Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521200391
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3521200391.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov – sudcov JUDr. Miriam Štillovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto
nadVáhomakokolíznymopatrovníkom,dieťarodičovmatky:C.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.XX,XXX
XX F. C. F. G., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Zdenka Hrušková, advokátka, so sídlom
Makovického 7, 010 01 Žilina a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, zastúpeného
splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Zuzana Loffayová, advokátka, so sídlom Beckovská Vieska 623,
916 31 Kočovce, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní

matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. NM-11P/7/2021-399 zo dňa 07. septembra
2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI., X. p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch VII., VIII., IX., XI., XII. a XIII. z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súdu) rozsudkom č. k. NM-11P/7/2021-399

zo dňa 07. septembra 2023 rozhodol takto:
I. C. A., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že
matka a otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého A., nar. XX.XX.XXXX striedavo
v týždenných intervaloch takto:
II. Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého A., nar. XX.XX.XXXX, každý
nepárny týždeň v čase od piatka tomuto týždňu predchádzajúceho od 18:15 hod. do nasledujúceho
piatka v nepárnom týždni do 18:15 hod.

III. Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého A., nar. XX.XX.XXXX, každý párny
týždeň v čase od piatka tomuto týždňu predchádzajúceho od 18:15 hod. do nasledujúceho piatka v
párnom týždni do 18:15 hod.
IV. Každý z rodičov je povinný vždy v čase začiatku zabezpečovania osobnej starostlivosti prevziať
maloletého A., nar. XX.XX.XXXX, v mieste bydliska druhého rodiča.
V. Každý z rodičov je povinný vždy v čase skončenia zabezpečovania osobnej starostlivosti maloletého
A., nar. XX.XX.XXXX, riadne pripraviť a odovzdať druhému rodičovi.

VI. Právo zastupovať maloletého a spravovať majetok maloletého majú obaja rodičia.
VII. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A., nar. XX.XX.XXXX, sumou výživného vo výške
150,00 eur mesačne s účinnosťou od 05.02.2021 do 31.08.2022, sumou výživného vo výške 170,00 eurmesačne s účinnosťou od 31.08.2022 do 30.06.2023, sumou výživného vo výške 150,00 eur mesačne
s účinnosťou od 01.07.2023, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
VIII. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.02.2021 do 07.09.2023 v celkovej výške

1.760,00 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,00 eur spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej sumy, kedy sa stáva splatným celý dlh.
IX. Vo zvyšnej časti návrh matky zamieta.
X. Súd ukladá rodičom maloletého povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, psychologickému
poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Myjava, pracovisko Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Klčové

32, počas 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
XI. Otec maloletého je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania spočívajúcich v odmene za znalecké
dokazovanie vo výške 347,20 eur na účet súdu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
XII. Štátu náhradu trov konania vo výške 347,23 eur nepriznáva.
XIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 05.02.2021 otec žiadal, aby súd

rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému tak, že maloletého zverí do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, pričom v starostlivosti otca bude každú párnu sobotu od 14.00 hod. do
nasledujúcej soboty do 14.00 hod. a v starostlivosti matky bude od každej nepárnej soboty od 14.00
hod. do nasledujúcej soboty do 14.00 hod., výživné sa neurčí a žiadnemu z účastníkov neprizná nárok
na náhradu trov konania.

1.2 Okresný súd mal zistené, že rodičia dieťaťa nie sú manželia. Od narodenia dieťaťa žili v spoločnej
domácnosti až do rozchodu v augusta 2020, kedy matka spolu s maloletým odišla bývať k svojej matke.
Otec sa s maloletým stretával aj s prespaním, či v domácnosti otca alebo otcovej matky. Stretávanie
sa realizovalo po dohode rodičov. Vo februári 2021 matka navrhla otcovi pravidelné stretávanie, a to
každý druhý víkend od piatku do pondelka, pričom akýkoľvek ďalší styk s maloletým bude následne

po dohode, pričom otcovi v styku nebude nijako brániť. Otec s návrhom nesúhlasil a podal návrh na
zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch. Matka
so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila a žiadala, aby maloletý bol zverený do jej osobnej
starostlivosti a upravené stretávanie otca s maloletým od štvrtku do nedele. Ako dôvody uviedla, že otec
sa o maloletého nevie riadne postarať, pracovnú vyťaženosť a ďalšie aktivity otca, starostlivosť iných

osôb a citovú naviazanosť maloletého na matku a zlé znášanie odlúčenia maloletým.
1.3Prirozhodovaníoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťusúdvychádzal
z ust. § 24 ods. 1, 2, 5, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 zák. č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“). Vykonaním
rozsiahleho dokazovania zistil, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov je v najlepšom záujme maloletého. Od podania návrhu na súd sa stretávanie otca s maloletým
realizovalo v zmysle dohody rodičov a to od každého druhého štvrtku kedy si otec maloletého vyzdvihol
v škôlke do nedele. Uznesením súdu zo dňa 22.06.2021 bolo rozšírené stretávanie otca s maloletým
o jeden deň, t.j. od párnej stredy od 15.00 hod. do nedele 18.15 hod. Maloletý bol na odlúčenie od
matky na niekoľko dní teda aj s prespatím v domácnosti otca zvyknutý. V starostlivosti ani jedného

z rodičov neboli zistené žiadne nedostatky, čo potvrdzujú aj lekárske správy a správa zo školy. Za
pravdivé považoval, že maloletý mal v januári 2023 zdravotné ťažkosti (bolesti hlavy aj s vracaním), ktoré
matka pripisovala striedaniu sa maloletého v jej domácnosti a u otca, čo malo na maloletého negatívne
vplývať. Po vykonaných vyšetreniach bola maloletému zistená diagnóza – iná choroba nervovej sústavy,
nezatriedená inde. Problémy sa viackrát neopakovali a teda neboli zistené žiadne psychosomatické

prejavy v súvislosti so striedaním sa maloletého, rovnako tak v súvislosti s výchovou rodičov. Kolízny
opatrovník vyjadril súhlas so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Obaja rodičia sa postupne dopracovali k striedavej osobnej starostlivosti, maloletý má rád obidvoch
rodičov aj obidve babičky, či už zo strany otca alebo matky. Na to, že postupné rozširovanie kontaktu
maloletého s otcom je v záujme maloletého poukázala aj znalkyňa vo svojom znaleckom posudku,

kedy odporučila týždňové intervaly s tým, že postupné rozširovanie má vyústiť do striedavej osobnej
starostlivosti. Počas školského roka neboli na strane ani jedného z rodičov zistené žiadne závady.
Skutočnosť, že maloletý či už pred jedným alebo druhým rodičom rozpráva niečo iné, na toto upozornila
aj znalkyňa v znaleckom posudku, že sa maloletý môže takto vyjadrovať, aby neranil ani jedného
z rodičov. Podľa súdu otec, rovnako ako matka je schopný plnohodnotne zabezpečiť starostlivosť

o maloletého (staral sa o neho keď bol chorý, pomáhal mu s prípravou do školy, navštevoval s ním
logopedickú ambulanciu). Maloletý bol na základe neodkladného opatrenia počas letných prázdnin
v júli a auguste 2023 v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch, ktoré
neodkladné opatrenie sa riadne realizovalo. Postupné rozširovanie kontaktu otca s maloletým tak, akoto tiež navrhovala znalkyňa vo svojom znaleckom posudku v konečnom dôsledku splnilo svoj účel a pre
iné rozhodnutie nebol dôvod. Matka dieťaťa potvrdila snahu otca avšak vyjadrila názor, že všetko, čo
doposiaľ otec pre maloletého v rámci starostlivosti urobil nie je postačujúce (napr. nedostatky v príprave

do školy, na šport). Znalkyňou bolo zistené, že po rozvode rodičov vyžadoval maloletý od matky emočnú
podporu a sýtenie, pričom ale matka je vo svojich prejavoch protichodná, nakoľko venuje pozornosť aj
svojmu priateľovi a je mierne hostilne (nepriateľsky) nastavená voči otcovi, čo maloletý vníma. Neskôr
matka uviedla, že už nie je vo vzťahu s maloletým žije sama v domácnosti svojej matky. U otca znalkyňa
zistila, že otec je v prejavoch emočný strnulý, hoci je senzitívny, v prejave mu bránia obavy a pocity

ohrozenia, voči ktorým je obranne nastavený. V konaní bolo zistené, že otec maloletého v záujme čo
najviac tráviť čas s maloletým sa vzdal viacerých vedľajších verejných aktivít a funkcií.
1.4 Obaja rodičia zhodne uviedli, že ich vzájomné vzťahy sú výrazne narušené, nevedia spoločne
rozumne komunikovať, navzájom sa osočujú, každý má vlastnú predstavu o výchove maloletého. Pre
zlepšenie vzájomnej komunikácie rodičov, nastavení si pravidiel, súd nariadil výchovné opatrenie, ktoré
bude realizované centrom pre deti a rodiny po dobu 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

1.5 Pokiaľ ide o výživné otca zaviazal vyživovacou povinnosťou od podania návrhu, t.j. od 05.02.2021
do 31.08.2022 vo výške 150,- eur, t.j. počas navštevovania materskej školy (mal zistené len náklady
na stravu a poplatky predstavovali sumu 52,- eur a iné bežné mesačné náklady sumu 290,- eur).
Matka dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 800,- eur a bežné mesačné náklady predstavovali
sumu 700,- eur. Otec z pracovného pomeru dosahoval čistý mesačný príjem cca 700,- eur. Je jediným

konateľomaspoločníkomvdvochobchodnýchspoločnostiach(Ekopol,s.r.o.aMipaK,s.r.o.).Zúčtových
závierok k 31.12.2020, k 31.12.2021 a k 31.12.2022 vyplýva, že u spoločnosti Ekopol, s.r.o. bol výsledok
hospodárenia za príslušné účtovné obdobia mínusový a u spoločnosti MipaK, s.r.o. k 31.12.2022 v sume
483,-eurčosúvisísrastomenergií,stratouobchodnéhopartneraKärcher.Jehobežnémesačnénáklady
predstavovali sumu 1.075,- eur (600,- eur úver, 175,- eur plyn, 100,- eur elektrina, výživné na syna

