Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200284
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200284.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M., a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: Z.. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., R. č. XXXX/XX, právne
zastúpená: Mgr. Dušan Šimún - advokát, s. r. o., so sídlom Žilina, Bajzova č. 2414/10, proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Žilina,
Vysokoškolákov č. 8556/33B, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo-1/2021-Ko zo
dňa18.03.2021,konajúcokasačnejsťažnostižalovanéhoprotiprávoplatnémurozsudkuKrajskéhosúdu
v Žiline č. k.: 31S/122/2021 - 78 zo dňa 18. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/122/2021 - 78 zo dňa 18. októbra 2022 sa zrušuje a vec sa
vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 31S/122/2021 -
78 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného
č. Xo-1/2021-Ko zo dňa 18.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný s poukazom

na ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín, katastrálny
odbor č. Zn.: X 70/2020 zo dňa 16.11.2020, ktorý s poukazom na ust. § 59a ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh žalobkyne na opravu chyby v
katastrálnom operáte v katastrálnom území W. vo vzťahu k nehnuteľnosti definovanej v bode I.3. Kúpnej
zmluvy zo dňa 12.03.2001, ktorá bola v katastri nehnuteľností evidovaná pod sp. zn. V 803/2001 a

zapísaná pod PVZ č. 315/01 dňa 16.07.2001 (ďalej len „Kúpna zmluva“). O trovách konania rozhodol
súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.
2. Správny súd v napadnutom rozsudku najskôr k námietkam žalobkyne, že sa správne orgány
nevysporiadali s námietkami týkajúcimi sa identifikácie parcely z roku 1969 a meračského náčrtu z roku
1939 uviedol, že tie považuje za nedôvodné. Žalovaný sa k uvedenému vyjadril na strane 4 napadnutého
rozhodnutia, pričom správny súd zdôraznil, že vyjadrenie žalovaného v tomto smere korešponduje s

ustanovením § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona. Za irelevantné preto považoval aj námietky
žalobkyne, že zápis nekorešponduje skutočnostiam plynúcim z označenej identifikácie z parcely z
roku 1969 a meračského náčrtku z roku 1939. De lege lata je nemožnosť vykonania opravy chyby v
katastrálnom operáte z dôvodu nastúpenia ďalšej právnej zmeny síce výslovne upravená len v § 59 ods.2 písm. d) katastrálneho zákona (v zmysle úpravy účinnej od 01.10.2018), avšak uvedené neznamená,
že by vo vzťahu k iným dôvodom pre vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte vymedzeným v §
59 ods. 2 katastrálneho zákona sa prípadná ďalšia právna zmena nezohľadňovala. Zároveň dodal, že

opravu chyby v katastrálnom operáte v intenciách cit. ust. § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona si
nemožno zamieňať so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, pretože
takéto oprávnenie prináleží výlučne súdu v civilnom sporovom konaní.
3. Ďalej správny súd uviedol, že orgán katastra je povinný viesť v konaní o oprave chyby v katastrálnom
operáte bez ohľadu na jeho predmet a dôvod jeho začatia administratívny spis. Obsahom spisu majú

byť všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú ku konaniu o oprave chyby v katastrálnom operáte (§ 14 ods.
1 vyhlášky č. 22/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy
katastra). Samozrejmou súčasťou spisu sú všetky podania, vyjadrenia, stanoviská a námietky, ako aj
ich prílohy, ktoré boli predložené účastníkmi konania. Správny orgán prvého stupňa aj žalovaný vo
svojich rozhodnutiach koncipovali skutkové závery vychádzajúc z podkladu, ktorým bola identifikácia
Okresného úradu v Tvrdošíne zo dňa 21.02.2001. Uvedený podklad však netvoril súčasť správnemu

súdu žalovaným predloženého administratívneho spisu, hoci bol pre rozhodnutie správneho orgánu
významný, nakoľko úlohou správneho orgánu v konaní o oprave chyby v katastri nehnuteľností podľa
§ 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona je posúdiť, či zápis údaja uvedeného v § 7 katastrálneho
zákona do katastra nehnuteľností je alebo nie je v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou
listinou alebo s inou listinou, na podklade ktorej bol tento vklad vykonaný.

