Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319010778
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8319010778.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2024, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B. C., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr.zákonaainé,oodvolaníobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduHumennésp.zn.1T/129/2019
zo dňa 08.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný

A. B. C., nar. X.X.XXXX v D., trvale bytom E.
F. XXX, okr. D.,

j e v i n n ý, ž e

- počas pracovného dňa 28.07.2016 v čase okolo 13.20 hod. v areáli bývalého poľnohospodárskeho
družstva v obci Kochanovce, okres Humenné, do ktorého vedie voľný vstup bez vstupnej brány, kde má
neobmedzený prístup bežná verejnosť a sídli tam viacero spoločností po tom, čo vystúpil z osobného
motorového vozidla zn. Volvo, nezisteného evidenčného čísla pred prevádzkou spoločnosti PLASTMAT,
s. r. o., Kochanovce č. 218, fyzicky napadol G. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorého poznal, a o ktorom vedel,
že je osobou vyššieho veku a po tom, čo G. G. vyšiel pred dvere prevádzky uvedenej spoločnosti a
po slovnej potýčke medzi obžalovaným A. B. C. a G. G., obžalovaný A. B. C. chytil G. G. za vrchnú

časť oblečenia a takto ho držiac rukou udrel do oblasti hlavy, pričom G. G. úder obžalovanému A. B. C.
opätoval a obžalovaný A. B. C. neustále jednou rukou ťahal za vrchnú časť oblečenia G. G. a opätovne
ho udrel do oblasti tváre, čím G. G. spôsobil somatické poranenie, pohmoždenie hlavy v spánkovej
oblasti vľavo ľahkého stupňa s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 2 až 3
dni a ďalej mu spôsobil akútnu stresovú reakciu v súvislosti s týmto napadnutím a adaptačnú poruchu
po negatívnom zážitku a zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu s dobou liečenia a práceneschopnosti
od 29.07.2016 do 26.08.2016, ako aj mu poškodil okuliare, čím mu spôsobil škodu vo výške 33,- eur,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa slovne, fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona,- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1, 2 , 3 Tr. zákona, úhrnný peňažný
trest 500,- (päťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému G. G., nar.
XX.X.XXXX v H., okres I., trvale bytom C. F. XXX, okr. D. škodu v sume 33 eur.

Podľa § 287 ods. 2 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodeného G. G., nar. XX.X.XXXX v H., okres
I., trvale bytom C. F. XXX, okr. D. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces prípadne na
konanie pred iným príslušným orgánom.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Panónska 2, Bratislava, IČO: 359 37 874 škodu v sume 59,15 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej Sociálnej
poisťovni, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 škodu v sume 203,90 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného A. B. C. vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona a pre
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- počas pracovného dňa 28.07.2016 v čase okolo 13.20 hod. v areáli bývalého poľnohospodárskeho
družstva v obci Kochanovce, okres Humenné, do ktorého vedie voľný vstup bez vstupnej brány, kde má
neobmedzený prístup bežná verejnosť a sídli tam viacero spoločností po tom, čo vystúpil z osobného
motorového vozidla zn. Volvo, nezisteného evidenčného čísla pred prevádzkou spoločnosti PLASTMAT,
s. r. o., Kochanovce č. 218, fyzicky napadol G. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorého poznal, a o ktorom vedel,

že je osobou vyššieho veku, čím nepredpokladal u neho odpor, a to potom čo G. G. vyšiel pred dvere
prevádzky uvedenej spoločnosti a po slovnej potýčke medzi obžalovaným A. B. C. a G. G., obžalovaný
A. B. C. chytil G. G. za vrchnú časť oblečenia a takto ho držiac rukou udrel do oblasti hlavy, pričom G.
G. úder obžalovanému A. B. C. opätoval a obžalovaný A. B. C. neustále jednou rukou ťahal za vrchnú
časť oblečenia G. G. a opätovne ho udrel do oblasti tváre, čím G. G. spôsobil somatické poranenie,

pohmoždeniehlavyvspánkovejoblastivľavoľahkéhostupňasdobouliečeniaaobmedzeniavobvyklom
spôsobe života v trvaní 2 až 3 dni a ďalej mu spôsobil akútnu stresovú reakciu v súvislosti s týmto
napadnutím a adaptačnú poruchu po negatívnom zážitku a zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu s
dobou liečenia a práceneschopnosti od 29.07.2016 do 26.08.2016, ako aj mu poškodil okuliare, čím mu
spôsobil škodu vo výške 33,- eur.

Za to mu uložil podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm.
h) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia na 15 mesiacov. Taktiež podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému

povinnosť nahradiť poškodenému G. G. škodu vo výške 33,- eur, poškodenej J. K. L. a. s. škodu vo
výške 59,15 eur a Sociálnej poisťovni škodu vo výške 203,90 eur. Podľa § 287 ods. 2 Tr. poriadku
odkázal poškodeného G. G. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilných proces, prípadne na
konanie pred iným príslušným orgánom.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, a to tak proti výroku
o vine ako aj proti výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom zvolenej obhajkyne.
V písomných dôvodoch odvolania poukázal na viaceré pochybenia, v dôsledku ktorých bolo porušené

jeho právo na spravodlivý proces, nebolo zabezpečené objasnenie veci v rámci dokazovania a jeho
právo na obhajobu. Ďalej odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že
namietalvecnúpríslušnosťNAKAapodávavyjadreniektejtoskutočnostipoukazujúcnapojem,,policajt“
v zmysle ustanovenia § 7 písm. a) Tr. poriadku. Okrem toho, že pojem policajt nedefinuje ustanovenie § 7
Tr. poriadku, ale definuje ho ustanovenie § 10 ods. 8 písm. a) Tr. poriadku (vyšetrovateľ PZ), treba uviesť,

ženenamietalibavecnúpríslušnosť,alenezákonnosťpriurčenívýberovejpríslušnostiNAKA.Akodôkaz
navrhoval prečítanie oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti podľa
§ 344 Tr. zákona, čo vykonané nebolo. Podnetom na podanie oznámenia bolo, že bol do dnešného
dňa presvedčený, že podpis na opatrení o určení výberovej príslušnosti zo dňa 30.06.2017 pod sp.
zn. PPZ-NKA-PZJ4-139-17/2017, ktorý by mal patriť gen. L. M. N., vtedajšiemu Prezidentovi PZ SR,
nie je jeho podpisom a nie je ani podpisom O. O. G., vtedajšieho viceprezidenta PZ SR. Opatrenie je

nulitným aktom a nie je naň možné prihliadať. V prípade, ak by bolo preukázané, že sa nejedná o podpis
ani jedného z uvedených osôb, by bolo opatrenie nulitné a nezákonné a nezákonné by potom bolo
celé vyšetrovanie, ktoré sa uskutočnilo na základe tohto opatrenia i všetky dôkazy získané v priebehu
tohto vyšetrovania a výsledky vyšetrovania by nebolo možné použiť v tomto konaní. Na preukázanie
tvrdených skutočností navrhoval vykonanie dokazovania výsluchom L. O. O. G., L. M. N. a L. D.. Ani

jeden z navrhovaných výsluchov vykonaný súdom nebol a v odôvodnení rozsudku absentuje stanovisko
súdu k daným skutočnostiam. Osoba, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie, je subjektom, ktorému
prináležia prislúchajúce práva. Právo na obhajobu má privilegované postavenie a je upravené priamo
v Ústave Slovenskej republiky. Významné postavenie tohto základného ľudského práva neraz potvrdil
aj Ústavný súd Slovenskej republiky, napríklad v náleze sp. zn. III. ÚS 41/2001, kde je uvedené, že

„Zásada zabezpečenia práva na obhajobu je nevyhnutným predpokladom úspešného výkonu súdnictva,
ktorého významnou úlohou je ochrana práv a zákonom chránených záujmov občanov. Zabezpečuje
sa v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, ale aj v záujme celej spoločnosti“. Význam
preskúmania obžaloby ozrejmil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. IV. ÚS 49/2011 z 25.
mája 2011, v zmysle ktorého je účelom preskúmania obžaloby preskúmať obsah obžaloby a zákonnosť

získaného dôkazného materiálu. V tomto štádiu sa je, podľa názoru odvolateľa, potrebné vysporiadať s
tým, či obsah obžaloby, vrátane jeho návrhu, má základ vo výsledkoch prípravného konania a či neboli
porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby alebo či nedošlo k iným závažným procesným
pochybeniam počas prípravného konania. Z dôvodu závažných procesných chýb, ako aj porušenia
práva na obhajobu, mal súd, podľa jeho názoru, obžalobu odmietnuť a vrátiť ju prokurátorovi v zmysle

§ 241 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku. V konaní bolo porušené i jeho právo na spravodlivý proces, kedy súd
vykonal nezákonný dôkaz - kamerový záznam udalosti zo dňa 28.07.2016, čo bolo v rozpore s § 119
ods. 2 Tr. poriadku a čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nezákonnosť
dôkazu preukázal odvolateľ rozhodnutím Úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 02.05.2022,
ktorý konštatoval porušenie zákona č. 122/2013 o ochrane osobných údajov u prevádzkovateľa KIS.

