Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B3-40P/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322200776
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1322200776.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, vo veci starostlivosti súdu

o maloleté deti: X. V., narodená XX.XX.XXXX, X. I. narodený XX.XX.XXXX, obaja bytom G., v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so
sídlom Krátka 1, Senec, Slovenská republika, deti rodičov: matka - W., bytom G., Slovenská republika,
v konaní právne zastúpená: JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Palisády
32, Bratislava, Slovenská republika, otec: B., bytom D., o návrhu matky na úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom,

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloleté deti: V. do osobnej starostlivosti matky.

II. Matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa: V. sumou 300,- Eur mesačne a na výživu
maloletého dieťaťa: I. sumou 300,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky
maloletých detí vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 21.02.2022.
IV. Zročné výživné za obdobie od 21.02.2022 do 11.01.2024 na maloleté dieťa: V. v sume 6.600,- Eur
je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Zročné výživné za obdobie od 21.02.2022 do 11.01.2024 na maloleté dieťa: I. v sume 6.600,- Eur je

otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava III dňa 21.02.2022, sa navrhovateľka domáhala
schválenia rodičovskej dohody zo dňa 21.08.2019, podľa ktorej sa obe maloleté deti zverujú do osobnej
starostlivosti matky, otec má zaplatiť zročné výživné vo výške 18.380,- Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že z ich vzťahu sa narodili maloleté deti V. a I.. Odporca
mal voči navrhovateľke a deťom opakovane prejavy násilného správania spočívajúce v agresívnom

správaní, manipulátorstve, majetníckosti voči navrhovateľke ako osobe, paranoje, prehnaného pocitu
nadradenosti, v navrhovateľke vyvoláva pocit strachu o svoj život, bývanie, prácu, o maloletých, každý
deň má neustále strach a sleduje svoje okolie, či ju odporca nesleduje. V nadväznosti na správanie
odporcu má dôvodné obavy, že to súvisí s užívaním drog. O drogovej závislosti odporcu má vedomosť
z obdobia ich spolužitia, kedy aj do ich spoločnej domácnosti prinášal drogy, konkrétne kokaín. V
nadväznosti na posledné správanie odporcu bola navrhovateľka nútená zbaliť sa spolu s maloletými
deťmi a opustiť jej byt, pretože sa jej vyhráža a vedela už so skúseností, že ju tam príde hľadať.

Kontaktoval ju telefonicky, SMS správami, cez Whatsapp, vyhrážal sa jej zabitím, v správach jej
napísal, že má odísť z bytu, lebo jej „odreže hlavu“. Kvôli uvedeným vyhrážkam podala na odporcu
dňa 01.03.2022 ďalšie trestné oznámenie. Odporca nemá svojvoľný prístup do jej bytu, ale jeho
správanie pred bytom, búchanie, krik, expresívne výrazy rušia susedov, a preto sa radšej vždy snažilaotvoriť a situáciu riešiť komunikáciou. V súčasnosti sa pred odporcom s maloletými deťmi skrýva na
neznámom mieste. Dňa 04.03.2022 sa dostavila s maloletými deťmi na Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny v Senci, kde absolvovali stretnutie so sociálnou pracovníčkou, bola im odporučená aj návšteva

psychológa. Navrhovateľka má ďalej obavu, že by mohol odporca prísť aj na pracovisko a urobiť tam
nepríjemnú scénu, pretože sa jej vyhrážal, že zabezpečí, aby prišla o prácu. Z dôvodu, že sa jej
odporca opakovane vyhrážal fyzickou likvidáciou, znepríjemňoval jej život v pracovnom aj osobnom
smere, mala navrhovateľka obavu, že by sa jeho vyhrážky mohli realizovať, podala si aj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia. Otca maloletých detí považuje za zdroj negatívnych zážitkov pre

maloletých, ktorí boli opakovane očitými svedkami jeho hrubého, násilníckeho a nevhodného správania,
čo nie je prospešné pre ich zdravý psychický aj fyzický vývin. Vo veci úpravy rodičovských práv a
povinností k maloletým bola dňa 21.08.2019 uzatvorená Dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom a určení výživného notársky overená. Dohoda rodičov bola uzatvorená
na základe iniciatívy otca maloletých, ktorý navrhol, že bude mesačne na každé z detí platiť 400,- Eur.
Dňa 20.09.2019 poslal sumu 800,- Eur, dňa 26.06.2020 poslal sumu 620,- Eur, osobne k rukám matky