100,- eur ako i výživné na staršieho syna 100,- eur). Od septembra 2021 (správne 2022 – poznámka
odvolacieho súdu) nastúpil maloletý do 1. ročníka základnej školy s čím pribudli matke ďalšie výdavky
spojené so školou spolu cca 60,- eur mesačne: ako školské pomôcky 46,02 eur, výtvarná výchova 32,37
eur, športový vak 8,99 eur, tenisky a súprava 40,- eur, papuče 2x (družina a škola) 30,- eur, korčule 45,-
eur t.j. v priemere 20,- eur mesačne + bežné mesačné výdavky ako strava v škole (aktuálne iba réžia

10,- eur), ŠKD 20,- eur, ZRPŠ 15,- eur/ polročne (3,- eur). Pokiaľ ide o bežné mesačné náklady matky
a otca a ich príjmy v tomto rozhodujúcom období oproti nákladom a príjmom v čase podania návrhu k
podstatnej zmene nedošlo. Od septembra 2021 (správne 2022 – poznámka odvolacieho súdu) do júna
2023 zaviazal otca výživným v sume 170,- eur mesačne. Od júna 2023, kedy sa fakticky na základe
neodkladného opatrenia realizovala striedavá osobná starostlivosť otca zaviazal sumou výživného 150,-

eur, ktorá suma s poukazom na príjmy a výdavky obidvoch rodičov a výdavky maloletého odôvodňuje
jeho potreby. Otec dobrovoľne prispieva sumou 100,- eur a je ochotný podieľať sa naviac aj na školských
výdavkoch ako je strava (režijný poplatok), ZRPŠ, školská družina a krúžky v réžii školského zariadenia.
1.6 Nakoľko súd otca zaviazal platiť zvýšené výživné od podania návrhu vznikol otcovi nedoplatok na
zročnom výživnom v celkovej výške 1.760,- eur, ktorý zaviazal otca platiť v mesačných splátkach po

50,- eur spolu s bežným výživným z dôvodu, aby nebola ohrozená platba bežného výživného a to pod
stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, kedy sa stáva splatným celý dlh
(§ 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).
1.7 Vo zvyšnej časti ohľadne matkou navrhnutou sumou výživného súd návrh zamietol.
1.8 Štátu vznikli trovy konania za znalečné (vypracovanie znaleckého posudku a účasť znalca na

pojednávaní) v sume 694,43 eur, ktoré bolo uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu. V predmetnej
veci bola matka oslobodená od súdnych poplatkov z ktorého dôvodu súd s poukazom na ust. § 55 a § 58
zák. č. 161/2015 Z. z. CMP zaviazal na náhradu trov konania štátu otca a to v polovici vo výške 347,20
eur na účet súdu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa súdu by bolo nespravodlivé, aby celá
ťarcha bola prenesená na otca. Vo zvyšnej časti v sume 347,23 eur, keďže matka bola oslobodená od

súdnych poplatkov štátu náhradu trov konania nepriznal.
1.9 O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej
len „CMP“ tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obidvaja rodičia.

3. Matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolaním zo dňa 27.11.2023 napadla
výroky I. až X. odvolávajúc sa na dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP a § 62 ods.
1 CMP.3.1 K zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti uviedla, že na takéto rozhodnutie neboli
splnené žiadne predpoklady. Z hľadiska posúdenia splnenia zákonných predpokladov pre striedavú
osobnú starostlivosť je významným faktorom, či rodičia napriek rozvratu ich vzťahov dosahujú takú

psychickú a mentálnu vyspelosť, že v záujme dieťa sú schopní eliminovať prejavy svojich vážne
narušených vzťahov do takej miery, aby to na dieťa nemalo negatívny dopad. Súdu muselo byť
zrejmé, že ku času rozhodnutia vo veci samej rozsudkom ohľadne striedavej osobnej starostlivosti je
situácia a komunikácia medzi nimi stále vyhrotená a nie je možnosť zhodnúť sa ani v najzákladnejších
otázkach starostlivosti o maloletého syna (zakupovanie vecí pre dieťa, hradenie výdavkov na potreby

dieťaťa, stravovanie syna v súvislosti s ochorením, bagatelizovanie liečby otcom, domáca príprava
syna na vyučovanie a prístup otca k synovi, nezhoda v mimoškolských aktivitách, režime dňa syna,
porušovanie pravidiel). V domácnosti jej ako matky a v domácnosti otca sú dva rôzne režimy, ktoré
nie sú kompatibilné, uvedené je pre dieťa náročné, čo sa prejavuje vždy po návrate od otca, kedy
sa nevie bezproblémovo aklimatizovať do režimu, ktorý má u nej a s ktorým doteraz nemalo žiadny
problém. Tento stav pretrváva doposiaľ. V rámci konania vedeného na bývalom Okresnom súde Nové

Mesto nad Váhom pod sp. zn. 5P/28/2022, ktorý spis navrhla pripojiť a oboznámiť sa s ním nebolo
možné sa s otcom dohodnúť ani v otázke miesta návštevy 1. ročníka základnej školy pričom súd jej
dal vyhovením neodkladného opatrenia a rozhodnutia vo veci samej za pravdu. Uviedla, že bola vždy
prístupná spoločnému odbornému poradenstvu avšak neústupčivosť a presadzovanie si svojho bolo
problémom i na týchto stretnutiach. Už z uvedeného stavu muselo byť súdu zrejmé, že striedavá osobná

starostlivosť o syna za danej situácie nemôže byť synovi prospešná, kým sú konflikty pretrvávajúce
a vyostrené. Uvedené skutočnosti a ich následky však súd nebral pri rozhodovaní na zreteľ napriek
tomu, že pre rozsudok je v zmysle ust. § 329 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“ rozhodujúci stav existujúci v čase vynesenia rozsudku. Ďalej matka uviedla, že otec
ju reálne nerešpektuje ako matku syna (pred súdom však verbalizuje iné), nepočúva jej rady, názor,

tie ho dokonca iritujú a vedú k jeho výbušnosti, čoho svedkom bol aj samotný súd, kolízny opatrovník
či psychológ ÚPSVaR v tomto konaní ako aj v konaní sp. zn. 5P/28/2022 nakoľko sa tak dialo aj na
pojednávaniach ako to vyplýva zo zvukových záznamov z jednotlivých pojednávaní, s ktorými navrhuje,
aby sa odvolací súd oboznámil. Pokiaľ súd vychádzal z toho, že syn sa údajne mal na striedavú
starostlivosť už počas letných prázdnin adekvátne nastaviť, ohľadne preukázania tejto skutočnosti však

nevykonal žiadne dokazovanie, neinicioval vykonanie pohovoru kolízneho opatrovníka, či psychológia
ÚPSVaR s maloletým ani iným práve relevantným spôsobom nezistil či sa maloletý nastavil na striedavú
osobnú starostlivosť tak, že by bola na prospech dieťaťa aj počas školského roka. Synov názor však
nebol v tomto konaní vôbec zisťovaný, hoci je už starší než v čase začatia konania. Maloletému by
malo byť umožnené vyjadriť sa k možnosti nariadenia striedavej osobnej starostlivosti. Po skončení

prázdnin sa syna pýtala ohľadne jeho predstavy o nasledovnej starostlivosti ich rodičov o neho, syn
jej povedal, že cez letné prázdniny by chcel, aby to bolo tak ako tieto prázdniny a cez školský rok,
aby to bolo tak ako predtým teda prevažne u nej (ako to to bolo nariadené neodkladným opatrením
č. k. 11P/7/2021-48 zo dňa 22.06.2021 každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod. do nedele 18.15
hod). Ďalej matka uviedla, že dieťa je rozsudkom zverené do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá

má slúžiť predovšetkým na kontakt dieťaťa s rodičom, avšak otec syna nechával i počas tohto leta
ale aj predošlého styku v zmysle neodkladného opatrenia zo dňa 22.06.2021 na starosť svojej bývalej
manželke, dospelým deťom, svojej matke či aj novej partnerke. Tento stav synovi nevyhovuje a pociťuje
ešte väčší deficit jej prítomnosti. Otec sa dieťaťu plne nevenuje a preto možno považovať jeho návrh
na zverenie syna do striedavej osobnej starostlivosti za iný než účelový. Podľa matky to, že dieťa má

rado oboch rodičov, na čo poukazuje súd v rozsudku ešte nie je dôvodom na nastolenie striedavej
starostlivosti.Ktomu,abymalodieťaradoobochrodičov,másmerovaťkaždéusporiadanierodičovských
vzťahov. Mala za to, že je zistené, že rodičia, medzi ktorými stále prebieha konflikt, sú s menšou
pravdepodobnosťou schopní naplniť požiadavky striedavej osobnej starostlivosti. Súd ich záležitosť
v hore naznačených smeroch nedostatočne posudzoval, pričom mu bolo zrejmé a v konaní aj ku času

vydania napadnutého rozhodnutia, že problémy medzi nimi ako rodičmi sú tak vážne, že koexistenciou
dieťaťa v nich môže byť vážne ohrozené duševné zdravie maloletého a jeho zdarný vývoj, prípadne
sa súd spoliehal, že k uvedenému nedôjde. Síce to neuviedol do odôvodnenia rozsudku, ale uviedol
to do odôvodnenia uznesenia o neodkladnom opatrení č. k. NM-11P/7/2021-368 zo dňa 07.09.2023,
ktorým nariadil striedavú osobnú starostlivosť bezprostredne po vynesení rozsudku vo veci samej.