Pokiaľ ide o vyjadrenia svedkov ohľadom kamerového záznamu, súd v odôvodnení neuviedol výpoveď
E. I., ktorý vo výpovedi s určitosťou uviedol, že upozornenie o tom, že priestor pred objektom firmy je
monitorovaný kamerou, tam nebolo, umiestnili ho až po tom, čo sa stal incident. Nakoľko kamerové
záznamy sú nezákonne získanými dôkaznými prostriedkami, rovnako nemožno prihliadať ani na dôkazy
nadväzujúce a vyplývajúce z „nezákonného dôkazu“ v zmysle aplikácie tzv. teórie plodov z otráveného

stromu, v zmysle ktorého nezákonný dôkaz plodí nezákonné dôkazy a ďalšiu nezákonnosť. Preto
i znalecký posudok vypracovaný o nezákonne získanom dôkaznom prostriedku, ZP A. O. C. č. 004/2018
nemôže byť považovaný za zákonný a rovnako tak nezákonnosť dôkazného prostriedku nemôže byť
zhojená znaleckým dokazovaním. Odvolateľ poukázal i na slovenskú judikatúru ÚS 191/2012: Ústavný
súd sa v tomto prípade vyjadril, že použitie nezákonne získaných dôkazov je v rozpore s ústavnými

právami obžalovaného. Súd zdôraznil, že ochrana základných práv a slobôd musí byť prioritou aj v
kontexte trestného konania. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí R 28/2010 uviedol, že dôkazy
získané v rozpore s právnymi predpismi nemôžu byť použité na účely rozhodovania v trestnom konaní.
Tentoprincípjedôležitýnazabezpečeniespravodlivéhoprocesu.NaSlovenskujepoužitienezákonného
dôkazu v trestnom konaní regulované Trestným poriadkom. Podľa § 119 ods. 2 Tr. poriadku SR platí, že

dôkaz získaný nezákonným spôsobom sa nesmie v trestnom konaní použiť, ak tento dôkaz nemôže byť
nahradený iným zákonným dôkazom. Pokiaľ súd dôvodí, že sa nejednalo o jediný usvedčujúci dôkaz,
tak je potrebné zohľadniť, že ostatné dôkazy nepreukázali, že by sa dopustil trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)Tr. zákona a zároveň tento dôkaz nemôže byť nahradený ostatnými súdom uvádzanými dôkazmi. Súd
v odôvodnení uvádza, že prihliadol i na jeho výpoveď, kde stret s poškodeným priznal. Chce uviesť,
že nikdy nepopieral, že došlo k vzájomnému stretu, potýčke. Popiera však, že by mal poškodeného

napadnúť a dopustiť sa trestného konania, ktoré prezumujú ustanovenia Trestného zákona. Pokiaľ
ide o trestný čin výtržníctva, tak v prvom rade poškodený bol priamym aktérom potýčky, ktorá bola
medzi ním a poškodeným, čo vyplynulo z výsluchu znalca A. C.. Dokonca ju sám svojím konaním
zámerne vyprovokoval, aby mu poškodil. Najprv slovne napadol jeho syna a keď za ním prišiel, aby
zistil dôvod tohto konania, poškodený ho začal provokovať nadávaním mu do podvodníkov, dlžníkov a

pod. S poškodeným sa poznal mnoho rokov pred skutkom. V areáli boli dlhoročnými susedmi a bol i
zákazníkom poškodeného. Poškodený mal v minulosti kvôli kvalite produktov konflikt s jeho obchodným
partnerom. Poškodený ho už cca pol roka pred skutkom neustále na ceste zastavoval. Nechcel sa
zapájaťdoproblémovpoškodeného,čopoškodenéhozrejmehnevalo,rovnako,akohohnevaliproblémy
s jeho obchodným partnerom. V danej situácii prišiel poškodenému do rany a on využil nevinnú situáciu
na to, aby jemu a jeho firme poškodil. Ďalej odvolateľ v podanom odvolaní uviedol, že podľa jeho

názoru, neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Tr. zákona. Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva je nevyhnutné, aby
konanie páchateľa bolo závažnejšej povahy /rozhodnutie súdu R 40/77 v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk/. Poškodeného síce chytil za tričko a rukami mu mával pred tvárou, avšak v žiadnom
prípade ho neudrel, ani nenapadol, čo sa potvrdilo i výsluchom znalca A. C.. Znalec nevedel popísať

mechanizmus úderov, to znamená vzájomné postavenie oboch osôb, vzdialenosť a pod., a uviedol, že
uvedené je možné skúmať fotometrickými metódami, ktoré neboli predmetom znaleckého dokazovania
znalcom. Z kamerového záznamu nie je vidieť, či došlo ku kontaktu jeho ruky s poškodeným. Nakoľko
znalec nevedel opísať mechanizmus úderov, tvrdí, že na základe záverov znaleckého posudku A. C. nie
je možné rozhodnúť o vine obžalovaného. S určitosťou bez poznania deja fotometrickými metódami nie

je možné hovoriť, že aj skutočne došlo ku kontaktu jeho ruky s telom poškodeného a že sa nejednalo
iba o zastrašovacie mávanie rukou popred hlavu poškodeného, čím by sa maximálne mohlo jednať o
priestupok, ale nie o trestný čin. Ak by aj došlo k fyzickému napadnutiu poškodeného, hoci by ku skutku
došlo verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti, nemusí napĺňať skutkovú podstatu trestného
činu výtržníctva podľa § 364 Tr. zákona (R 40/77). Areál družstva pozná a vie, že v areáli je viacero

firiem, že je tam cez deň mnoho ľudí. Navyše, je vysokoškolsky vzdelaný inteligentný človek, nikdy
nebol súdne trestaný, v spoločnosti je rešpektovaný. Bol by si vedomý následkov svojho konania, ak
by bol zaútočil na poškodeného. S poškodeným sa poznal pred skutkom už 20 rokov a nikdy spolu
nemali problémy (čo potvrdil i svedok L. P.), vážil som si ho a spolupracovali spolu. Bol pod tlakom
poškodeného už dlhú dobu a poškodený slovne napadol i jemu blízku osobu, avšak ani to nie je

dôvodom, aby úmyselne napadol poškodeného a vystavil sa tak následkom trestného konania. To,
že nedošlo ku fyzickému napadnutiu poškodeného, preukazuje podľa názoru odvolateľa aj vykonané
dokazovanie. Svedok L. P., bývalý zamestnanec poškodeného uviedol, že nebol priamym svedkom
incidentu. Uviedol iba, že videl, že poškodený mal natiahnuté tričko, že bol rozrušený, vystresovaný,
nemal na hlave okuliare a nepočul dobre. Neuviedol žiadne viditeľné zranenia, červené znaky na tvári,

ktorébyzákonitepoútoku,akýopisovalpoškodený,natváriboli.To,žemalpoškodenýnatiahnutétričko,
zodpovedá vzájomnému naťahovaniu sa. Že bol rozrušený, vystresovaný, ešte nepreukazuje fyzické
napadnutie. To, že poškodený po incidente nemal na hlave okuliare a v uchu načúvací prístroj, je iba
dôsledkom toho, že mu tieto predmety počas roztržky vypadli, no nepreukazuje, že došlo k prečinu
výtržníctva a ani ublíženia na zdraví, preukazujú iba vzájomnú potýčku medzi osobami maximálne na

úrovni priestupku, nie, že poškodený bol pobitý, ako uvádza súd. Rovnako je to i v prípade svedeckej
výpovede A. O. G.. Svedkyňa nebola priamym svedkom incidentu. Opis skutku má od svojho otca,
poškodeného. Uviedla, že po skutku jej otec mal pokrčené a špinavé tričko, celý bol taký pomliaždený,
červený, nemal okuliare a načúvací prístroj. Ako už bolo uvedené v súvislosti s výpoveďou L. P.,
pokrčené tričko a vypadnutý načúvací prístroj i stratené okuliare nepreukazujú trestný čin výtržníctva,

ani ublíženia na zdraví. To, prečo bol otec svedkyne červený, vo výpovedi objasnil. Bolo leto, vysoké
teploty a poškodený mal teplé oblečenie. Počas potýčky sa na priamom slnku spotil, čoho následkom
bolačerveňvtvári.Pomliaždeniny,ktorésvedkyňauvádzanatváripoškodeného,súobjektívnevylúčené
lekárskymi správami zo dňa udalosti. Poukazuje tiež na skutočnosť, že poškodený v priebehu konania
menil opis skutku. Na pojednávaní dňa 11.05.2023 uviedol, že ho obžalovaný držal jednou rukou za obe

ruky a druhou rukou ho udieral do oboch strán hlavy. V prípravnom konaní i počas lekárskych vyšetrení
dňa 28.07.2016 poškodený priebeh skutku opísal inak. Napríklad v lekárskej správe O. J. Q. zo dňa
28.07.2016 – chirurgická pohotovostná ambulancia, sa uvádza, že poškodený bol udieraný do oblasti
ľavého ucha. Uvádza sa tam tiež, že načúvací prístroj pri vyšetrení v ľavom uchu má. Ak by skutočneudieral poškodeného do ľavého ucha alebo do oboch strán hlavy, zanechalo by to na tele poškodeného
poznateľné stopy, najmä s ohľadom na jeho fyzické predispozície. Žiadne zranenia však preukázané
neboli. Poškodený sa počas vyšetrenia dňa 28.07.2016 na chirurgickej ambulancii nesťažoval na

žiadne zdravotné problémy, počas návštevy neboli na tele v oblasti hlavy poškodeného zistené a
popisované žiadne známky poranenia, ako je bolestivosť, opuch, hematóm a pod. RTG i CT boli bez
traumatologických zmien, nepreukázali žiadne zranenie. V lekárskej správe G. N. G. z toho istého dňa z
ORLambulancievyplýva,žepoškodenýpočuldobre.Lekárkepoškodenýuviedol,žemupočasincidentu
načúvací prístroj vypadol a asi pol hodiny nefungoval. Poškodený G. G. uviedol, že bol pobitý v oblasti