odovzdal sumu 2 x krát 300,- Eur, 500,- Eur, 200,- Eur, 700,- Eur a 800,- Eur. Ku dňu podania návrhu
otec maloletých poslal, resp. odovzdal osobne výživné v celkovej sume 4.220,- Eur, namiesto sumy
vyplývajúcej z ním navrhnutej výšky výživného 23.200,- Eur, ktoré mal v zmysle Dohody rodičov vyplatiť
od septembra 2019. Rozdiel spočíva v sume 18.980,- Eur. V čase podania návrhu mala maloletá V. 15
rokov a maloletý I. 13 rokov, maloletá sa pripravovala na testovanie deviatakov, výber strednej školy

a s tým súvisiace prijímacie pohovory, pričom všetky tieto úkony a s tým súvisiace poplatky hradila
výlučne matka. Otec maloletých dlhodobo neprispieva na žiadne zo svojich maloletých detí, a to aj
napriek tomu, že na vyhotovenom Zvukovom zázname hovorí svojej manželke, že nezarába ani 800,-
Eur ani 1000,- Eur, preto je podľa matky o to viac zarážajúce, že na svoje maloleté deti neprispeje ani
sumou nevyhnutne potrebnou na ich stravné, hygienické potreby, ošatenie školské potreby, výlety, lieky,

a ďalšie veci, ktoré každé maloleté dieťa potrebuje. Matka má obavu, že otec maloletých všetky svoje
peniaze prehrá.

2. Odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28.03.2022, ktorým súd zamietol návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, tak, že určil výživné na maloletú V. v sume 160,- Eur a

na maloletého I. v sume 140,- Eur mesačne.

3. Súd sa oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou: rodnými listami
maloletých detí, potvrdením o podaní návrhu ÚPP k maloletým, potvrdením o trestnom oznámení
zo dňa 02.03.2022, lekárskymi správami, výpismi z komunikácie s odporcom, správou zo stretnutia

navrhovateľky s pracovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec zo dňa
04.03.2022, zárobok matky, statusy otca z facebooku, z ktorého vyplýva, že si v H. kúpil byt.

4. Z výpovede matky súd zistil, že trvá na svojom návrhu, aby súd obe maloleté deti V., zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhla, aby bol otec zaviazaný

povinnosťou platiť výživné na maloletú V. v sume 300,- Eur mesačne a na maloletého I. sumou 300,-
Eur, splatné vždy k 15 - temu dňu v každom mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od podania
návrhu odo dňa 21.02.2022. Navrhované výživné je nižšie, ako bolo dohodnuté v rodičovskej dohode
zo dňa 21.08.2019 v sume 400,- Eur na každé dieťa. Zročné výživné za obdobie od 21.02.2022 do
11.01.2024 na maloletú V., spolu v sume 6.600,- Eur, navrhla otca zaviazať povinnosťou zaplatiť do 3

dní od právoplatnosti rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 21.02.2022 do 11.01.2024 na maloletého
I. v sume 6.600,- Eur navrhla zaviazať otca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk navrhla
neurčiť, ponechať ho neupravený. K svojim zárobkovým možnostiam uviedla, že je zamestnaná v
spoločnosti J. a jej čistá priemerná mzda je od júna 2023 v sume 1.300,- Eur, predtým bola vedená na
ÚPSVaR a poberala dávku v nezamestnanosti v sume 900,- Eur mesačne, o čom tiež predložila súdu

potvrdenie.

5. Otec sa k návrhu nevyjadril, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, hoci mal predvolanie
doručené mailom. Podľa vyjadrenia navrhovateľky sa nachádza na neznámom mieste v H. a je možné,
že aj v inom štáte. Súd preto pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca.

6. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd vyhovel návrhu matky prezentovanému v jej výpovedi na
pojednávaní z dôvodu, že návrh je v súlade so záujmom maloletých detí.7. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou

súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa (ods. 2).
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (ods. 3).
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (ods. 4).

