Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 20, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121335847
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:6121335847.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu v 1. rade: N.

D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. B. XXX, žalobkyne v 2. rade: I. Q., rod. D., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom D. XXXX/X, U., a žalobkyne v 3. rade: W. G., rod. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, U.,
všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Radkou Paulínyovou, advokátkou so sídlom Koceľova 17, Bratislava,
proti žalovanému: N. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, U., zastúpený spoločnosťou Palkovič
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 609, so sídlom Kapitulská 20, Trnava, za účasti intervenienta
na strane žalovaného: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1,
Bratislava, o zaplatenie 150.000,00 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 50.000,00 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 50.000,00 € od 25.6.2020 do zaplatenia, žalobkyni v 2.
rade sumu vo výške 50.000,00 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 50.000,00 € od
25.6.2020 do zaplatenia, a žalobkyni v 3. rade sumu vo výške 50.000,00 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00% ročne zo sumy 50.000,00 € od 25.6.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalobcom súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobcovia sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie) dňa
17.5.2021, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
v 1. rade sumu vo výške 50.000,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy
50.000,00 € od 25.6.2020 do zaplatenia, žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 50.000,00 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 50.000,00 € od 25.6.2020 do zaplatenia, a žalobkyni
v 3. rade sumu vo výške 50.000,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy

50.000,00 € od 25.6.2020 do zaplatenia, a uložil mu povinnosť zaplatiť trovy konania. Uviedli že dňa
21.5.2008 vydala JUDr. Z. T., notárka ako súdna komisárka, Osvedčenie o dedičstve č. XXD/XXXX/
XXXX, 3D not XXX/XX-XX v dedičskej veci po N. D., rod. U. - v zmysle osvedčenia nadobudol vlastníctvo
k nehnuteľnostiam v k.ú. Y., zapísaným na LV č. XXX, parcela registra „E“ parc.č. XXXX o výmere
X.XXX m2 a parc.č. 1092 o výmere 2.381 m2 dedič N. D. (žalovaný), s povinnosťou vyplatiť žalobcov v
prípade predaja nehnuteľností, resp. akejkoľvek ich časti, alebo v prípade uzavretia nájomného vzťahu,
alebo získania akéhokoľvek finančného výnosu sumou zodpovedajúcou 1/4-ne prevzatého finančného

výnosu. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností žalovaný dňa 21.5.2020 previedol darovacou zmluvou
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na svojich synov (I.tefanička a I. D., každému v podiele
X/X-ca k celku) - následne obdarovaní (I. D. a I. D.) dňa X.X.XXXX nehnuteľnosti predali spoločnosti
STAVLINE, s.r.o., M. a I. Y., za kúpnu cenu 200.000,00 €. Spoločnosť STAVLINE, s.r.o. sa v mesiaciapríl 2020, t.j. pred uzatvorením darovacej zmluvy, dohodla so žalovaným na odkúpení predmetných
nehnuteľností, zároveň sa dohodli aj na kúpnej cene. Dňa 17.8.2020 podal žalobca v 1. rade trestné
oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu (§ 221, ods. 4, písm. a) Trestného

zákona) z dôvodu konania žalovaného v súvisiacej s prevodom predmetných nehnuteľností - podľa
výpovede žalovaného pred vyšetrovateľom OR PZ Trnava zo dňa 7.9.2020 si tento bol vedomý, že
„keď nehnuteľnosti v budúcnosti predá alebo prenajme, je povinný žalobcom v 1. až 3. rade vyplatiť
každému po 1/4-ne z finančného výnosu", a tiež tvrdil že až do dňa 5.5.2020 neriešil otázku odplatného
prevodu nehnuteľností, ale už niekoľko mesiacov pred 5.5.2020 uvažoval o tom že pozemky daruje

svojim synom; tvrdenia žalovaného pred OČTK dňa 7.9.2020 boli klamlivé, zavádzajúce, v rozpore s
úmyslom a konaním žalovaného. V súčasnosti žalobca v 1. rade podal opätovne trestné oznámenie
pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu s poukazom na nové skutočnosti v danej veci.
Kúpna cena predmetných nehnuteľností bola dohodnutá so žalovaným v apríli 2020, a následne bola
vyplatená jeho synom (I. D. a I. D.) v júni 2020, vo výške 200.000,00 € (výšku vyplatenej kúpnej ceny
potvrdil I. D. na výsluchu dňa 22.9.2020). V ďalšom poukázali na znenie § 423, ods. 1 Občianskeho

zákonníka (každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti), § 424 (za škodu
zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom), § 442, ods. 1 (uhrádza sa
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo / ušlý zisk). Na záver uviedli, že žalovaný s cieľom vyhnúť sa
povinnosti vyplatiť finančné prostriedky žalobcom v 1. až 3. rade v súlade s povinnosťou vyplývajúcou z
Osvedčenia o dedičstve č. 20D/1930/2007, 3D not XXX/XX-XX zo dňa 21.5.2008, sa dohodol so svojimi

synmi I. a I. D. na prevode nehnuteľností tak, aby sa vyhol povinnosti vyplatiť žalobcov tak, aby finančný
výnos z predaja nehnuteľností nebol poukázaný priamo na účet žalovaného s povinnosťou úhrady 1/4-
ny z ceny každému zo žalobcov - týmto žalovaný úmyselne obišiel zákon a konal v rozpore s dobrými
mravmi, čím poškodil žalobcov. Vedomému konaniu žalovaného svedčí aj skutočnosť, že po tom čo
dohodol kúpnu cenu nehnuteľností so spoločnosťou STAVLINE, s.r.o. v mesiaci apríl 2020, previedol

bez zbytočného odkladu nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 21.5.2020 na svojich synov, ktorí
darovanúnehnuteľnosť9.6.2020odpredalispoločnostiSTAVLINE,s.r.o.zažalovanýmdohodnutúkúpnu
cenu 200.000,00 € - žalovaný tak zinkasoval prostredníctvom synov sumu 200.000,00 €, čím žalobcom
spôsobil škodu vo výške celkovo 150.000,00 €; finančný prospech z predaja nehnuteľností preto
jednoznačne možno považovať za finančný prospech žalovaného z predaja nehnuteľností. Žalovaný

svojim konaním v rozpore s dobrými mravmi úmyselne obišiel povinnosť vyplatiť žalobcom finančný
výnos z predaja nehnuteľností, čím spôsobil žalobcom škodu každému vo výške 50.000,00 € (čo nie je
pochybné vzhľadom na časové rozpätie uzatvorenia jednotlivých zmlúv a vopred uskutočnené rokovania
o odpredaji nehnuteľností za dohodnutú kúpnu cenu v mesiaci apríl 2020 so spoločnosťou STAVLINE,
s.r.o.). Dňa 25.3.2021 sa žalobcovia obrátili na žalovaného a jeho synov s návrhom na mimosúdnu

dohodu, ku ktorej však do dňa podania žaloby neprišlo.
K žalobe priložili žalobcovia čestné prehlásenie Mgr. Z. M., konateľa spoločnosti STAVLINE, s.r.o.,
Ružindol, zo dňa 5.5.2021, Osvedčenie o dedičstve č. XXD/XXXX/XXXX, X D not XXX/XX-XX vydané
dňa 21.5.2008 notárkou N.. Z. T., výpis z LV č. XXX pre B. a k.ú. Y. vyhotovený ku dňu X.X.XXXX, výpis
z LV č. 837 pre Obec a k.ú. Košolná vyhotovený ku dňu 13.6.2020, kópiu z katastrálnej mapy pre parc.č.

1091 a XXXX, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 17.8.2020, Uznesenie OR PZ v Trnave ČVS: B.-
XXXX/2-.D.-TT-XXXX Ek zo dňa 27.10.2020, list právnej zástupkyne žalobcov zo dňa 25.3.2021.

2.
Dňa 9.9.2021 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz č. 23Up/545/2021-0,

ktorým bolo návrhu žalobcov vyhovené.
Žalovanému bol platobný rozkaz doručený dňa 16.9.2021.
Podaním došlým dňa 21.9.2021 (t.j. v zákonnej lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu)
žalovaný podal odôvodnený odpor v ktorom uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu považuje
v celom rozsahu za nedôvodný, nakoľko žalobcovia nepravdivo opísali rozhodujúce skutočnosti,

žalobcovia nie sú voči žalovanému oprávnení spoločne a nerozdielne, z návrhu nie je zrejmé či
žalobcovia uplatňujú nárok na náhradu škody alebo právo na plnenie podľa osvedčenia o dedičstve,
žalovaný nemá voči žalobcom záväzok z titulu náhrady škody ani z osvedčenia o dedičstve, žalobcovia
nemajú voči žalovanému nárok vo výške 150.000,00 €, žalovaný nie je v omeškaní s plnením od
25.6.2020, a nárok žalobcov nemožno opierať o výpoveď žalovaného podľa § 196, ods. 2 Trestného

poriadku zo dňa 7.9.2020 pretože nemá dôkaznú hodnotu v civilnom spore. Žalovaný považuje za
nepravdivé tvrdenia žalobcov, že a/ dňa 21.5.2008 vydala N.. Z. T. osvedčenie o dedičstve v dedičskej
veci po N.U., b/ spoločnosť STAVLINE, s.r.o. sa v mesiaci apríl 2020 dohodla so žalovaným na
odkúpení predmetných nehnuteľností a zároveň sa dohodli aj na kúpnej cene, c/ dňa 25.3.2020 sažalobcovia obrátili na žalovaného a jeho synov s návrhom na mimosúdnu dohodu. Uviedol že a/ dňa
21.5.2008 vydala JUDr. Z. T. osvedčenie o dedičstve v dedičskej veci po N.U., b/ žalovaný sa nikdy
nestretol s Mgr. Z. M. ani s nikým zo spoločnosti STAVLINE, s.r.o., nikdy s nikým z tejto spoločnosti

nerokoval o predaji pozemkov nadobudnutých ako dedičstvo po N. D., a tieto pozemky nepredal;
žalovaný spochybňuje pravosť čestného prehlásenia I.. Z. M. zo dňa 5.5.2021 a tvrdí, že nie je ním
podpísané, c/ žalovaný daroval pozemky nadobudnuté dedením svojim synom z dôvodu, že ich chcel
ako blízke osoby obdarovať a pomôcť im (čo je v rámci rodiny bežné), d/ žalovaný si v čase darovania,
vzhľadom na časový odstup, už nepamätal obsah osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.5.2008, teda

nemal vedomosť o akomkoľvek záväzku voči žalobcom ktorý by mal z osvedčenia vyplývať, e/ žalovaný
nemal z predaja pozemkov, ktorý realizovali jeho synovia, žiadny majetkový prospech (nezinkasoval
nič), f/ žalovanému nebola doručená výzva žalobcov na mimosúdnu dohodu zo dňa 25.3.2020. Ďalej
uviedol že nie je zrejmé, či žalobcovia uplatňujú nárok na náhradu škody alebo požadujú plnenie podľa
osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.5.2008. Podľa žalovaného neexistuje záväzok z titulu náhrady škody,
nakoľko zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ konanie žalovaného v rozpore

s dobrými mravmi - žalovaný pri darovaní zdedených nehnuteľností svojim synom nekonal v rozpore
s dobrými mravmi, pretože osvedčenie o dedičstve ho žiadnym spôsobom neobmedzovalo v takomto
konaní, a žalovaný sa nezaujímal ako jeho synovia s darovanými nehnuteľnosťami naložia; nie je
pravou že by rokoval so spoločnosťou STAVLINE, s.r.o. o predaji nehnuteľností, žalovaný ich nemal
v úmysle predať, ale chcel ich darovať svojim synom. Žalobcovia mohli v rámci dedičského konania