ľavého ucha. Nesťažoval sa však na žiadne bolesti, poukazoval iba na poruchu načúvacieho prístroja.
Počas objektívneho vyšetrenia lekárkou neboli na jeho tele žiadne známky poranenia, ako je bolestivosť,
opuch, hematóm a podobne. Znalec G. Q. I. v znaleckom posudku č. 66/2016 na otázku, aké konkrétne
zranenia poškodený utrpel, uviedol, že dňa 28.07.2016 mohol utrpieť poranenie - pohmoždenia hlavy
v spánkovej oblasti vľavo ľahkého stupňa. V posudku znalec zároveň uvádza, že diagnóza, ktorá
bola poškodenému pri jeho návšteve na chirurgickej pohotovostnej ambulancii Nemocnice Humenné

priznaná, bola priznaná na základe subjektívneho pocitu samotného poškodeného, nie na základe
objektívneho podkladu chirurga, nakoľko v oblasti hlavy neboli u poškodeného popisované žiadne
objektívne známky poranenia ako je opuch, hematóm a pod. Znalec vyslovene v posudku uvádza, že
poškodený mohol subjektívne príznaky simulovať, prípadne agravovať, nakoľko pri prvotnom vyšetrení
na ORL ambulancii a chirurgickej pohotovostnej ambulancii dňa 28.07.2016 nebola v oblasti hlavy

zistená a popisovaná ani žiadna pohmatná bolestivosť, ktorá sa objavila až dňa 29.07.2016 počas
vyšetrenia poškodeného na neurologickej ambulancii G. E.. Znalec tiež poukazuje na to, že dňa
28.07.2016 sa poškodený vlastne nesťažoval na žiadne bolesti, iba uvádzal, že asi pol hodiny mu
nefungoval načúvací prístroj a následne mu začal riadne fungovať. Už tu je možné, podľa názoru
odvolateľa, badať náznak účelového konania zo strany poškodeného. Poškodený pri lekárskom

vyšetrení dňa 28.07.2016 netrpel žiadnymi bolesťami. Neboli preukázané žiadne zranenia. Vzhľadom
na uvedené je, podľa názoru odvolateľa, jednoznačne preukázané, že zo strany obžalovaného nedošlo
k fyzickému napadnutiu poškodeného. Nebolo preukázané, že by poškodený mal akékoľvek zranenia
tváre, ucha alebo hlavy. Už zo samotného opisu udalosti poškodeným je zrejmé, že si protirečí v tom, ako
ho mal obžalovaný udierať. Súd poukazuje okrem fyzických problémov i na psychické problémy, ktoré

určitú konkrétnu dobu v súvislosti so skutkom mal za zistené a preukázané. Má za to, že súd nesprávne
vyhodnotil dôkazy a ublíženie na zdraví v oblasti duševného zdravia poškodeného preukázané nebolo.
Súd dobu liečenia od 29.07.2016 do 26.08.2016 považoval za dobu práceneschopnosti. Oprel sa pritom
o znalecké posudky G. C. a znaleckej organizácie Forenza, spol. s.r.o. a výpovede znalcov, pričom
podľa súdu znalec Q. G. Q., L. presvedčivo vysvetlil kategóriu diagnóz, ktoré sú zaradené do skupiny

F, ktorá, podľa súdu, bola aj diagnózou uvedenou v práceneschopnosti. Uvedený záver súdu je však,
podľa názoru odvolateľa, neúplný a vedie k nesprávnym záverom, že konkrétnu dobu PN, a teda i dobu
liečenia určujú psychické problémy. Práceneschopnosť, na ktorú sa odvolávajú obaja znalci, G. Q. i G. C.
v znaleckých posudkoch, nebola nariadená z dôvodu psychiatrických diagnóz, ako obaja v posudkoch
uvádzajú, čo by boli ochorenia zaradené do skupiny, ale z dôvodu diagnózy S00.88, čo je povrchové

poranenie inej časti hlavy a F48.8 (uvedené na potvrdení o dočasnej PN) – čo sú iné neurotické poruchy.
Z výsluchu znalcov vyplynulo, že nevideli potvrdenie o dočasnej neschopnosti, a teda G. C. vyvodil záver
o diagnóze, ktorá bola dôvodom PN iba z otázky danej mu na zodpovedanie v znaleckom posudku
samotným poškodeným (čím mu túto nepravdivú informáciu poškodený podsunul). G. Q. uviedol, že po
troch rokoch od skutku nie je možné sa dopátrať ku objektívnemu opisu stavu, a preto vychádzali zo

záverov znaleckého posudku G. C.. Ak teda neboli správne závery už G. C., viedlo to k nesprávnym
záverom aj pokiaľ ide o znalecký posudok, ktorý podala FORENZA. Znalci, podľa názoru odvolateľa,
zhodne nesprávne určili osobu, ktorá stanovila PN (G. M. miesto G. L.) i poruchu, ktorá si vyžiadala
PN. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 01.08.2016 totiž neobsahuje psychiatrickú
diagnózu. Záver G. C., že PN si vyžiadala adaptačná porucha so zmiešanou úzkostno-depresívnou

náladou, a teda i jeho stanovisko o tom, že táto bola vo vzťahu ku tejto diagnóze primeraná, nie je pre
tento prípad, podľa odvolateľa, relevantné a aplikovateľné. Na daný nesprávny záver potom nadväzuje
Forenza vo svojom znaleckom posudku. Nie je teda správne a opodstatnené, ak sa súd odvoláva
na závery znalcov, ktoré samé o sebe sú nesprávne, čo vedie k nesprávnym záverom súdu. Súd sa
zároveň vyjadruje, že G. Q. presvedčivo vysvetlil kategóriu diagnóz, ktoré sú zaradené do skupiny F,

ktorápodľasúdubolaajdiagnózouuvedenouvpráceneschopnosti.Vtomtosúdpodľanázoruodvolateľa
pochybil. Znalec síce uviedol, že diagnóza F48.8 je úzkostná porucha, no zároveň dodal, že zmiešaná
úzkostno-depresívna porucha má označenie F41.2, a podľa neho malo byť na PN F41.2. Nevedel sa
vyjadriť, prečo je na PN F48.8., čo však nie je dôkazom toho, že PN bola vystavená na diagnózuzmiešaná úzkostno-depresívna porucha. Jedným dychom k tomu ale chce doplniť, že úzkosťami trpel
poškodený už pred skutkom, čo popiera príčinnú súvislosť vzniku F41.2 s jeho konaním. Neexistuje
žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, že poškodený bol PN z dôvodu psychiatrickej diagnózy /akútna

stresová reakcia (F43.0), adaptačná porucha po negatívnom zážitku (F43.2) alebo zmiešaná úzkostne
depresívnaporucha/.Vspisesanenachádzaanijedendôkazpreukazujúciukončenie,atýmajdĺžkuPN.
Pokiaľ ide o dátum ukončenia PN, ten vyplýva iba z obsahu položenej otázky v súkromnom znaleckom
posudku G. C., kde tieto otázky boli položené zo strany poškodeného. G. C. nedisponoval podkladmi
na preverenie týchto skutočností, iba sa k nim zo svojho pohľadu znalca vyjadroval. Rovnako sa

vyjadril i G. Q.. Z vykonaného dokazovania je, podľa názoru odvolateľa, dnes už zrejmé, že poškodený
účelovo znalcovi podsunul nesprávne údaje a je tiež zrejmé, že súd sa zaoberal iba skupinou chorôb
podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, nie však konkrétnymi diagnózami. Diagnóza F48.8, ktorá
bola dôvodom práceneschopnosti, nie je ani akútna stresová reakcia (F43.0), adaptačná porucha po
negatívnom zážitku (F43.2) a ani zmiešaná úzkostne depresívna porucha, ktoré spomína súd i znalci.
Na uvedené poukazoval už v konaní, no súd sa s tým nevysporiadal a i tak prebral za svoje nesprávne

závery. Už v konaní vznášal pochybnosti ohľadom príčinnej súvislosti medzi skutkom a zdravotnými
problémami poškodeného. Má za to, že s jeho námietkami sa súd nevysporiadal takmer vôbec. Dokonca
zamietol i jeho návrh na vykonanie dokazovania – zabezpečenie výpisu zo zdravotnej dokumentácie
poškodeného, čím by mohlo byť preukázané, že zdravotnými problémami trpel poškodený už pred
skutkom a že i lieky na dané zdravotné problémy užíval už pred skutkom. Súd mu zamietnutím dôkazu

odoprel právo na obhajobu. Súd nesprávne interpretuje i jeho vyjadrenia, pokiaľ ide o lieky, ktoré
poškodený pred skutkom užíval. Nepoukazoval na to, že by lieky užívané poškodeným mali vplyv
na vznik akútnej stresovej reakcie alebo na prechod do úzkostnej poruchy, ale poukazoval na to, že
psychické a neurologické poruchy, vrátane mnohých prináležiacich symptómov, boli u poškodeného už
pred skutkom a tiež na to, že je potrebné brať do úvahy, že osoba, ktorá trpela týmito poruchami už pred

skutkom, reaguje na akýkoľvek (hoci aj malý podnet) odlišne od zdravej osoby. Súd sa týmito skutočnosti
nezaoberal a odmietol v tejto veci i dokazovanie. Pritom sa jedná o zásadnú vec na posúdenie okolností
prípadu-vplyvdiagnózaužívanýchliekovnareakcieosobyinanáslednésekundárnezdravotnéprejavy.
V konaní vznášal pochybnosti o objektivite znaleckého posudku G. C., nakoľko sa jedná o znalecký
posudok predložený poškodeným, ktorý bol poškodeným platený a vyhotovený na jeho objednávku.

