Rozsudok – Majetok – Sloboda a ľudská… ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B3-6T/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322010111
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kapinaj

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2023:1322010111.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I v Bratislave pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 16.11.2023 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
Y. G., L.. XX.XX.XXXX E. J., P.. J. X., K. XX,

j e v i n n ý, ž e

po tom, ako v čase o 01.33 hod. dňa 22.09.2021 na Y. A. Č. XXXX/XXX v Ivanka pri Dunaji manuálne
odpojil uzamknutie motora elektrickej brány oplotenia tam situovaného rodinného domu, túto bránu
manuálne otvoril, vošiel na pozemok rodinného domu, kde z dvora za použitia pravého kľúča, ktorý sa
nachádzal v zapaľovaní odcudzil motorové vozidlo - štvorkolku zn. Yamaha Grizly 700, bez evidenčných
čísiel s nezisteným VIN číslom tmavozelenej vojenskej farby, v čase odcudzenia s defektom na ľavom
prednom kolese, následne odtiahol bránu, tak aby cez ňu s odcudzenou štvorkolkou prešiel a odišiel na

nejpreč,pričomjuodstavilnapoľnejcestemedziZelenouvodouaVrakuňou,čímpoškodenémuW.Y.,J.
Y. XXXX/XXX, W. G. K. spôsobil škodu vo výške 5.175,-Eur, a skutku sa dopustil napriek skutočnosti, že
bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III. pod sp. značkou 3T 83/2021 zo dňa 12.08.2021,
právoplatným 12.08.2021 uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14
k § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - prekonaním
prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, a prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak
väčšiu škodu, a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu s
prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, k úhrnnému trestu odňatia slobody
vo výmere 28 /dvadsaťosem/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po tom, čo obžalovaný nespravil
žiadne z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, súd vykonal dokazovanie

výsluchom obžalovaného, poškodeného, a na záver sa oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi
zabezpečenými v spise pričom dospel ku skutkovým a právnym záverom uvedeným vo výroku tohto
rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie skutku a opísal jeho spáchanie tak, ako to

vyplýva zo skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku, pričom jeho obrana smerovala len k tomu, že
skutok sa nestal na pozemku, ako sa uvádza v obžalobe, pričom bližšie k tomu uviedol, že ten skutok sa
stal na inej parcele, pričom skutok podľa obžaloby sa mal stať na Y. A. Č.. XXX avšak to je G. XXXX/X,
avšak tú štvorkolku zobral z druhej parcele (XXXX/X, ktorá patrí spoločnosti Ježišovej). Obidva pozemky
sú mimo zastavaného územia obce a tá štvorkolka bola na pozemku, ktorý je samostatne oplotený.

Priznanie spáchania skutku, teda to že obžalovaný zobral tú štvorkolku z predmetného pozemku, je
podporená aj výpoveďou poškodeného, ktorý popísal, ako podľa kamerových záznamov a miestneho
zisťovania sa dostali k osobe obžalovaného, ktorého keď konfrontovali sa ku skutku priznal, že túto
štvorkolku ukradol pre nejakého chlapa z Vrakune.

K obrane obžalovaného, samotný poškodený uviedol, že on má rodinný dom na pozemku a to na parcele
č. XXXX/X, pričom parcelu XXXX/X má v prenajme od Spoločnosti Ježišovej, a tieto pozemky sú zvonka
oplotené jedným plotom, medzi pozemkami na parcelách XXXX/X a XXXX/X je vo vnútri múrik s vlastnou
bráničkou a to preto, aby výhľad do záhrady nekazil pohľad na veci, ktoré majú v zadnej časti pozemku.

Súd pri hodnotení tejto obrany obžalovaného, konštatuje, že nevie čo obžalovaný touto obranou
smeroval a čo ňou chcel dosiahnuť, nakoľko neoprávnene vnikol do obydlia iného, čím sa rozumie
v zmysle § 122 ods. 5 Trestného zákona, aj iné priestory slúžiace na bývanie vrátane priestorov
a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Uvedené je preukázané, jednak
výpoveďou poškodeného, ktorý jasne opísal, že sa jedná o uzavretý a oplotený pozemok s jedným

vonkajším plotom, a je z pohľadu tejto právnej kvalifikácie irelevantné, že poškodený má vnútri pozemok
ešte rozdelený múrom s bráničkou, ktorý má zakrývať určitú nazvime to hospodárku časť pozemku.

Teda vyhodnotením všetkých vo veci vykonaných dôkazov súd konštatuje, že obžalovaný naplnil všetky
obligatórne pojmové znaky prečinu porušovania domovej slobody, kedy vnikol na cudzí pozemok, čin

spáchal vlámaním, a následne z tohto pozemku si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil.

Vo vzťahu k výroku o treste sa súd oboznámil s aktuálnym odpisom z registra trestov a registrom
priestupkov a zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 11 krát súdne trestaný a z toho 9 krát pre trestný čin
majetkového charakteru. Súd má za to, že u obžalovaného sa jedná o druhového recidivistu, u ktorého

ani viaceré nepodmienečné tresty neviedli k uvedomeniu si jeho protiprávneho konania. U obžalovaného
súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť a teda že sa ku skutku priznal a tento aj oľutoval, no na
strane druhej zistil dve priťažujúce, a to že už bol za trestný čin odsúdený a že spáchal viac trestných
činov. K spáchaniu viacerých trestných činov súd poukazuje na teóriu trestného práva hmotného a teda,
že spáchaním viacerých trestných činov sa rozumie aj viacčinný súbeh v tomto prípade rôznorodý,

kedy obžalovaný potom, čo sa vlámal na pozemok (jeden trestný čin), následne si prisvojil cudziu vec
(druhý trestný čin). Pre úplnosť súd dodáva, že každé konanie páchateľa treba posúdiť podľa všetkých
ustanovení trestného zákona, ktoré sa na dané konanie vzťahujú, pokiaľ nejde o faktickú konzumpciu
trestných činov, čo v danom prípade jednoznačne nenastalo.Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho
uvedomenia si závažnosti dôsledkov svojho protiprávneho konania v rámci tak individuálnej prevencie
ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u neho potrebné

pôsobiť primeraným nepodmienečným trestom odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby ale
zvýšenej (§ 38 ods., 4 Trestného zákona) so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, nakoľko bol v predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Sú v rámci adhézneho konania nerozhodoval o nároku poškodeného na náhradu škody, keďže tento na
začiatku hlavného pojednávania vyhlásil, že si nárok na náhradu škody od obžalovaného nežiada.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Mestský súd
Bratislava I. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.