Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2023

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722200657
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2023:1722200657.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinoksosídlomvPezinkurozhodolsudkyňouJUDr.IngridDaxnervprávnejvecižalobcu:

Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, proti žalovanému:
Q. Š., N.. XX.XX.XXXX, C. A. D. XXXX/XX, W., štátny občan SR, o zaplatenie 232,92 eur s prísl. a o
čiastočnom späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 67,44 eur zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58,45 eur na bankový účet: SK86 8180 0000 0070 0033
3333, vedený v Štátnej pokladnici, k variabilnému symbolu 8540544101, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
Súd priznáva žalovanému 50,2 %-ný nárok na náhradu trov konania, o výške ktorého rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.3.2022, doručenou na súd dňa 24.3.2022, sa žalobca domáhal, aby súd
platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 232,92 eur /215,92 eur neuhradených
koncesionárskych poplatkov za kontrolované obdobie 1.2.2016 - 30.11.2021 a 17,- eur pokuta v zmysle
os. zákona/ a sumu 1,85 eur /náhrada poštovného/, na tom skutkovom základe, že žalovaný, zo zákona
platiteľ úhrad za služby verejnosti v zmysle osobitného predpisu /zákon NR SR č. 532/2010 Z. z. o

Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov/, neplatil úhrady v zmysle tohto
zákona za uvedené kontrolované obdobie. Žiadal priznať trovy konania .
2. K žalobe pripojil prostriedky procesného útoku: prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu, výzva
na úhradu nedoplatku zo dňa 3.11.2021 s doručenkou, potvrdenie Slovenskej pošty a.s. o výške tarifnej
ceny za úradnú zásielku /poštovného/.
3. Proti vo veci vydanému platobnému rozkazu č.k.: 4C/17/2022-13 zo dňa 21.4.2022 podal žalovaný
včas dňa 12.5.2022 odpor s vecným odôvodnením, v ktorom namietol: 1/ nedoručenie predžalobnej

výzvy s tým, že posledná komunikácia so žalobcom bola si pred 2 rokmi; 2/ že opakovane vyzýval
žalobcu,abysnímnekomunikovalpísomne,aleprostredníctvomjehoaktivovanejelektronickejschránky
a že účtované poplatky neuzná; 3/ že sa chcel so žalobcom dohodnúť na splátkovom kalendári v sume
10,- eur mesačne, čo mu nebolo umožnené s odvolaním sa na nízku sumu a interný predpis, ktorý mu
však žalobca odmietol poskytnúť; 4/ záväzok voči žalobcovi uznáva, nie však v požadovanej výške a
chce sa dohodnúť na splátkovom kalendári. Podaný odpor žalovaný doplnil podaním, doručeným súdu
dňa 13.5.2022, v ktorom namietol premlčanie časti dlhu s tým, že uznáva istinu dlhu vo výške 58,16

eur ak ju žalobca umožní uhradiť v splátkach. V odpore, ani jeho doplnení žalovaný neoznačil žiadne
prostriedky procesnej obrany.
4. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 25.5.2022 tak, že v časti o
zaplatenie sumy 67,44 eur /za obdobie 4/2017 - 3/2019/, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania,berie žalobu späť a v ďalšom konaní sa domáha zaplatenia sumy 148,48 eur v/za obdobie 4/2019 -
11/2021/, pokuty 17,- eur a náhrady poštovného 1,85 eur. K odporu sa vecne vyjadril tak, že pokiaľ ide
o doručenie predžalobnej výzvy, poukázal na k žalobe pripojenú doručenku, ktorá je verejnou listinou

a pre ktorú platí vyvrátiteľná domnienka správnosti údajov na nej uvedených. Je vecou žalovaného
preukázať úhrady v zmysle zákona; nie žalobcu že žalovaný neplatil. Pokiaľ žalovaný vo vzájomnej
komunikácii požadoval komunikáciu prostredníctvom elektronickej schránky, žalobca nemá povinnosť
elektronickej komunikácie, nie je orgánom verejnej moci, advokátom, súdnym exekútorom, notárom
ani správcom, ale je verejnoprávnou inštitúciou, avšak verejnú moc nevykonáva /ako verejnoprávna

