Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219010606
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8219010606.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

LucieBašistovejaJUDr.MonikyHalkociovejnaverejnomzasadnutíkonanomdňa17.12.2024,v trestnej
veci vedenej proti obžalovanému A. B. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov sp. zn. 4T/56/2019 zo dňa 10.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.
zn. 4T/56/2019 zo dňa 10.01.2024 v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
C., D. E. F. XXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

- v presne nezistenej dobe roka 2018 si na neznámom mieste a za nezistených okolností zabezpečil pre
vlastnú potrebu v nezistenom množstve omamnú a psychotropnú látku a to marihuanu - rastliny rodu
Cannabis (konopa), ktoré sú podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok s tým, že
marihuanutaktiežvpresnenezistenejdoberoka2018vtrochprípadochnamiesteverejnostiprístupnom
predal mladistvému G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, B. C. v jednotlivých dávkach o nezistenej
hmotnosti v cene 10,- € za jednu dávku a taktiež v presne nezistenej dobe roka 2018 na miestach

verejnosti prístupných v meste Bardejov opakovane, v presne nezistenom počte prípadov zabezpečil pre
I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. XXXX/XX jednorazové dávky marihuany, ktoré spoločne vyfajčili a
za ktoré mu menovaný celkovo zaplatil presne nezistenú sumu od 20,- € do 30,- € a taktiež mu v jednom
prípade odpredal jednorazovú dávku marihuany o presne nezistenej hmotnosti a v presne nezistenej
hodnote od 5,- € do 10,- €,

t e d a

neoprávnene obchodoval s omamnou látkou v nepatrnom množstve,

č í m s p á c h a l

prečin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1 Trestného zákona v znení platnom a účinnom od 06.08.2024.

Za to mu u k l a d á :Podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale

bytom C., D. E. F. XXX/XX, sa uznáva vinným, že

- v presne nezistenej dobe roka 2018 si na neznámom mieste a za nezistených okolností zabezpečil pre
vlastnú potrebu v nezistenom množstve omamnú a psychotropnú látku a to marihuanu - rastliny rodu
Cannabis (konopa), ktoré sú podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných

látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok s tým, že
marihuanutaktiežvpresnenezistenejdoberoka2018vtrochprípadochnamiesteverejnostiprístupnom
predal mladistvému G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, B. C. v jednotlivých dávkach o nezistenej
hmotnosti v cene 10,- € za jednu dávku a taktiež v presne nezistenej dobe roka 2018 na miestach
verejnosti prístupných v meste Bardejov opakovane, v presne nezistenom počte prípadov zabezpečil pre

I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. XXXX/XX jednorazové dávky marihuany, ktoré spoločne vyfajčili a
za ktoré mu menovaný celkovo zaplatil presne nezistenú sumu od 20,- € do 30,- € a taktiež mu v jednom
prípade odpredal jednorazovú dávku marihuany o presne nezistenej hmotnosti a v presne nezistenej
hodnote od 5,- € do 10,- €,

teda neoprávnene kúpil, predal, zadovážil a prechovával omamnú a psychotropnú látku a spáchal čin
uvedený v odseku 1 na chránenej osobe čím spáchal obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona.

Za to mu uložil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. d/ Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5
(piatich) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona

uložil ochranný dohľad na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorý v prostredníctvom svojho
obhajcu v predloženom odôvodnení odvolania poukázal na to, že úkony smerujúce k obvineniu
obžalovaného z drogovej trestnej činnosti boli oficiálne začaté po vydaní uznesenia Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Bardejov zo dňa 06.03.2018 ČVS: ORP-64/
VYS-BJ-2018, na skutkovom základe, že „od presne nezisteného obdobia až do súčasnosti skupina
doposiaľ nezistených páchateľov na rôznych miestach v okrese Bardejov a na iných miestach
Prešovského kraja za doposiaľ neznámych okolností neoprávnene nakupuje, predáva, zadovažuje
a prechováva rôzne druhy omamných a psychotropných látok najmä marihuanu a ďalšie doposiaľ

nestotožnené omamné a psychotropné látky, ktoré prechováva na doposiaľ presne nezistených
miestach v okrese Bardejov a tieto následne distribuuje ďalším záujemcom na rôznych miestach v
meste Bardejov a okolí." Poukazoval na to, že obvinenie bolo pritom obžalovanému vznesené až
dňa 22.10.2018 za skutok, že „menovaný v jarných mesiacoch roku 2018 v meste Prešov na bližšie
nezistenom mieste kúpil za sumu 250 EUR pre J. G. 50 gramov marihuany, v mesiacoch apríl a máj

roku 2018 v Bardejove pri Gymnáziu a v obci Kobyly, okres Bardejov pri tamojšej škôlke tri krát kúpil
marihuanu po päť gramov za 50 EUR od G. H., pričom zakúpenú marihuanu prechovával vo svojej
izbe na adrese svojho trvalého bydliska v zásuvke komody uloženú v drvičke, v období od marca roku
2018 do 12.07.2018 najmenej päť krát predal marihuanu I. K. a to vždy jeden až dva gramy za sumu
20 EUR za dva gramy, v lete roku 2018 na doposiaľ nezistenom mieste predal jeden gram marihuany

za 10 EUR I. I. a dňa 11.07.2018 v popoludňajších hodinách v meste Prešov na bližšie nezistenommieste zadovážil pre A. G. 0,91 gramov marihuany, ktorá bola zaistená pri prehliadke iných priestorov
a to osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia modrej farby s evidenčným číslom C. XXX L.,
kde táto bola vykonaná dňa 11.07.2018 v čase o 20.15 hod. na ceste 11/545 v Kľušove časti Kľušovská

Zábava pri motoreste Mark, kde podľa znaleckého posudku vypracovanom Kriminalisticko-expertíznym
ústavom v Košiciach, č. PPZ-KEU-KE-EXP-2018/1567 zo dňa 06.08.2018, v papierovej skladačke s
obsahom sušeného rastlinného materiálu bola zistená prítomnosť tetrahydrokanabinolu (THC) - hlavnej
účinnej látky konope v množstve väčšom ako 30 mg/THC vyšší ako 3,3 %) čo predstavuje minimálne
tri bežné jednotlivé dávky drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku človeka, pričom rastliny roku

Cannabis (konope) sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov do prvej skupiny
omamných látok, účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) do prvej skupiny psychotropných látok."

Pri nezmenenom skutkovom stave bol obžalovaný listom vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru Prešov z 03.05.2019 upozornený na zmenu právnej kvalifikácie skutku, ktorý sa mu

kládol za vinu (uznesením z 22.10.2018) s tým, že tento skutok bude ďalej posudzovaný ako obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, ods. 2 písm.
c/ Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. j/ Trestného zákona. Skutok z obvinenia bol teda
prekvalifikovaný do druhého odseku § 172 pre závažnejší spôsob konania - na viacerých osobách.

Následne, opäť pri nezmenenom skutkovom stave bol obžalovaný listom vyšetrovateľa Krajského
riaditeľstva Policajného zboru Prešov zo 16.09.2019 opäť upozornený na zmenu právnej kvalifikácie
skutku, ktorý sa mu kládol za vinu (uznesením z 22.10.2018 v spojení s už zmenenou právnou
kvalifikáciou z 03.05.2019) s tým, že tento skutok bude ďalej posudzovaný ako obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, ods. 2 písm. d/
Trestného zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Skutok z obvinenia s
neskoršou zmenou právnej kvalifikácie na obzvlášť závažný zločin bol teda opäť prekvalifikovaný, avšak
spoukazomnainúkvalifikovanúskutkovúpodstatu,vktorejjeprávnevýznamnýkvalifikačnýmoment,že
skutok bol spáchaný na chránenej osobe – dieťati vzhľadom ku skutočnosti, že skutková veta obvinenia

upravená nebola, nebolo pri doručení upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie obžalovanému zrejmé,
ktorá časť skutku sa posudzuje podľa odseku 2, teda ktorej osobe v postavení dieťaťa mal obžalovaný
predávať drogy, a teda, ktorá časť skutku je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby.
Poukazoval na to, že skutok v uznesení o vznesení obvinenia a skutok vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku sú nekompatibilné a je medzi nimi len veľmi ťažko hľadať obsahový prienik. Skutok, za ktorý