Okrem uvedeného i vzhľadom na to, že sa viac ako 2,5 roka odmietal podrobiť vyšetreniu u iného
znalca, bolo znemožnené objektívne posúdenie jeho zdravotného stavu. Ako vyplýva z lekárskych správ
z vyšetrení u G. C., ktoré sú obsahom znaleckého posudku, v deň prvého vyšetrenia dňa 29.07.2016
nie sú uvedené žiadne skutočnosti naznačujúce psychické problémy poškodeného. Pri kontrole dňa
18.08.2016 poškodený spomína iba fyzické príznaky /bolestivosť hlavy, hučanie v ušiach, závraty/. K

problémom relevantným pre psychiatrickú diagnózu je uvedený iba strach, čo bude ďalej. Dokonca
poškodený udáva zlepšenie spánku. Poškodený už pred skutkom užíval Neurol – liek na strach /aj
úzkosti/, a preto bolo potrebné skúmať, či strachom a úzkosťami trpel už pred skutkom. Pokiaľ ide o
fyzické prejavy – bolestivosť hlavy, hučanie v ušiach, závraty – bolo potrebné skúmať zo zdravotnej
dokumentácie, akými zdravotnými problémami poškodený pred skutkom trpel a či dané prejavy mali

príčinnú súvislosť so skutkom alebo so zdravotnými problémami, ktorými poškodený trpel už pred
skutkom a či sa prípadne tieto symptómy prejavovali v súvislosti s určitou chorobou už pred skutkom. Je
preto toho názoru, že súd jeho argumentáciu nesprávne interpretoval. Pokiaľ ide o skutočnú diagnózu,
pre ktorú bola nariadená PN - povrchové poranenie inej časti hlavy, G. I. sa k tomu vyjadril, že ak by
aj takéto zranenie bolo, práceneschopnosť by trvala 2-3 dni. Pokiaľ ide o diagnózu - iné neurotické

poruchy, treba poukázať na to, že G. C. na výsluchu uviedol, že v čase návštevy jeho ambulancie
obžalovaným (29.07.2016), ten užíval lieky na neurologické zdravotné problémy Neurol a Lyricu. Liek
Neurol mu všeobecný lekár predpísal v deň udalosti. Liek Lyrica sa však neudáva. To znamená, že
liek Lyrica poškodený užíval už pred dňom 28.07.2016 a teda stavmi extrémnej úzkosti trpel už pred
danýmdňom.Vzhľadomnauvedenéniejemožnébezvšetkýchpochybnostíhovoriťopríčinnejsúvislosti

medzi zdravotnými problémami poškodeného a jeho konaním. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že v spise
sa nenachádza jediný dôkaz preukazujúci ukončenie PN, a teda dĺžku PN. Na základe vykonaných
dôkazov súd neustálil koľko dní trvala PN a na aké diagnózy, pre objektívne zhodnotenie, či bola
naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 156 Tr.
zákona. Poukázal na výpoveď poškodeného, ktorý uviedol, že po incidente bral nejaké lieky na spanie,

lebo nemohol spať, nespomínal žiadne iné lieky, ktorými by sa v danom čase liečil, napriek tomu, že
v lekárskych správach G. C. sa uvádza, že mu bol predpísaný liek Coaxil – čo je antidepresívum.
Ako vyplynulo z výpovede samotného poškodeného, tieto lieky neužíval, užíval iba lieky na spanie.
Preto je dôvodné sa domnievať, že tak ako v prípade fyzických problémov, kde znalec G. I. uviedol, žesymptómy mohli byť simulované, mohlo dochádzať k simulovaniu aj v prípade psychických problémov.
Ak by skutočne trpel ním uvádzanými ťažkosťami, užíval by naordinovanú medikamentóznu liečbu.
Nakoľko ju však neužíval, je možné pochybovať, či v skutočnosti nejakými psychickými problémami

trpel. Na druhej strane, ak by aj skutočne psychickými problémami trpel, poukázal na výpoveď G. C.,
ktorý uviedol, že neužívanie liekov vedome predlžuje liečebný proces a liečebný proces by sa mohol
aj zhoršovať. Vzhľadom na to, že poškodený tým svojím konaním negatívne pôsobil na svoj zdravotný
stav, nie je potom možné tento stav dávať do príčinnej súvislosti s jeho konaním a bolo potrebné zo
strany súdu skúmať, či dĺžka PN nebola v priamej súvislosti s konaním poškodeného konaním alebo

nekonaním /neužívaním liekov alebo vedomým naťahovaním dĺžky PN/. Poukazuje tiež na to, že na
naplnenie skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona nestačí iba
samotná práceneschopnosť, ale podmienkou je, že ide o poruchu zdravia poškodeného, ktorá sťažuje
obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní, pričom pri posudzovaní sa
vychádza zo zhodnotenia všetkých okolností, hlavne povahy poruchy, akými príznakmi sa prejavovala,
ktorý orgán alebo ktorá funkcia bola narušená, aká bola bolestivosť poranenia a ich intenzita, aké

lekárske ošetrenie si poranenie vyžiadalo a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob
života. Súd v odôvodnení uvádza, že za dobu liečenia pre účely vyhodnotenia ublíženia na zdraví bral
obdobie práceneschopnosti, počas ktorého bol poškodený obmedzovaný v obvyklom spôsobe života,
keďže v tomto období podľa znalca človek dobre nespí, je depresívny, úzkostný, zároveň nemohol
pracovať. Je toho názoru, že súd nemôže nahrádzať vyjadrenia poškodeného vyjadreniami znalca.

To, ako sa podľa znalca všeobecne prejavuje človek počas PN v určitej diagnóze, nepreukazuje, ako
bol v danom prípade obmedzený na obvyklom spôsobe života poškodený (len dodáva, že znalec sa
vyjadrovalkdiagnózam,ktorénebolidôvodomPN).Ďalejuviedol,žeúzkosťamiadepresiamipoškodený
s najväčšou pravdepodobnosťou trpel už pred skutkom, nakoľko už pred skutkom užíval Coaxil –
antidepresívum indikované na depresie a úzkosti. Súd, podľa názoru odvolateľa, nedostatočne skúmal

príčinnú súvislosť medzi udalosťou a zdravotným stavom poškodeného. Nesúhlasí s názorom súdu
ani v tej časti, kde má sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného preukázané o. i. i tým, že
poškodený nemohol pracovať. V konaní navrhoval vypočuť svedka – I. B., ktorý svedeckou výpoveďou
mal dosvedčiť, že počas trvania PN poškodeného ho videl opakovane v práci, čo vyvracia tézu súdu
o nemožnosti pracovať zo strany poškodeného. Súd tento jeho návrh zamietol, nakoľko vykonávanie

ďalšieho dokazovania nepovažoval za potrebné a stotožnil sa iba so všeobecným vyjadrením znalca.
V trestnom konaní platí zásada „in dubio pro reo“. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného
súdu ČR II. US 2929/18 zo dňa 6.3.2020: Zásada prezumpcie neviny a z nej plynúca zásada in dubio
pro reo vyžadujú, aby sudcovia nevychádzali z vopred nadobudnutého presvedčenia, že obžalovaný
spáchal čin, ktorý mu je kladený za vinu, aby dôkazné bremeno spočívalo na obžalobe a aby prípadné

pochybnosti boli využité v prospech obžalovaného. Prípadná zaujatosť súdu môže byť odvodená nielen
z výslovných vyjadrení súdu na adresu obvineného, ale aj zo spôsobu, akým sú napadnuté rozhodnutia
odôvodnené (rozsudok ESĽP vo veci Lavents proti Litve zo dňa 28. 11. 2002 č. 58442/00, § 125 až
126; rozsudok ESĽP vo veci Melich a Beck proti Českej republike zo dňa 24. 7. 2008 č. 35450/04,
§ 49). Ak súdy tieto požiadavky nenaplnia, porušia sťažovateľove práva podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru.

Orgány činné v trestnom konaní mali k dispozícii v podstate iba jediný priamy dôkaz - výpoveď A. M.,
ktorý mal vidieť, ako sťažovateľ nožom napadol poškodeného. To má dvojaký význam pre posúdenie
teraz prejednávanej ústavnej sťažnosti. Po prvé v súlade so zásadami spravodlivého procesu mali
všeobecné súdy povinnosť starostlivo skúmať vierohodnosť a pravdivosť tejto kľúčovej svedeckej
výpovede. V rámci toho mali posudzovať aj okolnosti , ktoré by mohli ovplyvniť výpoveď dotknutého

svedka, jeho schopnosť vnímať okolnosti, o ktorých má vypovedať, jeho schopnosť zapamätať si tieto
udalosti a reprodukovať ich. Úvahy súdov o vierohodnosti a pravdivosti tohoto kľúčového dôkazu by
potom malo byť zrejmé z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Po druhé pokiaľ by z akéhokoľvek
dôvodu vznikli dôvodné pochybnosti o vierohodnosti alebo pravdivosti tohoto kľúčového priameho
dôkazu, malo by byť aspoň možné z napadnutých rozhodnutí zreteľne a jednoznačne dôvodiť, že o vine

sťažovateľa svedčí ucelený, a na seba nadväzujúci reťazec nepriamych dôkazov, resp. že tento reťazec
nepriamych dôkazov vylučuje akúkoľvek rozumnú pochybnosť o vine sťažovateľa z pokusu vraždy
poškodeného. Na orgány činné v trestnom konaní - obzvlášť na súdy – sa naviac kladú zvýšené nároky
strán korektnosti dokazovania, precízneho celkom jednoznačného vylúčenia všetkých racionálnych a
logických alternatív skutkového deja a presvedčivosti odôvodnenia ich záveru o vine danej osoby.

Žiadna z týchto podmienok nebola naplnená, lebo príslušné orgány sa už vo veľmi rannom štádiu
trestného konania zamerali na overovanie jednej jedinej varianty skutkového deja (t. j. na napadnutie
poškodeného sťažovateľom, ako ho popísal svedok A. M.) a všetky ďalšie alternatívne varianty nechali
bez prešetrenia ležať bokom". Súd, podľa názoru odvolateľa, zamietol všetky jeho dôkazy, ktorými mohlibyť preukázané jeho tvrdenia a vykonával iba dôkazy podporujúce verziu poškodeného. Pokiaľ ide o
právnu kvalifikáciu prečinu ublíženie na zdraví podľa ods. 2 § 156 Tr. zákona, resp. k aplikácii § 139 ods.
1 písm. e) Tr. zákona, nebolo preukázané, že by mal alebo mohol mať vedomosť o tom, že sa v prípade

poškodeného jedná o chránenú osobu. V čase skutku mal síce poškodený 69 rokov, avšak jeho vek
nepoznal a voľným okom u poškodeného nebolo možné odhadnúť, že sa jedná o osobu nad 60 rokov.
Ak aj uviedol, že poškodený má staršieho syna ako on a mladšiu dcéru, ktorá má aj syna, nevylučuje to,
že poškodený mohol mať v čase skutku menej ako 60 rokov. Obžalovaný mal v čase skutku 47 rokov,
poškodený ak by mal napr. 59 rokov, nevylučuje to, že by nemohol mať syna vo veku 48 rokov, keby