4. Zápis spornej nehnuteľnosti v prejednávanej veci bol do katastra nehnuteľností učinený na základe
Kúpnej zmluvy V 803/2001, PVZ č. 315/01, ktorá sa v bode I. bod 3 vymedzujúcom predmet kúpnej
zmluvy odvoláva práve na identifikáciu vyhotovenú Okresným úradom v Tvrdošíne, katastrálny odbor zo
dňa 21.02.2001. Správne orgány práve z predmetnej identifikácie vyvodili skutkový záver, podľa ktorého
pozemku zapísanému v PKV č. XXXX ako PK parcela č. XXX/X humno o výmere 65 m2 zodpovedá KN

parcela č. XXX/X zastavané plochy o výmere 65 m2, čo je parcela katastra nehnuteľností, v súčasnosti
C KN. Správny súd zdôraznil, že uvedený skutkový záver správnych orgánov bol dôležitý z hľadiska
posúdenia, či predmet prevodu mal byť zapísaný ako parcela registra „C“. Do registra „C“ by totiž sporná
nehnuteľnosť mohla byť zapísaná iba v prípade predloženia listiny, v ktorej by bol uvedený stav katastra
nehnuteľností, a ktorej prílohu by tvorila identifikácia parciel, podľa ktorej sa jedná o identický stav, t.

j. stav, keď prevádzaná pozemnoknižná parcela bola by identická s parcelou katastra nehnuteľností.
Pokiaľ by však výsledkom identifikácie bol stav „neidentický“, nemohla by byť parcela zapísaná bez
geometrického plánu. Záverom správny súd dodal, že pokiaľ sa v konaní o oprave chyby v katastrálnom
operáte objektívne vyskytne spor ohľadne (ne) existencie práva k nehnuteľnosti, tento spor sa môže
vyriešiť len cestou súdu, pretože len súd v civilnom sporovom konaní má právomoc rozhodovať takéto

spory.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

5. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa
(ďalej ako „sťažovatelia“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť a navrhol aby
kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Podľa sťažovateľa nesprávnosť právneho posúdenia spočívala v tvrdení súdu, že správne orgány
koncipovali svoje rozhodnutia na podklade identifikácie parciel a zároveň, že skutkové zistenia

nevychádzajú z podkladov rozhodnutia. Sťažovateľ uviedol, že v konaní o oprave chyby v katastrálnom
operáte skúmal súlad údajov katastra s poslednou zapísanou listinou. V odôvodnení svojho rozhodnutia
č. Xo-1/2021-Ko zo dňa 18.03.2021 uviedol, že posledný zápis vlastníčky p. Z.. P. T. na LV č. XXXX,
k. ú. W., bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.03.2001 evidovanej pod č. V 803/2001,
pričom ďalej citoval článok I. bod 3 kúpnej zmluvy. Sťažovateľ zistil, že zápis v katastri nehnuteľností

je v súlade s poslednou zapísanou listinou, teda kúpnou zmluvou, ktorá je v zbierke listín pre k. ú. W.
uložená pod PVZ č. 315/01.
7. Podľa sťažovateľa teda podkladom pre rozhodnutie o oprave chyby bola listina, na základe ktorej
bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností, teda kúpna zmluva. Pokiaľ ide o identifikáciu parciel, táto
bola prílohou návrhu na vklad, preto sa v zbierke listín nenachádzala, ale je súčasťou administratívneho

spisu č. V 803/2001. V konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte sa posudzuje súlad údajov
katastra s listinou na základe ktorej bol povolený vklad, nie súlad údajov s prílohami k návrhu na
vklad. Posudzovanie otázky, či bola identifikácia parciel predložená a či bola správna, by znamenalo
posudzovať správnosť rozhodovania o návrhu na vklad, teda posudzovanie samotného konania onávrhu na vklad, čo však nie je v právomoci správneho orgánu v konaní o oprave chyby v katastrálnom
operáte. Posudzovať správnosť konania správneho orgánu v konaní o návrhu na vklad patrí do
právomoci prokurátora resp. súdu v civilnom konaní.