Napriek danému stavu, ktorý existoval aj ku času vydania rozsudku, súd rozhodol o zverení dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti, čo je neprijateľné v kontexte posudzovania najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa. Uvedené vyplýva aj z názorov znalkyne obsiahnutých v podanom znaleckom
posudku a formulovaných pri jej výsluchu na pojednávaní dňa 18.05.2023. Podľa matky sa vyslovenevyžadovalo zistiť pred rozhodnutím o striedavej osobnej starostlivosti, či je s tým v takom stave, že
možno uvažovať o tom, že je schopný zvládnuť striedavú osobnú starostlivosť. To súd vôbec nezisťoval
a rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti bez ohľadu na to, či a ako to dieťa zvládne a aké následky to

prípadne na dieťa bude mať. Podľa matky je nepochybné, že nesúlad medzi nimi ako rodičmi, kedy otec
nie je ochotný ju akceptovať ako rovnocenného partnera pri výchove dieťaťa a nekooperuje s ňou, ale ide
si svojou líniou úplne odlišnou od jej výchovy, ba mnohokrát až protichodnou aj voči nej antagonisticky
nastavený, ktorý pri odovzdávaní dieťaťa s ňou často odmieta komunikovať, nebude pozitívne pôsobiť
na syna pri striedavej osobnej starostlivosti a bude dochádzať k ohrozeniu zdravého psychického

a osobnostného vývoja, pokiaľ nedôjde k náprave. V súčasnosti k náprave nedošlo a pochopiteľne
neexistovala ani ku času vydania rozhodnutia vo veci samej. Na uvedenom nič nemení ani uložené
výchovné opatrenie, nakoľko spôsobom rozhodnutia ako to učinil súd, v podstate rozhodoval v rozpore
s ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nakoľko
vychádzal zo stavu, ktorý by mohol, ale aj nemusel nastať po uplynutí 3 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Realizácia striedavej osobnej starostlivosti predchádza v zmysle rozsudku absolvovaniu

psychologického poradenstva v trvaní 3 mesiacov. Súd sa nemohol pri rozhodovaní o zverení dieťaťa
do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom opierať o úspešný výsledok odborného poradenstva
a teda aj výchovného opatrenia, keď taký stav ku rozhodnutiu o striedavej osobnej starostlivosti
neexistoval a súd mal preukázané, že sa oni opakovane podrobovali počas súdneho konania viacerým
odborným poradenstvám, ktoré však nepriniesli želaný efekt, avšak nie z dôvodov na jej strane, ale

zásadne k tomu prispel aj otec svojim nekompromisným postojom. Znalkyňa v znaleckom posudku
č. 25/2022 nevyslovila záver, že by odporúčala zveriť ich syna do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, ani že by pre syna bola najvhodnejšou formou starostlivosti práve striedavá osobná
starostlivosť rodičov. Síce uvádza, že dieťa má pozitívne väzby k obom rodičom, to nie je však dôvodom
na striedavú osobnú starostlivosť. Tiež znalkyňa v znaleckom posudku uvádza, že syn si vyžaduje

blízkosť matky, dožaduje sa jej, vyžaduje si jej citovosť. Otec je citovo rigidný, ťažkopádny v prejave
citov voči synovi či už správaním alebo slovom, čo možno vyvodiť zo znaleckého posudku, pritom
prejavy citov si maloletý aj vzhľadom na jeho aktuálny duševný stav stále vyžaduje. Nie je zrejmé,
zakýchdôvodovsúdnatietozisteniaznalkyneprirozhodovaníneprihliadal,resp.nesprávnetietozávery
vyhodnotil, v dôsledku ktorého pochybenia zveril syna do striedavej osobnej starostlivosti. Znalkyňa sa

vyjadrila k úprave kontaktu otca so synom (v zmysle neodkladného opatrenia zo dňa 22.06.2021), ktorý
považuje za model striedavej osobnej starostlivosti, pričom posúdila, že na tomto aktuálnom modeli
sú obaja schopní a ochotní participovať tak, aby maloletý syn nepociťoval pobyt žiadneho rodiča ako
návštevu, ale každodennú súčasť života. Aj ona pred súdom uvádzala, že tento model sa osvedčil,
synovi vyhovuje a sám si ho počas školského obdobia želá. Navrhovala preto, aby súd takto rozhodol

aj vo veci samej. Ďalej matka uviedla, že počas celého konania neboli v jej starostlivosti o syna zistené
žiadne nedostatky, nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala iný rozsah starostlivosti
jej o syna, než to vyplývalo z neodkladného opatrenia zo dňa 22.06.2021. Aj zo znaleckého posudku
možno vyvodiť, že spomínaná úprava je pre syna prospešná. Podľa matky rovnosť rodičov nie je
možné vykladať formalisticky, a teda, že by obaja rodičia mali nárok na rovnaký čas s dieťaťom. Princíp

rodičovských kompetencií je postavený na najlepšom záujme dieťaťa a nie na rovnocennosti rodičov.
Ak má niektorý z rodičov záujem o striedavú osobnú starostlivosť, je potrebné prednostne skúmať, či
je striedavá starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa a nie, či takéto riešenie je najspravodlivejším pre
rodičov.
3.2 Ďalej matka uviedla, že výživné v zmysle rozhodnutia súdu vzhľadom na všetky okolnosti a súvislosti

veci v ani jednom z troch období nedosahuje adekvátnu výšku, ale bolo určené v omnoho nižšej
sume, než by vzhľadom na okolnosti veci prináležalo. Teda z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
v schopnostiach a možnostiach otca od 05.02.2021 bolo a je prispievať omnoho vyšším výživným ako
aj výživným na tvorbu úspor. S vyššie uvedeným súvisí aj nesprávna výška nedoplatku na výživnom
a plnenie zročného výživného pri tak nízkej celkovej čiastke 1.760,- eur v splátkach na vyčíslenie ktorých

neboli dané žiadne mimoriadne dôvody k tomu, aby túto sumu neurčil otcovi súd zaplatiť jednorazovo.
Uviedla tiež, že uhrádzanie nákladov za zníženia mzdy na 350,- eur mesačne nasvedčuje účelovosti
konania otca a nehodnovernosti jeho tvrdení. Neoznačil náklady, ktoré si uplatňuje ako náklady
spoločnosti, hoci ich využíva aj pre osobnú potrebu a preto bolo potrebné na uvedené prihliadať ako na
určitý benefit. Takto si spoločnosť optimalizuje výdavky. Otcom prezentovaná nepriaznivá ekonomická

situácia s.r.o. EKOPOL, so sídlom Čsl. armády 79/17, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 34 098 194
mu nebráni vynakladať náklady na prenájom priestorov, má otvorenú aj novú predajňu v Klčovom č.
2090/41A, rozľahlé prevádzkové priestory, čistiace stroje. Tvrdenia otca o poklese príjmov spoločnosti
počas COVID pandémie sa nejavia ako hodnoverné. Tento zamlčal, že je jediným spoločníkoma konateľom novozaloženej spoločnosti EKOPOL RENT s.r.o., so sídlom Beckov 197, IČO: 55 504 884,
ktorá bola založená dňa 29.05.2023. Podľa matky sa otec v rámci konania snažil zahmlievať jeho
skutočné majetkové pomery. Zároveň bol v súvislosti s preukazovaním svojich majetkových pomerov

pasívny, avšak aj konajúci súd. Taktiež bolo potrebné sa vysporiadať, príp. aj za použitia analógie
s aplikáciou § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Z účtovných závierok spoločnosti EKOPOL s.r.o. vyplýva,
že táto má stále značný majetok, taktiež má aj výnosy z hospodárskej činnosti v nemalej výške a tiež aj
nerozdelený zisk, ktorý pripadne otcovi ako jedinému spoločníkovi, z ktorého časť aj použil. O ziskovosti
svedčí aj vysoký životný štandard otca. Podľa matky sa súd pri rozhodovaní o výživnom nezaoberal aj

ďalšími aktivitami otca (bol poslancom obecného zastupiteľstva, člen stavebnej a aj kultúrnej komisie
obce B., podpredseda športového klubu Policajného zboru v F. C. F. G.) s čím sa spája určitá odmena
v súvislosti s členstvom v športovom klube sú tiež náklady (zbrane, strelivo, poplatky za strelnicu).
Otec počas konania študoval na súkromnej právnickej fakulte, na ktorej hradil nemalé poplatky na
školné a súvisiace náklady štúdia. V ďalšej časti odvolania poukázala na nehnuteľnosti otca (luxusný
dvojpodlažný rodinný dom s veľkou záhradou a bazénom). Podľa matky ani suma výživného 150,- eur

mesačne popri striedavej osobnej starostlivosti od 01.07.2023 nie je úmerná majetkovým pomerom otca
a jeho životnej úrovni a bolo namieste určiť ju v omnoho vyššej výške a tiež priznať synovi výživné na
tvorbu úspor. Napokon, pokiaľ mal súd za to, že pri striedavej osobnej starostlivosti je potrebné určiť
bežné výživné v sume 150,- eur mesačne, v čase keď sa výlučne starala o syna t.j. od 05.02.2021
mal určiť výživné aspoň v sume dvojnásobku danej čiastky t.j. vo výške 300,- eur mesačne a výživné

na tvorbu úspor aspoň vo výške 50,- eur mesačne. Súd mal zohľadniť pri určovaní výživného počas
striedavej osobnej starostlivosti a určiť výživné v takej výške, ktorá by zohľadňovala, že o poberanie
prídavkov a daňového bonusu otec nejavil záujem pri striedavej osobnej starostlivosti, ktorá bola súdom
nastolená. Podľa matky pokiaľ by boli príjmy otca také, aké uvádza, nedokázal by financovať výdavky,
ktoré preukázateľne má. S prihliadnutím na výdavky otca, ktoré tvrdil a preukazoval a vzhľadom na jeho

majetkové pomery neexistoval teda žiadny dôvod obmedzovať maloletého v tom, aby sa podieľal na
životnej úrovni otca a v čase, kedy je schopný uhrádzať svoje vysoké výdavky, aby synovi tvoril úspory
zákonom stanoveným spôsobom. Spôsobom rozhodnutia o výživnom ako učinil súd, bolo v podstate
akceptované konanie otca v rozpore s § 62 ods. 5 Zákona o rodine podľa ktorého má výživné prednosť
pred ostatnými výdavkami rodiča. Pokiaľ súd nerozhodol neodkladnými opatreniami o striedavej osobnej