mal syna vo veku 21 rokov. Odvolateľ ďalej poukázal na materiálny korektív. Základným predpokladom
trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky
prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zákona. To znamená, že vzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia
a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). Naplnenie materiálneho
korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona pri prečine výtržníctva v zmysle § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona z

pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná so zreteľom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa v danej veci, nie je preukázané.
Z vykonaných dôkazov, podľa názoru odvolateľa, nie je možné vyvodiť spoľahlivý záver o tom, že
obžalovaný sa svojím konaním dopustil i hrubej neslušnosti na mieste verejnosti prístupnom v intenciách
prečinu výtržníctva v zmysle § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, tiež z pohľadu materiálneho korektívu

podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona. Nie každé fyzické napadnutie občana, i keď sa ho páchateľ dopustil na
mieste verejnosti prístupnom, musí vždy naplňovať skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zákona aj z pohľadu materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.
(Stanoviská a rozhodnutia vo veciach trestných Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2017).
Ak by aj akýmkoľvek spôsobom napadol poškodeného v areáli poľnohospodárskeho družstva, na ktorý

má prístup ktokoľvek, nedošlo pritom k ohrozeniu iných občanov, okrem oboch aktérov potýčky. Je tiež
nesporné, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným už pred kritickou udalosťou mohli byť z pohľadu
poškodeného narušené a nesporné je i to, že obaja počas incidentu utrpeli. Poškodený bol v strese,
rovnakoakoobžalovaný.TridnipoincidenteobžalovanéhopriamozpráceodviezladonemocniceRZPa
bolhospitalizovanýsliečbouvtrvanídvatýždne.Konanieobžalovanéhoniejemožnéprávnekvalifikovať

akoprečinvýtržníctvavzmysle§364ods.1písm.a)Tr.zákona,právevdôsledkuabsenciemateriálneho
korektívu v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona. Vzhľadom na vyjadrené skutočnosti, viažuce sa na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa, je závažnosť prečinu nepatrná. Konanie obžalovaného nenaplnilo ani skutkovú podstatu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 ods. 2 písm. a) Tr. zákona. S ohľadom na uvedené je obžalovaný

toho názoru, že v konaní nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý
bol obžalovaný stíhaný a nebolo ani preukázané naplnenie skutkových podstát trestných činov, za ktoré
je obžalovaný. Na hlavnom pojednávaní neboli všetkými dosiahnuteľnými prostriedkami overené všetky
okolnosti prípadu v súlade s jednou zo základných zásad trestného konania uvedenou v § 2 ods. 10
Tr. poriadku. V dôsledku toho sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v rozsudku.

Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.
a), b) a c) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril splnomocnenec poškodeného, pričom uviedol, že považuje

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a zákonný a zodpovedajúci stavu veci, s
výnimkou jeho záverov týkajúcich sa poškodenia načúvacieho prístroja. Obžalovaný cyklicky opakuje
svoje obhajobné argumenty, ku ktorým sa už dôsledne vyjadril súd prvého stupňa v napadnutom
rozsudku. Obžalovaný v podstate namieta nezákonnosť určenia výberovej príslušnosti. Zjednodušene,
že nesúhlasí s tým, že v prípravnom konaní viedla vyšetrovanie vyšetrovateľka NAKA, ale (podľa

predstavy obžalovaného) ho mal viesť vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Humennom.Zuvedenéhodôvodujepretoobžalovanýpresvedčený,žezdôvoduzávažnýchprocesných
chýb, ako aj porušenia práva na obhajobu, mal súd prvého stupňa obžalobu odmietnuť postupom
podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku. V zmysle doterajšej právnej praxe závažné procesné chyby
prípravného konania sú najmä chyby, ktoré samé osebe alebo v spojení s inými, vážnym spôsobom

spochybňujú zákonnosť prípravného konania a jeho výsledkov, alebo ktoré majú za následok, že
k niektorým úkonom prípravného konania nemožno prihliadať ako k dôkazu. Závažnými procesnými
chybami sú najmä nedoručenie uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému, konanie a rozhodnutie
orgánu, ktorý mal byť vylúčený, vykonanie prípravného konania bez súhlasu poškodeného, hoci jehosúhlas sa podľa zákona vyžaduje, získanie dôkazov nezákonným donútením alebo hrozbou, vykonanie
konania bez obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, a neumožnenie obvinenému alebo jeho
obhajcovi po skončení vyšetrovania preštudovať spisy. V danom prípade však obžalovaný žiaden taký

(konkrétny) dôvod neuvádza. Navyše, obžalovaný ani neuvádza, v čom konkrétne malo byť porušené
jehoprávonaobhajobutým,ževovecikonalavyšetrovateľkaNAKAakonaťmalvyšetrovateľOkresného
riaditeľstva Policajného zboru v Humennom. Obžalovaný nakoniec nenamieta ani zaujatosť konajúcej
vyšetrovateľky NAKA, čo by v okolnostiach prípadu mohol in futuro predstavovať dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku. Jedná sa preto o zjavne účelový argument. V danom

prípade obžalovaný opomína, že nerelevantnosť jeho úvah konštatoval nielen súd prvého stupňa, ale
i príslušný prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom, ako i prokurátor Generálnej prokuratúry
rozhodujúci o jeho návrhu podľa § 363 Tr. poriadku, ktorí nezistili žiadne pochybenie (v smeroch
uvádzaných obžalovaným). Za zmienku stojí i to, že z listín, ktoré predložil sám obžalovaný, vyplýva,
že jeho námietkami sa (v rámci rôznych procesných podaní produkovaných v priebehu trestného
konania) dôsledne zaoberali nielen orgány činné v trestnom konaní v nastolenej trestnej veci, ale i

orgány činné v trestnom konaní (a to najmä prokurátori) prejednávajúci rôzne podania obžalovaného
(napr. sťažnosť obžalovaného zo dňa 08.03.2021 adresovaná O. G. R. na postup prokurátorky
Krajskej prokuratúry v Bratislave JUDr. Ivety Kopčovej). Ani v tomto smere však neboli zistené žiadne
pochybenia z dôvodu údajnej nezákonnosti pri stanovení výberovej príslušnosti. Jedná sa preto, podľa
názoru splnomocnenca poškodeného, o nedôvodnú odvolaciu námietku, ktorú je potrebné vnímať

ako spôsob výkonu obhajoby, na ktorú má (samozrejme) obžalovaný legitímne právo. Obžalovaný
ďalej namieta nepoužiteľnosť kamerového záznamu. I s touto námietkou sa dôsledne vysporiadal súd
prvého stupňa. Okrem poukazu súdu prvého stupňa na rozhodnutie NS SR, poškodený poukazuje i
na právnu vetu vyplývajúcu z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 3 Tdo 593/2009 zo dňa 03.06.2009, ktorá
je vzhľadom na príbuznosť právnych kultúr použiteľná i v slovenskom právnom prostredí:“ S ohľadom

na ustanovenie § 89 ods. 2 Tr. poriadku možno za dôkaz použiteľný v trestnom konaní považovať tiež
obsah obrazového záznamu z kamerového systému, ktorý poškodený nainštaloval za účelom zistenia
identity osoby poškodzujúcej jeho majetok (napr. jeho obydlie, automobil). V takom prípade spravidla
nepredstavuje konanie poškodeného neprípustný zásah do súkromia zaznamenanej osoby, ktorý by
znamenal neúčinnosť takého dôkazu, aj keď inštaláciu záznamového zariadenia a jeho prevádzku

neoznámili príslušnému Úradu pre ochranu osobných údajov podľa § 16 ods. 1 ods. 2 zák. č. 101/2000
Zb. o ochrane osobných údajov. Prípustnosť takého dôkazu je však nevyhnutné vždy posudzovať
aj s prihliadnutím k právu na súkromie zakotvenému v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromie v zmysle čl. 7 a čl. 10 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd”. Jedná sa preto o procesne použiteľný dôkaz. V tomto smere poškodený

ďalej uvádza, že obžalovaný v podstate nenamieta to, že by kamerový záznam bol technicky menený (či
pozmenený). Navyše sa jednalo o viditeľný kamerový záznam z kamerového zariadenia, o ktorom mal
obžalovaný jasnú vedomosť, keďže zachytáva verejné priestranstvo blízko objektu, kde mal obžalovaný
prevádzku, a ktorú navštevoval na dennej báze. Ani vedomosť obžalovaného o umiestnení kamerového
záznamu mu nebránila v tom, aby voči obžalovanému smeroval útoky s takou ráznosťou na životne

dôležité orgány. Uvedené, podľa názoru poškodeného, len dokumentuje úmysel a brutálny spôsob
spáchania predmetného skutku obžalovaným, ktorý svoje údery mieril na životne dôležité orgány
poškodeného, a to s narastajúcou razanciou. Obžalovaný uvádza, že poškodený sústavne menil opis
skutku, pričom argumentuje výpoveďou poškodeného z prípravného konania, ako i obsahom „prejavov“
poškodeného v lekárskych správach. Takáto právna argumentácia je zjavne neúčinná. Je tomu tak

preto, lebo súd môže vychádzať na hlavnom pojednávaní len z dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní, a to s poukazom na ustanovenie § 278 ods. 2 Tr. poriadku, ktoré znie nasledovne: „Ak
nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 5
alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom
pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.” Žiadna výpoveď

poškodeného z prípravného konania nebola vykonaná ako dôkaz na hlavnom pojednávaní. Takúto
výpoveď je totiž možné, podľa splnomocnenca poškodeného, vykonať len prostredníctvom inštitútu
odstraňovania rozporov postupom podľa § 264 ods. 1, 2 Tr. poriadku. Ak teda chcel obžalovaný
upozorniť na (údajné) rozpory poškodeného na hlavnom pojednávaní s jeho výpoveďou z prípravného
konania, mal postupovať procesne predpísaným spôsobom pri výpovedi poškodeného na hlavnom