bol obžalovaný uznaný vinným, je naviac neurčitý, nejasný a nezrozumiteľný. Veď už formulácia z úvodu
skutkovejvety:„...vpresnenezistenejdoberoka2018sinaneznámommiesteazanezistenýchokolností
zabezpečil pre vlastnú potrebu v nezistenom množstve omamnú a psychotropnú látku a to marihuanu..."
nie je ničím iným než kombináciou nepotvrdených dohadov a domnienok a nie bez akýchkoľvek pochýb
zisteným skutkovým stavom. Ak by takto znela skutková veta v uznesení o začatí trestného stíhania,

mohlo by to byť ako tak akceptovateľné, za predpokladu, že sa v priebehu dokazovania potvrdia
konkrétne podozrenia, prípadne zistia ďalšie fakty. V súdenej veci však skutok obvinenia je omnoho
konkrétnejší, než skutok v rozsudku, čo by svedčilo pre fakt, že podozrenia voči obžalovanému sa
nepreukázali. Podľa názoru obhajoby, uvedenie podstatných skutočností ako čas, miesto, okolnosti
spáchania skutku, množstvo drog a podobne, nie sú pritom dôležité len z hľadiska zachovania totožnosti

skutku, ale mimoriadne dôležité je aj hľadisko zabezpečenia práva obvineného na obhajobu. Ak
obžalovaný v súvislosti s obvinením nevie, kedy mal spáchať trestný čin a ani na ktorom mieste ho
mal spáchať a za akých okolností, potom ani nemôže vedieť, ako sa má brániť proti tak nejasnému
vymedzeniu skutku. Berúc v úvahu, koľko (voči obžalovanému) invazívnych procesných a policajných
prostriedkov bolo v konaní použitých od zadržania, použitia donucovacích prostriedkov, prehliadky tela,

domovej prehliadky, sledovania, použitie ITP (odposluchov), potom výsledok policajného nasadenia v
„protidrogovom záťahu" je zanedbateľný (priam žalostný). Je tomu tak len preto, že obžalovaný nie
je, ani nikdy nebol žiadnym dílerom drog, len radovým a podpriemerným rekreačným konzumentom
marihuany. Obhajoba preto namieta opodstatnenosť nariadenia odposluchov a sledovania, pretože
podozrenia z návrhov na ich nasadenie sa nepreukázali. Namietal použitie donucovacích prostriedkov

zasahujúcimi policajtmi, pretože obžalovaný nedal dôvod na ich použitie a bol pri zadržaní zbitý.
Rovnako počas zadržania na obžalovaného fyzicky zaútočil aj (vtedy) policajt E. M. B.. Nezákonne
bola nariadená a taktiež vykonaná domová prehliadka. Potvrdilo sa, že neexistovali zákonné dôvody
pre jej nariadenie a táto „policajná razia" ako ju nazvala jej priama svedkyňa K. N., nezodpovedalaokolnostiam indikovaných podozrení. Podľa svedkyne tam bolo 10 - 15 policajtov, služobný pes a
zúčastnil sa jej v putách aj obžalovaný. To však nikde v zápisnici nie je uvedené. Nezúčastnená
osoba pri domovej prehliadke, A. G., bola v čase prehliadky zamestnankyňa polície, preto pre jej

pracovný vzťah k orgánom činným v trestnom konaní ju rozhodne nemožno považovať za nezaujatú
osobu. Nenašli sa drogy, drvička, peniaze, ani nič súvisiace s vyšetrovaným zločinom. Ani po použití
toľkých prostriedkov pre zabezpečenie priamych dôkazov nebola vo vzťahu k obžalovanému A. B.
zabezpečená žiadna omamná, či psychotropná látka, žiadna marihuana. Ako je teda možné v skutkovej
vete konštatovať, že obžalovaný „...v presne nezistenej dobe roka 2018 si na neznámom mieste a za

nezistených okolnosti zabezpečil pre vlastnú potrebu v nezistenom množstve omamnú a psychotropnú
látku, a to marihuanu...", keď žiadna marihuana, ktorú si mal obžalovaný zabezpečiť, zaistená nebola.
Prvá časť skutkovej vety, ktorá hovorí o zabezpečení si marihuany obžalovaným pre vlastnú potrebu,
je preto absolútne nepreukázaná. Doba, miesto, okolnosti, množstvo drogy, účinnosť drogy, nič nie je
preukázané. Táto časť skutku by dokonca mala byť kvalifikovaná iba ako prečin podľa § 171 Trestného
zákona (za predpokladu jeho preukázania). Poukazoval na to, že dňa 11.04.2018 bol vydaný príkaz

sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Prešov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej
prevádzkynaobdobieod11.04.2018do10.10.2018,26.06.2018bolvydanýpríkazprokurátoraOkresnej
prokuratúry Bardejov na sledovanie osôb a vecí na obdobie od 28.06.2018 do 27.09.2018, 11.07.2018
bol vydaný príkaz sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bardejov na domovú prehliadku na
obdobie od 11.07.2018 do 21.07.2018, pričom 11.07.2018 o 19.30 h. bol obmedzený na osobnej

slobode s tým, že pri zákroku boli použité voči osobe donucovacie prostriedky, a to hmaty a chvaty
sebaobrany z dôvodu, že osoby nereagovali na výzvy policajtov a bolo to potrebné na zabránenie ich
úteku a následne boli priložené služobné putá. Odkazoval na to, že záznam neuvádza, či obžalovaný
kládol odpor alebo sa pokúsil o útek. Obžalovaný v konaní hovoril, že ho policajti zbili a hovoril o
policajnejbrutalite.Následne11.07.2018o20.05hod.bolzadržanývyšetrovateľomakopodozriváosoba

pristihnutá pri spáchaní zločinu a 11.07.2018 o 21.50 - 22.40 hod. bola vykonaná domová prehliadka
so služobným psom, ktorý vylúčil prítomnosť zakázaných omamných a psychotropných látok, jedov a
prekurzorov. Pri domovej prehliadke bol zaistený notebook ASUS patriaci obžalovanému. Následne bol
12.07.2018 v nočných hodinách 02.25 - 03.30 hod. vykonaný výsluch zadržaného podozrivého, no za
okolností, že sa tak stalo po bezdôvodnom násilí pri zastavení auta a po fyzickom útoku policajta E.

M. B. počas zadržania obžalovaného, o čom vypovedal pri reakcii na výpoveď vyšetrovateľa G. D. na
hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2022. Ak bol obžalovaný dňa 11.07.2018 zadržaný podľa § 85 ods. 1, 2
Trestného poriadku ako osoba, ktorá „bola pristihnutá pri spáchaní trestného činu“ z dôvodov uvedených
v § 71 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku lebo „vyplýva dôvodná obava, že bude pôsobiť na
svedkov alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, ako aj pokračovať v

trestnej činnosti", potom je, podľa odvolateľa, namieste otázka, prečo mu bezodkladne nebolo vznesené
obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Odkazoval pritom na príslušnú judikatúru, na to, že
je neprípustné viesť trestné stíhanie len „vo veci" pri splnení podmienok (aj) § 206 ods. 1 Trestného
poriadku, teda so zjavným a jednoznačne špecifikovaným a nezameniteľné známym páchateľom. (R
19/2016) Namietal tak procesnú nezákonnosť, pretože boli splnené všetky podmienky na postup podľa §