starostlivosti, t.j. v podstate od letných prázdnin v školskom roku 2022/2023, v súvislosti s úpravou styku
otca s maloletým možno v podstate hovoriť, že dieťa bolo de facto v jej osobnej starostlivosti nakoľko
s prihliadnutím na rozsah styku so synom zabezpečovala starostlivosť o syna v prevažnej miere ona,
na čo bolo potrebné prihliadať v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine, čo sa však nestalo. Podľa matky
otec je dlhoročný a možno povedať úspešný podnikateľ o čom svedčia jeho majetkové pomery a preto

sa malo vychádzať z predpokladaného príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať. Jednou zo základných
zásad na ktorých je založený Civilný mimosporový poriadok je, že súd má povinnosť zistiť skutočný stav
veci. Súd nemal vychádzať z účelových tvrdení otca o jeho údajne mizivom príjme. Mal vo veci aplikovať
ustanovenia Zákona o rodine ohľadne potencionality príjmov na strane otca. Z vykonaných dôkazov
nedospel súd k správnym skutkovým zisteniam a zároveň neaplikoval vo veci ani tie ustanovenia Zákona

o rodine, ktoré bolo náležité vo veci použiť a dospieť ku určeniu výživného vo vyššej výške.
3.3 Matka dieťaťa navrhla rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP v napadnutých častiach zmeniť
takto: Maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Otec je povinný platiť na maloletého bežné
výživné vo výške 250,- eur mesačne s účinnosťou od 05.02.2021 do 31.08.2022 a vo výške 300,- eur
mesačne s účinnosťou od 01.09.2022 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.

Otec je povinný platiť popri bežnom výživnom výživné na tvorbu úspor na maloletého s účinnosťou od
05.02.2021 vo výške 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci na osobitný účet zriadený matkou
maloletého. Matka je povinná zriadiť na účely tvorby úspor maloletému účet v lehote 10 dní od doručenia
rozsudku a v uvedenej lehote číslo účtu oznámiť otcovi, pričom na nakladanie s finančnými prostriedkami
na účte je nutný súhlas súdu. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať v bežných veciach maloletého

a spravovať jeho majetok. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od stredy
od 15.00 hod. do nedele do 18.30 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v školskom zariadení
v prípade, že by v ten deň nebol maloletý v škole, tak v mieste bydliska matky a po ukončení styku
odovzdá maloletého matke v mieste jej bydliska. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým počas
vianočnýchsviatkovkaždýpárnykalendárnyrokod13.12.od09.00hod.do15.12.do18.30hod.akaždý

nepárny kalendárny rok od 30.12. od 09.00 hod. do 01.01. do 18.30 hod. Otec je oprávnený stretávať
sa s maloletým každý rok počas letných prázdnin v mesiacoch júl a august každý párny týždeň v čase
od piatka tomuto týždňu predchádzajúcemu od 18.15 hod. do nasledujúceho piatka v párnom týždni
do 18.15 hod. Počas osobitnej úpravy styku otec maloletého preberie dieťa v mieste bydliska matkya po ukončení styku odovzdá maloletého matke v mieste jej bydliska. Počas osobitnej úpravy styku
v čase Vianoc a letných prázdnin sa neuplatní všeobecná úprava styku. Zároveň matka dieťaťa navrhla,
aby bolo uložené otcovi zaplatiť zročné výživné – nedoplatok na výživnom od 05.02.2021, vypočítaný

v aktuálnej výške, jednorazovo.

4. Otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal odvolanie zo dňa 28.11.2023 a to proti
výrokom VII., VIII. a XI. rozsudku okresného súdu. Žiadal, aby odvolací súd zrušil výrok VII. o určení
výživného na maloleté dieťa a výživné neurčil vzhľadom na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov a následne zrušil aj výrok VIII. o určení nedoplatku na výživnom, výrok na
výživné priamo nadväzujúci a tiež zrušil výrok XI. o povinnosti otca zaplatiť štátu náhradu trov konania
spočívajúcich v odmene za znalecké dokazovanie vo výške 347,20 eur na účet súdu.
4.1 V odvolaní v prvom rade uviedol, že súd pri rozhodovaní určoval aj výživné a to napriek tomu, že
maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V čase rozhodovania bola na
tom finančne lepšie matka ako on nakoľko jeho podnikanie je v hlbokom mínuse, úspory z podnikania

postupne použil na fungovanie a zachovanie firmy počas korona krízy, avšak energetickú krízu už jeho
podnikanie nezvládlo a v súčasnej dobe prehodnocuje svoje podnikanie. Ďalej otec uviedol, že od
odchodu matky so synom zo spoločnej domácnosti prispieval na maloletého sumou 100,- eur mesačne.
Styk otca so synom sa počas konania rozširoval. V modely každý druhý týždeň od stredy do nedele
fungoval dva roky, t.j. otec si so synom vyskúšal aj školský rok (od septembra 2022 do júna 2023 bol syn

prvák),t.j.riadnesosynomabsolvovalajprípravunavyučovanievrátanezakupovaniaškolskýchpotrieb,
oblečenia, drogérie, obuvi, stravy a pod. Matka si na syna uplatňuje daňový bonus a poberá rodinné
prídavky (spolu 200,- eur) napriek zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Počas júla
a augusta 2023, odkedy bol syn na základe neodkladného opatrenia zverený do striedavej osobnej
starostlivosti, sa on zriekol polovice rodinných prídavkov a podpísal súhlas s tým, že toto ponechá

počas letných prázdnin matke. Rovnako sa vyjadril, že v prípade zverenia maloletého syna do striedavej
osobnej starostlivosti si nebude uplatňovať daňový bonus ani rodinné prídavky, že toto ponechá matke
a žiadal, aby súd výživné neurčil, prípadne ponechal maximálne vo výške 100,- eur tak, ako na syna
prispieval od jej odchodu zo spoločnej domácnosti.
4.2 K výroku VII (určenie výživného) vytýkal súdu, že nezohľadnil a nevzal do úvahy na jeho strane

tieto skutočnosti: 1. určené výživné vo výške 150,- eur mesačne s účinnosťou od 05.02.2021 do
31.08.2022 – v danom čase mal otec ešte dve vyživovacie povinnosti k J. B., plnoletej, študujúcej
dennou formou na vysokej škole a H. B., študujúcom na strednej škole a to na každého vo výške
100,- eur a okrem toho platil na maloletého mesačne sumu 100,- eur, 2. určené výživné 170,- eur
mesačne s účinnosťou od 31.08.2022 do 30.06.2023 – v danom čase mal okrem maloletého ešte

vyživovaciu povinnosť k plnoletému H. B., ktorý skončil dňa 31.08.2023 strednú školu, pričom výživné
bolo vo výške 100,- eur a naďalej platil výživné 100,- eur aj na maloletého, 3. určené výživné 150,-
eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2023 bolo určené, už keď bol maloletý neodkladným opatrením
zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom rozdiel v príjmoch otca a matky nie je
takmer žiadny, skôr je ekonomická situácia u otca horšia ako u matky. Ďalej otec uviedol, že od podania

návrhu investoval do starostlivosti o syna finančné prostriedky, ktoré spočívali v zakupovaní oblečenia,
obuvi, hračiek, dobíjanie karty, mliečne desiate v škole nakoľko matka maloletého odovzdávala otcovi
bez primeraného oblečenia a obuvi. Jeho domácnosť je riadne zariadená vrátane oblečenia, obuvi či
kompletného zariadenia detskej izby.
4.3 Pri určovaní nedoplatku na výživnom (výrok VIII.) podľa otca súd okrem ďalších vyživovacích

povinností nezohľadnil preukázané náklady, ktoré na syna vynaložil (700,- eur notebook, 15,- eur barber,
školské pomôcky 2x 20,- eur, lieky 15,- eur, cestovné do školy 50,- eur, oblečenie v lete 2023 v sume
240,- eur, bežná drogéria a strava). Tieto vynakladal na maloletého v rovnakej miere ako jeho matka.
4.4 K výroku XI. otec uviedol, že čo sa týka jeho povinnosti uhradiť náhradu trov konania spočívajúcich
v odmene za znalecké dokazovanie vo výške 347,20 eur, toto sa mu javí ako značne nespravodlivé

a nesprávne, nakoľko matke boli odpustené náklady spojené so znaleckým dokazovaním napriek tomu,
že on dokonca namietal, či je v konaní nutné ustanoviť znalca. Znalec bol ustanovený na návrh kolízneho
opatrovníka na pojednávaní dňa 12.10.2021 t.j. tento návrh dôkazu nevzišiel od rodičov ale od kolízneho
opatrovníka. Nesúhlasil s tým, aby bol on povinný znášať náklady na znalca – dôkaz, ktorý nenavrhol,
pričom matke bol tento poplatok odpustený.

5. Matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa
15.02.2024 navrhla odvolaniu otca nevyhovieť. Považovala ho za čisto účelové, taktické. Svedčí o tom aj
fakt, že v rámci odvolania žiada, aby nebolo určené popri striedavej osobnej starostlivosti žiadne výživnéavšak ešte na pojednávaní dňa 05.09.2023 v rámci svojej záverečnej reči prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne uviedol, že je ochotný prispievať sumou 100,- eur mesačne, vzdať sa nároku na daňový
bonus a rodinné prídavky a popri uvedenom uhrádzať dieťaťu všetky šeky v škole súvisiace s réžiou na

stravu, školský klub, ZRPŠ a školskými krúžkami. Po vynesení rozsudku otec hradí iba výživné 100,-
eur mesačne, nesúhlasil s tým, aby len ona poberala rodinné prídavky a uplatňovala si daňový bonus,
teda ich poberajú striedavo a nehradí náklady syna v zmysle jeho prehlásenia na súde. Je teda zrejmé,
že jeho odvolanie je reakciou na ňou podané odvolanie podané ešte pred ním dňa 27.11.2023. Ďalej
matka uviedla, že čo sa týka zameškaného výživného, počas vedenia konania výlučne ona uspokojovala

a hradila všetky potreby ich syna, pričom otec jej prispieval iba sumou 100,- eur mesačne. Nijako jej
nepomáhal s hradením nákladov na dieťa a s uspokojovaním jeho potrieb. Neprichádza preto podľa nej
do úvahy znižovať zameškané výživné nad rámec spomínaného plnenia 100,- eur mesačne, čo učinil
prvostupňový súd. Taktiež podľa matky neobstojí ani odôvodnenie odvolania otca ohľadne výroku XI.,
pretože súd v jej prípade postupoval v súlade so zákonom a nie na základe svojvoľného odpustenia,
pričom „odpustenie“ zákon ani nepozná. Podľa matky preto otec v rámci odvolania voči rozsudku

vychádzal z irelevantnej argumentáciu, ktorú si nie je možné v odvolacom konaní osvojiť. Nie je možné
nepoukázať na to, že odvolanie otca vzhľadom na jeho obsah je len určitým vyjadrením jeho názoru
ku rozhodnutiu súdu, avšak nespĺňa zákonné predpoklady kladené na odvolanie Civilným sporovým
poriadkom.

6. Otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 22.02.2024 žiadal
odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu v časti zverenia maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov potvrdil. Uviedol, že s rozsudkom okresného súdu v tejto časti v plnej
miere súhlasí a stotožňuje sa s ním. Matka po celú dobu konania znevažovala otcovu starostlivosť
o syna a to za účelom, aby neprešla na súde striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Vymýšľala

si rôzne neakceptovateľné dôvody, veci neustále prekrúcala a vymýšľala si veci, ktoré neboli pravdivé
a boli v konaní dôkazmi vyvrátené. Matka stále deklaruje, že ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nemôže
fungovať striedavá osobná starostlivosť a preto nebola ústretová žiadnej dohode. Podľa otca matke
nejde o najlepší záujem maloletého dieťaťa, ale chce predovšetkým nad ním vyhrať. Ide jej hlavne
o výživné. Ďalej uviedol, že maloletý bol od júna 2023 do zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia,

t.j. do 18.02.2024, osem mesiacov v striedavej osobnej starostlivosti. Táto forma zverenia maloletému
plne vyhovuje, na striedaní domácnosti bol zvyknutý už od roku 2021. Podľa neho je zaujímavé, že
matka otca stále vykresľuje ako toho, kto sa nevie o syna plnohodnotne postarať a sama navrhuje, aby
bol maloletý zverený jej (kvôli výživnému) a on mal právo sa s ním stýkať tak, ako to bolo do júna 2023,
t.j. každý druhý týždeň od stredy do nedele. Uvedené znamená, že otec je 10 dní v mesiaci schopný

sa o syna starať, ale už o štyri dni, s ktorými matka nesúhlasí, sa postarať nevie. Otec tiež uviedol,
že šetrením kolízneho opatrovníka bolo zistené, že maloletý má v jeho dome riadne všetko zariadené
(vlastnú izbu, hračky, oblečenie) a funguje u neho úplne normálne ako doma. Okrem toho si so synom
počas tých dvoch rokov vyskúšal aj školský rok (od septembra 2022 do júna 2023), t.j. riadne so synom
absolvoval aj prípravu na vyučovanie, pričom u neho neboli zistené v jeho výchove a starostlivosti žiadne

nedostatky. Mal za to, že súd pri rozhodovaní vychádzal z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a to
zveriť ho do striedavej osobnej starostlivosti tak, ako si syn na to už zvykol a nevracať ho späť do
stavu, podľa ktorého bol styk otca užší. Na takýto model je maloletý už zvyknutý. Práve v najlepšom
záujme maloletého a aj na základe odporúčaní znalkyne, ktorá vykonala v konaní znalecké dokazovanie
a bola aj vypočutá na súde, rozhodol súd o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov. Znalkyňa v znaleckom posudku vystihla podstatu pováh, osobnostných čŕt a vzťahov
oboch rodičov ako aj maloletého dieťaťa. Jednoznačne uviedla, že maloletý svojho otca napodobňuje,
identifikuje sa s ním, jeho väzby sú tak na matku, ako aj na otca pozitívne cítené a intenzívne –
rovnako k obom rodičom. Matke sa nepáčil pohľad znalkyne na jej osobu. Podľa znalkyne majú obaja
rodičia jedinečné výchovné postavenie v živote svojho syna, výlučné a privilegované predpoklady, aby

ich syn mohol byť komplexne a zrelo vychovaný. Obaja disponujú rodičovskými predpokladmi, aby
maloletému zabezpečili funkčnú starostlivosť. Matka podľa znaleckého posudku mala tendenciu nezrelo
zamieňať vlastné potreby s potrebami maloletého. On ako otec menej prejavuje emócie, čo je podľa
neho pre mužov prirodzenejšie. Pre maloletého je inšpiratívny v tvorivosti, je pre neho hodnotovou
istotou a bezpečím. Bola to práve matka, ktorá si našla iného partnera a odviedla maloletého z domu

do domácnosti svojej matky, následne sa k partnerovi presťahovala, chcúc si založiť novú rodinu, čo
jej nevyšlo, keďže sa s partnerom rozišli a opäť sa presťahovala k svojej matke. Je teda osobou, ktorá
maloletému nezabezpečuje stabilné prostredie. K uvedenému sa vyjadrila aj kolízna opatrovníčka, ktorá
na pojednávaní uviedla, že v súčasnej dobe má otec lepšie podmienky pre starostlivosť o maloletého,čo pretrváva do dnešného dňa. Matka na pojednávaní deklarovala, že do konca roka sa presťahuje
do vlastného bytu, pričom stále žije v byte svojej matky aj s maloletým. Otec sa domnieva, že tento
stav matke vyhovuje, nakoľko má on informácie o rôznych víkendových výjazdoch matky na diskotéky

v Trenčíne, pričom o dieťa sa stará jej matka. Rovnako tak matka žiadala otca, či by si mohla po syna
chodiť v piatok po 20.00 hod., nakoľko má v práci dlhší pracovný čas v týždni, keď má on syna u seba.
On si pracovný čas vie zadeliť tak, že v týždni, keď má syna u seba, sa mu plnohodnotne venuje, a to
bez ohľadu na to, či je víkend alebo pracovný týždeň (učí sa s ním, robí s ním projekty, absolvuje s ním
lekára, chodí s ním na logopédiu a pod.). Pokiaľ matka v odvolaní uvádzala, že súd má rozhodovať

v najlepšom záujme maloletého, je ochotná obrať maloletého o jeho otca, ktorý sa chce o dieťa rovnako
starať a vychovávať ho ako matka. Okrem toho bolo počas rozsiahleho dokazovania preukázané, že
maloletý má rád oboch rodičov, obaja majú predpoklady riadne sa o dieťa starať a vychovávať ho
a neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti a výchove otca, čo preukazuje jednoznačný záujem
dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ďalej otec uviedol, že čo sa týka
vzájomnej komunikácie rodičov, táto nie je ukážková ale to preto, že matka sa ani inak komunikovať

nesnažila a preto vyvíjala abnormálne úsilie na to, aby preukázala, že komunikácia rodičov nie je
dobrá. Po vydaní rozhodnutia súdu vo forme neodkladného opatrenia (uznesenie zo dňa 07.09.2023),
ktoré bolo z procesných dôvodov vo februári 2024 zrušené, všetko fungovalo úplne v poriadku a bez
problémov. Takže, ak rodičia majú papier, ktorý musia rešpektovať, tak ho rešpektujú. Podľa otca sú v
odvolaní zo strany matky skopírované už prezentované vyjadrenia, ktoré obsahujú množstvo klamstiev,

ktoré boli vyvrátené už na pojednávaniach, napr. že otec nerešpektoval stravovanie syna v súvislosti
s histamínovou intoleranciou, pričom táto synovi nebola nikdy preukázaná a potvrdená. Dôkazom je
tiež to, že maloletý sa v škole riadne stravuje a nemá žiadne špeciálne diéty, ktoré by potreboval a na
ktoré by bola škola osobitne upozornená. Aj pokiaľ má maloletý zdravotné problémy, tak ho on ako
otec riadne liečil a zabezpečil všetku zdravotnú starostlivosť, čím dokázal, že sa vie o syna postarať aj

v problematickejších situáciách. Rovnako tak zabezpečil aj pre maloletého logopedičku a začal s ním na
logopédiu aj chodiť. Pokiaľ sa matka neustále odvoláva na dosycovanie lásky matkou (ktorá paradoxne
preferovala partnera pred synom v čase, keď ešte mala partnera) poukázal na to, že znalecký posudok
bol spracovaný v novembri 2022, t.j. syn aj matka mali dosť času na dosýtenie a súd správne vyhodnotil,
že na striedavú osobnú starostlivosť rodičov už dozrel čas. Ďalej otec uviedol, že maloletý má dvoch

dospelých súrodencov a u sestry J. nikdy nebol proti svojej vôli. Vzťah so starou matkou zo strany otca
považuje za absolútne normálny a vhodný pre dieťa. Pokiaľ sa matka tiež odvoláva na zdravotný stav
maloletého, ktorého jedno krátke obdobie bolievala hlava tak toto chcela tiež použiť proti otcovi, že to má
maloletý z neho a preto striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná. Súd si vyžiadal lekárske správy,
zktorýchvyplynulo,žeišloojednorazovúzáležitosť,nepotvrdilosa,žebyišlooobrannépsychosomatiká

(odkázané na to bolo v znaleckom posudku). Otázne je, aké bolo prostredie a nálada u matky v čase,
keď sa s ňou rozchádzal jej partner a oni sa museli z jeho bytu vysťahovať, či práve toto nebol dôvod
bolesti hlavy maloletého – dieťa sa neustále niekde sťahovalo. Maloletý absolvoval všetky potrebné
vyšetrenia, pričom žiadne ochorenie sa nepotvrdilo a bolesti hlavy sa u syna nezopakovali. Na záver
otec uviedol, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie, pričom

takéto prostredie mu otec jednoznačne zabezpečuje, čo nebolo žiadnym spôsobom vyvrátené. Rovnako
tak uviedol ďalšie právo dieťaťa a to je právo dieťaťa na oboch rodičov. Otec si myslí, že najlepšia pre
jeho syna je striedavá osobná starostlivosť oboch milujúcich rodičov v rovnakom pomere.

7. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 07.03.2024 uviedol, že zotrváva na svojich

vyjadreniach a navrhuje potvrdiť predmetný rozsudok v celom rozsahu.

8. Otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 07.03.2024 uviedol,
že matka vo vyjadrení úmyselne zavádza, ak tvrdí, že si otec riadne neplní súdom určenú vyživovaciu
povinnosť a platí 100,- eur mesačne. Rozsudok mu bol doručený dňa 17.11.2023 a od decembra 2023

už platí zvýšené výživné v sume 150,- eur na základe predbežnej vykonateľnosti rozsudku v časti
výživného. Za nepravdivé považoval, že otec s matkou striedavo poberajú daňový bonus aj rodinné
prídavky – toto po celý čas poberá matka. Je pravdou, že on v prípade striedavej osobnej starostlivosti
bol ochotný platiť 100,- eur výživné a rovnako tak by sa zriekol poberania daňového bonusu a rodinných
prídavkov avšak za predpokladu, že matka bude striedavú osobnú starostlivosť rešpektovať a budú sa

na týchto veciach schopní dohodnúť. On riadne zabezpečoval počas 8 mesiacov fungovania kompletnú
starostlivosť o syna vrátane oblečenia, obuvi, školských potrieb a pod. Rovnako bez problémov uhradil
príspevok na ZRPŠ 20,- eur, nakoľko nebol po oznámení zo školy zaplatený zo strany matky. Za
nepravdivé považoval, že žiadnym iným spôsobom okrem výživného, nepodieľal na potrebách synav čase, kedy bol u otca od stredy do nedele každý druhý týždeň nakoľko matka dávala syna otcovi
nepripraveného, všetko čo syn potreboval, mal u otca nakúpené (oblečenie, obuv, hračky, školské
potreby, desiate v škole a pod.), ktoré matka nemusela kupovať a nakupoval ich otec.

9. Matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 21.03.2024
kvyjadreniuotcazodňa22.02.2024a07.03.2024uviedla,žeotecvrámcivyjadreniaprechádzadoútoku
voči nej a k urážaniu jej osoby. Takto sa voči nej správa aj v rámci bežného kontaktu, prejavuje neúctu
a dešpekt a napätie z toho plynúce prenáša aj na syna. Je zarážajúce, že za takéhoto nastavenia otca

môže byť tento tak nekritický a presadzovať svoj záujem o nastolenie striedavej osobnej starostlivosti
v týždenných intervaloch o syna a tvrdošijne trvať na tom, že takýto stav môže byť v záujme syna.
Považovala za drzosť, keď sa otec vyjadruje, že by chodila po diskotékach a dieťa nechávala svojej
matke. Práve naopak, otec prenecháva syna iným osobám a to aj takým, ku ktorým nemá absolútne
žiadne väzby a potom sa jej syn sťažuje. Od vykonateľnosti (28.09.2023) uznesenia o neodkladnom
opatrení vydaného dňa 07.09.2023 č. k. NM-11P/7/2021-368 do právoplatnosti zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu v konaní č. k. 12CoP/156/2023 (cca 3,5 mesiaca) sa uplatňovala počas školského
roka striedavá starostlivosť nariadená súdom. Následne sa vrátili k úprave v zmysle uznesenia
o neodkladnom opatrení zo dňa 22.06.2021 č. k. 11P/7/2021-48 (otec je oprávnený stretávať sa
s maloletým každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod. do nedele do 18.15 hod.) a táto úprava sa aj
aktuálne uplatňuje. Podstatné pre túto fázu konania je, že syn prejavuje spokojnosť, že je opäť všetko

po starom, nadobudol vnútorný pokoj, pohodu, je menej nervózny a napätý a začal si aj postupne
zlepšovať prospech v škole a hodnotenie, čo je preukázateľné, teší sa, že môžu znovu spolu tráviť väčší
časový priestor. Psychický stav syna je neporovnateľný (v kladnom slova zmysle) s tým, v ktorom sa
nachádzal počas striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch počas školského roka. Otec
si to nechce priznať, ale aj z osobnostného hľadiska má syn bližšie ku nej a lepšie si rozumie s ňou ako

s otcom. To však samozrejme neznamená, že by mal byť otec vylúčený zo starostlivosti o syna, o to nikdy
nemala záujem. Ďalej matka uviedla, že bola vždy prístupná všetkým spôsobom zlepšenia spoločnej
komunikácie medzi nimi v záujme syna. Realizovali niekoľko stretnutí, ktoré však otec bral osobne
a ako príležitosť na „vyrovnanie“ účtov“ medzi nimi. Rovnako s otcom v dobrej viere spolupracovala
ohľadom realizácie logopédie. Takže o rozvoj reči syna sa zaujímala a plne sa do jej zlepšenia na

rozdiel od otca vložila. Matka odmietala tvrdenie, že jej cieľom je výživné. Od odchodu zo spoločnej
domácnosti v auguste 2020 na syna prispieval sumou 100,- eur mesačne, čo zďaleka nepokrývalo jeho
potreby a nárok. Otec neplatí riadne výživné, pretože v platbách výživného nie je splátka zročného
výživného. Pokiaľ otec splatil výživné prvýkrát v sume 150,- eur dňa 15.12.2024, išlo už o bežné výživné
na január 2024 a bez splátky zročného výživného. V súvislosti s jej partnerským vzťahom otec túto

situáciu účelovo zneužíva, že u nej údajne neexistuje stabilita výchovného prostredia pre syna. To by
mohol otec poukázať aj na seba, keď ju so synom vyhodil z dovtedajšej spoločnej domácnosti po tom, čo
prišla na to, že má vzťah s inou ženou a t.č. má už druhú partnerku, s ktorou raz žije v domácnosti aj s jej
dvomi deťmi a inokedy sú rozídení, a to sa opakuje. Syn toto spolužitie vníma negatívne vzhľadom na to,
že sa niekoľkokrát prisťahovali a následne odsťahovali, otec mu odobral z izby časť nábytku a hračiek,

aby to mohli užívať partnerkine deti, stratil súkromie. Syn vníma, že sa otec snaží udržať náklonnosť
partnerky a jej detí práve na jeho úkor, čo ho trápi a zdôveruje sa jej s tým. Čas u otca trávi zatvorený vo
svojej izbičke, na mobile a s playstation. Za nepravdivé matka považovala tvrdenie otca, že syn nikdy
netrpel histamínovou intoleranciou, nakoľko táto je preukázaná lekárskymi správami. Napriek tomu otec
tento zdravotný problém syna neguje a stravuje ho tak, že mu tým môže spôsobiť zdravotné problémy,

ktoré často následne po pobyte u otca prichádzajú, čo je nezodpovedný prístup. V čase, keď mal syn
bolesti hlavy, pre ktoré mu hrozila hospitalizácia, nedochádzalo k žiadnemu vysťahovávaniu jej zo strany
jej partnera, ako to nepravdivo prepája otec ani k zásadným konfliktom medzi nimi. Bolesti hlavy, ktoré
mu spôsobovali zvracanie a útlm, sa spustili práve počas pobytu u otca. Mala za to, že na tomto stave sa
podpísal režim, ktorý u otca má, potreba pokojného domáceho prostredia, dostatok čerstvého vzduchu,

správna strava. Z dochádzky syna do školy vyplýva, že otec vozí syna bez dostatočného predstihu,
čo mu spôsobuje stres. Ďalej matka uviedla, že stav, ktorý je teraz (úprava neodkladného opatrenia
zo dňa 22.06.2021) synovi plne vyhovuje. Často syn odmieta k otcovi ísť. Sťažuje sa jej, že mu je
u otca za ňou smutno, že sa u otca nudí a chýbajú mu tam aj rovesníci a kamaráti. Otec sa synovi
venuje veľmi obmedzene. Starostlivosť zabezpečuje zväčša jeho matka, ktorá má už vyšší vek spolu

s jeho dospelými deťmi a bývalou manželkou. Otec prevádzkuje obchod, v ktorom pracuje od 09.00
hod. do 18.00 hod. každý deň, každú sobotu od 09.00 hod. do 12.30 hod. Vo firme nemá žiadneho
zamestnanca, ktorý by ho zastúpil. Okrem toho sa angažuje v občianskom združení, kde sa zaviazal
vytvoriť pobočku. Čo a týka nej, jej zamestnávateľ pracovný čas individuálne prispôsobil a pracuje od08.30 hod. do 16.00 hod. V čase, keď je syn u otca, pracuje od 08.30 hod. do 20.00 hod. s možnosťou
práce cez víkend. Vo februári 2024 nadobudla nový byt, ktorý aktuálne zariaďuje. Ďalej matka uviedla,
že striedavá osobná starostlivosť pre ich syna nie je vhodná okrem iného aj preto, pretože syn sa

nevie dostatočne nastaviť na dualitu výchovných prostredí a rôznorodosť režimov v prístupe k nemu.
Otec nebral ohľad na osobnosť, záujmy a potreby (vrátane emocionálnych) ich syna. Zanedbal povinnú
predškolskú dochádzku syna, zanedbáva jeho správnu výživu, deleguje svoje povinnosti na rodinných
príslušníkov. Ako sa v priebehu konania ukázalo, syn počas letných prázdnin, kedy prevláda voľnejší
režim trávenia času dieťaťom, striedavú osobnú starostlivosť v týždenných intervaloch vnímal pozitívne,

avšak počas školského roka tomu tak už nebolo a striedanie dieťa neprimerane zaťažovalo, rozlaďovalo
a spôsobovalo stres a napätie, čo vyústilo do celkovej nepohody. Navrhla rozhodnúť v zmysle jej
odvolacieho návrhu.

10. Matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu k vyjadreniu kolízneho opatrovníka
podaním zo dňa 08.04.2024 uviedla, že nakoľko sa vo veci, vrátane týkajúcej sa odvolacieho

konania, niekoľkokrát vyjadrovala, vyplýva z nich jej postoj k napadnutému rozsudku súdu, a teda aj
k prezentovanému názoru kolízneho opatrovníka vo vyjadrení zo dňa 07.03.2024. Plne na svoje podania
odkazuje s tým, že žiada vo veci samej rozhodnúť v zmysle jej odvolacieho návrhu – petitu, obsiahnutom
v odvolaní zo dňa 27.11.2023.

11. Otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu k vyjadreniu kolízneho opatrovníka v
podaní zo dňa 24.04.2024 uviedol, že s jeho vyjadrením súhlasí, čo sa týka potvrdenia rozsudku v časti
zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Čo sa týka výživného
trvá na podanom odvolaní.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/
CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkmi konania (§ 362 a § 359 CSP, § 7 CMP),
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal
rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67

CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario CSP), postupom podľa § 378 ods.
1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI., a X. ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a vo výrokoch VII., VIII., IX., XI., XII. a XIII. zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 CSP).

13. Okresný súd v predmetnej veci na základe návrhu otca rozsudkom rozhodol o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

14. Matka odvolaním napadla rozsudok okresného súdu vo výrokoch o zverení dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, výživnom, nedoplatku výživného, výchovnom opatrení a súvisiacich

výrokoch o trovách účastníkov konania a trovách štátu (výroky I. – X.). Otec sa odvolal do výrokov
o výživnom, nedoplatku výživného a trovách štátu (výroky VII., VII., XI.).

15. Odvolací súd v prvom rade k námietke matke dieťaťa vo vyjadrení, že odvolanie otca je len určitým
vyjadrením jeho názoru ku rozhodnutiu súdu, avšak nespĺňa zákonné predpoklady kladené na odvolanie

Civilným sporovým poriadkom uvádza, že odvolanie otca má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP).
Naviac v danej veci ide o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti (§ 111 CMP), ktoré má
nesporový charakter a preto vzhľadom na princíp oficiality platí v odvolacom konaní zásada neviazanosti
odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP).

16. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťa, zastupovanie

maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).

17. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnejstarostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

18. Účelom striedavej starostlivosti je v čo najširšom rozsahu zachovať právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť a udržiavanie pravidelného styku s oboma rodičmi. Zároveň rodičia majú napriek rozpadu
svojho vzájomného vzťahu možnosť sa v rovnakej miere podieľať na výchove a zabezpečovaní potrieb
spoločného dieťaťa.

19. Podľa odvolacieho súdu v každej veci týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého
dieťaťa. Zásadne teda pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti, musí súd vychádzať zo záujmu
dieťaťa. To je jediné kritérium, ktoré pri rozhodovaní musí zohľadniť. Názor rodičov na tento druh osobnej
starostlivosti o dieťa je právne relevantný do tej miery, že súd nemôže nariadiť a to ani dočasne striedavú
starostlivosť, ak o ňu nemajú obaja záujem. Preto nesúhlas len jedného rodiča s tým, aby sa o dieťa

striedavo staral aj druhý rodič, ktorý má o striedavú starostlivosť záujem súd nemusí zohľadniť a môže
striedavú starostlivosť nariadiť (aj proti vôli druhého rodiča), avšak len za predpokladu, že bude v záujme
dieťaťa. Nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je
založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu
dieťaťa. Každý prípad musí súd zvažovať individuálne.

20. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom celého spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vychádza zo správneho právneho

posúdenia veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdom prvej
inštancie a považoval ho za dostatočné.

21. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že o dieťa sa od narodenia (2016) sa starali
obaja rodičia, ktorí žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome otca. Od rozchodu rodičov v auguste

2020 bol maloletý v kontakte s otcom aj prespávaním v jeho domácnosti. V priebehu súdneho konania to
uznesením č. k. 11P/7/2021-48 zo dňa 22.06.2021 bolo neodkladným opatrením upravené stretávanie
otca s maloletým v párnom týždni od stredy od 15.00 hod. do nedele 18.15 hod. Po vypracovaní
znaleckého posudku (27.11.2022) a to na základe neodkladného opatrenia č. k. NM-11P/7/2021-315
zo dňa 26.06.2023 bol maloletý v júli a auguste 2023 v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov

v týždňových intervaloch od piatku 18.15 hod. do piatku 18.15 hod. Dňa 07.09.2023 súd uznesením
č. k. NM-11P/7/2021-368 vydal neodkladné opatrenie ohľadom striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov v týždňových intervaloch od piatku 18.15 hod. do piatku 18.15 hod., t.j. rovnakého rozsahu
ako napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorá sa bez problémov realizovala a to až do času čo bolo
neodkladné opatrenie uznesením Krajského súdu č. k. 12CoP/156/2023-497 z 31.01.2024 zrušené

(právoplatne dňa 14.02.2024). Teda aj v čase navštevovania školy maloletým. Podľa odvolacieho súdu
v súdenej veci niet pochybností, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a majú na to vytvorené
vhodné materiálne podmienky. Rovnako nie je sporné, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť
o dieťa záujem. Otec sa vie o maloletého postarať, režim striedavej osobnej starostlivosti počas konania
prebiehal bez akýchkoľvek preukázaných negatívnych následkov. Pokiaľ sa jedná o citové väzby dieťaťa

a výchovné prostredie u obidvoch rodičov, z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že dieťa
má citové väzby k obidvom rodičom. Rovnako je zvyknuté na prostredie u obidvoch rodičov. Aj kolízny
opatrovník maloletého, ktorého základnou úlohou je chrániť záujem maloletého sa pripojil k návrhu otca
na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti.

22. Odvolací súd po oboznámení sa s odvolaním matky a ňou tvrdených námietok uvádza, že sa
zhodne s názorom okresného súdu stotožňuje s tým, že v najlepšom záujme maloletého je aby bol
zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť sa realizovala
už pred rozhodnutím súdu v tejto veci. Maloletý je tak zvyknutý v domácnosti otca a na neprítomnosť
matky. Námietky matky, čo sa týka jeho psychickej nepohody a na skutočnosť, že maloletý je na matku

naviazaný, odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Maloletý, ktorý je v školopovinnom veku už
nie je vo veku kedy by si vyžadoval prevažnú starostlivosť matky, je schopný zotrvať v domácnosti otca
a jeho blízkych osôb aj dlhší čas. Zároveň námietky matky, že otec necháva maloletého v prítomnosti
tretích osôb, nepovažoval za relevantné, nakoľko zverenie dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičovči striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov neznamená, že maloletý nemôže zostať v prítomnosti
iných osôb. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod, prečo by maloletý nemohol tráviť čas aj s plnoletými
súrodencami či starou matkou, pokiaľ sú schopní sa o maloletého postarať. Rovnako v čase kedy je

maloletý u matky môže tento byť aj s tretími osobami. Pokiaľ matka namietala v odvolaní nezisťovanie
názoru maloletého, odvolací súd sa s odvolacou námietkou nestotožňuje. Priamo znalkyňa – klinická
psychologičkavykonalapohovorsdieťaťomatosprihliadnutímnajehoveksodbornýmprístupom.Ďalej
je potrebné konštatovať, že rozdielnosť výchovných metód, na ktoré matka poukazovala neznamená,
že jej výchovné metódy sú lepšie než výchovné metódy otca. Odvolací súd nevidel pre posúdenie tejto

veci dôvod oboznámiť sa spisom bývalého Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom týkajúcom sa
dania súhlasu namiesto otca k navštevovaniu označenej základnej školy maloletým nakoľko dôkazy
vykonané okresným súdom považoval pre posúdenie veci za dostatočné. Čo sa týka matkou namietanej
skutočnosti, že rodičia nedokážu spolu komunikovať a dohodnúť sa ani na najzákladnejších veciach,
tu odvolací súd uvádza, že je pravdou, že výrazným faktorom, ktorý je potrebné brať do úvahy pri
rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti je vzájomný vzťah a vzájomná komunikácia rodičov. Po

posúdení situácie medzi rodičmi zo strany znalkyne - klinickej psychologičky je schopnosť vzájomnej
komunikácie ohľadom podstatných vecí v starostlivosti a výchove maloletého práve z dôvodu neochoty
na strane matky. Napriek tomu obaja rodičia sú podľa znalkyne relatívne schopní a ochotní participovať
na aktuálnom modely striedavej starostlivosti, aby maloletý nepociťoval pobyt u žiadneho rodiča
ako návštevu, ale každodennú súčasť života. V súvislosti s nedostatkom komunikácie odvolací súd

poukazuje na nález Ústavného súdu ČR z 02.01.2010, sp. zn. I.ÚS 2661/10, z ktorého vyplýva, že
chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej
starostlivosti o dieťa. Znamenalo by to porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje
dieťa v zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a tiež porušenie práva na spravodlivý
proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd. Nie je možné vylúčiť, že práve medzi rodičmi,

ktorí spolu dobre nekomunikujú, bude striedavá osobná starostlivosť o dieťa podnetom a motiváciou,
aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá osobná starostlivosť o dieťa núti rodiča, ktorý nebol
tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil,
inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zverení dieťaťa do výchovného prostredia
druhého rodiča. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že práve pre zlepšenie vzťahu medzi rodičmi

a hlavne ich komunikácie uložil okresný súd rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu,
psychologickému poradenstvu počas 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, s čím sa odvolací
súd plne stotožňuje. Považuje preto za správny záver okresného súdu o vhodnosti striedavej osobnej
starostlivosti rodičov o maloletého vrátane uloženého výchovného opatrenia. Uvedené konštatovala aj
znalkyňa pri výsluchu, ktorá uviedla, že striedavá osobná starostlivosť a súčasne nariadená odborná

pomoc rodičom by bola na prospech maloletému. Preto je skôr potrebné pracovať na zlepšení vzájomnej
komunikácie rodičov, než pre jej neexistenciu alebo problematickosť vylúčiť dieťa z možnosti striedavej/
rovnocennej starostlivosti oboch rodičov.