inštitúcia nemá štátom delegovanú moc rozhodovať o právach a povinnostiach/. Pokiaľ žalovanému
neumožnil dohodu o splátkach dlhu, poukázal na text interného predpisu žalobcu, podľa ktorého
„vyberateľ úhrady poskytuje platiteľom dohodu o postupnom uhradení nedoplatku na minimálne 3
mesiace, maximálne však 12 mesiacov. Nakoľko dlh žalovaného v tom čase predstavoval sumu
167,04 eur, pri rozložení na maximálnu dĺžku splácania 12 mesiacov, mesačná splátka 10,- eur podľa
požiadavkyžalovaného,nebolamožná,načobolžalovanýopakovaneupozornený.Zdispozitívnehoust.

§ 11 zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií jasne vyplýva možnosť,
nie povinnosť, verejnoprávnej inštitúcie uzavrieť dohodu o splátkach, teda žalobca nie je povinný takejto
žiadosti vyhovieť. A ak žalovaný nie je schopný uhradiť dlh naraz, bude musieť preukázať zhoršenie jeho
sociálnych a ekonomických pomerov. K vyjadreniu žalobca pripojil listinný dôkaz: výzvu na zaplatenie
nedoplatku vo výške 217,77 eur za obdobie do 27.3.2011, zo dňa 3.11.2021, s doručenkou.

5. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodne v rozhodnutí o veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Súd v zmysle cit. ustanovení C.s.p. na základe dispozitívneho úkonu žalobcu konanie v späťvzatej
časti o zaplatenie sumy 67,44 eur zastavil. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, preto súhlas žalovanej nebol potrebný.
9. Súd vykonal na pojednávaní dňa 25.8.2022 vo veci dokazovanie v neprítomnosti žalobcu /neúčasť

ospravedlnil hospodárnosťou konania, pojednávanie žiadal odročiť v prípade, ak žalovaný prednesie
novú argumentáciu/ vyjadrením žalovaného k žalobe, v ktorej uviedol len polemiku, či žalobca je alebo
nie je orgánom verejnej moci, keďže podľa názoru žalovaného žalobca rozhoduje o jeho povinnosti platiť
koncesionárskepoplatky,ichplatenienezávisíodjehovôleažalobcamôžeichplatenievynucovať.Akby
žalobca použil elektronickú komunikáciu, nenastala by situácia, že jemu zaslanú žalobcom upomienku

neprebral on, ale jeho manželka, o čom svedčí podpis na žalobcom k žalobe pripojenej doručenke, ktorý
podpis nie je jeho. K uplatňovanej žalobcom pokute 17,- eur namietol, že za výzvu v zmysle § 10 ods.
2 zákona č. 340/2012 túto nemožno považovať, nakoľko sa v nej požaduje úhrada za výrazne dlhšie
obdobie než 60 dní od zistenia omeškania platiteľa so zaplatením úhrady, naviac túto výzvu ani, ako
uviedol, neprevzal a súčasne za tam uvedené kontrolované obdobie vykonal niekoľko platieb, ktoré však

žalobca nezohľadnil a z ním generovaného rozpisu sa nedá určiť ako boli platby započítané. Na tomto
pojednávaní súd realizoval procesný postup v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p.
10. K časti argumentácie žalovaného na pojednávaní sa žalobca opäť vyjadril len písomne /doručené
súdu dňa 6.9.2021/ tak, že počiatok plynutia lehoty 60 dní § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. viaže
na moment zistenia omeškania, nie deň jeho vzniku, ide o subjektívnu lehotu. Ak eviduje cca 1,37 mil.