pojednávaní (t. j. navrhovať odstránenie rozporov). Obžalovaný však takto nepostupoval, a nakoniec
takto nepostupovala ani jeho obhajkyňa (prítomná na hlavnom pojednávaní), čo len podčiarkuje zjavnú
účelovosť jeho námietky (keď ju uplatňuje v odvolacom konaní). Taktiež nemožno súhlasiť ani s tým, že
by bolo možné poukazovať na prejavy poškodeného zachytené v lekárskych správach, ktoré žiadnymspôsobom nenahrádzajú procesnú výpoveď poškodeného. A nakoniec, poškodený nemôže byť s týmito
„rozpormi” konfrontovaný spôsobom, akým postupoval obžalovaný, keďže tento rozhodne nezodpovedá
procesnému postupu predpokladanému ustanoveniami Trestného poriadku. Za krajne účelové označil

poškodený i tvrdenie obžalovaného, že by sa poškodený počas práceneschopnosti mal nachádzať v
práci. Nesúhlasil ani s argumentáciou obžalovaného, že tento nemal vedomosť o tom, že poškodený je
chránenou osobou. V tomto smere poškodený uvádza, že s poukazom na § 18 Tr. zákona postačuje
to, aby konanie obžalovaného bolo pokryté len nedbanlivosťou (t. j. nie je potrebné preukázať priamy
či nepriamy úmysel obžalovaného). Je nepochybné, že s ohľadom na okolnosti prípadu, takéto konanie

obžalovaného bolo minimálne pokryté nedbanlivosťou. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove o odvolaní
obžalovaného rozhodol uznesením, ktorým odvolanie obžalovaného A. B. C. podľa § 319 Tr. poriadku
zamietne.

Krajský súd v zmysle, ale ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a na podklade

odvolania obžalovaného dospel k nasledovným záverom.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie takmer v takom rozsahu, aký bol
potrebný pre objektívne rozhodnutie vo veci, krajský súd však považoval za potrebné doplniť
dokazovanie prečítaním časti znaleckého posudku znalca v rozsahu výpisu zo zdravotnej dokumentácie

obžalovaného, čo aj na verejnom zasadnutí doplnil. Obsah jednotlivých dôkazov, ktoré boli vykonané
pred okresným súdom, sú podrobne rozobraté v odôvodnení rozsudku okresného súdu a krajský súd
na nich aj v podrobnostiach odkazuje. Len v stručnosti, vzhľadom na naozaj mimoriadne rozsiahle
dokazovanie, ktoré značne presahuje rozsah dokazovania v obdobných prípadoch, krajský súd len
v podstatných bodoch rekapituluje vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní priznal, že v inkriminovaný deň stretol
poškodeného G. G., ktorého pozná dlhodobo, pretože ich spoločnosti susedili a keď išiel do svojej firmy,
stále ho musel obísť. Keďže ho poškodený obvinil, že je podvodník a že mu dlhuje za sáčky, išiel za ním,
chytil ho za vrchné oblečenie a povedal mu, aby prestal, bola však naňho nachystaná pasca, následne

na základe klamstva bolo vyšetrovanie odobraté OR PZ v Humennom a dané NAKA – Východ, ktorý
nemá vo svojej kompetencii vyšetrovať takéto trestné činy. Poškodenému G. neublížil, o čom svedčí
aj CT vyšetrenie a röntgen, pričom neboli nájdené žiadne znaky poranenia. Keďže mu nevyšlo fyzické
ublíženie, skúsil to psychickou ujmou, nemal vedomosť, že G. má vek nad 60 rokov, myslel si, že je
približne rovnocenný, nevie si predstaviť, ako mohol poškodiť načúvací prístroj, keď fyzicky G. neublížil.

Naťahovali sa ako chlapi, poškodený zaútočil na neho a on na poškodeného. Držali sa, avšak on sa
iba na neho zahnal, určite ho neudrel. Potom sa prestali naťahovať a každý išiel svojou cestou. Ani
pred incidentom, ani po ňom si nevšimol, aby mal poškodený načúvací strojček, ak by to vedel, bral
by ten stret ľahšie, pretože by to bral tak, že dotyčný človek má hendikep. Poškodeného videl hneď po
spáchaní skutku v meste na prechádzke, nevšimol si, či bol aj v areáli firmy. Medzi ním a poškodeným

boli asi pol roka pred incidentom napäté vzťahy. Poškodený si pravdepodobne potreboval vybiť zlosť
a mal jeho prvého na rane.

Zo spáchania skutku obžalovaného v celom rozsahu usvedčil priamy svedok poškodený G. G., ktorý
uviedol, že v čase incidentu mu chýbal jeden mesiac do sedemdesiatky, poobede prišiel za ním do

firmy C. syn s tým, že nutne potrebujú igelitové vrecká. Keďže on sa už od apríla dohodol so svojou
dcérou, že nebudú obžalovanému tieto vrecká predávať, pretože ich spoločnosť nemala technológie na
výrobu igelitových vreciek, do ktorých je možné bez pretrhnutia baliť potravinárske výrobky, ktoré vyrábal
obžalovaný, aby nedošlo k nejakým reklamáciám, prípadne vzniku škôd, ktoré by oni museli uhradiť.
Následne sa vrátil asi po desiatich minútach obžalovaný, ktorý mu povedal, že je sviňa, prečo mu nechce

urobiť sáčky, chytil ho, začal ho biť hlava nehlava. Vtedy poškodenému vypadol z ucha načúvací prístroj
a okuliare. Následne počas incidentu povedal poškodený obžalovanému C., že sú tam kamery, na čo
prišiel aj syn C., ktorý sa na všetko pozeral, čosi otcovi pošepkal, tento ho prestal biť. Poškodený ušiel
dnu do budovy, ktorú zamkol, išiel za svojím robotníkom, ktorý mu tvrdil, že nič nepočul, že bol dole pri
stroji, zavolal dcére, ktorá prišla a privolala políciu, následne bol na lekárskych ošetreniach. Nemal proti

poškodenému šancu, obžalovaný ho bil po ľavej a pravej strane hlavy.

Svedok C. C., syn obžalovaného, v prípravnom konaní využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať.Výpoveď poškodeného nepriamo potvrdila aj svedkyňa A. O. G. dcéra poškodeného, ktorá samotný
skutok nevidela, avšak na privolanie otca sa ihneď po incidente dostavila do sídla spoločnosti, otec
bol zamknutý v kancelárii, najskôr sa pýtala jeho zamestnanca L. P., čo sa stalo a následne prišla k

otcovi, ktorý bol zbitý, červený, pomliaždený, mal špinavé pokrčené tričko a povedal, že ho zbil C., čomu
ona najprv nedokázala uveriť, otec nemal ani okuliare ani načúvací strojček. Otcovi napadlo, že by to
mohlo byť zaznamenané na kamerovom zázname, a zavolala policajtov. Policajtom opísali celý skutok,
videli ešte poškodeného, avšak policajti odmietli obžalovaného legitimovať. Potom boli na ošetrení za
lekárkou G. G. na ORL, ktorá im odporučila chirurgické vyšetrenie, poškodenému bol nasledujúci deň

urobený röntgen. Keďže sa otcovi zhoršoval zdravotný stav, išli za obvodným lekárom G. M., ktorého
zastupovala G. L., otec jej povedal, ako bol zbitý a potom k nej chodili na injekcie na ukľudnenie. Otec bol
PNasimesiac,obvodnálekárkaichodporučilananeurologickévyšetrenie,aleajnapsychiatrickúliečbu,
pretože povedala, že otec tento zážitok bez psychiatrických liekov nezvládne. Pred týmto incidentom
jej otec nijakými psychickými diagnózami ani problémami netrpel. Výpoveď uvedenej svedkyne, ako aj
poškodeného, je potom v súlade s jednotlivými lekárskymi správami.

Ani svedok L. P., zamestnanec obžalovaného, aj keď bol prítomný v budove, pred ktorou došlo ku
konfliktu, samotný incident nevidel, nepočul, uviedol, že pracoval na stroji, ktorý vydáva veľký hluk. Došla
tam dcéra poškodeného pani G., ktorá hovorila, že otec bol zbitý, následne išli do jeho kancelárie, kde
poškodený G. bol rozrušený, vystresovaný, stále opakoval, že ho zbil C.. Poškodený mal natiahnuté

tričko, bol v šoku, svedok videl, že poškodený nemá okuliare, ktoré obvykle nosil a dobre nepočul, hoci
predtým, ako s ním nakladal zásielky, bol G. v poriadku a počul dobre. Bol mu prehratý G. kamerový
záznam, ktorý zachytával incident medzi G. a C.. Na objekte boli kamery nainštalované asi od roku
2010, bolo tam vtedy nalepené aj upozornenie, že prístroj je monitorovaný kamerou, časom však tieto
upozornenia vybledli.

Ďalej boli na hlavnom pojednávaní prečítané výpovede svedkov E. I., Q. S. a O. P., ktorí pracujú v
areáli poľnohospodárskeho družstva v iných prevádzkach, ktorí uviedli, že neboli priamymi svedkami
incidentu, ako aj to, že v areáli sa zväčša pohybujú len pracovníci, prípadne tam chodia kamióny alebo
ľudia, ktorí si hľadajú prácu alebo obchodní partneri.