požadovať aby im bolo poskytnuté plnenie i v prípade bezodplatného prevodu nehnuteľností - tým že
toto nepožadovali, súhlasili že pri bezodplatnom prevode nebudú mať nárok na poskytnutie akéhokoľvek
plnenia. Pre vysvetlenie krátkeho času medzi darovaním a následným predajom uviedol, že v roku 2016
(presný časový údaj žalovaný s odstupom času uviesť nevie) informoval svojho syna I. D. o rozhodnutí
darovať jemu a druhému synovi I. D. zdedené nehnuteľnosti, pričom syn I. žalovaného požiadal, aby

s darovaním počkali do doby, kedy sa podarí tieto nehnuteľnosti zhodnotiť tým, že budú využiteľné na
výstavbu, a nájde osobu ktorej ich s bratom predá, čo odôvodnil tým aby nevznikla povinnosť zaplatiť
daň z príjmu; žalovaný nemal dôvod s takouto požiadavkou syna nesúhlasiť. T., počas niekoľkých
rokov, syn žalovaného I. vykonával úkony k tomu, aby nehnuteľnosti boli využiteľné na výstavbu, a po
nájdení záujemcu o kúpu prebehlo darovanie. Z predaja pozemkov nemal žalovaný žiadny finančný

prospech. Žalovaný teda len realizoval svoje právo vlastníka a pozemky daroval svojim synom ako
blízkym osobám s úmyslom obdarovať ich. b/ vznik škody - ak by bola darovacia zmluva k zdedeným
pozemkom uzatvorená medzi žalovaným a jeho synmi v rozpore s dobrými mravmi, išlo by o právny
úkon absolútne neplatný (podľa § 39 Občianskeho zákonníka) - vlastnícke právo k pozemkom by teda zo
žalovaného neprešlo na jeho synov, a následne by neprešlo na I. Y. a STAVLINE, s.r.o.; žalovaný by bol

naďalej vlastníkom zdedených pozemkov a právo žalobcov podieľať sa na finančných výnosoch z týchto
pozemkov by nebolo dotknuté. Z uvedeného je zrejmé že žalobcom konaním žalovaného nemohla byť
spôsobená škoda. c/ príčinná súvislosť medzi konaním a vznikom škody - nakoľko žalobcom nevznikla
žiadna škoda, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody.
d/ úmysel žalovaného - v posudzovanej veci žalovaný nekonal v úmysle poškodiť žalobcov, ani so

vznikom možnej škody nebol uzrozumený, ale konal len s úmyslom obdarovať svoje deti, pričom v čase
darovania si vzhľadom na odstup času nepamätal na záväzok obsiahnutý v osvedčení o dedičstve.
Podľa žalovaného tiež neexistuje záväzok z osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.5.2008, nakoľko podľa
tohto osvedčenia predpokladom vzniku povinnosti žalovaného poskytnúť plnenie žalobcom je získanie
finančného výnosu zo zdedených nehnuteľností - žalovaný však nemal žiadny finančný výnos z

predaja zdedených pozemkov, nakoľko tento realizovali jeho synovia (tvrdenie žalobcov že žalovaný
prostredníctvom svojich synov zinkasoval sumu 200.000,00 € je nepravdivé a nepodložené, ide len o
špekuláciu). Nakoľko teda žalovaný nemal žiadny finančný výnos z predaja zdedených nehnuteľností,
nevznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcom 1/4-nu z prevzatého finančného výnosu. Ďalej uviedol že
podľa osvedčenia o dedičstve nadobudol žalovaný predmetné nehnuteľnosti s povinnosťou vyplatiť

žalobcov sumou zodpovedajúcou 1/4-ne prevzatého finančného výnosu - ak by teda nehnuteľnosti
predal za 200.000,00 €, mal by povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 50.000,00 €, pričom na každého so
žalobcov by pripadal podiel 16.666,66 €; žalovaný sa v osvedčení o dedičstve nezaviazal ani na plnenie
vo výške 3/4-ny prevzatého finančného výnosu, ani na plnenie 1/4-ny prevzatého finančného výnosu
voči každému zo žalobcov, ale len na plnenie v rozsahu 1/4-ny z prevzatého finančného výnosu dokopy

pre všetkých žalobcov. Žalovaný tiež nesúhlasí so stanovením dátumu od kedy má byť v omeškaní so
zaplatením sumy 150.000,00 €, nakoľko nie je zrejmé ako žalobcovia stanovili dátum od 25.6.2020. K
výpovedi žalovaného v trestnom konaní zo dňa 7.9.2020 uviedol, že táto je ako dôkaz v civilnom konaní
nepoužiteľná, a to vzhľadom na absenciu právnej povinnosti podozrivého pravdivo a úplne uviesť všetkočo o veci vie (trestný poriadok teda podozrivému umožňuje aby sa pred vznesením obvinenia bránil aj
nepravdivými tvrdeniami).
V zmysle § 11, ods. 1 zák.č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa platobný rozkaz zrušil.

3.
Žalobcovia sa k odporu vyjadrili -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- podaním zo dňa
25.10.2021 v ktorom uviedli, že JUDr. Z. T., notárka, vydala dňa 21.5.2008 Osvedčenie o dedičstve č.
XXD/XXXX/XXXX, 3D not XXX/XX-XX v prítomnosti a so súhlasom všetkých účastníkov konania, ktorí

prejavili vôľu aby nehnuteľnosti v k.ú. Y. zapísané na LV č. XXX pripadli do vlastníctva žalovaného s tým,
že v prípade ich predaja resp. akejkoľvek ich časti, alebo v prípade uzavretia nájomného vzťahu, alebo
získania akéhokoľvek finančného výnosu, je povinný vyplatiť 1/4-nu prevzatého finančného výnosu
každému z dedičov. Dohoda obsiahnutá v osvedčení o dedičstve bola uzatvorená medzi účastníkmi
konania - súrodencami vzhľadom na bežnú prax z predchádzajúcich rokov, keď ešte počas života
nebohá N. D. darovala rodinný dom so záhradou v B. Y. žalobkyni v 2. rade, ktorá následne vyplatila

pomernou čiastkou X/X-na z hodnoty nehnuteľností každého zo súrodencov t.j. žalobcov N. D. a W.
G., a žalovaného N. D. (suma 200.000,- Sk).Finančný výnos s predaja poľnohospodárskej pôdy po
nebohej N. D., ktorú táto darovala počas života žalobkyni v 3. rade bol taktiež vyplatený každému zo
súrodencov (N. D., I. Q. a N. D.) v pomernej čiastke o veľkosti 1/4-na z finančného výnosu (žalovanému
bola vyplatená suma 250.000,- Sk). Žalovaný v dedičskom konaní súhlasil s vyplatením 1/4-ny z

finančného výnosu pre každého zo žalobcov, keďže daný spôsob bol medzi účastníkmi dohodnutý ešte
za života ich matky - v rodine sa vždy všetko delilo rovnako, aby žiadny zo súrodencov nebol ukrátený
na svojich právach, preto nebol žiadny dôvod aby sa v dedičskom konaní účastníci konania dohodli
inak ako na vyplatení 1/4-ny finančného výnosu pre žalobcov v 1. až 3. rade. Uviedli ďalej že nie je
pravdou že by žalovaný v čase darovania nehnuteľností „zabudol" na obsah osvedčenia o dedičstve

- dôkazom že si uvedené pamätal sú jeho vyjadrenia vo výpovedi dňa 7.9.2020 pred vyšetrovateľom
OR PZ Trnava, t.j. niekoľko mesiacov po tom čo daroval predmetné nehnuteľnosti svojim synom.
Ďalej uviedli že výzva na mimosúdnu dohodu bola zaslaná dňa 25.3.2021 na vedomie spoločnosti
STAVLINE, s.r.o., ktorá následne doručila konateľom podpísané čestné prehlásenie zo dňa 5.5.2021,
osobne podpísané I.. Z. M. - tvrdenia žalovaného že sa nikdy s nikým so spoločnosti STAVLINE, s.r.o.

nestretol a spochybnenie pravosti čestného prehlásenia sú klamlivé. Návrh na mimosúdnu dohodu
bol zaslaný právnym zástupcom žalobcov žalovanému dňa 25.3.2021, ktorým sa žalobcovia domáhali
vyplatenia pomernej časti finančného výnosu od žalovaného bezprostredne po zistení skutkového stavu
týkajúceho sa prevodu nehnuteľností. S poukazom na uvedené podľa žalobcov žalovaný úmyselne
obišiel zákon, konal v rozpore s dobrými mravmi aby sa tak vyhol povinnosti vyplatiť finančný výnos z

predaja nehnuteľností o veľkosti 1/4-na každému zo žalobcov.

4.
Okresný súd Banská Bystrica postúpil listom zo dňa 26.10.2021 vec Okresnému súdu Trnava.
Tunajšiemu súdu bol spis doručený dňa 26.10.2021.

5.
Žalovaný sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu
dňa 23.11.2021 v ktorom uviedol, že žalobcovia ani vo svojom vyjadrení zo dňa 25.10.2021 neuviedli či
sa domáhajú podanou žalobou náhrady škody alebo plnenia z osvedčenia o dedičstve - v úvode podania

žalobcovia tvrdia že úmyslom žalovaného je vyhnúť sa vyplateniu pomernej čiastky finančného výnosu
z dedičstva (čo naznačuje že sa domáhajú plnenia z osvedčenia o dedičstve), v závere uvádzajú že
žalovaný úmyselne obišiel zákon a konal v rozpore s dobrými mravmi (čo naznačuje že sa domáhajú
náhrady škody); žalovaný však nemal žiadny finančný výnos z predaja zdedených pozemkov. Pokiaľ
ide o záväzok žalovaného z osvedčenia o dedičstve, tento je formulovaný tak, že jeho rozsah je 1/4-

na prevzatého finančného výnosu, nie 3/4-ny prevzatého finančného výnosu, ani 1/4-na prevzatého
finančného výnosu voči každému zo žalobcov - ide teda o záväzok na plnenie v rozsahu 1/4-ny z
prevzatého finančného výnosu spolu pre všetkých žalobcov. V ďalšom sa venuje tvrdeniu žalobcov o
rovnomernom delení majetku v rodine - tieto označil za pravdivé.

6.
Intervenient Všeobecná úverová banka, a.s. sa vo veci vyjadrila podaním došlým súdu dňa 8.2.2022 v
ktorom uviedol že vstupuje do konania z dôvodu, že je aktuálne záložným veriteľom na nehnuteľnostiach
- pozemkoch na parcelách registra C č. XXXX/XX, XXXX/XXX a XXXX/XXX spolu s rozostavanýmrodinným domom na parcele registra C č. XXXX/XXX, ktoré sú zapísané na LV č. 1145 vedenom pre B.
a k.ú. Y., pričom vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú D. B. a V. B..