platiteľov úhrad, každomesačná kontrola úhrad u každého platiteľa zvlášť by bola mimoriadne nákladná
a neefektívna. Pokiaľ ide o nárok na pokutu a náhradu poštovného, túto si uplatňuje v zmysle § 10 ods.
2,3 cit. zákona. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik nároku na ich zaplatenie je skutočnosť, že platiteľ
nezaplatí dlžnú sumu ani v 30 dňovej lehote, určenej v písomnej výzve.
11. Na pojednávaní dňa 29.9.2022, konanom v neprítomnosti žalobcu /§ 180 C.s.p., neúčasť opäť

ospravedlnil/ žalovaný zopakoval, že neakceptuje doručenie mu výzvy žalobcu zo dňa 3.11.2021 vo
vzťahu k predloženej doručenke a navrhol vykonanie znaleckého dokazovania na posúdenie pravosti
jeho podpisu. Tiež uviedol, že o tom, že bol v omeškaní s úhradami žalobca vedel už v roku 2019, nie
až v čase zaslania výzvy v roku 2021, k čomu predložil emailovú komunikáciu strán v počte 9 listov.
12. V následnom písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 22.3.2023 žalobca uviedol, že výzvu zo

dňa 3.11.2021 doručoval a doručil žalovanému v súlade s ust. § 11 ods. 1,2 zákona č. 340/2012 s tým, že
zákon mu neukladá doručovať takúto výzvu platiteľovi úhrad do vlastných rúk. Za podstatnú skutočnosť
považuje, že výzva bola prevzatá dňa 11.11.2021. Poukázal na Poštové podmienky - všeobecná
časť, bod 6.7.1., týkajúci sa vylúčenia náhradného prijímania zásielok s tým, že žalovaný nevylúčilprijímanie zásielok prostredníctvom náhradných príjemcov zásielok, o čom svedčí jeho tvrdenie o
prevzatí písomnosti jeho manželkou a z prijatia písomnosti možno vyvodiť predpoklad, že sa predmetná
výzva na zaplatenie nedoplatku zo dňa 3.11.2021 dostala do jeho dispozičnej sféry.

13. Žalovaný bol podľa § 3 písm. a/ zákona NR SR č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len
„osobit. zákon“/ platiteľom úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 eur mesačne, pričom žalobca bol
podľa § 4 ods. 1 osobit. zákona vyberateľom a príjemcom tejto úhrady.
14. Podľa žalobcom k žalobe pripojenému prehľadu predpisov a platieb z databázy žalobcu, žalobca

evidoval predpis spolu vo výške 326,65 eur a platby spolu vo výške 108,88 eur, vykazujúc nedoplatok
vo výške 217,77 eur. Z predpisu ďalej vyplýva, že žalovaný nevykonal vôbec žiadnu úhradu za obdobie
od 1/2011 až do 4/2019, následne v mesiacoch 7,11/2019, 2-7/2020, 10-12/2020, 1,2/2021, 4-12/2021.
Úhrady vykonal len: 4/2019 sumu 20,42 eur, 5/2019 sumu 20,09 eur, 5/2019 sumu 18,75 eur, 8/2019
sumu 7,66 eur, 9/2019 sumu 6,98 eur, 10/2019 sumu 6,52 eur, 12/2019 sumu 11,76 eur, 1/2020 sumu
5,97 eur, 8/2020 sumu 3,22 eur, 9/2020 sumu 3,89 eur a 3/2021 sumu 3,62 eur.

15. Výzvou zo dňa 3.11.2021, doručovanou žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu /Záhradná
19, Pezinok/ doporučenou listovou zásielkou prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., žalobca vyzýval
žalovaného na zaplatenie nedoplatku na úhradách za služby verejnosti vo výške 217,77 eur za obdobie
od 27.3.2011 vr. novembra 2021, vrátane poštovného 1,85 eur v lehote do 30 dní, inak uplatní nárok aj
na zaplatenie pokuty 17,- eur v zmysle os. predpisu.

16. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty a.s. tarifná cena za túto zásielku - poštovné bola vo výške
1,85 eur. Podľa k žalobe pripojenej doručenky výzva bola doručená prevzatá dňa 11.11.2021, opatrená
vlastnoručným podpisom, podľa tvrdenia žalovaného, čo žalobca nesporoval, jeho manželky..
17. Podľa odborného záveru písomného znaleckého posudku /znalecký úkon nariadený súdom na návrh
žalovaného/ znalkyne z odboru písmo znalectvo, odvetvie ručné písmo Mgr. Zity Troščákovej č. 3/2023

sporný podpis vyhotovený k zneniu priezviska Štít na kópii doručenky zo dňa 11.11.2021 nie je pravým
podpisom žalovaného.
18. Z databázy žalobcu - prehľadu predpisov a platieb vyplýva, že žalovaný v rozhodnom období
apríl 2019 - november 2021, vykonal úhrady za služby verejnosti v nepravidelných sumách v celkovej
výške 108,88 eur oproti povinnosti úhrad v celkovej sume 148,48 eur /32 x 4,64 eur/. Dlh žalovaného,

nepodliehajúci premlčaniu v zmysle § 100 ods. 1, § 101 Obč. zák., tak za rozhodné obdobie, vymedzené
stranou žalobcu / apríl 2019 - november 2021/ predstavuje len sumu 39,60 eur.
19. Podľa žalovaným predloženej písomnej komunikácie so žalobcom /čl. 76 - 83 spisu/, žalovaný
bol na nedoplatok na úhradách za služby verejnosti žalovaným vyzývaný už v roku 2019 /výzva z
10.1.2019, nedoplatok vo výške 437,61 eur za obdobie 1.4.2011 - 31.1.2019/, na ktorú odpovedal

vznesením námietky premlčania /listom zo dňa 196.1.2019/, čo žalobca čiastočne akceptoval /listom
zo dňa 22.1.2019/ s tým, že žalovaného vyzval na zaplatenie nepremlčanej časti vo výške 167,04 eur
za obdobie 2/2016 - 1/2019 + poštovné 1,45 eur. Písomnej žiadosti žalovaného zo dňa 11.2.2019 o
splátkový kalendár na úhradu dlhu v splátkach po 10,- eur mesačne žalobca listom zo dňa 25.2.2019
zamietol z dôvodu, že dlžná suma musí byť uhradená do 12 mesiacov. Následná komunikácia sa týkala

nesúhlasužalovanéhosnepovolenímsplátokvnímpožadovanejvýške10,-eurmesačne,tiežnamietal,
že s ním žalobca nekomunikuje prostredníctvom aktivovanej elektronickej schránky, ako orgán verejnej
moci a preto neakceptuje požiadavku úhrady poštovného.
20. Podľa § 1 ods. 2 Obč. zák. občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických
osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu

osôb, pokiaľ tieto občiansko-právne vzťahy neupravujú iné zákony.
21. Podľa § 1 zákona NR SR č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení úč. v rozhodnom období /ďalej len „osobit. zákona/, tento zákon upravuje
platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania /ďalej len „úhrada“/.

22. Podľa § 3 písm. a/ osobit. zákona, platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom
elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v
odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome,
22. Podľa § 4 ods. 1 osobit. zákona, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia
Slovenska.

23. Podľa § 6 ods. 1 osobit. zákona, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý
kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii
odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné
miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).24.Podľa§7ods.1osobit.zákona,povinnosťplatiťúhraduvznikáodprvéhodňakalendárnehomesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom a zaniká posledný deň
kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

25. Podľa § 7 ods. 2 osobit. zákona, úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac
je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
26. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) osobit. zákona, vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly
platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku
povinnosti platiť úhradu a ak ide o platiteľa podľa § 3 písm. a), meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu

odberného miesta, číslo sústredeného inkasa platieb obyvateľstva, ak platí úhradu prostredníctvom
poštového podniku, číslo odberného miesta, adresu na doručovanie písomností, skutočnosti podľa § 5
ods. 1, § 6 ods. 1 druhej vety a ods. 3 a rodné číslo, ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu
podľa § 5 ods. 1 alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3.
27. Podľa § 10 ods. 1,2,3,5 osobit. zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so
zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný

ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie
poštových sadzieb, súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a)
nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je
povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v
omeškaní,pokutypodľaodsekov3a4apoštovýchsadziebjepovinnývyberateľúhradyuplatniťnasúde.