8. Sťažovateľ ďalej k tvrdeniu správneho súdu, že pokiaľ by výsledkom identifikácie parciel bol stav
neidentický, nemohla byť parcela zapísaná bez geometrického plánu uviedol, že v takom prípade by
vklad do katastra nehnuteľností nebol povolený (bez geometrického plánu) a teda kúpna zmluvy by ani
nebola zapísaná do katastra nehnuteľností. Správny orgán rozhodol o povolení vkladu až po preskúmaní
či návrh na vklad obsahuje všetky náležitosti, uvedené v ustanovením § 30 ods. 2 katastrálneho zákona

účinného v čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva, teda po preskúmaní či prílohou
je identifikácia parciel.
9. Pre sťažovateľa ako aj prvostupňový orgán preto chýbajúca identifikácia neznamenala nemožnosť
rozhodnúť o návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte. Posúdiť či predmet prevodu bol správne
zapísaný ako parcela registra C bolo možné aj z kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol vykonaný zápis
do katastra nehnuteľností. Prvostupňový orgán v konaní o oprave chyby nemal možnosť nahliadnuť do

administratívneho spisu č. V 803/2001, ktorý obsahuje originálne prílohy k návrhu na vklad, pretože
bol odovzdaný do Centrálneho elektronického registratúrneho strediska (CERS) v Liptovskom Mikuláši,
ku ktorým mu nebol umožnený prístup. Nebolo preto možné spravodlivo očakávať, že správny orgán
zabezpečí do spisu identifikáciu parciel. V roku 2022 už bol umožnený prístup k spisom v CERS a
na požiadavku prvostupňového orgánu bola zaslaná identifikácia parciel, ktorá tvorila prílohu kasačnej

sťažnosti.
10. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 27.02.2023 uviedla, že sa nestotožňuje s
tvrdením sťažovateľa, že posúdiť skutočnosť správnosti zápisu predmetnej parcely (č. 693/6) do registra
„C” mohol správny súd už z kúpnej zmluvy. Tento názor sťažovateľa nemôže obstáť, pretože z tejto
kúpnej zmluvy samotnej nevyplýva, že sa prevádzala parcela KNC, teda parcela registra C. Práve

naopak, v kúpnej zmluve je uvedené, že sa prevádza pozemok zapísaný v PK vložke č. XXXX ako PK
parcela č. XXX/X.
11. Ďalej žalobkyňa podotkla, že podľa ust. 439 ods. 3 písm. b) SSP kasačná sťažnosť nie je prípustná
ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo
vydanénapadnutérozhodnutie,hocitakurobiťmohol.Predloženieidentifikácieparcelyzodňa21.2.2001

je novým dôkazom, ktorý v konaní vedenom na správnom súde predložený nebol. Preto v zmysle
ustanovení SSP nebol tento dôkaz sťažovateľom uplatnený včas.
12. Tvrdenie sťažovateľa, že identifikácia parcely sa nezakladá do zbierky listín ale len do spisu je
podľa žalobkyne v rozpore s právnymi predpismi, pretože podľa ust. § 120 ods. 1 v rozhodnej dobe
účinnej vyhlášky č. 79/1996 Z. z. na vykonanie zákona o katastri nehnuteľností (ďalej len „vyhláška

č. 79/1996“) sa identifikácia parciel vyhotovuje v písomnej forme v troch vyhotoveniach, pričom jedno
vyhotovenie z nich ostáva aj na okresnom úrade, pričom podľa ust. § 21 vyhlášky č. 79/1996 identifikácia
tvorí zbierku listín. Z uvedeného vyplýva, že ak by okresný úrad, katastrálny odbor, postupoval v zmysle
týchto ustanovení, mal by identifikáciu k dispozícii. Navyše nič nebránilo tento dôkaz predložiť včas,
nakoľko ako sám sťažovateľ uviedol, že v roku 2022 bol umožnený prístup k spisom uloženým v CERS.