7.
Na pojednávaní konanom dňa 7.11.2022 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalovaný cielene
obišiel povinnosť ktorá mu vyplývala z osvedčenia o dedičstve, za účelom vyhnúť sa povinnosti z
osvedčenia vyplývajúcej, a to zaplatiť každému o žalobcov sumu po 50.000,00 € - toto konanie je v
rozpore s dobrými mravmi, a z tohto dôvodu majú žalobcovia nárok na náhradu škody; žalobcovia

nemajú záujem dosiahnuť určenie neplatnosti darovacej zmluvy, majú záujem na vyplatení plnenia za
finančnývýnoszdedičstva.Poukázalanaskutočnosťžežalovanýscieľomvyhnúťsaplneniuvprospech
žalobcov daroval predmetné nehnuteľnosti svojim synom, ktorí následne v priebehu 3 týždňov ich
predali, preto tento výnos z predaja je potrebné považovať za výnos v prospech samotného žalovaného.
O uvedenom konaní žalovaného svedčí aj skutočnosť, že osobne rokoval so spoločnosťou STAVLINE,
s.r.o. o možnom odpredaji pozemkov, a to v čase krátko po tom ako obecné zastupiteľstvo Obce Y.

prekvalifikovalo predmetné pozemky na pozemky stavebné.
Na pojednávaní konanom dňa 7.11.2022 právny zástupca žalovaného uviedol, že ak žalobcovia
namietajú uzavretie právneho úkonu, darovacej zmluvy, táto by mala byť v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka neplatnou, a na túto skutočnosť súd prihliada z úradnej povinnosti - v takomto prípade by
boli neplatnými aj ďalšie následné právne úkony, a žalovaný by bol aj naďalej vlastníkom predmetných

nehnuteľností, a žalobcom by v tom prípade nevznikla žiadna škoda.

8.
Na pojednávaní konanom dňa 14.12.2022 splnomocnený zástupca intervenienta uviedol že do konania
vstúpili z dôvodu, že poskytli úver manželom B., ktorí po rôznych prevodoch odkúpili časť pozemku ktorý

je predmetom konania; na uvedenom pozemku viazne záložné právo, a prípadným rozhodnutím súdu
by mohlo prísť k ohrozeniu splácania úveru, resp. k neplatnosti záložnej zmluvy.
Na pojednávaní konanom dňa 14.12.2022 žalobca v 1. rade uviedol že v dedičskom konaní po N. D.
(matke účastníkov) sa dedičia dohodli na rozdelení dedičstva na štyri časti rovnakým dielom, následne
zistili že do dedičstva by mali patriť aj ďalšie pozemky, preto iniciovali dodatočné dedičské konanie. Na

tomto sa dohodli, že predmetné pozemky nadobudne žalovaný (brat dedičov) s tým, že v prípade ak
bude mať z nich finančný výnos, vyplatí každého z ustupujúcich súrodencov podiel 1/4-nu (tak ako to
bolo pri riadnom dedičskom konaní). Niekedy v roku 2020 žalovaný v 1. rade zistil že pozemky, ktoré boli
predmetom dedičstva už nevlastní žalovaný, ale v tom čase ich vlastnili jeho synovia. Žalobca v 1. rade
sa následne dozvedel, že akonáhle zastupiteľstvo Obce Y. zmenilo územný plán tak, že pozemky boli

prekvalifikované na stavebné, žalovaný začal rokovať so spoločnosťou STAVLINE o predaji pozemkov, a
keď sa dohodli, žalovaný previedol pozemky na svojich synov - daroval ich aby z prevodu nemal finančný
výnos (aby ostatných súrodencov nemal z čoho vyplatiť).
Na otázky žalobca v 1. rade opravil že k rozdeleniu majetku medzi súrodencov prišlo ešte za života
ich matky N. D. - prepísala sa orná pôda na žalobkyňu v 3. rade, dom so záhradou na žalobkyňu v 2.

rade (žalobcovi v 1. rade ani žalovanému nebolo darované nič). Čo sa týka ornej pôdy výmera bola
okolo 5 hektárov, dom sa v rokoch 2007 / 2008 predal za 1.000.000,- Sk (potreboval rekonštrukciu,
jednalo sa o starší dom). Pôda sa predávala na trikrát a to PD, súkromnému roľníkovi a obci - žalobca
v 1. rade z odpredajov za pôdu dostal okolo 200.000,- Sk, rovnakou čiastkou boli vyplatení aj ostatní
súrodenci, z rodinného domu pri predaji najviac dostala žalobkyňa v 2. rade, a to 400.000,- Sk (nakoľko

sa o dom aj o matku starala), ostatní súrodenci dostali po 200.000,- Sk. Pri dohode vo veci dodatočného
dedičského konania boli pozemky na žalovaného napísané z dôvodu, že tento dovtedy nemal na seba
nič napísané, okrem toho sa jednalo o pomerne malú výmeru (70 árov) - súrodenci sa však dohodli že v
prípade predaja ich žalovaný vyplatí, každému súrodencovi 1/4-nu. Podľa vedomosti žalobcu v 1. rade
boli nehnuteľnosti ktoré sú predmetom konania predané za sumu 200.000,00 €.

Na pojednávaní konanom dňa 14.12.2022 žalobkyňa v 3. rade uviedla že pri dodatočnom dedičskom
konaní „napísali“ novoobjavené pozemky na žalovaného, nakoľko on dovtedy z majetku po rodičoch nič
nevlastnil - dohodli sa však, že v prípade ak bude mať z pozemkov zisk (napr. keď ich predá), sa rozdelia
tak, že žalovaný vyplatí ostatným súrodencom každému rovnakú časť. Žalobkyňa v 3. rade nechápe
prečo následne žalovaný ako brat obišiel ostatných súrodencov, a nechcel sa s rozdeliť, nakoľko dovtedy

si delili v rodine všetko spravodlivo. Žalovaný s predmetnou dohodou z roku 2008 prejavil súhlas, všetci
dedičia ju u notárky podpísali. Žalobkyni v 3. rade bola darovaná v roku 2004 od matky (N. D.) orná
pôda - táto sa postupne predávala, žalobkyňa v 3. rade si nespomína komu ani koľko za jednotlivépredaje dala peňazí; akúkoľvek sumu ktorú dostala za predaj však vždy rozdelila na 4 časti, a každému
zo súrodencov dala podiel (v hotovosti, takisto ja platby za predaj dostala v hotovosti).
Na pojednávaní konanom dňa 14.12.2022 žalovaný uviedol že po tom ako prebehlo riadne dedičské

konanie po N. D. sa dozvedel, že N. D. figuruje ako vlastníčka na pozemkoch, ktoré ešte neboli
vysporiadané-následneiniciovaldodatočnédedičskékonanie.Natomtosasúrodenci/dedičiadohodlis
tým, že žalovaný im, v prípade získania finančných prostriedkov, vyplatí 1/4-nu ceny všetkým spolu, teda
nie 1/4-nu každému (takto je to aj napísané notárkou). Žalovaný potvrdil že pri predaji rodinného domu
bola jeho cena 1.000.000,- Sk rozdelená na pätiny, pritom 400.000,- Sk si s ohľadom na starostlivosť o

matku a dom nechala žalobkyňa v 2. rade, ostatných súrodencov vyplatila sumou 200.000,- Sk (podľa
žalovaného dom mohol mať hodnotu 1.800.000,- Sk, túto záležitosť však neriešil), je tiež pravdou že
žalobkyňa v 3. rade mu po predaji pôdy poskytla sumu 96.000,- Sk, a následne ešte nejakú sumu
(ale nebolo to spolu 250.000,- Sk). Žalovaný popiera, žeby chodil vo veci pozemkov ktoré zdedil za
starostom Obce Y. na rokovania, nezúčastňoval sa zasadnutí obecného zastupiteľstva, nerokoval ani so
spoločnosťou STAVLINE, s.r.o. resp. s kýmkoľvek iným o prípadnom predaji pozemkov (Z. M. ani pána Y.

nepozná, nikdy sa s nimi nestretol). Približne pred 5 až 7 rokmi nezáväzne rozprávali žalovaný so synmi
I. a I. o tom, že ak by sa na predmetných pozemkoch niekedy stavalo, či by si tam nechceli postaviť
dom - pri tejto príležitosti im žalovaný sľúbil, že im pozemky daruje. Po tom, ako sa začínala pripravovať
na pozemkoch výstavba, synovia žalovaného oslovili, preto im nehnuteľnosti daroval; o záležitosť sa
staral syn I., žalovaný veci už ďalej neriešil. Žalovaný uviedol že darovaním pozemkov svojim synov ani

následným ich prevodom inej osobe on nezískal žiadne finančné ani iné plnenie.
Na otázky uviedol že v rozhodnutí o dedičstve je napísané, že to, že žalovaný zaplatí všetkým ostatným
súrodencom / žalobcom dokopy sumu 1/4-na z hodnoty získanej v súvislosti s pozemkami napísala
notárka, on sa o tom so súrodencami nebavil. Potvrdil že v rodine bolo zaužívané, že pri predaji majetku
po matke vždy tento výťažok bol rozdelený rovnako medzi štyroch súrodencov. Skutočnosť, že pôda

ktorú vlastnil bola resp. bude prekvalifikovaná na stavebné pozemky, sa dozvedal od syna I.. Žalovaný
má vedomosť že následne jeho synovia darované pozemky predali, obdržali cenu vo výške 200.000,00
€. On predmetné pozemky nepredával preto, lebo ich chcel darovať synom.

9.

Na pojednávaní konanom dňa 27.2.2023 žalobkyňa v 2. rade uviedla že sa stotožňuje s výpoveďami
žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 3. rade, je pravdou čo tvrdili. Pri dodatočnom dedičskom konaní sa
súrodenci dohodli, že vlastnícke právo k pozemku napíšu na brata N. D. (žalovaný), nakoľko tento ako
jedinýporodičochnemalnasebanapísanýžiadnymajetok-pretonanotárskomúradenapísalipozemok
na neho s tým, že pri prípadnom predaji sa budú deliť na štvrtiny, teda ak sa pozemok predá tak žalovaný

poskytne plnenie každému súrodencovi rovnakým dielom, po jednej štvrtine; dohoda nebola taká, žeby
brat v prípade predaja dal všetkým trom súrodencom dokopy iba jednu štvrtinu (táto dohoda vychádzala
zo zvyku v rodine, nakoľko vždy, či sa jednalo o dom alebo inú pôdu alebo role, sa delili na štvrtinu).
Na otázky žalobkyňa v 2. rade uviedla, že ona nadobudla z majetku po rodičoch vždy iba jednu štvrtinu
(ak sa nehnuteľnosti predávali, napr. keď pôdu predával žalobca v 1. rade). Dom po matke bol predaný

za 1.000.000,- Sk synovi žalobkyne v 2. rade - z tejto čiastky dostal žalobca v 1. rade, žalobkyňa v 3.
rade a žalovaný po 200.000,- Sk, žalobkyni v 2. rade z výťažku zostalo 400.000,- Sk (nakoľko sa o matku
dlhodobo starala). K hodnote prevádzanej nehnuteľnosti v čase jej predaja dospeli tak, že porovnali
ceny podobných nehnuteľností v Y., pričom 1.000.000,- Sk bola suma ešte o niečo vyššia ako sa v Y.
podobné nehnuteľnosti predávali. Na ďalšiu otázku uviedla že je pravdou, že časť pozemku pri dome, o

ktorú nemal jej syn záujem, a ktorú predtým vlastnícky nadobudla žalobkyňa v 2. rad, následne darovala
synovi žalobcu v 1. rade (z titulu tohto prevodu žalobkyňa v 2. rade žalovanému neposkytla žiadne
plnenie).Žalobkyňa v 2. rade nepozná ani pána M. ani pána Y..
Na pojednávaní konanom dňa 27.2.2023 svedok I. D. (syn žalovaného, synovec žalobcov) uviedol že
on predmetné pozemky nadobudol od otca (žalovaný) v roku 2020 spolu aj s bratom I., každý v jednej