23. Odvolací súd tak nevidel dôvod upierať maloletému právo na výchovu a starostlivosť oboch rodičov

(v princípe v rovnakej miere). Rozsudok okresného súdu preto vo výrokoch I., II., III., IV., V. a X.
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Rovnako tak aj vo výroku VI., v ktorom okresný súd
upravil oprávnenie oboch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Obaja rodičia
disponujú rodičovskými právami a povinnosťami v plnom rozsahu, preto môžu maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok.

24. Za stavu zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti sa odvolací súd následne zaoberal
posudzovaním určenia/neurčenia výživného, ktoré rozhodnutie napadli odvolaním obaja rodičia.

25. Určenie výživného v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti určuje

ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej
osobnej starostlivosti každého rodičia alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej
osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Neurčenie výživného podľa odôvodnenia tejto právnej
úpravybymalorelevanciuvprípadochpribližnerovnakýchpomerovnastraneobochrodičov,t.j.približne
rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov

v rámci osobnej striedavej starostlivosti.

26. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnenépotreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh
osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu, zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa a jeho

domácnosť. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.

27. Okresný súd pri rozhodovaní o výživnom od podania návrhu (05.02.2021 do vydania rozhodnutia
(07.09.2023) stanovil tri rozhodné obdobia (od 05.02.2021 do 31.08.2022 počas navštevovanie

materskej školy maloletým, od 01.09.2022 od nástupu maloletého do 1. ročníka základnej školy do
30.06.2023 do rozhodnutia o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a od 01.07. 2023
doposiaľ – od rozhodnutia o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti) v závislosti od ktorých
uložil otcovi prispievať výživným v rozdielnej výške.

28. Matka v rámci odvolacích dôvodov namietala, že v schopnostiach a možnostiach otca od podania

návrhu t.j. 05.02.2021 bolo a je prispievať vyšším výživným ako aj výživným na tvorbu úspor. Ani
suma výživného 150,- eur mesačne popri striedavej osobnej starostlivosti od 01.07.2023 nie je úmerná
majetkovým pomerom otca a jeho životnej úrovni. Podľa matky pokiaľ by boli príjmy otca také, aké
uvádzanedokázalbyfinancovaťvýdavky,ktorépreukázateľnemá.Otecjedlhoročnýúspešnýpodnikateľ
dvoch obchodných spoločností a tretiu novozaloženú spoločnosť zamlčal. Otec v odvolaní namietal, že

v rozhodných obdobiach nebolo prihliadnuté na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, ďalej na prispievanie
sumou 100,- eur mesačne z jeho strany ako i zakupovanie potrieb pre maloletého v súvislosti so
starostlivosťou ako i počas navštevovania základnej školy.

29. Čo sa týka preskúmania rozhodnutia okresného súdu o výživnom podľa odvolacieho súdu konajúci

súd nekonal v súlade so zásadou (princípom) zakotvenou v ustanovení § 35 a vyjadreným aj v §
36 CMP, t. j. vyšetrovacou zásadou, na základe ktorej je povinný zistiť skutočnú (objektívnu) pravdu
a v tomto smere nie je viazaný len dôkaznou aktivitou zúčastnených strán. Napadnuté rozhodnutie
okresného súdu je preto založené na nedostatočne zistenom skutočnom stave ohľadom osobných,
zárobkových a majetkových pomerov hlavne otca, ktorého dôsledkom je nesprávne právne posúdenie

veci. Okrem toho rozhodnutie v tejto časti neobsahuje dostatočné odôvodnenie a jedná sa o pochybenie
súdu porušujúce právo na spravodlivý proces, ktoré spôsobí, že sa konanie nejaví ako spravodlivé a je
daná nepreskúmateľnosť rozhodnutia (konkrétne sa táto povinnosť súdu nachádza v § 220 ods. 2 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP).

30. Podľa odvolacieho súdu okresný súd nezistil náležite pomery otca, ktorý má účasť v dvoch
obchodných spoločnostiach ako spoločník, konateľ i zamestnanec. Z obchodného registra vyplýva
aj pravdivosť tvrdenia matky, že v čase rozhodnutia okresného súdu (07.09.2023) bol otec už od
06.06.2023 spoločníkom a konateľom s.r.o. EKOPOL RENT so sídlom Športová 2555/69, Nové
Mesto nad Váhom, IČO: 55 504 884. Súd v súvislosti s podnikateľskou činnosťou otca podrobnejšie

nezisťoval jeho príjmy, výdavky, majetkové pomery. Odvolával sa na príjem otca v sume cca 700,-
eur (tento mal dosahovať za obdobie 1/2022 – 12/2022) a účtovné závierky obchodných spoločností
bez bližšieho zdôvodnenia záveru majúceho vplyv na výšku výživného. Rovnako sa nezaoberal
vyživovacími povinnosťami otca v rozhodnom období. Taktiež ani tým či si plnil otec vyživovaciu
povinnosť v rozhodnom období aj iným spôsobom a v akom rozsahu.

31. Vzhľadom na uvedené neboli podľa odvolacieho súdu zistené v konaní všetky rozhodné skutočnosti,
ktoré by okresný súd viedli k záveru o určení výživného na maloleté dieťa a rovnako rozhodnutie
nebolo v tomto smere dostatočne odôvodnené. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom nakoľko presahuje nevyhnutný rámec odvolacieho konania. Odvolací súd preto

rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o výživnom a nedoplatku výživného (výroky VII., VIII. a IX.)
zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

32. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom na

vyslovený názor odvolacieho súdu vykoná dôsledné prešetrenie a zistí osobné, rodinné, zárobkové
a majetkové pomery otca dieťaťa od podania návrhu doposiaľ. Čo sa týka príjmu a preukázateľných
výdavkov keďže ide o podnikateľa vykoná dokazovanie prostredníctvom vyžiadaných daňových
priznaní,faktúr,peňažnéhodenníka,výpisovzúčtov.Zistíčojehlavnýpredmetobchodnýchspoločností,koľko mal/má zamestnancov, aký mali/jú títo príjem, aký konkrétny hnuteľný a nehnuteľný majetok patril/
í spoločnostiam, v akých priestoroch vykonával/áva podnikanie, aké konkrétne náklady vynakladal/á
vjednotlivýchspoločnostiach.ZaktuálnehovýpisuzobchodnéhoregistraohľadomspoločnostiEKOPOL

RENT, s.r.o., so sídlom Športová 2555/69, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 55 504 884 vyplýva, že otec
činnosť v tejto spoločnosti ukončil dňa 21.02.2024. Okresný súd zistí z výsluchu otca čo bolo dôvodom
ukončenia jeho činnosti a ako bol finančne vysporiadaný (ako naložil s obchodným podielom). Vykoná
lustráciu v registri motorových vozidiel, v katastri nehnuteľností. Bude sa tak zaoberať aj celkovými
majetkovými pomermi otca na ktoré matka v odvolaní poukazuje. Zistí aj príjmy otca v súvislosti s jeho

prípadnými ďalšími mimopracovnými aktivitami. U matky dieťaťa bude zisťovať zárobkové pomery od r.
2023 doposiaľ za každý mesiac jednotlivo s uvedením hrubej mzdy, odvodov, dane, čistej mzdy a zrážok.
V súvislosti s tým, že vo februári 2024 mala matka nadobudnúť byt, tiež zistí spôsob nadobudnutia
vlastníctva bytu. Zároveň bude potrebné, aby tiež zistil po ustálení súčasných výdavkov dieťaťa, či
v súvislosti s ich úhradou sú tieto hradené aj z iných zdrojov ako sú prípadne poberané rodinné prídavky
a v akej výške. Vykonané dôkazy súd vyhodnotí v zmysle ust. § 191 CSP a vec s ohľadom na vzťahujúce

sa zákonné ustanovenia právne posúdi. Vydané meritórne rozhodnutie riadne odôvodní postupom
v súlade s § 220 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP.

33. Otec odvolaním napadol rozhodnutie okresného súdu aj do výroku o trovách štátu (XI.) v tom, že
vykonanieznaleckéhodokazovanianavrholkolíznyopatrovníkaonodzačiatkudeklaroval,ževykonanie

znaleckého dokazovania je nadbytočné.

34. Podľa odôvodnenia rozhodnutia okresný súd ho založil na tom, že matka bola oslobodená od
súdnych poplatkov a preto by bolo nespravodlivé, aby celá ťarcha trov bola prenesená na otca.

35. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že povinnosť platiť trovy konania všeobecne je založená
na záujmovej zásade. Každý účastník si sám zo svojho platí všetky trovy konania, ktoré vznikajú
jemu osobne alebo jeho zástupcovi. Trovy, ktoré sa spájajú s vykonaním toho – ktorého dôkazného
prostriedku, platí v súlade s ust. § 49 ods. 1 CSP ten, komu v konaní vznikajú. Výnimku predstavujú
len trovy, ktoré platí štát (napr. tlmočné, trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony). Od

uvedených štátom znášaných trov, je tiež potrebné odlíšiť situácie, keď trovy konania platí štát, avšak
v rozsahu ust. § 57 CMP môže žiadať o ich náhradu. Môže tomu tak byť v konaniach, kde bolo nariadené
znalecké dokazovanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa, avšak ani jeden z účastníkov
konania nezložil preddavok na trovy dôkazu. V tomto smere súd skúma, kto daný dôkaz navrhol,
v koho záujme je vykonanie určitého dôkazu, hoci takýto dôkaz nenavrhol, a kto uvádzal skutočnosti,

na ktorých preukázanie má byť dôkaz vykonaný, hoci takýto dôkaz nenavrhol. Nakoľko okresný súd sa
pri rozhodovaní o trovách štátu týmito rozhodnými hľadiskami nezaoberal, bol podľa odvolacieho súdu
jeho záver predčasný.

36. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu aj v súvisiacich výrokoch XI., XII. a XIII.

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP).
Vnovomrozhodnutízároveňokresnýsúdrozhodneajotrováchceléhokonaniavrátanetrovodvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

37. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v

konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné protirozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa
odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej

praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o
peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je
prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku
1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).