Podľa vyjadrenia samotného sťažovateľa požiadal o vydanie tejto listiny až po rozhodnutí správneho
súdu o správnej žalobe. Toto pochybenie tak už nie je podľa žalobkyne možné zhojiť v konaní o kasačnej
sťažnosti.
13. Žalobkyňa zdôraznila, že identifikácia predmetnej parcely sa už raz vykonávala v dedičskom konaní
týkajúceho sa bývalej vlastníčky tejto parcely R. Y., nar. XX.XX.XXXX, pričom identifikácia bola vykonaná

Strediskom geodézie v Dolnom Kubíne dňa 20.8.1969 a výsledkom identifikácie bolo, že stav parcely je:
„Stav neidentický”. Poukázala pritom na definíciu „identifikácie parcely” uvedenú v § 3 ods. 12 zákona
katastrálneho zákona ako aj na skutočnosť, že z porovnania zákresov a zápisov parcely č. XXX/X z
pozemkovej knihy, pozemkovoknižných máp a katastrálnej mapy je zrejmé, že predmetný pozemok
vykazujerozdiely.Aktuálnyzápisjetakvrozporesmeračskýmnáčrtomzroku1939,katastrálnoumapou

z roku 1935 ako aj s Identifikáciou parcely z roku 1969, nakoľko po tomto roku sa pozemok nemenil.
Historickémapyalistinyjasnepreukazujú,žeIdentifikáciaparcelyzroku2001jenesprávna.Identifikácia
z roku 2001 svedčí o tom, že tvorca identifikácie neporovnával totožnosť zápisov a zákresov parcely
XXX/X z historických máp a listín a nepostupoval pri vyhotovovaní identifikácie z roku 2001 podľa vtedy
platného § 3 ods. 12 katastrálneho zákona.

14. Žalobkyňa tiež uviedla, že v Identifikácií parcely z roku 2001 nie je uvedený účel, na ktorý sa
vyhotovuje, čo je podstatnou náležitosťou tohto dokumentu. Taktiež sú v časti D identifikácie uvedené
osoby T. X. a K., avšak tieto osoby nikdy nemali k predmetnej parcele žiaden právny vzťah. Zároveň
dokument spochybnila keď uviedla, že identifikácia bola vyhotovená dňa 21.2.2001, pričom v dobe jejvypracovaniaznejnevyplývalo,žeparcelajeoznačenáako„identická",avšakpoznámkaojejidentickosti
tam bola niekým dopísaná až následne dňa 11.7.2001 ako nejaká oprava (vyznačená cez hviezdičku).
Do časti B identifikácie bolo doplnené aj umiestnenie pozemku. Doplnenie textu je vykonané modrým

perom, pričom pôvodný text je čierny. Z písma je zrejmé, že poznámku a umiestnenie pozemku tam
následne dopísala iná osoba ako osoba, ktorá vyhotovila samotnú identifikáciu.
15. Za nesprávne považovala aj tvrdenie sťažovateľa, že pokiaľ by výsledkom identifikácie bol stav
neidentický, vklad kúpnej zmluvy by do katastra nehnuteľností nebol povolený bez geometrického
plánu. Podľa žalobkyne, identifikácia parcely s výsledkom „neidentická“ nebráni prevodu alebo prechodu

parcely na inú osobu (uvedené nastalo v roku 1969 v dedičskom konaní po R. Y., kedy bola vyhotovená
Identifikáciazroku1969sozáverom„stavneidentický”).Podotklatiež,ženapodporutoho,žepredmetná
parcela je v katastri nesprávne zapísaná a nesprávne zakreslená v katastrálnej mape, dala vypracovať
geometrický plán, z ktorého taktiež vyplýva, že Identifikácia parcely z roku 2001 je nesprávna. Z
uvedených dôvodov navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

16. Prejednávaná vec bola dňa 30.03.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie a

rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom správnom súde Slovenskej
republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn.: 4Svk/17/2023, ktorý
o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s
§ 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §

444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

18. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/122/2021-78,
ktorým podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č.
Xo-1/2021-Ko zo dňa 18.03.2021, ktorým s poukazom na ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil
rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín, katastrálny odbor č. Zn.: X 70/2020 zo dňa 16.11.2020, ktorý
s poukazom na ust. § 59a ods. 2 katastrálneho zákona zamietol návrh žalobkyne na opravu chyby v

katastrálnom operáte v katastrálnom území W. vo vzťahu k nehnuteľnosti definovanej v bode I.3. Kúpnej
zmluvy zo dňa 12.03.2001, ktorá bola v katastri nehnuteľností evidovaná pod sp. zn. V 803/2001 a
zapísaná pod PVZ č. 315/01 dňa 16.07.2001.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

19. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad
opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych

orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa
vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.
21. Podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, okresný úrad opraví údaje katastra uvedené v §
7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe
ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6.