206 ods. 1 Trestného poriadku, čím by obžalovaný mohol začať v plnom rozsahu realizovať svoje právo
na obhajobu. Odvolateľ pokračoval tým, že namiesto toho ho vyšetrovateľ dňa 12.07.2018 o 12.50 hod.
(po viac ako 7 hodinách zadržania) prepustil podľa § 85 ods. 4 Trestného poriadku na slobodu. Tiež
namietal porušenie zásady kontradiktórnosti. Mal za to, že počas zadržania obžalovaného vyšetrovateľ
ešte stihol dňa 12.07.2018 nekontradiktórne vypočuť svedkov J. O., J. G., I. I. a I. K. a ani tieto

svedecké výpovede (po „pristihnutí" obžalovaného pri trestnom čine) „nepostačovali" vyšetrovateľovi
na vznesenie obvinenia. Je preto, podľa odvolateľa, paradoxné, že práve tieto „prvotné" výpovede sú
súdom považované za kľúčové dôkazy proti obžalovanému. Následne po prepustení obžalovaného zo
zadržania boli nekontradiktórne vykonané ešte ďalšie výsluchy svedkov, ktoré súd taktiež považoval
pri rozhodovaní o vine za podstatné: K. N. (13.07.2018) a G. H. (18.09.2018). Poukazoval na časové

a obsahové okolnosti výsluchov, počas ktorých svedkovia vypovedali, ako na to okresný súd poukazuje,
vjehoneprospechauvádza,ževýsluchsvedkaJ.O.dňa12.07.2018včase09.20-09.40hod.,ktorýmal
žiadať od obžalovaného, či mu nevie vybaviť nejakú marihuanu, pretože bol občasným konzumentom,
napísal mu správu v telefóne, načo mu obžalovaný odpísal „nie" s výkričníkom. Na hlavnom pojednávaní
dňa 20.01.2023 svedok vypovedal, že v dobe, keď bol konzumentom marihuany, si túto zabezpečoval

z rôznych zdrojov „od obžalovaného však nie“. Napriek skutočnosti, že svedok nenamietal spôsob
výpovede z 12.07.2018, obhajoba má pochybnosti o relevantnom poučení svedka pred výsluchom
vzhľadom na trvanie výsluchu (20 minút - bližšie zdôvodnenie uvádzame nižšie). Ďalej výsluch svedkyne
J. G. (vydatá B.) dňa 12.07.2018 v čase 10.00 - 10.20 hod., ktorá vo výsluchu 30.05.2019 (po vzneseníobvinenia) poprela, aby bola s obžalovaným niekedy v Prešove sama kupovať marihuanu. Vypovedala,
že dňa 12.07.2018 policajti pre ňu prišli do práce „vbehli do skladu a tam na mňa kričali“. V aute jej
podsúvali odpovede, „že vedia, že som niekde bola, že som niečo kúpila, povedali mi, že vraj nejakých

40 gramov, tak som to zopakovala, potom na mňa takto útočil vyšetrovateľ"... „Nebola to pravda. Bola
som v strese... ." Na hlavnom pojednávaní dňa 22.06.2021, aj na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2023
svedkyňa potvrdila nátlak zo strany policajtov pri výsluchu dňa 12.07.2018: „v tom čase som mala 22
rokov, nikdy predtým som na polícii vypočúvaná nebola a tak som mala z konania policajtov strach“.
Zo žiadnej výpovede svedkyne nevyplýva, aby jej obžalovaný predával marihuanu alebo túto od nej

kupoval. Dokonca aj vo výpovedi zo dňa 12.07.2018 (ktorú súd považuje za usvedčujúcu) sa svedkyňa
mala vyjadriť: „Niekedy som si marihuanu zohnala aj sama a niekedy sme ju zohnali spoločne s A..“
Ohľadne údajnej cesty do Prešova poukazoval na jej prvotnú výpoveď, no podľa tejto výpovede, ktorú
odvolateľ považoval za nepravdivú, podsunutú svedkyni policajtmi, vôbec nevyplýva predaj marihuany
iným osobám, iba jej spoločná kúpa. Nedá sa zistiť v „jarných mesiacoch", ktorého roku sa tak malo stať.
Na hlavnom pojednávaní 29.09.2023 si svedkyňa nepamätala, či bola riadne poučená o svojich právach

a povinnostiach, ale pravdepodobne áno. Prokurátor z tejto odpovede vyvodil záver, že ak si svedkyňa
nepamätá, z toho vyplýva, že poučená bola, lebo to potvrdila svojím podpisom. Obhajoba namieta, že
je prakticky vylúčené, aby takáto výpoveď s riadnym (kompletným) poučením a jeho vysvetlením mohla
byť zrealizovaná za 20 minút, a tak podľa odvolateľa, nie je preto dôvod neveriť svedkyni, že výpoveď
z 12.07.2018 je nepravdivá a napísaná po nezákonnej manipulácii a nátlaku zo strany polície. Ďalej

výsluch svedka I. I. dňa 12.07.2018 v čase 10.25 - 10.40 hod., pred súdom na hlavných pojednávaniach
dňa 26.06.2020 a 29.09.2023 svedok poprel pravdivosť svojej výpovede zo dňa 12.07.2018, ale aj ďalšej
výpovede z prípravného konania z 24.07.2019. Je technicky nemožné vykonať za 15 minút výsluch s
riadnym poučením (kompletným) tak, ako to vyplýva zo zápisnice z 12.07.2018. Z uvedeného vyplýva,
že výsluch z 12.07.2018 bol vykonaný nezákonným spôsobom. Ďalej namietal výsluch svedka I. K.

dňa 12.07.2018 v čase 10.45 - 11.05 hod., pri ktorom svedok pri výpovedi 12.07.2018 mal uviesť, že
za posledný polrok mu A. predal nejakú marihuanu päť až šesťkrát. Toto tvrdenie svedok na hlavnom
pojednávaní dňa 10.11. 2022 poprel s tým, že „túto svoju výpoveď som podpísal, ale táto výpoveď nie
je pravdivá, čo odôvodňujem tým, že bol som v práci, resp. na praxi zo školy na stavbe v C. D., kde za
mnou prišli policajti a povedali mi, že pôjdem s nimi s tým, že jedná sa niečo ohľadne A. B., ale bližšie

si to už nepamätám. Ja som nasadol s policajtami do auta, auto nebolo služobné, policajti boli v civile
a cestou sa ma na niečo pýtali, ale ja si to už teraz nepamätám. Ja som im na ich otázky aj odpovedal,
čo však to bolo konkrétne, to si tiež nepamätám a následne na to ma odviezli na políciu, kde ma nechali
sedieť na chodbe s tým, že na polícii som už vôbec nebol vypočúvaný. Priniesli mi iba zápisnicu o mojom
výsluchu s tým, že mi ju predložili na prečítanie, ja som ju však nečítal, dobrovoľne som ju podpísal.

Po tomto som odišiel domov.“ Po prečítaní tejto výpovede svedok na hlavnom pojednávaní 10.11.2022
uviedol, že „výsluch začal už cestou v aute“, či bol pred týmto výsluchom poučený o svojich právach,
svedok udáva, že nie a nestalo sa tak ani na polícii. Nie je pritom, podľa odvolateľa, dôvod neveriť
svedkovi, že pred výsluchom nebol o svojich právach a povinnostiach poučený, pretože to ani reálne
nebolo možné. Jednoduchým pokusom prečítaním textu poučenia v zápisnici z 12.07.2018 je možné

zistiť, že len samotné prečítanie poučenia trvá 12 - 14 minút (je potrebné zohľadniť aj poučenia podľa §
134 Trestného poriadku a § 58 ods. 3 Trestného poriadku, na ktoré je len paragrafový odkaz). V zápisnici
je uvedené, že toto poučenie bolo svedkovi aj podrobne vysvetlené, čo by muselo poučenie časovo
ešte predĺžiť. V zápisnici sa ešte pred poučením musia vypísať generálie po skontrolovaní totožnosti
svedka a následne urobiť výsluch, potom ho zapísať, skontrolovať, dať svedkovi zápisnicu prečítať a

zistiť, či žiada jej zmenu alebo doplnenie. Takýto postup pri dodržaní kritérií zákonnosti nebolo podľa
odvolateľa reálne možné pri výsluchu dna 12.07.2018 zvládnuť za 20 minút. Naviac, rozpor je aj v
tom, že vo všetkých zápisniciach z 12.07.2018 je v závere zápisnice uvedené, že svedok si (sám)
zápisnicu prečítal, avšak vyšetrovateľ G. D. na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2022 doslovne uviedol:
„Po výsluchu svedka sa spíše zápisnica o jeho výsluchu, pred podpisom ja zápisnicu nahlas prečítam