polovici. Predtým bol vlastníkom pozemkov jeho otec, pričom v roku 2014 alebo 2015 svedok zistil, že v
uvedenej lokalite sa začína výstavba resp. že realitné kancelárie ponúkajú pozemky za účelom výstavby.
V tejto súvislosti bolo potrebné požiadať o zmenu územného plánu, nakoľko časť pozemku bola vedená
ako trvalý trávny porast - situácia sa nedoriešila, následne sa snažil oslovil „nejaké iné osoby“ ohľadom
odpredaja pozemkov, rokovania však stroskotali. Nakoniec ostali ako jediní kupci spoločnosti STAVLINE

a jeden ďalší subjekt, ktorým predmetné nehnuteľnosti boli predané v roku 2020, a to mesiac až dva po
tom ako pozemky on aj s bratom nadobudli darovacou zmluvou od otca. Ohľadom odpredaja svedok
komunikoval s pánom M., spoločníkom spoločnosti STAVLINE, niekedy v januári 2020. Kúpna zmluva
bola uzatvorená v máji 2020, za kúpnu cenu 200.000,00 € (pre svedka aj pre brata).Na otázky svedok uviedol že prvýkrát sa s otcom rozprávali o možnom darovaní pozemkov v roku
2014 / 2015. Otec sa rokovaní ohľadom využitia pozemkov na stavebné účely, ani ich následného
predaja nezúčastňoval. Prvý kontakt s pánom M. mal svedok 1.1.2020, keď sa pán M. pýtal, či sú

pozemky k dispozícii na predaj, následne komunikoval s pánom M. pán Y. a H. („viac-menej“ jednali v
mene svedka), následne 30.4.2020 bol svedkovi zaslaný návrh zmluvy, ktorý bol pripomienkovaný, s
čím pán M. súhlasil, pár dní na to u notára zmluvu podpísali. Žalovaný nezískal z predaja pozemkov
žiadny finančný obnos, ani svedok ani ďalší syn mu nedali z tohto titulu žiadne peniaze. Hodnotu
nehnuteľnosti sa svedok dozvedel postupne (neustále sa vyvíjala), o tom aká by mohla byť hodnota

informoval otca v čase darovania nehnuteľností. V čase keď si svedok vymieňal návrhy kúpnych zmlúv s
pánom M. (18.5.2020) bol ešte stále vlastníkom nehnuteľností žalovaný, k darovaniu prišlo až 21.5.2020.
Predtým ako nehnuteľnosti boli darované svedkovi a jeho bratovi, bol žalovaný informovaný o tom, že
na nehnuteľnosti existuje kupec, že rokuje o predaji resp. že spolu s bratom by nehnuteľnosti mienili
predať - s tým žalovaný súhlasil, darovanie sa následne realizovalo. Komunikácia pána M. so svedkom
prebiehala na základe toho, že synovia žalovaného a žalovaný boli už vopred dohodnutí, že žalovaný

im nehnuteľnosti daruje a následne už ich predávať budú jeho synovia. V čase predaja svedok nemal
vedomosť o tom, žeby žalovaný mal záväzok vyplatiť žalobcov, o texte dedičského rozhodnutia ktorým
žalovaný nadobudol nehnuteľnosť nevedel (videl ho až v čase predaja nehnuteľnosti).

10.

Súd si zadovážil pre svoje rozhodnutie ďalej výpis z LV č. XXX pre B. a k.ú. Y., výpis z LV č. XXX pre
Obec a k.ú. Y..

11.
Žalovaný sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším zo dňa 21.3.2023 v

ktorom uviedol, že popiera a/ tvrdenia žalobcov, že by v rámci ich rodiny existoval zvyk, že by sa o
majetok po rodičoch delili na štvrtiny - tieto tvrdenia sú nepravdivé, b/ tvrdenia žalobcu v 1. rade, že
žalovaný rokoval so spoločnosťou STAVLINE o predaji zdedených pozemkov a že chodil za starostom
Obce Y. - o predaji pozemkov s nikým nerokoval ani nechodil za starostom, c/ tvrdenie žalobcu v 1. rade
a žalobkyne v 2. rade že dom so záhradou bol predaný synovi žalobkyne v 2. rade za 1.000.000,- Sk

- dom po matke žalovaná v 2. rade spolu s pozemkami darovala svojmu synovi C. Q. v roku 2007, d/
tvrdenie žalobcu v 1. rade, že z predaja poľnohospodárskych pozemkov boli všetci súrodenci vyplatení
sumou 200.000,- Sk - ide o tvrdenie nepravdivé, keď žalobkyňa v 3. rade poskytla po predaji pozemkov
žalovanému sumu 96.000,- Sk, e/ tvrdenie žalobkyne v 3. rade že z predaja pôdy odovzdala každému
zo súrodencov 1/4-nu ceny je nepravdivé, keď žalovanému odovzdala iba cca. 96.000,- Sk a žalobcovi

v 1. rade, podľa jeho výpovede, 200.000,- Sk, f/ tvrdenia žalobkyne v 2. rade o zisťovaní hodnoty
nehnuteľností, ktoré previedla na svojho syna porovnávaním cien iných nehnuteľností v Y. a dopytmi
od ľudí - ide o tvrdenia nepravdivé, keď hodnotu týchto nehnuteľností si určila žalobkyňa v 2. rade
sama, žalovaný s touto hodnotou nesúhlasil a naviac žalovanému ani neposkytla 1/4-nu ňou stanovenej
hodnoty, ale len 1/5-nu. V ďalšom opisuje žalovaný okolnosti darovania pozemkov zapísaných na

LV č. XXX vedenom pre B. a k.ú. Y.. Uviedol že na strane obdarovaného neexistuje žiadny reálny
právny záväzok poskytnúť stranám sporu akékoľvek finančné plnenie pri predaji týchto pozemkov - toto
darovanie je obdobným právnym úkonom, aký žalobcovia vytýkajú žalovanému.

12.

Zároveň týmto podaním dal návrh na rozhodnutie súdu, ktorým žiada o náhradu škody v súvislosti s
darovaním realizovaným žalobkyňou v 2. rade, vo výške „minimálne 47.190,00 € (1/4-na z hodnoty
darovaných pozemkov o výmere 1.578 m2 pri cene 120,00 € za 1 m2), a žiada aby mu žalobkyňa v 2.
rade vyplatila sumu 47.190,00 € do 3 dní od doručenia podania.
Uvedený návrh bol vylúčený na samostatné konanie, a bol zapísaný pod sp.zn. 39C/28/2023.

13.
Napojednávaníkonanomdňa12.4.2023svedokZ.M.(osobaktoráuzavrelasosynmižalovanéhokúpnu
zmluvu ohľadom predmetných pozemkov) uviedol, že niekedy v roku 2020 rokoval s H. I. (vlastníkom
susedného pozemku), ktorý tvrdil že zastupuje vo veci možného predaja pozemku aj vlastníka pána D.

(svedok nevie uviesť či sa jednalo o žalovaného alebo jeho syna) - rokovania neboli úspešné z dôvodu
nedohody na cene, ale H. I. nechal svedkovi telefonický kontakt na vlastníka predmetného pozemku
(dovtedy svedok so žiadnym „D.“ nerokoval). Následne svedok telefonicky oslovil žalovaného - s týmto
sa najskôr nevedeli dohodnúť na cene, neskôr ale s cenou navrhovanou žalovaným svedok súhlasil,pričom žalovaný svedka odkázal s ďalšími rokovaniami na I. D.. Niekedy v apríli 2020 sa s I. D. stretli
na mieste, dohodli sa na podrobnostiach ohľadom vypracovávania kúpnej zmluvy (ktorú dal vypracovať
I. D.) - následne čakali asi 2 týždne z dôvodu, že I. D. chcel aby boli pozemky prepísané na neho a jeho

brata, a až potom aby sa podpísala riadna kúpna zmluva. Pri prvom kontakte so žalovaným jednal s ním
svedok výlučne o cene, žalovaný trval na sume 200.000,00 € - keď sa na tomto zhodli, odkázal svedka
s ďalšími jednaniami na I. D.. Podľa svedka boli v čase podpisu kúpnej zmluvy už vlastníkmi I. D. a jeho
brat, kúpnu zmluvu podpisovali na notárskom úrade v Trnave.
Žalovaný uviedol že on so svedkom nikdy nekomunikoval, ani telefonicky ani iným spôsobom, svedka

nepozná.

14.
Na pojednávaní konanom dňa 7.6.2023 svedkyňa N.. Z. T. (notárka prejednávajúca vec dodatočného
dedičského konania dedičov - strán sporu) uviedla že pred výsluchom si zadovážila opis predmetného
osvedčeniaodedičstve.Zobsahuosvedčeniazistila,žepredmetomdedičskéhokonaniabolidveparcely

- orná pôda, parcely reg. E, pričom na nadobúdanie dedičstva v týchto prípadoch sa vzťahuje tzv.
zákaz drobenia v zmysle zák.č. 180/1995 Z.z. Vzhľadom k tomu že dedičia boli štyria, mali zákonný
nárok na podiel 1/4-na z dedičstva, avšak vzhľadom na zákaz drobenia nemohli nadobudnúť parcely
v podiele 1/4-na, ale museli uzavrieť inú dohodu - o takejto situácii notárka vždy informuje účastníkov,
a navrhne riešenie. Z obsahu resp. textu dohody vo veci 20D/1930/2007 je zrejmé, že predmetné

pozemky nadobudol jeden z dedičov, pričom sa zaviazal ostatným vyplatiť ich zákonný podiel, t.j. pre
každého z ustupujúcich spoludedičov 1/4-nu, a to v prípade predaja, prenájmu alebo získania iných
finančných prostriedkov za pôdu; v žiadnom prípade sa nejednalo o text z ktorého by malo vyplývať,
že dedič ktorý nehnuteľnosti nadobudol, by mal vyplatiť všetkým ostatným ustupujúcim spoludedičom
(v tomto prípade trom ) iba 1/4-nu z výťažku. Jedná sa o bežnú prax v rámci celého Slovenska, a je

zrejmé že mala byť vyplatená 1/4-na každému z dedičov (v prípade ak by bola vôľa dedičov taká, že
ustupujúci spoludedičia by mali spolu dostať iba 1/4-nu, text dohody by pokračoval ustanovením o tom,
že v ďalšej časti svojich dedičských podielov sa týchto vzdávajú bez povinnosti výplaty). Uviedla ďalej
že jej dlhoročná a nemenná prax je taká, že pred podpisom zápisnice vždy vysvetlí všetkým dedičom, o
čo sa v zápisnici jedná - aj v tomto prípade s určitosťou vec vysvetlila s tým, že nehnuteľnosti nadobúda

jeden dedič, ktorý má povinnosť rovnakým dielom 1/4-na vyplatiť ostatných spoludedičov.
Na pojednávaní konanom dňa 7.6.2023 svedok I. Y.(osoba ktorá uzavrela so synmi žalovaného kúpnu
zmluvuohľadompredmetnýchpozemkov)uviedolžepredaj/kúpapozemkovvObciY.saudialniekedyv
roku 2020, o záležitosť sa staral kamarát svedka Z. M., ktorý svedka predtým oslovil či nekúpia pozemok
kde sa budú stavať domy - s týmto svedok súhlasil, ale o záležitosť sa viacej nestaral; až následne ho Z.