22. Kasačný súd k prejednávanej veci uvádza, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je
konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou
alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov
okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chybyalebo protokolu o oprave chyby. Zároveň podľa ust. § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, údaje
katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou
listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa §

42 ods. 6 zákona.
23. Oprava chyby v katastrálnom operáte je tak špecifickým právnym inštitútom, ktorého účelom je
zabezpečiť súlad údajov katastra nehnuteľností s dokumentáciou katastrálneho operátu, posilňujúc tak
aj materiálnu publicitu katastra nehnuteľností. Predmetnú opravu chyby v katastrálnom operáte si však
nemožno zamieňať so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, pretože

takéto oprávnenie prináleží jedine súdu v civilnom sporovom konaní. Inak povedané oprava chyby v
katastrálnom operáte síce predstavuje právny inštitút na dosiahnutie súladu v katastra nehnuteľností
zapísaného právneho stavu so skutočným stavom, no len prostredníctvom posudzovania zhody údajov
katastra nehnuteľností s listinami, ktoré boli podkladom pre ich zápis. Zisťovanie súladu daných údajov
so skutočným stavom však nesie v sebe nesporný sporový moment, ktorý je neoddeliteľne spojený s
rozhodovaním súdu v civilnom procese.

24. Pre opravu chyby v katastrálnom operáte je tak nutné, aby údaje, ktoré sa navrhujú opraviť boli
chybné a zároveň, aby táto chybnosť vznikla činnosťou okresného úradu, katastrálneho odboru alebo
činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného
úradu (§ 59 ods. 1 katastrálneho zákona). V prejednávanom prípade bolo navrhnuté opraviť údaje o
parcelách registra „C“ (§ 7 písm. b) katastrálneho zákona), ktoré možno opraviť len v prípade, ak sú v

rozpore s listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra (§ 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho
zákona).
25. V administratívnom konaní bolo podľa kasačného súdu nesporné, že posledný zápis žalobkyne
do katastra nehnuteľností bol vykonaný na základe zmluvy zo dňa 12.03.2001 evidovanej pod č. V
803/2001. Následne prvostupňový správny orgán ako aj sťažovateľ skúmali túto zmluvu evidovanú pod

č. V 803/2001, pričom zistil, že všetky údaje zapísané na LV č. XXXX sú s touto zmluvou v súlade.
Zistenie, že posledný aktuálny zápis je v súlade s listinou, na podklade ktorej bol vykonaný, tak v
zásade vylučuje vykonanie opravy chyby. Prvostupňový orgán verejnej správy ako aj sťažovateľ sa
tak podľa kasačného súdu v dostatočnom rozsahu vysporiadali s odôvodnením právnych skutočností
odôvodňujúcich nevykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte.

26. Kasačný súd navyše podotýka, že v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte orgán katastra
nemôže preskúmavať zákonnosť svojich právoplatných skôr vydaných rozhodnutí, napr. zákonnosť
rozhodnutí o povolení vkladu, ani zákonnosť rozhodnutí iných orgánov verejnej moci. Pokiaľ teda
podľa identifikácie vyhotovenej Okresným úradom v Tvrdošíne dňa 21.02.2001 dotknutému pozemku
zodpovedala parcela katastra nehnuteľností C - KN, nebolo právomocou správneho orgánu uvedenú

skutočnosť spochybňovať.
27. Kasačný súd tak považuje za dôvodnú námietku sťažovateľa, že posudzovanie obsahu identifikácie
parciel by znamenalo posudzovať správnosť rozhodovania o návrhu na vklad, teda posudzovanie
samotného konania o návrhu na vklad, čo však nie je v právomoci správneho orgánu v konaní o oprave
chyby v katastrálnom operáte. Predmetná listina tak nebola a ani nemohla byť predmetom prieskumu