s tým, že vyzvem vypočúvanú osobu, či s obsahom zápisnice súhlasí, resp. či žiada jej zmenu alebo
doplnenie." Odvolateľ pokračoval v hodnotení dôkazov tým, že namietal aj výsluch svedkyne K. N.
(vydatá I.) dňa 13.07.2018 v čase 15.45 -16.00 hod., ktorý výsluch mal trvať iba 15 minút, výpoveď
svedkyne je dlhšia ako u svedka K. a je absolútne vylúčené, aby bola svedkyňa pred výsluchom riadnym
a zákonným spôsobom poučená. U tejto svedkyne je preukázanie riadneho a zákonného poučenia o to

dôležitejšie, že svedkyňa žila v čase výsluchu s obžalovaným v rodinnom dome jeho matky (v spoločnej
domácnosti) a tvorili spolu pár. Vo vzťahu k poučeniu svedkyne o jej práve odmietnuť vypovedať, mala
byť táto dôležitá okolnosť v zápisnici výslovne uvedená. Svedkyňa však pri ďalších výsluchoch poprela
tvrdenia uvádzané v zápisnici z 13.07.2018 a podrobne popísala spôsob tohto „výsluchu“. Pri kritickomnáhľade na obsah tej zápisnice o výsluchu z 13.07.2018 je nutné uznať tendenčnosť formulácie viet typu:
„A. mi o veciach, ktoré robí, nehovorí, ale bolo mi zrejmé, že niektorí kamaráti, ktorí za ním chodili, tak
tam chodili z dôvodu, aby im predal marihuanu“ alebo „Taktiež viem, že A. bol pred niekoľkými mesiacmi

nakúpiť marihuanu v meste Prešov s J. G. na motorovom vozidle jej priateľa M. B., a to na Š-Fabii zlatej
farby, kde však evidenčné číslo uviesť neviem. On mi nehovoril o tom, keď išiel nakúpiť marihuanu, len
sa jednoducho vybral preč z domu, kde mi bolo zrejmé, že ju ide nakúpiť“. Ide tu zjavne o podsunuté
formulácie, ktoré naviac predstavujú len domnienky. Táto svedkyňa bola prítomná v dome, kde býva
obžalovaný pri domovej prehliadke v noci 11.07.2018 (v čase 21.50 – 22.40 hod.) a po tejto razii bola

vo veľkom strese. Dokonca svedkyňa bola následne po domovej prehliadke (policajnej razii) v dome
obžalovaného a po výsluchu 13.07.2018 v dňoch 04.08. - 09.08.2018 v Bardejove aj hospitalizovaná
pre akútnu gastroenteritídu, jedným z príčin ktorej je práve stres. Lekárska správa z tejto hospitalizácie
nebola vyžiadaná, aj keď sa táto hospitalizácia spomína v správe ošetrujúcej lekárky G. J. D.. Pri ďalších
výsluchoch (v prípravnom konaní 17.06.2019 a na hlavných pojednávaniach 22.09.2022 a 29.09.2023)
táto svedkyňa nepotvrdila predaj marihuany iným osobám zo strany obžalovaného. Nakoniec namietal aj

výsluch svedka G. H. dňa 18.09.2018 v čase 10.20 -10.40 hod., pri ktorom vzhľadom k časovému trvaniu
tohto výsluchu možno mať pochybnosti o riadnom poučení svedka, avšak pri výsluchu mala byť prítomná
psychologička N. G. P.. V úvode zápisnice je uvedené, že výsluch je vykonaný v Bardejove, avšak na
druhej a tretej strane zápisnice je uvedené, že výsluch je konaný v Bábinej. Svedok bol v tom čase v
resocializačnom zariadení, preto je možné predpokladať, že výsluch nebol vykonaný v Bardejove, ale

v resocializačnom zariadení, kde sa svedok nachádzal. Táto okolnosť, podľa odvolateľa, len potvrdzuje
dôvodné pochybnosti o vierohodností údajov v zápisniciach, ktoré neboli vykonané kontradiktórne, teda
srešpektovanímprávaobžalovaného.Namietalajprávnukvalifikáciuskutku,uvádzajúc,žezuvedených
osôb bol v roku 2018 chránenou osobou - dieťaťom v zmysle § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona iba
G. H., nar. XX.XX.XXXX, pričom v skutku obvinenia sa obžalovanému kladie za vinu, že si marihuanu

od G. H. trikrát kúpil. Z predaja marihuany chránenej osobe bol síce A. B. obvinený (upozornením o
zmene právnej kvalifikácie zo 16.09.2019), avšak zo skutkovej vety takáto právna kvalifikácia vôbec
nevyplýva. K tomu obžalovaný uzavrel, že celé prípravné konanie po upozornení na zmenu právnej
kvalifikácie zo 16.09.2018 je vedené nezákonne aj z dôvodu, že obžalovaný nevedel ako a proti čomu
sa má brániť a ako efektívne využívať prostriedky obhajoby. Až zo skutkovej vety obžaloby A. B. zistil,

že sa mu kladie za vinu „predaj marihuany mladistvému G. H., nar. XX.XX.XXXX“ a „zabezpečenie
marihuany pre vtedy mladistvého I. I., nar. XX.XX.XXXX“. Keďže skutok obžaloby je časovo ohraničený
„presnenezistenoudobouroka2018“,I.I.užvtomobdobíboldávnoplnoletouosobou,pretoposudzovať
skutok obžaloby v zmysle predaja drogy I. I., ako chránenej osobe (dieťaťu), je podľa obžalovaného
nenáležité. Následne obžalovaný pokračoval vo vlastnom hodnotení výpovede tohto svedka tak, že

podľa jeho názoru, vo vzťahu k predaju marihuany mladistvému G. H. stojí napadnutý rozsudok iba na
jeho výpovedi zo dňa 30.05.2019, ku ktorému nebol pribratý ani psychológ ani znalec, čo je v rozpore s
ustanovením § 135 ods. 1 Trestného poriadku. Táto výpoveď je nejednoznačná a rozporná a v konaní
pred súdom ju svedok H. spochybnil. Na hlavnom pojednávaní dňa 14.12.2022 vypovedal, že „je tu
kvôli predaju drog, ktoré mal predávať on B. alebo B. jemu, to si už presne nepamätá, ani nevie kedy

to bolo, pretože v tom čase mal temné obdobie“. Po prečítaní výpovede z 18.09.2018 (učinenej za
prítomnosti psychológa) uviedol, že „táto jeho výpoveď je pravdivá“ a k prečítanej výpovedi zo dňa
30.05.2019 uviedol, „že si nevie za touto výpoveďou stáť, pretože v čase výsluchu bol v zlom psychickom
stave“. Zlý psychický stav svedka je napokon potvrdený aj správou resocializačného zariadenia zo dňa
29.05.2020 (čl. 396). Svedok H. pri výpovedi 18.09.2018 za prítomnosti psychológa podrobne popísal,

kedy a ako predával marihuanu obžalovanému, odkiaľ ju zohnal a kde ju obžalovanému odovzdal.
S touto výpoveďou napokon korešponduje aj hovor č. 4839 (čl. 305, obžalovaným a svedkom H., z
ktoréhojezrejmé,žemarihuanupredávalH.B..SvedokH.naviacvypovedal,žeobžalovanýaninevedel,
koľko má rokov. Obžalovaný vytýkal okresnému súdu, že ho uznal obžalovaného vinným aj za predaj
marihuany mladistvému G. H., nar. XX.XX.XXXX v časti skutku, že „...v presne nezistenej dobe roka