Svedkyňa A. Q. F., technik a vedúca prevádzky v spoločnosti WINDEX-SLOVTON SLOVAKIA s.r.o.,
prevádzka Košice, potvrdila, že poškodený G. G. si dňa 31.03.2015 zakúpil načúvací prístroj Videx
bravisimo BV-38 a následne si kúpil dňa 04.08.2016 nový načúvací prístroj s výrobným číslom 115547,
k čomu bola založená aj faktúra. Načúvací strojček prevzala v ambulancii lekárky G. G. v Humennom,

ktorá povedala, že strojček je poškodený, ona ho poslala technikom do Bratislavy, odkiaľ prišla odpoveď,
že čip načúvacieho prístroja je poškodený a aj oprava je nerentabilná, strojček preto vrátila späť. K
výške škody načúvacieho prístroja predložil poškodený znalecký posudok podaný znalcom A. B. T. a
následne bol do konania pribratý aj znalec A. O. N., ktorí sa vyjadrili k výške spôsobenej škody, kde A.
T. vyhodnotil výšku škody na 393,56 eur. Pokiaľ ide o poškodenie načúvacieho prístroja poškodeného,

okresný súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že k nemu došlo v súvislosti s uvedeným skutkom,
preto túto časť v skutkovej vete vypustil, prokurátor vo veci nepodal odvolanie, a preto táto časť nie je
preskúmavaná krajským súdom. V zásade ale možno uviesť, že poškodený sám potvrdil, že prístroj mu
asi pol hodiny po skutku nefungoval, pri vyšetrení v ORL ambulancii dňa 28.07.2016 a aj 29.07.2016 už
lekárke uviedol, že tento funguje, nebolo možné objektívne preukázať, z akých dôvodov došlo k poruche

prístroja, či toto mohlo súvisieť so skutkom.

Pre posúdenie rozsahu poškodenia zdravia poškodeného a právne posúdenie prípadu, sa javia ako
podstatné dôkazy znalecké posudky znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia. V poradí prvý znalecký
posudok z odvetvia chirurgia, traumatológia vypracoval v prípravnom konaní G. Q. I., ktorý vychádzal

z lekárskych správ z ošetrenia poškodeného, a to v ORL ambulancii G. N. G., ktorá poškodeného
vyšetrila bezprostredne po incidente dňa 28.07.2016 o 14.45 hod., pri ktorom ošetrení poškodený
uviedol, že bol napadnutý a pobitý v oblasti ľavého ucha, vypadol mu načúvací strojček, následne
asi pol hodiny strojček nefungoval, v čase vyšetrenia fungoval dobre, dňa 28.07.2016 bol poškodený
vyšetrený o 17.06 hod. sekundárnym lekárom chirurgickej pohotovostnej ambulancie v Humennom,

29.07.2016 bol vyšetrený opäť v ORL ambulancii ako aj v neurologickej ambulancii kde uviedol, že
počuje dobre, 29.07.2016 bol vyšetrený aj v psychiatrickej ambulancii G. C., kde bola stanovená
diagnóza F43.0 akútna stresová reakcia, terapia sanval. Pokiaľ ide o poranenia, ktoré obžalovaný
utrpel, tieto považoval znalec za ľahké, ktoré však vyplývali len zo subjektívnych údajov poškodeného,z ktorých vychádzal pri stanovení diagnózy ošetrujúci lekár. Preto znalec konštatoval, že poškodený
utrpel pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vľavo ľahkého stupňa na dolnej hranici stupňa závažnosti
s miernou palpačnou, čiže pohmatovou bolestivosťou, bez opuchu a hematómu v mieste poranenia. Zo

správy ošetrujúceho chirurga neboli zistené žiadne objektívne známky poranenia, ako opuch a hematóm
a podobne, diagnóza bola stanovená len podľa subjektívne udaných ťažkostí. K mechanizmu vzniku
poranenia uviedol, že toto vzniklo úderom dlaňou otvorenej ruky malou silou, ktorá nemala spôsobiť
mechanické poškodenie načúvacieho prístroja. Dĺžka liečenia v prípade uvedených poranení je vo
všeobecnosti 2 až 3 dni.

Poškodený G. G. predložil do konania znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria G. G. C., ktorý poškodeného aj ošetroval a tento bol aj vypočutý na
hlavnom pojednávaní, pričom uviedol, že doklad o práceneschopnosti vystavovala obvodná lekárka,
pričom poškodený trpel adaptačnou poruchou so zmiešanou úzkostnou depresívnou náladou, táto
porucha vznikla v súvislosti s predmetným skutkom, keď došlo k akútnej stresovej reakcii. Poškodený

ho navštevoval od 29.07.2016, absolvoval osem kontrol, poslednýkrát bol u tohto lekára dňa 18.04.2017,
znalec sa nevedel vyjadriť k dĺžke práceneschopnosti. Krajský súd doplnil na verejnom zasadnutí
dokazovanie prečítaním časti tohto znaleckého posudku, a to výpisu z lekárskej dokumentácie Privátnej
ambulancie praktického lekára, G. J. M. zo dňa 28.07.2016, kde poškodený uviedol, že bol pobitý
známou osobou, udretý do ľavého ucha, v bezvedomí nebol, nevie sa sústrediť, podaný Apaurin

1 amp. i.m., Neurol, Tensiomin, Apaurin 1 amp. i.m. bol podľa lekárskej dokumentácie podaný
poškodenému aj v dňoch 02.08.2016, 03.08.2016, 04.08.2016, 05.08.2016, 08.08.2016 a 09.08.2016.
Z výpisu z psychiatrickej dokumentácie plynie, že dňa 29.07.2016 bol poškodenému ordinovaný
Sanval, diagnostický záver bol stanovený ako akútna stresová reakcia, posledná kontrola 05.09.2016,
diagnostický záver adaptačná porucha po negatívnom zážitku, zmiešaná úzkostná a depresívna

porucha, ordinovaný coaxil, podaný apaurin. Znalec G. G. C. bol vypočutý aj na hlavnom pojednávaní,
kde uviedol, že v čase skutku mohol doklad o práceneschopnosti vystaviť obvodný lekár, nebolo to
v kompetencii jeho ako psychiatra, bežná prax je, že pacienti s adaptačnou poruchou so zmiešanou
úzkostnou náladou majú vystavenú práceneschopnosť, akútna stresová porucha sa označuje kódom
F43.0, zmiešaná úzkostná depresívna porucha F 41.2.

Vyšetrovateľ v prípravnom konaní pribral do konania znaleckú psychiatrickú organizáciu FORENZA
s.r.o., kde znalci skonštatovali po vyšetrení poškodeného a preštudovaní zdravotnej dokumentácie
u poškodeného akútnu stresovú reakciu v súvislosti s napadnutím dňa 28.07.2016, adaptačnú poruchu
po negatívnom zážitku a zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu. Uvedené konanie nezanechá trvalé
následky na zdraví poškodeného a práceneschopnosť poškodeného od 29.07.2016 do 28.08.2016

považovali za primeranú. Znalec z uvedenej znaleckej organizácie Q. G. A. Q., L. bol vypočutý
vyšetrovateľom v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred okresným súdom, kde v podstate zopakoval,
že znalecký posudok bol vypracovaný a poškodený bol vyšetrený s časovým odstupom troch rokov
od skutku v roku 2019, znalci v čase vyšetrenia nezistili u poškodeného žiadnu duševnú chorobu
ani poruchu, vychádzali z dokumentácie G. C., v zdravotnej dokumentácii nenašli nič, čo by nejakým

spôsobom nebolo štandardné, tzn. vyšetrenie, objektívne údaje, závery, diagnózy. K dispozícii mali
celý vyšetrovací spis, čo je štandard, G. C. stanovil diagnózu F43.0, čo je akútna stresová reakcia,
je to prechodná porucha v súvislosti s napadnutím poškodeného v platnej Medzinárodnej klasifikácii
chorôb, rozvíja sa u osoby bez inej duševnej poruchy ako reakcia na výnimočný fyzický alebo duševný
stres a zvyčajne trvá niekoľko hodín alebo dní. Pokiaľ príznaky pretrvávajú viac ako dva tri dni, stav sa

prediagnostikuje, zmení sa diagnóza, u poškodeného G. sa diagnóza akútna stresová reakcia zmenila
na diagnózu zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, ktorá má kód F41.2 a prejavuje sa príznakmi
úzkosti a depresie, adaptačná porucha je starší názov pre stresovú reakciu, jedná sa o synonymá.
Liečba spočíva v podávaní psychofarmák a robia sa psychoterapeutické opatrenia spojené s režimovými
opatreniami. Na PN mala byť správne uvedená diagnóza stanovená G. C., nie F48.8. G. C. naordinoval

tri lieky, a to antidepresívum Coaxil s protiúzkostným účinkom, z dokumentácie vyplýva, že poškodený
do skutku neužíval žiadne psychiatrické lieky. Lyrica je liek predpisovaný neurológom na veľmi výrazné
neurologickébolesti,môžehopredpísaťajpsychiater.PoškodenýdostávalApaurin,čojelátkadiazepam
injekčne, dostával Coaxil, antidepresívum s protiúzkostným účinkom a Sanval na spanie, tensiomin sa
používa jednorazovo na zníženie vysokého krvného tlaku, neurol je látka alprazolam a používa sa spolu

s diazepamom (apaurinom) proti úzkosti.

Krajský súd k odvolacím námietkam odvolateľa uvádza, že dĺžka práceneschopnosti poškodeného
plynie hneď z dvoch listinných dôkazov, a to z potvrdenia o práceneschopnosti poškodeného, ktorá jevo vyšetrovacom spise na č. l. 6 G. G. L. a z potvrdenia Sociálnej poisťovne Humenné na č. l. 938
vyšetrovacieho spisu, z ktorého plynie, že Sociálna poisťovňa vyplatila nemocenské vo výške 203,90
eur poškodenému, u ktorého dočasná pracovná neschopnosť trvala od 29.07.2016 do 26.08.2016.

V konaní pred okresným súdom bol prehratý obrazový záznam z kamier, ktoré boli umiestnené pred
vchodom do prevádzky poškodeného, z ktorých je zrejmý príchod obžalovaného na motorovom vozidle
predprevádzkuanáslednýkonfliktmedziobžalovanýmapoškodeným,pričomanitentodôkaznevyvrátil
verziu poškodeného. Následne je vidno na kamerovom zázname príchod ďalšej osoby.

