1/ zraniť; žiadal predložil RTG snímok zlomeniny žalovanej, ktorý bol v minulosti

štandardným postupom po uplynutí stanovenej lehoty skartovaný; ďalej po mnohých rokoch žiadal
predložiť kameru, prostredníctvom ktorej mal byť predmetný videozáznam vyhotovený pre potreby
riadne nešpecifikovaného odborného posúdenia tohto videozáznamu; domáhal sa analýzy hlasu
žalovanej na videozázname, vykonania bližšie neurčeného znaleckého dokazovania za účelom zisteniatrajektórie, sily, intenzity, akým inkriminovaný stromček mohol pôsobil na nohu žalovanej 1/; bližšie
neurčeného dokazovania za účelom zistenia pravosti a celistvosti videozáznamu z inkriminovaného
konfliktu strán sporu a pod.) Napriek výzvam súdu, žalobca ani jeho všeobecný zástupca nikdy súdu

nepredložil otázky ani presný a zrozumiteľný návrh na vykonanie takéhoto dokazovania, aby uvedené
dokazovanie bolo vôbec možné vykonať, resp. nariadiť.
51. Z uvedených dôvodov súd en block uvádza, že ďalšie dôkazy, ktoré boli stranami sporu v priebehu
tohto konania navrhnuté, pre ich nadbytočnosť a neúčelnosť súd nevykonal.

52.Len preúplnosťsúddodáva,žepreneurčitoformulovanýžalobnýpetit/včastizastavenejvýrokomI./
súd v priebehu konania nevyhovel návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie, primárne preto,
že vydané rozhodnutie súdu by bolo neurčité a tým pádom aj nevykonateľné, keďže v žalobe nebolo
jednoznačne uvedené, koľko divákov predmetnú reláciu sledovalo v rozhodujúcom momente sledovalo.

53. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1, § 260

zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd žalobcu zaviazal k náhrade trov
konania v plnom rozsahu, a to žalovaným 1/ a 2/ ako aj štátu. Žalobca totiž zavinil zastavenie konania
v časti z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby a vo zvyšnej časti žaloby bol procesne plne neúspešný.
Ako procesne neúspešná strana sporu je tak povinný nahradiť žalovaným 1/ a 2/ ako aj štátu účelne
vynaložené trovy konania v plnom rozsahu. Súd v konaní totiž nezistil žiadne dôvody, ktoré by mohli

odôvodňovať postup podľa § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.