28. Podľa § 11 ods. 1,2 osobit. zákona, výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi
doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 8 alebo
ods.10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania
platiteľa. Ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa
vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy

platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi
úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.
29. Podľa § 28 ods. 3 písm. q) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“) , prevádzkovateľ prenosovej
sústavy je ďalej povinný registrovať a viesť evidenciu registrovaných odberných miest účastníkov trhu

s elektrinou pripojených do prenosovej sústavy.
30. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné
31. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu.

Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať /§ 132 ods. 1 C.s.p./. Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán
v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú
stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci
samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje

pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež
tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné
bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho
pozitívneho tvrdenia.
32. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu, po jej čiastočnom

späťvzatí, je dôvodná a to v rozsahu sumy 58,45 eur /suma 39,60 eur dlžných úhrad za služby
verejnostivrozhodnomobdobí4/2019-11/2021,zohľadniacobranužalovanéhoočiastkovýchúhradách
v rozhodnom období, suma 17,- eur pokuta a suma 1,85 eur náhrady poštovného, v zmysle vyššie
cit. os. predpisu/, preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného na jej zaplatenie zaviazal. Medzistranami nebolo sporné, že žalovaný je platiteľom úhrad za služby verejnosti v zmysle cit. os. predpisu
a preto v zmysle tohto zákona bol povinný pravidelne, vo výške a v lehotách striktne stanovených
osobitnýmpredpisomžalobcovi,akovyberateľoviúhradapríjemcoviúhradtietouhrádzať,ktorúzákonnú

povinnosť si evidentne dlhodobo riadne a včas neplnil. Žalovaný v konaní nepoprel tvrdenia žalobcu
že riadne a včas nevykonával úhrady za služby verejnosti. Povinnosti, uloženej žalovanému vyššie cit.
os. predpisom žalovaného nezbavuje to, že s ním žalobca nekomunikoval prostredníctvom aktivovanej
elektronickej schránky, čo ani nebol povinný v zmysle zákona NR SR č. 305/2013 Z. z., keďže nad všetku
pochybnosť nie je orgánom verejnej moci, ako sa mylne domnieva žalovaný, keďže žalobca autoritatívne

nerozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo, alebo nepriamo a teda nevydáva
rozhodnutia, vynútiteľné štátnou mocou /viď rozhodnutie ÚS ČaSFR I. ÚS 191/92 zo dňa 9.6.1992/;
žalobca je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zákonom a v zmysle cit. os. predpisu je len vyberateľom
úhrad za služby verejnosti, pričom neplatenie týchto úhrad mu sám os. predpis ukladá vymáhať na
súde, t.j. uplatniť žalobou na súde /až právoplatné rozhodnutie súdu je vymáhateľné/, ani skutočnosť,
že mu žalobca neumožnil plniť predchádzajúci jeho dlh v splátkach /tu súd podotýka, že žiaden právny

predpisžalobcovineukladápovinnosťuzavrieťsdlžníkomúhradzaslužbyverejnostidohoduosplátkach
dlhu; takáto dohoda je vždy len na vôli veriteľa, ktorý sa tým zbavuje možnosti získania finančných
prostriedkov skôr, jednorazovo, pričom ako vyplynulo z dôkazov samotného žalovaného, žalobca bol
ochotný umožniť žalovanému splatiť predchádzajúci dlh v splátkach za ním stanovených podmienok /do
12mesiacov/.Pokiaľišloo zaplateniepokuty17,-eurapoštovného1,85eur,tedanárokov,vyplývajúcich