Za účelom posúdenia kamerových záznamov bol do konania vyšetrovateľkou pribratý znalec z
odboru kriminalistika, odvetvia kriminalistická fotografia A. O. C., ktorý bol na hlavnom pojednávaní
aj vypočutý, ktorý potvrdil, že na predmetných nahrávkach nebola porušená kontinuita obrazového
záznamu vo vzťahu k zobrazeným časovým údajom a jeho logickému obsahu, obrazový záznam nebol
pozmeňovaný.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 23.05.2018 plynie situácia na mieste, kde malo dôjsť
ku skutku, na objekte boli v čase obhliadky umiestnené tabuľky označujúce monitorovanie priestoru
kamerami a upozornenie na psa. Z uvedeného neplynie, či označenie monitorovania priestoru bolo aj
ku dňu skutku, každopádne kamery, ktoré sú umiestnené na budove, sú zreteľné, nejde, podľa názoru

krajského súdu, o skryté monitorovanie.

Na základe takto vykonaného mimoriadne rozsiahleho dokazovania v porovnaní s inými obdobnými
prípadmi, dospel aj krajský súd k záveru, že skutok tak, ako ho okresný súd ustálil, sa stal a že sa ho
dopustil obžalovaný A. C., ktorý napokon ani nepopieral, žeby sa snáď na mieste činu nenachádzal,

priznal aj animozitu medzi ním a poškodeným, dokonca priznal, že stáli pri sebe blízko a že sa
aj na poškodeného zahnal, poprel však fyzický útok v zmysle úderov. Jeho výpoveď však bola
jednoznačne vyvrátená predovšetkým výpoveďou poškodeného, ktorá je potvrdená aj kamerovým
záznamom, ktorý len umocňuje slová poškodeného o agresívnom útoku obžalovaného, ktorý má
jednoznačne výškovú prevahu nad poškodeným. Poškodený bezprostredne po skutku zavolal dcéru,

o skutku povedal zamestnancovi a ihneď privolali políciu, následne išiel na lekárske ošetrenie. Výpoveď
obžalovaného, keď tento uvádzal, že sa len napriahal a nezasiahol poškodeného, považuje aj krajský
súd za vykonanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti a krajský súd jej, vzhľadom na vyššie
uvedené priame a nepriame dôkazy, ani nemohol uveriť. Pokiaľ ide o prípustnosť použitia kamerového
záznamu, ako dôkazu v tomto konaní, bolo potrebné vykonať trest proporcionality, teda či je primerané

chrániť si majetok kamerovým monitorovaním priestoru prevádzky a na druhej strane, či nebolo
neprimerane zasiahnuté do práv poškodeného na ochranu jeho osobnosti, pričom krajský súd dospel
k jednoznačnému záveru, že v danom prípade nie je možné chrániť páchateľa trestného činu na úkor
práv poškodeného pre dokázanie protiprávneho konania, a preto je takýto dôkaz, ako dôkaz podporný,
prípustný v trestnom konaní, krajský súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR v tomto smere

(napr. 1Tdo/48/2020, 5Tdo/14/2021).

Pokiaľideovyhodnotenie,čiuvedenýmkonanímobžalovanéhodošlokporušeniuzdraviapoškodeného,
krajský súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že pri útoku došlo
k vzniku poranení poškodenému s dĺžkou liečenia 2 - 3 dni, ako aj k vzniku najskôr akútnej stresovej

reakcie, ktorá následne prešla do zmiešanej úzkostnej a depresívnej poruchy, ktoré si vyžiadali liečenie
spojené s práceneschopnosťou od 29.07.2016 do 26.08.2016, čo vyplýva predovšetkým zo znaleckého
posudku znalca z odvetvia psychiatria G. G. C., ďalej zo záverov znaleckého posudku znaleckej
psychiatrickej organizácie a napokon aj z výpisu z lekárskej dokumentácie G. J. M., ktorý okrem iného
podal poškodenému injekčne dňa 28.07.2016 apaurin a následne aj v dňoch od 02.0. do 09.08.2016.

Námietky obžalovaného, že by snáď poškodený trpel uvedenou diagnózou aj pred napadnutím, nemajú
žiadne opodstatnenie, pretože jednak poškodený pri prvom lekárskom ošetrení u G. C. neuviedol, že by
bol niekedy v minulosti liečený psychiatrom a neplynie to ani z výpisu z lekárskej dokumentácie, ktorú
citoval tento znalec v ním podanom posudku.

Krajský súd nepovažoval za potrebné vypočuť svedka I. B. s časovým odstupom od spáchania skutku
a ani vyžiadať výpis zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, ktorý navrhovala obhajoba, keď údaje
o tom, že poškodený nemal v minulosti byť liečený na psychiatrii, potvrdila aj dcéra poškodeného
a jednotlivé lieky boli predpisované ošetrujúcim lekárom pred ošetrením u psychiatra.Pokiaľ odvolateľ namietal vady prípravného konania spočívajúce v tom, že vo veci konala vyšetrovateľka
Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, v spise je doložené

opatrenie policajného prezidenta zo dňa 30.06.2017 č. j. PPZ-NKA-PZJ4-139-17/2017, ktorým určil
výberovú príslušnosť k trestnému konaniu pre vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry Prezídia
Policajného zboru, vedenému doposiaľ na OR PZ Humenné pod ČVS: ORP-516/1-VYS-HE-2016.
Z oznámenia vyšetrovateľky Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej
protizločineckej jednotky, expozitúry Východ zo dňa 06.07.2017 plynie, že bol vyšetrovací spis prevzatý

vyšetrovateľkou k ďalšiemu konaniu a vec bude vedená pod č. j. PPZ-NKA-PZJ4-139-17/2017 na
základe opatrenia prezidenta policajného zboru o určení výberovej príslušnosti zo dňa 30.06.2017.
Obžalovaný namietal, že pod opatrením prezidenta Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky nie
je podpísaný vtedajší prezident, a že toto opatrenie má formálne vady. Vo veci bolo podané aj trestné
oznámenie, z predmetného konania potom vyplynulo, že opatrenie mal podpísať vtedajší viceprezident
Policajného zboru O. G.. Zo v spise sa nachádzajúcich listín potom nevyplýva, žeby išlo o sfalšované

opatrenie, resp. žeby toto nebolo vydané v tom čase na to príslušným orgánom. Podnetom na vydanie
opatrenia bol opakovaný podnet splnomocneného zástupcu poškodeného, ktorý mal byť doručený
kancelárii prezidenta Policajného zboru SR dňa 20.06.2017 a následne 23.06.2017.

Správne zistenému skutkovému stavu tak, ako ho okresný súd ustálil, potom podľa názoru súdu

čiastočne zodpovedá aj právna kvalifikácia, keď obžalovaný sa dopustil slovne, fyzicky a na mieste
verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, čím naplnil pojmové znaky prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Nešlo pritom o jednorazové sotenie a jeden úder, ale išlo
o opakované sácanie a udieranie dlaňou ruky obžalovaného 47-ročného muža do hlavy poškodeného,
ktorý je objektívne staršou osobou (bezmála 70-ročného), obžalovaný mal aj výškovú prevahu nad

poškodeným a útočil značne agresívne. Krajský súd konštatuje, že zároveň došlo k úmyselnému
ublíženiu na zdraví poškodeného podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Krajský súd však na rozdiel od súdu prvého stupňa nesúhlasil s tým, aby poškodený napadol
obžalovaného v súvislosti s jeho vekom, napadol ho , preto lebo odmietol jeho synovi predať igelitové

vrecká, ktoré potrebovali pre svoju prácu. Podľa § 139 ods. 2 Tr. zákona, ustanovenie ods. 1 (§ 139)
sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej
osoby. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo, podľa názoru krajského súdu, preukázané, že
obžalovaný napadol poškodeného pre konflikt, ktorý súvisel s tým, že poškodený nechcel pre neho,
resp. jeho synovi dať igelitové vrecúška, ktoré on aktuálne potreboval v svojej práci a s tým, že ho mal

obviniť z toho, že je neplatičom a podvodníkom, a tým mal vyvolať konflikt. Vek v tomto prípade, podľa
názoru krajského súdu, nebol tým rozhodujúcim kritériom, motívom obžalovaného, pre ktorý napadol
poškodeného. Aj keď krajský súd neuveril obrane obžalovaného, že nevedel, že obžalovaný má viac
ako 60 rokov, čo plynie jednak z výzoru, jednak z poznania poškodeného po dobu 20 rokov a poznania
jeho detí.

Z tohto dôvodu potom krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo vine a obžalovaného uznal vinným z
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Pokiaľ ide o výrok o treste, tu krajský súd konštatuje, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný,
od spáchania skutku uplynula doba viac ako ôsmich rokov, ktorú dobu nepovažuje ani krajský súd,
vzhľadom na charakter trestného činu, za dobu potrebnú a primeranú na prejednanie takéhoto prípadu,
keď podľa názoru krajského súdu, bolo vo veci vykonané mimoriadne rozsiahle dokazovanie, ktoré
zďaleka presahovalo potreby trestného konania a objektívneho posúdenia daného prípadu. Z tohto

dôvodu potom krajský súd priznal obžalovanému za neprimeranú dĺžku konania satisfakciu v podobe
uloženia miernejšieho trestu, ako uložil trest okresný súd, a to trestu peňažného vo výške 500,- eur a
pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil aj náhradný trest odňatia
slobody na 2 mesiace.

Navyše, medzičasom nadobudla účinnosť novela Trestného zákona (zák. č. 40/2024 Z. z.), kde podľa
§ 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného
činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal

alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné
pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku
trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä
uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, §

237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých
spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby
trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb,
ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 33a ods. 3 Tr. zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť
uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Keďže poškodený si riadne uplatnil nárok na náhradu škody za poškodenie okuliarov, čo doložil aj
dokladmi, správne okresný súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 33,- eur, rovnako
tak bola aj správne vyčíslená škoda za liečebné náklady poškodeného vynaložené Všeobecnou
zdravotnou poisťovňou a. s. vo výške 59,15 eur a taktiež Sociálna poisťovňa doložila, že vyplatila z titulu
nemocenských dávok poškodenému za obdobie od 29.07.2016 do 26.08.2016 sumu vo výške 203,90

eur, aj túto zaviazal krajský súd uhradiť obžalovaného.

Z tohto dôvodu zrušil krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku v celom rozsahu a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.