2018 v troch prípadoch na mieste verejnosti prístupnom predal mladistvému G. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, B. C., v jednotlivých dávkach o nezistenej hmotnosti v cene 10,- eur za jednu dávku“
a že to odôvodnil tým, že keď svedok vypovedal proti obžalovanému B., ktorý mal marihuanu predávať
jemu, si nevie stáť pre temné obdobie, v ktorom bol v tom čase, je potrebné poukázať na to, že svedok v
tejto výpovedi popisoval miesta a sumy, kde a za aké peniaze obžalovanému marihuanu predával a tak,

podľa názoru súdu, možno túto výpoveď svedka aj vzhľadom na jeho temné minulosť považovať za
pravdivú. V tomto odvolateľ videl rozpor spočívajúci v tom, že keď okresný teda uveril výpovedi svedka
H. zo dňa 18.09. 2018, v ktorej hovorí o tom, ako predával marihuanu obžalovanému a zároveň v rozpore
s tým uznal obžalovaného vinným na základe inej výpovede (zo dňa 30.05 2019, ktorú aj obhajobanamieta pre jej nezákonnosť), v ktorej svedok, podľa obžalovaného, nekonzistentne, rozporne a nejasne
popisuje, ako mal obžalovaný marihuanu svedkovi predávať. V tom vidí odvolateľ absolútny rozpor
výrokovej časti rozsudku s jeho odôvodnením. Dodal, že ak v trestnom konaní bol obžalovaný zadržaný

spoločne so svedkom A. G. v súvislosti s nájdením marihuany vo vozidle otca svedka G. a tento svedok
potvrdil,žebolzatentoskutokprávoplatneodsúdený,bolo,podľaobžalovaného,nevyhnutnéoboznámiť
trestný spis Okresného súdu v Bardejove v trestnej veci proti A. G., pretože pôvodné obvinenie
obžalovaného sa týkalo aj tohto skutku. Z hľadiska procesných námietok obhajoba ešte poukazuje na to,
že podľa jeho názoru, bolo množstvo neprípustných sugestívnych a kapcióznych otázok pri výsluchoch

svedkov v prípravnom konaní najmä vo svedeckých výpovediach realizovaných nekontradiktórne, čo
pri už namietaných skutočnostiach, podľa obžalovaného, preukázateľne nedostatočného poučenia,
prípadne absencie relevantného poučenia a policajného nátlaku, robia tieto dôkazy nepoužiteľnými.
Podľa obžalovaného, veľmi podivným sa javí aj postup polície (vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru Prešov), ktorý po tom, čo sudca pre prípravné konanie nevyhovel jeho návrhu na
vyšetrenie duševného stavu obžalovaného, pribral do konania znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,

odvetvie psychiatria a v uznesení z 24.06.2019 mu položil aj otázku „či je potrebné u obvineného
skúmať duševný stav“. Odvolateľ pokračoval, že odpovedi na nelogickú otázku č. 3 sa znalec G. J.
N. elegantne vyhol všeobecnou citáciou odbornej literatúry. Tento nezákonný postup vyšetrovateľa je
aj zásahom do ústavných práv obžalovaného a porušením ČI. 17 ods. 7 Ústavy SR. Tiež odkazoval
na to, že v Náleze Ústavného súdu SR z 21.12 2021 č.k. III. ÚS 561/2021-57, bod 38. „Ústavný súd

akcentuje, že trestné sadzby pri trestnom čine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi (sťažovateľovi hrozí trest odňatia slobody
vo výške 10 - 15 rokov) sú veľmi prísne. Z toho vyplýva, že je úlohou všetkých súdov v Slovenskej
republike, aby dohliadali na spravodlivosť a čistotu procesu a vedených trestných konaní. Musí platiť
priama úmera založená na tom, že čím vyšší trest páchateľovi hrozí, tým je vyššia aj miera citlivostí

súdov na procesné prešľapy orgánov činných v trestnom konaní.“ Obžalovaný zhrnul, že neskorým
vznesením obvinenia a z toho vyplývajúcou nekontradiktórnosťou úkonov prípravného konania (až do
vznesenia obvinenia), nejasnosťou skutkového obvinenia, ktoré nekorešpondovalo právnej kvalifikácii
a ďalším nezákonnostiam v procese prípravného konania, bolo zásadným spôsobom porušené právo
obžalovaného na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok má, podľa obžalovaného, nekonkrétnu

skutkovú vetu v prvej časti a nepreukázané konanie v druhej časti skutkovej vety (nepreukázaný predaj).
Najmarkantnejší rozpor skutkovej vety a odôvodnenia je, podľa obžalovaného, práve pri odôvodnení
predaja marihuany vtedy mladistvému G. H., čo pri stanovení právnej kvalifikácie skutku bola okolnosť
podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby. Prvostupňový súd síce uveril svedkovi H., že iba on (H.)
obžalovanému marihuanu predával (čo bolo napokon zrejmé aj z odposluchov), ale paradoxne uznal

obžalovaného vinným za predaj drogy H., ako chránenej osobe. Obžalovaný tak navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vine a treste podľa § 321 ods. 1 písm. a/,
b/, c/, d/ Trestného poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, na podklade odvolania obžalovaného ako riadne, včas
a oprávnenou osobou podaného odvolania, v súlade s § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadol by len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Po takto vykonanom

prieskume zistil nasledovné skutočnosti.

Z judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v odôvodnení
rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami
konania.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdomúspešný,teda,abybolorozhodnutévsúladesjehopožiadavkami,resp.sjehoprávnyminázormi.

Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za
porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. ( I. ÚS
19/02, I. ÚS 50/04, I. ÚS 59/04)Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08)

V posudzovanej trestnej veci pred súdom prvého stupňa bolo vykonané dokazovanie v takom rozsahu,
ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku pre správne zistenie skutkového stavu
nevyhnutné.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu tak, ako vyplývajú zo zákonne vykonaného dokazovania,
niet dôvodu ich neprijať za preukázané a odvolací súd ich hodnotí vo výsledku ako dôkazné skutočnosti,
ktoré usvedčili obžalovaného zo spáchania skutku tak, ako mu prokurátor v podanej obžalobe kládol
za vinu. Obžalovaný síce vyhlásil, že je nevinný a obhajoval sa v podstate tým, že síce v dobe asi
pred 5 rokmi si zafajčil marihuanu, ale nie je žiadny díler, marihuanu nikdy nikomu nepredával, pričom
zo svojho konania sa poučil, už 5 rokov vedie riadny život, má priateľku, pracuje, plánuje si založiť

firmu, plní si všetky odvodové povinnosti, no nielen z vlastného užívania predmetnej drogy, ale aj z jeho
sprístupňovania iným osobám, a to aj formou predaja, ho usvedčujú nižšie uvedení svedkovia, u ktorých
nebolo potvrdené, že by pri svojich usvedčujúcich výpovediach vypovedali pod nezákonným nátlakom.
Viacerí síce zmenili svoje výpovede, ale s vysvetlením o údajnej policajnej brutalite, ktorá však nebola
potvrdená žiadnym nepochybným dôkazom. Rovnako aj samotné spochybňovanie usvedčujúcich

výpovedí nezodpovedá úradným zápisniciam o týchto úkonoch, pri ktorých vypočúvané osoby nijako
neuvádzali nejaké výhrady voči tomu, ako voči nim orgány činné v trestnom konaní postupovali, nijako
v relevantnom čase po týchto úkonoch nespochybnili ich obsah a okolnosti, za akých vypovedali.
Prípadné časové nezrovnalosti, ohľadne zaznamenania ich výpovedí do príslušných zápisníc o ich
výsluchoch, môžu byť vo vzťahu k tomu, za takých okolností, len formálnym nedostatkom, ktorý ale

nespôsobuje procesnú nepoužiteľnosť týchto dôkazov, ktorých vykonanie súd zabezpečil na hlavnom
pojednávaní zákonným spôsobom, a tak sa mohli stať zdrojom dôkazných informácií. Následné zmeny
vo výpovediach týchto svedkov potom aj, podľa názoru odvolacieho súdu, sú len snahou časti svedkov,
voči obžalovanému ako osobe, ktorú dlhodobo poznali, zbaviť ho trestnej zodpovednosti zahmlievaním
či bagatelizovaním, či dokonca priamym popieraním, teda prezentovaním vlastných názorov a nie

prezentovaním reality a takto spochybňovať jeho protiprávne konanie. Nemožno prehliadnuť totiž, že pri
usvedčujúcich výpovediach viacerí z nich uvádzali také podrobnosti o množstve, druhu a okolnostiach
nákupu predmetnej drogy práve od obžalovaného, že nebol dôvod považovať takto podávané údaje za
vymyslené. Ani verzie svedkov, o údajnom navádzaní na výpoveď zo strany polície, sa nepotvrdili.