M. oslovil že sú pripravené kúpne zmluvy, preto išli k notárovi v Trnave kde ich podpísali. Predávajúcich
si svedok nepamätá, nespomína si ani na mená, svedok v styku so žiadnym predávajúcim nebol, ani sa
s nikým z predávajúcich, ani s inou osobou nerozprával, ani Z. M. mu nespomínal s kým rokoval, o čom
rokoval, akým spôsobom, ani žiadne iné podrobnosti ohľadom kúpnych zmlúv.
Na pojednávaní konanom dňa 7.6.2023 svedok I. D. (syn žalobcu v 1. rade, synovec žalovaného) uviedol

že jeho otec po svojej matke (babka svedka) nenadobudol v rámci dedičstva po nej žiadny majetok,
dohodol sa s tetou svedka (I. Q. / žalobkyňa v 2. rade) že ona daruje svedkovi pozemky ktoré dedením
nadobudla - následne zvolili riešenie, že pozemky I. Q. darovala priamo svedkovi (nie jeho otcovi, z
dôvodu veku a zdravotného stavu otca). V rodine bol zvyk, že finančné prostriedky z prevodov alebo
prenájmov pozemkov sa delili medzi všetkých súrodencov, a aj v tomto prípade darovania I. Q. sa ústne

dohodli, že v prípade predaja alebo prenájmu pozemkov, ak by bola získaná nejaká finančná hodnota,
by ostatní traja súrodenci dostali po 1/4-ne z tohto výnosu (uvedené sa doposiaľ nerealizovalo); svedok
s takouto dohodou vyslovil súhlas. O zvyku ktorý panoval v rodine, že výnosy z majetku sa delia vždy
štyrmi, sa svedok dozvedel z bežného života z komunikácie medzi súrodencami t.j. medzi jeho otcom
a tetami a strýkom.

15.
Na pojednávaní konanom dňa 9.8.2023 svedok I. H. (majiteľ susedného pozemku v Obci Y.) uviedol
že bol majiteľom pozemku v Obci Y., pričom v jednaniach ohľadom predaja susedných nehnuteľností
vystupovali dvaja páni menom „D.“, ktorí podľa vedomostí svedka neboli vlastníkmi pozemkov -

vlastníkom bol ich otec. Jednania medzi svedkom a pánmi D. trvali niekoľko rokov (boli ukončené
začiatkom roka 2020), svedok s nimi jednal z dôvodu že chcel zhodnotiť svoj pozemok, ktorý však
bol nedostatočne veľký, a preto pre jeho ďalšie využitie potreboval časť susedných pozemkov alebo
ich spojiť a situáciu riešiť tak, aby mohlo prejsť k predaju (boli možné rôzne alternatívy). Nakoľkopo dlhoročných jednaniach s pánmi D. nedospeli k žiadnej dohode, svedok svoj pozemok predal
individuálne. Odvtedy sa o uvedenú záležitosť nezaujímal, nevie povedať ako naložili D. s pozemkami
(po tom ako záležitosť vysporiadal s nimi nekomunikoval). So samotným majiteľom pozemku svedok

nerokoval, aj napriek jeho záujmu sa mu s ním nepodarilo stretnúť a záležitosť s ním riešiť. Z. M. svedok
pozná, nakoľko jemu alebo jeho firme svoj pozemok predával - oslovil ho preto, lebo v blízkosti staval
domy, a keď svedkovi potvrdil že od neho kúpi jeho pozemok individuálne ho predal (či sa dohodol so
D. sa svedok nezaujímal). S Z. M. svedok začal rokovať v roku 2019 (na presný dátum si nepamätá), o
predaji D. pozemkov s ním nerokoval, ani o tom nehovorili (ohľadom ich pozemku rokoval len s nimi).

HlavnýmdôvodomnedohodymedzisvedkomaD.bolaotázkacenyzaodpredajpozemkov,keďD.chceli
dosiahnuť vyššiu cenu za odpredaj. S „mladými“ D. svedok rokoval z dôvodu, že títo ho informovali že
ich otec, ktorý bol vlastníkom pozemku, ich rokovaním poveril; svedok mal dojem že o prevod pozemku
má záujem otec D., že rodina je na tom dohodnutá a otec im dal záležitosť na starosť.
Intervenient sa na pojednávanie konané dňa 9.8.2023 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a vyslovil
súhlas s tým aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

16.
Právna zástupkyňa žalobcov v záverečnej reči uviedla, že JUDr. Z. T., notárka ako súdna komisárka,
vydala dňa 21.5.2008 Osvedčenie o dedičstve č. XXD/XXXX/XXXX, 3D not XXX/XX-XX, v prítomnosti a
so súhlasom všetkých účastníkov konania, ktorí prejavili vôľu aby nehnuteľnosti v k.ú. Y. zapísané na LV

č. XXX, pripadli do vlastníctva žalovaného s tým, že v prípade predaja nehnuteľností, resp. akejkoľvek
ich časti, alebo v prípade uzavretia nájomného vzťahu, alebo získania akéhokoľvek finančného výnosu
je žalovaný povinný vyplatiť X/X-nu prevzatého finančného výnosu každému z dedičov - žalobcov, v
lehote 15 dní odo dňa prevzatia kúpnej ceny, nájomného alebo akéhokoľvek finančného výnosu. Podľa
výpovede notárky „v žiadnom prípade, pri výklade textu Osvedčenia sp.zn. XXD/XXXX/XXXX, z obsahu

nevyplýva, že dedič ktorý nehnuteľnosť nadobudol, by mal vyplatiť všetkým ostatným ustupujúcim
spoludedičom, v tomto prípade trom, iba 1/4-nu z výťažku. V prípade ak by bola vôľa dedičov taká
že ustupujúci spoludedičia by mali spolu dostať iba 1/4-nu, text dohody by pokračoval ustanovením
o tom že v ďalšej časti svojich dedičských podielov sa týchto vzdávajú bez povinnosti výplaty“, a „na
takýto prípad nadobúdania dedičstva sa vzťahuje tzv. zákaz drobenia v zmysle zák.č. 180/1995 Z.z.".

Z obsahu osvedčenia a výpovede notárky je preukázané, že žalovaný bol povinný vyplatiť žalobcom
z finančného výnosu, každému zo žalobcov po 1/4-ne do 15 dní odo dňa prevzatia ceny. Žalobcovia
ako aj samotný žalovaný (vo výpovedi na pojednávaniach) preukázali bežnú prax medzi súrodencami
z predchádzajúcich rokov, kedy sa hodnota majetku po matke (N. D.) vyplatila pomernou čiastkou 1/4-
na z hodnoty nehnuteľností každému zo súrodencov; túto prax potvrdil aj svedok I. D.. Ďalej uviedla

že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovaný previedol nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXX v k.ú. Y. na synov v čase, kedy o cene nehnuteľností vedel, cenu osobne dohodol s Z. M., a
na požadovanej cene 200.000,00 € trval (čestné prehlásenie Z. M. zo dňa 5.5.2021 a jeho výpoveď
pred súdom). Žalovaný daroval nehnuteľnosti synom dňa 21.5.2020, pričom výmena podpísanej kúpnej
zmluvy k nehnuteľnostiam medzi I. D. a Z. M. sa uskutočnila už dňa 18.5.2023, čo jednoznačne svedčí

o úmysle žalovaného vyhnúť sa svojej povinnosti podľa osvedčenia o dedičstve, a navodiť dojem že ide
o finančný výnos I. a I. D. aj napriek vlastníckemu právu v tom čase patriacemu žalovanému. Žalovaný
úmyselne konal tak, keď sa dohodol so svojimi synmi na prevode nehnuteľností, aby finančný výnos
z predaja nebol poukázaný na účet žalovaného, ale na účet jeho synov s cieľom vyhnúť sa povinnosti
vyplatiť žalobcov (súrodencov) - preto výnos z predaja nehnuteľností možno považovať za finančný

výnos v prospech žalovaného. Žalovaný svojim konaním vedome a cielene obišiel obsah osvedčenia
o dedičstve ako aj svoju povinnosť vyplývajúca z neho, vyplatiť každému zo žalobcov po 1/4-ne z
finančného výnosu - žalovaný konal vedome v rozpore s dobrými mravmi čím spôsobil každému so
žalobcov škodu vo výške 50.000,00 €. Uviedla tiež že svedok I. H. na pojednávaní 9.8.2023 taktiež
potvrdil skutočnosť, že žalovaný o kúpnej cene vedel, jeho vôľu predniesli synovia, keď I. H. uviedol že

„rokoval so synmi žalovaného, ktorí ho ubezpečili, že žalovaný o obsahu rokovaní vie“.
Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že podľa žaloby mala byť žalobcom spôsobená
škoda úmyselným konaním žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, pričom za konanie v rozpore
s dobrými mravmi považujú dva právne úkony - darovaciu zmluvou medzi žalovaným a jeho synmi,
a kúpnu zmluvu medzi synmi žalovaného na strane predávajúcich a spoločnosťou STAVLINE, s.r.o.

a I. Y. na strane kupujúcich - je preto zrejmé, že škoda nemohla vzniknúť len konaním žalovaného,
ktorý sa na uzatvorení kúpnej zmluvy nezúčastnil, ale muselo by ísť o spoločné konanie viacerých
škodcov, preto je potrebné skúmať úmysel nielen žalovaného, ale i iných zmluvných strán kúpnej zmluvy
(žalobcovia nepreukázali ani netvrdili, že by niektorí z účastníkov kúpnej zmluvy úmyselne konal vrozpore s dobrými mravmi, a aj z tohto dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť). Podľa názoru žalovaného
v prípade, ak úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi spočíva v právnych úkonoch, pričom
podmienkou vzniku škody je platnosť týchto právnych úkonov, k vzniku škody dôjsť nemôže - v tejto

súvislosti poukazuje na § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatným právny úkon ktorý sa
prieči dobrým mravom, ide o neplatnosť absolútnu, ktorej nie je potrebné sa dovolávať a súd na ňu v
prihliada z úradnej povinnosti. V posudzovanom prípade je podľa žalovaného podmienkou vzniku škody
platnosť darovacej zmluvy uzatvorenej žalovaným a súčasne i platnosť kúpnej zmluvy medzi synmi
žalovaného na strane predávajúcich a spoločnosťou STAVLINE, s.r.o. a I. Y. na strane kupujúcich - len v

prípade platnosti týchto právnych úkonov by totiž žalobcovia stratili právo na peňažné vyrovnanie podľa
osvedčenia o dedičstve. Ak by bol prijatý záver že uzatvorenie darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy je
konaním v rozpore s dobrými mravmi, ide o právne úkony absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka, a v prípade neplatnosti týchto právnych úkonov žalovaný zostal vlastníkom
zdedených pozemkov a žalobcovia nestratili svoj peňažný nárok vyplývajúci z osvedčenia o dedičstve.
Konaním žalovaného, tak ako ho žalobcovia vymedzili v žalobe, nemohlo dôjsť k vzniku škody podľa

§ 424 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal taktiež na to, že v konaní bolo preukázané, že
nemal žiadny výnos z predaja dotknutých pozemkov. Žalovaný poprel tvrdenie prednesené žalobcami
že žalovaný úmyselne konal tak, keď sa dohodol so svojimi synmi I. a I. na prevode nehnuteľností na
LV č. XXX, aby finančný výnos z predaja nebol cielene poukázaný na účet žalovaného, ale na účet jeho
synov s cieľom vyhnúť sa povinnosti vyplatiť žalobcov - to že žalovaný sa so svojimi synmi dohodol že

im zdedené pozemky daruje, a ďalšie nakladanie s týmito nehnuteľnosťami, bolo iba na ich rozhodnutí.