konania pred prvostupňovým správnym orgánom, sťažovateľom a ani správnym súdom, pretože je v
posudzovanom konaní o opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona
irelevantná.
28. Kasačný súd uvádza, že údaje zapísané v katastrálnom operáte sú v súlade s údajmi obsiahnutými
v zmluve zo dňa 12.03.2001 evidovanej pod č. V 803/2001, nepredstavujú teda údaje chybné v zmysle

ustanovenia§59ods.1aods.2katastrálnehozákona,apretonebolomožnévykonaťopravunazáklade
návrhu žalobkyne. Právne posúdenie správneho súdu je tak vzhľadom aj na vyššie uvedené skutočnosti
ako aj podmienky vykonania opravy v katastrálnom operáte nesprávne.
29. Správny súd nesprávne priznal relevanciu námietke, že listina, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie
správneho orgánu, konkrétne identifikácia vyhotovenej Okresným úradom v Tvrdošíne dňa 21.02.2001,

nebola súčasťou administratívneho spisu sťažovateľa, resp. prvostupňového správneho orgánu. V
danom prípade však kasačný súd poznamenáva, ako už bolo vyššie spomenuté, že podkladom pre
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli podklady predložené žalobkyňou, konkrétne kúpna
zmluva zo dňa 12.03.2001 evidovaná pod č. V 803/2001 a nie identifikácia parciel vyhotovená Okresným
úradom v Tvrdošíne. Podľa kasačného súdu tak v prejednávanej veci neexistoval žiaden rozpor s

verejnou listinou, ktorý by bolo možné opraviť inštitútom opravy údajov katastra nehnuteľností podľa §
59 katastrálneho zákona.
30. K uvedenému kasačný súd zároveň dodáva, že síce sťažovateľ priložil uvedenú identifikáciu parciel,
ktorá bola dôvodom zrušenia rozhodnutia sťažovateľa správnym súdom, až ku kasačnej sťažnosti,nemohol kasačný súd prehliadnuť, že z jej obsahu rovnako vyplýva záver o správnom zapísaní
dotknutých parciel do registra „C“, nakoľko podľa uvedenej identifikácie parciel sa jedná o identický
stav, t. j. stav, keď prevádzaná pozemnoknižná parcela bola identická s parcelou katastra nehnuteľností.

Z uvedeného dôvodu kasačný súd konštatuje, že zrušenie rozhodnutia sťažovateľa, resp. zamietnutie
kasačnej sťažnosti sťažovateľa, ani vzhľadom k tejto skutočnosti neprinesie žalobkyni iný, priaznivejší,
výsledok konania. Pokiaľ však žalobkyňa namieta obsah tejto listiny (na ktorej obsah pritom sama
poukazovala), ktorá ako už bolo uvedené, nebola relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho
orgánu, tieto nedostatky nie je prípustné odstraňovať spôsobom, akým sa tomu domáhala v danom

prípade, t. j. cez opravu chyby v katastrálnom operáte. Nesporová povaha konania o oprave chyby v
katastrálnom operáte totiž znamená opravu takej chyby, ktorú môže príslušný orgán jasne definovať
a ktorá nevyvoláva pochybnosti o tom, či k nej skutočne došlo. Pokiaľ obsah uvedenej listiny, t. j.
identifikácie parciel vyvoláva u žalobkyni nejasnosti, uvedené je potrebné riešiť v inom konaní, konkrétne
o neplatnosť uvedenej listiny. Záverom je preto nutné v tomto smere taktiež konštatovať neprípustnosť
postupu podľa § 59 katastrálneho zákona.

31. Nakoľko správny súd prejednávanú vec z dôvodov uvedených vyššie nesprávne právne posúdil,
keď rozhodnutie sťažovateľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, Najvyšší správny súd napadnutý
rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej
Bystrici na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu
prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP).

32. Záverom kasačný súd dopĺňa, že i keď napadnutý rozsudok vo veci vydal Krajský súd v Žiline,
vzhľadom na inštitucionálne zmeny v rámci výkonu správneho súdnictva v podmienkach Slovenskej
republiky s účinnosťou od 1. júna 2023 vec vracia (po zrušení napadnutého rozsudku) na ďalšie konanie
Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý prešla rozhodovacia právomoc v súdenej veci (§ 3 ods.
3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z.).

33. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku na náhradu trov konania pred
správnym súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP správny súd.
34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP
v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.