Zo samotného skutku možno potom pripomenúť, že obžalovaného usvedčujú výpovede nasledovných
svedkov. Svedok I. I. vo svojej výpovedí z prípravného konania zo dňa 12.07.2018, ktorá bola na
hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že s obžalovaným sa poznajú od základnej školy, s ním
si dali aj jointa, ktorý doniesol obžalovaný. V posledný deň prázdnin si u obžalovaného zakúpil 1g
marihuany za 10,- eur. V ďalšej svojej výpovedí zo dňa 24.07.2019, ktorá bola tiež na hlavnom

pojednávaní prečítaná, svedok uviedol, že s obžalovaným spoločne fajčili marihuanu, niekedy mu za
ňu zaplatil 2,- eurá alebo 3,- eurá, celkovo možno 20,- eur až 30,- eur. Svedok G. H. vo výpovedi
z prípravného konania uviedol (18.09.2018), že obžalovaného pozná dlhšie a asi trikrát v mesiacoch
apríl a máj 2018 obžalovanému zohnal marihuanu, vždy to bolo po 5 g za 50,- eur, kde obžalovaný
mu povedal, že niečo predá a niečo si nechá. V ďalšej svojej výpovedi svedok uviedol (30.05.2019),

že o drogovej činnosti obžalovaného vie, párkrát obžalovaný predal marihuanu aj jemu, ale koľkokrát
presne, svedok si nepamätal z dôvodu, ako sám uviedol, v tom čase fetoval. Marihuanu kupoval v čase,
keď mal 16 rokov, obžalovaný nevedel, koľko rokov má. Svedkyňa J. G. uviedla, že s obžalovaným
boli kamaráti v dobe asi od roku 2016 po dobu asi 3 - 4 rokov, kedy sa stretávali na diskotékach,
chodili na výlety a spolu fajčili marihuanu. V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že niekedy marihuanu

zohnala sama, niekedy spoločne s obžalovaným a v jarných mesiacoch spoločne išli s obžalovaným
do Prešova, kde obžalovaný poznal nejakých ľudí, v akej časti Prešova to bolo, uviesť nevedela a
odtiaľ zobrali 50 g marihuany za 250,- eur s tým, že 40 g si zobrala ona a 10 g obžalovaný, marihuanu
si zobrali iba pre vlastnú potrebu, nikomu ju nepredávali. Svedkyňa K. N. uviedla, že s obžalovaným
sa poznajú od strednej školy, v istom časovom období spolu chodili a žili aj v spoločnej domácnosti

v rodinnom dome rodičov obžalovaného. V prípravnom konaní uviedla, že spoločne s obžalovaným
sú užívatelia marihuany, ktorú zabezpečuje obžalovaný, pričom kamaráti za ním chodili za účelom
kúpy marihuany a dodala, že obžalovaný bol kúpiť marihuanu spoločne s J. G. v Prešove, ale to, že
ide kúpiť marihuanu, jej nepovedal, ale jej to bolo zrejmé. Svedok I. K. tiež už v prípravnom konanídňa 12.07.2018, teda časovo a zapamätateľnejšie, ako neskôr vypovedal, že od obžalovaného si asi
päť až šesťkrát zakúpil marihuanu s tým, že v sáčku boli asi 2 g marihuany, začo zaplatil 20,- eur.
Svedok G. G. D. - vyšetrovateľ KR PZ PO uviedol, že vykonával úkony prípravného konania vo veci

obžalovaného A. B., ktorého dovtedy nepoznal, pričom žiadneho obžalovaného nenútil vypovedať a
rovnako tak to je aj vo vzťahu k vypočúvaným svedkom, ktorí vypovedali dobrovoľne, bez akéhokoľvek
nátlaku to, čo k veci vedeli uviesť. Medzi usvedčujúce výpovede patrili aj zistenia znaleckej povahy.
Podľa záverov znaleckého posudku č. 21/2018 zo dňa 18.07.2018 znalkyne G. D. Q., znalkyne z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia – predmetom znaleckého dokazovania, okrem iného,

je vzorka biologického materiálu - moču A. B., v ktorej toxikologickými analýzami bola identifikovaná
- 11-nor-delta-9- tetrahydrocannabinol-9-karboxylová kyselina (THC COOH) - metabolický produkt
hlavnej psychoaktívnej látky kanabinoidov, ktorého nález je považovaný za dôkaz predchádzajúcej
konzumácie kanabinoidov (marihuana, hašiš). Podľa záverov znaleckého posudku č. 12/2019 zo dňa
10.08.2019 znalca G. J. N., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie psychiatria, znaleckým
vyšetrením u obžalovaného A. B. bolo zistené príležitostné požívanie marihuany bez známok závislosti.

U obžalovaného nebola zistená závislosť na alkohole, či psychoaktívnych látkach a nebola u neho
zistená ani choroba, či porucha, kvôli ktorej by bolo potrebné nahradiť ochrannú liečbu. Poľa odvolacieho
súdu, jasne to preukazuje, že v osobe obžalovaného išlo o užívateľa marihuany, a teda osobu, ktorá
takoutodrogoudisponovala.Podľazáverovznaleckéhoposudkuč.64/2019zodňa30.05.2019znalkyne
N. M. F., znalkyne z odboru psychológia, u obžalovaného bol zistený sklon k subjektívnym vyjadreniam

o svojej osobe, k bagatelizácii vlastných nedostatkov a vykresľovaniu svojej osoby viac pozitívne v
smere spoločenských očakávaní. Pravdepodobné je i mierne skresľovanie skutočnosti vo svoj prospech.
Obžalovaný svoju motiváciu k spáchaniu trestného činu opisuje ako detské, nezrelé a neuvážené
konanie. Racionalizuje a obhajuje svoje konanie ako hlúposť prináležiacu jeho veku, s neuvedomovaním
si celej šírky dôsledkov a následkov takéhoto konania. Uvedená motivácia sa javí ako pravdepodobná

a psychologicky zrozumiteľná. Zároveň je pravdepodobný i motív osobného finančného prospechu.

Podľa odvolacieho súdu, z uvedeného v súvislostiach usvedčujúcich ostatných dôkazov vyplýva
nedôveryhodnosť výpovede obžalovaného. Prepisy hovorov medzi obžalovaným a osobami R. K., M.
H., J. S., I. T., J. O., nasvedčujú udržiavaniu kontaktov s týmito osobami, čo v spojení s informáciami

o tom, že ich účelom boli aj kontakty za účelom odovzdania drogy, len obžalobu podporuje.

Samozrejme, zo strany súdu kriticky bola hodnotená pravdivosť výpovede obžalovaného aj o jeho
vedomosti o veku svedka G. H. pri predaji drogy tomuto svedkovi. Tu odvolací súd konštatuje, že
nebol zabezpečený dôkaz spochybňujúci túto obhajobu. Naopak, bol zabezpečený dôkaz, a to samotná

výpoveď daného svedka, ktorý túto obhajobu potvrdzoval, a to nemenne počas celého trestného
konania. Prokurátor iný dôkaz proti obžalovanému v tomto smere nepredložil a nakoľko aj sám žaloval
obžalovanéholenuvedenímvekumenovanéhosvedkabeztoho,abyokremuvedeniadátumunarodenia
svedka uviedol aj súvis konania páchateľa s nízkym vekom svedka, odvolací súd, v zmysle zásady „in
dubio pro reo“, nepovažoval túto okolnosť podmieňujúcu použitia vyššej trestnej sadzby za dokázanú.

Následne toto zistenie aplikoval pri právnom hodnotení skutku, a to odchylne od podanej obžaloby
a v prospech obžalovaného.

Vo všeobecnosti, skutkom sa obžalovaný zúčastňuje na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá
je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Súd môže konať

a rozhodovať iba o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Skutkom, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu, sa rozumie skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Skutok zahrnutý v tzv.
„skutkovej vete“, musí vyjadrovať všetky skutkové okolnosti významné z hľadiska použitej právnej
kvalifikácie. Tieto atribúty predmetný skutok splňoval, a tak bolo povinnosťou súdu skutok uvedený v
obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom mal právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť

výsledky hlavného pojednávania, ktoré, prípadné údaje uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa
neporuší totožnosť skutku. K jej porušeniu nedošlo. Totožnosť skutku je totiž zachovaná, keď je
zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto
konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Pritom však ani účasť (aktivita)
obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň

sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní
s obžalobou. Podstata skutku preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta
a času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy
zavinenia. V danom prípade síce nebol presne uvedený čas spáchania skutku, no tento bol dostatočnešpecifikovaný rokom a následne bolo konanie obžalovaného, resp. jeho nakladanie s konkrétnou
drogou voči konkrétnym osobám a konkrétnym spôsobom pomenované. Skutok bol tak dostatočne
nezameniteľne špecifikovaný.

