Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší Správny súd

Judgement was issued by JUDr. Viola Takáčová, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106339
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:0823106339.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z.. X. N., narodený XX. Q. XXXX,
bytom A. Č.. XXXX/XX, S., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Račianska 71, 813 11, Bratislava, o obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.
27Sa/6/2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k.
11Sa/3/2023-13 z 27. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 11Sa/3/2023-13 z 27. februára 2024 podľa § 483
písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 27Sa/6/2021.

2. Odmietnutie žaloby správny súd odôvodnil tým, že dôvody vymedzené ako dôvody prípustnosti
obnovy konania podľa § 472 písm. a/, b/, c/ SSP žalobca vo svojej správnej žalobe jednak netvrdil a ani
ich existenciu žiadnym spôsobom predloženým dôkazom nepreukázal. Žiaden zo žalobcom uvádzaných
dôvodov v žalobe na obnovu konania tak, ako vyplývajú z predloženej žaloby na obnovu konania, nie

sú dôvodmi, ktoré procesná úprava podľa Správneho súdneho poriadku vymedzuje ako dôvody obnovy
konania.

3. Z dôvodu, že odmietnutie žaloby podľa § 483 písm. e/ SSP je rozhodnutím procesnej povahy, o
žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 27Sa/6/2021 rozhodol
bez nariadenia pojednávania. Súčasne nevzhliadol ani dôvod pre doručenie žaloby žalovanému na

vyjadrenie postupom primerane podľa § 105 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP.

4. Na základe uvedeného, správny súd postupom podľa § 483 písm. e/ SSP správnu žalobu odmietol
ako zjavne nedôvodnú.
5. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ v spojení s § 480 ods. 1 SSP tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

II.

6. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že s odmietnutím žaloby na obnovu konania bez nariadenia

pojednávania nesúhlasí. Rovnako nesúhlasí s rozhodnutím sudkýň, ktoré rozhodli o odvolaní proti
uzneseniu krajského súdu sp. zn. 29Sa/30/2020-24.8. Konkrétne v kasačnej sťažnosti namietal nezákonnosť uznesenia správneho súdu. Konkrétne
namietal porušenie základných ľudských práv, porušenie základných procesných práv. S poukazom

na čl. 46 Ústavy SR a všeobecne záväzných rozhodnutí ústavného súdu, žaloby, ktorými sa domáha
základných procesných práv, nemôžu byť odmietnuté. Zhodne aj v zmysle rozsudkov ESĽP a Správneho
súdnehoporiadku.Vkonkrétnostiachpoukázalnaustanovenie§143azákonač.328/2002Z.z.auviedol,
že na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov sa ustanovenia § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb.
nepoužijú. Od 01. júla 2002 preto ani Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže nebolo

oprávnené konať a rozhodovať o starobných dôchodkoch, na ktoré vznikol nárok podľa § 132 ods. 1
písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Preto mala byť obnova konania povolená.

9. Na základe dôkazov uvedených v bode 8 navrhol kasačnému súdu uznesenie správneho súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

III.

10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

IV.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 438
ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania
(§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

12.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na
podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

14. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

15. Podľa § 472 SSP žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho
súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

16. Podľa § 473 SSP žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti
a) rozhodnutiu kasačného súdu, okrem rozhodnutia podľa § 462 ods. 2,
b) rozhodnutiu správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

17. Podľa § 483 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne,
ak je zjavne nedôvodná. Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné
doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (odstavec 2 citovaného ustanovenia).18. Najvyšší správny súd z obsahu uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/6/2021 mal za
preukázané,žežalobcavžalobedoručenejkrajskémusúdužiadalpreskúmaťprvostupňovérozhodnutie
GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2021 zo dňa 04.02.2021, avšak uviedol, že proti nemu podal

odvolanie v rámci administratívneho konania. Krajský súd uznesením č. k. 27Sa/6/2021-30 zo dňa
09.06.2021 žalobcu vyzval, aby v stanovenej lehote odstránil vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému
vybaveniu, spočívajúcu v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného
rozhodnutia. Krajský súd žalobcu poučil, ako je potrebné podanie doplniť a opraviť, o následku
neodstránenia vady, o odmietnutí žaloby a o možnosti zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum

právnej pomoci. Na uznesenie krajského súdu č. k. 27Sa/6/2021-30 zo dňa 09.06.2021 reagoval žalobca
podaním doručeným súdu dňa 11.06.2021, v ktorom uviedol, že konanie vyššieho súdneho úradníka
považuje za šikanózne a za spochybňovanie jeho odbornosti. Uviedol, že už niekoľkokrát súdu vysvetlil
(v iných konaniach), prečo označuje za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR a žalobou žiada
preskúmať rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 04.02.2021. Krajský súd správnu žalobu odmietol. Dôvodil
tým, že zo strany súdu došlo k naplneniu poučovacej povinnosti súdu a dôslednej ochrane žalobcu na

prístup k súdu.

19. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.

20. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

21. Žaloba na obnovu konania je zaradená medzi mimoriadne opravné prostriedky, teda použiteľné voči
rozhodnutiu už právoplatnému, ktoré vykazuje atribút zásadnej záväznosti a nezmeniteľnosti. Takýto

zásah možno pripustiť skutočne len vo výnimočných prípadoch. Dôvody žaloby na obnovu konania sú
zákonom vymedzené taxatívne, jej podanie z iného dôvodu nie je možné pripustiť a súd by musel takýto
návrh zamietnuť v zmysle § 483 SSP. Dôvody žaloby na obnovu konania musia byť v návrhu uvedené
presne, a ak ich má navrhovateľ - žalobca niekoľko, je potrebné uviesť ich zároveň všetky.

22. Predmetom kasačnej sťažnosti sú tvrdenia sťažovateľa, že postupom krajského súdu a jeho
namietaným uznesením (č. k. 27Sa/6/2021-41 zo dňa 22. júna 2021) boli porušené jeho základné práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky stavy a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podstata základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany

svojichprávnasúde.Tomutooprávneniuzodpovedápovinnosťsúdunezávisleanestrannevovecikonať
tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento
článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51
ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby
sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom

poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo
na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá
použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

23. V tomto kontexte kasačný súd považuje procesy o obnove konania za výnimočné a v rámci
praxe kasačného súdu ide o sporadické veci. ESĽP sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal právom
na prístup k súdu. Napr. Rozsudok ESĽP vo veci Ashigdane proti Spojenému kráľovstvu z 28.

5. 1985, sťažnosť č. 8225/78, bod 58. Uvádza „Právo na prístup k súdu môže podliehať rôznym
procesnoprávnym obmedzeniam a formalitám, no iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní
primeranosti obmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol
narušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie sledovalo
legitímny cieľ, t. j. aby nebolo svojvoľné.“

24. Proti právnemu formalizmu, presadzujúc súčasne myšlienku materiálnej ochrany strany sporu
sa stavia aj Ústavný súd Slovenskej republiky: „Všeobecný súd musí vykladať a používať príslušné
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu
bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú
poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Občianske súdne konanie sa
musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie
(§ 3 OSP). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a
nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu
v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú

v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02
z 26. 9. 2002).“

25. Námietka sťažovateľa týkajúca sa ním tvrdeného porušenia označených práv uznesením správneho
súdu je založená na argumente, že správnou žalobou a kasačnou sťažnosťou namietal porušenie
základných ľudských práv - práva na starobný dôchodok. Dôvody sťažovateľa uvedené v kasačnej

sťažnostipovažujekasačnýsúdzaúčelovéaarbitrárne.Podľasťažovateľa„správnesúdypreskúmavajú
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy - v danom prípade rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 04.
februára 2021“.

26. Podstata rozhodnutej veci spočíva v tom, že v prvotnom štádiu (iudicium rescindens) má správny

súd skúmať, či je obnova procesne prípustná a či existujú dôvody, ktoré na jej pripustenie stanovuje
zákon. Odhliadnuc od toho, že žalobca má sám právnické vzdelanie, kasačný súd poukazuje na čl. 11
ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého pri posudzovaní úkonov strán sporu predpokladá,
že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na
úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania,

ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Žalobca správnou žalobou
žiada povoliť obnovu konania o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a
justičnej stráže č. GR ZVJS-d-12379-14/2021 zo dňa 04.02.2021. Žalobca vo svojich opakovaných
podaniach na správny súd odmieta akceptovať procesné podmienky konania, ktoré zákon - Správny
súdny poriadok ustanovuje ako predpoklad konania o správnej žalobe. Pokiaľ pre uvedený nedostatok

podmienok konania správny súd nemôže v konaní vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, či sa
konanie týka základného práva, nie je dôvodná námietka ani námietka sťažovateľa, že nebolo vykonané
verejné pojednávanie.

27. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov

v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení
nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z
tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať
na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom
účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka

materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu podstatnými a
neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).

28.Popreskúmanínapadnutéhouzneseniasprávnehosúduakonania,ktorépredchádzalojehovydaniu
sa kasačný súd stotožňuje s názorom správneho súdu, že žiaden zo žalobcom uvádzaných dôvodov v

žalobe na obnovu konania tak, ako vyplývajú z predloženej žaloby na obnovu konania, nie sú dôvodmi,
ktoré procesná úprava podľa Správneho súdneho poriadku vymedzuje ako dôvody obnovy konania.

29. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa §
461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP)
a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods.
1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

31. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.