17.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a ich právnej zástupkyne, žalovaného a jeho
právneho zástupcu, výsluchom svedkov I. D. (syn žalovaného, synovec žalobcov), Z. M. (osoba ktorá

uzavrela so synmi žalovaného kúpnu zmluvu ohľadom predmetných pozemkov), N.. Z. T. (notárka
prejednávajúca vec dodatočného dedičského konania dedičov - strán sporu), I. Y. (osoba ktorá uzavrela
so synmi žalovaného kúpnu zmluvu ohľadom predmetných pozemkov), I. D. (syn žalobcu v 1. rade,
synovec žalovaného), I. H. (majiteľ susedného pozemku v Obci Y.), oboznámením sa so žalobou, s
vyjadreniami strán sporu a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením s obsahom

celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Matka strán sporu N. D., zomr. X.X.XXXX, bola vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v B. a k.ú.
Y., zapísaných na LV č. XXX, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2, a parc.č. XXXX, orná pôda
o výmere X.XXX m2.
Na základe Osvedčenia o dedičstve (dodatočné prejednanie dedičstva) vydaného notárkou JUDr. Z. T.

pod č. XXD/XXXX/XXXX, X D not XXX/XX-XX dňa XX.X.XXXX nadobudol nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v Obci a k.ú. Y., zapísané na LV č. XXX, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX mX, a parc.č. 1092,
orná pôda o výmere X.XXX m2 do vlastníctva N. D. (žalovaný), „s povinnosťou vyplatiť I. Q. (žalobkyňa
v 2. rade), W. G. (žalobkyňa v 3. rade), a N. D. (žalobca v 1. rade), v prípade predaja nehnuteľností,
resp. akejkoľvek ich časti, alebo v prípade uzavretia nájomného vzťahu, alebo získania akéhokoľvek

finančného výnosu sumou zodpovedajúcou X/X-ne prevzatého finančného výnosu, a to v lehote do XX
dní odo dňa prevzatia kúpnej ceny, nájomného, alebo akéhokoľvek finančného výnosu.“. K tomu notárka
(vypočutá ako svedkyňa v konaní) uviedla, že predmetom dodatočného dedičského konania boli parcely
- orná pôda (parcely reg. E), pričom na nadobúdanie dedičstva v týchto prípadoch sa vzťahuje tzv. zákaz
drobenia (zák.č. XXX/XXXX Z.z.). D. k tomu že dedičia boli štyria (traja žalobcovia a žalovaný) mali

zákonný nárok na podiel X/X-na z dedičstva, avšak vzhľadom na zákaz drobenia nemohli nadobudnúť
parcely v podiele 1/4-na, ale museli uzavrieť inú dohodu, pričom o takejto situácii notárka vždy informuje
účastníkov a navrhne riešenie. Z obsahu / textu dohody vo veci 20D/1930/2007 je zrejmé, že predmetné
pozemky nadobudol jeden z dedičov, pričom sa zaviazal ostatným vyplatiť ich zákonný podiel, t.j. pre
každého z ustupujúcich spoludedičov 1/4-nu, a to v prípade predaja, prenájmu alebo získania iných

finančných prostriedkov za pôdu. Podľa notárky sa v žiadnom prípade sa nejednalo o text z ktorého by
malo vyplývať, že dedič ktorý nehnuteľnosti nadobudol, by mal vyplatiť všetkým ostatným ustupujúcim
spoludedičom (v tomto prípade trom ) iba 1/4-nu z výťažku. Uviedla že sa jedná o bežnú prax, a je zrejmé
že mala byť vyplatená 1/4-na každému z dedičov (v prípade ak by bola vôľa dedičov taká, že ustupujúci
spoludedičia by mali spolu dostať iba 1/4-nu, text dohody by pokračoval ustanovením o tom, že v ďalšej

časti svojich dedičských podielov sa týchto vzdávajú bez povinnosti výplaty). Dlhoročná a nemenná prax
notárky je taká, že pred podpisom zápisnice vždy vysvetlí všetkým dedičom, o čo sa v zápisnici jedná
- aj v tomto prípade s určitosťou vec vysvetlila s tým, že nehnuteľnosti nadobúda jeden dedič, ktorý má
povinnosť rovnakým dielom 1/4-na vyplatiť ostatných spoludedičov. Aj samotný žalovaný pri výsluchupred súdom potvrdil že v rodine bolo zaužívané, že pri predaji majetku vždy tento výťažok bol rozdelený
rovnako medzi štyroch súrodencov.
Na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 21.5.2020, previedol žalovaný predmetné

nehnuteľnosti na svojich synov I. D. a I. D., každému v podiele 1/2-ca, pričom návrh zmluvy ktorá mala
byť uzavretá na základe vzájomných rokovaní so spoločnosťou STAVLINE, s.r.o. bol žalovanému, resp.
jeho synom predložený 30.4.2020, teda necelý mesiac pred tým ako žalovaný nehnuteľnosti daroval
synom. Následne na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 9.6.2020, previedli I. D. a I. D.
svoje spoluvlastnícke podiely na spoločnosť STAVLINE, s.r.o a I. Y., každému v podiely 1/2-ca, za kúpnu

cenu200.000,00€.Tietoskutočnostimedzistranamisporunebolisporné,súdichmátakzapreukázané.
Súd mal za preukázané, že synovia žalovaného, minimálne s vedomím žalovaného (ak nie podľa jeho
inštrukcií) sa dlhšiu dobu zaujímali a rokovali s viacerými osobami o možnom predaj predmetných
pozemkov - táto skutočnosť je zrejmá 1/ z výpovede žalovaného ktorý uviedol že „po tom ako sa začínala
pripravovať na pozemkoch výstavba, synovia žalovaného oslovili, preto im nehnuteľnosti daroval“, 2/
tiež z výpovede I. D. (syn žalovaného, synovec žalobcov) ktorý uviedol že „v roku 2014 alebo 2015 zistil,

že v uvedenej lokalite sa začína výstavba resp. že realitné kancelárie ponúkajú pozemky za účelom
výstavby ... následne sa snažil oslovil „nejaké iné osoby“ ohľadom odpredaja pozemkov, rokovania
však stroskotali. Nakoniec ostali ako jediní kupci spoločnosti STAVLINE a jeden ďalší subjekt, ktorým
predmetné nehnuteľnosti boli predané v roku 2020, a to mesiac až dva po tom ako pozemky on aj
s bratom nadobudli darovacou zmluvou od otca. Ohľadom odpredaja svedok komunikoval s pánom

M., spoločníkom spoločnosti STAVLINE, niekedy v januári 2020. Kúpna zmluva bola uzatvorená v
máji 2020, za kúpnu cenu 200.000,00 € ... dňa 30.4.2020 bol I. D. zaslaný návrh zmluvy, ktorý bol
pripomienkovaný... o tom aká mala byť hodnota nehnuteľností informoval otca (žalovaného) v čase
darovania nehnuteľností. V čase keď si I. D. vymieňal návrhy kúpnych zmlúv ... bol ešte stále vlastníkom
nehnuteľností žalovaný, k darovaniu prišlo až 21.5.2020. Predtým ako nehnuteľnosti boli darované ...

bol žalovaný informovaný o tom, že na nehnuteľnosti existuje kupec, že rokuje o predaji resp. že spolu
s bratom by nehnuteľnosti mienili predať - s tým žalovaný súhlasil, darovanie sa následne realizovalo.
Komunikácia pána M. s I. D. prebiehala na základe toho, že synovia žalovaného a žalovaný boli už
vopred dohodnutí, že žalovaný im nehnuteľnosti daruje a následne už ich predávať budú jeho synovia.“,
3/tiežzvýpovedeZ.M.(osobaktoráuzavrelasosynmižalovanéhokúpnuzmluvuohľadompredmetných

pozemkov) ktorý uviedol, že „niekedy v roku 2020 rokoval s H. I. (vlastníkom susedného pozemku),
ktorý tvrdil že zastupuje vo veci možného predaja pozemku aj vlastníka pána D. - rokovania neboli
úspešné z dôvodu nedohody na cene ... následne svedok telefonicky oslovil žalovaného ... s cenou
navrhovanou žalovaným svedok súhlasil, pričom žalovaný svedka odkázal s ďalšími rokovaniami na I.
D..“ .... Niekedy v apríli 2020 sa s I. D. ... dohodli sa na podrobnostiach ... následne čakali asi 2 týždne

z dôvodu, že I. D. chcel aby boli pozemky prepísané na neho a jeho brata, a až potom aby sa podpísala
riadna kúpna zmluva. Pri prvom kontakte so žalovaným jednal s ním svedok výlučne o cene, žalovaný
trval na sume 200.000,00 € - keď sa na tomto zhodli, odkázal svedka s ďalšími jednaniami na I. D..“,
4/ tiež z výpovede I. H. (majiteľ susedného pozemku v Obci Y.) ktorý uviedol, že jednania medzi ním a
pánmi D. trvali niekoľko rokov ... s „mladými“ D. svedok rokoval z dôvodu, že títo ho informovali že ich

otec, ktorý bol vlastníkom pozemku, ich rokovaním poveril; svedok mal dojem že o prevod pozemku má
záujem otec D., že rodina je na tom dohodnutá a otec im dal záležitosť na starosť.“, 5/ tiež z čestného
prehlásenia Mgr. Z. M. zo dňa 5.5.2021 (potvrdil že rokoval so žalovaným o odkúpení predmetných
nehnuteľností ... v mesiaci apríl 2020 ... následne N. D. previedol nehnuteľnosti na svojich synov, od
ktorých boli nehnuteľnosti odkúpené).

18.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa Osvedčenia o dedičstve č. 20D/1930/XXXX, 3 D T. XXX/XX-25 vydaného dňa 21.5.2008 JUDr. Z.
T., notárkou ako súdnym komisárom so sídlom v Trnave, ul. R.. XX, na základe poverenia Okresného
súdu v Trnave, vo veci prejedania dedičstva ohľadne novoobjaveného majetku po poručiteľke N. D., nar.

XX.X.XXXX, zomrelej dňa X.X.XXXX
zákonnými dedičmi sú I. Q., rod. D., nar. X.X.XXXX, W. G., rod. D., nar. XX.X.XXXX, N. D., nar.
XX.XX.XXXX, N. D., nar. X.X.XXXX.Na základe výsledkov predbežného vyšetrenia, údajov dedičov, listinných dôkazov bol zostavený súpis
aktív a pasív dedičstva:
Z.

Nehnuteľnosti v k.ú. Y., LV č. XXX, vl.č. XXX, parc.č. XXXX- orná pôda vo výmere X.XXX m2, parc.č.
XXXX- orná pôda vo výmere X.XXX m2, parcely registra „E“, patriace poručiteľke podľa ... v celosti,
C.
žiadne.
Nehnuteľnosti v kat. úz. Y., LV č. XXX, parc.č. XXXX- orná pôda vo výmere X.XXX m2, parc.č. XXXX-

ornápôdavovýmereX.XXXm2,podľakatastranehnuteľnostíparcelyregistra„E“,patriaceporučiteľke...
v celosti nadobúda do vlastníctva N. D. ... s povinnosťou vyplatiť I. Q., W. G., N. D., v prípade predaja
nehnuteľností, resp. akejkoľvek ich časti, alebo v prípade uzavretia nájomného vzťahu, alebo získania
akéhokoľvek finančného výnosu sumou zodpovedajúcou X/X-ine prevzatého finančného výnosu, a to v
lehote do XX dní odo dňa prevzatia kúpnej ceny, nájomného, alebo akéhokoľvek finančného výnosu.

Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom.

Podľa § 442, ods. 1, a ods. 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo
k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi

účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 517, ods. 1, prvá veta, a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná od 16.3.2016
do 27.7.2022 bola vo výške 0,00%.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19.
Podľa R 55/1971 (s. 151): Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá
nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutímmajetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Za inú škodu možno

považovať ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať. Hmotná škoda znamená škodu na majetku
(na hmotných statkoch). V podstate nie je obsahový rozdiel medzi pojmami „škoda” ako predpoklad
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a „hmotná škoda”.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 262/10: Zásada súladu práv resp. ich výkonu

s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje sociálne
citlivo reagovať na konkrétne sociálne fakty tak, aby právo skutočne mohlo pôsobiť v súlade so
spravodlivými predstavami, ktoré v spoločnosti panujú a neuzatváralo sa do normatívnej, životu
odcudzenej veže zo slonoviny. Aplikácia princípu dobrých mravov teda dáva sudcovi priestor pre
uplatnenie pravidiel slušnosti. Pojem dobré mravy nemožno vykladať iba ako súbor mravných pravidiel
užívaných ako korektív či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych práv a povinností, ale ako

príkaz sudcovi rozhodovať v súlade s ekvitou, čo vo svojich dôsledkoch znamená nastúpenie cesty
nachádzania spravodlivosti.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 78/2009: Pod „úmyselným konaním proti dobrým
mravom“ treba rozumieť úmyselné konanie priečiace sa morálnym normám a pravidlám povahy (contra
bonos mores), ktoré sú všeobecne uznávané v demokratickej spoločnosti presadzujúcej slušnosť,

ohľaduplnosť, porozumenie a vzájomné rešpektovanie. Úmyselné konanie proti dobrým mravom
nerešpektuje tieto etické normy a nesie znaky neslušnosti, nepoctivosti, bezohľadnosti, ziskuchtivosti
a pod.

20.

Právo upravujúce povinnosť nahradiť spôsobenú škodu sleduje v prvom rade poskytnúť poškodenému
spravodlivú náhradu na vyrovnanie ujmy spôsobenej konaním alebo udalosťou. Poškodený preukazuje
porušenie právnej povinnosti inou osobou a to, že mu v majetkovej sfére vznikla škoda, a že medzi
právnym deliktom a škodu je príčinná súvislosť - na základe preukázania týchto skutočností je škodca
povinný škodu nahradiť.

Predpokladmi vzniku povinnosti (zodpovednosti) za škodu je, aby existoval: 1/ protiprávny úkon
(právny delikt), 2/ škoda, 3/ príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou, 4/ zavinenie. Ad1/:
Protiprávnosť sa môže dovodzovať z toho, že konaním bolo porušené určité právo alebo záujem
chránený právom, protiprávnosť predpokladá faktické správanie (konanie alebo opomenutie), ktoré
porušuje právnu povinnosť; protiprávnosť označuje rozpor s objektívnym právom, ktorý nastane buď

konaním contra legem alebo in fraudem legis, zaraďuje sa sem aj zneužitie práva a konanie proti dobrým
mravom. Ad2/: Predpokladom vzniku povinnosti na náhradu škody je výskyt škody, dôkazné bremeno
o vzniku škody a jej rozsahu znáša poškodený. Ad3/: Poškodený musí okrem protiprávnosti a vzniku
škody preukázať, že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti, pričom súd musí posúdiť všetky okolnosti
konkrétneho prípadu, príčiny vzniku škody a ich význam, a dospieť na základe toho k záveru, cˇi vznikla

alebo nevznikla zodpovednosť - súd sa teda po zistení škody zameria na to, cˇi medzi skutočnosťami
ktoré prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku škody a škode predchádzajú je protiprávny úkon, príp.
určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť, alebo také skutočnosti, s ktorými sa podľa zákona
spája zodpovednosť (úsudok o zistenej príčinnej súvislosti musí bytˇ okrem iného v súlade s pravidlami
logického myslenia). Ad4/: Predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu je aj zavinenie, ktoré sa

predpokladá, pričom stačí ak sú dané skutočnosti, ktoré svedčia o tomže ide o nedbanlivosť - škodca
musí preukazovať že škodu nezavinil.
Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením dobrých mravov plní funkciu vypĺňania
medzier a zmierňovania tvrdosti dopadu zákona spočívajúceho v neposkytnutí kompenzácie v dôsledku
nemožnosti identifikácie porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti (teda § 424 Občianskeho

zákonníka „plní“ doplnkovú funkciu vo vzťahu k § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ukladá
povinnosť k náhrade škody tomu kto porušil právnu povinnosť). Ustanovenie § 424 umožňuje priznať
postavenie právne relevantného úkonu nielen správaniu, ktoré porušuje právom konkrétne stanovenú
alebo z práva vyplývajúcu povinnosť, ale aj správaniu ktoré je v rozpore s prevládajúcou predstavou o
hodnotách spoločnosti (dobré mravy).

Pojem„dobrémravy”Občianskyzákonníkpresnenedefinuje,zrejmepretožepodliehajúspoločenskému
vývoju, ale tiež preto že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti možno
hovoriť o pravidlách morálneho charakteru platných v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje
vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie; jedná sa v podstate súhrn určitých etickýchakultúrnychpravidiel(noriem)vspoločnostivšeobecneuznávaných.Činnosťnamierenúprotiuvedeným
pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom (contra bonos mores).
Východiskom na účely aplikácie ustanovenia § 424 je posúdenie, či určité konanie škodcu napĺňa

znaky rozporu s dobrými mravmi, pričom toto konanie škodcu musí predstavovať porušenie dobrých
mravov z objektívneho hľadiska, za takýto rozpor s dobrými mravmi možno považovať stav ktorý sa
prieči morálnym normám všeobecne uznávaným v spoločnosti presadzujúcej slušnosť, ohľaduplnosť,
porozumenie a vzájomný rešpekt (zo strany škodcu ide o porušenie spoločensky všeobecne
akceptovaného štandardu správania, ktoré svojou povahou síce nie je v rozpore s právnou normou

ustanovujúcou konkrétny príkaz alebo zákaz, nenapĺňa však očakávaný štandard súladu s minimálnymi
právno etickými a sociálno etickými požiadavkami spoločenského správania sa). Takéto správanie je
následne z právnej sily normy, ktorá odkazuje na rozpor s dobrými mravmi, sankcionované aj právnymi
prostriedkami (v rámci § 424 povinnosťou nahradiť spôsobenú škodu).
Na vznik zodpovednosti za konanie rozporné s dobrými mravmi sa nevyžaduje, aby mal škodca
vedomosť o tom, že jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi, t.j. škodca sa zodpovednosti nemôže

zbaviť poukazom na to, že nevedel o tom že jeho konanie porušuje dobré mravy. To, či v danom prípade
ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, je otázkou právnou, ktorej posúdenie vyplýva zo zistených
skutkových okolností.
Medzi konaním proti dobrým mravom a škodou musí existovať vzťah kauzality, t.j. že škoda vznikla
ako priamy dôsledok konania proti dobrým mravom. Úmysel škodcu môže mať charakter tak priameho

úmyslu kedy škodca vedel, že svojím konaním spôsobí škodu a súčasne chcel tento následok spôsobiť,
ako aj nepriameho úmyslu, ak škodca vedel že svojím konaním môže spôsobiť škodu a pre prípad, že
ju spôsobí bol s týmto dôsledkom uzrozumený - v oboch prípadoch je rozhodujúcim znakom vedomosť
zodpovedného subjektu o tom, že jeho konanie je spôsobilé spôsobiť škodu inému.
Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, a je

objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi.

21.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a oprávnená v celom rozsahu.
Súd priznal nárok žalobcom, a uložil povinnosť žalovanému z titulu, že žalovaný sa dopustil voči

žalobcom protiprávneho konania, resp. konania proti dobrým mravom, a tým im spôsobil škodu. Ako
už bolo vyššie uvedené, predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je existencia 1/ protiprávneho
úkonu - konaním žalovaného bolo porušené právo / právom chránený záujem žalobcov (identifikovaný
v právoplatnom rozhodnutí - Osvedčení o dedičstve č. XXD/XXXX/XXXX, X D not XXX/XX-XX vydanom
dňa XX.X.XXXX notárkou N.. Z. T.), pričom protiprávnosť bola spôsobená faktickým správaním

žalovaného ktorým bola porušená právna povinnosť, bol ním spôsobený rozpor s právom (do tejto
kategórie je potrebné zaradiť aj zneužitie práva a konanie proti dobrým mravom), ktorého sa žalovaný
podľa názoru súdu dopustil, 2/ vzniku škody - tá vznikla z dôvodu nevyplatenia v rozhodnutí notára ako
súdneho komisára určeného výťažku z predaja nehnuteľností, ktoré žalovaný nadobudol po poručiteľke
(matke strán sporu), 3/ príčinnej súvislosť medzi právnym deliktom a škodou - ten je zrejmý, nakoľko

nesplnením povinnosti žalovaného došlo k majetkovej ujme žalobcov, a 4/ zavinenie - žalovaný svojím
konaním (proti dobrým mravom) zavinil, že žalobcovia boli ukrátení na svojich právach, čím im vznikla
škoda.

XX/X

Matka strán sporu N. D., zomr. X.X.XXXX, bola vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v B. a
k.ú. Y., zapísaných na LV č. XXX, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2, a parc.č. XXXX, orná
pôda o výmere X.XXX m2. Po tom, ako bol objavený nový majetok (ktorý nebol prejednaný v pôvodnom
dedičskom konaní po N. D.), bolo v dodatočnom prejednaní dedičstva vydané B. o dedičstve notárkou
N.. Z. T. pod č. XXD/XXXX/XXXX, X D not XXX/XX-XX dňa XX.X.XXXX, na základe ktorého nadobudol