žalobcovi z cit. osobitného predpisu za splnenia podmienky nezaplatenia dlhu platiteľom úhrad za služby
verejnosti v lehote do 30 dní od doručenia výzvy, v prípade žalovaného teda do 12.12.2021, resp. do
13.12.2021 /§ 122 ods. 1,3 Obč. zák./, čo žalovaný v konaní odmietal s poukazom na nedoručenie mu
výzvy žalobcu na zaplatenie dlhu zo dňa 3.11.2021, z dikcie ust. § 45 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že
prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe v okamihu, keď k nej dôjde, čo ustálila súdna prax tak, že

„Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal
objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka
považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť
oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry
jeho dispozície. Interpretácia procesných predpisov neprichádza do úvahy. V zmysle týchto, prejav vôle

vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav
vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“ /napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo
129/2010 zo dňa z 28. 1. 2011/. V danom prípade, ako poukázal aj žalobca, výzvu žalobcu zo dňa
3.11.2021 možno považovať za doručenú žalovanému, keď túto podľa tvrdenia samotného žalovaného
prevzala jeho manželka, jeho blízka osoba, ktorú v zmysle Poštového poriadku z náhradného doručenia

nevylúčil, mal teda objektívnu možnosť sa s obsahom jeho manželkou prevzatej zásielky oboznámiť
a preto je potrebné považovať ju za žalovanému doručenú. Sám žalovaný v konaní uviedol, že ho
manželka o doručenej zásielke telefonicky informovala, pričom jej dal pokyn, aby ju „hodila do koša“, že
jej obsah ho „nezaujíma“. Uvedeným bola naplnená fikcia doručenia a to aj v prípade, že sa žalovaný s
obsahom zásielky neoboznámil. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca vystavil výzvu zo dňa 3.11.2021

viac ako 60 dní od zistenia jeho omeškania, je táto námietka irelevantná, nemajúca vplyv na posúdenie
nároku žalobcu v tomto konaní, keďže cit. os. predpis v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje
prípadný zánik /preklúziu/ nároku žalobcu na doplatenie dlžných úhrad za služby verejnosti v prípade
nedodržania lehoty 60 dní od zistenia omeškania platiteľa úhrad s úhradami za služby verejnosti. V
danom prípade žalovaný úspešne uplatnil námietku premlčania časti uplatňovaného nároku a v tejto

časti /o zaplatenie sumy 67,44 eur za obdobie 4/2017 - 3/2019/ žalobca aj vzal žalobu späť a súd konanie
v tejto časti zastavil.
33.Lehotanasplnenieuloženejpovinnostijetridniododňaprávoplatnostirozsudku/§232ods.3C.s.p./.
34. „Zákonom stanovená lehota na plnenie je zásadne trojdňová. Len v odôvodnených prípadoch môže
súd určiť lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že plnenie možno vykonať v splátkach, ktorá výroková časť však

musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver
súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery strán je vhodné
určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie
možno uskutočniť v splátkach.“ /R 78/1966/
35. V danom prípade pokiaľ žalovaný žiadal, aby mu súd povolil splniť dlh v splátkach, netvrdil a

nepreukázal žiadne skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu
prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu
než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach36. O náhrade trov konania súd rozhodol v zastavujúcej časti podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého,
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, keďže v
tomto prípade procesne zavinil čiastočné zastavenie konania žalobca svojím čiastočným späťvzatím

žaloby.
37. O nároku na náhradu trov konania vo veci samej súd rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. V predmetnej veci sa žalobca svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 234,77 eur istiny /čo
predstavuje 100%/, súd jeho žalobe vyhovel vo výške 58,45 eur /čo predstavuje úspech žalobcu 24,9%/,
súd zastavil konanie v časti istiny 67,44 eur a zamietol v časti 108,88 eur /čo predstavuje úspech
žalovaného 75,10%/. Čistý úspech žalovaného potom predstavuje nárok 50,2% náhrady trov konania.
23. O výške tejto náhrady rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením /§ 262 ods. 2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,

ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.