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde (ods.
5).

8. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 62 odsek 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča

alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

10. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

11. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne poprela, sa považujú za nesporné.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak strana poprela skutkové tvrdenie, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

14. Zároveň v zmysle citovaného ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine súd zároveň učil, že matka bude
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, a to z dôvodu, že otec je na neznámom mieste v

zahraničí a bolo mi mimoriadne obtiažne, až nemožné získať jeho súhlas napr. pri podaní prihlášky na
strednú školu, dispozícii s účtom v banke a podobne.

15. Súd vychádzal zo schválenej rodičovskej dohody podpísanej oboma rodičmi pred notárom, ktorú
navrhovateľka žiadala schváliť, keď došlo k zmene jej návrhu v časti výživného v sume 300,- Eur na

každé dieťa, hoci pôvodne bolo v dohode určené výživné 400,- Eur na každé dieťa.

16. Povinným z platenia výživného je otec detí, keďže obe deti boli zverené do osobnej starostlivosti
matke v zmysle súhlasného stanoviska oboch rodičov vyjadreného v dohode. Z dôvodu, že súd nemal
preukázaný zárobok otca, pretože otec súdu žiadne relevantné dôkazy neposkytol, vychádzal z ust. §

62 odsek 4 Zákona o rodine, podľa ktorého je súd povinný prihliadať pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, v danom prípade sa o obe
deti stará výlučne matka, s ktorou obe deti bývajú v spoločnej domácnosti, otec o nich už dlhšie
obdobie nejaví žiaden záujem a ani sa na území Slovenska nenachádza. Súd prihliadol aj na stanovisko
kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol vyhovieť návrhu matky a určiť výživné na každé dieťa v sume 300,-

Eur.

17. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania.

Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na
uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň

každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,
PhD.).

18. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd
cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v
spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a
otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory

aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom
rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na
strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej

osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná
úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým
zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej
povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, ato aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme
zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

19. Z rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, v súvislosti s predmetom konania,
vyplýva, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe
súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
alevychádzazjehopotencionálnychpríjmov,toznamenázpríjmov,ktorépovinný(potencionálne)mohol
maťvzhľadomnasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeňdosiahnutéhovzdelaniaajehozamerania,

prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

20. Schopnosti rodiča predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a
rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania

príjmu. Súd podotýka, že ak bol otec počas spolužitia v jednej domácnosti s matkou si schopný
riadne plniť vyživovaciu povinnosť, podľa statusov prezentovaných na facebooku si kúpil v Taliansku
nehnuteľnosť a prezentuje sa dovolenkami, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť riadne výživné,
určené v sume 300,- Eur na každé dieťa. Súd zdôrazňuje, že v rámci rodičovskej dohody otec súhlasil
s vyšším výživným v sume 400,- Eur na každé dieťa. Súd vychádzal z princípu potencionality príjmov

povinného rodiča, keď otec sa na sociálnych sieťach sám prezentuje vysokou životnou úrovňou, je preto
dôvodné predpokladať, že disponuje príjmom, z ktorého je schopné stanovené výživné zaplatiť. Preto
súdom určené výživné 300,- Eur na každé dieťa je adekvátnym výživným, ktoré zohľadňuje odôvodnené
potreby maloletých detí, ako i reálne možnosti a schopnosti povinného otca. Rovnaký záver vyplýva aj
z citovaného rozsudku NS SR zo dňa 20.02.2019, č.k. 3 Cdo 236/2018, zaoberajúcim sa uplatňovaním

princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné.

21. Zročné výživné za obdobie od 21.02.2022 do 11.01.2024 na maloletú V. spolu v sume 6.600,- Eur,
súd zaviazal otca povinnosťou zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zročné výživné za obdobie
od 21.02.2022 do 11.01.2024 na maloletého I. v sume 6.600,- Eur súd zaviazal otca povinnosťou zaplatiť

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Vzhľadom ku skutočnosti, že otec sa nachádza na neznámom mieste v zahraničí, nebolo možné
riadne určiť styk otca s maloletými deťmi, preto ho súd ponechal ako neupravený v súlade s návrhom
matky.

23.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktoréhožiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).