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v B. a k.ú. Y., zapísané na LV č. XXX, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere
X.XXX mX, a parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2 do vlastníctva N. D. (žalovaný), s určenou
(a medzi stranami sporu / dedičmi dohodnutou) povinnosťou vyplatiť I. Q. (žalobkyňa v 2. rade), W. G.
(žalobkyňa v 3. rade), a N. D. (žalobca v 1. rade) „v prípade predaja nehnuteľností, resp. akejkoľvek
ich časti, alebo v prípade uzavretia nájomného vzťahu, alebo získania akéhokoľvek finančného výnosu

sumouzodpovedajúcouX/X-neprevzatéhofinančnéhovýnosu,atovlehotedoXXdníododňaprevzatia
kúpnej ceny, nájomného, alebo akéhokoľvek finančného výnosu.“.
K tejto skutočnosti bola vypočutá ako svedkyňa notárka ktorá uviedla, že predmetom dodatočného
dedičského konania boli parcely - orná pôda, pričom na nadobúdanie dedičstva v týchto prípadoch savzťahoval tzv. zákaz drobenia pozemkov (zák.č. XXX/XXXX Z.z.). Vzhľadom k tomu že dedičia boli štyria
(traja žalobcovia a žalovaný) mali zákonný nárok na podiel 1/4-na z dedičstva, avšak vzhľadom na zákaz
drobenia nemohli nadobudnúť parcely v podiele 1/4-na, ale museli uzavrieť inú dohodu (o takejto situácii

notárka vždy informuje účastníkov a navrhne riešenie). Podľa notárky z obsahu / textu dohody dedičov
je zrejmé, že predmetné pozemky nadobudol jeden z dedičov, pričom sa zaviazal ostatným vyplatiť ich
zákonný podiel, t.j. pre každého z ustupujúcich spoludedičov 1/4-nu, a to v prípade predaja, prenájmu
alebo získania iných finančných prostriedkov za pôdu. Podľa notárky sa v žiadnom prípade nejednalo
o text z ktorého by malo vyplývať, že dedič ktorý nehnuteľnosti nadobudol, by mal vyplatiť všetkým

ostatným ustupujúcim spoludedičom (v tomto prípade trom) iba 1/4-nu z výťažku. V tejto súvislosti tiež
notárka uviedla že sa jedná o bežnú prax, je zrejmé že mala byť vyplatená 1/4-na každému z dedičov
- v prípade ak by bola vôľa dedičov taká, že ustupujúci spoludedičia by mali spolu dostať iba 1/4-nu,
text dohody by pokračoval ustanovením o tom, že v ďalšej časti svojich dedičských podielov sa týchto
vzdávajú bez povinnosti výplaty. Dlhoročná a nemenná prax notárky je taká, že pred podpisom zápisnice
vždy vysvetlí dedičom, o čo sa v zápisnici jedná - aj v tomto prípade s určitosťou vec vysvetlila s tým,

že nehnuteľnosti nadobúda jeden dedič, ktorý má povinnosť rovnakým dielom 1/4-na vyplatiť ostatných
spoludedičov. Tvrdeniu žalovaného, že v prípade povinnosti vyplatiť ostatných dedičov (žalobcov) im
mal spolu vyplatiť 1/4-nu výťažku súd neprisvedčil, a mal za preukázané že v prípade uvedenom v
osvedčeníodedičstvemalžalovanýostatnýmdedičomvyplatiťkaždémuznich1/4-nuvýťažkuzpredaja,
prenájmu...

21/2
Na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 21.5.2020, previedol žalovaný predmetné
nehnuteľnosti na svojich synov I. D. a I. D., každému v podiele X/X-ca. Tu považuje súd za dôležité
poukázať na skutočnosť, že návrh zmluvy, ktorá mala byť uzavretá na základe vzájomných rokovaní so

spoločnosťou G., s.r.o. bol žalovanému, resp. jeho synom predložený 30.4.2020 - teda necelý mesiac
pred tým ako žalovaný nehnuteľnosti daroval svojím synom; z uvedeného je úplne zrejmé, že žalovaný
vedel ako sa s predmetnými nehnuteľnosťami bude ďalej nakladať, vedel že za ich predaj bude získaný
majetkový prospech (kúpna cena). Následne, na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa
9.6.2020, previedli I. D. a I. D. svoje spoluvlastnícke podiely na spoločnosť STAVLINE, s.r.o a I. Y.,

každému v podiely 1/2-ca, za kúpnu cenu 200.000,00 € (tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli
sporné).
V tejto súvislosti súd uvádza, že mal za preukázané, že synovia žalovaného, minimálne s vedomím
žalovaného (ak nie podľa jeho inštrukcií), sa dlhšiu dobu zaujímali a rokovali s viacerými osobami o
možnom predaj predmetných pozemkov - táto skutočnosť je zrejmá z výpovede žalovaného, z výpovede

svedka I. D., z výpovede svedka Z. M., a z výpovede svedka I. H., ktorí uviedli (bližšie viď bod 17.
rozsudku) že 1/ „po tom ako sa začínala pripravovať na pozemkoch výstavba, synovia žalovaného
oslovili, preto im nehnuteľnosti daroval“, 2/ „v roku 2014 alebo 2015 (syn žalovaného) zistil, že v lokalite
sazačínavýstavbaresp.realitnékancelárieponúkajúpozemkyzaúčelomvýstavby...následnesasnažil
oslovilinéosobyohľadomodpredajapozemkov...nakoniecostaliakojediníkupcispoločnostiSTAVLINE

a ďalší subjekt, ktorým predmetné nehnuteľnosti boli predané v roku 2020, a to mesiac až dva po tom
ako pozemky on aj s bratom nadobudli darovacou zmluvou od otca (žalovaného) ... ohľadom odpredaja
komunikoval so spoločníkom spoločnosti STAVLINE, v januári 2020. Kúpna zmluva bola uzatvorená v
máji 2020 ... dňa 30.4.2020 bol I. D. zaslaný návrh zmluvy, ktorý bol pripomienkovaný ... o tom aká
mala byť hodnota nehnuteľností informoval otca (žalovaného) v čase darovania nehnuteľností. V čase

keď si I. D. vymieňal návrhy kúpnych zmlúv bol ešte stále vlastníkom nehnuteľností žalovaný. Predtým
ako nehnuteľnosti boli darované bol žalovaný informovaný o tom, že na nehnuteľnosti existuje kupec,
že rokuje o predaji resp. že spolu s bratom by nehnuteľnosti mienili predať - s tým žalovaný súhlasil,
darovanie sa následne realizovalo ... synovia žalovaného a žalovaný boli dohodnutí, že žalovaný im
(synom) nehnuteľnosti daruje a následne už ich predávať budú jeho synovia.“, 3/ Z. M. (osoba ktorá

uzavrela so synmi žalovaného kúpnu zmluvu ohľadom predmetných pozemkov) „oslovil žalovaného ... s
cenou navrhovanou žalovaným svedok súhlasil, pričom žalovaný svedka odkázal s ďalšími rokovaniami
na I. D. (svojho syna). .... v apríli 2020 sa s I. D. dohodli sa na podrobnostiach, následne čakali asi
2 týždne z dôvodu, že I. D. chcel aby boli pozemky prepísané na neho a jeho brata, a až potom
aby sa podpísala riadna kúpna zmluva.“ 4/ I. H. (majiteľ susedného pozemku v Obci Y.) uviedol, že

jednania medzi ním a pánmi D. trvali niekoľko rokov ... s „mladými“ D. svedok rokoval z dôvodu, že
títo ho informovali že ich otec, ktorý bol vlastníkom pozemku, ich rokovaním poveril; mal dojem že
o prevod pozemku má záujem otec D., že rodina je na tom dohodnutá a otec im dal záležitosť na
starosť.“,5/Z.M.vprehlásenízodňa5.5.2021potvrdilžerokovalsožalovanýmoodkúpenípredmetnýchnehnuteľností ... v mesiaci apríl 2020 ... následne N. D. previedol nehnuteľnosti na svojich synov, od
ktorých boli nehnuteľnosti odkúpené.

21/3
Zo všetkých uvedených okolností mal súd za preukázané, že žalovaný cielene, úmyselne a efektívne
smeroval svoje konanie tak, aby sa vyhol povinnosti vyplatiť svojim súrodencom (žalobcom) plnenie
za odpredaj nehnuteľností, ku ktorému sa zaviazal v osvedčení o dedičstve - dlhodobo totiž rokoval či
už on sám, alebo prostredníctvom svojich synov (jemu veľmi blízkych osôb) o odpredaji predmetných

(zdedených) nehnuteľností s viacerými subjektami (hlavne po tom, ako obecné zastupiteľstvo Obce Y.
prekvalifikovalo predmetné pozemky na pozemky stavebné, teda bolo zrejmé že ich hodnota výrazne
stúpla). Nakoniec, po tom čo bol dohodnutý odpredaji nehnuteľnosti so spoločnosťou STAVLINE, s.r.o.
a I. Y., pričom návrh kúpnej zmluvy mu / jeho synom bol doručený dňa 30.4.2020, po oboznámení
sa s ním dňom 21.5.2020 (teda za tri týždne) previedol žalovaný darovacou zmluvou nehnuteľnosti na
svojich synov I. D. a I. D., ktorí následne dňom 9.6.2020 (teda za ďalšie necelé tri týždne) odpredali

nehnuteľnosti darované im žalovaným za sumu 200.000,00 € spoločnosti STAVLINE, s.r.o. a I. Y.. Z
uvedenéhosleduareťazeniaudalostímásúdzapreukázané,žežalovanýúmyselnevrozporesdobrými
mravmi konal tak, aby nemusel (aby sa vyhol) povinnosti svojim súrodencom (žalobcom) vyplatiť z
odpredaných nehnuteľností akúkoľvek sumu (tu súd len pripomína, že v konaní bolo preukázané, že
predtým sa vždy „majetky“ po rodičoch strán sporu delili spravodlivo tak, aby každé z detí dostalo na

neho pripadajúci podiel); v súdenom prípade sa teda žalovaný snažil svojich súrodencov „pripraviť“, z
pohľadu súdu jasne nekalým spôsobom, o ich podiel na zisku z predaja pozemkov, čím podľa názoru
súdu konal v rozpore s dobrými mravmi, s účelom a úmyslom nevyplatiť svojim súrodencom podiel, na
ktorého výplatu sa zaviazal!
S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že návrhu žalobcov vyhovel, a žalovanému uložil povinnosť

každému zo žalobcov zaplatiť sumu vo výške 50.000,00 € (ako 1/4-nu zo sumy ktorú obdržali synovia
žalovaného za predaj predmetných nehnuteľností účelovo im darovaných s úmyslom žalovaného vyhnúť
sa splneniu povinnosti voči svojim súrodencom / žalobcom).
Čo sa týka úroku z omeškania, na tento majú žalobca tiež nárok vo výške základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu nimi uvádzaného omeškania (v období od 16.3.2016

do 27.7.2022 bola vo výške 0,00%) s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, preto
súd rozhodol tak že každému zo žalobcov priznal úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy
50.000,00 € (prisúdená suma pre každého žalobcu) od 25.6.2020 (t.j. od 16. dňa nasledujúceho po dni
povolenia vkladu kúpnej zmluvy uzavretej medzi synmi žalovaného so spoločnosťou STAVLINE, s.r.o.
a I. Y., v súlade so znením Osvedčenia o dedičstve č. XXD/XXXX/XXXX, X D not XXX/XX-XX zo dňa

21.5.2008, kedy malo byť realizované plnenie žalovaného v prospech žalobcov) do zaplatenia.
Na záver súd uvádza, že cieľom žaloby žalobcov nebolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej
žalovaným s jeho synmi, ani určenie neplatnosti následne uzavretej kúpnej zmluvy synmi žalovaného so
spoločnosťou STAVLINE, s.r.o. a I. Y., ako sa to snažil podsúvať žalovaný - neplatnosť uvedených zmlúv
žalobcovia vôbec nenapádali (jednalo sa iba o vymyslenú konštrukciu žalovaného), nakoľko žalobcovia

nemali podanou žalobou záujem dosiahnuť určenie neplatnosti uvedených zmlúv, mali záujem na
vyplatení plnenia za finančný výnos z dedičstva; súd sa preto nemal dôvod týmito okolnosťami vôbec
zaoberať.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že ju v spore plne úspešným žalobcom priznal v rozsahu 100%.

Vo vzťahu k intervenientovi, ktorý vystupoval na strane žalovaného, nebolo potrebné prijať žiadne
rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.