Pokiaľ obžalovaný namietal nezachovanie zásady totožnosti skutku, nemožno tomu prisvedčiť, pretože
už pri porovnaní skutkových viet v uznesení o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia či
obžaloby, vrátane napadnutého rozsudku, je evidentné, že vždy bol zachovaný následok a v podstate aj
konanie s tým, že prokurátor skutkovú vetu uznesenia o vznesení obvinenia natoľko upravil a nepodal
odvolanie v neprospech obžalovaného čo do viny, že odvolací súd nemohol zohľadniť výsledky

dokazovania, ktoré súd prvého stupňa využil z prípravného konania. Išlo by totiž o neprípustnú
zmenu odvolaním napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného v situácii odvolania podaného
len v prospech obžalovaného. Pokiaľ ide o námietky, že už pri začatí trestného stíhania malo byť
zrejmé, že sa týka práve a len obžalovaného, nemožno tomu prisvedčiť. Už pri porovnaní znenia
skutkových viet v uznesení o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia je zrejmé, že z nijakého
údaja v uznesení o začatí trestného stíhania nevyplýva konkrétnosť nasvedčujúca opodstatnenosti

okamžitého vznesenia obvinenia práve proti obžalovanému ako zjavne a jednoznačne špecifikovaným
a nezameniteľne známym páchateľom. Zadržanie pri domovej prehliadke ešte nemuselo byť dôvodom
na vznesenie obvinenia. Veď, napokon, ako sám odvolateľ uvádza, bol vtedy prepustený zo zadržania.
Rovnako odvolací súd nezistil, že by došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti. Už súdom prvého
stupňa bol zabezpečený rovnaký prístup namietať dôkazy vykonávané na hlavnom pojednávaní tak,

ako to predpokladá Trestný poriadok, a tak bolo namieste z takto vykonaných dôkazov aj vychádzať pri
samotnom rozhodnutí vo veci samej.
Ani námietkam obžalovaného, že celé prípravné konanie, po upozornení na zmenu právnej kvalifikácie
zo 16.09.2018, je vedené nezákonne aj z dôvodu, že obžalovaný nevedel, ako a proti čomu sa má
brániť a ako efektívne využívať prostriedky obhajoby, nemožno prisvedčiť. Záznam o preštudovaní

vyšetrovacieho spisu zo dňa 30.10.2019 jasne potvrdzuje, že tohto úkonu sa obžalovaný i jeho obhajca
osobne zúčastnili, súhlasili so skrátením lehoty na prípravu troch dní a nemali žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania. Nevzniesli žiadne námietky. Pritom aj obžaloba bola obžalovanému riadne
doručená a počas súdneho konania mu bol poskytnutý priestor na uplatnenie práva na obhajobu
v zákonnom rozsahu.

Súd je po podaní obžaloby viazaný skutkom a totožnosťou osoby, na ktorú je obžaloba podaná. Len
právnym posúdením skutku nie je viazaný. Preto nemožno prisvedčiť ani námietke obžalovaného, že
bolo nevyhnutné oboznámiť trestný spis Okresného súdu Bardejov v trestnej veci proti A. G., pretože
pôvodnéobvinenieobžalovanéhosatýkaloajtohtoskutku.Obžalovanýsícetvrdil,žemalobyťmnožstvo

neprípustných sugestívnych a kapcióznych otázok pri výsluchoch svedkov v prípravnom konaní, no
nekonkretizoval, že by išlo o takto získané skutočnosti, ktoré by boli pre rozhodnutie súdu podstatné.
Nebolopritompreukázané,žebyvypočúvanéosobynebolipoučenéobsahomtak,akotopotvrdilisvojimi
podpismi, či vyhláseniami.

Odvolací súd nezistil nezákonnosť ani v tom, že polícia po tom, čo sudca pre prípravné konanie
nevyhovel návrhu na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného, akceptovala toto stanovisko sudcu,
pribral do konania znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria a položil mu aj otázku
„či je potrebné u obvineného skúmať duševný stav“, nakoľko vyšetrenie duševného stavu obvineného
vyžaduje odôvodnené pochybnosti o duševnom stave obvineného. Duševný stav obvineného vyšetruje

znalec z odboru psychiatrie. Bolo správne zisťovať, či také pochybnosti sú reálne odôvodnené,
keďže sudca pre prípravné konanie riadne zdôvodnil svoje stanovisko, ktorým pôvodnej žiadosti
polície o vyšetrenie duševného stavu nevyhovel. Preto správne taká otázka bola znalcovi psychiatrovi
adresovaná a pokiaľ na ňu odpovedal spôsobom, ktorý neviedol k vyšetreniu duševného stavu
obžalovanéhoaktorýtentoznalecuznalzavhodný,mohlaobhajobamožnosťtakútoodpoveďnapadnúť,

hoci aj konkurenčným odborným vyjadrením zo strany iného znalca psychiatra.

Skutok, bližšie rozvedený v podanej obžalobe, preukázaný zákonne vykonaným dokazovaním bol a bolo
nad akúkoľvek pochybnosť dokázané, že ho spáchal obžalovaný.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.V období od spáchania predmetného trestného činu, do rozhodnutia odvolacieho súdu, nadobudli
účinnosť ďalšie, pre páchateľa priaznivejšie znenia príslušných ustanovení Trestného zákona, ktoré je

potrebné na tento prípad aplikovať. V predmetnom prípade v otázke trestnosti skutku došlo k zmene
znenia Trestného zákona /zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony/, v dôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z. zo
dňa 08.02.2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony /pri dočasnom pozastavení účinnosti na

podklade uznesenia Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 3/2024-112 z 28.02.2024 uverejneného pod č.
41/2024Z.z./vznenívychádzajúcomználezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyPL.ÚS3/2024-761
z 03.07.2024 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 215/2024 Z. z. Zákon č. 40/2024 Z. z. v znení
nálezu uverejneného pod č. 215/2024 Z. z. a zákon č. 214/2024 Z. z. nadobudli účinnosť 6. augustom
2024. Nález Ústavného súdu uverejnený pod č. 215/2024 Z. z. nadobudol účinnosť 6. augustom 2024.

Konkrétna zmena pre účely právneho posúdenia skutku v danom prípade spočíva v znení ustanovenia
§ 173 Trestného zákona /oproti pôvodnému zneniu §172 Trestného zákona/, ktorý v čase rozhodovania
odvolacieho súdu znie:
Neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou
(1) Kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo psychotropnú látku alebo neoprávnene obchoduje s

omamnou látkou alebo psychotropnou látkou v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody na
jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)predieťamladšieakopätnásťrokovvmalommnožstvealeboprostredníctvomtakéhotodieťaťa,alebo
b) vo väčšom množstve.

(3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) pre chránenú osobu alebo pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo väčšom množstve,
c) a už bol za taký čin právoplatne odsúdený,

d) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, alebo
e) v značnom množstve.
(4) Odňatím slobody na osem rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b) pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov v značnom množstve, alebo
c) vo veľkom množstve.
(5) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,

b) pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo veľkom množstve,
c) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
d) v mimoriadne veľkom množstve.

Pred účinnosťou spomenutej novely Trestného zákona /pred 06.08.2024/, v období od času spáchania

skutku do 30.04.2022 platilo znenie § 172 /s ohľadom na to, ako skutok právne kvalifikoval v podanej
obžalobe prokurátor/ v nasledovnom znení:
(1) Kto neoprávnene
a) vyrobí,
b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,

c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo
d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto
takú činnosť sprostredkuje,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v

odseku 1
a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,
c) závažnejším spôsobom konania,d) na chránenej osobe, alebo
e) vo väčšom rozsahu.

Možno dodať, že v období od 01.05.2022 do 05.08.2024 platilo znenie § 172 Trestného zákona /s
ohľadom na to, ako skutok právne kvalifikoval v podanej obžalobe prokurátor/ v nasledovnom znení:
(1) Kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku alebo psychotropnú látku z rastliny
rodu konopa, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až sedem rokov.
(2) Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku

1 a už bol za taký čin odsúdený.
(3) Kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu inú omamnú látku alebo psychotropnú látku ako
uvedenú v odseku 1, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(4) Kto neoprávnene
a) vyrobí,
b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, alebo

c) kúpi, predá, vymení, zadováži,
omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(5) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 3 alebo 4 a už bol za taký čin odsúdený.

(6) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1, 3 alebo 4
a) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na chránenej osobe, alebo

d) vo väčšom rozsahu.

Uvedené zmeny týkajúce sa právnej kvalifikácie nemohli byť, samozrejme, súdu prvého stupňa v čase
jeho rozhodovania známe, no odvolací súd v čase svojho rozhodovania na nich v dôsledku vyššie
uvedeného prihliadal a musel konštatovať rozpor s Trestným zákonom.

Navyše, nebola preukázaná prítomnosť žiadnej okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby.

Zmena nenastala v ustanovení § 127 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého, dieťaťom sa rozumie
osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak, nenastala ani v tom, že podľa §

139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie dieťa. Nenastala ale hlavne ani
vtom,žepodľa§127ods.2Trestnéhozákonaplatí,žeustanovenieodseku1sanepoužije,aktrestnýčin
nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Z uvedeného vyplýva,
že zavinenie páchateľa, pokiaľ ide o tento osobitný kvalifikačný pojem, musí zahŕňať aspoň vedomosť
(vrátane vedomej nedbanlivosti) o chránenej osoby, čo ale skutkovo v tomto konaní preukázané nebolo.

Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že obžalovaný spáchal prečin neoprávnenej výroby
a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona v znení
platnom a účinnom od 06.08.2024.

Ako to bolo už naznačené, zmena znenia Trestného zákona, v prospech obžalovaného, nastala aj
v rámci výroku o treste, a to nielen v samotnom znení § 173 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1, 3, 4 Trestného zákona v znení platnom a účinnom v čase spáchania trestného činu,
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest
má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1, 3, 4 Trestného zákona v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodovania odvolacieho
súdu, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšejtrestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu

blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať
trestnýmčinommajetkovýprospech;aktomunebrániamajetkovéaleboosobnépomerypáchateľaalebo
to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s
prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb

poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Stále ale platí, že účelom trestu je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu, vyjadrená vo
forme represie. Cieľom uplatňovania tejto zásady je uložiť páchateľovi trestného činu trest, ktorý by
mal byť určitou formou odplaty spoločnosti, a to vo forme ujmy na osobnej slobode majetkových alebo

iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť len súd podľa Trestného zákona za spáchaný trestný čin,
pričom ujma nie je účelom trestu, ale iba prostriedkom, ako ho dosiahnuť. Okrem odplaty odsúdenému
ide spoločnosti vo vyjadrenom treste aj o jej ochranu, teda o zabránenie v páchaní trestnej činnosti
a, samozrejme, o prevenciu, a to v podobe individuálnej prevencie, t. j. pôsobenia na odsúdeného
sankciou tak, aby v budúcnosti viedol riadny život, ako aj vo forme generálnej prevencie, t. j. pôsobenia

trestu smerom k ostatným členom spoločnosti tak, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie
spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a tiež vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa.

Obžalovaný spáchal prečin, ktorého horná hranica nasvedčuje ale vyššej závažnosti tohto trestného
činu. Spôsob spáchania trestného činu, ani jeho okolnosti, pritom tiež neboli skutočnosťami, ktoré by

túto závažnosť zmierňovali. Obžalovaný sa zjavne cielene pohyboval v prostredí užívateľov marihuany
a toto prostredie podporoval práve tým, že im marihuanu zabezpečoval. Nešlo ale o nejaké vyššie
objemy drogy, či stav, že by obžalovaný si vytvoril zdroj príjmov z predaja dogy, ako nejaký skutočne
signifikantný zdroj príjmov. Odvolací súd má na podklade vykonaného dokazovania skôr za to, že
išlo o príležitostný, nie častý predaj drogy zo strany obžalovaného. To zmierňovalo potrebu dôsledkov

o to viac, že neboli poznatky, aby sa obžalovaný od spáchania skutku vo svojom správaní udával
smerom k ďalšiemu protispoločenskému správaniu. Samozrejme, priamy úmysel a aj ziskuchtivý motív,
obžalovanému neprospel. Zjavne obžalovaný podceňoval následky svojho nezodpovedného správania
v čase skutku.

Obžalovaný A. B. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, dlhodobo pracuje v Nemecku,
plánuje si založiť firmu, v evidencii priestupkov nemá záznam. V odpise registra trestov ma dva záznamy,
naposledy prišiel do rozporu so záujmami chránenými Trestným zákonom pri spáchaní povahovo iného
prečinu, čo bolo ustálené rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/179/2017 zo dňa 12.10.2017.
Ani povaha trestného postihu v danej veci nenasvedčovala, že by účel trestu nemohol byť aj v tomto

prípade dosiahnutý ešte alternatívnym trestom.
Odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že k spáchaniu skutku došlo v roku 2018, k začatiu trestného
stíhania dňa 06.03.2018, k vzneseniu obvinenia dňa 22.10.2018 a k podaniu obžaloby dňa 26.11.2019.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. konania I. ÚS 236/2011-13 zo dňa 16.06.2011,

k problematike neprimeranosti dĺžky trestného konania ako zásahu do základných ľudských práv
garantovaných článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, okrem iného uviedol, že Najvyšší súd však disponuje celým radom
prostriedkov, ktoré mu ponúkajú trestné či ústavnoprávne predpisy (napr. zastavenie trestného stíhania,
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to z dôvodov, ktoré

vyplývajú zo samotného ústavného poriadku a nie z podústavných trestnoprávnych noriem a podobne)
na uplatnenie možnosti kompenzácie porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov
(v primeranej dobe).Primeraná lehota, v ktorej má byť vec prejednaná, nie je výslovne stanovená, je však riešená judikatúrou
Európskeho súdu a vyplýva z nej, že v trestnom konaní lehota začína plynúť od vznesenia obvinenia. Pri
posudzovaní primeranosti lehoty je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli

prispieť k prieťahom, a tiež k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali. Vo výnimočných
prípadoch Európsky súd uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu v trvaní
6 rokov.

Z obsahu predmetného trestného spisu, rozsahu a spôsobu vykonávania dokazovania, i samotného

pojednávania, objektívne vyplýva pritom, že príčiny trvania trestného konania neboli zavinené prevažne
obžalovaným a dĺžka trestného konania vedeného proti obžalovanému sa výrazne priblížila k neúmerne
dlhej dobe, čo bolo pri trestaní potrebné zohľadniť v jeho prospech. Nešlo pritom o nejakú skutkovo, či
právne zložitú vec.

Určujúcimzámerom,motívomtohtopáchateľabolokonaťhociajzacenuporušeniazáujmovchránených

Trestným zákonom. Nepochybne vedel, že takto koná. Sám bol užívateľom marihuany a zjavne
poznal, že kontaktuje ďalších pomenovaných užívateľov danej nedovolenej drogy, pričom niektorým túto
sprostredkoval aj predajom. Nie sú ale známe poznatky, že by išlo o notorického páchateľa protiprávnej
činnosti, a teda, že by bolo nevyhnutné v rámci zásady zdržanlivosti pôsobiť na jeho nápravu, či
pôsobením generálnym ukladať už priamy výkon trestu odňatia slobody. Postačí podmienečný odklad

výkonu trestu.
Po zohľadnení všetkých týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v záujme uloženia
primeraného trestu bude zákonným, odôvodneným, a teda spravodlivým trestom, trest odňatia slobody
vo výmere 1 rok, výkon ktorého nech je podmienečne odložený na skúšobnú dobu na 18 mesiacov.

Z uvedených dôvodov preto nadriadený súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a sám vo veci
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.